Značka: meristické znaky

Biológia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Veda, Živočíchy

Taxonómia vybraných organizmov

02/09/202127/03/2024 skala

Ryby

Ryby – Osteichthyes patrí do podkmeňa Stavovce – Vertebrata, kmeňa Chordáty – Chordates. Najväčšie čeľade sú Gobiidae, Cyprinidae, Cichlidae, Labridae, Loricariidae. Na zaradenie do jednotlivých skupín sú rôzne názory odborníkov, obecne o tom rozhodujú meristické znaky – počet lúčov v plutvách, počet šupín. Pre jednotlivé druhy je opísaný vzorec, ktorý popisuje tieto znaky.

Ichtyológia je veda zaoberajúca sa rybami.

Trieda Myxini – Rad Myxiniformes – čeľaď Myxinidae

Trieda Cephalospidomorphi – Rad Petromyzontiformes – čeľaď Petromyzontidae

Trieda Elasmobranchii – Rad Carcharhiniformes – čeľade Carcharhinidae, Hemigaleidae, Leptochariidae, Proscyllidae, Pseudotriakidae, Scyliorhinidae, Triakidae

Rad Heterodontiformes – čeľaď Heterodontidae
Rad Hexanchiformes – čeľaď Chlamydoselachidae, Hexanchidae
Rad Lamniformes – čeľade Alopiidae, Cetorhinidae, Lamnidae, Megachasmidae, Mitsukurinidae, Odontaspididae, Pseudocarchariidae
Rad Orectolobiformes – čeľade Brachaeluridae, Ginglymostomatidae, Hemiscyllidae, Orectolobidae, Parascyllidae, Rhincodontidae, Stegostomatidae
Rad Pristiophoriformes – čeľaď Pristiophoridae
Rad Rajiformes – čeľade Dasyatidae, Gymnuridae, Hexatrydonidae, Myliobatididae, Narcinidae, Plesiobatidae, Pristidae, Rajidae, Rhinidae, Rhinobatidae, Torpedinidae, Urolophidae
Rad Squaliformes – čeľade Centrophoridae, Dalatiidae, Echinorhinidae, Squalidae
Rad Squatiniformes – čeľade Pristiophoridae, Squatinidae

Trieda Holocephali – Rad Chimaeriformes – čeľade Callorhynchidae, Chimaeridae, Rhinochimaeridae

Trieda Sarcopterygii – Rad Ceratodontiformes – čeľaď Ceratodontidae

Rad Coelacanthiformes – čeľaď Coelacanthidae
Rad Lepidosireniformes – čeľade Lepidosirenidae, Protopteridae

Trieda Actinopterygii – Rad Acipenseriformes – čeľade Acipenseridae, Polyodontidae

Rad Albuliformes – čeľade Albulidae, Halosauridae, Notacanthidae
Rad Amiiformes – čeľade Amiidae
Rad Anguilliformes – čeľade Anguillidae, Colocongridae, Congridae, Derichthyidae, Heterenchelyidae, Chlopsidae, Moringuidae, Muraenesocidae, Muraenidae, Myrocongridae, Nemichthyidae, Nettastomatidae, Ophichthidae, Serrivomeridae, Synaphobranchidae
Rad Ateleopodiformes – čeľade Ateleopodidae
Rad Atheriniformes – čeľade Atherinidae, Bedotiidae, Dentatherinidae, Melanotaeniidae, Notocheiridae, Phallostethidae, Pseudomugilidae, Telmatherinidae
Rad Aulopiformes – čeľade Alepisauridae, Anotopteridae, Aulopodidae, Evermannellidae, Giganturidae, Chlorophthalmidae, Ipnopidae, Notosudidae, Omosudidae, Paralepididae, Pseudotrichonotidae, Scopelarchidae, Synodontidae
Rad Batrachoidiformes – čeľade Batrachoididae
Rad Beloniformes – čeľade Adrianichthyidae, Belonidae, Exocoetidae, Hemiramphidae, Scomberesocidae
Rad Beryciformes – čeľade Anomalopidae, Anoplogastridae, Berycidae, Diretmidae, Holocentridae, Monocentrididae, Trachichthyidae
Rad Clupeiformes – čeľade Clupeidae, Denticipitidae, Engraulidae, Chirocentridae, Pristigasteridae
Rad Cypriniformes – čeľade Balitoridae, Catostomidae, Cobitidae, Cyprinidae, Gyrinocheilidae
Rad Cyprinodontiformes – čeľade Anablepidae, Aplocheilidae, Cyprinodontidae, Fundulidae, Goodeidae, Poeciliidae, Profundulidae, Valenciidae
Rad Elopiformes – čeľade Elopidae, Megalopidae
Rad Esociformes – čeľade Esocidae, Umbridae
Rad Gadiformes – čeľade Bregmacerotidae, Gadidae, Macrouridae, Macrurocyttidae, Melanonidae, Merlucciidae, Moridae, Muraenolepididae, Phycidae, Steindachneriidae
Rad Gasterosteiformes – čeľade Aulorhynchidae, Aulostomidae, Centriscidae, Fistulariidae, Gasterosteidae, Hypoptychidae, Indostomidae, Macrorhamphosidae, Pegasidae, Solenostomidae, Syngnathidae
Rad Gonorynchiformes – čeľade Gonorhynchidae, Chanidae, Kneriidae, Phractolaemidae
Rad Gymnotiformes – čeľade Apteronotidae, Electrophoridae, Gymntotidae, Hypopomidae, Rhamphichthyidae, Sternoptychidae
Rad Characiformes – čeľade Anostomidae, Citharidae, Ctenoluciidae, Curimatidae, Erythrinidae, Gasterosteidae, Hemiodontidae, Hepsetidae, Characidae, Lebiasinidae
Rad Lampridiformes – čeľade Lamprididae, Lophotidae, Radiicephalidae, Regalecidae, Stylephoridae, Trachipteridae, Veliferidae
Rad Lophiiformes – čeľade Antennariidae, Brachionichthyidae, Caulophrynidae, Centropomidae, Ceratiidae, Diceratiidae, Gigantactinidae, Himantolophidae, Chaunacidae, Linophrynidae, Lophiidae, Melanocetidae, Neoceratiidae, Ogcocephalidae, Oneirodidae, Thaumatichthyidae
Rad Mugiliformes – čeľade Mugilidae
Rad Myctophiformes – čeľade Myctophidae, Neoscopelidae
Rad Ophidiiformes – čeľade Aphyonidae, Bythitidae, Carapidae, Euclichthyidae, Ophidiidae, Parabrotulidae, Ranicipitidae
Rad Osmeriformes – čeľade Alepocephalidae, Argentinidae, Bathylagidae, Galaxiidae, Lepidogalaxiidae, Leptochilichthyidae, Microstomatidae, Opisthognathidae, Osmeridae, Platytroctidae, Retropinnidae, Salangidae, Sundasalangidae
Rad Osteoglossiformes – čeľade Gymnarchidae, Hiodontidae, Mormyridae, Notopteridae, Osteoglossidae, Pantodontidae
Rad Perciformes – čeľade Acanthuridae, Acropomatidae, Amarsipidae, Ammodytidae, Anabantidae, Anarhichadidae, Aplodactylidae, Apogonidae, Ariommatidae, Arripidae, Banjosidae, Bathyclupeidae, Bathydraconidae, Bathymasteridae, Belontiidae, Blenniidae, Bovichthyidae, Bramidae, Callanthiidae, Callionymidae, Carangidae, Caristiidae, Centracanthidae, Centrarchidae, Centrolophidae, Centropomidae, Cepolidae, Cichlidae, Cirrhitidae, Clinidae, Coracinidae, Coryphaenidae, Creediidae, Cryptacanthodidae, Dactyloscopidae, Dinolestidae, Dinopercidae, Draconettidae, Drepanidae, Echeneididae, Elassomatidae, Eleotridae, Embiotocidae, Emmelichthyidae, Enoplosidae, Ephippidae, Epigonidae, Gempylidae, Gerreidae, Glaucosomatidae, Gobiesocidae, Gobiidae, Grammatidae, Haemulidae, Harpagiferidae, Helostomatidae, Chaenopsidae, Chaetodontidae, Champsodontidae, Chandidae, Channidae, Channichthyidae, Cheilodactylidae, Cheimarrhichthyidae, Chiasmodontidae, Chironemidae, Icosteidae, Inermiidae, Kraemeriidae, Kuhliidae, Kurtidae, Kyphosidae, Labridae, Labrisomidae, Lactariidae, Latridae, Leiognathidae, Leptobramidae, Leptoscopidae, Lethrinidae, Lobotidae, Luciocephalidae, Lutjanidae, Luvaridae, Malacanthidae, Menidae, Microdesmidae, Monodactylidae, Mullidae, Nandidae, Nematistiidae, Nemipteridae, Nomeidae, Notograptidae, Nototheniidae, Odacidae, Odontobutidae, Opisthognathidae, Oplegnathidae, Osphronemidae, Ostracoberycidae, Pempherididae, Pentacerotidae, Percidae, Percichthyidae, Percophidae, Pholidae, Pholidichthyidae, Pinguipedidae, Plesiopidae, Polynemidae, Pomacanthidae, Pomacentridae, Pomatomidae, Priacanthidae, Pseudochromidae, Ptilichthyidae, Rachycentridae, Rhyacichthyidae, Scaridae, Scatophagidae, Sciaenidae, Scombridae, Scombrolabracidae, Scytalinidae, Serranidae, Schindleriidae, Siganidae, Sillaginidae, Sparidae, Sphyraenidae, Stichaeidae, Stromateidae, Teraponidae, Tetragonuridae, Toxotidae, Trachinidae, Trichiuridae, Trichodontidae, Trichonotidae, Tripterygiidae, Uranoscopidae, Xenisthmidae, Xiphiidae, Zanclidae, Zaproridae, Zoarcidae
Rad Percopsiformes – čeľade Amblyopsidae, Aphredoderidae, Percopsidae
Rad Pleuronectiformes – čeľade Achiridae, Achiropsettidae, Bothidae, Citharidae, Cynoglossidae, Paralichthyidae, Pleuronectidae, Psettodidae, Samaridae, Scophthalmidae, Soleidae
Rad Polymixiiformes – čeľaď Polymixiidae
Rad Polypteriformes – čeľaď Polypteridae
Rad Saccopharyngiformes – čeľade Cyematidae, Eurypharyngidae, Monognathidae, Saccopharyngidae
Rad Salmoniformes – čeľade Salmonidae
Rad Scorpaeniformes – čeľade Abyssocottidae, Agonidae, Anoplopomatidae, Aploactinidae, Bembridae, Caracanthidae, Comephoridae, Congiopodidae, Cottidae, Cyclopteridae, Dactyloscopidae, Ereuniidae, Gnathanacanthidae, Hemitripteridae, Hexagrammidae, Hoplichthyidae, Liparidae, Normanichthyidae, Pataecidae, Platycephalidae, Psychrolutidae, Psychrolutidae, Rhamphocottidae, Scorpaenidae, Triglidae
Rad Semionotiformes – čeľaď Lepisosteidae
Rad Siluriformes – čeľade Ageneiosidae, Akysidae, Amblycipitidae, Amphiliidae, Ariidae, Aspredinidae, Astroblepidae, Auchenipteridae, Bagridae, Callichthyidae, Cetopsidae, Clariidae, Cranoglanididae, Diplomystidae, Doradidae, Helogenidae, Heteropneustidae, Hypophthalmidae, Chacidae, Ictaluridae, Loricariidae, Malapteruridae, Mochokidae, Nematogenyidae, Olyridae, Pangasiidae, Parakysidae, Pimelodidae, Plotosidae, Scoloplacidae, Schilbidae, Siluridae, Sisoridae, Trichomycteridae
Rad Stephanoberyciformes – čeľade Barbourisiidae, Cetomimidae, Gibberichthyidae, Hispidoberycidae, Megalomycteridae, Melamphaidae, Mirapinnidae, Rondeletiidae, Stephanoberycidae,
Rad Stomiiformes – čeľade Gonostomatidae, Photichthyidae, Sternoptychidae, Stomiidae,
Rad Synbranchiformes – čeľade Chaudhuriidae, Mastacembelidae, Synbranchidae
Rad Tetraodontiformes – čeľade Balistidae, Diodontidae, Molidae, Monacanthidae, Ostraciidae, Tetraodontidae, Triacanthidae, Triodontidae
Rad Zeiformes – čeľade Caproidae, Grammicolepididae, Macrurocyttidae, Oreosomatidae, Parazenidae, Zeidae

Mäkkýše – Mollusca

Kmeň Mollusca – Podkmeň Amphineura – Trieda Aplacophora (Solenogastres), Polyplacophora

Podkmeň Conchifera – Trieda Monoplacophhora, Scaphopoda

Trieda Gastropoda – Podtrieda Prosobranchia – Rad Archaeogastropoda – čeľaď Pomatidae, Viviparidae

Podtrieda Opistobranchia – Podtrieda Pulmonata – Rad Basommatophora – čeľaď Acroloxidae, Ancylidae, Physidae, Lymnaeidae, Planrobidae

Rad Stylommatophora

Trieda Lamellibranchia (Bivalvia) – Podtrieda Paleotaxodonta (Protobranchia), Cryptodonta, Pteriomorpha (Anisomyaria, Toxodonta, Filibranchia), Schizodonta (Unionoidea),

Podtrieda Heterodonta – Rad Eualamelibranchia – čeľaď Sphaeriidae

Podtrieda Adapedonta, Anomalodesmata, Septibranchia

Trieda Cephalopoda (hlavonožce) – Podtrieda Tetrabrachia – Rad Nautiloidea, Ammonoidea

Podtrieda Dibrachia – Rad Belemnoidea

Rad Decabranchia – Podrad Teuthoide (kalmary), Sepioidea (sépie)
Rad Vampyromorpha, Octobrachia (chobotnice)

Vodné rastliny

Vedný odbor zaoberajúci sa rastlinami sa nazýva botanika.

Oddelenie Bryophyta – machy – čeľaď Ricciaceae

Oddelenie Lycopodiophyta – čeľaď IsoÁtacea

Oddelenie Equisetophyta – prasličky – čeľaď Equisetaceae

Oddelenie Polypodiophyta – plavúne – čeľaď Dryopteridaceae, Marsileaceae, Osmundaceae, Thelypteridaceae

Oddelenie Pinophyta – borovicorasty – čeľaď Pinaceae, Taxodiaceae

Oddelenie Magnoliophyta – Dvojklíčnolisté – čeľaď Aceraceae, Aizodiaceae, Amaranthaceae, Anacardiaceae, Apiaceae, Aquifoliaceae, Asclepiadaceae, Asteraceae ‑astrovité, Balsaminaceae, Betulaceae – brezovité, Boraginaceae, Brassicaceae – kapustovité, Cabombaceae, Callitrichaceae, Campanulaceae – zvončekovité, Caprifoliaceae, Caryophyllaceae, Ceratophyllaceae, Chenopodiaceae, Clethraceae, Cornaceae, Cuscutaceae, Droseraceae – rosičkovité, Elatinaceae, Ericaceae, Gentianaceae – horcovité, Haloragaceae, Hypericaceae, Lamiaceae – hluchavkovité, Lentibulariaceae, Lythraceae, Malvaceae, Myricaceae, Nelumbonaceae, Nymphaeaceae – leknovité, Onagraceae, Plantaginaceae, Plumbaginaceae, Podostemaceae, Polygalaceae, Polygonaceae, Primulaceae – prvosienkovité, Ranunculaceae – iskerníkovité, Rosaceae – ružovité, Rubiaceae, Salicaceae – vŕbovité, Sarraceniaceae, Saururaceae, Saxifragaceae, Scrophulariaceae, Solanaceae – ľuľkovité, Trapaceae, Urticaceae, Verbenaceae, Violaceae – fialkovité

Jednoklíčnolisté – čeľaď Acoraceae, Alismataceae, Araceae, Cyperaceae, Eriocaulaceae, Hydrocharitaceae, Iridaceae, Juncaceae, Juncaginaceae, Lemnaceae, Limnocharitaceae, Najadaceae, Orchidaceae, Poaceae, Pontederiaceae, Potamogetonaceae, Ruppiaceae, Sparganiaceae, Typhaceae, Xyridaceae, Zannichelliaceae, Zosteraceae

Nižšie rastliny – riasy – Algae

Riasami sa vedecky zaoberá botanika pretože sú to rastliny, pre rozlíšenie od odborníkov na vyššie rastliny algológia.

Odelenie Glaucophyta

Oddelenie Rhodophyta – červené riasy – Trieda Rhodophyceae – Podtrieda Bangiophycidae – Rad Porphyridiales, Bangiale

Podtrieda Florideophycidae – Rad Batrachospermales, Corallinales, Ceramiales, Gigartinales

Oddelenie Heterokontophyta – rôznobičíkaté riasy – Trieda Chrysophyceae – žltohnedé riasy – Podtrieda Chrysophicidae – Rad Ochromonadales, Chrysamoebales, Hydrurales, Chrysosphaerales, Phaeothamniales, Parmales, Chrysomeridales, Chrysomanadales

Trieda Xantophyceae – Rad Heterochloridales, Botrydiales, Rhizochloridales, Mischococcales, Tribonematales, Vaucheriales

Trieda Bacillariophyceae (Diatomae) – rozsievky – Rad Naviculales

Podtrieda Coscinodiscophycideae – Rad Coscinodiscales

Podtrieda Fragillariophycideae – Podrad Araphidinae

Podtrieda Bacillariophycideae – Podrad Monoraphidineae, Biraphidineae

Rad Achnanthales, Rad Eunotiales

Trieda Phaeophycae – hnedé riasy, chaluhy – Rad Ectocarpales, Dictyotales, Laminariales, Fucales

Trieda Rhaphidiophyceae – zelenivky

Trieda Synurophyceae – Rad Synurales

Trieda Dictyochophyceae – Rad Pedinellales, Dictyochales

Trieda Pelagophyceae

Trieda Eustigmatophyceae

Oddelenie Dinophyta – Trieda Dinophyceae – Rad Peridiniales, Gonyaulacales, Gymnodiniales

Oddelenie Cryptophyta – Trieda Cryptophyceae – Rad Goniomonadales, Cryptomonadales, Chroomonadales

Oddelenie Haptophyta (Primnesiophyta) – Trieda Haptophyceae – Rad Primnesiales, Coccolithophoridales

Oddelenie Euglenophyta – Trieda Euglenophyceae – Rad Eutreptiales, Euglenales, Heteronematales

Oddelenie Chlorophyta – zelené riasy – Trieda Prasinophyceae

Trieda Chlamydophyceae – Rad Chlamydomonadales, Volvocales, Tetrasporales, Chlorococcales

Trieda Chlorophyceae – zelenivky – Rad Dunaliellales, Gloeodendrales, Chlorellales, Protosiphonales, Microsporales, Oedogoniales, Chaetophorales

Trieda Pleurastrophyceae

Trieda Ulvophyceae – Rad Ulotrichales, Cladophorales, Caulerpales (Bryopsidales), Dasycladales, Trentepohliales

Trieda Zygnematophyceae (Conjugatophyceae) – spájavky – Rad Zygnematales

Rad Desmidiales – Podrad Archidesmidiineae, Desmisiineae

Trieda Charophyceae – parožnatky – Rad Klebsormidiales, Coleochaetales, Charales

Oddelenie Chlorarachniophyta

Sinice

Sinice patria medzi Prokaryota. Riasy, vyššie rastliny, živočíchy patria medzi eukaryotické organizmy (ide o principiálne inú stavbu bunky)

Siniciam sa často vraví aj modrozelené riasy, prípadne modrá riasa.

Odelenie Cyanophyta (Cyanobacteria) – sinice – Trieda Cyanophyceae – sinice – Rady Chroococcales, Chamaesiphonales, Nostocales, Oscillatoriales, Stigonemiales

Fish

Fish – Osteichthyes belongs to the subphylum Vertebrata, phylum Chordata. The largest families include Gobiidae, Cyprinidae, Cichlidae, Labridae, Loricariidae. Various opinions among experts exist regarding the classification into individual groups, generally decided based on meristic characters such as the number of rays in the fins, and the number of scales. Each species has a described pattern that outlines these characteristics.

Ichthyology is the science dealing with fish.

Class Myxini – Order Myxiniformes – family Myxinidae

Class Cephalospidomorphi – Order Petromyzontiformes – family Petromyzontidae

Class Elasmobranchii – Order Carcharhiniformes – families Carcharhinidae, Hemigaleidae, Leptochariidae, Proscyllidae, Pseudotriakidae, Scyliorhinidae, Triakidae

Order Heterodontiformes – family Heterodontidae
Order Hexanchiformes – families Chlamydoselachidae, Hexanchidae
Order Lamniformes – families Alopiidae, Cetorhinidae, Lamnidae, Megachasmidae, Mitsukurinidae, Odontaspididae, Pseudocarchariidae
Order Orectolobiformes – families Brachaeluridae, Ginglymostomatidae, Hemiscyllidae, Orectolobidae, Parascyllidae, Rhincodontidae, Stegostomatidae
Order Pristiophoriformes – family Pristiophoridae
Order Rajiformes – families Dasyatidae, Gymnuridae, Hexatrydonidae, Myliobatididae, Narcinidae, Plesiobatidae, Pristidae, Rajidae, Rhinidae, Rhinobatidae, Torpedinidae, Urolophidae
Order Squaliformes – families Centrophoridae, Dalatiidae, Echinorhinidae, Squalidae
Order Squatiniformes – families Pristiophoridae, Squatinidae

Class Holocephali – Order Chimaeriformes – families Callorhynchidae, Chimaeridae, Rhinochimaeridae

Class Sarcopterygii – Order Ceratodontiformes – family Ceratodontidae

Order Coelacanthiformes – family Coelacanthidae
Order Lepidosireniformes – families Lepidosirenidae, Protopteridae

Class Actinopterygii – Order Acipenseriformes – families Acipenseridae, Polyodontidae

Order Albuliformes – families Albulidae, Halosauridae, Notacanthidae
Order Amiiformes – family Amiidae
Order Anguilliformes – families Anguillidae, Colocongridae, Congridae, Derichthyidae, Heterenchelyidae, Chlopsidae, Moringuidae, Muraenesocidae, Muraenidae, Myrocongridae, Nemichthyidae, Nettastomatidae, Ophichthidae, Serrivomeridae, Synaphobranchidae
Order Ateleopodiformes – family Ateleopodidae
Order Atheriniformes – families Atherinidae, Bedotiidae, Dentatherinidae, Melanotaeniidae, Notocheiridae, Phallostethidae, Pseudomugilidae, Telmatherinidae
Order Aulopiformes – families Alepisauridae, Anotopteridae, Aulopodidae, Evermannellidae, Giganturidae, Chlorophthalmidae, Ipnopidae, Notosudidae, Omosudidae, Paralepididae, Pseudotrichonotidae, Scopelarchidae, Synodontidae
Order Batrachoidiformes – family Batrachoididae
Order Beloniformes – families Adrianichthyidae, Belonidae, Exocoetidae, Hemiramphidae, Scomberesocidae
Order Beryciformes – families Anomalopidae, Anoplogastridae, Berycidae, Diretmidae, Holocentridae, Monocentrididae, Trachichthyidae
Order Clupeiformes – families Clupeidae, Denticipitidae, Engraulidae, Chirocentridae, Pristigasteridae
Order Cypriniformes – families Balitoridae, Catostomidae, Cobitidae, Cyprinidae, Gyrinocheilidae
Order Cyprinodontiformes – families Anablepidae, Aplocheilidae, Cyprinodontidae, Fundulidae, Goodeidae, Poeciliidae, Profundulidae, Valenciidae
Order Elopiformes – families Elopidae, Megalopidae
Order Esociformes – families Esocidae, Umbridae
Order Gadiformes – families Bregmacerotidae, Gadidae, Macrouridae, Macrurocyttidae, Melanonidae, Merlucciidae, Moridae, Muraenolepididae, Phycidae, Steindachneriidae
Order Gasterosteiformes – families Aulorhynchidae, Aulostomidae, Centriscidae, Fistulariidae, Gasterosteidae, Hypoptychidae, Indostomidae, Macrorhamphosidae, Pegasidae, Solenostomidae, Syngnathidae
Order Gonorynchiformes – families Gonorhynchidae, Chanidae, Kneriidae, Phractolaemidae
Order Gymnotiformes – families Apteronotidae, Electrophoridae, Gymntotidae, Hypopomidae, Rhamphichthyidae, Sternoptychidae
Order Characiformes – families Anostomidae, Citharidae, Ctenoluciidae, Curimatidae, Erythrinidae, Gasterosteidae, Hemiodontidae, Hepsetidae, Characidae, Lebiasinidae
Order Lampridiformes – families Lamprididae, Lophotidae, Radiicephalidae, Regalecidae, Stylephoridae, Trachipteridae
Order Lophiiformes – families Antennariidae, Ceratiidae, Chaunacidae, Diceratiidae, Gigantactinidae, Himantolophidae, Linophrynidae, Lophiidae, Melanocetidae, Neoceratiidae, Oneirodidae, Thaumatichthyidae
Order Mugiliformes – families Mugilidae, Myxodipteridae
Order Osmeriformes – families Argentinidae, Bathylagidae, Galaxiidae, Mordaciidae, Osmeridae, Plecoglossidae, Retropinnidae, Salangidae, Salvelinidae, Scombresocidae, Stichaeidae
Order Osteoglossiformes – families Arapaimidae, Heterotididae, Ichthyodectidae, Mormyridae, Notopteridae, Osteoglossidae, Pantodontidae, Phractolaemidae, Pseudecheneidae
Order Perciformes – families Acropomatidae, Acanthochiridae, Acanthopagidae, Acanthuridae, Apogonidae, Arripidae, Banjosidae, Bathyclupeidae, Bramidae, Caproidae, Caristiidae, Centrogenyidae, Centrarchidae, Chaetodontidae, Channichthyidae, Cheilodactylidae, Chironemidae, Chironomidae, Cirrhitidae, Congiopodidae, Coryphaenidae, Cretolamnae, Cichlidae, Drepaneidae, Ephippidae, Gempylidae, Gerreidae, Grammatidae, Haemulidae, Hemerocoetidae, Holocentridae, Indotriacanthidae, Kyphosidae, Labridae, Leiognathidae, Lethrinidae, Lobotidae, Malacanthidae, Menidae, Monodactylidae, Moronidae, Mullidae, Nandidae, Nomeidae, Nototheniidae, Oplegnathidae, Oreosomatidae, Osphronemidae, Ostracoberycidae, Ostraciidae, Pempheridae, Pentacerotidae, Percaidae, Percichthyidae, Pinguipedidae, Polynemidae, Pomacanthidae, Pomacentridae, Pomatomidae, Priacanthidae, Pricanthidae, Pseudochromidae, Pseudocryptopterygidae, Rachycentridae, Raphidiidae, Rhamphocottidae, Rhinocryptidae, Scatophagidae, Scombridae, Scophthalmidae, Scorpaenidae, Serranidae, Siganidae, Sinipercidae, Sparidae, Sphyraenidae, Synodontidae, Terapontidae, Tetraodontidae, Toxotidae, Trachichthyidae, Trichodontidae, Uranoscopidae, Xiphionodontidae
Order Pleuronectiformes – families Achiropsettidae, Bothidae, Citharidae, Paralichthyidae, Pleuronectidae, Poecilopsettidae, Samaridae, Soleidae
Order Prionotiformes – family Prionotidae
Order Rajiformes – families Arhynchobatidae, Dasyatidae, Gurgesiellidae, Hexatrygonidae, Plesiobatidae, Platyrhinidae, Potamotrygonidae, Pristidae, Rajidae, Rhinobatidae, Rhinocardinidae, Rhynchobatidae, Urotrygonidae, Urolophidae
Order Salmoniformes – families Alepocephalidae, Argentinidae, Bathylagidae, Bathylutichthyidae, Chlorophthalmidae, Chauliodontidae, Denticipitidae, Evermannellidae, Ipnopidae, Leptochilichthyidae, Moridae, Opisthoproctidae, Osmeridae, Paralepididae, Retropinnidae, Salangidae, Salmonidae, Scorpaenidae, Stichaeidae, Synaphobranchidae, Trachipteridae
Order Scorpaeniformes – families Agonidae, Apistidae, Artedidraconidae, Bathydraconidae, Bothrionidae, Cottunculidae, Cryptacanthodidae, Cyclopteridae, Draconettidae, Ebinaniae, Hemitripteridae, Hexagrammidae, Liparidae, Lumpenidae, Nemiarchidae, Plectrogeniidae, Psychrolutidae, Rhamphocottidae, Scopaenidae, Sebastidae, Setarchidae, Synanceiidae, Triglidae, Zanclorhynchidae
Order Siluriformes – families Amblycipitidae, Anchariidae, Ariidae, Aspredinidae, Astroblepidae, Bagridae, Callichthyidae, Cetopsidae, Chacidae, Claroteidae, Clariidae, Diplomystidae, Doradidae, Heptapteridae, Heteropneustidae, Horabagridae, Ictaluridae, Loricariidae, Malapteruridae, Mochokidae, Nematogenyidae, Pangasidae, Parakysidae, Pimelodidae, Plotosidae, Pseudopimelodidae, Schilbeidae, Scoloplacidae, Sisoridae, Trichomycteridae
Order Stomiiformes – families Gonostomatidae, Idiacanthidae, Malacosteidae, Melanostomiidae, Photichthyidae, Stomiidae
Order Synbranchiformes – family Synbranchidae
Order Tetraodontiformes – families Balistidae, Diodontidae, Monacanthidae, Ostraciidae, Tetraodontidae
Order Zoarciformes – families Anarhichadidae, Bathymasteridae, Cryptacanthodidae, Zoarcidae

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Morfológia rýb

01/09/202107/03/2024 skala

Telo rýb tvorí hlava, trup, chvost. Chrbtová časť sa pomenúva odborne dorzálnou a brušná časť ventrálnou. Tvarom tela sa ryby prispôsobujú prúdeniu vody, na ktorý sú v prírode adaptované hydrodynamicky. Niektoré majú tvar z bokov sploštený: Pterophyllum (skaláre), Symphysodon (terčovce), iné sú šťukovitého tvaru - kaprozúbky. Sploštené telo je prispôsobenie na viac-menej stojacu vodu a vysokú, hustú trávovitú vegetáciu. Samozrejme svoju úlohu hrá evolúcia a genetická výbava. Druhy vyslovene prúdnicového tvaru sú často dravce. Druhy, ktoré nemajú nejakú časť tela zvýraznenú pochádzajú obyčajne z hlbokých vôd väčších jazier – v takomto prípade aj ich plutvy nie sú schopné zabezpečiť ideálne plávanie. Plutvy majú ryby párové – brušné a prsné a nepárové – chvostová a chrbtová, ritná, prípadne tuková.

Aj ústami sa ryby prispôsobujú svojmu životnému prostrediu. Dravé ryby majú ústnu dutinu značne ozubenú, no tvar zubov iných typov rýb je skôr v podobe piestov mlynského kolesa. Horné ústa smerujúce nahor majú druhy chytajúce vodný hmyz, a druhy prijímajúce potravu najmä z hladiny. Vodorovne stavané ústa – koncové ústa sú najbežnejšie, ale druhy spodnej časti vodného stĺpca, dnové ryby majú často spodné ústa – napr. Corydoras, Brochis – pancierniky, sumčeky, nožovce, číky. Aj tvar gonopódia – samčieho pohlavného orgánu živorodiek patrí medzi určovacie znaky. Podobne mečík, ktorý sa vyvíja samcom rodu Xiphophorus. Je to vlastne predĺženie chvostovej plutvy, začína vyrastať samcom pri dospievaní, prípadne pri zmene pohlavia. Pre ryby je bočná čiara veľmi dôležitým orgánom, a je v živočíšnej ríši ojedinelý. Mnoho jej funkcií je ešte opradených tajomstvom, ale každopádne ryba sa pomocou nej dokáže orientovať, cítiť nebezpečenstvo. Oslepená ryba sa orientuje a pláva bez zaváhania vďaka bočnej čiare. Čeľaď Cichlideae sa vyznačuje dvoma bočnými čiarami. Meristické znaky hovoria o počte lúčov v plutvách, počte šupín, ktoré opisuje vzorec. Tento je druhovo špecifický.

Ryby oplývajú väčšinou monokulárnym videním. Existujú však aj druhy, ktoré sa tešia binokulárnemu videniu ako aj človek. Monokulárne videnie limituje ich pohľad na okolie, inak tieto druhy skladajú obraz. Ak takáto ryba chce vnímať svoju korisť zrakom, musí k nej pristupovať zboku. Vysvetlím to zrejme na človeku bližšom príklade – predstavte si králika – ak je ústami otočený ku vám – pozerá sa nabok – pred seba nevidí, ak vás chce vidieť – musí otočiť hlavu o 90°. Ryby nemajú slzné žľazy ani očné viečka – zavrieť oči nedokážu, ani plakať.

Sfarbenie rýb závisí najmä od podmienok prostredia, správania a režimu dňa a noci. Ryby hrajú rôznymi farbami, vyskytujú sa vo všetkých farbách, napriek to, ja by som povedal vďaka nedostatku svetla. Predsa len do vody prenikne menej slnečného svitu ako na suchú zem. Ryby dokážu svoju farbu aj zmeniť, čo môžeme aj my pozorovať vo svojom akváriu – je to však druhovo špecifické. Nočné sfarbenie môže byť teda odlišné od toho denného. Obyčajne vtedy stráca kontrast a ryby majú celkovo tmavšie farby. Niekedy je zmena tak veľká, že ryby si občas začínajúci akvarista pomýli. Podobne dokážu ryby meniť farbu pri chorobe – avšak vtedy nemusí isť len o stmavnutie, ale aj o vyblednutie. Krajšie a kontrastnejšie sfarbenie má ryba počas rozmnožovania, keď je v kondícii, pri predvádzaní v skupine, pred partnerkami apod., ak nie je stresovaná. Sfarbenie závisí aj od veku – mladé jedince sú často rovnako sfarbené, ale pri dospievaní sa dajme tomu samce sfarbia inak a samičky zostanú viac-menej rovnaké. Na sfarbenie rýb (napokon aj iných živočíchov) má vplyv potrava. Je zaujímavé, že sladká paprika, ktorá obsahuje množstvo prírodného farbiva karoténu sa používa na vyfarbenie kresby rýb.

Upozorniť by som chcel najmä na to, že ryby ktoré sú v akvaristických obchodoch nie sú sfarbené tak dobre, ako v prírode, alebo po dlhšej dobe u akvaristu. Dôvod je prozaický, v obchode, na verejnosti sú pod neustálym stresom. Takže, ak ste niekedy sklamaní, keď sa pozriete do literatúry a zapáči sa vám nejaký druh, ktorý potom v obchode vôbec nevyzerá tak pekne, vedzte, že ak mu poskytnete kvalitné podmienky, onedlho sa zafarbí do krásy. Naopak, mnohokrát sa vám veľmi páčia ryby, ktoré si kúpite a časom stratia pôvodné farby. V horšom prípade boli napichané nejakým farbivom, alebo boli “dopované” nejakým krmivom, ktoré obsahovali vysoké dávky farbív. Napr. astaxantínu, alebo karoténu. Samozrejme, niekedy nejde o nič zlé, len o zmenu sfarbenia vplyvom inej výživy. Napokon pri správnom kŕmení možno naopak dosiahnuť farby, aké ste predtým na svojich rybách nepozorovali.

Pohlavný dimorfizmus

Niektoré druhy rýb sa vyznačujú väčšími vonkajšími telesnými rozdielmi, iné menej, a niektoré vôbec, každopádne pohlavia sa rozlišujú inými vnútornými telesnými rozdielmi. Medzi vonkajšie rozdiely patrí najmä sfarbenie. Samce sú takmer vždy prenikavejšie sfarbené, ich kresba je bohatšia, kontrastnejšia. Pri niektorých druhoch, napr. neónke červenej, terčovcoch, skalároch je sfarbenie oboch pohlaví takmer totožné, pri niektorých druhoch sú rozdiely postrehnuteľné, no niektoré druhy prejavujú značné pohlavné rozdiely. Tvarom sa nejako výrazne ryby pohlavne obyčajne nelíšia. Na druhej strane z hľadiska rozlišovania je sfarbenie častokrát ťažko posúditeľné a tvar plutiev, celého tela je determinujúcejší. V prípadoch, kedy sa vzájomne pohlavia odlišujú tvarom, napr. tvarom plutiev, dĺžkou tela, tvarom úst, bruška apod. je veľmi veľa, sú však ťažšie identifikovateľné, pretože rozdiely sú častokrát len jemné, ale sú jednoznačnejšie ako sfarbenie. Samičky majú často zadné plutvy oblejšie, samčekovia ich majú hranatejšie, niekedy sa na nich vyskytuje škvrna. Samičky majú zvyčajne oblejšie, plnšie bruško ako samce. Chrbtová plutva samcov je rovnako obyčajne mohutnejšia, kontrastnejšia. Samce sú silnejšie, zvyčajne dorastajú do väčších dĺžok. Značný dimorfizmus sa prejavuje u pávích očiek – Poecilia reticulata, kde sú obe pohlavia veľmi rozdielne tvarom celého tela aj sfarbením. Samce sú v tomto prípade menšie, štíhlejšie a oveľa farebnejšie, samičky sú neraz celkom bez farby.

The body of fish consists of a head, trunk, and tail. The dorsal part is professionally called the dorsum, and the ventral part is the ventrum. The shape of the body allows fish to adapt hydrodynamically to the water flow, to which they are naturally adapted. Some have a laterally flattened shape: Pterophyllum (angelfish), Symphysodon (discus), while others have a pike-like shape – perch. Flattened bodies are an adaptation to more or less stagnant water and dense grassy vegetation. Evolution and genetic makeup also play a role in shaping their bodies. Species with a distinctly streamlined shape are often predators. Species lacking any emphasized body part usually come from deep waters of larger lakes – in such cases, their fins may not facilitate ideal swimming. Fish have paired fins – pelvic and pectoral – and unpaired fins – caudal, dorsal, anal, and sometimes adipose fins.

Fish mouths are adapted to their environment. Carnivorous fish have a highly toothed oral cavity, while the shape of teeth in other fish is more like the vanes of a water wheel. Species catching aquatic insects with upward-facing mouths and those primarily feeding from the surface have upper mouths, while horizontally positioned mouths – terminal mouths – are most common. However, species from the lower part of the water column, bottom-dwelling fish, often have lower mouths – e.g., Corydoras, Brochis – armored catfish, catfish, knifefish, loaches. The shape of the gonopodium – the male reproductive organ of livebearers – is among the distinguishing features. Similarly, the swordtail, which develops in males of the Xiphophorus genus, is essentially an extension of the caudal fin, starting to grow in males during maturity or gender change. The lateral line is a crucial organ for fish and is unique in the animal kingdom. Many of its functions remain mysterious, but it allows fish to orient themselves and sense danger. A blinded fish can navigate and swim without hesitation thanks to the lateral line. The Cichlidae family is characterized by two lateral lines. Meristic characteristics indicate the number of rays in the fins, the number of scales, described by a specific pattern – this pattern is species-specific.

Fish mostly possess monocular vision. However, some species, like humans, enjoy binocular vision. Monocular vision limits their view of the surroundings; otherwise, these species compose an image. If such a fish wants to perceive its prey visually, it must approach it from the side. Let me explain this with a more human-related example – imagine a rabbit – if its mouth is turned towards you, looking sideways, it cannot see in front of it. If it wants to see you, it has to turn its head 90°. Fish lack tear glands or eyelids – they cannot close their eyes or cry.

The coloration of fish depends mainly on environmental conditions, behavior, and the day-night cycle. Fish display various colors; they come in all shades, but this is partly due to the limited light penetrating the water compared to dry land. Fish can change their color, which we can observe in our aquariums – however, it’s species-specific. Nocturnal coloration can differ from daytime coloration. Usually, it loses contrast, and the fish appear darker. Sometimes the change is so significant that beginner aquarists may confuse their fish. Fish can also change color when sick – not just darkening but also fading. Fish exhibit more beautiful and contrasting colors during breeding, when in good condition, displaying in groups, in front of potential mates, etc., if not stressed. Coloration also depends on age – young individuals are often similarly colored, but during maturity, males may show different colors while females remain more or less the same. Diet also influences the coloration of fish. It’s interesting that sweet pepper, which contains a lot of the natural pigment carotene, is used to enhance the colors of fish drawings.

I want to emphasize that fish in pet stores are not colored as well as in nature or after some time with an aquarist. The reason is simple – in the store, they are under constant stress in a public environment. So, if you are ever disappointed when you look at literature and like a species that doesn’t look as nice in the store, know that if you provide it with quality conditions, it will soon color up beautifully. Conversely, many times you may like fish that you buy, and over time, they lose their original colors. In the worst case, they were injected with some dye or were “enhanced” with a diet containing high doses of color enhancers like astaxanthin or carotene. Of course, sometimes there is nothing wrong, just a change in color due to different nutrition. On the contrary, with proper feeding, you can achieve colors on your fish that you hadn’t observed before.

Sexual dimorphism

Some fish species are characterized by more significant external differences between the sexes, while others have fewer or none at all. Nevertheless, genders are distinguished by internal physical differences. External differences include mainly coloration. Males are almost always more brightly colored; their patterns are richer and more contrasting. In some species, such as red neon tetras, discus, angelfish, the coloration of both sexes is almost identical, while in others, differences are noticeable. Fish typically don’t differ much in body shape by gender. However, concerning differentiation, coloration is often difficult to assess, and the shape of fins, the entire body, is more conclusive. In cases where genders differ in shape, e.g., fin shape, body length, mouth shape, belly shape, etc., there are many, but they are more challenging to identify because differences are often subtle but clearer than coloration. Females often have more rounded dorsal fins; males have more angular ones, sometimes with spots. Females usually have plumper, fuller bellies than males. The dorsal fin of males is usually more massive and more contrasting. Males are stronger and usually grow to larger lengths. Significant dimorphism is evident in the case of guppies (Poecilia reticulata), where both sexes differ greatly in body shape and coloration. Males are smaller, slimmer, and much more colorful, while females are often completely colorless.

Der Körper der Fische besteht aus Kopf, Rumpf und Schwanz. Der Rückenbereich wird fachmännisch als dorsaler und der Bauchbereich als ventraler Bereich bezeichnet. Die Form des Körpers passt sich hydrodynamisch dem Wasserfluss an, dem die Fische in der Natur angepasst sind. Einige haben seitlich abgeflachte Formen: Pterophyllum (Skalare), Symphysodon (Diskusfische), andere haben einen hechtähnlichen Körperbau – Hechte. Ein abgeflachter Körper ist eine Anpassung an mehr oder weniger stehendes Wasser und eine hohe, dichte, grasbewachsene Vegetation. Natürlich spielt die Evolution und genetische Ausstattung eine Rolle. Arten mit einer ausdrücklich strömungsangepassten Form sind oft Raubfische. Arten, die keinen Teil ihres Körpers betonen, stammen normalerweise aus den tiefen Gewässern größerer Seen – in diesem Fall können auch ihre Flossen kein ideales Schwimmen gewährleisten. Fische haben gepaarte Flossen – Bauch- und Brustflossen sowie unpaare Flossen – Schwanz‑, Rücken‑, After- und manchmal Fettflossen.

Auch die Münder der Fische passen sich ihrer Umgebung an. Raubfische haben oft einen stark gezackten Mund, aber die Form der Zähne anderer Fischarten ähnelt eher den Zähnen eines Wassermühlenkolbens. Arten, deren obere Mäuler nach oben gerichtet sind, fangen Wasserinsekten, während Arten, die ihre Nahrung hauptsächlich von der Wasseroberfläche aufnehmen, nach unten gerichtete Mäuler haben. Horizontal angeordnete Mäuler – Endmäuler sind am häufigsten, aber Arten am unteren Teil der Wassersäule, Bodenfische, haben oft untere Mäuler – zum Beispiel Corydoras, Brochis – Panzerwelse, Welsarten, Messerfische, Dornaugen. Auch die Form des Gonopodiums – des männlichen Fortpflanzungsorgans lebendgebärender Fische, gehört zu den Identifikationsmerkmalen. Ebenso der Schwert, der sich bei den Männchen der Gattung Xiphophorus entwickelt. Es handelt sich im Grunde um eine Verlängerung der Schwanzflosse, die beim Erreichen der Geschlechtsreife bei den Männchen zu wachsen beginnt oder bei Geschlechtswechsel. Die Seitenlinie ist für Fische ein sehr wichtiges Organ, das in der Tierwelt selten ist. Viele ihrer Funktionen sind noch von Geheimnissen umgeben, aber auf jeden Fall kann sich ein Fisch mit ihrer Hilfe orientieren und Gefahren spüren. Ein blind Fisch kann sich dank der Seitenlinie orientieren und ohne Zögern schwimmen. Die Familie Cichlidae zeichnet sich durch zwei seitliche Linien aus. Meristische Merkmale geben Auskunft über die Anzahl der Flossenstrahlen, die Anzahl der Schuppen, die durch eine Formel beschrieben wird. Diese ist artspezifisch.

Fische haben in der Regel monokulares Sehen. Es gibt jedoch auch Arten, die ein binokulares Sehen genießen, wie der Mensch. Das monokulare Sehen beschränkt ihren Blick auf die Umgebung, während diese Arten ein Bild zusammensetzen. Wenn solch ein Fisch seine Beute mit den Augen sehen möchte, muss er sich seitlich nähern. Ich erkläre dies wahrscheinlich an einem dem Menschen näheren Beispiel – stellen Sie sich einen Hasen vor – wenn er mit dem Mund zu Ihnen gedreht ist – schaut er zur Seite – er sieht nichts vor sich, wenn er Sie sehen möchte – muss er den Kopf um 90° drehen. Fische haben keine Tränendrüsen oder Augenlider – sie können ihre Augen nicht schließen oder weinen.

Die Färbung der Fische hängt hauptsächlich von den Umgebungsbedingungen, dem Verhalten und dem Tag-Nacht-Zyklus ab. Fische spielen mit verschiedenen Farben, sie treten in allen Farben auf, trotzdem, würde ich sagen, aufgrund des Mangels an Licht. Schließlich dringt weniger Sonnenlicht ins Wasser ein als auf das trockene Land. Fische können auch ihre Farbe ändern, was wir auch in unserem Aquarium beobachten können – es ist jedoch artenspezifisch. Die nächtliche Färbung kann also von der Tagesfärbung abweichen. Normalerweise verliert sie dann an Kontrast, und die Fische haben insgesamt dunklere Farben. Manchmal ist die Veränderung so groß, dass Anfänger-Aquarianer die Fische gelegentlich verwechseln. Auch können Fische ihre Farbe bei Krankheit ändern – es muss jedoch nicht nur um Verdunkelung gehen, sondern auch um Ausbleichen. Während der Paarungszeit hat der Fisch normalerweise schönere und kontrastreichere Farben, wenn er in guter Verfassung ist, wenn er sich in einer Gruppe präsentiert, vor seinen Partnerinnen usw., wenn er nicht gestresst ist. Die Färbung hängt auch vom Alter ab – junge Exemplare sind oft genauso gefärbt, aber während der Geschlechtsreife färben sich die Männchen anders und die Weibchen bleiben mehr oder weniger gleich. Die Ernährung beeinflusst auch die Färbung der Fische (schließlich auch anderer Tiere). Es ist interessant, dass süßer Paprika, der viel Carotin enthält, als natürliches Farbstoffmittel für Fischfutter verwendet wird.

Ich möchte darauf hinweisen, dass die Fische, die in Zoofachgeschäften verkauft werden, nicht so gut gefärbt sind wie in der Natur oder nach längerer Zeit beim Aquarianer. Der Grund ist profan – im Geschäft, in der Öffentlichkeit, sind sie ständigem Stress ausgesetzt. Also, wenn Sie jemals enttäuscht sind, wenn Sie in der Literatur nachsehen und eine Art mögen, die dann im Geschäft überhaupt nicht schön aussieht, wissen Sie, dass sie sich bald in ihrer vollen Pracht färben wird, wenn Sie ihr qualitativ hochwertige Bedingungen bieten. Im Gegenteil, oft mögen Ihnen Fische sehr gut gefallen, die Sie kaufen, und im Laufe der Zeit verlieren sie ihre ursprüng

lichen Farben. Im schlimmsten Fall wurden sie mit einem Farbstoff durchstochen oder mit Futter “gedopt”, das hohe Farbstoffanteile enthielt. Zum Beispiel Astaxanthin oder Carotin. Natürlich handelt es sich manchmal nicht um etwas Schlechtes, sondern um eine Veränderung der Färbung aufgrund einer anderen Ernährung. Schließlich können Sie durch richtiges Füttern auch Farben erreichen, die Sie zuvor nicht bei Ihren Fischen beobachtet haben.

Geschlechtsdimorphismus

Einige Fischarten zeichnen sich durch größere äußere körperliche Unterschiede aus, andere weniger, und einige überhaupt nicht; jedenfalls unterscheiden sich die Geschlechter durch andere innere körperliche Merkmale. Zu den äußeren Unterschieden gehört vor allem die Färbung. Männchen sind fast immer intensiver gefärbt, ihre Zeichnung ist reicher und kontrastreicher. Bei einigen Arten, wie z.B. bei roten Neons, Diskusfischen, Skalaren, ist die Färbung beider Geschlechter fast identisch, bei einigen Arten sind die Unterschiede wahrnehmbar, aber einige Arten zeigen erhebliche geschlechtsspezifische Unterschiede. Der Körperform nach unterscheiden sich Fische normalerweise nicht deutlich nach Geschlecht. Andererseits sind sie im Hinblick auf die Unterscheidungsfähigkeit oft schwerer zu identifizieren, weil die Unterschiede oft nur geringfügig sind, aber eindeutiger sind als die Färbung. Weibliche Fische haben oft abgerundetere, vollere Bäuche als Männchen. Die Rückenflosse der Männchen ist normalerweise kräftiger und kontrastreicher. Männchen sind kräftiger und erreichen normalerweise größere Längen. Ein deutlicher Dimorphismus zeigt sich bei Pfauenfischen – Poecilia reticulata, wo beide Geschlechter sehr unterschiedlich in der Form des gesamten Körpers und in der Färbung sind. Männchen sind in diesem Fall kleiner, schlanker und viel farbenfroher, Weibchen sind oft ganz ohne Farbe.