2011, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Vodné nádrže

Skalnaté pleso

Hits: 3099

Skal­na­té ple­so, pred­tým Lom­nic­ké ple­so je hoj­ne nav­šte­vo­va­ná oblasť. Leží pod hlav­ným ští­tom Lom­nic­ké­ho ští­tu. Pod sebou má pod­ta­trans­ké obce Tatrans­ká Lom­ni­ca a Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kej Lom­ni­ce sem vedie lanov­ka. Ostat­ne lanov­ka vedie aj na Lom­nic­ké sed­lo aj na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so je moré­no­vé ple­so vo Vyso­kých Tat­rách, na Slo­ven­sku v naj­niž­šom mies­te Skal­na­tej doli­ny, vo výš­ke 1754 met­rov nad morom. Má roz­lo­hu 1.23 ha, je 212 met­rov dlhé a 85 met­rov širo­ké. Dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 2 met­re (pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov až 4.2 m). Napá­ja ho Skal­na­tý potok. V suchom obdo­bí je ple­so bez vody, rov­na­ko Skal­na­tý potok (wikipedia.cs). Prie­sa­kom a deto­nač­ný­mi zásah­mi pri stav­be lanov­ky bola pre­ru­še­ná neprie­pust­nosť dna. V posled­nom desať­ro­čí sa ten­to stav vysky­to­val veľ­mi čas­to. Všet­ky upev­ňo­va­cie prá­ce zame­ra­né na záchra­nu moré­ny a jazier­ka boli dote­raz neús­peš­né. Pri ple­se je pre­stup­ná sta­ni­ca lano­vých dráh (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so je dru­hé naj­nav­šte­vo­va­nej­šie na slo­ven­skej stra­ne Tatier (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tom ple­se sa nachá­dza astro­no­mic­ké obser­va­tó­rium, v nad­mor­skej výš­ke 1786 nad morom. Zalo­že­né bolo v roku 1943. V budo­ve obser­va­tó­ria sa nachá­dza aj mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ca pat­ria­ca Geofy­zi­ká­le­mu ústa­vu SAV (ta3​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2013, Časová línia, Fotografické reportáže, Piešťanské reportáže, Reportáže

Park Foto Piešťany

Hits: 7141

Park Foto 2013 – ten­to rok nám nava­ri­li guľáš pria­mo v par­ku hostia


Park Foto 2011


Park Foto 2009 – najp­rí­jem­nej­šie stret­nu­tie ama­tér­skych foto­gra­fov na Slovensku

V tre­tiu sep­tem­bro­vú sobo­tu sa konal už 4. roč­ník výsta­vy foto­gra­fií v ple­né­ri, kto­rú orga­ni­zu­je Pieš­ťan­ský foto­k­lub v mest­skom par­ku. Park Foto bolo minu­lý rok oce­ne­né pri­má­to­rom mes­ta Pieš­ťa­ny – Kul­túr­ny počin roku 2008, ako význam­ná a už tra­dič­ná akcia, kto­rá úspeš­ne zvi­di­teľ­ňu­je Pieš­ťa­ny. Vysta­vo­va­lo 68 auto­rov, na kto­rých bolo zve­da­vých pri­bliž­ne 1500 náv­štev­ní­kov, kto­rí hod­no­ti­li foto­gra­fie pri­pnu­tím štip­ca. V kate­gó­rii do 18 rokov zví­ťa­zi­li dve mla­dé dámy: Anna Kop­po­no­vá a Simo­na Han­ko­vá z Pieš­ťan. Medzi dospe­lý­mi bolo také­to pora­die: 1. Roman Tiben­ský z Pieš­ťan, 2. Daniel Bašo z Galan­ty, 3. Milan Maro­nek z Trna­vy. Ten­to rok Pieš­ťan­ský foto­k­lub zavie­dol okrem tra­dič­né­ho hod­no­te­nia jed­not­li­vých foto­gra­fií štip­ca­mi aj hod­no­te­nie poro­tou, kto­rú tvo­ri­li čle­no­via Aso­ciá­cie pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov SR. Peter Bagi oce­nil Annu Kop­po­no­vú z Pieš­ťan, Ivan Čani­ga Mag­du Vrá­be­lo­vu z Galan­ty, Mar­tin Vrab­ko Máriu­sa Sor­de­la z Nových Zám­kov a Anna Stru­há­ro­vá Roma­na Buč­ka z Pieš­ťan. Všet­ci tra­ja spo­loč­ne oce­ni­li za foto­gra­fiu “Kolo­toč” Noru Luka­čo­vi­čo­vú z Pieš­ťan. Park Foto sa doč­kal úspeš­né­ho pokra­čo­va­nia, všet­ko sa dia­lo v prí­jem­nej atmo­sfé­re, pria­lo ten­to­krát aj poča­sie. Vyhod­no­te­nie pre­beh­lo v pek­nom a dôs­toj­nom pro­stre­dí neďa­le­ké­ho Kur­sa­lo­nu, po kto­rom nasle­do­va­lo pose­de­nie. To, že do chrum­ka­va upe­če­né pra­siat­ko na záver puto­va­lo do úst vysta­vo­va­te­ľov, bolo vyni­ka­jú­cou bod­kou za skve­lou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pri­pra­vil ove­ľa lep­šie ako rok pred­tým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Priš­lo nás auto­rov dva krát toľ­ko, čo je pozi­tí­vum. Park Foto bolo pre mňa kraj­šie aj pre­to, že už som tu mal zná­mych iných auto­rov. Več­ná ško­da, že v tom istom ter­mí­ne pre­bie­hal v Bra­ti­sla­ve Foto­ma­ra­tón. Pri­pra­vil som si dve série foto­gra­fií. Zís­kal som dojem, že kra­jin­ky sa veľ­mi páči­li vlast­ne všet­kým. Séria rýb bola pre mno­hých nepri­ja­teľ­ná, iným sa páči­la. Zrej­me zavá­ži­lo, že na mno­hých pôso­bi­li asi stu­de­no, pred­po­kla­dám že aj pred­sta­va čoho­si z vody mno­hých odra­di­la. Bol to môj pokus, kto­rý nebu­dem zrej­me opa­ko­vať. Zo svo­ji­mi foto­gra­fia­mi som však bol spo­koj­ný. Z vysta­ve­ných foto­gra­fií sa mi veľ­mi páčil Bec­kov od Richar­da Hes­ka a vôbec naj­viac a suve­rén­ne, foto­gra­fie Ras­ťa Čam­ba­la. Je to tro­chu zvlášt­ne, pre­to­že do 19.9.2009 sa mi tvor­ba Ras­ťa Čam­ba­la skôr nepá­či­la. Našiel som si v nej len zopár foto­gra­fií, kto­ré sa mi páči­li. Tre­ba samoz­rej­me pri­znať, že som videl dovte­dy mož­no 20 – 30 snímkov.

Jeden veľ­mi nega­tív­ny pod­net ale mám. Kopec ľudí pre­chá­dza­lo oko­lo foto­gra­fií leda­bo­lo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, kto­rí si pros­te na to nevyh­ra­di­li čas. Čo mi však udie­ra­lo do očí bolo, že málo ľudí si číta­lo náz­vy foto­gra­fií, a už vôbec nebo­li na tie­to náz­vy adek­vát­ne reak­cie. Mrzí ma veľ­mi, že už sko­ro ani deti sa neve­dia poriad­ne pre­ja­viť. Zare­gis­tro­val som asi šty­ri adek­vát­ne reak­cie na pre­čí­ta­ný názov sním­ku. Samoz­rej­me nestál som celý čas pri svo­jich fot­kách. Medzi nimi bola aj nega­tív­na reak­cia. Teší ma urči­te viac nega­tív­na reak­cia ako žiad­na reak­cia. Nará­žam pre­dov­šet­kým na náz­vy rýb, pre­to­že je to pred­sa iná abs­trak­cia ako pri kra­jin­kách – veď posúď­te sami pod­ľa fotiek dole. Veľa som o tom pre­mýš­ľal. Vši­mol som si, že náv­štev­ní­ci, kto­rí pri­chá­dza­li z kve­ti­no­vé­ho sprie­vo­du – inej akcie, sa pre­ja­vo­va­li ove­ľa viac. Asi ich rozp­rú­dil tanec, mož­no spev, ale­go­ric­ké vozy, kve­ti­ny, mažoretky.


Rok 2008

20.9.2008 sa v prí­jem­nom pro­stre­dí pod pagaš­tan­mi mest­ské­ho par­ku usku­toč­ni­la už po tre­tí rok výsta­va Park Foto. Orga­ni­zá­tor podu­ja­tia ho nazval Park Foto Pieš­ťa­ny 2008, fes­ti­val kre­a­tív­nej foto­gra­fie – výsta­va foto­gra­fií v ple­né­ri. Poča­sie prav­de­po­dob­ne “objed­nal” a veľ­mi dob­re zapla­til nie­kto tajom­ný, ale urči­te moc­ný, pre­to­že prša­lo asi vša­de na celom Slo­ven­sku, ale v par­ku v Pieš­ťa­noch nie. V ten­to chlad­ný sobot­ný deň pad­li na mňa len tri kvap­ky. Objek­tív­ne tre­ba uznať, že mies­ta­mi troš­ku mrho­li­lo, ale keď­že sme nad sebou mali veľ­ké pagaš­ta­ny kon­ské a iné stro­my tak­mer v zápo­ji, tak naše fot­ky aj my sme zosta­li suchí. Orga­ni­zá­tor mys­lel aj na naše niž­šie pudy, pri­pra­vil čaj aj rum. Mie­ša­nie bolo dovo­le­né v akom­koľ­vek pome­re :-). Rum bol len jeden, aj to len lit­ro­vý ;-). Ak náho­dou závi­dí­te, tak nie je veľ­mi čo, pre­to­že tep­lo­ta vzdu­chu, vlh­kosť a rých­losť vet­ra priam núti­li tro­chu roz­ší­riť cie­vy. 20.9 bol aj dátu­mom sláv­nost­né­ho ukon­če­nia kúpeľ­nej sezó­ny. Cez mes­to šiel sprie­vod, kve­ti­no­vé kor­zo, načan­ča­né boli ale­go­ric­ké vozy. Zhru­ba oko­lo 15:30 oko­lo nás pre­šli uzi­me­né mažo­ret­ky v krát­ky suk­nič­kách, kto­ré mali skôr ute­kať, ako len poma­ly chodiť :-(.

Na výsta­ve foto­gra­fií sa zúčast­ni­lo 38 tvor­cov. Napriek neprí­jem­né­mu poča­siu si foto­gra­fie pre­zre­lo mož­no 700 – 900 ľudí. Pre mňa samot­né­ho malo veľ­ký význam, že som sa pre­zen­to­val doma (mimo­cho­dom po prvý krát) pred ľuď­mi, ako aj pred foto­graf­mi. Na ľudí moje fot­ky spra­vi­li pod­ľa slov, kto­ré som mal mož­nosť počuť, dojem. Vzhľa­dom na to, že na via­ce­rých sním­kach som mal Pieš­ťa­ny, tak veľa ľudí skú­ma­lo, čo je to na foto­gra­fiách. Nie­kto­ré zábe­ry som fotil na mies­tach, na kto­ré sa bež­ne člo­vek bez sna­hy nedos­ta­ne, tak­že pôso­bi­li tro­chu exo­tic­ky. Bolo pre mňa zvlášt­ne zis­tiť, že ľuďom čas­to chý­ba geomet­ric­ká a pries­to­ro­vá pred­sta­vi­vosť. Iný je pohľad na úze­mie z lie­tad­la, na mape a iný je pohľad člo­ve­ka a troš­ku iný je pohľad foto­gra­fa. Asi to bude znieť tro­chu čud­ne, ale náv­štev­ní­kov prek­va­po­va­lo to, čo pozna­jú. Uhol pohľa­du bol pre nich nepoz­na­ný, prav­da­že nie pre všetkých.

Teši­lo ma aj iné hod­no­te­nie, kto­ré sa pár­krát opa­ko­va­lo a síce že moje foto­gra­fie “boli ako živé”. Pre spres­ne­nie – foto­gra­fie, kto­ré som mal na tej­to výsta­ve nepo­va­žu­jem za úžas­né a motí­vy na nich už vôbec nepo­va­žu­jem za neja­ké ume­lec­ky veľ­mi hod­not­né ale­bo ori­gi­nál­ne. Jed­nu jedi­nú fot­ku z nich pova­žu­jem za fot­ko­va­tej­šiu 🙂 a tej som napo­kon dal aj svo­je štip­ce. Hod­no­te­nie pre­bie­ha­lo pomo­cou štip­cov – ora­ze­ných kol­kov na bie­li­zeň. Najprv hod­no­ti­li náv­štev­ní­ci podu­ja­tia, potom hod­no­ti­li samot­ní vysta­vu­jú­ci pomo­cou kol­kov, kto­ré sami inka­so­va­li. Nebu­dem ďako­vať za pre­ja­ve­nú pria­zeň, veď nej­de o čosi za odme­nu, ani o prá­cu naviac, ale poviem, že ma tá pria­zeň teší a budem sa aj naďa­lej sna­žiť fotiť lep­šie a lep­šie. Ďaku­jem ale orga­ni­zá­to­rom za mož­nosť sa pre­zen­to­vať a strá­viť prí­jem­ne a uži­toč­ne čas.

Po skon­če­ní výsta­vy nám Dušan Beláň (dufi) pred­sta­vil pho​to​box​.sk a foto­gra­fie zo súťa­že, kto­rú spá­chal na začiat­ku júla prá­ve pho​to​box​.sk. Foto­gra­fie boli až do 19.9 na Pri­bi­no­vej 115 vďa­ka vte­daj­šie­mu EVEREST FOTO, neskôr boli v Pieš­ťa­nochKur­sa­lo­ne. Potom nasle­do­va­lo vyhlá­se­nie víťa­zov v prí­jem­nom pro­stre­dí plnom fotiek. Po vyhod­no­te­ní som sa ja viac spoz­nal s vysta­vu­jú­ci­mi, naj­mä s člen­mi foto­k­lu­bu z Pieš­ťan. Pri­pi­li sme si na Duša­no­ve zdra­vie (vraj sme nemu­se­li – zrej­me je ako repa 😉 ) a potom sme sa pus­ti­li do peče­né­ho pra­siat­ka. Roz­prá­va­lo sa ešte dlho, ja sám som pobu­dol asi do 20:30, čiže snáď dve hodi­ny. Pre­bra­li sme mier­ne aj orga­ni­zá­tor­ské a ľud­ské prob­lé­my a keď­že sa sám podie­ľam na akva­ris­tic­kom “hnu­tí” v podob­nej polo­he, tak sme skon­šta­to­va­li, že je to rov­na­ké a sran­da to urči­te nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstav­nom pries­to­re, tak som postre­tal kopu zná­mych a reč bola samoz­rej­me aj o foto­gra­fiách. Pre­dov­šet­kým na kon­ci mi pomá­hal kama­rát Leo, kto­rý sa neskôr oci­tol aj na vyhod­no­te­ní. Videl atmo­sfé­ru, kto­rá tam vlád­la a sám sa vyjad­ril prek­va­pe­ne. Neča­kal, že ten­to sych­ra­vý deň napo­kon vypá­li tak pekne.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Úhorná

Hits: 1982

Obec vznik­la na zákla­de valas­ké­ho prá­va (uhor​na​.sk), v juž­nej čas­ti Volov­ských vrchov vo výš­ke 713 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Oby­va­te­lia sa živi­li cho­vom oviec, pále­ním dre­ve­né­ho uhlia, povoz­níc­tvom, prá­cou v lese a v baniach a tkáč­stvom (uhor​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1383 (uhor​na​.sk). V obci sa zacho­va­lo množ­stvo sta­rých zru­bo­vých domov s kon­ca 19. sto­ro­čia a zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (ketu​rist​.sk). V 19. sto­ro­čí ťaž­ké život­né pod­mien­ky a krí­za baní v Smol­ní­ku pod­nie­ti­li vysťa­ho­va­nie sa čas­ti miest­nych obča­nov do iných prie­my­sel­ných obcí Spi­ša. V roku 1828 mala obec 75 domov a 552 oby­va­te­ľov (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Nad obcou sa nachá­dza Kapl­n­ka Snež­nej Pan­ny Márie, kde sa kaž­do­roč­ne 5. augus­ta koná púť. Pri kapl­n­ke vyte­ká pra­meň vody, kto­rý je pova­žo­va­ný veria­ci­mi za lie­či­vý. Pod obcou je vod­ná nádrž Úhor­ná, kto­ré bolo vysta­va­né za úče­lom záso­bo­va­nia vodou baní v sused­nej obci Smol­ník (Wiki­pe­dia). Nádrž nesie názov Jaze­ro mie­ru, bola posta­ve­ná v roku 1768, pou­ží­va­la sa aj na pohon čer­pa­diel pod Spit­zen­ber­gom, kam sa voda z kaná­la pri­vá­dza­la potru­bím dlhým osem kilo­met­rov (retep​.sk). Dnes sa Úhor­ná stá­va cha­lu­pár­skou obcou, naj­mä počas víken­dov a škol­ských práz­dnin. Na hrá­dzu sa cho­dia ľudia v lete kúpať (ketu​rist​.sk). Dnes tu žije na plo­che 8.83 km2 140 oby­va­te­ľov (uhor​na​.sk).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Kúpele Piešťany

Hits: 6284

Lie­či­vé účin­ky ter­mál­nej mine­rál­nej vody a sír­ne­ho bah­na boli prvý­krát opí­sa­né lekár­mi v 14. sto­ro­čí (danu​bius​ho​tels​.sk). Vra­ví sa dokon­ca, že lie­či­vé účin­ky pra­me­ňov obja­vi­li rím­ski voja­ci. Oddy­cho­va­li po dlhej a namá­ha­vej ces­te na roz­bah­ne­nej lúke pri Váhu. Po tom­to oddy­chu vraj neoby­čaj­ne svie­ži pokra­čo­va­li v ces­te (pies​ta​ny​-spa​.info). His­tó­ria mes­ta Pieš­ťa­ny je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva v 16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632. Naj­sláv­nej­ší opis kúpe­ľov pochá­dza od Ada­ma Tra­jan v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642. V roku 1772 sa v Pieš­ťa­noch obja­vu­je význam­ný bal­neo­lóg, pro­fe­sor Hein­rich J. von Cranz. Až po jeho náv­šte­ve posta­vi­li prvú stá­lu budo­vu kúpe­ľov, dovte­dy sa pou­ží­va­li iba jamy vyko­pa­né v zemi.

Začiat­kom 19. sto­ro­čia dal Jozef Erdödy vybu­do­vať v kla­si­cis­tic­kom štý­le prvé muro­va­né kúpeľ­né budo­vy, kto­ré boli dobu­do­vá­va­né a pre­sta­vo­va­né v prie­be­hu celé­ho 19. sto­ro­čia. (Wiki­pé­dia). Pred Win­te­rov­ca­mi mali v pre­náj­me kúpe­le vie­den­ský pod­ni­ka­teľ Sch­midt a hlo­hov­ský inži­nier Skar­nit­zel. O kúpe­le sa nesta­ra­li, ich stav bol vte­dy kata­stro­fál­ny. V rokoch 1889 – 1940 boli Ale­xan­der, Imrich a Ľudo­vít Win­ter vedú­ci pra­cov­ní­ci fir­my “Ale­xan­der Win­ter a syno­via, pod­nik gene­rál­ne­ho pre­náj­mu kúpe­ľov”. Tes­ne pred kon­com voj­ny, 18.9.1918 pod­pí­sal Win­ter s gró­fom Vilia­mom Erdödym zmlu­vu na pre­dĺže­nie pre­náj­mu kúpe­ľov o 90 rokov (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ale­xan­dra Win­te­ra na pod­ni­ka­teľ­ský roz­mach inšpi­ro­va­la aj vlá­da Uhor­ska, kto­ré si v roku 1867 vybo­jo­va­lo istú nezá­vis­losť od Habs­bur­gov­cov. Vlá­da vyzva­la obča­nov, aby “kaž­dá pod­ni­kal samos­tat­ne z vlast­nej sily a z vlast­ných pros­tried­kov”. Ale­xan­der Win­ter sa výzvou nad­chol a roz­ho­dol sa pre­na­jať si Pieš­ťan­ské kúpe­le. Do Pieš­ťan vte­dy cho­die­va­lo v lete len asi 1 000 pacien­tov, kto­rí ale zväč­ša nebý­va­li v Kur­ho­te­li, kde bolo 30 izieb. Vybu­do­val kúpeľ­nú Robot­níc­ku nemoc­ni­cu, v kto­rej sa moh­li lie­čiť aj nema­jet­ní ľudia ak nákla­dy bol ochot­ný zná­šať zamest­ná­va­teľ, ale­bo obec. Nasle­do­val veľ­ký sta­veb­ný roz­mach. Budo­va­li sa ochran­né hrá­dze pro­ti povod­niam, nové kúpeľ­né pries­to­ry, pro­me­ná­dy, par­ky, kaviar­ne, hote­ly, kúpa­lis­ko, gol­fo­vé ihris­ko, múze­um, dláž­di­li sa ces­ty, budo­va­la kana­li­zá­cia, vodo­vod …Napr. aj seces­ný hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobe­jo­vá).

V novem­bri 1938 sa Ľudo­vít Win­ter dozve­del, že gróf Viliam Erdödy je prívr­žen­com Hit­le­ra a chce odpre­dať kúpe­le isté­mu nemec­ké­mu kon­zor­ciu. V mar­ci 1939 pre­to navrhol pre­zi­den­to­vi Tiso­vi, že odo­vzda­jú kúpe­le účas­tin­nej spo­loč­nos­ti, len žia­da­jú pone­chať dvom Win­te­rov­com skrom­né zamest­na­nie. Tiso vycí­til nebez­pe­čen­stvo a podal návrh vlá­de na pre­vza­tie kúpe­ľov. Celý maje­tok sa na zákla­de vlád­ne­ho uzne­se­nia dostal pod núte­nú sprá­vu. 20.10.1940 boli kúpe­le od Erdödy­ov­cov vyvlast­ne­né a sta­li sa majet­kom štá­tu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 5). Ter­mál­ne pra­me­ne sú v pova­žan­skom zlo­mo­vom pás­me, v hĺb­ke 2 000 met­rov. Voda sa aku­mu­lu­je v bur­gi­dal­ských (miocén­nych) sedi­men­toch Podu­naj­skej pan­vy. Pra­me­ne sú sírnato-​hydrouhličitanové, vápenato-​horčíkaté, a sír­ne. Ich tep­lo­ta je 67 – 69 °C, s obsa­hom oko­lo 1.5 g/​l mine­rál­nych látok a s obsa­hom ply­nov, naj­mä siro­vo­dí­ka. Kapa­ci­ta zachy­te­ných žrie­diel je viac ako 3 mili­ó­ny lit­rov vody za deň (Cam­bel, B, 1962). Dlho­do­bá reak­cia ter­mál­nej vody s mäk­ký­mi hor­ni­na­mi a špe­ci­fic­ká bak­te­riál­na mik­rof­ló­ra tvo­rí bah­no, vďa­ka kto­ré­mu kúpe­le vďa­čia za svo­ju dob­rú povesť (inter​spa​.sk). Bah­no dob­re vedie tep­lo, chlad­ne šty­ri­krát pomal­šie ako voda, má vyso­kú vis­ko­zi­tu (danu​bius​ho​tels​.sk). Väč­ši­na pra­me­ňov, kto­ré vyvie­ra­jú na Kúpeľ­nom ostro­ve je zachy­te­ná v hĺb­kach 50 – 60 met­rov, čím sa vylú­či­la mož­nosť kon­ta­mi­ná­cie s povr­cho­vou vodou, kon­štan­tnosť tep­lo­ty (slo​ven​ske​.info). Vďa­ka tomu sa v Pieš­ťa­noch úspeš­ne roz­ví­ja bal­neo­te­ra­pia, vodo­lieč­ba, reha­bi­li­tá­cia. Lie­či sa tu množ­stvo poú­ra­zo­vých sta­vov, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva apod..

Pávy pat­ria ku kúpe­ľom v Pieš­ťa­noch. Po vyše 30 roč­nej pre­stáv­ke nad­via­za­li pieš­ťan­ské kúpe­le na tra­dí­ciu cho­vu pávov na Kúpeľ­nom ostro­ve, s kto­rou zača­li už Win­te­rov­ci. Pod­ľa poves­ti prá­ve páv odha­lil lie­čeb­né účin­ky ter­mál­nych vôd a bah­na (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľ­nom ostro­ve, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra v mesač­ní­ku Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae, No. 2 – 3 v roku 1948 zve­rej­nil povesť, v kto­rej si pre­c­hlad­nu­tý páv vši­mol, že jeho pobyt v bah­ne pri rie­ke, mu pro­spie­va. Najprv boli za jazier­ka­mi, dnes sú na pomer­ne veľ­kej plo­che, hneď za valom, za Kolo­nád­nym mos­tom po ľavej stra­ne. Inak pove­da­né – pred kúpa­lis­kom EVA a neďa­le­ko od jazie­rok. Okrem páva korun­ka­té­ho Pavo cris­ta­tus sa tu nachá­dza­jú aj iné vtá­ky: bažant zla­tý – Chry­so­lop­hus pic­tus, bažant strie­bor­ný – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, bažant krá­ľov­ský – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, hrd­lič­ka chi­cho­ta­vá – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­mač­ná tabu­ľa) Ther­mia Pala­ce – je dnes päť­hviez­dič­ko­vý hotel, mimo­cho­dom bol prvým, kto­rý spl­nil také­to kri­té­ria. Je to nád­her­ná budo­va za Kolo­nád­nym mos­tom, o kto­ré­ho posta­ve­nie sa v roku 1912 zaslú­žil Ľudo­vít Win­ter (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Vo feb­ru­ári 1917 tu roko­va­li o vede­ní voj­ny tra­ja cisá­ri, Wil­helm II Hohen­zol­lern, rakús­ky cisár Karol I. Habs­burg a bul­har­ský cár Fer­di­nand I. Koburg. (Wiki­pé­dia). Odpo­rú­čam si ju pozrieť z oboch strán.

Irma je budo­va kúpe­ľov, v kto­rej pre­bie­ha­jú mno­hé pro­ce­dú­ry. Suse­dí s Ther­mi­ou, z kto­rou je spo­je­ná chod­bou. Kúpe­le Irma nesú meno po gróf­ke Erdődy­o­vej. V Irme je bah­nis­ko posta­ve­né pria­mo na ter­mál­nom pra­me­ni, čo je európ­sky uni­kát. Už od roku 1912 tu pre­bie­ha švéd­ska gym­nas­ti­ka, elek­tro­lieč­ba, štvor­va­nič­ko­vé kúpe­le, inha­la­tó­rium. Dnes tu je aj zrkad­lis­ko, bah­nis­ko, trakč­ný bazén, reha­bi­li­tač­ná časť, vaňo­vé odde­le­nie, suchý uhli­či­tý kúpeľ, sau­na, suchá trak­cia. Pre­bie­ha tu vodo­lieč­ba, mag­ne­to­te­ra­pia, fit­nes a mno­hé iné (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort a luxus v Kúpeľ­nom dome Irma, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 5 – 6). Pro Pat­ria – je dnes bal­neo­te­ra­pe­utic­ké a uby­to­va­cie zaria­de­nie. Posta­ve­ná bola v roku 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedy­si bol reha­bi­li­to­va­ný aj ja. Fon­tá­na pre­zi­den­tov pred Irmou bola pome­no­va­ná pri prí­le­ži­tos­ti stret­nu­tia pre­zi­den­tov kra­jín V4-​ky 12. – 13. sep­tem­bra 2008.

Lite­ra­tú­ra

  • Cam­bel Bohu­slav, 1962: Mine­rál­ne vody. In Buday T., Cam­bel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvet­liv­ky k pre­hľad­nej geolo­gic­kej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bra­ti­sla­va, Geofond, Bra­ti­sla­va, 248 pp..

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post