2005, 2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2014, Akvaristika, Americké cichlidy, Časová línia, Cichlidy, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Pterophyllum scalarae

skala
Hits: 29009

Ska­lá­re sú po gup­kách a mečov­kách asi naj­zná­mej­šou rybou cho­va­ná v akvá­riách. Je to juho­ame­ric­ká cich­li­da z povo­dia Ama­zon­ky, kto­rá by mala byť v hus­to rast­li­na­mi zaras­te­nom akvá­riu. Ide o menej nároč­ný druh. Syno­ny­má: Pla­tax sca­la­ris, Pta­xo­ides dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Zeus sca­la­ris. Exis­tu­je mno­ho variet ska­lá­rov. Ako cene­ná for­ma sa pova­žu­je čier­ny ska­lár. Kedy­si pôvod­né ska­lá­re boli úcty­hod­ných roz­me­rov, dnes už také­to ska­lá­re by sme hľa­da­li len veľ­mi ťaž­ko. Dnes aj 10 cm vyso­ký ska­lár je dob­rý. Bohu­žiaľ u ska­lá­rov doš­lo v akvá­ri­ových cho­voch už k takej degra­dá­cii šľach­te­ním, cho­vom v nevhod­ných pod­mien­kach. Veľ­mi čas­to sa stre­tá­vam u cho­va­te­ľov bez väč­šie­ho záuj­mu, ale­bo u začí­na­jú­cich akva­ris­tov, že ska­lá­re cho­va­jú v malých nádr­žiach. Ska­lár by sa mal cho­vať aspoň v 150 lit­ro­vej nádr­ži, kto­ré je 50 cm vyso­ké. Dá sa pove­dať, že čím su pre­šľach­te­nej­šie, tým sú chú­los­ti­vej­šie. A záro­veň, tým sa ľah­šie chy­ta­jú do sieť­ky. Divo­ké ryby sú šikov­nej­šie a neda­jú sa len tak ľah­ko chy­tiť. Čím sú varie­ty vzdia­le­nej­šie od divo­kej for­my, tým sú chú­los­ti­vej­šie. Pohla­vie sa rozo­zná­va ťaž­ko, samič­ka má v obdo­bí nere­su na hla­ve men­ší nádor. Ska­lár je schop­ný mať 1000 ikier, avšak poter je veľ­mi malý a vyža­du­je strikt­ne pra­cho­vú živú potra­vu, čo môže byť prob­lém. Ska­lár na roz­mno­že­nie potre­bu­je tlak vody – vyso­ký vod­ný stĺpec, ale pokiaľ má všet­ko ostat­né v dob­rom sta­ve, je schop­ný sa vytrieť aj v 8 lit­ro­vých 20 cm vyso­kých nádrž­kách. To je však cho­va­teľ­ský extrém a netre­ba si z neho brať prí­klad. Ska­lá­re, pokiaľ majú mla­dé, tak sa môžu istý čas sta­rať o potom­stvo, ak je vo for­me ikier. Ak sa vyliah­ne plô­dik, ska­lár tak­mer vždy pod­ľah­ne a nakŕ­mi sa nimi – vlast­ným potom­stvom. Pre­to sa v tej­to dobe neod­po­rú­ča, aby sa dospel­ce zdr­žia­va­li spo­lu so znáš­kou. Ikry kla­dú na pev­ný pod­klad, kto­rým môže byť aj list rast­li­ny, napr. list echi­no­do­ru. Pou­ží­va sa aj napr. nerov­ný kúsok s odstri­hnu­tej PET flaše.

Ska­lár je pokoj­ná ryba, pri kto­rej nie je dob­re cho­vať prí­liš zve­da­vé ryby, kto­ré rady ochut­ná­va­jú plut­vy takých­to pokoj­nej­ších rýb. Nevhod­ná kom­bi­ná­cia je napr. s mren­ka­mi štvor­pru­hý­mi – Capo­tea tet­ra­zo­na. Ska­lá­re ak majú prí­le­ži­tosť, požie­ra­jú men­šie ryby, napr. neón­ky, ale aj gup­ky. Ak žijú ved­ľa seba roky, je mož­né že si na seba zvyk­li a v tom prí­pa­de je mož­né, že ska­lá­re necha­jú tie­to ​“malé ryby” na poko­ji. Samos­tat­nou kapi­to­lou je chov spo­loč­ne s ter­čov­ca­mi. Ter­čov­ce sú veľ­mi nároč­né ryby a náchyl­né na množ­stvo cho­rôb. Ska­lá­re sú v tom­to sme­re odol­nej­šie. Spo­loč­ný chov odpo­rú­čam len skú­se­ným cho­va­te­ľov. V zása­de to nie je vylú­če­né, ska­lá­re však musia byť dosta­toč­ne odčer­ve­né. Podob­ný druh ska­lá­ra, kto­rý sa veľ­mi ťaž­ko drží pri živo­te ale dosa­hu­je veľ­kos­tí, kto­ré kedy­si dosa­ho­val aj P. sca­la­re, je Pte­rop­hyl­lum altum. Exis­tu­je mno­ho foriem ska­lá­rov, regis­tru­jem tie­to: albi­no, ama­zo­nia, dia­mond, gold marb­led veil­tail, gold vel­tail, koi, leopard, marb­le, mana­ca­pu­ru, mana­ca­pu­ru red back.

Angel­fish are per­haps the most well-​known fish kept in aqu­ariums along­si­de gup­pies and sword­tails. They are South Ame­ri­can cich­lids from the Ama­zon basin and thri­ve in den­se­ly plan­ted tanks. They are a less deman­ding spe­cies. Syno­nyms inc­lu­de Pla­tax sca­la­ris, Pta­xo­ides dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Zeus sca­la­ris. The­re are many varie­ties of angel­fish, with the black angel­fish con­si­de­red a valu­ab­le form. Ori­gi­nal­ly, angel­fish were impres­si­ve in size, but nowa­da­ys fin­ding such lar­ge angel­fish is quite chal­len­ging. Today, a 10 cm high angel­fish is con­si­de­red good. Unfor­tu­na­te­ly, angel­fish in aqu­arium bre­e­ding have under­go­ne degra­da­ti­on due to inapp­rop­ria­te bre­e­ding con­di­ti­ons and prac­ti­ces. It’s com­mon to find bre­e­ders, espe­cial­ly begin­ners, kee­ping angel­fish in small tanks. Angel­fish should be kept in at least a 150-​liter tank, which is 50 cm high. It can be said that the more selec­ti­ve­ly bred they are, the more deli­ca­te they beco­me. At the same time, they are easier to catch with a net. Wild-​caught fish are more agi­le and not as easi­ly caught. The more dis­tant the varie­ties are from the wild form, the more deli­ca­te they beco­me. Dif­fe­ren­tia­ting gen­der is chal­len­ging; during the bre­e­ding sea­son, the fema­le has a smal­ler nodu­le on her head. An angel­fish is capab­le of lay­ing 1000 eggs, but the fry are tiny and requ­ire strict­ly powde­red live food, which can be a chal­len­ge. Angel­fish need water pre­ssu­re for bre­e­ding — a high water column. Still, if eve­ryt­hing else is in good con­di­ti­on, they can bre­ed even in 8‑liter tanks that are 20 cm high. Howe­ver, this is an extre­me bre­e­ding con­di­ti­on and should not be emu­la­ted. When angel­fish have fry, they may care for them for a whi­le if they are in egg form. Once the fry hatch, the angel­fish almost alwa­ys suc­cumbs to ins­tinct and con­su­mes them — its own offs­pring. The­re­fo­re, it’s not recom­men­ded for adults to stay toget­her during the bre­e­ding sea­son. They lay eggs on a solid sur­fa­ce, which can be a plant leaf, such as an echi­no­do­rus leaf. Une­ven pie­ces of cut PET bott­les are also used.

Angel­fish are pea­ce­ful fish, and it’s not advi­sab­le to keep over­ly curi­ous fish that like to nip at the fins of the­se pea­ce­ful fish. An inapp­rop­ria­te com­bi­na­ti­on is, for exam­ple, with tiger barbs (Capo­tea tet­ra­zo­na). Angel­fish, if given the oppor­tu­ni­ty, will eat smal­ler fish, such as neon tetras and gup­pies. If they live side by side for years, it’s possib­le they beco­me accus­to­med to each other, and in that case, angel­fish might lea­ve the­se ​“small fish” alo­ne. Kee­ping angel­fish with dis­cus is a sepa­ra­te chap­ter. Dis­cus are very deman­ding fish and sus­cep­tib­le to many dise­a­ses. Angel­fish are har­dier in this regard. I recom­mend coha­bi­ta­ti­on only for expe­rien­ced bre­e­ders. In prin­cip­le, it’s not exc­lu­ded, but angel­fish must be ade­qu­ate­ly dewor­med. A simi­lar spe­cies to angel­fish, which is chal­len­ging to keep ali­ve but rea­ches sizes that P. sca­la­re once did, is Pte­rop­hyl­lum altum. The­re are many forms of angel­fish; I obser­ve the­se: albi­no, ama­zo­nia, dia­mond, gold marb­led veil­tail, gold veil­tail, koi, leopard, marb­le, mana­ca­pu­ru, mana­ca­pu­ru red back.

Ska­la­re sind neben Gup­pys und Sch­wertt­rä­gern wahrs­che­in­lich die bekann­tes­ten in Aqu­arien gehal­te­nen Fis­che. Sie sind süda­me­ri­ka­nis­che Bunt­bars­che aus dem Ama­zo­nas­bec­ken und gede­i­hen in dicht bepf­lanz­ten Bec­ken. Es han­delt sich um eine weni­ger ans­pruchs­vol­le Art. Syno­ny­me sind Pla­tax sca­la­ris, Pta­xo­ides dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Zeus sca­la­ris. Es gibt vie­le Sor­ten von Ska­la­ren, wobei der sch­war­ze Ska­lar als wer­tvol­le Form gilt. Urs­prün­glich waren Ska­la­re bee­in­druc­kend groß, aber heute ist es recht sch­wie­rig, solch gro­ße Ska­la­re zu fin­den. Heut­zu­ta­ge gilt ein 10 cm hoher Ska­lar bere­its als gut. Lei­der sind Ska­la­re in der Aqu­arien­zucht durch unsach­ge­mä­ße Zucht­be­din­gun­gen und Prak­ti­ken degra­diert wor­den. Es ist üblich, Züch­ter, ins­be­son­de­re Anfän­ger, dabei zu beobach­ten, wie sie Ska­la­re in kle­i­nen Tanks hal­ten. Ska­la­re soll­ten in min­des­tens einem 150-​Liter-​Tank gehal­ten wer­den, der 50 cm hoch ist. Man kann sagen, je selek­ti­ver gezüch­tet wird, des­to emp­find­li­cher wer­den sie. Gle­i­ch­ze­i­tig las­sen sie sich leich­ter mit einem Netz fan­gen. Wild gefan­ge­ne Fis­che sind agi­ler und las­sen sich nicht so leicht fan­gen. Je wei­ter die Sor­ten von der Wild­form ent­fernt sind, des­to emp­find­li­cher wer­den sie. Die Gesch­lechts­bes­tim­mung ist sch­wie­rig; wäh­rend der Lai­ch­ze­it hat das Weib­chen einen kle­i­ne­ren Kno­ten auf dem Kopf. Ein Ska­lar ist in der Lage, 1000 Eier zule­gen, aber die Jung­fis­che sind win­zig und benöti­gen aussch­lie­ßlich pul­ve­ri­sier­tes Lebend­fut­ter, was eine Heraus­for­de­rung sein kann. Ska­la­re benöti­gen Was­serd­ruck zum Lai­chen – eine hohe Was­ser­sä­u­le. Wenn jedoch alles ande­re in gutem Zus­tand ist, kön­nen sie auch in 8‑Liter-​Tanks mit einer Höhe von 20 cm lai­chen. Dies ist jedoch eine extre­me Zucht­si­tu­ati­on und soll­te nicht nach­ge­ahmt wer­den. Wenn Ska­la­re Nach­wuchs haben, kön­nen sie sich eine Wei­le um sie küm­mern, wenn sie sich in Eiform befin­den. Sobald der Nach­wuchs sch­lüpft, erliegt der Ska­lar fast immer dem Ins­tinkt und frisst sie – den eige­nen Nach­wuchs. Daher wird wäh­rend der Lai­ch­ze­it nicht emp­foh­len, dass sich Erwach­se­ne geme­in­sam auf­hal­ten. Sie legen ihre Eier auf eine fes­te Oberf­lä­che, die auch ein Pflan­zenb­latt, z. B. ein Echinodorus-​Blatt, sein kann. Auch une­be­ne Stüc­ke von abge­schnit­te­nen PET-​Flaschen wer­den verwendet.

Ska­la­re sind fried­li­che Fis­che, und es ist nicht rat­sam, all­zu neugie­ri­ge Fis­che zu hal­ten, die ger­ne an den Flos­sen die­ser fried­li­chen Fis­che knab­bern. Eine unge­e­ig­ne­te Kom­bi­na­ti­on ist beis­piel­swe­i­se mit Tiger­bar­ben (Capo­tea tet­ra­zo­na). Ska­la­re, wenn sie die Gele­gen­he­it dazu haben, wer­den kle­i­ne­re Fis­che wie Neon­salm­ler und Gup­pys fres­sen. Wenn sie jah­re­lang nebe­ne­i­nan­der leben, ist es mög­lich, dass sie sich ane­i­nan­der gewöh­nen, und in die­sem Fall könn­ten Ska­la­re die­se ​“kle­i­nen Fis­che” in Ruhe las­sen. Das Hal­ten von Ska­la­ren mit Dis­kus ist ein eige­nes Kapi­tel. Dis­kus­se sind sehr ans­pruchs­vol­le Fis­che und anfäl­lig für vie­le Kran­khe­i­ten. Ska­la­re sind in die­ser Hin­sicht robus­ter. Ich emp­feh­le die Zusam­men­le­ben nur für erfah­re­ne Züch­ter. Grund­sätz­lich ist es nicht aus­gesch­los­sen, aber Ska­la­re müs­sen aus­re­i­chend ent­wurmt wer­den. Eine ähn­li­che Art von Ska­lar, die es sehr sch­wer hat, am Leben zu ble­i­ben, aber Größen erre­icht, die P. sca­la­re einst hat­te, ist Pte­rop­hyl­lum altum. Es gibt vie­le For­men von Ska­la­ren; ich beobach­te die­se: Albi­no, Ama­zo­nia, Dia­mond, Gold Marb­led Veil­tail, Gold Veil­tail, Koi, Leopard, Marb­le, Mana­ca­pu­ru, Mana­ca­pu­ru Red Back.

Os Aca­rás são tal­vez os pei­xes mais con­he­ci­dos man­ti­dos em aqu­ári­os, ao lado de gup­pies e espa­das. São cic­lí­de­os sul-​americanos da bacia do Ama­zo­nas e pros­pe­ram em tanqu­es den­sa­men­te plan­ta­dos. São uma espé­cie menos exi­gen­te. Sinô­ni­mos inc­lu­em Pla­tax sca­la­ris, Pta­xo­ides dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Zeus sca­la­ris. Exis­tem muitas varie­da­des de Aca­rás, sen­do o Aca­rá neg­ro con­si­de­ra­do uma for­ma vali­osa. Ori­gi­nal­men­te, os Aca­rás eram impres­si­onan­tes em taman­ho, mas hoje em dia encon­trar Aca­rás tão gran­des é bas­tan­te desa­fia­dor. Atu­al­men­te, um Aca­rá de 10 cm de altu­ra é con­si­de­ra­do bom. Infe­liz­men­te, os Aca­rás na cria­ção em aqu­ário sof­re­ram degra­da­ção devi­do a con­di­ções e prá­ti­cas ina­de­qu­adas de cria­ção. É comum encon­trar cria­do­res, espe­cial­men­te ini­cian­tes, man­ten­do Aca­rás em tanqu­es pequ­e­nos. Os Aca­rás devem ser man­ti­dos em pelo menos um tanque de 150 lit­ros, com 50 cm de altu­ra. Pode-​se dizer que quan­to mais sele­ti­va­men­te cria­dos, mais deli­ca­dos eles se tor­nam. Ao mes­mo tem­po, são mais fáce­is de serem cap­tu­ra­dos com uma rede. Os pei­xes cap­tu­ra­dos na natu­re­za são mais áge­is e não são tão facil­men­te cap­tu­ra­dos. Quan­to mais dis­tan­tes as varie­da­des esti­ve­rem da for­ma sel­va­gem, mais deli­ca­das elas se tor­nam. Dife­ren­ciar o sexo é desa­fia­dor; duran­te a tem­po­ra­da de repro­du­ção, a fêmea tem um nódu­lo menor na cabe­ça. Um Aca­rá é capaz de colo­car 1000 ovos, mas os fil­ho­tes são pequ­e­nos e requ­e­rem stric­ta­men­te ali­men­tos vivos em pó, o que pode ser um desa­fio. Os Aca­rás pre­ci­sam de pre­ssão da água para a repro­du­ção – uma colu­na de água alta. No entan­to, se tudo o mais esti­ver em boas con­di­ções, eles podem se repro­du­zir até mes­mo em tanqu­es de 8 lit­ros com 20 cm de altu­ra. No entan­to, esta é uma con­di­ção extre­ma de cria­ção e não deve ser imi­ta­da. Quan­do os Aca­rás têm fil­ho­tes, eles podem cuidar deles por um tem­po se esti­ve­rem na for­ma de ovos. Uma vez que os fil­ho­tes nascem, o Aca­rá quase sem­pre sucum­be ao ins­tin­to e os con­so­me – sua próp­ria pro­le. Por­tan­to, não é reco­men­dá­vel que os adul­tos fiqu­em jun­tos duran­te a tem­po­ra­da de repro­du­ção. Eles depo­si­tam os ovos em uma super­fí­cie sóli­da, que pode ser uma fol­ha de plan­ta, como uma fol­ha de echi­no­do­rus. Peda­cos irre­gu­la­res de gar­ra­fas PET cor­ta­das tam­bém são usados.

Os Aca­rás são pei­xes pací­fi­cos, e não é acon­sel­há­vel man­ter pei­xes muito curi­osos que gos­tam de belis­car as nada­de­i­ras des­ses pei­xes pací­fi­cos. Uma com­bi­na­ção ina­de­qu­ada é, por exem­plo, com bar­bos tig­res (Capo­tea tet­ra­zo­na). Os Aca­rás, se tive­rem a opor­tu­ni­da­de, vão comer pei­xes meno­res, como neons e gup­pies. Se eles vive­rem lado a lado por anos, é possí­vel que se acos­tu­mem um ao out­ro, e nesse caso, os Aca­rás podem dei­xar esses ​“pei­xes pequ­e­nos” em paz. Man­ter Aca­rás com dis­cus é um capí­tu­lo sepa­ra­do. Dis­cus são pei­xes muito exi­gen­tes e sus­ce­tí­ve­is a muitas doenças. Os Aca­rás são mais robus­tos nesse sen­ti­do. Reco­men­do a coabi­ta­ção ape­nas para cria­do­res expe­rien­tes. Em prin­cí­pio, não está exc­lu­ído, mas os Aca­rás devem ser ade­qu­ada­men­te ver­mi­fu­ga­dos. Uma espé­cie semel­han­te à dos Aca­rás, que é difí­cil de man­ter viva mas atin­ge taman­hos que o P. sca­la­re alca­nça­va, é o Pte­rop­hyl­lum altum. Exis­tem muitas for­mas de Aca­rás; eu obser­vo estas: albi­no, ama­zo­nia, dia­mond, gold marb­led veil­tail, gold veil­tail, koi, leopard, marb­le, mana­ca­pu­ru, mana­ca­pu­ru red back.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, Akvaristika, Časová línia, Do roku 2005, Výstavy

Akvafestival v Prahe

skala
Hits: 9372

Na kon­ci októb­ra 2006 sa konal v Pra­he 2. roč­ník Aqua Fes­ti­va­lu. Prog­ram sľu­bo­val nasle­dov­né – Čes­ký šam­pi­onát cho­va­te­lů ska­lár, Mezi­ná­rod­ní výsta­va téma­tic­kých akvá­rií, pred­náš­ko­vá odpo­led­ne, před­sta­ve­ní čin­nos­ti čes­kých a slo­ven­ských spol­ků, pro­dej akva­ris­tic­kých potřeb a lite­ra­tu­ry… Ten­to­krát bol jeho súčas­ťou šam­pi­onát ska­lá­rov. Pod­ľa toho, čo som sa dopo­čul, tak pre­dov­šet­kým čes­kí akva­ris­ti vytvo­ri­li prav­de­po­dob­ne štan­dard, kto­rý je akcep­to­va­ný medzi­ná­rod­nou spo­loč­nos­ťou. Ja som sa vybral do Pra­hy spo­lu so Sil­ves­te­rom Valen­ti­nom 21.10.2006. Pek­ne sme sa odviez­li auto­bu­som Stu­dent Agen­cy, kto­rým sme mimo­cho­dom aj odces­to­va­li, ráno sme boli už v Kon­gre­so­vom cen­tre neďa­le­ko Vyšeh­ra­du. Chce­li sme sa najprv nara­ňaj­ko­vať, ale ako­si nás to stá­le ťaha­lo robiť nie­čo iné. To iné sa odo­hrá­va­lo prá­ve na výsta­ve. Orga­ni­zá­to­ri zrej­me nespl­ni­li cel­kom oča­ká­va­nia, malo byť vysta­ve­ných ďale­ko viac tema­tic­kých akvá­rií, ja sa pri­znám, šiel som tam naj­mä na skaláre.

Atmo­sfé­ra, kto­rá vlád­la na fes­ti­va­le mne vyho­vo­va­la. Mož­no pre­to, že veľa ľudí poznám, kaž­do­pád­ne cítil som sa výbor­ne. Prí­tom­ní boli samoz­rej­me pre­daj­co­via a poniek­to­rí veru boli pre mňa aj zried­ka­ví. Pre­ho­di­li sme vždy pár slov. ak sme sa na to cíti­li. V prie­be­hu času dora­zi­la z Bra­ti­sla­vy ďal­šia sku­pi­na, došo­fé­ro­va­ná Milom Peš­kom. Zhlia­dol som aj rela­tív­ne počet­nú sku­pi­nu oko­lo Pala Sed­lá­ka. Orga­ni­zá­to­ri, kon­krét­ne Vlad­ko Bydžov­ský spo­mí­nal, že ho mrzí, že domá­ci pra­žá­ci, kto­rých malo byť vša­de počuť, veľ­mi nepriš­li, ale zato slo­vá­kov tam bolo dosť. Iste nie­len ja som si vši­mol, že aj nemec­ky hovo­ria­cich tam bolo dosť. Je to ško­da. V prog­ra­me dňa, kedy sme tam my boli, t.j. v sobo­tu, bolo vyhlá­se­nie výsled­kov a pred­náš­ky. My sme absol­vo­va­li pred­náš­ku pána Jür­ge­na Sch­mid­ta na tému Laby­rint­ky juho­vý­chod­nej Ázie. Roz­prá­val o mno­hých dru­hoch rodu Bet­ta. Vzhľa­dom na dosť níz­ku účasť na celom podu­ja­tí v tom čase ma cel­kom milo prek­va­pi­lo, koľ­ko ľudí bolo zve­da­vých na pred­náš­ku. Ďal­šiu pred­náš­ku vie­dol Vlad­ko Bydžov­ský. Pre­zen­to­val na nej svo­je náv­šte­vy po rôz­nych cho­va­te­ľoch. Orien­to­va­ná bola samoz­rej­me naj­mä ma dru­hy rodu Pte­rop­hyl­lum. Vide­li sme zábe­ry z kuchy­ne úspeš­ných cho­va­te­ľov a poču­li sme mno­ho uži­toč­ných cho­va­teľ­ských slov. Po vyhlá­se­ní výsled­kov nasle­do­va­la pred­náš­ka Hors­ta Lin­ke­ho, pre kto­ré­ho sú zjav­ne ska­lá­re domi­nant­né. Pán Lin­ke bol per­fekt­ne vyba­ve­ný tech­ni­kou na pre­zen­tá­ciu, čo ostat­ne mi malo byť jas­né už po Bydžov­ské­ho pred­náš­ke, kde sme vide­li aj akva­ris­tic­ké vyba­ve­nie Hos­ta Lin­ke­ho. Vskut­ku pre­cíz­na prá­ca. Pan Lin­ke je urči­te zruč­ný nie­len v akva­ris­ti­ke. Oce­nil som, že pred­náš­ka bola kom­plex­ná a pri­tom nie zdĺha­vá (podo­tý­kam, že bola pre­kla­da­ná do češ­ti­ny). Videl som v nej pou­ži­té dokon­ca novi­no­vé výstriž­ky o ska­lá­roch z obdo­bia snáď 19. sto­ro­čia. Nepa­mä­tám si pres­ne fak­ty, ale zau­ja­lo ma to veľ­mi. Páči­lo sa mi aj to, že pán Lin­ke cho­vá svo­jich ska­lá­rov v akvá­riách, kde je dno, rast­li­ny. Bohu­žiaľ čas bežal a my sme muse­li ísť na auto­bus, tak­že sme odbeh­li z pred­náš­ky. Hádam nie­ke­dy nabu­dú­ce. Ska­lá­re boli v 53 nádr­žiach. Zare­gis­tro­val som iba šty­ri tema­tic­ké akvária :-((((.

At the end of Octo­ber 2006, the 2nd Aqua Fes­ti­val took pla­ce in Pra­gue. The prog­ram pro­mi­sed the fol­lo­wing – Czech Cham­pi­ons­hip of Angel­fish Bre­e­ders, Inter­na­ti­onal Exhi­bi­ti­on of The­ma­tic Aqu­ariums, lec­tu­re after­no­ons, pre­sen­ta­ti­on of acti­vi­ties of Czech and Slo­vak asso­cia­ti­ons, sale of aqu­arium supp­lies and lite­ra­tu­re… This time, it inc­lu­ded an angel­fish cham­pi­ons­hip. Accor­ding to what I heard, Czech aqu­arists, in par­ti­cu­lar, pro­bab­ly set a stan­dard that is accep­ted by the inter­na­ti­onal com­mu­ni­ty. I went to Pra­gue with Sil­ves­ter Valen­tin on Octo­ber 21, 2006. We had a ple­a­sant jour­ney by the Stu­dent Agen­cy bus, which we also used for our return. In the mor­ning, we were alre­a­dy at the Con­gress Cen­ter near Vyšeh­rad. We wan­ted to have bre­ak­fast first, but some­how we were alwa­ys dra­wn to do somet­hing else. That somet­hing else was hap­pe­ning at the exhi­bi­ti­on. The orga­ni­zers appa­ren­tly did­n’t quite meet expec­ta­ti­ons; the­re were sup­po­sed to be many more the­ma­tic aqu­ariums, but I con­fess I main­ly went the­re for angelfish.

I liked the atmo­sp­he­re at the fes­ti­val. Per­haps becau­se I know many peop­le, any­way, I felt gre­at. Of cour­se, the­re were ven­dors, and some of them were inde­ed rare for me. We exchan­ged a few words whe­ne­ver we felt like it. Over time, anot­her group arri­ved from Bra­ti­sla­va, dri­ven by Milo Peš­ko. I also saw a rela­ti­ve­ly lar­ge group around Pal Sed­lák. The orga­ni­zers, spe­ci­fi­cal­ly Vlad­ko Bydžov­ský, men­ti­oned that he regret­ted that the local Pra­gue resi­dents, who were sup­po­sed to be heard eve­ry­whe­re, did not come very much, but the­re were quite a few Slo­vaks ins­te­ad. I cer­tain­ly noti­ced, and I’m not alo­ne, that the­re were also quite a few Ger­man spe­a­kers. It’s a pity. On the day we were the­re, Satur­day, the prog­ram inc­lu­ded announ­cing the results and lec­tu­res. We atten­ded a lec­tu­re by Mr. Jür­gen Sch­midt on the sub­ject of Laby­rinth Fish of Sout­he­ast Asia. He tal­ked about many spe­cies of the Bet­ta genus. Given the rela­ti­ve­ly low atten­dan­ce at the enti­re event at that time, I was quite ple­a­san­tly sur­pri­sed by how many peop­le were curi­ous about the lec­tu­re. Vlad­ko Bydžov­ský led anot­her lec­tu­re, pre­sen­ting his visits to vari­ous bre­e­ders, main­ly focu­sed on spe­cies of the Pte­rop­hyl­lum genus. We saw shots from the kit­chens of suc­cess­ful bre­e­ders and heard many use­ful bre­e­ding words. After the announ­ce­ment of the results, Horst Lin­ke gave a lec­tu­re, for whom angel­fish are evi­den­tly domi­nant. Mr. Lin­ke was per­fect­ly equ­ip­ped with pre­sen­ta­ti­on tech­no­lo­gy, which should have been cle­ar to me alre­a­dy after Bydžov­ský­’s lec­tu­re, whe­re we saw Lin­ke­’s aqu­arium equ­ip­ment. Tru­ly pre­ci­se work. Mr. Lin­ke is cer­tain­ly skil­led not only in aqu­aris­tics. I app­re­cia­ted that the lec­tu­re was com­pre­hen­si­ve and not over­ly lengt­hy (note that it was trans­la­ted into Czech). I saw news­pa­per clip­pings about angel­fish from per­haps the 19th cen­tu­ry used in it. I don’t remem­ber the facts exact­ly, but it fas­ci­na­ted me a lot. I also liked that Mr. Lin­ke keeps his angel­fish in tanks with sub­stra­te and plants. Unfor­tu­na­te­ly, time was run­ning out, and we had to catch the bus, so we had to lea­ve the lec­tu­re. Hope­ful­ly, some­ti­me in the futu­re. The­re were angel­fish in 53 tanks. I only noti­ced four the­ma­tic aquariums :-((((.

Výsled­ky súťaže

Pora­dieKate­gó­riaMenoBody
1.divo­ký odchytFor­kel SimonSRN
2.divo­ký odchytFor­kel SimonSRN
3.altumFor­kel SimonSRN
4.altumSamec Milo­slavČR
5.altumDoče­kal ZdeněkČR
6.otvo­re­ná triedaWil­helm FrankSRN
7.otvo­re­ná triedaMatuľ­ka JanČR
8.divo­ký odchytSta­něk FrantišekČR
9.otvo­re­ná triedaDoče­kal ZdeněkČR
10.otvo­re­ná triedaJelí­nek PetrČR

Akva­fes­ti­val 2005

Na kon­ci októb­ra 2005 sa konal v Pra­he 1. roč­ník Aqua Fes­ti­va­lu. Pries­to­ry boli obrov­ské – expo­zí­cie boli stra­te­né. Prí­liš honos­né pries­to­ry, ale kto­vie, mož­no raz bude plno aj na takej­to plo­che. Súčas­ťou bol Čes­ký šam­pi­onát cho­va­te­lů ter­čov­ců – 2. roč­ník. Ter­čov­ce boli roz­de­le­né do kate­gó­rií, zastú­pe­né boli for­my od výmys­lu sve­ta, zele­né, mod­ré, Haec­kel, čere­ve­né, spot­ted, ploš­ný tyr­kys, bie­le for­my, dia­mant, kobalt, levia hla­va, oran­ge, ško­da že poza­die na akvá­riách bolo otras­né. Boli to maj­strov­stvá ČR, ale boli boli tu zastú­pe­né aj ryby zo Slo­ven­ska, Nemec­ka, atď..

Aqua Fes­ti­val 2005

At the end of Octo­ber 2005, the first Aqua Fes­ti­val took pla­ce in Pra­gue. The spa­ces were huge – the exhi­bits were almost lost. The pre­mi­ses were too gran­di­ose, but who kno­ws, may­be one day the­re will be plen­ty even on such a lar­ge area. It inc­lu­ded the Czech Cham­pi­ons­hip of Dis­cus Bre­e­ders – the 2nd edi­ti­on. Dis­cus were divi­ded into cate­go­ries, repre­sen­ted were forms from all over the world, gre­en, blue, Haec­kel, red, spot­ted, solid turqu­oise, whi­te forms, dia­mond, cobalt, lion­he­ad, oran­ge. It’s a sha­me that the backg­round on the aqu­ariums was ter­rib­le. The­se were the Czech Repub­lic Cham­pi­ons­hips, but fish from Slo­va­kia, Ger­ma­ny, etc., were also represented.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Morfológia rýb

skala
Hits: 12213

Telo rýb tvo­rí hla­va, trup, chvost. Chrb­to­vá časť sa pome­nú­va odbor­ne dor­zál­nou a bruš­ná časť ven­trál­nou. Tva­rom tela sa ryby pris­pô­so­bu­jú prú­de­niu vody, na kto­rý sú v prí­ro­de adap­to­va­né hyd­ro­dy­na­mic­ky. Nie­kto­ré majú tvar z bokov sploš­te­ný: Pte­rop­hyl­lum (ska­lá­re), Symp­hy­so­don (ter­čov­ce), iné sú šťu­ko­vi­té­ho tva­ru - kap­ro­zúb­ky. Sploš­te­né telo je pris­pô­so­be­nie na viac-​menej sto­ja­cu vodu a vyso­kú, hus­tú trá­vo­vi­tú vege­tá­ciu. Samoz­rej­me svo­ju úlo­hu hrá evo­lú­cia a gene­tic­ká výba­va. Dru­hy vyslo­ve­ne prúd­ni­co­vé­ho tva­ru sú čas­to drav­ce. Dru­hy, kto­ré nema­jú neja­kú časť tela zvý­raz­ne­nú pochá­dza­jú oby­čaj­ne z hlbo­kých vôd väč­ších jazier – v takom­to prí­pa­de aj ich plut­vy nie sú schop­né zabez­pe­čiť ide­ál­ne plá­va­nie. Plut­vy majú ryby páro­vé – bruš­né a prs­né a nepá­ro­vé – chvos­to­vá a chrb­to­vá, rit­ná, prí­pad­ne tuková.

Aj ústa­mi sa ryby pris­pô­so­bu­jú svoj­mu život­né­mu pro­stre­diu. Dra­vé ryby majú úst­nu duti­nu znač­ne ozu­be­nú, no tvar zubov iných typov rýb je skôr v podo­be pies­tov mlyn­ské­ho kole­sa. Hor­né ústa sme­ru­jú­ce nahor majú dru­hy chy­ta­jú­ce vod­ný hmyz, a dru­hy pri­jí­ma­jú­ce potra­vu naj­mä z hla­di­ny. Vodo­rov­ne sta­va­né ústa – kon­co­vé ústa sú naj­bež­nej­šie, ale dru­hy spod­nej čas­ti vod­né­ho stĺp­ca, dno­vé ryby majú čas­to spod­né ústa – napr. Cory­do­ras, Bro­chis – pan­cier­ni­ky, sum­če­ky, nožov­ce, číky. Aj tvar gono­pó­dia – sam­čie­ho pohlav­né­ho orgá­nu živo­ro­diek pat­rí medzi určo­va­cie zna­ky. Podob­ne mečík, kto­rý sa vyví­ja sam­com rodu Xip­hop­ho­rus. Je to vlast­ne pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy, začí­na vyras­tať sam­com pri dospie­va­ní, prí­pad­ne pri zme­ne pohla­via. Pre ryby je boč­ná čia­ra veľ­mi dôle­ži­tým orgá­nom, a je v živo­číš­nej ríši oje­di­ne­lý. Mno­ho jej fun­kcií je ešte opra­de­ných tajom­stvom, ale kaž­do­pád­ne ryba sa pomo­cou nej doká­že orien­to­vať, cítiť nebez­pe­čen­stvo. Osle­pe­ná ryba sa orien­tu­je a plá­va bez zavá­ha­nia vďa­ka boč­nej čia­re. Čeľaď Cich­li­de­ae sa vyzna­ču­je dvo­ma boč­ný­mi čia­ra­mi. Meris­tic­ké zna­ky hovo­ria o počte lúčov v plut­vách, počte šupín, kto­ré opi­su­je vzo­rec. Ten­to je dru­ho­vo špecifický.

Ryby oplý­va­jú väč­ši­nou mono­ku­lár­nym vide­ním. Exis­tu­jú však aj dru­hy, kto­ré sa tešia bino­ku­lár­ne­mu vide­niu ako aj člo­vek. Mono­ku­lár­ne vide­nie limi­tu­je ich pohľad na oko­lie, inak tie­to dru­hy skla­da­jú obraz. Ak taká­to ryba chce vní­mať svo­ju korisť zra­kom, musí k nej pri­stu­po­vať zbo­ku. Vysvet­lím to zrej­me na člo­ve­ku bliž­šom prí­kla­de – pred­stav­te si krá­li­ka – ak je ústa­mi oto­če­ný ku vám – poze­rá sa nabok – pred seba nevi­dí, ak vás chce vidieť – musí oto­čiť hla­vu o 90°. Ryby nema­jú slz­né žľa­zy ani očné vieč­ka – zavrieť oči nedo­ká­žu, ani plakať.

Sfar­be­nie rýb závi­sí naj­mä od pod­mie­nok pro­stre­dia, sprá­va­nia a reži­mu dňa a noci. Ryby hra­jú rôz­ny­mi far­ba­mi, vysky­tu­jú sa vo všet­kých far­bách, napriek to, ja by som pove­dal vďa­ka nedos­tat­ku svet­la. Pred­sa len do vody pre­nik­ne menej slneč­né­ho svi­tu ako na suchú zem. Ryby doká­žu svo­ju far­bu aj zme­niť, čo môže­me aj my pozo­ro­vať vo svo­jom akvá­riu – je to však dru­ho­vo špe­ci­fic­ké. Noč­né sfar­be­nie môže byť teda odliš­né od toho den­né­ho. Oby­čaj­ne vte­dy strá­ca kon­trast a ryby majú cel­ko­vo tmav­šie far­by. Nie­ke­dy je zme­na tak veľ­ká, že ryby si občas začí­na­jú­ci akva­ris­ta pomý­li. Podob­ne doká­žu ryby meniť far­bu pri cho­ro­be – avšak vte­dy nemu­sí isť len o stmav­nu­tie, ale aj o vybled­nu­tie. Kraj­šie a kon­trast­nej­šie sfar­be­nie má ryba počas roz­mno­žo­va­nia, keď je v kon­dí­cii, pri pred­vá­dza­ní v sku­pi­ne, pred par­tner­ka­mi apod., ak nie je stre­so­va­ná. Sfar­be­nie závi­sí aj od veku – mla­dé jedin­ce sú čas­to rov­na­ko sfar­be­né, ale pri dospie­va­ní sa daj­me tomu sam­ce sfar­bia inak a samič­ky zosta­nú viac-​menej rov­na­ké. Na sfar­be­nie rýb (napo­kon aj iných živo­čí­chov) má vplyv potra­va. Je zau­jí­ma­vé, že slad­ká pap­ri­ka, kto­rá obsa­hu­je množ­stvo prí­rod­né­ho far­bi­va karo­té­nu sa pou­ží­va na vyfar­be­nie kres­by rýb.

Upo­zor­niť by som chcel naj­mä na to, že ryby kto­ré sú v akva­ris­tic­kých obcho­doch nie sú sfar­be­né tak dob­re, ako v prí­ro­de, ale­bo po dlh­šej dobe u akva­ris­tu. Dôvod je pro­zaic­ký, v obcho­de, na verej­nos­ti sú pod neus­tá­lym stre­som. Tak­že, ak ste nie­ke­dy skla­ma­ní, keď sa pozrie­te do lite­ra­tú­ry a zapá­či sa vám neja­ký druh, kto­rý potom v obcho­de vôbec nevy­ze­rá tak pek­ne, vedz­te, že ak mu poskyt­ne­te kva­lit­né pod­mien­ky, one­dl­ho sa zafar­bí do krá­sy. Naopak, mno­ho­krát sa vám veľ­mi páčia ryby, kto­ré si kúpi­te a časom stra­tia pôvod­né far­by. V hor­šom prí­pa­de boli napi­cha­né neja­kým far­bi­vom, ale­bo boli ​“dopo­va­né” neja­kým krmi­vom, kto­ré obsa­ho­va­li vyso­ké dáv­ky far­bív. Napr. asta­xan­tí­nu, ale­bo karo­té­nu. Samoz­rej­me, nie­ke­dy nej­de o nič zlé, len o zme­nu sfar­be­nia vply­vom inej výži­vy. Napo­kon pri správ­nom kŕme­ní mož­no naopak dosiah­nuť far­by, aké ste pred­tým na svo­jich rybách nepozorovali.

Pohlav­ný dimorfizmus

Nie­kto­ré dru­hy rýb sa vyzna­ču­jú väč­ší­mi von­kaj­ší­mi teles­ný­mi roz­diel­mi, iné menej, a nie­kto­ré vôbec, kaž­do­pád­ne pohla­via sa roz­li­šu­jú iný­mi vnú­tor­ný­mi teles­ný­mi roz­diel­mi. Medzi von­kaj­šie roz­die­ly pat­rí naj­mä sfar­be­nie. Sam­ce sú tak­mer vždy pre­ni­ka­vej­šie sfar­be­né, ich kres­ba je bohat­šia, kon­trast­nej­šia. Pri nie­kto­rých dru­hoch, napr. neón­ke čer­ve­nej, ter­čov­coch, ska­lá­roch je sfar­be­nie oboch pohla­ví tak­mer totož­né, pri nie­kto­rých dru­hoch sú roz­die­ly postre­hnu­teľ­né, no nie­kto­ré dru­hy pre­ja­vu­jú znač­né pohlav­né roz­die­ly. Tva­rom sa neja­ko výraz­ne ryby pohlav­ne oby­čaj­ne nelí­šia. Na dru­hej stra­ne z hľa­dis­ka roz­li­šo­va­nia je sfar­be­nie často­krát ťaž­ko posú­di­teľ­né a tvar plu­tiev, celé­ho tela je deter­mi­nu­jú­cej­ší. V prí­pa­doch, kedy sa vzá­jom­ne pohla­via odli­šu­jú tva­rom, napr. tva­rom plu­tiev, dĺž­kou tela, tva­rom úst, bruš­ka apod. je veľ­mi veľa, sú však ťaž­šie iden­ti­fi­ko­va­teľ­né, pre­to­že roz­die­ly sú často­krát len jem­né, ale sú jed­no­znač­nej­šie ako sfar­be­nie. Samič­ky majú čas­to zadné plut­vy oblej­šie, sam­če­ko­via ich majú hra­na­tej­šie, nie­ke­dy sa na nich vysky­tu­je škvr­na. Samič­ky majú zvy­čaj­ne oblej­šie, pln­šie bruš­ko ako sam­ce. Chrb­to­vá plut­va sam­cov je rov­na­ko oby­čaj­ne mohut­nej­šia, kon­trast­nej­šia. Sam­ce sú sil­nej­šie, zvy­čaj­ne doras­ta­jú do väč­ších dĺžok. Znač­ný dimor­fiz­mus sa pre­ja­vu­je u pávích očiek – Poeci­lia reti­cu­la­ta, kde sú obe pohla­via veľ­mi roz­diel­ne tva­rom celé­ho tela aj sfar­be­ním. Sam­ce sú v tom­to prí­pa­de men­šie, štíh­lej­šie a ove­ľa fareb­nej­šie, samič­ky sú neraz cel­kom bez farby.

The body of fish con­sists of a head, trunk, and tail. The dor­sal part is pro­fes­si­onal­ly cal­led the dor­sum, and the ven­tral part is the ven­trum. The sha­pe of the body allo­ws fish to adapt hyd­ro­dy­na­mi­cal­ly to the water flow, to which they are natu­ral­ly adap­ted. Some have a late­ral­ly flat­te­ned sha­pe: Pte­rop­hyl­lum (angel­fish), Symp­hy­so­don (dis­cus), whi­le others have a pike-​like sha­pe – perch. Flat­te­ned bodies are an adap­ta­ti­on to more or less stag­nant water and den­se gras­sy vege­ta­ti­on. Evo­lu­ti­on and gene­tic make­up also play a role in sha­ping the­ir bodies. Spe­cies with a dis­tinct­ly stre­am­li­ned sha­pe are often pre­da­tors. Spe­cies lac­king any emp­ha­si­zed body part usu­al­ly come from deep waters of lar­ger lakes – in such cases, the­ir fins may not faci­li­ta­te ide­al swim­ming. Fish have pai­red fins – pel­vic and pec­to­ral – and unpai­red fins – cau­dal, dor­sal, anal, and some­ti­mes adi­po­se fins.

Fish mouths are adap­ted to the­ir envi­ron­ment. Car­ni­vo­rous fish have a high­ly toot­hed oral cavi­ty, whi­le the sha­pe of teeth in other fish is more like the vanes of a water whe­el. Spe­cies cat­ching aqu­atic insects with upward-​facing mouths and tho­se pri­ma­ri­ly fee­ding from the sur­fa­ce have upper mouths, whi­le hori­zon­tal­ly posi­ti­oned mouths – ter­mi­nal mouths – are most com­mon. Howe­ver, spe­cies from the lower part of the water column, bottom-​dwelling fish, often have lower mouths – e.g., Cory­do­ras, Bro­chis – armo­red cat­fish, cat­fish, kni­fe­fish, loaches. The sha­pe of the gono­po­dium – the male repro­duc­ti­ve organ of live­be­a­rers – is among the dis­tin­gu­is­hing fea­tu­res. Simi­lar­ly, the sword­tail, which deve­lops in males of the Xip­hop­ho­rus genus, is essen­tial­ly an exten­si­on of the cau­dal fin, star­ting to grow in males during matu­ri­ty or gen­der chan­ge. The late­ral line is a cru­cial organ for fish and is uni­que in the ani­mal king­dom. Many of its func­ti­ons remain mys­te­ri­ous, but it allo­ws fish to orient them­sel­ves and sen­se dan­ger. A blin­ded fish can navi­ga­te and swim wit­hout hesi­ta­ti­on thanks to the late­ral line. The Cich­li­dae fami­ly is cha­rac­te­ri­zed by two late­ral lines. Meris­tic cha­rac­te­ris­tics indi­ca­te the num­ber of rays in the fins, the num­ber of sca­les, desc­ri­bed by a spe­ci­fic pat­tern – this pat­tern is species-specific.

Fish most­ly possess mono­cu­lar visi­on. Howe­ver, some spe­cies, like humans, enjoy bino­cu­lar visi­on. Mono­cu­lar visi­on limits the­ir view of the sur­roun­dings; other­wi­se, the­se spe­cies com­po­se an ima­ge. If such a fish wants to per­ce­i­ve its prey visu­al­ly, it must app­ro­ach it from the side. Let me explain this with a more human-​related exam­ple – ima­gi­ne a rab­bit – if its mouth is tur­ned towards you, looking side­wa­ys, it can­not see in front of it. If it wants to see you, it has to turn its head 90°. Fish lack tear glands or eyelids – they can­not clo­se the­ir eyes or cry.

The colo­ra­ti­on of fish depends main­ly on envi­ron­men­tal con­di­ti­ons, beha­vi­or, and the day-​night cyc­le. Fish disp­lay vari­ous colors; they come in all sha­des, but this is part­ly due to the limi­ted light penet­ra­ting the water com­pa­red to dry land. Fish can chan­ge the­ir color, which we can obser­ve in our aqu­ariums – howe­ver, it’s species-​specific. Noc­tur­nal colo­ra­ti­on can dif­fer from day­ti­me colo­ra­ti­on. Usu­al­ly, it loses con­trast, and the fish appe­ar dar­ker. Some­ti­mes the chan­ge is so sig­ni­fi­cant that begin­ner aqu­arists may con­fu­se the­ir fish. Fish can also chan­ge color when sick – not just dar­ke­ning but also fading. Fish exhi­bit more beau­ti­ful and con­tras­ting colors during bre­e­ding, when in good con­di­ti­on, disp­la­y­ing in groups, in front of poten­tial mates, etc., if not stres­sed. Colo­ra­ti­on also depends on age – young indi­vi­du­als are often simi­lar­ly colo­red, but during matu­ri­ty, males may show dif­fe­rent colors whi­le fema­les remain more or less the same. Diet also influ­en­ces the colo­ra­ti­on of fish. It’s inte­res­ting that swe­et pep­per, which con­tains a lot of the natu­ral pig­ment caro­te­ne, is used to enhan­ce the colors of fish drawings.

I want to emp­ha­si­ze that fish in pet sto­res are not colo­red as well as in natu­re or after some time with an aqu­arist. The rea­son is sim­ple – in the sto­re, they are under cons­tant stress in a pub­lic envi­ron­ment. So, if you are ever disap­po­in­ted when you look at lite­ra­tu­re and like a spe­cies that does­n’t look as nice in the sto­re, know that if you pro­vi­de it with quali­ty con­di­ti­ons, it will soon color up beau­ti­ful­ly. Con­ver­se­ly, many times you may like fish that you buy, and over time, they lose the­ir ori­gi­nal colors. In the worst case, they were injec­ted with some dye or were ​“enhan­ced” with a diet con­tai­ning high doses of color enhan­cers like asta­xant­hin or caro­te­ne. Of cour­se, some­ti­mes the­re is not­hing wrong, just a chan­ge in color due to dif­fe­rent nut­ri­ti­on. On the con­tra­ry, with pro­per fee­ding, you can achie­ve colors on your fish that you had­n’t obser­ved before.

Sexu­al dimorphism

Some fish spe­cies are cha­rac­te­ri­zed by more sig­ni­fi­cant exter­nal dif­fe­ren­ces bet­we­en the sexes, whi­le others have fewer or none at all. Nevert­he­less, gen­ders are dis­tin­gu­is­hed by inter­nal phy­si­cal dif­fe­ren­ces. Exter­nal dif­fe­ren­ces inc­lu­de main­ly colo­ra­ti­on. Males are almost alwa­ys more bright­ly colo­red; the­ir pat­terns are richer and more con­tras­ting. In some spe­cies, such as red neon tetras, dis­cus, angel­fish, the colo­ra­ti­on of both sexes is almost iden­ti­cal, whi­le in others, dif­fe­ren­ces are noti­ce­ab­le. Fish typi­cal­ly don’t dif­fer much in body sha­pe by gen­der. Howe­ver, con­cer­ning dif­fe­ren­tia­ti­on, colo­ra­ti­on is often dif­fi­cult to assess, and the sha­pe of fins, the enti­re body, is more conc­lu­si­ve. In cases whe­re gen­ders dif­fer in sha­pe, e.g., fin sha­pe, body length, mouth sha­pe, bel­ly sha­pe, etc., the­re are many, but they are more chal­len­ging to iden­ti­fy becau­se dif­fe­ren­ces are often subt­le but cle­a­rer than colo­ra­ti­on. Fema­les often have more roun­ded dor­sal fins; males have more angu­lar ones, some­ti­mes with spots. Fema­les usu­al­ly have plum­per, ful­ler bel­lies than males. The dor­sal fin of males is usu­al­ly more mas­si­ve and more con­tras­ting. Males are stron­ger and usu­al­ly grow to lar­ger lengths. Sig­ni­fi­cant dimorp­hism is evi­dent in the case of gup­pies (Poeci­lia reti­cu­la­ta), whe­re both sexes dif­fer gre­at­ly in body sha­pe and colo­ra­ti­on. Males are smal­ler, slim­mer, and much more color­ful, whi­le fema­les are often com­ple­te­ly colorless.

Der Kör­per der Fis­che bes­teht aus Kopf, Rumpf und Sch­wanz. Der Rüc­ken­be­re­ich wird fach­män­nisch als dor­sa­ler und der Bauch­be­re­ich als ven­tra­ler Bere­ich bez­e­ich­net. Die Form des Kör­pers passt sich hyd­ro­dy­na­misch dem Was­serf­luss an, dem die Fis­che in der Natur ange­passt sind. Eini­ge haben seit­lich abgef­lach­te For­men: Pte­rop­hyl­lum (Ska­la­re), Symp­hy­so­don (Dis­kus­fis­che), ande­re haben einen hech­tähn­li­chen Kör­per­bau – Hech­te. Ein abgef­lach­ter Kör­per ist eine Anpas­sung an mehr oder weni­ger ste­hen­des Was­ser und eine hohe, dich­te, gras­be­wach­se­ne Vege­ta­ti­on. Natür­lich spielt die Evo­lu­ti­on und gene­tis­che Auss­tat­tung eine Rol­le. Arten mit einer ausd­rück­lich strömung­san­ge­pass­ten Form sind oft Raub­fis­che. Arten, die kei­nen Teil ihres Kör­pers beto­nen, stam­men nor­ma­ler­we­i­se aus den tie­fen Gewäs­sern größe­rer Seen – in die­sem Fall kön­nen auch ihre Flos­sen kein ide­a­les Sch­wim­men gewähr­le­is­ten. Fis­che haben gepa­ar­te Flos­sen – Bauch- und Brustf­los­sen sowie unpa­a­re Flos­sen – Schwanz‑, Rücken‑, After- und manch­mal Fettflossen.

Auch die Mün­der der Fis­che pas­sen sich ihrer Umge­bung an. Raub­fis­che haben oft einen stark gezac­kten Mund, aber die Form der Zäh­ne ande­rer Fis­char­ten ähnelt eher den Zäh­nen eines Was­ser­müh­len­kol­bens. Arten, deren obe­re Mäu­ler nach oben gerich­tet sind, fan­gen Was­se­rin­sek­ten, wäh­rend Arten, die ihre Nahrung haupt­säch­lich von der Was­se­ro­berf­lä­che auf­neh­men, nach unten gerich­te­te Mäu­ler haben. Hori­zon­tal ange­ord­ne­te Mäu­ler – End­mä­u­ler sind am häu­figs­ten, aber Arten am unte­ren Teil der Was­ser­sä­u­le, Boden­fis­che, haben oft unte­re Mäu­ler – zum Beis­piel Cory­do­ras, Bro­chis – Pan­zer­wel­se, Wel­sar­ten, Mes­ser­fis­che, Dor­nau­gen. Auch die Form des Gono­po­diums – des männ­li­chen Fortpf­lan­zung­sor­gans lebend­ge­bä­ren­der Fis­che, gehört zu den Iden­ti­fi­ka­ti­on­smerk­ma­len. Eben­so der Sch­wert, der sich bei den Männ­chen der Gat­tung Xip­hop­ho­rus ent­wic­kelt. Es han­delt sich im Grun­de um eine Ver­län­ge­rung der Sch­wanzf­los­se, die beim Erre­i­chen der Gesch­lechts­re­i­fe bei den Männ­chen zu wach­sen beginnt oder bei Gesch­lecht­swech­sel. Die Sei­ten­li­nie ist für Fis­che ein sehr wich­ti­ges Organ, das in der Tier­welt sel­ten ist. Vie­le ihrer Funk­ti­onen sind noch von Gehe­im­nis­sen umge­ben, aber auf jeden Fall kann sich ein Fisch mit ihrer Hil­fe orien­tie­ren und Gefah­ren spüren. Ein blind Fisch kann sich dank der Sei­ten­li­nie orien­tie­ren und ohne Zögern sch­wim­men. Die Fami­lie Cich­li­dae zeich­net sich durch zwei seit­li­che Linien aus. Meris­tis­che Merk­ma­le geben Aus­kunft über die Anzahl der Flos­sens­trah­len, die Anzahl der Schup­pen, die durch eine For­mel besch­rie­ben wird. Die­se ist artspezifisch.

Fis­che haben in der Regel mono­ku­la­res Sehen. Es gibt jedoch auch Arten, die ein bino­ku­la­res Sehen genie­ßen, wie der Men­sch. Das mono­ku­la­re Sehen besch­ränkt ihren Blick auf die Umge­bung, wäh­rend die­se Arten ein Bild zusam­men­set­zen. Wenn solch ein Fisch sei­ne Beute mit den Augen sehen möch­te, muss er sich seit­lich nähern. Ich erk­lä­re dies wahrs­che­in­lich an einem dem Men­schen nähe­ren Beis­piel – stel­len Sie sich einen Hasen vor – wenn er mit dem Mund zu Ihnen ged­reht ist – schaut er zur Sei­te – er sieht nichts vor sich, wenn er Sie sehen möch­te – muss er den Kopf um 90° dre­hen. Fis­che haben kei­ne Trä­nen­drüsen oder Augen­li­der – sie kön­nen ihre Augen nicht sch­lie­ßen oder weinen.

Die Fär­bung der Fis­che hängt haupt­säch­lich von den Umge­bungs­be­din­gun­gen, dem Ver­hal­ten und dem Tag-​Nacht-​Zyklus ab. Fis­che spie­len mit vers­chie­de­nen Far­ben, sie tre­ten in allen Far­ben auf, trotz­dem, wür­de ich sagen, aufg­rund des Man­gels an Licht. Sch­lie­ßlich dringt weni­ger Son­nen­licht ins Was­ser ein als auf das troc­ke­ne Land. Fis­che kön­nen auch ihre Far­be ändern, was wir auch in unse­rem Aqu­arium beobach­ten kön­nen – es ist jedoch artens­pe­zi­fisch. Die nächt­li­che Fär­bung kann also von der Tages­fär­bung abwe­i­chen. Nor­ma­ler­we­i­se ver­liert sie dann an Kon­trast, und die Fis­che haben ins­ge­samt dunk­le­re Far­ben. Manch­mal ist die Verän­de­rung so groß, dass Anfänger-​Aquarianer die Fis­che gele­gen­tlich ver­wech­seln. Auch kön­nen Fis­che ihre Far­be bei Kran­khe­it ändern – es muss jedoch nicht nur um Ver­dun­ke­lung gehen, son­dern auch um Ausb­le­i­chen. Wäh­rend der Paa­rungs­ze­it hat der Fisch nor­ma­ler­we­i­se schöne­re und kon­tras­tre­i­che­re Far­ben, wenn er in guter Ver­fas­sung ist, wenn er sich in einer Grup­pe prä­sen­tiert, vor sei­nen Par­tne­rin­nen usw., wenn er nicht ges­tresst ist. Die Fär­bung hängt auch vom Alter ab – jun­ge Exem­pla­re sind oft genau­so gefärbt, aber wäh­rend der Gesch­lechts­re­i­fe fär­ben sich die Männ­chen anders und die Weib­chen ble­i­ben mehr oder weni­ger gle­ich. Die Ernäh­rung bee­in­flusst auch die Fär­bung der Fis­che (sch­lie­ßlich auch ande­rer Tie­re). Es ist inte­res­sant, dass süßer Pap­ri­ka, der viel Caro­tin ent­hält, als natür­li­ches Farb­stoff­mit­tel für Fisch­fut­ter ver­wen­det wird.

Ich möch­te darauf hin­we­i­sen, dass die Fis­che, die in Zoofach­ges­chäf­ten ver­kauft wer­den, nicht so gut gefärbt sind wie in der Natur oder nach län­ge­rer Zeit beim Aqu­aria­ner. Der Grund ist pro­fan – im Ges­chäft, in der Öffen­tlich­ke­it, sind sie stän­di­gem Stress aus­ge­setzt. Also, wenn Sie jemals ent­tä­uscht sind, wenn Sie in der Lite­ra­tur nach­se­hen und eine Art mögen, die dann im Ges­chäft über­haupt nicht schön aus­sieht, wis­sen Sie, dass sie sich bald in ihrer vol­len Pracht fär­ben wird, wenn Sie ihr quali­ta­tiv hoch­wer­ti­ge Bedin­gun­gen bie­ten. Im Gegen­te­il, oft mögen Ihnen Fis­che sehr gut gefal­len, die Sie kau­fen, und im Lau­fe der Zeit ver­lie­ren sie ihre ursprüng

lichen Far­ben. Im sch­limm­sten Fall wur­den sie mit einem Farb­stoff durchs­to­chen oder mit Fut­ter ​“gedopt”, das hohe Farb­stof­fan­te­i­le ent­hielt. Zum Beis­piel Asta­xant­hin oder Caro­tin. Natür­lich han­delt es sich manch­mal nicht um etwas Sch­lech­tes, son­dern um eine Verän­de­rung der Fär­bung aufg­rund einer ande­ren Ernäh­rung. Sch­lie­ßlich kön­nen Sie durch rich­ti­ges Füt­tern auch Far­ben erre­i­chen, die Sie zuvor nicht bei Ihren Fis­chen beobach­tet haben.

Gesch­lechts­di­morp­his­mus

Eini­ge Fis­char­ten zeich­nen sich durch größe­re äuße­re kör­per­li­che Unters­chie­de aus, ande­re weni­ger, und eini­ge über­haupt nicht; jeden­falls unters­che­i­den sich die Gesch­lech­ter durch ande­re inne­re kör­per­li­che Merk­ma­le. Zu den äuße­ren Unters­chie­den gehört vor allem die Fär­bung. Männ­chen sind fast immer inten­si­ver gefärbt, ihre Zeich­nung ist rei­cher und kon­tras­tre­i­cher. Bei eini­gen Arten, wie z.B. bei roten Neons, Dis­kus­fis­chen, Ska­la­ren, ist die Fär­bung bei­der Gesch­lech­ter fast iden­tisch, bei eini­gen Arten sind die Unters­chie­de wahr­nehm­bar, aber eini­ge Arten zei­gen erheb­li­che gesch­lechtss­pe­zi­fis­che Unters­chie­de. Der Kör­per­form nach unters­che­i­den sich Fis­che nor­ma­ler­we­i­se nicht deut­lich nach Gesch­lecht. Ande­rer­se­its sind sie im Hinb­lick auf die Unters­che­i­dungs­fä­hig­ke­it oft sch­we­rer zu iden­ti­fi­zie­ren, weil die Unters­chie­de oft nur gering­fügig sind, aber ein­de­uti­ger sind als die Fär­bung. Weib­li­che Fis­che haben oft abge­run­de­te­re, vol­le­re Bäu­che als Männ­chen. Die Rüc­ken­flos­se der Männ­chen ist nor­ma­ler­we­i­se kräf­ti­ger und kon­tras­tre­i­cher. Männ­chen sind kräf­ti­ger und erre­i­chen nor­ma­ler­we­i­se größe­re Län­gen. Ein deut­li­cher Dimorp­his­mus zeigt sich bei Pfau­en­fis­chen – Poeci­lia reti­cu­la­ta, wo bei­de Gesch­lech­ter sehr unters­chied­lich in der Form des gesam­ten Kör­pers und in der Fär­bung sind. Männ­chen sind in die­sem Fall kle­i­ner, sch­lan­ker und viel far­ben­fro­her, Weib­chen sind oft ganz ohne Farbe.

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Teraristika

skala
Hits: 5110

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 2 – 15 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sum­če­ky čaľa­de Siso­ri­dae, Ako cho­vaťb ter­čov­ce, Afric­ké laby­rint­ky, laby­rint, pre­tvo­re­né žiab­ro­vé oblú­ky, San­de­lia bain­sii, San­de­lia capen­sis, Cte­no­po­ma acu­ti­ros­tre, Cte­no­po­ma ansor­ge, Cte­no­po­ma kings­le­y­ae, Cte­no­po­ma oxyr­hyn­chum, Cte­no­po­ma mul­tis­pin­nis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 15 – 19 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cte­no­po­ma arge­ro­ven­ter, Cte­no­po­ma nig­ro­pan­no­sum, Mic­roc­te­no­po­ma ansor­gii, Cte­no­po­ma ansor­gii, Hemic­hro­mis bima­cu­la­tus, Hemic­hro­mis gut­ta­tus, Hemic­hro­mis lifa­li­li, Hemic­hro­mis cf. fas­cia­tus, Hemic­hro­mis fas­cia­tus, Hemic­hro­mis elon­ga­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 19 – 33 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 19 – 33 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 34 – 36 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Rast­li­ny v akvá­riu, Vesi­cu­la­ria duy­ana, Bol­bi­tis hue­de­lo­tii, rod Trop­he­us, Trop­he­us bri­char­di Karim­ba, Kigo­ma, Kipi­li, Ulwi­le, Mpimb­we, Uji­ji, Beh­ga, Kale­mie, Kari­la­ni, Kipam­pa, Mala-​Garasi, Mikon­ga, Mto­si, Mvu­na, Yun­gu, Zai­re, Trop­he­us dubo­isi Kari­la­ni článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 36 – 37 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us dubo­isi maswa, Trop­he­us moorii Chi­lan­ga, Chim­ba, Ilan­gi, Kala, Kala Red Rain­bow, Kapam­pa, Mpu­lun­gu, Muzum­ba, Blo­odth­ro­at, Cape Chai­ti­ka, Blue Rain­bow, Kache­se, Kalam­bo, Lufu­bu, Lufu­bu Out­let, Moli­ro, Mura­go, Muzum­ba, Sum­bu, Chi­pim­bi článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 37 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us moorii Kape­re Red Rain­bow, Kasan­ga Red Rain­bow, Kasan­ga, Tan­za­nian Red Rain­bow, Kato­to, Kiku, Livua, Lupo­ta, Mala­sa, Muzi, Nan­gu, Gol­den Kalam­bo, Kati­li, Kisam­ba­la, Mbi­ta, Mto­si, Muton­dwe, Nun­do Head, sama­zi, Zon­gwe, Wam­pem­be, Trop­he­us pol­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 37 – 42 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us wim­pel (flag) moorii, Trop­he­us sp. black, Aco­mys cahi­ri­nus, Začí­na­me s tera­ris­ti­kou, Dynas­tes her­cu­les, Dynas­tes neptu­nus, Chov axo­lot­lov, Epic­ra­tes cench­ria gai­gei, Epic­ra­tes cench­ria cench­ria, Epic­ra­tes cench­ria mau­rus, Sphe­no­don punc­ta­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 43 – 56 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pyt­hon molu­ris Albi­no leopard, Pyt­hon molu­ris zig­zag, Sexu­ál­ne sprá­va­nie mod­li­viek – Man­to­dea článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 2 – 20 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Johann Natte­rer, Auqi­dens pul­cher, Hyp­soph­rys Nica­ra­gu­en­sis, Výstav­ba betó­no­vé­ho okras­né­ho jazier­ka, Per­le­ťov­ky Gym­no­ge­op­ha­gus, Belo­ne­sox beli­za­nus, ple­seň, Zho­to­ve­nie pôd­ne­ho bio­lo­gic­ké­ho fil­tra, Amau­ro­des pas­se­ri­ni, Poto­sia spe­cu­li­fe­ra článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 21 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Phry­nops geoff­ro­anus, Phry­nops gib­bus, Phry­nops hila­rii, Pla­te­mys pla­ty­cep­ha­la, roz­ší­re­nie Che­li­dae – mata­ma­to­vi­té, Boa cons­tric­tor, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov, poru­chy znáš­ky u pla­zov – POES/​POFS syn­dróm, Gek­ko pet­ri­co­lus, Chov hadov, Gek­ko gec­ko článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 2 – 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nanoc­hro­mis trans­ves­ti­tus, Pou­ži­tie jazier­ka pre živo­rod­ky, Lase­ro­vé osvet­le­nie akvá­ria, Vie­ja macu­li­cau­da, Pes­to­va­nie rast­lín pomo­cou CO2, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Goliat­hus mele­ag­ris, Che­lorr­hi­na sava­gei, Pelo­me­du­sa sub­ru­fa, Pelu­si­os sub­ni­fer článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 24 – 42 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 42 – 46 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 2 – 14 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Novo­gu­inej­ské dúhov­ky, Iriat­he­ri­na wer­ne­ri, Mela­no­ta­e­nia pra­e­cox, Chov Ser­ra­sal­mus natte­re­ri, Hap­loc­hro­mis bur­to­ni, asfy­xia – zrých­le­né ťaž­ké dýcha­nie, plá­vu­jú při hla­di­ne, lapa­jú po dychu, Výro­ba CO2 v domá­cich pod­mien­kach, Pan­to­don buch­ho­li článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 15 – 42 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Aequ­idens tet­ra­me­rus, Aequ­idens metae, Hyp­se­le­ca­ra tem­po­ra­lis, Roz­ší­re­nie čaľa­de Caret­to­che­ly­i­dae – karet­ko­vi­té, Caret­ta caret­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta, vypúš­ťa­nie do oce­ánu, Tet­ra­odon­ti­dae, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský, Cosym­bous pla­ty­urus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 43 – 51 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Codia­e­um varie­ga­tum, Chov Lei­ohe­te­ro­don mada­gas­ca­rien­sis, Cro­ta­lus duris­sus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 1 – 5 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sagit­ta­ria gra­mi­nea var. pla­typ­hyl­la – šípat­ka trá­vo­lis­tá, Tet­ra­odon­ti­dae, Che­lich­tis asel­lus, Che­lon­don flu­via­ti­lis, tet­ra­odon tra­an­co­rius, Monot­re­tus tra­van­co­rius, Tet­ra­odon palm­be­gen­sis, Cari­no­tet­ra­odon lor­te­ri, Tet­ra­odon schou­te­de­ni článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 5 – 21 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tet­ra­odon line­a­tus, Tet­ra­odon mbu, Tet­ra­odon miu­rus, Juli­doc­hro­mis rega­ni, Tan­ga­ni­ka, Juli­doc­hro­mis orna­tus, Juli­doc­hro­mis dick­fel­di, Xip­hop­ho­rus xip­hi­dium – pla­ta mečí­ko­vá, Vie­ja macu­li­cau­da, Roz­ší­re­nie čaľa­de Che­lo­ni­dae, Caret­ta caret­ta článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 21 – 27 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Caret­ta caret­ta cerat­ta, Caret­ta caret­ta gigas, Che­lo­nia agas­si­zii, Che­lo­nia mydas, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta imbri­ca­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta bis­sa, Lepi­do­che­lys kem­pii, Lepi­do­che­lys oli­va­cea, Nata­tor dep­res­sa, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na, Mac­roc­le­mys tam­minc­kii článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 28 – 35 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Che­lyd­ri­dae – Kaj­man­ko­vi­té, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na sep­ren­ti­na, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na acu­ti­ros­tris, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na osce­ola, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na ros­sig­no­nii, Mac­roc­le­mys tem­minc­kii, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 36 – 47 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO More­lia spi­lo­ta varie­ga­ta, Hemit­he­co­nyx cau­di­cin­tus – gekon­čík páso­chvos­tý, Chov hadov, Vipe­ra ammo­dy­tes článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 2 – 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Geop­ha­gus bra­si­lien­sis, cho­ro­ba oodi­nia, para­zit Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­re – st. Oodi­nium pil­lu­la­ris – vel­vet dise­a­se, gold dust dise­a­se, roz­ší­re­nie Chi­ne­mys ree­ve­sii, rož­ší­re­nie Cuora ambo­inen­sis, Cuora fla­vo­mar­gi­na­ta – kuora žlto­ok­ra­jo­vá článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 24 – 40 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cuora gal­bi­nif­rons – kuora viet­nam­ská, Cycl­me­ys den­ta­ta, Geoc­le­mys hamil­to­nii, Pse­udot­rop­he­us elon­ga­tus – mbu­na, Chov tro­pic­kých mod­li­viek, Cre­ob­ro­ter pic­ti­pen­nis, hadiar­ka Lam­pro­pel­tis trian­gu­lum sina­lo­ae, pso­hla­vec ori­noc­ký – Coral­lus enyd­ris enyd­ris článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 41 – 48 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Neolu­ca­nus swin­ho­ei, Odon­to­la­bis siva, veľ­had krá­ľov­ský – Boa cons­tric­tor článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 1 – 30 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO tla­mo­vec Met­rac­li­ma auro­ra, Astro­no­tus ocel­la­tus, Para­che­i­ro­dom inne­si, Para­che­i­ro­dom axel­ro­dii, mor­ské akvá­ri­um, Geomy­da spen­gle­ri, Heose­mys gran­dis, Geomy­da gran­dis, Heose­mys spi­no­sa, Geomy­da spi­no­sa, Mala­y­emys subt­ri­ju­ga, Poeci­lia dau­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 34 – 42 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO veľ­had krá­ľov­ský, Boa cons­tric­tor, dvo­re­nie veľ­ha­dov, páre­nie veľ­ha­dov, Xeno­pus lae­vis, pazúr­nat­ka vod­ná, Acha­ti­na acha­ti­na, Acha­ti­na fuli­ca, Acha­ti­na mar­gi­na­ta, lis­tov­ka strap­ka­tá, pako­byl­ka aus­trál­ska, Exta­to­so­ma tia­ra­tum, her­pe­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 42 – 70 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Uro­sau­rus orna­tus, Cal­li­sau­rus dra­co­no­ides rho­dos­tic­tus, chov tro­pic­kých mod­li­viek Stag­mo­man­tis caro­li­na článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 1 – 12 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO juho­ame­ric­ké sum­če­ky, Hop­los­ter­num lit­to­ra­le, Pte­ry­gop­licht­hys punc­ta­tus, Ancis­trus sp., Pime­lo­dus sp. cf. blo­chi, Pime­lo­dus orna­tus, chov Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, živo­rod­ka čiar­ko­va­ná – Poeci­lia hete­ran­dria, Mor­ské akvá­ri­um III., kra­by, pus­tov­níc­ke raky článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 13 – 28 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pachyg­rap­sus mar­mo­ra­tus, Maia squ­ina­do, Car­ci­nus mae­nas, Erip­hia spi­nif­rons, Pagu­ris­tes ocu­la­tus, Hep­se­tus ode­oe, Zaria­ďu­je­me akvá­ri­um, III. časť, spí­na­cie hodi­ny, fil­ter, ohrie­vač, Mau­re­mys cas­pi­ca, Mau­re­mys jaja­po­ni­ca, Mau­re­mys lep­ro­sa, Mau­re­mys muti­ca článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 29 – 40 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO odpe­ňo­vač, Acha­ti­ny, For­na­si­nius for­na­si­nii, Mecy­norr­hi­na obert­hu­ri, Boa cons­tric­tor, Eury­cant­ha cal­ca­ra­ta – pako­byl­ka drap­ľa­vá, gekón zama­to­vý článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 41 – 48 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Teri­to­riál­ne sprá­va­nie mod­liv­ky zele­nej – Man­tis reli­gi­osa v polo­pri­ro­dze­ných pod­mien­kach, apo­se­ma­tiz­mus – hro­zi­vá póza, bojo­vá fáza, Hep­re­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 1 – 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mor­ské akvá­ri­um V., chov sasa­niek a mäk­ký­šov, Tra­hi­ry, Hop­lias mala­ba­ri­cus, plos­ku­li­ce, ploš­ten­ky, pla­ná­rie, nezma­ry, Tho­richt­hys mee­ki, Polyp­te­ri­dae, Dasy­ati­dae, Nan­nos­to­mus espei, Pyxi­dea mou­ho­tii, Sie­ben­roc­kiel­la cras­si­col­lis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 23 – 39 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Bata­gu­ri­dae, Pel­vi­cac­hro­mis tae­nia­tus, Boa cons­tric­tor – sta­rost­li­vosť o mlá­ďa­tá a ich evi­den­cia, Carau­sius moro­sus – Dixip­pus moro­sus – pako­byl­ka indic­ká, Ende­mic­ké jaš­te­ri­ce rodu Gal­lo­tia z Kanár­skych ostro­vov, Pyt­hon molu­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 39 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pty­cho­zo­on liono­tum, pies­ko­mil mon­gol­ský – Meri­ones ungu­icu­la­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 2 – 30 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Jenyn­sia mul­ti­den­ta­ta – živo­rod­ka, cich­li­dy rodu Trop­he­us, Šťuč­ka dage­to­va – Epi­pla­tys dage­ti mon­ro­viae, Cele­be oča­mi akva­ris­tu a tera­ris­tu, Mor­ské akvá­ri­um VI. – chov rýb, Chry­se­mys pic­ta, Dei­ro­che­lys reti­cu­la­ria, Emys orbi­cu­la­ris, Heros seve­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 30 – 60 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Zimo­va­nie Vipe­ra berus berus v Níz­kych Tat­rách, Mas­to­mys cou­cha – kry­sa malá, Lam­po­nius gue­ri­ni, Pyt­hon molu­ris, pod­mien­ky cho­vu. článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 2 – 5 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Úspeš­ný chov ter­čov­cov, Dis­cus, zalo­že­nie akvá­ria, sub­strát, deko­rá­cia, najv­hod­nej­ší drob­ný štrk 1 – 2 mm, Cla­dop­ho­ra, výživ­ný sub­strát LAVALIT, samo­ras­ty, man­gro­vo­vé kore­ne, boro­vi­co­vé kore­ne, kúpeľ rast­lín v man­ga­nis­ta­ne dra­sel­nom – hyper­man­gá­ne článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 5 – 8 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO PERMIN, Afric­ké laby­rint­ky, Mic­roc­te­no­po­ma argen­to­ven­ter, Mic­roc­te­no­po­ma con­gi­cum, Mic­roc­te­no­po­ma fas­ci­ola­tum, Mic­roc­te­no­po­ma nanum, chov nálev­ní­kov, zápach, postup­ný roz­klad sena bak­té­ria­mi Bacil­lus sub­ti­lis, pri­kr­mo­va­nie mlie­kom článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 9 – 14 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tri nápad­ne podob­né dru­hy tetier: Hemi­gram­mus rho­dos­to­mus, Peti­tel­la geor­giae, Hemi­gram­mus ble­he­ri, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v prí­ro­de i v akvá­riu, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis var. haer­te­li­nia­na, Cryp­to­co­ry­ne afif­nis var. affi­nis, dob­re pre­vzduš­ne­ný sub­strát článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 14 – 16 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO kryp­to­ko­ry­no­vá cho­ro­ba, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 16 – 18 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Astat­he­ros, Parat­he­rops, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 18 – 32 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO výcho­do­af­ric­ké jazer­né cich­li­dy, mbu­na, zme­na sprá­va­nia v súvis­los­ti so zme­nou inten­zi­ty svet­la, Sade­nie akvá­ri­ových rast­lín článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 2 – 24 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Coli­sa labi­osa, Poeci­lo­cha­rax weitz­ma­ni, Ako na Ter­čov­ce, Tet­ro­vi­té vo Vene­zu­e­le, Labia­si­na ple­uro­ta­e­nia, Schi­zo­don fas­cia­tus, Pro­chi­lo­dus nig­ri­cans, Pro­chi­lo­dus mariae, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, ste­ri­li­zá­cia vody UV žia­re­ním článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 25 – 27 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Inten­zi­ta svet­la a jej pôso­be­nie na vzhľad rast­lín, Hyd­ro­c­le­is nymp­ho­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 2 – 3 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ara­pai­ma gigas, pras­ta­rá sku­pi­na rýb Oste­og­los­si­dae, Ara­pai­mi­dae, Oste­og­los­sum bicirr­ho­sum, dýcha aj atmo­s­fe­ric­ký kys­lík, vyhý­ba sa rých­lej­šie prú­dia­cim rie­kam, pred­nosť dáva zaka­le­ným úse­kom riek, pira­ru­cú, mož­no sú papu­ľov­ce ako cich­li­dy článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 3 – 5 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­nos­to­mus mar­gi­na­tus mor­tent­ha­le­ri, Ako na ter­čov­ce, tet­ra neóno­vá, neón­ka čer­ve­ná, Cory­do­ras, Bro­chis, Ancis­trus, Oto­cinc­lus, Stu­ri­so­ma, Far­lo­wel­la, Rine­lo­ri­ca­ria, Lori­ca­ria, Cha­e­tos­to­ma, Apis­to­gram­ma, Mic­ro­ge­op­ha­gus, Dic­ros­sus, Apis­to­gram­mo­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 5 – 8 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­na­ca­ra, Nanoc­hro­mis, Pel­vi­cac­hro­mis, Pun­tius tet­ra­zo­na, Botia mac­ra­cant­hus, Tet­ra­odon, ska­lár a sum­ce ako rizi­ko­vá sku­pi­na pre­no­su cho­rôb na ter­čov­ce, Met­ro­ni­za­dol, Enti­zol, Spi­ro­he­xol, Clout, Tat­ra­to­nik, naj­čas­tej­šia cho­ro­ba – žiab­roh­lís­ta článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 8 – 13 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO moto­li­ce – Mono­ge­nea, Dac­ty­lo­gy­ri­dae, Gyro­dac­ty­li­dae, Negu­von, Maso­ten, lie­či­vá na báze Trich­lo­fo­nu, bičí­kov­ce Spi­ro­nuc­le­us symp­hy­so­do­nis, Spi­ro­nuc­le­us ele­gans, Hexa­mi­ta sal­mo­nis, Ich­ty­o­spo­ri­dium hofe­ri, Capil­la­ria pte­rop­hyl­li, Mar­kus Eli­ser Bloch článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 14 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sawb­wa resp­len­dens, Para­ti­lia­pia ble­e­ke­ri, Život­né pod­mien­ky rast­lín v akvá­riu, Tro­pi­ká­rium a Oce­a­ná­rium v Buda­peš­ti, Vnút­ro­zem­skou del­tou Duna­ja článok

2001 Tera­ris­ti­ka, Vol. 1, No. 1 For 4 Dog Bra­ti­sla­va tera­ris­ti­ka SLO časopis

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 4, p. 2 – 18 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Xip­hop­ho­rus malin­che, Mor­ské akvá­ri­um, Psie ryby, Rhap­hi­odon, Hyd­ro­par­dus, cyno­don gib­bus, Hyd­ro­ly­cus arma­tus, Hyd­ro­ly­cus vul­pi­nus, Met­riac­li­ma est­he­rae red red článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 2 – 9 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Ras­bo­ra tri­li­ne­a­ta, Poro­pun­tius laoen­sis, Cyc­lo­che­i­licht­hys apo­gon, Ham­pa­la mac­ro­le­pi­do­ta, Bar­bo­des sch­wa­nen­fel­di, Osph­to­ne­mus gora­my, rie­ka Taham, povo­die Tem­be­lin­gu, O podob­ných pan­cier­níč­koch Cory­do­ras, Cory­do­ras aman­da­ja­nea článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 9 – 16 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cryp­ti­cus, Cory­do­ras bico­lor, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras ser­ra­tus, Stre­do­ame­ric­ká cich­li­da Amp­hi­lop­hus cit­ri­nel­lus, spô­sob odcho­vu ako u Symp­hy­so­don pomo­cou vylu­čo­va­né­ho sek­ré­tu článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 16 – 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO pri nedos­tat­ku potra­vy malé jedin­ce ohry­zá­va­jú rodi­čom pokož­ku a plut­vy – môže tak­mer chý­bať anál­na plut­va, Ako na ter­čov­ce, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis, Cryp­to­co­ry­ne par­va, Cryp­to­co­ry­ne pet­chii, Cryp­to­co­ry­ne pon­te­de­ri­fo­lia, Cryp­to­co­ry­ne cris­pa­tu­la článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 23 – 51 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cryp­to­co­ry­ne ton­ki­nen­sis, Cryp­to­co­ry­ne wend­tii, Cory­do­ras hab­ro­sus, Cory­do­ras sumu­la­tus, vyvá­dza­li ako keď psa pus­tíš z reťa­ze, Geop­ha­gus juru­pa­ri, Maj­strov­stvá Slo­ven­ska živo­ro­diek 2002 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 1 – 10 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Bar­bo­des late­ris­tri­ga, Mys­ta­co­le­ucus mar­gi­na­tus, Tor tam­bro­ides, Kla­rias teys­man­ni, hado­hla­vec Chan­na lucius, Mela­noc­hro­mis aura­tus, mbu­na cich­li­dy, Mela­noc­hro­mis johan­nii, Pse­udot­rop­he­us davie­si, Mela­noc­hro­mis inter­rup­tus článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 10 – 36 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mela­noc­hro­mis sp. chi­su­mu­lu johan­nii, plá­va­jú­ca ele­ment­ka, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras simi­lis, Hyg­rop­hi­la corym­bo­sa, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Súťaž­né výsta­vy živo­ro­diek v roku 2003 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 2 – 4 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, Lam­pro­lo­gus Scilt­hu­is, 1871, Neolam­pro­lo­gus, Lepi­di­olam­pro­lo­gus, Pale­olam­pro­lo­gus, Varia­bi­lic­hro­mis, Alto­lam­pro­lo­gus, neocho­ta sa trieť, kľud­ný druh, ľaka­vý druh, vytie­ra sa do dutín, nezne­sú cudzích sam­cov článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 4 – 12 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO požie­ra ikry iných dru­hov, Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek, Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, Athe­ri­ni­for­mes, Belo­ni­for­mes, Mugi­li­for­mes, neži­vo­rod­ké dru­hy živo­ro­diek, Anab­le­pi­dae, Anab­leps, Jenyn­sia, Ozy­go­nec­tes, Poeci­li­nae, Empet­richt­hy­i­i­nae, Goode­i­nae článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 12 – 22 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO nesys­té­mo­vý taxón živo­rod­ky, prí­buz­nosť ku kap­ro­zúb­kam, Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes, Cory­do­ras ster­bai, Cory­do­ras haralds­chult­zi, moli­ce, grin­dal, napo­dob­ňo­va­nie obdo­bia daž­ďov, stuč­ne­nie niten­ka­mi a patent­ka­mi, Cory­do­ras gos­sei, Plô­dik ako fil­ter článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 22 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO sito – pôrod­nič­ka článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 3, p. 2 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Bet­ta pug­nax, Cory­do­ras adol­foi, Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, Kos­ta­ri­ka, Xip­hop­ho­rus varia­tus, Ludwi­gia repens, Lobel­la splen­dens, Ehe­im článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 2 – 17 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Za živo­rod­ka­mi v Kos­ta­ri­ke, Asty­anax bima­cu­la­tus, Poeci­lia she­nops, prí­rod­né for­my, Poeci­lop­sis fas­cia­tus, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Hero­ti­la­pia mul­tis­pi­no­sa, Pte­rop­hyl­lum sca­la­re, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Apo­no­ge­ton, Neolam­pro­lo­gus lele­upi lon­gi­or článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 17 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cf aene­us oran­ge, Roz­mno­žo­va­nie Toxo­tes jacu­lat­rix článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 2 – 14 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Dor­mi­ta­tor macu­la­tus, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Gobi­omo­rus late­ra­lis, Mogurn­da mogurn­da, Hyp­se­le­ot­ris com­pres­sus, Hyp­se­le­ot­ris modes­tus, Ele­otrs leb­re­to­nis, Asty­anax leopol­di, fil­trá­cia Ehe­im, Nire­nie nezma­rov a plos­kúk článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 14 – MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ako na ter­čov­ce, Uaru amp­hia­cant­ho­ides, Lysi­ma­chia num­mu­la­ria, Ment­ha cris­pa v akvá­riu, mach, Eich­hor­nia cras­si­pes, Domá­ce teres­tric­ké rast­li­ny v akvá­riu článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Chovateľstvo

skala
Hits: 2809

Ambruš B., Stra­ka M. Cho­vá­me zeb­rič­ky, pes­tún­ky a ryžov­ní­ky 1987 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 orni­to­ló­gia, cho­va­teľ­stvo, eto­ló­gia SLO zeb­rič­ka, pes­tún­ka, ryžov­ník príručka

Zukal Rudolf Akva­rij­ní ryby 1984 Své­po­moc 8 akva­ris­ti­ka, ich­ty­o­ló­gia, cho­va­teľ­stvo SLO príručka

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 2 – 15 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sum­če­ky čaľa­de Siso­ri­dae, Ako cho­vaťb ter­čov­ce, Afric­ké laby­rint­ky, laby­rint, pre­tvo­re­né žiab­ro­vé oblú­ky, San­de­lia bain­sii, San­de­lia capen­sis, Cte­no­po­ma acu­ti­ros­tre, Cte­no­po­ma ansor­ge, Cte­no­po­ma kings­le­y­ae, Cte­no­po­ma oxyr­hyn­chum, Cte­no­po­ma mul­tis­pin­nis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 15 – 19 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cte­no­po­ma arge­ro­ven­ter, Cte­no­po­ma nig­ro­pan­no­sum, Mic­roc­te­no­po­ma ansor­gii, Cte­no­po­ma ansor­gii, Hemic­hro­mis bima­cu­la­tus, Hemic­hro­mis gut­ta­tus, Hemic­hro­mis lifa­li­li, Hemic­hro­mis cf. fas­cia­tus, Hemic­hro­mis fas­cia­tus, Hemic­hro­mis elon­ga­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 19 – 33 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 19 – 33 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Hemic­hro­mis frem­pon­gi, Hemic­hro­mis cris­ta­tus, Hemic­hro­mis pay­nei, Hemic­hro­mis stel­li­fer, Hemic­hro­mis letor­ne­au­xi, cel­ko­vý pre­hľad rodu Hemic­hro­mis, Chan­na mic­ro­pel­tes, Emys orbi­cu­la­ris capo­lon­goi, Grap­te­mys pse­udo­ge­og­rap­hi­ca, Malac­le­mys ter­ra­pin článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 34 – 36 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Rast­li­ny v akvá­riu, Vesi­cu­la­ria duy­ana, Bol­bi­tis hue­de­lo­tii, rod Trop­he­us, Trop­he­us bri­char­di Karim­ba, Kigo­ma, Kipi­li, Ulwi­le, Mpimb­we, Uji­ji, Beh­ga, Kale­mie, Kari­la­ni, Kipam­pa, Mala-​Garasi, Mikon­ga, Mto­si, Mvu­na, Yun­gu, Zai­re, Trop­he­us dubo­isi Kari­la­ni článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 36 – 37 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us dubo­isi maswa, Trop­he­us moorii Chi­lan­ga, Chim­ba, Ilan­gi, Kala, Kala Red Rain­bow, Kapam­pa, Mpu­lun­gu, Muzum­ba, Blo­odth­ro­at, Cape Chai­ti­ka, Blue Rain­bow, Kache­se, Kalam­bo, Lufu­bu, Lufu­bu Out­let, Moli­ro, Mura­go, Muzum­ba, Sum­bu, Chi­pim­bi článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 37 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us moorii Kape­re Red Rain­bow, Kasan­ga Red Rain­bow, Kasan­ga, Tan­za­nian Red Rain­bow, Kato­to, Kiku, Livua, Lupo­ta, Mala­sa, Muzi, Nan­gu, Gol­den Kalam­bo, Kati­li, Kisam­ba­la, Mbi­ta, Mto­si, Muton­dwe, Nun­do Head, sama­zi, Zon­gwe, Wam­pem­be, Trop­he­us pol­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 37 – 42 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Trop­he­us wim­pel (flag) moorii, Trop­he­us sp. black, Aco­mys cahi­ri­nus, Začí­na­me s tera­ris­ti­kou, Dynas­tes her­cu­les, Dynas­tes neptu­nus, Chov axo­lot­lov, Epic­ra­tes cench­ria gai­gei, Epic­ra­tes cench­ria cench­ria, Epic­ra­tes cench­ria mau­rus, Sphe­no­don punc­ta­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 1, p. 43 – 56 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pyt­hon molu­ris Albi­no leopard, Pyt­hon molu­ris zig­zag, Sexu­ál­ne sprá­va­nie mod­li­viek – Man­to­dea článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 2 – 20 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Johann Natte­rer, Auqi­dens pul­cher, Hyp­soph­rys Nica­ra­gu­en­sis, Výstav­ba betó­no­vé­ho okras­né­ho jazier­ka, Per­le­ťov­ky Gym­no­ge­op­ha­gus, Belo­ne­sox beli­za­nus, ple­seň, Zho­to­ve­nie pôd­ne­ho bio­lo­gic­ké­ho fil­tra, Amau­ro­des pas­se­ri­ni, Poto­sia spe­cu­li­fe­ra článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 2, p. 21 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Phry­nops geoff­ro­anus, Phry­nops gib­bus, Phry­nops hila­rii, Pla­te­mys pla­ty­cep­ha­la, roz­ší­re­nie Che­li­dae – mata­ma­to­vi­té, Boa cons­tric­tor, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov, poru­chy znáš­ky u pla­zov – POES/​POFS syn­dróm, Gek­ko pet­ri­co­lus, Chov hadov, Gek­ko gec­ko článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 2 – 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nanoc­hro­mis trans­ves­ti­tus, Pou­ži­tie jazier­ka pre živo­rod­ky, Lase­ro­vé osvet­le­nie akvá­ria, Vie­ja macu­li­cau­da, Pes­to­va­nie rast­lín pomo­cou CO2, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Goliat­hus mele­ag­ris, Che­lorr­hi­na sava­gei, Pelo­me­du­sa sub­ru­fa, Pelu­si­os sub­ni­fer článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 24 – 42 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 3, p. 42 – 46 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Podoc­ne­mis sex­tu­ber­cu­la­ta, roz­ší­re­nie Pelo­me­du­si­dae – Tere­ko­vi­té, Caret­to­che­lys inculp­ta, Zákla­dy cho­vu cha­me­le­ónov II., eto­ló­gia Boa cons­tric­tor, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris lugub­ris, Lepi­do­dac­ty­lus lugub­ris inter­me­dius, Chov hadov článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 2 – 14 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Novo­gu­inej­ské dúhov­ky, Iriat­he­ri­na wer­ne­ri, Mela­no­ta­e­nia pra­e­cox, Chov Ser­ra­sal­mus natte­re­ri, Hap­loc­hro­mis bur­to­ni, asfy­xia – zrých­le­né ťaž­ké dýcha­nie, plá­vu­jú při hla­di­ne, lapa­jú po dychu, Výro­ba CO2 v domá­cich pod­mien­kach, Pan­to­don buch­ho­li článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 15 – 42 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Aequ­idens tet­ra­me­rus, Aequ­idens metae, Hyp­se­le­ca­ra tem­po­ra­lis, Roz­ší­re­nie čaľa­de Caret­to­che­ly­i­dae – karet­ko­vi­té, Caret­ta caret­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta, vypúš­ťa­nie do oce­ánu, Tet­ra­odon­ti­dae, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský, Cosym­bous pla­ty­urus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 4, p. 43 – 51 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Codia­e­um varie­ga­tum, Chov Lei­ohe­te­ro­don mada­gas­ca­rien­sis, Cro­ta­lus duris­sus článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 1 – 5 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sagit­ta­ria gra­mi­nea var. pla­typ­hyl­la – šípat­ka trá­vo­lis­tá, Tet­ra­odon­ti­dae, Che­lich­tis asel­lus, Che­lon­don flu­via­ti­lis, tet­ra­odon tra­an­co­rius, Monot­re­tus tra­van­co­rius, Tet­ra­odon palm­be­gen­sis, Cari­no­tet­ra­odon lor­te­ri, Tet­ra­odon schou­te­de­ni článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 5 – 21 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tet­ra­odon line­a­tus, Tet­ra­odon mbu, Tet­ra­odon miu­rus, Juli­doc­hro­mis rega­ni, Tan­ga­ni­ka, Juli­doc­hro­mis orna­tus, Juli­doc­hro­mis dick­fel­di, Xip­hop­ho­rus xip­hi­dium – pla­ta mečí­ko­vá, Vie­ja macu­li­cau­da, Roz­ší­re­nie čaľa­de Che­lo­ni­dae, Caret­ta caret­ta článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 21 – 27 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Caret­ta caret­ta cerat­ta, Caret­ta caret­ta gigas, Che­lo­nia agas­si­zii, Che­lo­nia mydas, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta imbri­ca­ta, Eret­mo­che­lys imbri­ca­ta bis­sa, Lepi­do­che­lys kem­pii, Lepi­do­che­lys oli­va­cea, Nata­tor dep­res­sa, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na, Mac­roc­le­mys tam­minc­kii článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 28 – 35 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Che­lyd­ri­dae – Kaj­man­ko­vi­té, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na sep­ren­ti­na, Che­lyd­ra ser­pen­ti­na acu­ti­ros­tris, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na osce­ola, Che­lyd­ra sep­ren­ti­na ros­sig­no­nii, Mac­roc­le­mys tem­minc­kii, Boa cons­tric­tor – veľ­had krá­ľov­ský článok

2000 Aqu­ate­ra, Vol. 6, No. 5, p. 36 – 47 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO More­lia spi­lo­ta varie­ga­ta, Hemit­he­co­nyx cau­di­cin­tus – gekon­čík páso­chvos­tý, Chov hadov, Vipe­ra ammo­dy­tes článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 2 – 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Geop­ha­gus bra­si­lien­sis, cho­ro­ba oodi­nia, para­zit Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­re – st. Oodi­nium pil­lu­la­ris – vel­vet dise­a­se, gold dust dise­a­se, roz­ší­re­nie Chi­ne­mys ree­ve­sii, rož­ší­re­nie Cuora ambo­inen­sis, Cuora fla­vo­mar­gi­na­ta – kuora žlto­ok­ra­jo­vá článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 24 – 40 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cuora gal­bi­nif­rons – kuora viet­nam­ská, Cycl­me­ys den­ta­ta, Geoc­le­mys hamil­to­nii, Pse­udot­rop­he­us elon­ga­tus – mbu­na, Chov tro­pic­kých mod­li­viek, Cre­ob­ro­ter pic­ti­pen­nis, hadiar­ka Lam­pro­pel­tis trian­gu­lum sina­lo­ae, pso­hla­vec ori­noc­ký – Coral­lus enyd­ris enyd­ris článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 1, p. 41 – 48 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Neolu­ca­nus swin­ho­ei, Odon­to­la­bis siva, veľ­had krá­ľov­ský – Boa cons­tric­tor článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 1 – 30 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO tla­mo­vec Met­rac­li­ma auro­ra, Astro­no­tus ocel­la­tus, Para­che­i­ro­dom inne­si, Para­che­i­ro­dom axel­ro­dii, mor­ské akvá­ri­um, Geomy­da spen­gle­ri, Heose­mys gran­dis, Geomy­da gran­dis, Heose­mys spi­no­sa, Geomy­da spi­no­sa, Mala­y­emys subt­ri­ju­ga, Poeci­lia dau­li článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 34 – 42 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO veľ­had krá­ľov­ský, Boa cons­tric­tor, dvo­re­nie veľ­ha­dov, páre­nie veľ­ha­dov, Xeno­pus lae­vis, pazúr­nat­ka vod­ná, Acha­ti­na acha­ti­na, Acha­ti­na fuli­ca, Acha­ti­na mar­gi­na­ta, lis­tov­ka strap­ka­tá, pako­byl­ka aus­trál­ska, Exta­to­so­ma tia­ra­tum, her­pe­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 2, p. 42 – 70 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Uro­sau­rus orna­tus, Cal­li­sau­rus dra­co­no­ides rho­dos­tic­tus, chov tro­pic­kých mod­li­viek Stag­mo­man­tis caro­li­na článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 1 – 12 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO juho­ame­ric­ké sum­če­ky, Hop­los­ter­num lit­to­ra­le, Pte­ry­gop­licht­hys punc­ta­tus, Ancis­trus sp., Pime­lo­dus sp. cf. blo­chi, Pime­lo­dus orna­tus, chov Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, živo­rod­ka čiar­ko­va­ná – Poeci­lia hete­ran­dria, Mor­ské akvá­ri­um III., kra­by, pus­tov­níc­ke raky článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 13 – 28 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pachyg­rap­sus mar­mo­ra­tus, Maia squ­ina­do, Car­ci­nus mae­nas, Erip­hia spi­nif­rons, Pagu­ris­tes ocu­la­tus, Hep­se­tus ode­oe, Zaria­ďu­je­me akvá­ri­um, III. časť, spí­na­cie hodi­ny, fil­ter, ohrie­vač, Mau­re­mys cas­pi­ca, Mau­re­mys jaja­po­ni­ca, Mau­re­mys lep­ro­sa, Mau­re­mys muti­ca článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 29 – 40 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO odpe­ňo­vač, Acha­ti­ny, For­na­si­nius for­na­si­nii, Mecy­norr­hi­na obert­hu­ri, Boa cons­tric­tor, Eury­cant­ha cal­ca­ra­ta – pako­byl­ka drap­ľa­vá, gekón zama­to­vý článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 3, p. 41 – 48 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Teri­to­riál­ne sprá­va­nie mod­liv­ky zele­nej – Man­tis reli­gi­osa v polo­pri­ro­dze­ných pod­mien­kach, apo­se­ma­tiz­mus – hro­zi­vá póza, bojo­vá fáza, Hep­re­to­fau­na Jos­hua Tree článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 1 – 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mor­ské akvá­ri­um V., chov sasa­niek a mäk­ký­šov, Tra­hi­ry, Hop­lias mala­ba­ri­cus, plos­ku­li­ce, ploš­ten­ky, pla­ná­rie, nezma­ry, Tho­richt­hys mee­ki, Polyp­te­ri­dae, Dasy­ati­dae, Nan­nos­to­mus espei, Pyxi­dea mou­ho­tii, Sie­ben­roc­kiel­la cras­si­col­lis článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 23 – 39 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Roz­ší­re­nie čeľa­de Bata­gu­ri­dae, Pel­vi­cac­hro­mis tae­nia­tus, Boa cons­tric­tor – sta­rost­li­vosť o mlá­ďa­tá a ich evi­den­cia, Carau­sius moro­sus – Dixip­pus moro­sus – pako­byl­ka indic­ká, Ende­mic­ké jaš­te­ri­ce rodu Gal­lo­tia z Kanár­skych ostro­vov, Pyt­hon molu­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 5, p. 39 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Pty­cho­zo­on liono­tum, pies­ko­mil mon­gol­ský – Meri­ones ungu­icu­la­tus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 2 – 30 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Jenyn­sia mul­ti­den­ta­ta – živo­rod­ka, cich­li­dy rodu Trop­he­us, Šťuč­ka dage­to­va – Epi­pla­tys dage­ti mon­ro­viae, Cele­be oča­mi akva­ris­tu a tera­ris­tu, Mor­ské akvá­ri­um VI. – chov rýb, Chry­se­mys pic­ta, Dei­ro­che­lys reti­cu­la­ria, Emys orbi­cu­la­ris, Heros seve­rus článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 6, p. 30 – 60 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Zimo­va­nie Vipe­ra berus berus v Níz­kych Tat­rách, Mas­to­mys cou­cha – kry­sa malá, Lam­po­nius gue­ri­ni, Pyt­hon molu­ris, pod­mien­ky cho­vu. článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 2 – 5 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Úspeš­ný chov ter­čov­cov, Dis­cus, zalo­že­nie akvá­ria, sub­strát, deko­rá­cia, najv­hod­nej­ší drob­ný štrk 1 – 2 mm, Cla­dop­ho­ra, výživ­ný sub­strát LAVALIT, samo­ras­ty, man­gro­vo­vé kore­ne, boro­vi­co­vé kore­ne, kúpeľ rast­lín v man­ga­nis­ta­ne dra­sel­nom – hyper­man­gá­ne článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 5 – 8 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO PERMIN, Afric­ké laby­rint­ky, Mic­roc­te­no­po­ma argen­to­ven­ter, Mic­roc­te­no­po­ma con­gi­cum, Mic­roc­te­no­po­ma fas­ci­ola­tum, Mic­roc­te­no­po­ma nanum, chov nálev­ní­kov, zápach, postup­ný roz­klad sena bak­té­ria­mi Bacil­lus sub­ti­lis, pri­kr­mo­va­nie mlie­kom článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 9 – 14 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Tri nápad­ne podob­né dru­hy tetier: Hemi­gram­mus rho­dos­to­mus, Peti­tel­la geor­giae, Hemi­gram­mus ble­he­ri, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v prí­ro­de i v akvá­riu, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis var. haer­te­li­nia­na, Cryp­to­co­ry­ne afif­nis var. affi­nis, dob­re pre­vzduš­ne­ný sub­strát článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 14 – 16 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO kryp­to­ko­ry­no­vá cho­ro­ba, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 16 – 18 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Astat­he­ros, Parat­he­rops, fyzi­olo­gic­ká reak­cia na náh­le zhor­še­nie život­ných pod­mie­nok, zosk­lo­va­te­nie lis­tov a ich násled­ný roz­klad – reak­cia na nepriaz­ni­vé pro­stre­die, Sprá­vy zo sve­ta sys­te­ma­ti­ky stre­do­ame­ric­kých cich­líd, Hero­ini, Amp­hi­lop­hus, Vie­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 2, p. 18 – 32 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO výcho­do­af­ric­ké jazer­né cich­li­dy, mbu­na, zme­na sprá­va­nia v súvis­los­ti so zme­nou inten­zi­ty svet­la, Sade­nie akvá­ri­ových rast­lín článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 2 – 24 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Coli­sa labi­osa, Poeci­lo­cha­rax weitz­ma­ni, Ako na Ter­čov­ce, Tet­ro­vi­té vo Vene­zu­e­le, Labia­si­na ple­uro­ta­e­nia, Schi­zo­don fas­cia­tus, Pro­chi­lo­dus nig­ri­cans, Pro­chi­lo­dus mariae, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, ste­ri­li­zá­cia vody UV žia­re­ním článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 25 – 27 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Inten­zi­ta svet­la a jej pôso­be­nie na vzhľad rast­lín, Hyd­ro­c­le­is nymp­ho­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 2 – 3 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ara­pai­ma gigas, pras­ta­rá sku­pi­na rýb Oste­og­los­si­dae, Ara­pai­mi­dae, Oste­og­los­sum bicirr­ho­sum, dýcha aj atmo­s­fe­ric­ký kys­lík, vyhý­ba sa rých­lej­šie prú­dia­cim rie­kam, pred­nosť dáva zaka­le­ným úse­kom riek, pira­ru­cú, mož­no sú papu­ľov­ce ako cich­li­dy článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 3 – 5 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­nos­to­mus mar­gi­na­tus mor­tent­ha­le­ri, Ako na ter­čov­ce, tet­ra neóno­vá, neón­ka čer­ve­ná, Cory­do­ras, Bro­chis, Ancis­trus, Oto­cinc­lus, Stu­ri­so­ma, Far­lo­wel­la, Rine­lo­ri­ca­ria, Lori­ca­ria, Cha­e­tos­to­ma, Apis­to­gram­ma, Mic­ro­ge­op­ha­gus, Dic­ros­sus, Apis­to­gram­mo­ides článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 5 – 8 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Nan­na­ca­ra, Nanoc­hro­mis, Pel­vi­cac­hro­mis, Pun­tius tet­ra­zo­na, Botia mac­ra­cant­hus, Tet­ra­odon, ska­lár a sum­ce ako rizi­ko­vá sku­pi­na pre­no­su cho­rôb na ter­čov­ce, Met­ro­ni­za­dol, Enti­zol, Spi­ro­he­xol, Clout, Tat­ra­to­nik, naj­čas­tej­šia cho­ro­ba – žiab­roh­lís­ta článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 8 – 13 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO moto­li­ce – Mono­ge­nea, Dac­ty­lo­gy­ri­dae, Gyro­dac­ty­li­dae, Negu­von, Maso­ten, lie­či­vá na báze Trich­lo­fo­nu, bičí­kov­ce Spi­ro­nuc­le­us symp­hy­so­do­nis, Spi­ro­nuc­le­us ele­gans, Hexa­mi­ta sal­mo­nis, Ich­ty­o­spo­ri­dium hofe­ri, Capil­la­ria pte­rop­hyl­li, Mar­kus Eli­ser Bloch článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 4, p. 14 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Sawb­wa resp­len­dens, Para­ti­lia­pia ble­e­ke­ri, Život­né pod­mien­ky rast­lín v akvá­riu, Tro­pi­ká­rium a Oce­a­ná­rium v Buda­peš­ti, Vnút­ro­zem­skou del­tou Duna­ja článok

2001 Aqu­ate­ra, Vol. 7, No. 4, p. 2 – 18 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Xip­hop­ho­rus malin­che, Mor­ské akvá­ri­um, Psie ryby, Rhap­hi­odon, Hyd­ro­par­dus, cyno­don gib­bus, Hyd­ro­ly­cus arma­tus, Hyd­ro­ly­cus vul­pi­nus, Met­riac­li­ma est­he­rae red red článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 2 – 9 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Ras­bo­ra tri­li­ne­a­ta, Poro­pun­tius laoen­sis, Cyc­lo­che­i­licht­hys apo­gon, Ham­pa­la mac­ro­le­pi­do­ta, Bar­bo­des sch­wa­nen­fel­di, Osph­to­ne­mus gora­my, rie­ka Taham, povo­die Tem­be­lin­gu, O podob­ných pan­cier­níč­koch Cory­do­ras, Cory­do­ras aman­da­ja­nea článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 9 – 16 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cryp­ti­cus, Cory­do­ras bico­lor, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras ser­ra­tus, Stre­do­ame­ric­ká cich­li­da Amp­hi­lop­hus cit­ri­nel­lus, spô­sob odcho­vu ako u Symp­hy­so­don pomo­cou vylu­čo­va­né­ho sek­ré­tu článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 16 – 23 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO pri nedos­tat­ku potra­vy malé jedin­ce ohry­zá­va­jú rodi­čom pokož­ku a plut­vy – môže tak­mer chý­bať anál­na plut­va, Ako na ter­čov­ce, Cryp­to­co­ry­ne affi­nis, Cryp­to­co­ry­ne par­va, Cryp­to­co­ry­ne pet­chii, Cryp­to­co­ry­ne pon­te­de­ri­fo­lia, Cryp­to­co­ry­ne cris­pa­tu­la článok

2002 Aqu­ate­ra, Vol. 8, No. 6, p. 23 – 51 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cryp­to­co­ry­ne ton­ki­nen­sis, Cryp­to­co­ry­ne wend­tii, Cory­do­ras hab­ro­sus, Cory­do­ras sumu­la­tus, vyvá­dza­li ako keď psa pus­tíš z reťa­ze, Geop­ha­gus juru­pa­ri, Maj­strov­stvá Slo­ven­ska živo­ro­diek 2002 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 1 – 10 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Malaj­zia, Bar­bo­des late­ris­tri­ga, Mys­ta­co­le­ucus mar­gi­na­tus, Tor tam­bro­ides, Kla­rias teys­man­ni, hado­hla­vec Chan­na lucius, Mela­noc­hro­mis aura­tus, mbu­na cich­li­dy, Mela­noc­hro­mis johan­nii, Pse­udot­rop­he­us davie­si, Mela­noc­hro­mis inter­rup­tus článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 1, p. 10 – 36 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Mela­noc­hro­mis sp. chi­su­mu­lu johan­nii, plá­va­jú­ca ele­ment­ka, Cory­do­ras dup­li­ca­re­us, Cory­do­ras simi­lis, Hyg­rop­hi­la corym­bo­sa, Hyg­rop­hi­la sali­ci­fo­lia, Súťaž­né výsta­vy živo­ro­diek v roku 2003 článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 2 – 4 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, Lam­pro­lo­gus Scilt­hu­is, 1871, Neolam­pro­lo­gus, Lepi­di­olam­pro­lo­gus, Pale­olam­pro­lo­gus, Varia­bi­lic­hro­mis, Alto­lam­pro­lo­gus, neocho­ta sa trieť, kľud­ný druh, ľaka­vý druh, vytie­ra sa do dutín, nezne­sú cudzích sam­cov článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 4 – 12 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO požie­ra ikry iných dru­hov, Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek, Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, Athe­ri­ni­for­mes, Belo­ni­for­mes, Mugi­li­for­mes, neži­vo­rod­ké dru­hy živo­ro­diek, Anab­le­pi­dae, Anab­leps, Jenyn­sia, Ozy­go­nec­tes, Poeci­li­nae, Empet­richt­hy­i­i­nae, Goode­i­nae článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 12 – 22 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO nesys­té­mo­vý taxón živo­rod­ky, prí­buz­nosť ku kap­ro­zúb­kam, Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes, Cory­do­ras ster­bai, Cory­do­ras haralds­chult­zi, moli­ce, grin­dal, napo­dob­ňo­va­nie obdo­bia daž­ďov, stuč­ne­nie niten­ka­mi a patent­ka­mi, Cory­do­ras gos­sei, Plô­dik ako fil­ter článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. 22 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO sito – pôrod­nič­ka článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 3, p. 2 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Bet­ta pug­nax, Cory­do­ras adol­foi, Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, Kos­ta­ri­ka, Xip­hop­ho­rus varia­tus, Ludwi­gia repens, Lobel­la splen­dens, Ehe­im článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 2 – 17 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Za živo­rod­ka­mi v Kos­ta­ri­ke, Asty­anax bima­cu­la­tus, Poeci­lia she­nops, prí­rod­né for­my, Poeci­lop­sis fas­cia­tus, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Hero­ti­la­pia mul­tis­pi­no­sa, Pte­rop­hyl­lum sca­la­re, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Apo­no­ge­ton, Neolam­pro­lo­gus lele­upi lon­gi­or článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 4, p. 17 – 50 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Cory­do­ras cf aene­us oran­ge, Roz­mno­žo­va­nie Toxo­tes jacu­lat­rix článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 2 – 14 MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Dor­mi­ta­tor macu­la­tus, Tate­urn­di­na ocel­li­cau­da, Gobi­omo­rus dor­mi­tor, Gobi­omo­rus late­ra­lis, Mogurn­da mogurn­da, Hyp­se­le­ot­ris com­pres­sus, Hyp­se­le­ot­ris modes­tus, Ele­otrs leb­re­to­nis, Asty­anax leopol­di, fil­trá­cia Ehe­im, Nire­nie nezma­rov a plos­kúk článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 5, p. 14 – MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO Ako na ter­čov­ce, Uaru amp­hia­cant­ho­ides, Lysi­ma­chia num­mu­la­ria, Ment­ha cris­pa v akvá­riu, mach, Eich­hor­nia cras­si­pes, Domá­ce teres­tric­ké rast­li­ny v akvá­riu článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

2003 Aqu­ate­ra, Vol. 9, No. 2, p. MaV Ban­ská Bys­tri­ca akva­ris­ti­ka, tera­ris­ti­ka, cho­va­teľ­stvo SLO článok

Use Facebook to Comment on this Post