vody - Skala - Page 5

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny

Kráľovské mesto Krakov

04/05/201607/03/2024 skala

Krakov som mal možnosť navštíviť na veľmi krátku dobu. Určite sa stal objektom môjho záujmu v najbližších rokoch. Je druhým najväčším mestom Poľska s 800 tisícmi obyvateľmi (topky.sk), jeho rozloha je 327 km². V roku 1791 tu žilo 23 591 obyvateľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 takmer 300 000 (wikipedia). V metropolitnej oblasti žije 1.3 milióna obyvateľov. Poľské pomenovanie je Kraków [krakuf], nemecké Krakau. Leží na hornom toku Visly (wikipedia.sk). Pomenovania pochádza od kniežaťa Kraka (Dlugosz,1961). V Poľsku je považovaný za Slovana, avšak veľmi pravdepodobne to bol Kelt. Jeho keltské meno znelo asi Carragh (Wikipedia CZ).

Krakov je mestom kultúry, festivalov, celý rok sú na uliciach pouliční muzikanti v dobových šatách (sme.sk). Oblasť starého mesta spolu s historickou zástavbou je od roku 1978 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Wikipedia CZ). Krakov je iba jedným zo šiestich miest na svete, v ktorých je obraz Leonarda da Vinciho. Jeho Dáma s hranostajom je vystavená v múzeu Czartoryjských (sme.sk).

Počas druhej svetovej vojny malo mesto Krakov šťastie, zostalo neporušený (topky.sk). V Starom meste je množstvo historických budov, v celom meste je viac ako 6 tisíc historických objektov (wikipedia.sk). Collegium Maius je najstaršia budova univerzity v Poľsku, pochádza z 15. storočia. Patrí jednej z najstarších európskych univerzít – Krakovskej jagelovskej, založenej v roku 1364. Rynek Główny je veľké stredoveké trhovisko, najväčšie poľské, dvesto metrov široké a 200 metrov dlhé. Bolo založené v roku 1257 (topky.sk). Nachádza sa tu kostol Panny Márie, ktorého dve veže sa výrazne od seba odlišujú. V strede námestia sa nachádzajú Sukiennice (Dom súkenníkov), kde sa kedysi obchodovalo s textilom. Dnes sa tu predávajú remeselné výrobky a suveníry a na prezentuje sa poľské výtvarné umenie 19. storočia (nomad.sk).

Mariánsky kostol je druhý chrám, ktorý bol zničený počas tatárskych nájazdov, dnešná podoba je rekonštrukciou z 15. storočia (topky.sk). Jeho zvláštnosťou je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia, ktoré vytvoril Wit Stwosz. Tvorí ho 12 pozlátených a polychrómovaných postáv z lipového dreva, ktoré sú veľmi precízne opracované. Na námestí sa nachádza aj šikmá veža Ratusz, ktorá je vysoká 70 metrov a jej odchýlenie 55 cm spôsobila víchrica v roku 1703 (sme.sk).

Kráľovský hrad – Wawel je symbolom Poľska, srdcom poľskej histórie. 500 rokov bol sídlom poľských kráľov. Bol korunovačným mestom aj potom, čo sa Varšava stala hlavným mestom. Prvá pevnosť tu stála už v 11. storočí, dnešný hrad pochádza zo 16. storočia. Wawelská katedrála bola dokončená v roku 1364 (topky.sk). Vo Waweli sa nachádza obrí zvon Zygmunda, ktorý je tretím najťažším zvonom na svete. Váži 18 ton, je vysoký 199 cm, priemer má 242 cm, hrubý od 7 do 21 cm, na jeho rozkývanie je treba 10 mužov. Je o 350 rokov starší ako Big Ben v Londýne. Odlial ho Hans Beham za kráľa Žigmunda I. Starého v roku 1520. Rozozvučí sa na Vianoce, Nový rok, Veľkú noc a na iné náboženské sviatky (sme.sk).

Neďaleko od centra sa nachádzajú nezvyčajné tvarované kopce, ktoré sa podobajú na niekoľkoposchodové torty ozdobené špirálovitými chodníkmi. Väčšina z nich bola navŕšená človekom s dreveným základom. Archeológovia sa domnievajú, že systém kopcov tvorí akýsi astronomický kalendár Keltov. Najviac opradený povesťami je Krzemionky – kopec Krakusa, ktorý je mohylou dávneho vodcu Krakusa. Je vysoký takmer 17 metrov a bol postavený pravdepodobne v 7. storočí. Z kopca Kosciuszki vám bude ležať pri nohách celý Krakov (sme.sk).

Krakov vznikol okolo roku 800, bol postavený obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia bol súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol postavený hrad Wawel a okolo roku 999 sa mesto stalo súčasťou Poľska. V 14. až 16. storočí mesto prekvitalo, bolo hlavným mestom, od roku 1320 korunovačným mestom (wikipedia.sk). Do roku 1734 (Wikipedia CZ). Od roku 1795 do 1809 a následne po roku 1846 patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. V období 1809 – 1815 bol Krakov súčasťou Varšavského kniežatstva. Po roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po roku 1945 sa vďaka priemyselnému stredisku Nowa Huta stal mestom s najväčším metalurgickým závodom v Poľsku (wikipedia.sk).

Povesť o Krakovi a drakov vraví, že v dávnych dobách sa v skalách usadil nebezpečný sedmohlavý drak. Tyranizoval obyvateľov, napádal dobytok, nikto sa jej nevedel postaviť. Až sa prihlásil mladý krajčír. Naplnil ovcu sírou, pomazal ju krvou a predhodil ju drakovi. Drak ovcu zožral, ale v bruchu sa mu vznietil oheň. Preto sa šiel napiť vody do Visly. Hltavo pil, až vybuchol. Za odmenu dostal za ženu princeznú a kráľ Krak preniesol svoje sídlo na Wawelský kopec a založil mesto Krakov (Zapletalová).

Krakov ponúka bohatý kultúrny program počas celého roka. V júni sa konajú Dni Krakova s množstvo koncertov, divadelných predstavení. Lajkonik je veľtrh ľudového umenia a slávnosť založená na príbehu pltníka, ktorý porazil Tatárov prezlečením sa za chána. Známe sú organové koncerty na predmestí v opátske Tyniec. Od mája do septembra sa koná Bienále grafiky. Koniec mája patrí Krakovskému filmovému festivalu, kde sa súťaží o cenu Zlatého draka. Osobnosti Krakowa: filmári Andrzej Vajda, Roman Polanski (topky.sk), astronóm, vedec Mikuláš Kopernik, český a uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský, komorský gór Ján III. Turzo, podnikateľ a záchranca židov Oskar Schindler, pápež Ján Pavol II. (Karol Wojtyla), herec a režisér Jerzy Stuhr, tenistka Agnieszka Radwanska, pilot formuly 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). V centre je plno reštauráií, bistier, pizzérií, kaviarní a čokoládovní. Na uliciach dostať praclíky – obwarzanky. Množstvo nápojov zo sladu a chmeľu, veľmi veľký výber morských rýb a plodov, napriek veľkej vzdialenosti od mora (Folta). Všetky ulice pekne do seba zapadajú, ťažko vás prekvapí moderná budova. Paláce, synagógy, zapriahnuté kone vás prenesú do dávnej minulosti. Na prechádzke mestom sa je na čo pozerať. Nie nadarmo je Krakov prezývaný aj mestom kráľov (Koczová).

**English:**
I had the opportunity to visit Krakow for a very short time. It certainly became an object of my interest for the coming years. It is the second-largest city in Poland with 800,000 inhabitants (topky.sk), covering an area of 327 km². In 1791, 23,591 people lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (wikipedia). The metropolitan area is home to 1.3 million residents. The Polish name is Kraków [krakuf], German Krakau. It lies on the upper course of the Vistula River (wikipedia.sk). The name comes from Prince Krak (Dlugosz, 1961). In Poland, he is considered a Slav, but most likely, he was a Celt. His Celtic name was probably Carragh (Wikipedia CZ).

Krakow is a city of culture, festivals, with street musicians in period costumes throughout the year (sme.sk). The Old Town, along with its historic buildings, has been on the UNESCO World Heritage List since 1978 (Wikipedia CZ). Krakow is one of six cities in the world to have a painting by Leonardo da Vinci. His Lady with an Ermine is exhibited in the Czartoryski Museum (sme.sk).

During World War II, Krakow was fortunate to remain undamaged (topky.sk). In the Old Town, there are numerous historical buildings, with over 6,000 historical objects throughout the city (wikipedia.sk). Collegium Maius is the oldest building of the University of Krakow, dating back to the 15^th century. It belongs to one of the oldest European universities – the Jagiellonian University, founded in 1364. Rynek Główny is a large medieval market square, the largest in Poland, two hundred meters wide and two hundred meters long. It was founded in 1257 (topky.sk). The square features the Church of Our Lady with towers that significantly differ from each other. In the center of the square are the Cloth Hall (Sukiennice), where textile trade once took place. Today, it sells craft products and souvenirs while showcasing Polish visual arts from the 19^th century (nomad.sk).

St. Mary’s Basilica is the second church destroyed during the Tartar invasions, and its current form is a reconstruction from the 15^th century (topky.sk). Its uniqueness lies in one of the largest medieval sculptures from the 15^th century, created by Wit Stwosz. It consists of 12 gilded and polychromed lime-wood figures, finely crafted. The leaning Ratusz Tower, 70 meters high with a deviation of 55 cm caused by a storm in 1703, is also located on the square (sme.sk).

Wawel Royal Castle is a symbol of Poland, the heart of Polish history. For 500 years, it was the residence of Polish kings. It remained the coronation city even after Warsaw became the capital. The first fortress was here in the 11^th century, and the current castle dates back to the 16^th century. Wawel Cathedral was completed in 1364 (topky.sk). In Wawel, there is the giant bell Zygmunt, the third heaviest bell in the world. Weighing 18 tons, 199 cm high, with a diameter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in London. It was cast by Hans Beham for King Sigismund I the Old in 1520. It rings on Christmas, New Year, Easter, and other religious holidays (sme.sk).

Near the center, there are unusually shaped hills resembling multi-tiered cakes decorated with spiral paths. Most of them were man-made with a wooden base. Archaeologists believe this hill system forms some Celtic astronomical calendar. The most surrounded by legends is Krzemionki – the Krakus Mound, a mound of an ancient leader Krakus. It is almost 17 meters high and was probably built in the 7^th century. From the Kosciuszko Mound, the entire Krakow lies at your feet (sme.sk).

Krakow was founded around the year 800 as a defensive castle on the crossroads of trade routes. In the late 9^th century, it was part of Great Moravia. In the 10^th century, Wawel Castle was built, and around 999, the city became part of Poland. In the 14^th to the 16^th centuries, the city flourished, becoming the capital and the coronation city since 1320 (wikipedia.sk). Until 1734 (Wikipedia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belonged to the Austro-Hungarian Empire. In the period 1809 – 1815, Krakow was part of the Duchy of Warsaw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the industrial center Nowa Huta, it became a city with the largest steelworks in Poland (wikipedia.sk).

The legend of Krakow and the dragon says that in ancient times, a dangerous seven-headed dragon settled in the rocks. It tyrannized the inhabitants, attacked livestock, and no one could oppose it. Until a young tailor appeared. He filled a sheep with sulfur, smeared it with blood, and threw it to the dragon. The dragon ate the sheep, but a fire ignited in his stomach. So he went to drink water from the Vistula River. He drank greedily until he exploded. As a reward, he got the princess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and founded the city of Krakow (Zapletalová).

Krakow offers a rich cultural program throughout the year. In June, the Days of Krakow are held with many concerts and theater performances. Lajkonik is a folk art fair and a celebration based on the story of a raftman who defeated the Tatars by disguising himself as their leader. Organ concerts in the suburban Tyniec Abbey are well-known. From May to September, the Biennial of Graphic Arts takes place. The end of May belongs to the Krakow Film Festival, where the Golden Dragon award is contested. Personalities of Krakow: filmmakers Andrzej Wajda, Roman Polanski (topky.sk), astronomer, scientist Nicolaus Copernicus, Czech and Hungarian King Vladislaus II Jagiellon, chamberlain Jan III Turzo, entrepreneur and savior of Jews Oskar Schindler, Pope John Paul II (Karol Wojtyla), actor and director Jerzy Stuhr, tennis player Agnieszka Radwanska, Formula 1 pilot Robert Kubica (wikipedia.sk). The center is full of restaurants, bistros, pizzerias, cafes, and chocolate shops. On the streets, you can get bagels – obwarzanki. A variety of malt and hop drinks, a wide selection of sea fish and fruits, despite the great distance from the sea (Folta). All the streets fit together nicely; it’s hard to be surprised by modern buildings. Palaces, synagogues, harnessed horses will transport you to the distant past. There’s a lot to see on a city walk. It’s no wonder Krakow is also called the city of kings (Koczová).

**Polish:**
Miałem okazję odwiedzić Kraków bardzo krótko. Z pewnością stał się obiektem mojego zainteresowania na najbliższe lata. To drugie co do wielkości miasto w Polsce, liczące 800 tysięcy mieszkańców (topky.sk), zajmuje obszar 327 km². W 1791 roku mieszkało tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku niemal 300 000 (wikipedia). W obszarze metropolitalnym żyje 1,3 miliona mieszkańców. Polska nazwa to Kraków [krakuf], niemiecka Krakau. Leży nad górnym biegiem Wisły (wikipedia.sk). Nazwa wywodzi się od księcia Krakusa (Długosz, 1961). W Polsce uważa się go za Słowiana, ale najprawdopodobniej był Celt. Jego celtyckie imię to prawdopodobnie Carragh (Wikipedia CZ).

Kraków to miasto kultury, festiwali, z ulicznymi muzykami w kostiumach z różnych epok przez cały rok (sme.sk). Stare Miasto wraz z zabytkową zabudową figuruje na Liście Światowego Dziedzictwa UNESCO od 1978 roku (Wikipedia CZ). Kraków jest jednym z sześciu miast na świecie, w których znajduje się obraz Leonarda da Vinci. Jego Dama z Gronostajem jest eksponowana w Muzeum Czartoryskich (sme.sk).

W czasie II wojny światowej Kraków miał szczęście, że pozostał nietknięty (topky.sk). Na Starym Mieście znajduje się liczba historycznych budowli, a w całym mieście ponad 6 tysięcy obiektów historycznych (wikipedia.sk). Collegium Maius to najstarszy budynek Uniwersytetu Jagiellońskiego pochodzący z XV wieku. Należy do jednego z najstarszych uniwersytetów europejskich – Uniwersytetu Jagiellońskiego, założonego w 1364 roku. Rynek Główny to duży średniowieczny rynek, największy w Polsce, dwustumetrowej szerokości i długości. Został założony w 1257 roku (topky.sk). Na placu stoi Kościół Mariacki z wieżami różniącymi się od siebie znacząco. W centrum placu znajdują się Sukiennice, gdzie kiedyś handlowano tekstyliami. Dzisiaj sprzedaje się tu rękodzieła i pamiątki, a prezentowane jest polskie malarstwo z XIX wieku (nomad.sk).

Bazylika Mariacka to drugi kościół zniszczony podczas najazdów Tatarów, a jego obecna forma to rekonstrukcja z XV wieku (topky.sk). Jego wyjątkowość polega na jednym z największych średniowiecznych rzeźb z XV wieku, autorstwa Wita Stwosza. Składa się z 12 pozłacanych i polichromowanych postaci z drewna lipowego, precyzyjnie wykonanych. Nachylona Wieża Ratusza, o wysokości 70 metrów i odchyleniu 55 cm spowodowanym burzą w 1703 roku, również znajduje się na placu (sme.sk).

Zamek Królewski na Wawelu to symbol Polski, serce polskiej historii. Przez 500 lat był siedzibą królów Polski. Pozostał miastem koronacyjnym nawet po tym, jak Warszawa stała się stolicą. Pierwsza warownia powstała tu już w XI wieku, a obecny zamek pochodzi z XVI wieku. Katedra Wawelska została ukończona w 1364 roku (topky.sk). Na Wawelu znajduje się gigantyczny dzwon Zygmunt, trzeci co do wielkości dzwon na świecie. Waży 18 ton, ma 199 cm wysokości, średnicę 242 cm, grubość od 7 do 21 cm, do jego dzwonienia potrzebnych jest 10 mężczyzn. Jest o 350 lat starszy niż Big Ben w Londynie. Odlany został przez Hansa Behama na rzecz króla Zygmunta I Starego w 1520 roku. Dzwoni on w Boże Narodzenie, Nowy Rok, Wielkanoc i inne święta religijne (sme.sk).

Nieopodal centrum znajdują się niezwykle ukształtowane wzgórza przypominające torty wielopoziomowe ozdobione spiralnymi ścieżkami. Większość z nich została wykonana przez człowieka na drewnianym podłożu. Archeolodzy uważają, że ten system wzgórz stanowi swego rodzaju kalendarz astronomiczny Celtów. Najbardziej otoczony legendami jest Kopiec Kraka, Krzemionki, który jest mogiłą dawnych władców Krakusa. Ma prawie 17 metrów wysokości i został zbudowany prawdopodobnie w VII wieku. Z Kopca Kościuszki rozpościera się cały Kraków (sme.sk).

Kraków powstał około roku 800 jako zamek obronny na skrzyżowaniu szlaków handlowych. Pod koniec IX wieku stał się częścią Wielkiej Morawy. W X wieku zbudowano zamek na Wawelu, a około roku 999 miasto stało się częścią Polski. W XIV do XVI wieku miasto kwitło, stając się stolicą i miastem koronacyjnym od 1320 roku (wikipedia.sk). Do 1734 roku (Wikipedia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następnie po 1846 roku, należało do monarchii austro-węgierskiej. W okresie

1809 – 1815 Kraków był częścią Księstwa Warszawskiego. Po 1918 roku miasto ponownie stało się częścią Polski. Po 1945 roku, dzięki przemysłowemu ośrodkowi Nowa Huta, stało się miastem z największą hutą metalurgiczną w Polsce (wikipedia.sk).

Legenda o Krakowie i smoku mówi, że w dawnych czasach niebezpieczny smok o siedmiu głowach osiedlił się w skałach. Tyranizował mieszkańców, atakował bydło, nikt nie potrafił mu się przeciwstawić. Dopiero młody krawiec zgłosił się do walki. Wypełnił owcę siarką, pomazał ją krwią i wrzucił smokowi. Smok zjadł owcę, ale w jego brzuchu zapalił się ogień. Dlatego poszedł napić się wody z Wisły. Chłonął ją żarłocznie, aż eksplodował. Za nagrodę dostał za żonę księżniczkę, a król Krak przeniósł swoją siedzibę na wzgórze wawelskie i założył miasto Kraków (Zapletalová).

Kraków oferuje bogaty program kulturalny przez cały rok. W czerwcu odbywają się Dni Krakowa z wieloma koncertami i przedstawieniami teatralnymi. Lajkonik to jarmark sztuki ludowej i święto oparte na historii flisaka, który pokonał Tatarów przebrany za chana. Znane są koncerty organowe na przedmieściu w opackim Tyńcu. Od maja do września odbywa się Biennale Grafiki. Koniec maja należy do Krakowskiego Festiwalu Filmowego, gdzie rywalizuje się o Złotego Smoka. Osobistości Krakowa to filmowcy Andrzej Wajda, Roman Polański (topky.sk), astronom i uczony Mikołaj Kopernik, czeski i węgierski król Władysław II Jagiellończyk, górnik komorowy Ján III. Turzo, przedsiębiorca i ratownik Żydów Oskar Schindler, papież Jan Paweł II (Karol Wojtyła), aktor i reżyser Jerzy Stuhr, tenisistka Agnieszka Radwańska, kierowca Formuły 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). W centrum znajduje się wiele restauracji, bistrów, pizzerii, kawiarni i czekoladziarni. Na ulicach można dostać obwarzanki – chrupiące pierścienie chlebowe. Duży wybór piw z jęczmienia i chmielu, mimo dużej odległości od morza (Folta). Wszystkie ulice ładnie do siebie pasują; trudno jest być zaskoczonym nowoczesnym budynkiem. Pałace, synagogi, zaprzęgnięte konie przeniosą cię do dawnej przeszłości. Spacer po mieście to prawdziwa uczta dla oczu. Nie bez powodu Kraków nazywany jest także miastem królów (Koczová).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

28/03/201607/03/2024 skala

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk), sa nachádza v Štiavnických vrchoch, vznikla v roku 1775 vďaka Jozefovi Karolovi Hellovi pre potreby banských a úpravnických zariadení. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva. Tvorí ju až päť hrádzí, má najrozsiahlejší systém zberných jarkov. Sitniansky má až 4630 metrov, ďalšie sú Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, Tatársky. Maximálna hĺbka nádrže je 10.8 metrov. V súčasnosti Počúvadlo slúži na rekreačné účely (pocuvadlo.sk). Jeho rozloha je 12.3 hektárov, do 19-teho storočia Počúvadlu patrilo európske prvenstvo za výšku hrádze 29.6 metrov (banskastiavnica.sk). Objem vodnej nádrže v roku 1855 bol 745 300 m³(banskastiavnica.sk). Dvorská komora vo Viedni schválila jeho realizáciu s nákladmi 71 485 florénov a 30 grajciarov začiatkom roku 1775 kvôli nedostatku vody pre čerpacie a ťažné stroje na vodu ale najmä pre úpravnícke zariadenia – stupy (banskastiavnica.sk).

Na stavbe pracovali hlavne haviari, murári, nádenníci, vylievači vody, vrátkari, chlapci so svetlom, furmani a dozorcovia. Je zaujímavé, že medzi robotníkmi prevažovali ženy. Stavba sa ukončila 26. mája 1779 s nákladmi 106 322 florénov a 56 grajciarov, predražila sa v dôsledku havárií. Voda z vodnej nádrže sa vypúšťala štôlňou spopod hrádze na severnej strane nádrže. Vodu bolo možné v prípade potreby z náhonného jarku odraziť do Dekýšskej doliny v oblasti „Čertova záhrada”, v ktorej bolo ešte v roku 1925 funkčných 16 vodných mlynov. Pomocou prítokových jarkov bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 000 000 m³ vody. Výpustné zariadenie na vypúšťacej stôlni je v súčasnosti nefunkčné (banskastiavnica.sk).

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk) is located in the Štiavnické Vrchy (Štiavnica Mountains) and was created in 1775 by Jozef Karol Hell for the needs of mining and ore-dressing facilities. It is part of the World Cultural Heritage site. It consists of up to five dams and has the most extensive system of collection ditches. Sitniansky alone measures up to 4630 meters, and others include Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, and Tatársky. The maximum depth of the reservoir is 10.8 meters. Currently, Počúvadlo serves recreational purposes (pocuvadlo.sk). Its area is 12.3 hectares. Until the 19^th century, Počúvadlo held the European record for the dam’s height, reaching 29.6 meters (banskastiavnica.sk). The volume of the water reservoir in 1855 was 745,300 m³ (banskastiavnica.sk). The Viennese Court Chamber approved its implementation with costs of 71,485 florins and 30 grajciars at the beginning of 1775 due to a lack of water for pumping and hauling machines but primarily for ore-dressing facilities – ore chutes (banskastiavnica.sk).

Mainly miners, masons, day laborers, water casters, gatekeepers, boys with lights, teamsters, and overseers worked on the construction. Interestingly, women predominated among the workers. The construction was completed on May 26, 1779, with costs totaling 106,322 florins and 56 grajciars, exceeding the budget due to accidents. Water from the reservoir was released through a gallery under the dam on the northern side of the reservoir. In case of need, water could be diverted from the feed ditch to the Dekýšska Valley in the area known as “Čertova záhrada,” where 16 water mills were still functional in 1925. Through feeder ditches, it was possible to transport around 2,000,000 m³ of water in favorable years. The discharge facility on the outlet adit is currently non-functional (banskastiavnica.sk).

Odkazy

Pocuvadlo.sk
Tajch Počúvadlo

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Neziderské jazero

09/03/201607/03/2024 skala

Neusiedler See je známe jazero v Dolnom Rakúsku. Jeho južná časť siaha do Maďarska. Je cieľom mnohých cyklistických výletov aj zo Slovenska. Napokon aj okolo samotného jazera sú vytvorené podmienky pre cykloturizmus. Jeho slovenský názov Neziderské jazero.

Označuje sa aj ako more Viedenčanov. Je pozostatkom Tethys. Už v roku 1927 bolo v Neusiedli am See kúpalisko. Ponúka rôzne možnosti rekreácie. Okrem iného surfovanie, jachting (neusiedlamsee.at). Maďarský názov pre jazero je Fertö tó. Neziderské jazero je plytké, bezodtokové, slabo slané jazero a hraniciach Rakúska a Maďarska. Jeho maximálna hĺbka je 2 metre. Spolu s Balatonom sú jedinými stepnými jazerami v Európe. Od roku 2001 je Neziderské jazero v zozname svetového dedičstva UNESCO (wikipedia.sk). Pred 20 miliónmi rokov došlo k poklesávaniu územia, začala vznikať Panónska panva. Poklesnuté priestory sa spojili so sústavou paniev Tethys vyplnených morskou vodou. Po poklesnutí hladiny mora pred asi 11 miliónmi rokov bola Panónska panva slané brakické jazero, často označované ako Panónske jazero. V rokoch 1811 – 1813 čiastočne a v 1867 – 1871 jazero úplne vyschlo (Reichwalder, Jablonský, 2003). Rozloha jazera je asi 315 km². Dĺžka jazera je 36 km, šírka je medzi 6 až 12 km. Severná tretina sa nazýva Neziderská zátoka – Neusiedler Bucht, užšia stredná časť Illmitzer Seeenge a dolná južná Silbesee. Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný priestor. Pri Donnerskirchene dosahuje pás 8 km. Poddersdorf leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom 2 km. Brehy jazera sú nízke, silne močaristé. V lete sa rozmery jazera zväčšujú. v zime niekedy premŕza až do dna. Miesta a kúpanie a prístavy sú: Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See v Rakúsku a Fertőrákos v Maďarsku. Prítok vody do jazera je z 80 % z podzemným prameňov. 20 % privádza rieka Wulka (wikipedia.sk).

Je domovom mnohých vzácnych zvierat a stoviek druhov vtáctva. Na rakúskej strane je oblasť rezerváciou biosféry “Neziderske jazero – Seewinkel” (neusiedlamsee.at). V jazere žije okolo 30 druhov rýb a v ňom a v okolí hniezdi viac ako 300 druhov vtáctva (mojerakusko.sk). 140 druhov tu hniezdi (info-tour.info). Neziderské jazero patrí k najvýznamnejším oblastiam chráneného vtáctva v Európe. Nachádza sa tu viacero pozorovateľní (Alena Motyčková). Okolo celého jazera je vybudovaná sieť cyklotrás. Celá trasa okolo jazera má 132 km (cestovanie.sme.sk).

Neusiedler See is a well-known lake in Lower Austria, extending into Hungary in its southern part. It is a destination for many cycling trips, including those from Slovakia. Conditions for cycling are also created around the lake itself. Its Slovak name is Neziderské jazero.

It is also referred to as the Sea of Vienna and is a remnant of the Tethys. As early as 1927, there was a beach in Neusiedl am See. It offers various recreational opportunities, including surfing, yachting (neusiedlamsee.at). The Hungarian name for the lake is Fertö tó. Neusiedler See is a shallow, endorheic, slightly saline lake on the border of Austria and Hungary, with a maximum depth of 2 meters. Along with Lake Balaton, it is one of the only steppe lakes in Europe. Since 2001, Neusiedler See has been listed as a UNESCO World Heritage Site (wikipedia.sk).

Approximately 20 million years ago, the region experienced subsidence, giving rise to the Pannonian Basin. The subsided areas connected with the system of Tethys basins filled with seawater. After the sea level dropped about 11 million years ago, the Pannonian Basin became a saline brackish lake, often referred to as the Pannonian Lake. In 1811 – 1813 and 1867 – 1871, the lake partially or completely dried up (Reichwalder, Jablonský, 2003). The lake covers an area of about 315 km², with a length of 36 km and a width ranging from 6 to 12 km. The northern third is called Neusiedler Bucht, the narrower middle part is Illmitzer Seeenge, and the lower southern part is Silbesee. The lake is almost entirely surrounded by a reed belt, creating a unique environment. It freezes occasionally to the bottom in winter. Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See in Austria, and Fertőrákos in Hungary are bathing and harbor locations. 80% of the water inflow into the lake comes from underground springs, while 20% is supplied by the Wulka River (wikipedia.sk).

It is home to many rare animals and hundreds of bird species. On the Austrian side, the area is a biosphere reserve called “Neusiedler See – Seewinkel” (neusiedlamsee.at). Around 30 fish species inhabit the lake, and more than 300 bird species nest in and around it (mojerakusko.sk). It is home to 140 nesting species (info-tour.info). Neusiedler See is one of the most significant bird conservation areas in Europe, with several observation points (Alena Motyčková). A network of cycling trails is built around the entire lake, with a total distance of 132 km (cestovanie.sme.sk).

Der Neusiedler See ist ein bekannter See in Niederösterreich, dessen südlicher Teil bis nach Ungarn reicht. Er ist ein Ziel vieler Radtouren, auch aus der Slowakei. Rund um den See selbst sind ebenfalls Bedingungen für Radtourismus geschaffen. Sein slowakischer Name lautet Neziderské jazero.

Er wird auch als das Meer der Wiener bezeichnet und ist ein Überbleibsel der Tethys. Schon 1927 gab es in Neusiedl am See einen Strand. Er bietet verschiedene Freizeitmöglichkeiten, einschließlich Surfen, Segeln (neusiedlamsee.at). Der ungarische Name für den See lautet Fertö tó. Der Neusiedler See ist ein flacher, endorreicher, leicht salziger See an der Grenze zwischen Österreich und Ungarn mit einer maximalen Tiefe von 2 Metern. Zusammen mit dem Balaton gehört er zu den einzigen Steppenseen Europas. Seit 2001 steht der Neusiedler See auf der Liste des UNESCO-Welterbes (wikipedia.sk).

Vor etwa 20 Millionen Jahren kam es zu einer Absenkung des Gebiets, was zur Bildung des Pannonischen Beckens führte. Die abgesenkten Gebiete verbanden sich mit dem System der Tethys-Becken, das mit Meerwasser gefüllt war. Nach dem Absinken des Meeresspiegels vor etwa 11 Millionen Jahren wurde das Pannonische Becken zu einem salzigen Brackwassersee, oft als Pannonischer See bezeichnet. In den Jahren 1811 – 1813 und 1867 – 1871 trocknete der See teilweise oder vollständig aus (Reichwalder, Jablonský, 2003). Der See hat eine Fläche von etwa 315 km², eine Länge von 36 km und eine Breite von 6 bis 12 km. Das nördliche Drittel wird Neusiedler Bucht genannt, der schmalere mittlere Teil Illmitzer Seeenge und der untere südliche Teil Silbesee. Der See ist fast vollständig von einem Schilfgürtel umgeben, der eine einzigartige Umgebung schafft. Im Winter friert er gelegentlich bis zum Boden. Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See in Österreich und Fertőrákos in Ungarn sind Bade- und Hafenorte. 80% des Wassereinflusses in den See stammen aus unterirdischen Quellen, während 20% vom Fluss Wulka stammen (wikipedia.sk).

Er beherbergt viele seltene Tiere und Hunderte von Vogelarten. Auf österreichischer Seite ist das Gebiet ein Biosphärenreservat namens “Neusiedler See – Seewinkel” (neusiedlamsee.at). Rund 30 Fischarten leben im See, und mehr als 300 Vogelarten nisten in und um ihn (mojerakusko.sk). Es beherbergt 140 Brutvogelarten (info-tour.info). Der Neusiedler See gehört zu den bedeutendsten Gebieten für den Vogelschutz in Europa, mit mehreren Beobachtungspunkten (Alena Motyčková). Ein Netzwerk von Radwegen ist rund um den gesamten See mit einer Gesamtlänge von 132 km angelegt (cestovanie.sme.sk).

Odkazy

Martin Chalupa
Michael Brandl, Norbert Pachner
Daniela Mäkká
Peter Gregor
Karol Srnec
Henrich Hudec
Mikuláš Sliacky: Naturewatching prichádza potichu
Peter Reichwalder, Jozef Jablonský, 2003: Všeobecná geológia 2. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 322
Daniela Števánková – Neziderské jazero: zážitková cykloturistika hneď za hranicami
Neusiedlamsee
kstst.sk
Panorama.sk
Mojerakusko.sk
Cyklovylety.sk
Cyklistikakrnov.com
Príroda a svetová kultúra
Austria-lexikon.at
National park Neusiedler See – Seewinkel
Wikipedia
Wikipedia.de

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Skalnaté pleso

13/02/201618/03/2024 skala

Skalnaté pleso, predtým Lomnické pleso je hojne navštevovaná oblasť. Leží pod hlavným štítom Lomnického štítu. Pod sebou má podtatranské obce Tatranská Lomnica a Tatranské Matliare. Z Tatranskej Lomnice sem vedie lanovka. Ostatne lanovka vedie aj na Lomnické sedlo aj na Lomnický štít.

Skalnaté pleso je morénové pleso vo Vysokých Tatrách, na Slovensku v najnižšom mieste Skalnatej doliny, vo výške 1754 metrov nad morom. Má rozlohu 1.23 ha, je 212 metrov dlhé a 85 metrov široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 2 metre (podľa niektorých zdrojov až 4.2 m). Napája ho Skalnatý potok. V suchom období je pleso bez vody, rovnako Skalnatý potok (wikipedia.cs). Priesakom a detonačnými zásahmi pri stavbe lanovky bola prerušená nepriepustnosť dna. V poslednom desaťročí sa tento stav vyskytoval veľmi často. Všetky upevňovacie práce zamerané na záchranu morény a jazierka boli doteraz neúspešné. Pri plese je prestupná stanica lanových dráh (pravda.sk). Skalnaté pleso je druhé najnavštevovanejšie na slovenskej strane Tatier (turistika.sk). Na Skalnatom plese sa nachádza astronomické observatórium, v nadmorskej výške 1786 nad morom. Založené bolo v roku 1943. V budove observatória sa nachádza aj meteorologická stanica patriaca Geofyzikálemu ústavu SAV (ta3.sk).

Skalnaté pleso, formerly known as Lomnické pleso, is a popularly visited area. It lies beneath the main peak of Lomnický štít (Lomnica Peak) and is surrounded by the sub-Tatra villages of Tatranská Lomnica and Tatranské Matliare. A cable car from Tatranská Lomnica leads to this location. Additionally, the cable car provides access to Lomnické sedlo (Lomnica Saddle) and Lomnický štít.

Skalnaté pleso is a moraine lake in the High Tatras, Slovakia, located in the lowest part of the Skalnatá dolina (Skalnatá Valley), at an elevation of 1754 meters above sea level. It covers an area of 1.23 hectares, is 212 meters long, and 85 meters wide. It reaches a maximum depth of 2 meters (according to some sources, up to 4.2 meters). The lake is fed by Skalnatý potok (Skalnatý Stream). During dry periods, the lake, as well as the stream, can be without water (wikipedia.cs). The impermeability of the lake’s bottom was disrupted by drilling and detonations during the construction of the cable car. This condition has been occurring very frequently in the last decade. All the stabilizing efforts aimed at saving the moraine and the small lake have been unsuccessful so far. There is a transfer station for cable cars near the lake (pravda.sk). Skalnaté pleso is the second most visited lake on the Slovak side of the Tatras (turistika.sk). An astronomical observatory is located at Skalnaté pleso, at an elevation of 1786 meters above sea level. It was founded in 1943. The observatory building also houses a meteorological station belonging to the Geophysical Institute of the Slovak Academy of Sciences (ta3.sk).

Skalnaté pleso, wcześniej znane jako Lomnické pleso, to obszar często odwiedzany. Znajduje się pod głównym szczytem Lomnický štít (Szczyt Lomnicki) i otoczone jest podtatranskimi miejscowościami Tatranská Lomnica i Tatranské Matliare. Z Tatranskiej Lomnicy można tu dojechać koleją linową. Ponadto kolejka prowadzi także na Lomnické sedlo (Siodło Lomnickie) oraz na Lomnický štít.

Skalnaté pleso to morenowe jezioro w Wysokich Tatrach na Słowacji, położone w najniższym punkcie Doliny Skalnatej, na wysokości 1754 metrów nad poziomem morza. Ma powierzchnię 1,23 ha, długość 212 metrów i szerokość 85 metrów. Osiąga maksymalną głębokość 2 metry (według niektórych źródeł nawet 4,2 m). Zasilane jest przez potok Skalnatý. W okresie suchej aury zarówno jezioro, jak i potok Skalnatý mogą być bez wody (wikipedia.cs). Przeszczelność dna została zakłócona podczas budowy kolei linowej za pomocą wierceń i detonacji. W ostatniej dekadzie ten stan występował bardzo często. Wszystkie prace stabilizacyjne mające na celu ocalenie moreny i małego jeziorka dotychczas były nieudane. Przy jeziorze znajduje się stacja przesiadkowa kolejki linowej (pravda.sk). Skalnaté pleso jest drugim najczęściej odwiedzanym jeziorem po stronie słowackiej Tatr (turistika.sk). Na Skalnatém plese znajduje się obserwatorium astronomiczne, na wysokości 1786 metrów nad poziomem morza. Zostało założone w 1943 roku. W budynku obserwatorium mieści się także stacja meteorologiczna należąca do Instytutu Geofizycznego Słowackiej Akademii Nauk (ta3.sk).

Odkazy

Skalnaté pleso, za ním hradba Lomnického štítu

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2013, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže

Park Foto Piešťany

10/10/201407/03/2024 skala

Park Foto 2013 – tento rok nám navarili guľáš priamo v parku hostia

Park Photo 2013 – this year, guests cooked goulash for us right in the park.

Park Foto 2011

Park Foto 2009 – najpríjemnejšie stretnutie amatérskych fotografov na Slovensku

V tretiu septembrovú sobotu sa konal už 4. ročník výstavy fotografií v plenéri, ktorú organizuje Piešťanský fotoklub v mestskom parku. Park Foto bolo minulý rok ocenené primátorom mesta Piešťany – Kultúrny počin roku 2008, ako významná a už tradičná akcia, ktorá úspešne zviditeľňuje Piešťany. Vystavovalo 68 autorov, na ktorých bolo zvedavých približne 1500 návštevníkov, ktorí hodnotili fotografie pripnutím štipca. V kategórii do 18 rokov zvíťazili dve mladé dámy: Anna Kopponová a Simona Hanková z Piešťan. Medzi dospelými bolo takéto poradie: 1. Roman Tibenský z Piešťan, 2. Daniel Bašo z Galanty, 3. Milan Maronek z Trnavy. Tento rok Piešťanský fotoklub zaviedol okrem tradičného hodnotenia jednotlivých fotografií štipcami aj hodnotenie porotou, ktorú tvorili členovia Asociácie profesionálnych fotografov SR. Peter Bagi ocenil Annu Kopponovú z Piešťan, Ivan Čaniga Magdu Vrábelovu z Galanty, Martin Vrabko Máriusa Sordela z Nových Zámkov a Anna Struhárová Romana Bučka z Piešťan. Všetci traja spoločne ocenili za fotografiu “Kolotoč” Noru Lukačovičovú z Piešťan. Park Foto sa dočkal úspešného pokračovania, všetko sa dialo v príjemnej atmosfére, prialo tentokrát aj počasie. Vyhodnotenie prebehlo v peknom a dôstojnom prostredí neďalekého Kursalonu, po ktorom nasledovalo posedenie. To, že do chrumkava upečené prasiatko na záver putovalo do úst vystavovateľov, bolo vynikajúcou bodkou za skvelou sobotou.

V roku 2009 som sa na Park Foto pripravil oveľa lepšie ako rok predtým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Prišlo nás autorov dva krát toľko, čo je pozitívum. Park Foto bolo pre mňa krajšie aj preto, že už som tu mal známych iných autorov. Večná škoda, že v tom istom termíne prebiehal v Bratislave Fotomaratón. Pripravil som si dve série fotografií. Získal som dojem, že krajinky sa veľmi páčili vlastne všetkým. Séria rýb bola pre mnohých neprijateľná, iným sa páčila. Zrejme zavážilo, že na mnohých pôsobili asi studeno, predpokladám že aj predstava čohosi z vody mnohých odradila. Bol to môj pokus, ktorý nebudem zrejme opakovať. Zo svojimi fotografiami som však bol spokojný. Z vystavených fotografií sa mi veľmi páčil Beckov od Richarda Heska a vôbec najviac a suverénne, fotografie Rasťa Čambala. Je to trochu zvláštne, pretože do 19.9.2009 sa mi tvorba Rasťa Čambala skôr nepáčila. Našiel som si v nej len zopár fotografií, ktoré sa mi páčili. Treba samozrejme priznať, že som videl dovtedy možno 20 – 30 snímkov.

Jeden veľmi negatívny podnet ale mám. Kopec ľudí prechádzalo okolo fotografií ledabolo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, ktorí si proste na to nevyhradili čas. Čo mi však udieralo do očí bolo, že málo ľudí si čítalo názvy fotografií, a už vôbec neboli na tieto názvy adekvátne reakcie. Mrzí ma veľmi, že už skoro ani deti sa nevedia poriadne prejaviť. Zaregistroval som asi štyri adekvátne reakcie na prečítaný názov snímku. Samozrejme nestál som celý čas pri svojich fotkách. Medzi nimi bola aj negatívna reakcia. Teší ma určite viac negatívna reakcia ako žiadna reakcia. Narážam predovšetkým na názvy rýb, pretože je to predsa iná abstrakcia ako pri krajinkách – veď posúďte sami podľa fotiek dole. Veľa som o tom premýšľal. Všimol som si, že návštevníci, ktorí prichádzali z kvetinového sprievodu – inej akcie, sa prejavovali oveľa viac. Asi ich rozprúdil tanec, možno spev, alegorické vozy, kvetiny, mažoretky.

Park Photo 2009 – the most enjoyable meeting of amateur photographers in Slovakia.

On the third Saturday of September, the 4^th edition of the open-air photo exhibition took place, organized by the Piešťany Photo Club in the municipal park. Park Photo was awarded the Cultural Act of the Year 2008 by the mayor of Piešťany, recognizing it as a significant and traditional event that successfully highlights the city. The exhibition featured 68 authors, attracting approximately 1500 visitors who evaluated the photos by attaching clothespins. In the under 18 category, two young ladies, Anna Kopponová and Simona Hanková from Piešťany, emerged victorious. Among adults, the rankings were as follows: 1. Roman Tibenský from Piešťany, 2. Daniel Bašo from Galanta, 3. Milan Maronek from Trnava. This year, the Piešťany Photo Club introduced, in addition to the traditional evaluation using clothespins, jury evaluation composed of members of the Association of Professional Photographers of the Slovak Republic. Peter Bagi awarded Anna Kopponová from Piešťany, Ivan Čaniga awarded Magda Vrábelová from Galanta, Martin Vrabko awarded Márius Sordel from Nové Zámky, and Anna Struhárová awarded Roman Buček from Piešťany. All three together awarded Nora Lukačovičová from Piešťany for the photograph “Merry-Go-Round.” Park Photo saw a successful continuation, everything happened in a pleasant atmosphere, and the weather was favorable. The evaluation took place in the beautiful and dignified setting of the nearby Kursalon, followed by socializing. The fact that a crispy-roasted piglet was enjoyed by the exhibitors at the end was an excellent conclusion to a great Saturday.

In 2009, I prepared for Park Photo much better than the previous year. It was also because I knew what to expect. Twice as many authors came as positive. Park Photo was more beautiful for me also because I already knew other authors here. It’s a pity that the Photo Marathon took place in Bratislava at the same time. I prepared two series of photos. I got the impression that landscapes were liked by almost everyone. The series of fish was unacceptable for many but liked by others. Probably the fact that many found them somewhat cold, I assume that the idea of something from the water discouraged many. It was my attempt, which I probably won’t repeat. However, I was satisfied with my photos. Among the exhibited photos, I really liked Beckov by Richard Hesko, and by far the most, the photos by Rasťo Čambal. It’s a bit strange because until September 19, 2009, I didn’t really like Rasťo Čambal’s work. I found only a few photos that I liked. Of course, it must be admitted that I had probably seen only 20 – 30 pictures until then.

However, I have one very negative aspect. A lot of people walked past the photos carelessly. I believe that many of them simply didn’t take the time for it. What struck me, however, was that few people read the names of the photos, and the reactions to these names were not adequate at all. I’m very sorry that almost even children can’t express themselves properly. I registered about four adequate reactions to the read name of the shot. Of course, I wasn’t standing by my photos all the time. Among them was also a negative reaction. I am definitely more pleased with a negative reaction than no reaction at all. I am referring primarily to the names of the fish because it is a different abstraction than with landscapes – judge for yourself according to the photos below. I thought a lot about it. I noticed that visitors who came from the flower parade – another event, expressed themselves much more. Perhaps they were stirred up by dance, perhaps singing, allegorical floats, flowers, majorettes.

Rok 2008

20.9.2008 sa v príjemnom prostredí pod pagaštanmi mestského parku uskutočnila už po tretí rok výstava Park Foto. Organizátor podujatia ho nazval Park Foto Piešťany 2008, festival kreatívnej fotografie – výstava fotografií v plenéri. Počasie pravdepodobne “objednal” a veľmi dobre zaplatil niekto tajomný, ale určite mocný, pretože pršalo asi všade na celom Slovensku, ale v parku v Piešťanoch nie. V tento chladný sobotný deň padli na mňa len tri kvapky. Objektívne treba uznať, že miestami trošku mrholilo, ale keďže sme nad sebou mali veľké pagaštany konské a iné stromy takmer v zápoji, tak naše fotky aj my sme zostali suchí. Organizátor myslel aj na naše nižšie pudy, pripravil čaj aj rum. Miešanie bolo dovolené v akomkoľvek pomere :-). Rum bol len jeden, aj to len litrový ;-). Ak náhodou závidíte, tak nie je veľmi čo, pretože teplota vzduchu, vlhkosť a rýchlosť vetra priam nútili trochu rozšíriť cievy. 20.9 bol aj dátumom slávnostného ukončenia kúpeľnej sezóny. Cez mesto šiel sprievod, kvetinové korzo, načančané boli alegorické vozy. Zhruba okolo 15:30 okolo nás prešli uzimené mažoretky v krátky sukničkách, ktoré mali skôr utekať, ako len pomaly chodiť :-(.

Na výstave fotografií sa zúčastnilo 38 tvorcov. Napriek nepríjemnému počasiu si fotografie prezrelo možno 700 – 900 ľudí. Pre mňa samotného malo veľký význam, že som sa prezentoval doma (mimochodom po prvý krát) pred ľuďmi, ako aj pred fotografmi. Na ľudí moje fotky spravili podľa slov, ktoré som mal možnosť počuť, dojem. Vzhľadom na to, že na viacerých snímkach som mal Piešťany, tak veľa ľudí skúmalo, čo je to na fotografiách. Niektoré zábery som fotil na miestach, na ktoré sa bežne človek bez snahy nedostane, takže pôsobili trochu exoticky. Bolo pre mňa zvláštne zistiť, že ľuďom často chýba geometrická a priestorová predstavivosť. Iný je pohľad na územie z lietadla, na mape a iný je pohľad človeka a trošku iný je pohľad fotografa. Asi to bude znieť trochu čudne, ale návštevníkov prekvapovalo to, čo poznajú. Uhol pohľadu bol pre nich nepoznaný, pravdaže nie pre všetkých.

Tešilo ma aj iné hodnotenie, ktoré sa párkrát opakovalo a síce že moje fotografie “boli ako živé”. Pre spresnenie – fotografie, ktoré som mal na tejto výstave nepovažujem za úžasné a motívy na nich už vôbec nepovažujem za nejaké umelecky veľmi hodnotné alebo originálne. Jednu jedinú fotku z nich považujem za fotkovatejšiu 🙂 a tej som napokon dal aj svoje štipce. Hodnotenie prebiehalo pomocou štipcov – orazených kolkov na bielizeň. Najprv hodnotili návštevníci podujatia, potom hodnotili samotní vystavujúci pomocou kolkov, ktoré sami inkasovali. Nebudem ďakovať za prejavenú priazeň, veď nejde o čosi za odmenu, ani o prácu naviac, ale poviem, že ma tá priazeň teší a budem sa aj naďalej snažiť fotiť lepšie a lepšie. Ďakujem ale organizátorom za možnosť sa prezentovať a stráviť príjemne a užitočne čas.

Po skončení výstavy nám Dušan Beláň (dufi) predstavil photobox.sk a fotografie zo súťaže, ktorú spáchal na začiatku júla práve photobox.sk. Fotografie boli až do 19.9 na Pribinovej 115 vďaka vtedajšiemu EVEREST FOTO, neskôr boli v Piešťanoch v Kursalone. Potom nasledovalo vyhlásenie víťazov v príjemnom prostredí plnom fotiek. Po vyhodnotení som sa ja viac spoznal s vystavujúcimi, najmä s členmi fotoklubu z Piešťan. Pripili sme si na Dušanove zdravie (vraj sme nemuseli – zrejme je ako repa 😉 ) a potom sme sa pustili do pečeného prasiatka. Rozprávalo sa ešte dlho, ja sám som pobudol asi do 20:30, čiže snáď dve hodiny. Prebrali sme mierne aj organizátorské a ľudské problémy a keďže sa sám podieľam na akvaristickom “hnutí” v podobnej polohe, tak sme skonštatovali, že je to rovnaké a sranda to určite nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstavnom priestore, tak som postretal kopu známych a reč bola samozrejme aj o fotografiách. Predovšetkým na konci mi pomáhal kamarát Leo, ktorý sa neskôr ocitol aj na vyhodnotení. Videl atmosféru, ktorá tam vládla a sám sa vyjadril prekvapene. Nečakal, že tento sychravý deň napokon vypáli tak pekne.

Year 2008

On September 20, 2008, in the pleasant surroundings under the chestnuts of the municipal park, the third edition of the Park Photo exhibition took place. The event organizer named it Park Photo Piešťany 2008, a festival of creative photography – an open-air photo exhibition. Someone mysterious, but certainly powerful, probably “ordered” the weather, and someone paid for it very well because it was raining almost everywhere in Slovakia, but not in the park in Piešťany. On this chilly Saturday, only three drops fell on me. Objectively, it must be acknowledged that it drizzled a bit in some places, but since we had large horse chestnut and other trees almost as an umbrella above us, our photos and we remained dry. The organizer also thought of our lower instincts, prepared tea and rum. Mixing was allowed in any ratio :-). There was only one liter of rum, though ;-). If you happen to envy, there’s not much to envy because the air temperature, humidity, and wind speed almost forced us to expand our veins a bit. September 20 also marked the ceremonial end of the bathing season. A procession, a floral parade, allegorical floats, passed through the city. Around 3:30 pm, frozen majorettes in short skirts passed by us, who seemed to be running rather than walking :-(.

38 creators participated in the photo exhibition. Despite the unpleasant weather, maybe 700 – 900 people viewed the photos. It was significant for me personally that I presented myself at home (by the way, for the first time) in front of people as well as photographers. According to the words I heard, my photos made an impression on people. Since I had Piešťany in several shots, many people examined what was in the photos. I took some shots in places that a person wouldn’t normally reach without effort, so they looked a bit exotic. It was strange for me to find out that people often lack geometric and spatial imagination. The view of the area from an airplane, on a map, is different from a person’s view, and a photographer’s view is a bit different. It might sound a bit strange, but visitors were surprised by what they knew. The angle of view was unknown to them, of course, not to everyone.

I was also pleased with another assessment that repeated a few times, namely that my photos “were like alive.” To clarify, I do not consider the photos I had at this exhibition as amazing, and the motifs on them are not considered artistically very valuable or original at all. I consider one single photo from them as more photographable 🙂 and I finally gave my clothespins to it. The evaluation took place using clothespins – pegs attached to clotheslines. First, visitors to the event evaluated, then the exhibitors themselves evaluated using clothespins they collected. I won’t thank for the favor shown because it’s not about something for a reward or extra work, but I’ll say that I’m happy about the favor, and I’ll continue to try to take better and better photos. But I thank the organizers for the opportunity to present myself and spend time pleasantly and usefully.

After the exhibition, Dušan Beláň (dufi) introduced us to photobox.sk and the photos from the competition he had committed in early July on photobox.sk itself. The photos were on Pribinova 115 thanks to the then EVEREST FOTO until September 19, later in Piešťany at Kursalon. Then the announcement of the winners followed in a pleasant environment full of photos. After the evaluation, I got to know the exhibitors more, especially the members of the photo club from Piešťany. We toasted to Dušan’s health (apparently, we didn’t have to – presumably, he’s as fit as a fiddle 😉 ), and then we tackled the roasted piglet. We talked for a long time, I myself stayed until about 8:30 pm, so perhaps two hours. We also discussed organizational and human problems mildly, and since I myself am involved in the aquarium “movement” in a similar position, we noted that it’s the same, and it’s certainly not fun.

During the whole day, as I was in the exhibition space, I met a lot of acquaintances, and the conversation was, of course, about photographs. Especially at the end, my friend Leo helped me, who later found himself at the evaluation as well. He saw the atmosphere that prevailed there and expressed himself surprised. He didn’t expect that this chilly day would turn out so nicely in the end.

Odkazy