Krajina, Slovensko, TOP, Horné Považie, Fotografie

Horné Považie

skala
Hits: 4095

je región na západe Slovenska, ktorý sa rozprestiera v okolí . Medzi významné v regióne patrí napríklad Trenčín, Považská Bystrica a Ilava. Na severe sa nachádza pohorie Malá Fatra, vhodná na turistiku a iné outdoorové aktivity. V minulosti sa na Hornom Považí ťažila železná ruda.

Horné tvoria okresy Žilina, Bytča, Považská Bystrica a severná časť okresu Púchov (slovakregion.sk). Geograficky je Horné Považie charakteristické hornatým reliéfom – územie pokrývajú pohoria ako Malá Fatra, Javorníky, Strážovské vrchy či Súľovské vrchy, ako aj časti Kysuckej vrchoviny a Žilinskej pahorkatiny. Najvyšším vrcholom v širšom okolí je Veľký fatranský Kriváň (1 709 metrov nad morom). Centrom regiónu je mesto Žilina, dôležitý dopravný a kultúrny uzol (slovakregion.sk). Región je známy aj svojou bohatou históriou. Počas stredoveku tu vznikali dôležité a , ktoré strážili údolie Váhu a obchodné trasy – medzi najznámejšie Strečniansky hrad, Považský hrad, Budatínsky zámok či renesančný zámok v Bytči (Wikipedia). Horné Považie ponúka aj turistiku, cyklistiku, horolezectvo, návštevy prírodných rezervácií ako Manínska tiesňava (spoznajslovensko.eu). Zámok v Kuneráde, unikátne maľované drevenice v Čičmanoch, pohyblivý betlehem v Rajeckej Lesnej. Unikátne sú Súľovské skaly a veľký Lietavský hrad.

Upper Váh Region is a region in the western part of Slovakia, located around the Váh River. Among the most important towns in the region are Trenčín, Považská Bystrica, and Ilava. To the north lies the Malá Fatra mountain range, which is ideal for hiking and other outdoor activities. In the past, iron ore was mined in this region.

Upper Váh Region consists of the districts of Žilina, Bytča, Považská Bystrica, and the northern part of the Púchov district (source: slovakregion.sk). Geographically, the region is characterized by a mountainous terrain – it includes ranges such as Malá Fatra, Javorníky, Strážov Mountains, and Súľov Rocks, as well as parts of the Kysuce Highlands and Žilina Uplands. The highest peak in the wider area is Veľký Kriváň in the Malá Fatra range (1,709 meters above sea level). The city of Žilina serves as the region’s center and is an important transport and cultural hub (source: slovakregion.sk).

The region is also known for its rich history. During the Middle Ages, several important castles and fortresses were built to protect the Váh Valley and trade routes – among the most notable are Strečno Castle, Považský Castle, Budatín Castle, and the Renaissance manor house in Bytča (source: Wikipedia).

Upper Váh Region also offers hiking, cycling, climbing, and visits to natural reserves, such as the Manínska Gorge (source: spoznajslovensko.eu). Other attractions include Kunerad Castle, the unique painted wooden houses in Čičmany, and the mechanical nativity scene in Rajecká Lesná. The Súľov Rocks and the large Lietava Castle are also among the region’s unique landmarks.

 

,

Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Obce, Moravské obce, Kostoly, Umenie, Česko, Južná Morava, Stavby, Fotografie

Křtiny

skala
Hits: 301

Křtiny je obec v okrese Blansko, približne 15 kilometrov severovýchodne od centra Brna a 10 kilometrov juhovýchodne od Blanska. S počtom obyvateľov okolo 820 sú považované za vstupnú bránu do strednej časti Moravského krasu a sú známe predovšetkým ako významné mariánske pútnické miesto (cs.wikipedia.org). Ležia na križovatke niekoľkých údolí, vrátane hlbokého krasového Josefovského údolia. Medzi najvýznamnejšie archeologické nálezy z tejto oblasti patrí bronzová soška býka a rozsiahle halštatské pohrebisko v jaskyni Býčí skála z obdobia okolo 500 rokov pred Kristom. Prví sa do oblasti dostali v 6. storočí. Prilákala ich sem aj železná ruda. V okolitých lesoch boli objavené pozostatky primitívnych vysokých pecí z 8. storočia. Výroba železa sa tu udržala až do konca 19. storočia a stála pri zrode priemyselných podnikov v blízkych mestách, ako sú Adamov a Blansko (krtiny.cz). Prvá písomná zmienka o Křtinách pochádza z 24. septembra 1237 (krtiny.cz). Podľa povesti v miestnom údolí krstili svätí Cyril a Metod prvých moravských kresťanov, čo dalo obci jej názov (objevujpamatky.cz). Počas husitských vojen bol miestny kláštor v roku 1423 vypálený. Po vojnách boli Křtiny niekoľkokrát vyplienené, najmä počas tridsaťročnej . V rokoch 1830 až 1854 boli Křtiny majetkom rodu Dietrichsteinovcov. Křtiny sú jedným z najstarších mariánskych pútnických miest na Morave. Dominantou je barokový kostol Panny Márie, ktorý bol vybudovaný v prvej polovici 18. storočia podľa návrhu architekta Jana Blažeja Santiniho-Aichela. Tento monumentálny chrám je považovaný za perlu barokovej architektúry a je chránený ako národná kultúrna pamiatka (cs.wikipedia.org). V interiéri kostola sa nachádza gotická socha Panny Márie Křtinskej z roku 1340, ktorá je cieľom mnohých pútnikov. Kostol je známy aj svojou výnimočnou akustikou a pravidelne sa tu konajú duchovnej hudby (kudyznudy.cz). Nachádzal sa tu aj ženský kláštor, ktorý podľa legendy v roku 1423 zničili husiti (hadivadlo.cz). V podzemí kostola bola objavená a sprístupnená rozsiahla kostnica, v ktorej sú pozostatky stoviek stredovekých obyvateľov. Avšak nachádza sa tam aj niekoľko lebiek vyzdobených záhadnými ornamentami. Pôvodne baroková rezidencia premonštrátov bola v 19. storočí prebudovaná na klasicistický zámok. Oválna základná škola je predstaviteľ modernej architektúry (krtiny.cz).

Křtiny ležia na okraji Moravského krasu, čo z nich robí ideálny východiskový bod pre milovníkov prírody a turistiky. V blízkosti obce sa nachádza množstvo krasových útvarov, jaskýň a malebných údolí. Návštevníci môžu preskúmať napríklad jaskyňu Výpustek, ktorá slúžila počas druhej svetovej vojny ako podzemná továreň a neskôr ako vojenský kryt. Dnes sú Křtiny živým centrom kultúrneho a duchovného života. Každoročne sa tu koná množstvo púti, koncertov a iných podujatí, ktoré priťahujú návštevníkov z celej krajiny aj zo zahraničia (cs.wikipedia.org). V Josefovskom údolí, ktoré je krasového charakteru sa nachádza jaskyňa Býčia skala. V roku 2008 bol sprístupnený komplex rozsiahlych podzemných priestorov Výpustek, ktorý bol známy už v stredoveku. V roku 1928 založil Augustin Bayer v Křtinskom okolí na ploche 23 ha arborétum. Pestuje sa v ňom cca 1000 druhov domácich a exotických drevín, napr. Sciadopitys verticillata, Cedrus libani (krtiny.cz).

Křtiny is a municipality in the Blansko District, approximately 15 kilometers northeast of the center of and 10 kilometers southeast of Blansko. With a population of around 820, it is considered the gateway to the central part of the Moravian Karst and is best known as a significant Marian pilgrimage site (cs.wikipedia.org). It is located at the crossroads of several valleys, including the deep karst Josefov Valley. Among the most significant archaeological finds from this area are a bronze bull figurine and an extensive Hallstatt burial site in the Býčí Skála Cave, dating to around 500 BC. The first Slavs arrived in the area in the 6th century, attracted by iron ore. Remains of primitive blast furnaces from the 8th century have been discovered in the surrounding forests. Iron production continued here until the late 19th century, contributing to the development of industrial enterprises in nearby towns such as Adamov and Blansko (krtiny.cz). The first written mention of Křtiny dates back to September 24, 1237 (krtiny.cz). According to legend, Saints Cyril and Methodius baptized the first Moravian Christians in a local valley, giving the town its name (objevujpamatky.cz). During the Hussite Wars, the local monastery was burned down in 1423. After the wars, Křtiny was repeatedly plundered, especially during the Thirty Years‘ War. Between 1830 and 1854, Křtiny was owned by the Dietrichstein family. Křtiny is one of the oldest Marian pilgrimage sites in Moravia. The dominant landmark of the town is the Baroque Church of the Virgin Mary, built in the first half of the 18th century according to the design of architect Jan Blažej Santini-Aichel. This monumental church is considered a jewel of Baroque architecture and is protected as a national cultural monument (cs.wikipedia.org). Inside the church, there is a Gothic statue of the Virgin Mary of Křtiny from 1340, which attracts many pilgrims. The church is also known for its exceptional acoustics, and spiritual music concerts are regularly held here (kudyznudy.cz).

There was also a convent for women, which, according to legend, was destroyed by the Hussites in 1423 (hadivadlo.cz). A large ossuary was discovered and made accessible beneath the church, containing the remains of hundreds of medieval inhabitants, including several skulls decorated with mysterious ornaments. Originally a Baroque residence for the Premonstratensians, it was rebuilt into a Neoclassical chateau in the 19th century. The oval elementary school is an example of modern architecture (krtiny.cz). Křtiny is located on the edge of the Moravian Karst, making it an ideal starting point for nature lovers and hikers. Numerous karst formations, caves, and picturesque valleys can be found near the town. Visitors can explore the Výpustek Cave, which served as an underground factory during World War II and later as a military shelter. Today, Křtiny is a vibrant center of cultural and spiritual life. Many pilgrimages, concerts, and other events are held here annually, attracting visitors from across the country and abroad (cs.wikipedia.org). In the karstic Josefov Valley lies the Býčí Skála Cave. In 2008, the extensive underground spaces of the Výpustek Cave, known since the Middle Ages, were opened to the public. In 1928, Augustin Bayer established an arboretum covering 23 hectares in the Křtiny area. It cultivates approximately 1,000 species of native and exotic trees, including Sciadopitys verticillata and Cedrus libani (krtiny.cz).

Křtiny jsou obec v okrese Blansko, přibližně 15 kilometrů severovýchodně od centra Brna a 10 kilometrů jihovýchodně od Blanska. S počtem obyvatel kolem 820 jsou považovány za vstupní bránu do střední části Moravského krasu a jsou známé především jako významné mariánské poutní místo (cs.wikipedia.org). Leží na křižovatce několika údolí, včetně hlubokého krasového Josefovského údolí. Mezi nejvýznamnější archeologické nálezy z této oblasti patří bronzová soška býka a rozsáhlé halštatské pohřebiště v jeskyni Býčí skála z období kolem 500 let před Kristem. První Slované se do oblasti dostali v 6. století, přilákala je sem také železná ruda. V okolních lesích byly objeveny pozůstatky primitivních vysokých pecí z 8. století. Výroba železa se zde udržela až do konce 19. století a stála při zrodu průmyslových podniků v blízkých městech, jako jsou Adamov a Blansko (krtiny.cz). První písemná zmínka o Křtinách pochází z 24. září 1237 (krtiny.cz). Podle pověsti v místním údolí křtili svatí Cyril a Metoděj první moravské křesťany, což dalo obci její název (objevujpamatky.cz). Během husitských válek byl místní klášter v roce 1423 vypálen. Po válkách byly Křtiny několikrát vypleněny, zejména během třicetileté války. V letech 1830 až 1854 byly Křtiny majetkem rodu Dietrichsteinů. Křtiny jsou jedním z nejstarších mariánských poutních míst na Moravě. Dominantou obce je barokní kostel Panny Marie, který byl vybudován v první polovině 18. století podle návrhu architekta Jana Blažeje Santiniho-Aichela. Tento monumentální chrám je považován za perlu barokní architektury a je chráněn jako národní kulturní památka (cs.wikipedia.org). V interiéru kostela se nachází gotická socha Panny Marie Křtinské z roku 1340, která je cílem mnoha poutníků. Kostel je známý také svou výjimečnou akustikou a pravidelně se zde konají koncerty duchovní hudby (kudyznudy.cz). Nacházel se zde také ženský klášter, který podle legendy v roce 1423 zničili husité (hadivadlo.cz). V podzemí kostela byla objevena a zpřístupněna rozsáhlá kostnice, v níž se nacházejí pozůstatky stovek středověkých obyvatel. Jsou zde však i lebky zdobené záhadnými ornamenty. Původně barokní rezidence premonstrátů byla v 19. století přestavěna na klasicistní zámek. Oválná základní škola je příkladem moderní architektury (krtiny.cz).

Křtiny leží na okraji Moravského krasu, což z nich činí ideální výchozí bod pro milovníky přírody a turistiky. V blízkosti obce se nachází množství krasových útvarů, jeskyní a malebných údolí. Návštěvníci mohou prozkoumat například jeskyni Výpustek, která sloužila během druhé světové války jako podzemní továrna a později jako vojenský kryt. Dnes jsou Křtiny živým centrem kulturního a duchovního života. Každoročně se zde koná mnoho poutí, koncertů a dalších akcí, které přitahují návštěvníky z celé země i ze zahraničí (cs.wikipedia.org). V Josefovském údolí se nachází jeskyně Býčí skála. V roce 2008 byl zpřístupněn rozsáhlý komplex podzemních prostor jeskyně Výpustek, která byla známa již ve středověku. V roce 1928 zde Augustin Bayer založil arboretum o rozloze 23 ha, kde se pěstuje přibližně 1000 druhů domácích i exotických dřevin, například Sciadopitys verticillata a Cedrus libani (krtiny.cz).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Spiš, Umenie, Stavby, Fotografie

Markušovce

skala
Hits: 2333

Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km2 tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý , nové meno dostala „Terra Marci“ – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643 (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). 

Markušovce ležia na gotickej ceste, jej dejiny sú úzko späté s rodinou Mariášiovcov. V ňom sa nachádza nádherná expozícia historického nábytku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994. Pôvodne bol renesančnou pevnosťou s nárožnými vežami, obohnaný priekopou. Rokokovú prestavbu realizoval Wolfgang Mariássy v rokoch 1770 – 1775. Pri príležitosti príchodu cisára Jozefa II. dal v parku kaštieľa postaviť Dardanely. (Informačná tabuľa). Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). V rokokovom letohrádku z 18. storočia je inštalovaná vzácna expozícia klávesových hudobných nástrojov, jediná svojho druhu na Slovensku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994 (Informačná tabuľa). 

Historické názvy : Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).

Markušovce is located in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). It lies at the confluence of the Levočský Stream and the Hornád River (markusovce.sk) at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). The municipality covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 residents (Wikipedia). The first mentions of Markušovce date back to the early 12th century. In 1241, the Tatars plundered Markušovce. The settlement was originally named Saint Michael (Svätý Michal) but was later renamed „Terra Marci“ – Mark’s Land. During the Middle Ages, Markušovce developed into a significant settlement. In 1527, Markušovský Castle was destroyed and subsequently rebuilt, only to be damaged by fires multiple times. Additionally, 10 manor houses and mansions have been preserved. A fortified Renaissance mansion was completed in 1643 (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace).

Markušovce is situated on the Gothic Route, and its history is closely tied to the Mariássy family. The mansion features a stunning exhibition of historical furniture, which was created during a restoration project between 1984 and 1994. Originally, it was a Renaissance fortress with corner towers, surrounded by a moat. Wolfgang Mariássy carried out a Rococo renovation between 1770 and 1775. To commemorate Emperor Joseph II’s visit, the Dardanely Summerhouse was built in the mansion park (Information Board). On the upper terrace of the park, the Dardanely Summerhouse was constructed (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). The Rococo summerhouse from the 18th century houses a rare exhibition of keyboard musical instruments, the only one of its kind in Slovakia. This exhibition was also created during the restoration project between 1984 and 1994 (Information Board).

Historical names of the municipality include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, and Markusfalua. In Hungarian, it is known as Márkusfalu or Markuscsepánfalu, and in German as Marksdorf. In the second half of the 19th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, the village had 65 houses and 408 inhabitants, who worked in agriculture, forestry, and mining. Later, an iron ore roasting plant operated here. In 1892, a timber factory was established. Between 1880 and 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).

Krajina, Zahraničie, Obce, Moravské obce, Česko, Fotografie

Kunčice pod Ondřejníkem

skala
Hits: 493

Kunčice pod Ondřejníkem je malebná obec v podhorí Beskydských hôr. Koncom 19. storočia sa stali vyhľadávaným miestom pre turistiku a rekreáciu. Kúzlo miestnej prírody opradených mnohými povesťami láka dodnes (kuncicepo.cz). Obec vznikla na začiatku 14. storočia. Je spojený s hradným úradníkom Kunzom, ktorý pôsobil na hukvaldskom panstve. Nemecký názov bol Kunzerdorf, česky Kunčice. Neskôr dostali pomenovanie Hrubé Kunčice, Veľké Kunčice. Až od roku 1924 Kunčice pod Ondřejníkem (kuncicepo.cz). V obci sa nachádza drevený kostol svätého Prokopa a Barbory (kuncicepo.cz). Domáci ho nazývajú ruský kostolík. Je iba jednou zo šiestich drevených sakrálnych stavieb, ktoré boli behom 30-tych rokov 20. storočia prevezené na územie Československa z Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska. Pôvodne to bol kostol svätého Archanjela Michala. Bol postavený na prelome 17. a 18. storočia v obci Hliňanec pri Mukačeve na Podkarpatskej Rusi (kuncicepo.cz).

V budove miestnej školy je unikátna galéria Karla Svolinského s dielami českých umelcov. V Kunčiciach žije 2200 obyvateľov na rozlohe 23 km2, v letných mesiacoch a cez víkendy sa tu však vyskytuje množstvo rekreujúcich a turistov. Priemerná nadmorská výška obce je 450 metrov nad morom. Funguje tu veľa fariem, ktoré sa venujú predovšetkým chovu hovädzieho dobytku (kuncicepo.cz).

Kunčičké priadky dokázali upriasť tenké vlákna, z ktorého sa vyrábalo tenké kvalitné plátno. Ľan bol tiež typickým pre Kunčice. Ťažila sa tu železná ruda do hutí v Čeladnej a Frýdlantu už od 16. storočia. Nachádzala sa tesne pod povrchom, maximálna hĺbka bola 20 – 25 metrov. Pre dovoz lacnejšej rudy ťažba v roku 1896 skončila. Významné boli sklárne, ktoré boli známe už v husitskej dobe. Veľmi významná bola výstavba novej železničnej dráhy, ktorá sa datuje do roku 1888. Začiatkom 20. storočia sa vybudovali , ktoré pozmenené fungujú dodnes. Nazývajú sa Beskydské rehabilitačné centrum v Čeladnej (Jan Folprecht). Z Kunčíc pochádza speváčka Iveta Bartošová (Wikipedia).

Kunčice pod Ondřejníkem is a picturesque village nestled in the foothills of the Beskydy Mountains. By the late 19th century, it had become a sought-after destination for hiking and recreation. The charm of the local nature, wrapped in many legends, continues to attract visitors to this day (kuncicepo.cz). The village was founded in the early 14th century and is associated with the castle official Kunz, who served in the Hukvaldy estate. The German name of the village was Kunzerdorf, while in Czech it was Kunčice. Later, they were named Hrubé Kunčice and Veľké Kunčice. It wasn’t until 1924 that the name Kunčice pod Ondřejníkem was adopted (kuncicepo.cz). The village is home to the wooden church of St. Procopius and St. Barbara (kuncicepo.cz). Locals refer to it as the Russian church. It is one of six wooden religious buildings transported to Czechoslovakia from Subcarpathian Rus and eastern Slovakia during the 1930s. Originally, it was the church of St. Archangel Michael, built at the turn of the 17th and 18th centuries in the village of Hliňanec near Mukachevo in Subcarpathian Rus (kuncicepo.cz).

The building of the local school houses a unique gallery of Karel Svolinský’s works, showcasing pieces by Czech artists. Kunčice is home to 2200 inhabitants within an area of 23 km2, but during the summer months and weekends, it sees an influx of recreationalists and tourists. The average elevation of the village is 450 meters above sea level. Many farms operate here, primarily focusing on cattle farming (kuncicepo.cz).

The spinners of Kunčice were able to spin thin threads, from which thin, high-quality canvas was produced. Flax was also typical for Kunčice. Iron ore was mined here for the Čeladná and Frýdlant foundries as early as the 16th century. It was located just below the surface, with a maximum depth of 20-25 meters. Mining ceased in 1896 due to the import of cheaper ore. Glassworks were significant and known as early as the time of the Hussites. The construction of a new railway in 1888 was highly significant. At the beginning of the 20th century, spas were built, which still operate today, albeit modified. They are called the Beskydy Rehabilitation Center in Čeladná (Jan Folprecht). The singer Iveta Bartošová hails from Kunčice (Wikipedia).

Kunčice pod Ondřejníkem je malebná obec v podhůří Beskydských hor. Koncem 19. století se stala vyhledávaným místem pro turistiku a rekreaci. Kouzlo místní přírody opředené mnoha pověstmi láká dodnes. Obec vznikla na začátku 14. století a je spojena s hradním úředníkem Kunzem, který působil na hukvaldském panství. Německý název obce byl Kunzerdorf, česky Kunčice. Později dostaly označení Hrubé Kunčice, Velké Kunčice. Teprve od roku 1924 jsou nazývány Kunčice pod Ondřejníkem. V obci se nachází dřevěný kostel svatého Prokopa a Barbory, který domácí nazývají ruským kostelíkem. Je jedním ze šesti dřevěných sakrálních staveb převezených na území Československa z Podkarpatské Rusi a východního Slovenska během 30. let 20. století. Původně to byl kostel svatého Archanděla Michaela, postavený na přelomu 17. a 18. století v obci Hlinanech u Mukacheva na Podkarpatské Rusi.

V budově místní školy se nachází unikátní galerie Karla Svolinského s díly českých umělců. V Kunčicích žije 2200 obyvatel na ploše 23 km2, ale v letních měsících a o víkendech sem přichází mnoho rekreantů a turistů. Průměrná nadmořská výška obce je 450 metrů nad mořem. Funguje zde mnoho farem, které se věnují především chovu hovězího dobytka.

Kunčické přadleny dokázaly upřád světlé vlákno, ze kterého se vyrábělo jemné kvalitní plátno. Lněná výroba byla také typická pro Kunčice. Těžila se zde železná ruda pro hutě v Čeladné a Frýdlantu již od 16. století. Nacházela se těsně pod povrchem, maximální hloubka dosahovala 20 – 25 metrů. Kvůli dovozu levnější rudy těžba skončila v roce 1896. Významné byly také sklárny, které byly známy již v husitské době. Velmi významná byla výstavba nové železniční dráhy, která se datuje do roku 1888. Na počátku 20. století byly vybudovány lázně, které změněné fungují dodnes. Jsou nazývány Beskydské rehabilitační centrum v Čeladné. Z Kunčic pochází zpěvačka Iveta Bartošová.

Jan Folprecht: Zpod Ondřejníka, 2004, ISMN M-706524-47-4 Dopis pantátovi Pustkovi Petr Andrle a kolektiv: Cestami lesními od Lysé až po Radhošť, 2013, ISBN 978-80-905217-5-9

  • Markéta Mitrofanovová – Ze Zakarpatí do Beskyd: Zachráněný kostelík slouží katolíkům i pravoslavným

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Fotografie

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

skala
Hits: 4636

Oravská dedina Podbiel poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. Drevenice, ktoré sa tu nachádzajú, sú “ živé“. Často slúžia ako ubytovanie turistom. Na druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované . Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Časť obce Bobrova rala je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná ružica – znak slnka, najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke cez Malatinský priesmyk na . Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva Biela skala. Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom Červená skala. Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili Studená a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka Františkova Huta. Ľudia hutu nazývajú hámor. Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové múry a centrálna vysoká pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva folk-country festival spojený s ukážkou starovekého tavenie železnej rudy (podbiel.sk). Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej rudy starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).

The Orava village of Podbiel offers visitors a picturesque glimpse into the past. The wooden houses found here are „alive“ and often serve as accommodation for tourists. On the other hand, Podbiel is a normal village where there are brick houses. The village was formed by Valachian colonization, with the first written mention dating back to 1556. The village’s name is related to the White Rock. Historical names of the village include Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. The part of the village called Bobrova rala is a cultural reserve of folk architecture (orava.sk). In Podbiel, there is reportedly the most well-preserved complex of traditional wooden buildings in Central Europe – 64 original cottages, mostly built at the end of the 19th century. Each cottage bears a carved rose – the symbol of the sun, the most significant Celtic deity. The village has around 1300 inhabitants and lies on the old trade route, the so-called amber or salt route, whose history predates Celtic settlements in Orava, running along the Orava River through the Malatinský Pass to Liptov. During the Hungarian period, Podbiel had the second customs control after Tvrdošín, as it could not be bypassed. Near Podbiel, there are prominent rock gates, with one of them named White Rock, believed to be an ancient Celtic fortress and, according to legends, a Templar fortress. Further north, there is another gate called Red Rock, providing a view that makes Podbiel appear as if on a peninsula formed by the Studená and Orava rivers (podbiel.sk).

The village is home to the national technical monument Františkova Huta, commonly known as a „hámor“ (hammer). It is located near the village, and the perimeter walls and a central blast furnace have been preserved. Every year, a folk-country festival is held in this ironworks, featuring a demonstration of ancient iron ore smelting (podbiel.sk). The history of the ironworks, built in 1836, is shrouded in mystery. The facility is commonly referred to as a „hámor.“ At the end of August, a music festival is regularly organized here, combined with a demonstration of iron ore smelting using ancient technology. The origins of metallurgy and mining in the village date back to the 17th century (Information board).

Orawska wioska Podbiel oferuje odwiedzającym malowniczy rzut oka w przeszłość. Drewniane domy tutaj są „żywe“ i często pełnią funkcję noclegową dla turystów. Z drugiej strony Podbiel to normalna wieś, gdzie znajdują się murowane domy. Wieś powstała w wyniku wołoskiej kolonizacji, pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1556. Nazwa wsi związana jest z Bielą Skałą. Historyczne nazwy wsi to Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Część wsi o nazwie Bobrova rala jest zabytkową rezerwatą architektury ludowej (orava.sk). W Podbielu znajduje się rzekomo najbardziej zachowany kompleks tradycyjnych drewnianych budynków w Europie Środkowej – 64 oryginalne chaty, głównie z końca XIX wieku. Na każdej chatce wyryta jest róża – symbol słońca, najważniejszego celtyckiego bóstwa. Wioska liczy około 1300 mieszkańców i leży na starej drodze handlowej, tzw. szlaku bursztynowego lub solnego, którego historia sięga czasów przed celtyckim osadnictwem w Orawie, biegnącej wzdłuż rzeki Orawy przez Przełęcz Malatinską do Liptova. Podczas okresu węgierskiego Podbiel miało drugą kontrolę celno-podatkową po Tvrdošín, ponieważ nie dało się go ominąć. W pobliżu Podbiela znajdują się charakterystyczne bramy skalne, z których jedna nosi nazwę Biela skala, uważana za starożytne celtyckie grodzisko i, zgodnie z legendami, grodzisko templariuszy. Dalej na północ znajduje się kolejna brama o nazwie Czerwona skala, która sprawia, że Podbiel wydaje się być jakby na półwyspie utworzonym przez rzeki Studená i Orawa (podbiel.sk).

W miejscowości znajduje się narodowe zabytkowe Františkova Huta, powszechnie nazywane „hámor“ (kowadło). Znajduje się niedaleko od wsi, a zachowały się mury obwodowe i centralny piec wysokowydzielający. Co roku w tej hucie żelaza odbywa się festiwal muzyki folk-country z pokazem starożytnej obróbki żelaza (podbiel.sk). Historia huty żelaza zbudowanej w 1836 roku jest otoczona tajemnicą. Obiekt jest powszechnie nazywany „hámor“. Pod koniec sierpnia regularnie organizowany jest tutaj festiwal muzyczny z pokazem starożytnej technologii topienia rudy żelaza. Początki hutnictwa i górnictwa w miejscowości sięgają XVII wieku (Tablica informacyjna).