2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny

Kráľovské mesto Krakov

Hits: 3854

Kra­kov som mal mož­nosť nav­ští­viť na veľ­mi krát­ku dobu. Urči­te sa stal objek­tom môj­ho záuj­mu v najb­liž­ších rokoch. Je dru­hým naj­väč­ším mes­tom Poľ­ska s 800 tisíc­mi oby­va­teľ­mi (top​ky​.sk), jeho roz­lo­ha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 oby­va­te­ľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 tak­mer 300 000 (wiki­pe­dia). V met­ro­po­lit­nej oblas­ti žije 1.3 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Poľ­ské pome­no­va­nie je Kra­ków [kra­kuf], nemec­ké Kra­kau. Leží na hor­nom toku Vis­ly (wiki​pe​dia​.sk). Pome­no­va­nia pochá­dza od knie­ža­ťa Kra­ka (Dlugosz,1961). V Poľ­sku je pova­žo­va­ný za Slo­va­na, avšak veľ­mi prav­de­po­dob­ne to bol Kelt. Jeho kelt­ské meno zne­lo asi Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kov je mes­tom kul­tú­ry, fes­ti­va­lov, celý rok sú na uli­ciach pou­lič­ní muzi­kan­ti v dobo­vých šatách (sme​.sk). Oblasť sta­ré­ho mes­ta spo­lu s his­to­ric­kou zástav­bou je od roku 1978 na zozna­me sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kov je iba jed­ným zo šies­tich miest na sve­te, v kto­rých je obraz Leonar­da da Vin­ci­ho. Jeho Dáma s hra­nos­ta­jom je vysta­ve­ná v múzeu Czar­to­ryj­ských (sme​.sk).

Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny malo mes­to Kra­kov šťas­tie, zosta­lo nepo­ru­še­ný (top​ky​.sk). V Sta­rom mes­te je množ­stvo his­to­ric­kých budov, v celom mes­te je viac ako 6 tisíc his­to­ric­kých objek­tov (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius je naj­star­šia budo­va uni­ver­zi­ty v Poľ­sku, pochá­dza z 15. sto­ro­čia. Pat­rí jed­nej z naj­star­ších európ­skych uni­ver­zít – Kra­kov­skej jage­lov­skej, zalo­že­nej v roku 1364Rynek Głó­wny je veľ­ké stre­do­ve­ké trho­vis­ko, naj­väč­šie poľ­ské, dve­sto met­rov širo­ké a 200 met­rov dlhé. Bolo zalo­že­né v roku 1257 (top​ky​.sk). Nachá­dza sa tu kos­tol Pan­ny Márie, kto­ré­ho dve veže sa výraz­ne od seba odli­šu­jú. V stre­de námes­tia sa nachá­dza­jú Sukien­ni­ce (Dom súken­ní­kov), kde sa kedy­si obcho­do­va­lo s tex­ti­lom. Dnes sa tu pre­dá­va­jú reme­sel­né výrob­ky a suve­ní­ry a na pre­zen­tu­je sa poľ­ské výtvar­né ume­nie 19. sto­ro­čia (nomad​.sk).

Marián­sky kos­tol je dru­hý chrám, kto­rý bol zni­če­ný počas tatár­skych nájaz­dov, dneš­ná podo­ba je rekon­štruk­ci­ou z 15. sto­ro­čia (top​ky​.sk). Jeho zvlášt­nos­ťou je jed­no z naj­väč­ších stre­do­ve­kých súso­ší z 15. sto­ro­čia, kto­ré vytvo­ril Wit Stwosz. Tvo­rí ho 12 pozlá­te­ných a polych­ró­mo­va­ných postáv z lipo­vé­ho dre­va, kto­ré sú veľ­mi pre­cíz­ne opra­co­va­né. Na námes­tí sa nachá­dza aj šik­má veža Ratusz, kto­rá je vyso­ká 70 met­rov a jej odchý­le­nie 55 cm spô­so­bi­la vích­ri­ca v roku 1703 (sme​.sk).

Krá­ľov­ský hrad – Wawel je sym­bo­lom Poľ­ska, srd­com poľ­skej his­tó­rie. 500 rokov bol síd­lom poľ­ských krá­ľov. Bol koru­no­vač­ným mes­tom aj potom, čo sa Var­ša­va sta­la hlav­ným mes­tom. Prvá pev­nosť tu stá­la už v 11. sto­ro­čí, dneš­ný hrad pochá­dza zo 16. sto­ro­čia. Wawel­ská kated­rá­la bola dokon­če­ná v roku 1364 (top​ky​.sk). Vo Wawe­li sa nachá­dza obrí zvon Zyg­mun­da, kto­rý je tre­tím naj­ťaž­ším zvo­nom na sve­te. Váži 18 ton, je vyso­ký 199 cm, prie­mer má 242 cm, hru­bý od 7 do 21 cm, na jeho roz­ký­va­nie je tre­ba 10 mužov. Je o 350 rokov star­ší ako Big Ben v Lon­dý­ne. Odlial ho Hans Beham za krá­ľa Žig­mun­da I. Sta­ré­ho v roku 1520. Rozo­zvu­čí sa na Via­no­ce, Nový rok, Veľ­kú noc a na iné nábo­žen­ské sviat­ky (sme​.sk).

Neďa­le­ko od cen­tra sa nachá­dza­jú nezvy­čaj­né tva­ro­va­né kop­ce, kto­ré sa podo­ba­jú na nie­koľ­ko­pos­cho­do­vé tor­ty ozdo­be­né špi­rá­lo­vi­tý­mi chod­ník­mi. Väč­ši­na z nich bola navŕ­še­ná člo­ve­kom s dre­ve­ným zákla­dom. Arche­oló­go­via sa dom­nie­va­jú, že sys­tém kop­cov tvo­rí aký­si astro­no­mic­ký kalen­dár Kel­tov. Naj­viac opra­de­ný poves­ťa­mi je Krze­mi­on­ky – kopec Kra­ku­sakto­rý je mohy­lou dáv­ne­ho vod­cu Kra­ku­sa. Je vyso­ký tak­mer 17 met­rov a bol posta­ve­ný prav­de­po­dob­ne v 7. sto­ro­čí. Z kop­ca Kos­ciusz­ki vám bude ležať pri nohách celý Kra­kov (sme​.sk). 

Kra­kov vzni­kol oko­lo roku 800, bol posta­ve­ný obran­ný hrad Vis­la­nov na kri­žo­vat­ke obchod­ných ciest. Kon­com 9. sto­ro­čia bol súčas­ťou Veľ­kej Mora­vy. V 10. sto­ro­čí bol posta­ve­ný hrad Wawel a oko­lo roku 999 sa mes­to sta­lo súčas­ťou Poľ­ska. V 14. až 16. sto­ro­čí mes­to pre­kvi­ta­lo, bolo hlav­ným mes­tom, od roku 1320 koru­no­vač­ným mes­tom (wiki​pe​dia​.sk). Do roku 1734 (Wiki­pe­dia CZ). Od roku 1795 do 1809 a násled­ne po roku 1846 pat­ri­lo do Rakúsko-​Uhorskej monar­chie. V obdo­bí 18091815 bol Kra­kov súčas­ťou Var­šav­ské­ho knie­žat­stva. Po roku 1918 je mes­to opäť súčas­ťou Poľ­ska. Po roku 1945 sa vďa­ka prie­my­sel­né­mu stre­dis­ku Nowa Huta stal mes­tom s naj­väč­ším meta­lur­gic­kým závo­dom v Poľ­sku (wiki​pe​dia​.sk).

Povesť o Kra­ko­vi a dra­kov vra­ví, že v dáv­nych dobách sa v ska­lách usa­dil nebez­peč­ný sed­mo­hla­vý drak. Tyra­ni­zo­val oby­va­te­ľov, napá­dal doby­tok, nikto sa jej neve­del posta­viť. Až sa pri­hlá­sil mla­dý kraj­čír. Napl­nil ovcu sírou, poma­zal ju krvou a pred­ho­dil ju dra­ko­vi. Drak ovcu zožral, ale v bru­chu sa mu vznie­til oheň. Pre­to sa šiel napiť vody do Vis­ly. Hlta­vo pil, až vybu­chol. Za odme­nu dostal za ženu prin­cez­nú a kráľ Krak pre­nie­sol svo­je síd­lo na Wawel­ský kopec a zalo­žil mes­to Kra­kov (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kov ponú­ka boha­tý kul­túr­ny prog­ram počas celé­ho roka. V júni sa kona­jú Dni Kra­ko­va s množ­stvo kon­cer­tov, diva­del­ných pred­sta­ve­ní. Laj­ko­nik je veľ­trh ľudo­vé­ho ume­nia a sláv­nosť zalo­že­ná na prí­be­hu plt­ní­ka, kto­rý pora­zil Tatá­rov pre­zle­če­ním sa za chá­na. Zná­me sú orga­no­vé kon­cer­ty na pred­mes­tí v opát­ske Tyniec. Od mája do sep­tem­bra sa koná Bie­ná­le gra­fi­ky. Koniec mája pat­rí Kra­kov­ské­mu fil­mo­vé­mu fes­ti­va­lu, kde sa súťa­ží o cenu Zla­té­ho dra­ka. Osob­nos­ti Kra­ko­wa: fil­má­ri Andr­zej Vaj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­nóm, vedec Miku­láš Koper­nik, čes­ký a uhor­ský kráľ Vla­di­slav II. Jage­lov­ský, komor­ský gór Ján III. Tur­zo, pod­ni­ka­teľ a záchran­ca židov Oskar Schind­ler, pápež Ján Pavol II. (Karol Woj­ty­la), herec a reži­sér Jer­zy Stuhr, tenis­t­ka Agniesz­ka Radwan­ska, pilot for­mu­ly 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). V cen­tre je plno reštau­rá­ií, bis­tier, piz­zé­rií, kaviar­ní a čoko­lá­dov­ní. Na uli­ciach dostať prac­lí­ky – obwar­zan­ky. Množ­stvo nápo­jov zo sla­du a chme­ľu, veľ­mi veľ­ký výber mor­ských rýb a plo­dov, napriek veľ­kej vzdia­le­nos­ti od mora (Fol­ta). Všet­ky uli­ce pek­ne do seba zapa­da­jú, ťaž­ko vás prek­va­pí moder­ná budo­va. Palá­ce, syna­gó­gy, zapria­hnu­té kone vás pre­ne­sú do dáv­nej minu­los­ti. Na pre­chádz­ke mes­tom sa je na čo poze­rať. Nie nadar­mo je Kra­kov pre­zý­va­ný aj mes­tom krá­ľov (Koc­zo­vá).


**English:**
I had the oppor­tu­ni­ty to visit Kra­kow for a very short time. It cer­tain­ly beca­me an object of my inte­rest for the coming years. It is the second-​largest city in Poland with 800,000 inha­bi­tants (top​ky​.sk), cove­ring an area of 327 km². In 1791, 23,591 peop­le lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (wiki­pe­dia). The met­ro­po­li­tan area is home to 1.3 mil­li­on resi­dents. The Polish name is Kra­ków [kra­kuf], Ger­man Kra­kau. It lies on the upper cour­se of the Vis­tu­la River (wiki​pe​dia​.sk). The name comes from Prin­ce Krak (Dlu­gosz, 1961). In Poland, he is con­si­de­red a Slav, but most like­ly, he was a Celt. His Cel­tic name was pro­bab­ly Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kow is a city of cul­tu­re, fes­ti­vals, with stre­et musi­cians in peri­od cos­tu­mes throug­hout the year (sme​.sk). The Old Town, along with its his­to­ric buil­dings, has been on the UNESCO World Heri­ta­ge List sin­ce 1978 (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kow is one of six cities in the world to have a pain­ting by Leonar­do da Vin­ci. His Lady with an Ermi­ne is exhi­bi­ted in the Czar­to­rys­ki Muse­um (sme​.sk).

During World War II, Kra­kow was for­tu­na­te to remain unda­ma­ged (top​ky​.sk). In the Old Town, the­re are nume­rous his­to­ri­cal buil­dings, with over 6,000 his­to­ri­cal objects throug­hout the city (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius is the oldest buil­ding of the Uni­ver­si­ty of Kra­kow, dating back to the 15th cen­tu­ry. It belo­ngs to one of the oldest Euro­pe­an uni­ver­si­ties – the Jagiel­lo­nian Uni­ver­si­ty, foun­ded in 1364. Rynek Głó­wny is a lar­ge medie­val mar­ket squ­are, the lar­gest in Poland, two hun­dred meters wide and two hun­dred meters long. It was foun­ded in 1257 (top​ky​.sk). The squ­are fea­tu­res the Church of Our Lady with towers that sig­ni­fi­can­tly dif­fer from each other. In the cen­ter of the squ­are are the Cloth Hall (Sukien­ni­ce), whe­re tex­ti­le tra­de once took pla­ce. Today, it sells craft pro­ducts and sou­ve­nirs whi­le sho­wca­sing Polish visu­al arts from the 19th cen­tu­ry (nomad​.sk).

St. Mary­’s Basi­li­ca is the second church des­tro­y­ed during the Tar­tar inva­si­ons, and its cur­rent form is a recons­truc­ti­on from the 15th cen­tu­ry (top​ky​.sk). Its uni­qu­e­ness lies in one of the lar­gest medie­val sculp­tu­res from the 15th cen­tu­ry, cre­a­ted by Wit Stwosz. It con­sists of 12 gil­ded and polyc­hro­med lime-​wood figu­res, fine­ly craf­ted. The lea­ning Ratusz Tower, 70 meters high with a devia­ti­on of 55 cm cau­sed by a storm in 1703, is also loca­ted on the squ­are (sme​.sk).

Wawel Roy­al Cast­le is a sym­bol of Poland, the heart of Polish his­to­ry. For 500 years, it was the resi­den­ce of Polish kings. It remai­ned the coro­na­ti­on city even after War­saw beca­me the capi­tal. The first for­tress was here in the 11th cen­tu­ry, and the cur­rent cast­le dates back to the 16th cen­tu­ry. Wawel Cat­hed­ral was com­ple­ted in 1364 (top​ky​.sk). In Wawel, the­re is the giant bell Zyg­munt, the third hea­viest bell in the world. Weig­hing 18 tons, 199 cm high, with a dia­me­ter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in Lon­don. It was cast by Hans Beham for King Sigis­mund I the Old in 1520. It rings on Chris­tmas, New Year, Eas­ter, and other reli­gi­ous holi­da­ys (sme​.sk).

Near the cen­ter, the­re are unu­su­al­ly sha­ped hills resem­bling multi-​tiered cakes deco­ra­ted with spi­ral paths. Most of them were man-​made with a wooden base. Archa­e­olo­gists belie­ve this hill sys­tem forms some Cel­tic astro­no­mi­cal calen­dar. The most sur­roun­ded by legends is Krze­mi­on­ki – the Kra­kus Mound, a mound of an ancient lea­der Kra­kus. It is almost 17 meters high and was pro­bab­ly built in the 7th cen­tu­ry. From the Kos­ciusz­ko Mound, the enti­re Kra­kow lies at your feet (sme​.sk).

Kra­kow was foun­ded around the year 800 as a defen­si­ve cast­le on the cross­ro­ads of tra­de rou­tes. In the late 9th cen­tu­ry, it was part of Gre­at Mora­via. In the 10th cen­tu­ry, Wawel Cast­le was built, and around 999, the city beca­me part of Poland. In the 14th to the 16th cen­tu­ries, the city flou­ris­hed, beco­ming the capi­tal and the coro­na­ti­on city sin­ce 1320 (wiki​pe​dia​.sk). Until 1734 (Wiki­pe­dia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belo­n­ged to the Austro-​Hungarian Empi­re. In the peri­od 1809 – 1815, Kra­kow was part of the Duchy of War­saw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the indus­trial cen­ter Nowa Huta, it beca­me a city with the lar­gest ste­e­lworks in Poland (wiki​pe​dia​.sk).

The legend of Kra­kow and the dra­gon says that in ancient times, a dan­ge­rous seven-​headed dra­gon sett­led in the rocks. It tyran­ni­zed the inha­bi­tants, attac­ked lives­tock, and no one could oppo­se it. Until a young tai­lor appe­a­red. He fil­led a she­ep with sul­fur, sme­a­red it with blo­od, and threw it to the dra­gon. The dra­gon ate the she­ep, but a fire igni­ted in his sto­mach. So he went to drink water from the Vis­tu­la River. He drank gre­e­di­ly until he explo­ded. As a reward, he got the prin­cess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and foun­ded the city of Kra­kow (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kow offers a rich cul­tu­ral prog­ram throug­hout the year. In June, the Days of Kra­kow are held with many con­certs and the­a­ter per­for­man­ces. Laj­ko­nik is a folk art fair and a celeb­ra­ti­on based on the sto­ry of a raft­man who defe­a­ted the Tatars by dis­gu­ising him­self as the­ir lea­der. Organ con­certs in the subur­ban Tyniec Abbey are well-​known. From May to Sep­tem­ber, the Bien­nial of Grap­hic Arts takes pla­ce. The end of May belo­ngs to the Kra­kow Film Fes­ti­val, whe­re the Gol­den Dra­gon award is con­tes­ted. Per­so­na­li­ties of Kra­kow: film­ma­kers Andr­zej Waj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­no­mer, scien­tist Nico­laus Coper­ni­cus, Czech and Hun­ga­rian King Vla­dis­laus II Jagiel­lon, cham­ber­lain Jan III Tur­zo, entrep­re­ne­ur and savi­or of Jews Oskar Schind­ler, Pope John Paul II (Karol Woj­ty­la), actor and direc­tor Jer­zy Stuhr, ten­nis pla­y­er Agniesz­ka Radwan­ska, For­mu­la 1 pilot Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). The cen­ter is full of res­tau­rants, bis­tros, piz­ze­rias, cafes, and cho­co­la­te shops. On the stre­ets, you can get bagels – obwar­zan­ki. A varie­ty of malt and hop drinks, a wide selec­ti­on of sea fish and fru­its, des­pi­te the gre­at dis­tan­ce from the sea (Fol­ta). All the stre­ets fit toget­her nice­ly; it’s hard to be sur­pri­sed by modern buil­dings. Pala­ces, syna­go­gu­es, har­nes­sed hor­ses will tran­s­port you to the dis­tant past. The­re­’s a lot to see on a city walk. It’s no won­der Kra­kow is also cal­led the city of kings (Koc­zo­vá).


**Polish:**
Mia­łem okaz­ję odwie­dzić Kra­ków bar­dzo krót­ko. Z pewno­ścią stał się obiek­tem moje­go zain­te­re­so­wa­nia na najb­li­żs­ze lata. To dru­gie co do wiel­ko­ści mias­to w Pols­ce, lic­zące 800 tysi­ęcy miesz­ka­ńców (top​ky​.sk), zaj­mu­je obszar 327 km². W 1791 roku miesz­ka­ło tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku nie­mal 300 000 (wiki­pe­dia). W obszar­ze met­ro­po­li­tal­nym żyje 1,3 mili­ona miesz­ka­ńców. Pol­ska nazwa to Kra­ków [kra­kuf], nie­miec­ka Kra­kau. Leży nad gór­nym bie­giem Wisły (wiki​pe​dia​.sk). Nazwa wywo­dzi się od ksi­ęcia Kra­ku­sa (Dłu­gosz, 1961). W Pols­ce uwa­ża się go za Sło­wia­na, ale najp­ra­wdo­po­dob­niej był Celt. Jego cel­tyc­kie imię to pra­wdo­po­dob­nie Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­ków to mias­to kul­tu­ry, fes­ti­wa­li, z ulicz­ny­mi muzy­ka­mi w kos­tiu­mach z różnych epok przez cały rok (sme​.sk). Sta­re Mias­to wraz z zabyt­ko­wą zabu­do­wą figu­ru­je na Liście Świa­to­we­go Dzie­dzict­wa UNESCO od 1978 roku (Wiki­pe­dia CZ). Kra­ków jest jed­nym z sze­ściu miast na świe­cie, w któ­rych znaj­du­je się obraz Leonar­da da Vin­ci. Jego Dama z Gro­nos­ta­jem jest eks­po­no­wa­na w Muze­um Czar­to­rys­kich (sme​.sk).

W cza­sie II woj­ny świa­to­wej Kra­ków miał szc­zęście, że pozos­tał niet­kni­ęty (top​ky​.sk). Na Sta­rym Mie­ście znaj­du­je się licz­ba his­to­rycz­nych budo­wli, a w całym mie­ście ponad 6 tysi­ęcy obiek­tów his­to­rycz­nych (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius to naj­stars­zy budy­nek Uni­wer­sy­te­tu Jagiel­lo­ńs­kie­go pocho­dzący z XV wie­ku. Nale­ży do jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów euro­pej­skich – Uni­wer­sy­te­tu Jagiel­lo­ńs­kie­go, zało­żo­ne­go w 1364 roku. Rynek Głó­wny to duży śred­ni­owiecz­ny rynek, naj­wi­ęks­zy w Pols­ce, dwus­tu­met­ro­wej sze­ro­ko­ści i dłu­go­ści. Został zało­żo­ny w 1257 roku (top​ky​.sk). Na pla­cu stoi Kości­ół Mariac­ki z wie­ża­mi różni­ący­mi się od sie­bie znac­ząco. W cen­trum pla­cu znaj­du­ją się Sukien­ni­ce, gdzie kie­dyś hand­lo­wa­no teks­ty­lia­mi. Dzi­siaj spr­ze­da­je się tu ręko­dzie­ła i pami­ąt­ki, a pre­zen­to­wa­ne jest pol­skie malarst­wo z XIX wie­ku (nomad​.sk).

Bazy­li­ka Mariac­ka to dru­gi kości­ół zniszc­zo­ny podc­zas najaz­dów Tata­rów, a jego obec­na for­ma to rekons­trukc­ja z XV wie­ku (top​ky​.sk). Jego wyjąt­ko­wo­ść pole­ga na jed­nym z naj­wi­ęks­zych śred­ni­owiecz­nych rze­źb z XV wie­ku, autorst­wa Wita Stwos­za. Skła­da się z 12 pozła­ca­nych i polic­hro­mo­wa­nych posta­ci z dre­wna lipo­we­go, pre­cy­zyj­nie wyko­na­nych. Nachy­lo­na Wie­ża Ratus­za, o wyso­ko­ści 70 met­rów i odchy­le­niu 55 cm spo­wo­do­wa­nym bur­zą w 1703 roku, również znaj­du­je się na pla­cu (sme​.sk).

Zamek Kró­le­ws­ki na Wawe­lu to sym­bol Pol­ski, ser­ce pol­skiej his­to­rii. Przez 500 lat był sie­dzi­bą kró­lów Pol­ski. Pozos­tał mias­tem koro­na­cyj­nym nawet po tym, jak Wars­za­wa sta­ła się sto­li­cą. Pier­ws­za waro­wnia pows­ta­ła tu już w XI wie­ku, a obec­ny zamek pocho­dzi z XVI wie­ku. Kated­ra Wawel­ska zosta­ła uko­ńc­zo­na w 1364 roku (top​ky​.sk). Na Wawe­lu znaj­du­je się gigan­tycz­ny dzwon Zyg­munt, trze­ci co do wiel­ko­ści dzwon na świe­cie. Waży 18 ton, ma 199 cm wyso­ko­ści, śred­ni­cę 242 cm, gru­bo­ść od 7 do 21 cm, do jego dzwo­nie­nia potr­zeb­nych jest 10 mężc­zyzn. Jest o 350 lat stars­zy niż Big Ben w Lon­dy­nie. Odla­ny został przez Han­sa Beha­ma na rzecz kró­la Zyg­mun­ta I Sta­re­go w 1520 roku. Dzwo­ni on w Boże Naro­dze­nie, Nowy Rok, Wiel­ka­noc i inne świ­ęta reli­gij­ne (sme​.sk).

Nie­opo­dal cen­trum znaj­du­ją się nie­zwyk­le uksz­ta­łto­wa­ne wzgór­za przy­po­mi­na­jące tor­ty wie­lo­po­zi­omo­we ozdo­bi­one spi­ral­ny­mi ście­żka­mi. Więks­zo­ść z nich zosta­ła wyko­na­na przez czło­wie­ka na dre­wnia­nym podło­żu. Arche­olo­dzy uwa­ża­ją, że ten sys­tem wzgórz sta­no­wi swe­go rodza­ju kalen­darz astro­no­micz­ny Cel­tów. Naj­bar­dziej otoc­zo­ny legen­da­mi jest Kopiec Kra­ka, Krze­mi­on­ki, któ­ry jest mogi­łą dawnych wład­ców Kra­ku­sa. Ma pra­wie 17 met­rów wyso­ko­ści i został zbu­do­wa­ny pra­wdo­po­dob­nie w VII wie­ku. Z Kop­ca Kościusz­ki roz­po­ście­ra się cały Kra­ków (sme​.sk).

Kra­ków pows­tał oko­ło roku 800 jako zamek obron­ny na skr­zy­żo­wa­niu szla­ków hand­lo­wych. Pod koniec IX wie­ku stał się częścią Wiel­kiej Mora­wy. W X wie­ku zbu­do­wa­no zamek na Wawe­lu, a oko­ło roku 999 mias­to sta­ło się częścią Pol­ski. W XIV do XVI wie­ku mias­to kwi­tło, sta­jąc się sto­li­cą i mias­tem koro­na­cyj­nym od 1320 roku (wiki​pe​dia​.sk). Do 1734 roku (Wiki­pe­dia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następ­nie po 1846 roku, nale­ża­ło do monar­chii austro-​węgierskiej. W okresie

1809 – 1815 Kra­ków był częścią Ksi­ęst­wa Wars­za­ws­kie­go. Po 1918 roku mias­to pono­wnie sta­ło się częścią Pol­ski. Po 1945 roku, dzi­ęki prze­my­sło­we­mu ośrod­ko­wi Nowa Huta, sta­ło się mias­tem z naj­wi­ęks­zą hutą meta­lur­gicz­ną w Pols­ce (wiki​pe​dia​.sk).

Legen­da o Kra­ko­wie i smo­ku mówi, że w dawnych cza­sach nie­bez­piecz­ny smok o sied­miu gło­wach osied­lił się w ska­łach. Tyra­ni­zo­wał miesz­ka­ńców, ata­ko­wał bydło, nikt nie potra­fił mu się prze­ci­ws­ta­wić. Dopie­ro mło­dy kra­wiec zgło­sił się do wal­ki. Wype­łnił owcę siar­ką, poma­zał ją krwią i wrzu­cił smo­ko­wi. Smok zja­dł owcę, ale w jego brzu­chu zapa­lił się ogień. Dla­te­go posze­dł napić się wody z Wisły. Chło­nął ją żarłocz­nie, aż eksp­lo­do­wał. Za nag­ro­dę dostał za żonę ksi­ężnicz­kę, a król Krak prze­ni­ó­sł swo­ją sie­dzi­bę na wzgór­ze wawel­skie i zało­żył mias­to Kra­ków (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­ków ofe­ru­je boga­ty prog­ram kul­tu­ral­ny przez cały rok. W czer­wcu odby­wa­ją się Dni Kra­ko­wa z wie­lo­ma kon­cer­ta­mi i przed­sta­wie­nia­mi teat­ral­ny­mi. Laj­ko­nik to jar­mark sztu­ki ludo­wej i świ­ęto opar­te na his­to­rii fli­sa­ka, któ­ry poko­nał Tata­rów przeb­ra­ny za cha­na. Zna­ne są kon­cer­ty orga­no­we na przed­mie­ściu w opac­kim Tyńcu. Od maja do wrze­śnia odby­wa się Bien­na­le Gra­fi­ki. Koniec maja nale­ży do Kra­ko­ws­kie­go Fes­ti­wa­lu Fil­mo­we­go, gdzie rywa­li­zu­je się o Zło­te­go Smo­ka. Oso­bis­to­ści Kra­ko­wa to fil­mo­wcy Andr­zej Waj­da, Roman Pola­ńs­ki (top​ky​.sk), astro­nom i uczo­ny Miko­łaj Koper­nik, czes­ki i węgier­ski król Wła­dy­sław II Jagiel­lo­ńc­zyk, gór­nik komo­ro­wy Ján III. Tur­zo, przed­si­ębi­or­ca i rato­wnik Żydów Oskar Schind­ler, papież Jan Paweł II (Karol Woj­ty­ła), aktor i reży­ser Jer­zy Stuhr, teni­sis­t­ka Agniesz­ka Radwa­ńs­ka, kie­ro­wca For­mu­ły 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). W cen­trum znaj­du­je się wie­le res­tau­rac­ji, bis­trów, piz­ze­rii, kawiar­ni i cze­ko­la­dziar­ni. Na uli­cach można dostać obwar­zan­ki – chru­pi­ące pie­rście­nie chle­bo­we. Duży wybór piw z jęcz­mie­nia i chmie­lu, mimo dużej odle­gło­ści od mor­za (Fol­ta). Wszys­tkie uli­ce ład­nie do sie­bie pasu­ją; trud­no jest być zaskoc­zo­nym nowoc­zes­nym budyn­kiem. Pała­ce, syna­go­gi, zapr­zęg­ni­ęte konie prze­ni­osą cię do dawnej przes­zło­ści. Spa­cer po mie­ście to pra­wdzi­wa ucz­ta dla oczu. Nie bez powo­du Kra­ków nazy­wa­ny jest także mias­tem kró­lów (Koc­zo­vá).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

Hits: 2825

Počú­vad­lo – Pock­hau­ser Teich (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk), sa nachá­dza v Štiav­nic­kých vrchoch, vznik­la v roku 1775 vďa­ka Joze­fo­vi Karo­lo­vi Hel­lo­vi pre potre­by ban­ských a úprav­nic­kých zaria­de­ní. Je súčas­ťou loka­li­ty Sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva. Tvo­rí ju až päť hrá­dzí, má naj­roz­siah­lej­ší sys­tém zber­ných jar­kov. Sit­nian­sky má až 4630 met­rov, ďal­šie sú Dol­ný Počú­va­del­ský, Hor­ný Počú­va­del­ský, Počú­va­del­ský, Tatár­sky. Maxi­mál­na hĺb­ka nádr­že je 10.8 met­rov. V súčas­nos­ti Počú­vad­lo slú­ži na rekre­ač­né úče­ly (pocu​vad​lo​.sk). Jeho roz­lo­ha je 12.3 hek­tá­rov, do 19-​teho sto­ro­čia Počú­vad­lu pat­ri­lo európ­ske prven­stvo za výš­ku hrá­dze 29.6 met­rov (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Objem vod­nej nádr­že v roku 1855 bol 745 300 m3 (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Dvor­ská komo­ra vo Vied­ni schvá­li­la jeho rea­li­zá­ciu s náklad­mi 71 485 flo­ré­nov a 30 graj­cia­rov začiat­kom roku 1775 kvô­li nedos­tat­ku vody pre čer­pa­cie a ťaž­né stro­je na vodu ale naj­mä pre úprav­níc­ke zaria­de­nia – stu­py (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Na stav­be pra­co­va­li hlav­ne havia­ri, murá­ri, náden­ní­ci, vylie­va­či vody, vrát­ka­ri, chlap­ci so svet­lom, fur­ma­ni a dozor­co­via. Je zau­jí­ma­vé, že medzi robot­ník­mi pre­va­žo­va­li ženy. Stav­ba sa ukon­či­la 26. mája 1779 s náklad­mi 106 322 flo­ré­nov a 56 graj­cia­rov, pre­dra­ži­la sa v dôsled­ku havá­rií. Voda z vod­nej nádr­že sa vypúš­ťa­la štôl­ňou spo­pod hrá­dze na sever­nej stra­ne nádr­že. Vodu bolo mož­né v prí­pa­de potre­by z náhon­né­ho jar­ku odra­ziť do Dekýš­skej doli­ny v oblas­ti Čer­to­va záh­ra­da”, v kto­rej bolo ešte v roku 1925 funkč­ných 16 vod­ných mly­nov. Pomo­cou prí­to­ko­vých jar­kov bolo mož­né v priaz­ni­vých rokoch dopra­viť oko­lo 2 000 000 m3 vody. Výpust­né zaria­de­nie na vypúš­ťa­cej stôl­ni je v súčas­nos­ti nefunkč­né (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Počú­vad­lo – Pock­hau­ser Teich (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk) is loca­ted in the Štiav­nic­ké Vrchy (Štiav­ni­ca Moun­tains) and was cre­a­ted in 1775 by Jozef Karol Hell for the needs of mining and ore-​dressing faci­li­ties. It is part of the World Cul­tu­ral Heri­ta­ge site. It con­sists of up to five dams and has the most exten­si­ve sys­tem of col­lec­ti­on dit­ches. Sit­nian­sky alo­ne mea­su­res up to 4630 meters, and others inc­lu­de Dol­ný Počú­va­del­ský, Hor­ný Počú­va­del­ský, Počú­va­del­ský, and Tatár­sky. The maxi­mum depth of the reser­vo­ir is 10.8 meters. Cur­ren­tly, Počú­vad­lo ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses (pocu​vad​lo​.sk). Its area is 12.3 hec­ta­res. Until the 19th cen­tu­ry, Počú­vad­lo held the Euro­pe­an record for the dam’s height, rea­ching 29.6 meters (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). The volu­me of the water reser­vo­ir in 1855 was 745,300 m³ (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). The Vien­ne­se Court Cham­ber app­ro­ved its imple­men­ta­ti­on with costs of 71,485 flo­rins and 30 graj­ciars at the begin­ning of 1775 due to a lack of water for pum­ping and hau­ling machi­nes but pri­ma­ri­ly for ore-​dressing faci­li­ties – ore chu­tes (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Main­ly miners, masons, day labo­rers, water cas­ters, gate­ke­e­pers, boys with lights, team­sters, and over­se­ers wor­ked on the cons­truc­ti­on. Inte­res­tin­gly, women pre­do­mi­na­ted among the wor­kers. The cons­truc­ti­on was com­ple­ted on May 26, 1779, with costs tota­ling 106,322 flo­rins and 56 graj­ciars, exce­e­ding the bud­get due to acci­dents. Water from the reser­vo­ir was rele­a­sed through a gal­le­ry under the dam on the nort­hern side of the reser­vo­ir. In case of need, water could be diver­ted from the feed ditch to the Dekýš­ska Val­ley in the area kno­wn as Čer­to­va záh­ra­da,” whe­re 16 water mills were still func­ti­onal in 1925. Through fee­der dit­ches, it was possib­le to tran­s­port around 2,000,000 m³ of water in favo­rab­le years. The dis­char­ge faci­li­ty on the out­let adit is cur­ren­tly non-​functional (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Neziderské jazero

Hits: 4369

Neusied­ler See je zná­me jaze­ro v Dol­nom Rakús­ku. Jeho juž­ná časť sia­ha do Maďar­ska. Je cie­ľom mno­hých cyk­lis­tic­kých výle­tov aj zo Slo­ven­ska. Napo­kon aj oko­lo samot­né­ho jaze­ra sú vytvo­re­né pod­mien­ky pre cyk­lo­tu­riz­mus. Jeho slo­ven­ský názov Nezi­der­ské jaze­ro.

Ozna­ču­je sa aj ako more Vie­den­ča­nov. Je pozos­tat­kom Tet­hys. Už v roku 1927 bolo v Neusied­li am See kúpa­lis­ko. Ponú­ka rôz­ne mož­nos­ti rekre­ácie. Okrem iné­ho sur­fo­va­nie, jach­ting (neusied​lam​see​.at). Maďar­ský názov pre jaze­ro je Fer­tö tó. Nezi­der­ské jaze­ro je plyt­ké, bez­od­to­ko­vé, sla­bo sla­né jaze­ro a hra­ni­ciach Rakús­ka a Maďar­ska. Jeho maxi­mál­na hĺb­ka je 2 met­re. Spo­lu s Bala­to­nom sú jedi­ný­mi step­ný­mi jaze­ra­mi v Euró­pe. Od roku 2001 je Nezi­der­ské jaze­ro v zozna­me sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (wiki​pe​dia​.sk). Pred 20 mili­ón­mi rokov doš­lo k pokle­sá­va­niu úze­mia, zača­la vzni­kať Panón­ska pan­va. Pokles­nu­té pries­to­ry sa spo­ji­li so sústa­vou paniev Tet­hys vypl­ne­ných mor­skou vodou. Po pokles­nu­tí hla­di­ny mora pred asi 11 mili­ón­mi rokov bola Panón­ska pan­va sla­né bra­kic­ké jaze­ro, čas­to ozna­čo­va­né ako Panón­ske jaze­ro. V rokoch 18111813 čias­toč­ne a v 18671871 jaze­ro úpl­ne vysch­lo (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). Roz­lo­ha jaze­ra je asi 315 km2. Dĺž­ka jaze­ra je 36 km, šír­ka je medzi 6 až 12 km. Sever­ná tre­ti­na sa nazý­va Nezi­der­ská záto­ka – Neusied­ler Bucht, užšia stred­ná časť Ill­mit­zer See­en­ge a dol­ná juž­ná Sil­be­see. Jaze­ro je tak­mer celé obklo­pe­né trs­ti­no­vým pásom, kto­rý vytvá­ra jedi­neč­ný pries­tor. Pri Don­ner­skir­che­ne dosa­hu­je pás 8 km. Pod­ders­dorf leží na jedi­nom bez­trs­ti­no­vom mies­te dlhom 2 km. Bre­hy jaze­ra sú níz­ke, sil­ne moča­ris­té. V lete sa roz­me­ry jaze­ra zväč­šu­jú. v zime nie­ke­dy pre­mŕ­za až do dna. Mies­ta a kúpa­nie a prí­sta­vy sú: Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See v Rakús­ku a Fer­tőrá­kos v Maďar­sku. Prí­tok vody do jaze­ra je z 80 % z pod­zem­ným pra­me­ňov. 20 % pri­vá­dza rie­ka Wul­ka (wiki​pe​dia​.sk).

Je domo­vom mno­hých vzác­nych zvie­rat a sto­viek dru­hov vtác­tva. Na rakús­kej stra­ne je oblasť rezer­vá­ci­ou bio­sfé­ry Nezi­der­ske jaze­ro – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). V jaze­re žije oko­lo 30 dru­hov rýb a v ňom a v oko­lí hniez­di viac ako 300 dru­hov vtác­tva (moje​ra​kus​ko​.sk). 140 dru­hov tu hniez­di (info​-tour​.info). Nezi­der­ské jaze­ro pat­rí k naj­výz­nam­nej­ším oblas­tiam chrá­ne­né­ho vtác­tva v Euró­pe. Nachá­dza sa tu via­ce­ro pozo­ro­va­teľ­ní (Ale­na Motyč­ko­vá). Oko­lo celé­ho jaze­ra je vybu­do­va­ná sieť cyk­lot­rás. Celá tra­sa oko­lo jaze­ra má 132 km (ces​to​va​nie​.sme​.sk).


Neusied­ler See is a well-​known lake in Lower Aus­tria, exten­ding into Hun­ga­ry in its sout­hern part. It is a des­ti­na­ti­on for many cyc­ling trips, inc­lu­ding tho­se from Slo­va­kia. Con­di­ti­ons for cyc­ling are also cre­a­ted around the lake itself. Its Slo­vak name is Nezi­der­ské jazero.

It is also refer­red to as the Sea of Vien­na and is a rem­nant of the Tet­hys. As ear­ly as 1927, the­re was a beach in Neusiedl am See. It offers vari­ous rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties, inc­lu­ding sur­fing, yach­ting (neusied​lam​see​.at). The Hun­ga­rian name for the lake is Fer­tö tó. Neusied­ler See is a shal­low, endor­he­ic, slight­ly sali­ne lake on the bor­der of Aus­tria and Hun­ga­ry, with a maxi­mum depth of 2 meters. Along with Lake Bala­ton, it is one of the only step­pe lakes in Euro­pe. Sin­ce 2001, Neusied­ler See has been lis­ted as a UNESCO World Heri­ta­ge Site (wiki​pe​dia​.sk).

App­ro­xi­ma­te­ly 20 mil­li­on years ago, the regi­on expe­rien­ced sub­si­den­ce, giving rise to the Pan­no­nian Basin. The sub­si­ded are­as con­nec­ted with the sys­tem of Tet­hys basins fil­led with sea­wa­ter. After the sea level drop­ped about 11 mil­li­on years ago, the Pan­no­nian Basin beca­me a sali­ne brac­kish lake, often refer­red to as the Pan­no­nian Lake. In 1811 – 1813 and 1867 – 1871, the lake par­tial­ly or com­ple­te­ly dried up (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). The lake covers an area of about 315 km², with a length of 36 km and a width ran­ging from 6 to 12 km. The nort­hern third is cal­led Neusied­ler Bucht, the nar­ro­wer midd­le part is Ill­mit­zer See­en­ge, and the lower sout­hern part is Sil­be­see. The lake is almost enti­re­ly sur­roun­ded by a reed belt, cre­a­ting a uni­que envi­ron­ment. It fre­e­zes occa­si­onal­ly to the bot­tom in win­ter. Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See in Aus­tria, and Fer­tőrá­kos in Hun­ga­ry are bat­hing and har­bor loca­ti­ons. 80% of the water inflow into the lake comes from under­ground springs, whi­le 20% is supp­lied by the Wul­ka River (wiki​pe​dia​.sk).

It is home to many rare ani­mals and hun­dreds of bird spe­cies. On the Aus­trian side, the area is a bio­sp­he­re reser­ve cal­led Neusied­ler See – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). Around 30 fish spe­cies inha­bit the lake, and more than 300 bird spe­cies nest in and around it (moje​ra​kus​ko​.sk). It is home to 140 nesting spe­cies (info​-tour​.info). Neusied­ler See is one of the most sig­ni­fi­cant bird con­ser­va­ti­on are­as in Euro­pe, with seve­ral obser­va­ti­on points (Ale­na Motyč­ko­vá). A network of cyc­ling trails is built around the enti­re lake, with a total dis­tan­ce of 132 km (ces​to​va​nie​.sme​.sk).


Der Neusied­ler See ist ein bekann­ter See in Nie­de­rös­ter­re­ich, des­sen süd­li­cher Teil bis nach Ungarn reicht. Er ist ein Ziel vie­ler Rad­tou­ren, auch aus der Slo­wa­kei. Rund um den See selbst sind eben­falls Bedin­gun­gen für Rad­tou­ris­mus ges­chaf­fen. Sein slo­wa­kis­cher Name lau­tet Nezi­der­ské jazero.

Er wird auch als das Meer der Wie­ner bez­e­ich­net und ist ein Überb­le­ib­sel der Tet­hys. Schon 1927 gab es in Neusiedl am See einen Strand. Er bie­tet vers­chie­de­ne Fre­i­ze­it­mög­lich­ke­i­ten, ein­sch­lie­ßlich Sur­fen, Segeln (neusied​lam​see​.at). Der unga­ris­che Name für den See lau­tet Fer­tö tó. Der Neusied­ler See ist ein fla­cher, endor­re­i­cher, leicht sal­zi­ger See an der Gren­ze zwis­chen Öster­re­ich und Ungarn mit einer maxi­ma­len Tie­fe von 2 Metern. Zusam­men mit dem Bala­ton gehört er zu den ein­zi­gen Step­pen­se­en Euro­pas. Seit 2001 steht der Neusied­ler See auf der Lis­te des UNESCO-​Welterbes (wiki​pe​dia​.sk).

Vor etwa 20 Mil­li­onen Jah­ren kam es zu einer Absen­kung des Gebiets, was zur Bil­dung des Pan­no­nis­chen Bec­kens führ­te. Die abge­senk­ten Gebie­te ver­ban­den sich mit dem Sys­tem der Tethys-​Becken, das mit Meer­was­ser gefüllt war. Nach dem Absin­ken des Mee­ress­pie­gels vor etwa 11 Mil­li­onen Jah­ren wur­de das Pan­no­nis­che Bec­ken zu einem sal­zi­gen Brack­was­ser­see, oft als Pan­no­nis­cher See bez­e­ich­net. In den Jah­ren 1811 – 1813 und 1867 – 1871 trock­ne­te der See tei­lwe­i­se oder volls­tän­dig aus (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). Der See hat eine Flä­che von etwa 315 km², eine Län­ge von 36 km und eine Bre­i­te von 6 bis 12 km. Das nörd­li­che Drit­tel wird Neusied­ler Bucht genannt, der sch­ma­le­re mitt­le­re Teil Ill­mit­zer See­en­ge und der unte­re süd­li­che Teil Sil­be­see. Der See ist fast volls­tän­dig von einem Schilf­gür­tel umge­ben, der eine ein­zi­gar­ti­ge Umge­bung schafft. Im Win­ter friert er gele­gen­tlich bis zum Boden. Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See in Öster­re­ich und Fer­tőrá­kos in Ungarn sind Bade- und Hafe­nor­te. 80% des Was­se­re­in­flus­ses in den See stam­men aus unte­rir­dis­chen Quel­len, wäh­rend 20% vom Fluss Wul­ka stam­men (wiki​pe​dia​.sk).

Er beher­bergt vie­le sel­te­ne Tie­re und Hun­der­te von Voge­lar­ten. Auf öster­re­i­chis­cher Sei­te ist das Gebiet ein Bio­sp­hä­ren­re­ser­vat namens Neusied­ler See – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). Rund 30 Fis­char­ten leben im See, und mehr als 300 Voge­lar­ten nis­ten in und um ihn (moje​ra​kus​ko​.sk). Es beher­bergt 140 Brut­vo­ge­lar­ten (info​-tour​.info). Der Neusied­ler See gehört zu den bede­utend­sten Gebie­ten für den Vogels­chutz in Euro­pa, mit meh­re­ren Beobach­tungs­punk­ten (Ale­na Motyč­ko­vá). Ein Netzwerk von Radwe­gen ist rund um den gesam­ten See mit einer Gesamt­län­ge von 132 km ange­legt (ces​to​va​nie​.sme​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Skalnaté pleso

Hits: 3451

Skal­na­té ple­so, pred­tým Lom­nic­ké ple­so je hoj­ne nav­šte­vo­va­ná oblasť. Leží pod hlav­ným ští­tom Lom­nic­ké­ho ští­tu. Pod sebou má pod­ta­trans­ké obce Tatrans­ká Lom­ni­ca a Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kej Lom­ni­ce sem vedie lanov­ka. Ostat­ne lanov­ka vedie aj na Lom­nic­ké sed­lo aj na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so je moré­no­vé ple­so vo Vyso­kých Tat­rách, na Slo­ven­sku v naj­niž­šom mies­te Skal­na­tej doli­ny, vo výš­ke 1754 met­rov nad morom. Má roz­lo­hu 1.23 ha, je 212 met­rov dlhé a 85 met­rov širo­ké. Dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 2 met­re (pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov až 4.2 m). Napá­ja ho Skal­na­tý potok. V suchom obdo­bí je ple­so bez vody, rov­na­ko Skal­na­tý potok (wikipedia.cs). Prie­sa­kom a deto­nač­ný­mi zásah­mi pri stav­be lanov­ky bola pre­ru­še­ná neprie­pust­nosť dna. V posled­nom desať­ro­čí sa ten­to stav vysky­to­val veľ­mi čas­to. Všet­ky upev­ňo­va­cie prá­ce zame­ra­né na záchra­nu moré­ny a jazier­ka boli dote­raz neús­peš­né. Pri ple­se je pre­stup­ná sta­ni­ca lano­vých dráh (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so je dru­hé naj­nav­šte­vo­va­nej­šie na slo­ven­skej stra­ne Tatier (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tom ple­se sa nachá­dza astro­no­mic­ké obser­va­tó­rium, v nad­mor­skej výš­ke 1786 nad morom. Zalo­že­né bolo v roku 1943. V budo­ve obser­va­tó­ria sa nachá­dza aj mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ca pat­ria­ca Geofy­zi­ká­le­mu ústa­vu SAV (ta3​.sk).


Skal­na­té ple­so, for­mer­ly kno­wn as Lom­nic­ké ple­so, is a popu­lar­ly visi­ted area. It lies bene­ath the main peak of Lom­nic­ký štít (Lom­ni­ca Peak) and is sur­roun­ded by the sub-​Tatra vil­la­ges of Tatrans­ká Lom­ni­ca and Tatrans­ké Mat­lia­re. A cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca leads to this loca­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the cab­le car pro­vi­des access to Lom­nic­ké sed­lo (Lom­ni­ca Sadd­le) and Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so is a morai­ne lake in the High Tatras, Slo­va­kia, loca­ted in the lowest part of the Skal­na­tá doli­na (Skal­na­tá Val­ley), at an ele­va­ti­on of 1754 meters abo­ve sea level. It covers an area of 1.23 hec­ta­res, is 212 meters long, and 85 meters wide. It rea­ches a maxi­mum depth of 2 meters (accor­ding to some sour­ces, up to 4.2 meters). The lake is fed by Skal­na­tý potok (Skal­na­tý Stre­am). During dry peri­ods, the lake, as well as the stre­am, can be wit­hout water (wikipedia.cs). The imper­me­a­bi­li­ty of the lake­’s bot­tom was dis­rup­ted by dril­ling and deto­na­ti­ons during the cons­truc­ti­on of the cab­le car. This con­di­ti­on has been occur­ring very fre­qu­en­tly in the last deca­de. All the sta­bi­li­zing efforts aimed at saving the morai­ne and the small lake have been unsuc­cess­ful so far. The­re is a trans­fer sta­ti­on for cab­le cars near the lake (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so is the second most visi­ted lake on the Slo­vak side of the Tatras (turis​ti​ka​.sk). An astro­no­mi­cal obser­va­to­ry is loca­ted at Skal­na­té ple­so, at an ele­va­ti­on of 1786 meters abo­ve sea level. It was foun­ded in 1943. The obser­va­to­ry buil­ding also hou­ses a mete­oro­lo­gi­cal sta­ti­on belo­n­ging to the Geop­hy­si­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces (ta3​.sk).


Skal­na­té ple­so, wcze­śniej zna­ne jako Lom­nic­ké ple­so, to obszar częs­to odwie­dza­ny. Znaj­du­je się pod głó­wnym szc­zy­tem Lom­nic­ký štít (Szc­zyt Lom­nic­ki) i otoc­zo­ne jest pod­ta­trans­ki­mi miejs­co­wo­ścia­mi Tatrans­ká Lom­ni­ca i Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kiej Lom­ni­cy można tu doje­chać kole­ją lino­wą. Ponad­to kolej­ka pro­wa­dzi także na Lom­nic­ké sed­lo (Siodło Lom­nic­kie) oraz na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so to more­no­we jezi­oro w Wyso­kich Tat­rach na Sło­wac­ji, poło­żo­ne w naj­ni­żs­zym pun­kcie Doli­ny Skal­na­tej, na wyso­ko­ści 1754 met­rów nad pozi­omem mor­za. Ma powierzch­nię 1,23 ha, dłu­go­ść 212 met­rów i sze­ro­ko­ść 85 met­rów. Osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 2 met­ry (według nie­któ­rych źró­deł nawet 4,2 m). Zasi­la­ne jest przez potok Skal­na­tý. W okre­sie suchej aury zaró­wno jezi­oro, jak i potok Skal­na­tý mogą być bez wody (wikipedia.cs). Przeszc­zel­no­ść dna zosta­ła zakłó­co­na podc­zas budo­wy kolei lino­wej za pomo­cą wier­ceń i deto­nac­ji. W ostat­niej deka­dzie ten stan wys­tępo­wał bar­dzo częs­to. Wszys­tkie pra­ce sta­bi­li­za­cyj­ne mające na celu oca­le­nie more­ny i małe­go jezi­or­ka dotychc­zas były nie­uda­ne. Przy jezi­or­ze znaj­du­je się stac­ja prze­siad­ko­wa kolej­ki lino­wej (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so jest dru­gim najc­zęściej odwie­dza­nym jezi­orem po stro­nie sło­wac­kiej Tatr (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tém ple­se znaj­du­je się obser­wa­to­rium astro­no­micz­ne, na wyso­ko­ści 1786 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ło zało­żo­ne w 1943 roku. W budyn­ku obser­wa­to­rium mie­ści się także stac­ja mete­oro­lo­gicz­na nale­żąca do Ins­ty­tu­tu Geofi­zycz­ne­go Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk (ta3​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2013, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže

Park Foto Piešťany

Hits: 7367

Park Foto 2013ten­to rok nám nava­ri­li guľáš pria­mo v par­ku hostia


Park Pho­to 2013 – this year, guests cooked gou­lash for us right in the park.


Park Foto 2011


Park Foto 2009 – najp­rí­jem­nej­šie stret­nu­tie ama­tér­skych foto­gra­fov na Slovensku

V tre­tiu sep­tem­bro­vú sobo­tu sa konal už 4. roč­ník výsta­vy foto­gra­fií v ple­né­ri, kto­rú orga­ni­zu­je Pieš­ťan­ský foto­k­lub v mest­skom par­ku. Park Foto bolo minu­lý rok oce­ne­né pri­má­to­rom mes­ta Pieš­ťa­ny – Kul­túr­ny počin roku 2008, ako význam­ná a už tra­dič­ná akcia, kto­rá úspeš­ne zvi­di­teľ­ňu­je Pieš­ťa­ny. Vysta­vo­va­lo 68 auto­rov, na kto­rých bolo zve­da­vých pri­bliž­ne 1500 náv­štev­ní­kov, kto­rí hod­no­ti­li foto­gra­fie pri­pnu­tím štip­ca. V kate­gó­rii do 18 rokov zví­ťa­zi­li dve mla­dé dámy: Anna Kop­po­no­vá a Simo­na Han­ko­vá z Pieš­ťan. Medzi dospe­lý­mi bolo také­to pora­die: 1. Roman Tiben­ský z Pieš­ťan, 2. Daniel Bašo z Galan­ty, 3. Milan Maro­nek z Trna­vy. Ten­to rok Pieš­ťan­ský foto­k­lub zavie­dol okrem tra­dič­né­ho hod­no­te­nia jed­not­li­vých foto­gra­fií štip­ca­mi aj hod­no­te­nie poro­tou, kto­rú tvo­ri­li čle­no­via Aso­ciá­cie pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov SR. Peter Bagi oce­nil Annu Kop­po­no­vú z Pieš­ťan, Ivan Čani­ga Mag­du Vrá­be­lo­vu z Galan­ty, Mar­tin Vrab­ko Máriu­sa Sor­de­la z Nových Zám­kov a Anna Stru­há­ro­vá Roma­na Buč­ka z Pieš­ťan. Všet­ci tra­ja spo­loč­ne oce­ni­li za foto­gra­fiu Kolo­toč” Noru Luka­čo­vi­čo­vú z Pieš­ťan. Park Foto sa doč­kal úspeš­né­ho pokra­čo­va­nia, všet­ko sa dia­lo v prí­jem­nej atmo­sfé­re, pria­lo ten­to­krát aj poča­sie. Vyhod­no­te­nie pre­beh­lo v pek­nom a dôs­toj­nom pro­stre­dí neďa­le­ké­ho Kur­sa­lo­nu, po kto­rom nasle­do­va­lo pose­de­nie. To, že do chrum­ka­va upe­če­né pra­siat­ko na záver puto­va­lo do úst vysta­vo­va­te­ľov, bolo vyni­ka­jú­cou bod­kou za skve­lou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pri­pra­vil ove­ľa lep­šie ako rok pred­tým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Priš­lo nás auto­rov dva krát toľ­ko, čo je pozi­tí­vum. Park Foto bolo pre mňa kraj­šie aj pre­to, že už som tu mal zná­mych iných auto­rov. Več­ná ško­da, že v tom istom ter­mí­ne pre­bie­hal v Bra­ti­sla­ve Foto­ma­ra­tón. Pri­pra­vil som si dve série foto­gra­fií. Zís­kal som dojem, že kra­jin­ky sa veľ­mi páči­li vlast­ne všet­kým. Séria rýb bola pre mno­hých nepri­ja­teľ­ná, iným sa páči­la. Zrej­me zavá­ži­lo, že na mno­hých pôso­bi­li asi stu­de­no, pred­po­kla­dám že aj pred­sta­va čoho­si z vody mno­hých odra­di­la. Bol to môj pokus, kto­rý nebu­dem zrej­me opa­ko­vať. Zo svo­ji­mi foto­gra­fia­mi som však bol spo­koj­ný. Z vysta­ve­ných foto­gra­fií sa mi veľ­mi páčil Bec­kov od Richar­da Hes­ka a vôbec naj­viac a suve­rén­ne, foto­gra­fie Ras­ťa Čam­ba­la. Je to tro­chu zvlášt­ne, pre­to­že do 19.9.2009 sa mi tvor­ba Ras­ťa Čam­ba­la skôr nepá­či­la. Našiel som si v nej len zopár foto­gra­fií, kto­ré sa mi páči­li. Tre­ba samoz­rej­me pri­znať, že som videl dovte­dy mož­no 2030 snímkov.

Jeden veľ­mi nega­tív­ny pod­net ale mám. Kopec ľudí pre­chá­dza­lo oko­lo foto­gra­fií leda­bo­lo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, kto­rí si pros­te na to nevyh­ra­di­li čas. Čo mi však udie­ra­lo do očí bolo, že málo ľudí si číta­lo náz­vy foto­gra­fií, a už vôbec nebo­li na tie­to náz­vy adek­vát­ne reak­cie. Mrzí ma veľ­mi, že už sko­ro ani deti sa neve­dia poriad­ne pre­ja­viť. Zare­gis­tro­val som asi šty­ri adek­vát­ne reak­cie na pre­čí­ta­ný názov sním­ku. Samoz­rej­me nestál som celý čas pri svo­jich fot­kách. Medzi nimi bola aj nega­tív­na reak­cia. Teší ma urči­te viac nega­tív­na reak­cia ako žiad­na reak­cia. Nará­žam pre­dov­šet­kým na náz­vy rýb, pre­to­že je to pred­sa iná abs­trak­cia ako pri kra­jin­kách – veď posúď­te sami pod­ľa fotiek dole. Veľa som o tom pre­mýš­ľal. Vši­mol som si, že náv­štev­ní­ci, kto­rí pri­chá­dza­li z kve­ti­no­vé­ho sprie­vo­du – inej akcie, sa pre­ja­vo­va­li ove­ľa viac. Asi ich rozp­rú­dil tanec, mož­no spev, ale­go­ric­ké vozy, kve­ti­ny, mažoretky.


Park Pho­to 2009 – the most enjo­y­ab­le mee­ting of ama­te­ur pho­tog­rap­hers in Slovakia.

On the third Satur­day of Sep­tem­ber, the 4th edi­ti­on of the open-​air pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce, orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­to Club in the muni­ci­pal park. Park Pho­to was awar­ded the Cul­tu­ral Act of the Year 2008 by the may­or of Pieš­ťa­ny, recog­ni­zing it as a sig­ni­fi­cant and tra­di­ti­onal event that suc­cess­ful­ly high­lights the city. The exhi­bi­ti­on fea­tu­red 68 aut­hors, att­rac­ting app­ro­xi­ma­te­ly 1500 visi­tors who eva­lu­ated the pho­tos by atta­ching clot­hes­pins. In the under 18 cate­go­ry, two young ladies, Anna Kop­po­no­vá and Simo­na Han­ko­vá from Pieš­ťa­ny, emer­ged vic­to­ri­ous. Among adults, the ran­kings were as fol­lo­ws: 1. Roman Tiben­ský from Pieš­ťa­ny, 2. Daniel Bašo from Galan­ta, 3. Milan Maro­nek from Trna­va. This year, the Pieš­ťa­ny Pho­to Club intro­du­ced, in addi­ti­on to the tra­di­ti­onal eva­lu­ati­on using clot­hes­pins, jury eva­lu­ati­on com­po­sed of mem­bers of the Asso­cia­ti­on of Pro­fes­si­onal Pho­tog­rap­hers of the Slo­vak Repub­lic. Peter Bagi awar­ded Anna Kop­po­no­vá from Pieš­ťa­ny, Ivan Čani­ga awar­ded Mag­da Vrá­be­lo­vá from Galan­ta, Mar­tin Vrab­ko awar­ded Márius Sor­del from Nové Zám­ky, and Anna Stru­há­ro­vá awar­ded Roman Buček from Pieš­ťa­ny. All three toget­her awar­ded Nora Luka­čo­vi­čo­vá from Pieš­ťa­ny for the pho­tog­raph Merry-​Go-​Round.” Park Pho­to saw a suc­cess­ful con­ti­nu­ati­on, eve­ryt­hing hap­pe­ned in a ple­a­sant atmo­sp­he­re, and the weat­her was favo­rab­le. The eva­lu­ati­on took pla­ce in the beau­ti­ful and dig­ni­fied set­ting of the near­by Kur­sa­lon, fol­lo­wed by socia­li­zing. The fact that a crispy-​roasted pig­let was enjo­y­ed by the exhi­bi­tors at the end was an excel­lent conc­lu­si­on to a gre­at Saturday.

In 2009, I pre­pa­red for Park Pho­to much bet­ter than the pre­vi­ous year. It was also becau­se I knew what to expect. Twi­ce as many aut­hors came as posi­ti­ve. Park Pho­to was more beau­ti­ful for me also becau­se I alre­a­dy knew other aut­hors here. It’s a pity that the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va at the same time. I pre­pa­red two series of pho­tos. I got the impres­si­on that lands­ca­pes were liked by almost eve­ry­o­ne. The series of fish was unac­cep­tab­le for many but liked by others. Pro­bab­ly the fact that many found them some­what cold, I assu­me that the idea of somet­hing from the water dis­cou­ra­ged many. It was my attempt, which I pro­bab­ly won’t repe­at. Howe­ver, I was satis­fied with my pho­tos. Among the exhi­bi­ted pho­tos, I real­ly liked Bec­kov by Richard Hes­ko, and by far the most, the pho­tos by Ras­ťo Čam­bal. It’s a bit stran­ge becau­se until Sep­tem­ber 19, 2009, I did­n’t real­ly like Ras­ťo Čam­ba­l’s work. I found only a few pho­tos that I liked. Of cour­se, it must be admit­ted that I had pro­bab­ly seen only 20 – 30 pic­tu­res until then.

Howe­ver, I have one very nega­ti­ve aspect. A lot of peop­le wal­ked past the pho­tos care­less­ly. I belie­ve that many of them sim­ply did­n’t take the time for it. What struck me, howe­ver, was that few peop­le read the names of the pho­tos, and the reac­ti­ons to the­se names were not ade­qu­ate at all. I’m very sor­ry that almost even chil­dren can’t express them­sel­ves pro­per­ly. I regis­te­red about four ade­qu­ate reac­ti­ons to the read name of the shot. Of cour­se, I was­n’t stan­ding by my pho­tos all the time. Among them was also a nega­ti­ve reac­ti­on. I am defi­ni­te­ly more ple­a­sed with a nega­ti­ve reac­ti­on than no reac­ti­on at all. I am refer­ring pri­ma­ri­ly to the names of the fish becau­se it is a dif­fe­rent abs­trac­ti­on than with lands­ca­pes – jud­ge for your­self accor­ding to the pho­tos below. I thought a lot about it. I noti­ced that visi­tors who came from the flo­wer para­de – anot­her event, expres­sed them­sel­ves much more. Per­haps they were stir­red up by dan­ce, per­haps sin­ging, alle­go­ri­cal flo­ats, flo­wers, majorettes.


Rok 2008

20.9.2008 sa v prí­jem­nom pro­stre­dí pod pagaš­tan­mi mest­ské­ho par­ku usku­toč­ni­la už po tre­tí rok výsta­va Park Foto. Orga­ni­zá­tor podu­ja­tia ho nazval Park Foto Pieš­ťa­ny 2008, fes­ti­val kre­a­tív­nej foto­gra­fie – výsta­va foto­gra­fií v ple­né­ri. Poča­sie prav­de­po­dob­ne objed­nal” a veľ­mi dob­re zapla­til nie­kto tajom­ný, ale urči­te moc­ný, pre­to­že prša­lo asi vša­de na celom Slo­ven­sku, ale v par­ku v Pieš­ťa­noch nie. V ten­to chlad­ný sobot­ný deň pad­li na mňa len tri kvap­ky. Objek­tív­ne tre­ba uznať, že mies­ta­mi troš­ku mrho­li­lo, ale keď­že sme nad sebou mali veľ­ké pagaš­ta­ny kon­ské a iné stro­my tak­mer v zápo­ji, tak naše fot­ky aj my sme zosta­li suchí. Orga­ni­zá­tor mys­lel aj na naše niž­šie pudy, pri­pra­vil čaj aj rum. Mie­ša­nie bolo dovo­le­né v akom­koľ­vek pome­re :-). Rum bol len jeden, aj to len lit­ro­vý ;-). Ak náho­dou závi­dí­te, tak nie je veľ­mi čo, pre­to­že tep­lo­ta vzdu­chu, vlh­kosť a rých­losť vet­ra priam núti­li tro­chu roz­ší­riť cie­vy. 20.9 bol aj dátu­mom sláv­nost­né­ho ukon­če­nia kúpeľ­nej sezó­ny. Cez mes­to šiel sprie­vod, kve­ti­no­vé kor­zo, načan­ča­né boli ale­go­ric­ké vozy. Zhru­ba oko­lo 15:30 oko­lo nás pre­šli uzi­me­né mažo­ret­ky v krát­ky suk­nič­kách, kto­ré mali skôr ute­kať, ako len poma­ly chodiť :-(.

Na výsta­ve foto­gra­fií sa zúčast­ni­lo 38 tvor­cov. Napriek neprí­jem­né­mu poča­siu si foto­gra­fie pre­zre­lo mož­no 700 – 900 ľudí. Pre mňa samot­né­ho malo veľ­ký význam, že som sa pre­zen­to­val doma (mimo­cho­dom po prvý krát) pred ľuď­mi, ako aj pred foto­graf­mi. Na ľudí moje fot­ky spra­vi­li pod­ľa slov, kto­ré som mal mož­nosť počuť, dojem. Vzhľa­dom na to, že na via­ce­rých sním­kach som mal Pieš­ťa­ny, tak veľa ľudí skú­ma­lo, čo je to na foto­gra­fiách. Nie­kto­ré zábe­ry som fotil na mies­tach, na kto­ré sa bež­ne člo­vek bez sna­hy nedos­ta­ne, tak­že pôso­bi­li tro­chu exo­tic­ky. Bolo pre mňa zvlášt­ne zis­tiť, že ľuďom čas­to chý­ba geomet­ric­ká a pries­to­ro­vá pred­sta­vi­vosť. Iný je pohľad na úze­mie z lie­tad­la, na mape a iný je pohľad člo­ve­ka a troš­ku iný je pohľad foto­gra­fa. Asi to bude znieť tro­chu čud­ne, ale náv­štev­ní­kov prek­va­po­va­lo to, čo pozna­jú. Uhol pohľa­du bol pre nich nepoz­na­ný, prav­da­že nie pre všetkých.

Teši­lo ma aj iné hod­no­te­nie, kto­ré sa pár­krát opa­ko­va­lo a síce že moje foto­gra­fie boli ako živé”. Pre spres­ne­nie – foto­gra­fie, kto­ré som mal na tej­to výsta­ve nepo­va­žu­jem za úžas­né a motí­vy na nich už vôbec nepo­va­žu­jem za neja­ké ume­lec­ky veľ­mi hod­not­né ale­bo ori­gi­nál­ne. Jed­nu jedi­nú fot­ku z nich pova­žu­jem za fot­ko­va­tej­šiu 🙂 a tej som napo­kon dal aj svo­je štip­ce. Hod­no­te­nie pre­bie­ha­lo pomo­cou štip­cov – ora­ze­ných kol­kov na bie­li­zeň. Najprv hod­no­ti­li náv­štev­ní­ci podu­ja­tia, potom hod­no­ti­li samot­ní vysta­vu­jú­ci pomo­cou kol­kov, kto­ré sami inka­so­va­li. Nebu­dem ďako­vať za pre­ja­ve­nú pria­zeň, veď nej­de o čosi za odme­nu, ani o prá­cu naviac, ale poviem, že ma tá pria­zeň teší a budem sa aj naďa­lej sna­žiť fotiť lep­šie a lep­šie. Ďaku­jem ale orga­ni­zá­to­rom za mož­nosť sa pre­zen­to­vať a strá­viť prí­jem­ne a uži­toč­ne čas.

Po skon­če­ní výsta­vy nám Dušan Beláň (dufi) pred­sta­vil pho​to​box​.sk a foto­gra­fie zo súťa­že, kto­rú spá­chal na začiat­ku júla prá­ve pho​to​box​.sk. Foto­gra­fie boli až do 19.9 na Pri­bi­no­vej 115 vďa­ka vte­daj­šie­mu EVEREST FOTO, neskôr boli v Pieš­ťa­nochKur­sa­lo­ne. Potom nasle­do­va­lo vyhlá­se­nie víťa­zov v prí­jem­nom pro­stre­dí plnom fotiek. Po vyhod­no­te­ní som sa ja viac spoz­nal s vysta­vu­jú­ci­mi, naj­mä s člen­mi foto­k­lu­bu z Pieš­ťan. Pri­pi­li sme si na Duša­no­ve zdra­vie (vraj sme nemu­se­li – zrej­me je ako repa 😉 ) a potom sme sa pus­ti­li do peče­né­ho pra­siat­ka. Roz­prá­va­lo sa ešte dlho, ja sám som pobu­dol asi do 20:30, čiže snáď dve hodi­ny. Pre­bra­li sme mier­ne aj orga­ni­zá­tor­ské a ľud­ské prob­lé­my a keď­že sa sám podie­ľam na akva­ris­tic­kom hnu­tí” v podob­nej polo­he, tak sme skon­šta­to­va­li, že je to rov­na­ké a sran­da to urči­te nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstav­nom pries­to­re, tak som postre­tal kopu zná­mych a reč bola samoz­rej­me aj o foto­gra­fiách. Pre­dov­šet­kým na kon­ci mi pomá­hal kama­rát Leo, kto­rý sa neskôr oci­tol aj na vyhod­no­te­ní. Videl atmo­sfé­ru, kto­rá tam vlád­la a sám sa vyjad­ril prek­va­pe­ne. Neča­kal, že ten­to sych­ra­vý deň napo­kon vypá­li tak pekne.


Year 2008

On Sep­tem­ber 20, 2008, in the ple­a­sant sur­roun­dings under the chest­nuts of the muni­ci­pal park, the third edi­ti­on of the Park Pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce. The event orga­ni­zer named it Park Pho­to Pieš­ťa­ny 2008, a fes­ti­val of cre­a­ti­ve pho­tog­rap­hy – an open-​air pho­to exhi­bi­ti­on. Some­one mys­te­ri­ous, but cer­tain­ly power­ful, pro­bab­ly orde­red” the weat­her, and some­one paid for it very well becau­se it was rai­ning almost eve­ry­whe­re in Slo­va­kia, but not in the park in Pieš­ťa­ny. On this chil­ly Satur­day, only three drops fell on me. Objec­ti­ve­ly, it must be ack­no­wled­ged that it drizz­led a bit in some pla­ces, but sin­ce we had lar­ge hor­se chest­nut and other tre­es almost as an umbrel­la abo­ve us, our pho­tos and we remai­ned dry. The orga­ni­zer also thought of our lower ins­tincts, pre­pa­red tea and rum. Mixing was allo­wed in any ratio :-). The­re was only one liter of rum, though ;-). If you hap­pen to envy, the­re­’s not much to envy becau­se the air tem­pe­ra­tu­re, humi­di­ty, and wind spe­ed almost for­ced us to expand our veins a bit. Sep­tem­ber 20 also mar­ked the cere­mo­nial end of the bat­hing sea­son. A pro­ces­si­on, a flo­ral para­de, alle­go­ri­cal flo­ats, pas­sed through the city. Around 3:30 pm, fro­zen majo­ret­tes in short skirts pas­sed by us, who see­med to be run­ning rat­her than walking :-(.

38 cre­a­tors par­ti­ci­pa­ted in the pho­to exhi­bi­ti­on. Des­pi­te the unp­le­a­sant weat­her, may­be 700 – 900 peop­le vie­wed the pho­tos. It was sig­ni­fi­cant for me per­so­nal­ly that I pre­sen­ted myself at home (by the way, for the first time) in front of peop­le as well as pho­tog­rap­hers. Accor­ding to the words I heard, my pho­tos made an impres­si­on on peop­le. Sin­ce I had Pieš­ťa­ny in seve­ral shots, many peop­le exa­mi­ned what was in the pho­tos. I took some shots in pla­ces that a per­son would­n’t nor­mal­ly reach wit­hout effort, so they looked a bit exo­tic. It was stran­ge for me to find out that peop­le often lack geomet­ric and spa­tial ima­gi­na­ti­on. The view of the area from an airp­la­ne, on a map, is dif­fe­rent from a per­so­n’s view, and a pho­tog­rap­he­r’s view is a bit dif­fe­rent. It might sound a bit stran­ge, but visi­tors were sur­pri­sed by what they knew. The angle of view was unkno­wn to them, of cour­se, not to everyone.

I was also ple­a­sed with anot­her assess­ment that repe­a­ted a few times, name­ly that my pho­tos were like ali­ve.” To cla­ri­fy, I do not con­si­der the pho­tos I had at this exhi­bi­ti­on as ama­zing, and the motifs on them are not con­si­de­red artis­ti­cal­ly very valu­ab­le or ori­gi­nal at all. I con­si­der one sin­gle pho­to from them as more pho­tog­rap­hab­le 🙂 and I final­ly gave my clot­hes­pins to it. The eva­lu­ati­on took pla­ce using clot­hes­pins – pegs atta­ched to clot­hes­li­nes. First, visi­tors to the event eva­lu­ated, then the exhi­bi­tors them­sel­ves eva­lu­ated using clot­hes­pins they col­lec­ted. I won’t thank for the favor sho­wn becau­se it’s not about somet­hing for a reward or extra work, but I’ll say that I’m hap­py about the favor, and I’ll con­ti­nue to try to take bet­ter and bet­ter pho­tos. But I thank the orga­ni­zers for the oppor­tu­ni­ty to pre­sent myself and spend time ple­a­san­tly and usefully.

After the exhi­bi­ti­on, Dušan Beláň (dufi) intro­du­ced us to pho​to​box​.sk and the pho­tos from the com­pe­ti­ti­on he had com­mit­ted in ear­ly July on pho​to​box​.sk itself. The pho­tos were on Pri­bi­no­va 115 thanks to the then EVEREST FOTO until Sep­tem­ber 19, later in Pieš­ťa­ny at Kur­sa­lon. Then the announ­ce­ment of the win­ners fol­lo­wed in a ple­a­sant envi­ron­ment full of pho­tos. After the eva­lu­ati­on, I got to know the exhi­bi­tors more, espe­cial­ly the mem­bers of the pho­to club from Pieš­ťa­ny. We toas­ted to Duša­n’s health (appa­ren­tly, we did­n’t have to – pre­su­mab­ly, he’s as fit as a fidd­le 😉 ), and then we tack­led the roas­ted pig­let. We tal­ked for a long time, I myself sta­y­ed until about 8:30 pm, so per­haps two hours. We also dis­cus­sed orga­ni­za­ti­onal and human prob­lems mild­ly, and sin­ce I myself am invol­ved in the aqu­arium move­ment” in a simi­lar posi­ti­on, we noted that it’s the same, and it’s cer­tain­ly not fun.

During the who­le day, as I was in the exhi­bi­ti­on spa­ce, I met a lot of acqu­ain­tan­ces, and the con­ver­sa­ti­on was, of cour­se, about pho­tog­raphs. Espe­cial­ly at the end, my friend Leo hel­ped me, who later found him­self at the eva­lu­ati­on as well. He saw the atmo­sp­he­re that pre­vai­led the­re and expres­sed him­self sur­pri­sed. He did­n’t expect that this chil­ly day would turn out so nice­ly in the end.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post