Značka: vonkajšie znaky

Telo rýb tvo­rí hla­va, trup, chvost. Chrb­to­vá časť sa pome­nú­va odbor­ne dor­zál­nou a bruš­ná časť ven­trál­nou. Tva­rom tela sa ryby pris­pô­so­bu­jú prú­de­niu vody, na kto­rý sú v prí­ro­de adap­to­va­né hyd­ro­dy­na­mic­ky. Nie­kto­ré majú tvar z bokov sploš­te­ný: Pte­rop­hyl­lum (ska­lá­re), Symp­hy­so­don (ter­čov­ce), iné sú šťu­ko­vi­té­ho tva­ru - kap­ro­zúb­ky. Sploš­te­né telo je pris­pô­so­be­nie na viac-​menej sto­ja­cu vodu a vyso­kú, hus­tú trá­vo­vi­tú vege­tá­ciu. Samoz­rej­me svo­ju úlo­hu hrá evo­lú­cia a gene­tic­ká výba­va. Dru­hy vyslo­ve­ne prúd­ni­co­vé­ho tva­ru sú čas­to drav­ce. Dru­hy, kto­ré nema­jú neja­kú časť tela zvý­raz­ne­nú pochá­dza­jú oby­čaj­ne z hlbo­kých vôd väč­ších jazier – v takom­to prí­pa­de aj ich plut­vy nie sú schop­né zabez­pe­čiť ide­ál­ne plá­va­nie. Plut­vy majú ryby páro­vé – bruš­né a prs­né a nepá­ro­vé – chvos­to­vá a chrb­to­vá, rit­ná, prí­pad­ne tuková.

Aj ústa­mi sa ryby pris­pô­so­bu­jú svoj­mu život­né­mu pro­stre­diu. Dra­vé ryby majú úst­nu duti­nu znač­ne ozu­be­nú, no tvar zubov iných typov rýb je skôr v podo­be pies­tov mlyn­ské­ho kole­sa. Hor­né ústa sme­ru­jú­ce nahor majú dru­hy chy­ta­jú­ce vod­ný hmyz, a dru­hy pri­jí­ma­jú­ce potra­vu naj­mä z hla­di­ny. Vodo­rov­ne sta­va­né ústa – kon­co­vé ústa sú naj­bež­nej­šie, ale dru­hy spod­nej čas­ti vod­né­ho stĺp­ca, dno­vé ryby majú čas­to spod­né ústa – napr. Cory­do­ras, Bro­chis – pan­cier­ni­ky, sum­če­ky, nožov­ce, číky. Aj tvar gono­pó­dia – sam­čie­ho pohlav­né­ho orgá­nu živo­ro­diek pat­rí medzi určo­va­cie zna­ky. Podob­ne mečík, kto­rý sa vyví­ja sam­com rodu Xip­hop­ho­rus. Je to vlast­ne pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy, začí­na vyras­tať sam­com pri dospie­va­ní, prí­pad­ne pri zme­ne pohla­via. Pre ryby je boč­ná čia­ra veľ­mi dôle­ži­tým orgá­nom, a je v živo­číš­nej ríši oje­di­ne­lý. Mno­ho jej fun­kcií je ešte opra­de­ných tajom­stvom, ale kaž­do­pád­ne ryba sa pomo­cou nej doká­že orien­to­vať, cítiť nebez­pe­čen­stvo. Osle­pe­ná ryba sa orien­tu­je a plá­va bez zavá­ha­nia vďa­ka boč­nej čia­re. Čeľaď Cich­li­de­ae sa vyzna­ču­je dvo­ma boč­ný­mi čia­ra­mi. Meris­tic­ké zna­ky hovo­ria o počte lúčov v plut­vách, počte šupín, kto­ré opi­su­je vzo­rec. Ten­to je dru­ho­vo špecifický.

Ryby oplý­va­jú väč­ši­nou mono­ku­lár­nym vide­ním. Exis­tu­jú však aj dru­hy, kto­ré sa tešia bino­ku­lár­ne­mu vide­niu ako aj člo­vek. Mono­ku­lár­ne vide­nie limi­tu­je ich pohľad na oko­lie, inak tie­to dru­hy skla­da­jú obraz. Ak taká­to ryba chce vní­mať svo­ju korisť zra­kom, musí k nej pri­stu­po­vať zbo­ku. Vysvet­lím to zrej­me na člo­ve­ku bliž­šom prí­kla­de – pred­stav­te si krá­li­ka – ak je ústa­mi oto­če­ný ku vám – poze­rá sa nabok – pred seba nevi­dí, ak vás chce vidieť – musí oto­čiť hla­vu o 90°. Ryby nema­jú slz­né žľa­zy ani očné vieč­ka – zavrieť oči nedo­ká­žu, ani plakať.

Sfar­be­nie rýb závi­sí naj­mä od pod­mie­nok pro­stre­dia, sprá­va­nia a reži­mu dňa a noci. Ryby hra­jú rôz­ny­mi far­ba­mi, vysky­tu­jú sa vo všet­kých far­bách, napriek to, ja by som pove­dal vďa­ka nedos­tat­ku svet­la. Pred­sa len do vody pre­nik­ne menej slneč­né­ho svi­tu ako na suchú zem. Ryby doká­žu svo­ju far­bu aj zme­niť, čo môže­me aj my pozo­ro­vať vo svo­jom akvá­riu – je to však dru­ho­vo špe­ci­fic­ké. Noč­né sfar­be­nie môže byť teda odliš­né od toho den­né­ho. Oby­čaj­ne vte­dy strá­ca kon­trast a ryby majú cel­ko­vo tmav­šie far­by. Nie­ke­dy je zme­na tak veľ­ká, že ryby si občas začí­na­jú­ci akva­ris­ta pomý­li. Podob­ne doká­žu ryby meniť far­bu pri cho­ro­be – avšak vte­dy nemu­sí isť len o stmav­nu­tie, ale aj o vybled­nu­tie. Kraj­šie a kon­trast­nej­šie sfar­be­nie má ryba počas roz­mno­žo­va­nia, keď je v kon­dí­cii, pri pred­vá­dza­ní v sku­pi­ne, pred par­tner­ka­mi apod., ak nie je stre­so­va­ná. Sfar­be­nie závi­sí aj od veku – mla­dé jedin­ce sú čas­to rov­na­ko sfar­be­né, ale pri dospie­va­ní sa daj­me tomu sam­ce sfar­bia inak a samič­ky zosta­nú viac-​menej rov­na­ké. Na sfar­be­nie rýb (napo­kon aj iných živo­čí­chov) má vplyv potra­va. Je zau­jí­ma­vé, že slad­ká pap­ri­ka, kto­rá obsa­hu­je množ­stvo prí­rod­né­ho far­bi­va karo­té­nu sa pou­ží­va na vyfar­be­nie kres­by rýb.

Upo­zor­niť by som chcel naj­mä na to, že ryby kto­ré sú v akva­ris­tic­kých obcho­doch nie sú sfar­be­né tak dob­re, ako v prí­ro­de, ale­bo po dlh­šej dobe u akva­ris­tu. Dôvod je pro­zaic­ký, v obcho­de, na verej­nos­ti sú pod neus­tá­lym stre­som. Tak­že, ak ste nie­ke­dy skla­ma­ní, keď sa pozrie­te do lite­ra­tú­ry a zapá­či sa vám neja­ký druh, kto­rý potom v obcho­de vôbec nevy­ze­rá tak pek­ne, vedz­te, že ak mu poskyt­ne­te kva­lit­né pod­mien­ky, one­dl­ho sa zafar­bí do krá­sy. Naopak, mno­ho­krát sa vám veľ­mi páčia ryby, kto­ré si kúpi­te a časom stra­tia pôvod­né far­by. V hor­šom prí­pa­de boli napi­cha­né neja­kým far­bi­vom, ale­bo boli “dopo­va­né” neja­kým krmi­vom, kto­ré obsa­ho­va­li vyso­ké dáv­ky far­bív. Napr. asta­xan­tí­nu, ale­bo karo­té­nu. Samoz­rej­me, nie­ke­dy nej­de o nič zlé, len o zme­nu sfar­be­nia vply­vom inej výži­vy. Napo­kon pri správ­nom kŕme­ní mož­no naopak dosiah­nuť far­by, aké ste pred­tým na svo­jich rybách nepozorovali.

Pohlav­ný dimorfizmus

Nie­kto­ré dru­hy rýb sa vyzna­ču­jú väč­ší­mi von­kaj­ší­mi teles­ný­mi roz­diel­mi, iné menej, a nie­kto­ré vôbec, kaž­do­pád­ne pohla­via sa roz­li­šu­jú iný­mi vnú­tor­ný­mi teles­ný­mi roz­diel­mi. Medzi von­kaj­šie roz­die­ly pat­rí naj­mä sfar­be­nie. Sam­ce sú tak­mer vždy pre­ni­ka­vej­šie sfar­be­né, ich kres­ba je bohat­šia, kon­trast­nej­šia. Pri nie­kto­rých dru­hoch, napr. neón­ke čer­ve­nej, ter­čov­coch, ska­lá­roch je sfar­be­nie oboch pohla­ví tak­mer totož­né, pri nie­kto­rých dru­hoch sú roz­die­ly postre­hnu­teľ­né, no nie­kto­ré dru­hy pre­ja­vu­jú znač­né pohlav­né roz­die­ly. Tva­rom sa neja­ko výraz­ne ryby pohlav­ne oby­čaj­ne nelí­šia. Na dru­hej stra­ne z hľa­dis­ka roz­li­šo­va­nia je sfar­be­nie často­krát ťaž­ko posú­di­teľ­né a tvar plu­tiev, celé­ho tela je deter­mi­nu­jú­cej­ší. V prí­pa­doch, kedy sa vzá­jom­ne pohla­via odli­šu­jú tva­rom, napr. tva­rom plu­tiev, dĺž­kou tela, tva­rom úst, bruš­ka apod. je veľ­mi veľa, sú však ťaž­šie iden­ti­fi­ko­va­teľ­né, pre­to­že roz­die­ly sú často­krát len jem­né, ale sú jed­no­znač­nej­šie ako sfar­be­nie. Samič­ky majú čas­to zadné plut­vy oblej­šie, sam­če­ko­via ich majú hra­na­tej­šie, nie­ke­dy sa na nich vysky­tu­je škvr­na. Samič­ky majú zvy­čaj­ne oblej­šie, pln­šie bruš­ko ako sam­ce. Chrb­to­vá plut­va sam­cov je rov­na­ko oby­čaj­ne mohut­nej­šia, kon­trast­nej­šia. Sam­ce sú sil­nej­šie, zvy­čaj­ne doras­ta­jú do väč­ších dĺžok. Znač­ný dimor­fiz­mus sa pre­ja­vu­je u pávích očiek – Poeci­lia reti­cu­la­ta, kde sú obe pohla­via veľ­mi roz­diel­ne tva­rom celé­ho tela aj sfar­be­ním. Sam­ce sú v tom­to prí­pa­de men­šie, štíh­lej­šie a ove­ľa fareb­nej­šie, samič­ky sú neraz cel­kom bez farby.

Use Facebook to Comment on this Post