2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Príroda, Slovenská krajina, Technika, Vodné nádrže

Drahovská priehrada – vodné dielo, cez ktoré sa dá v lete prejsť na korčuliach

Hits: 4271

Dra­hov­ská prieh­ra­da sa nachá­dza pre obcou Dra­hov­ce, cca 5 km od Sta­ré­ho mos­tu. Pre­dov­šet­kým v lete je súčas­ťou Kolo­kru­hu. Od Sta­ré­ho mos­tu doko­la cez Dra­hov­skú prieh­ra­du a späť je cca 11 km. Ten­to okruh sa dá zvlád­nuť na bicyk­li aj na kor­ču­liach. Mimo let­né­ho obdo­bia je prieh­ra­da pre verej­nosť nepre­jazd­ná. Je cel­kom zau­jí­ma­vé pre­chá­dzať sa tes­ne nad úrov­ňou vody a vidieť ako sa valí voda.

Prá­ce na stav­be vod­né­ho die­la Dra­hov­ce – Madu­ni­ce zača­li v roku 1956. Od roku 1960 zača­la sedem­roč­ná skú­šob­ná pre­vádz­ka. Vod­ná nádrž Sĺňa­va slú­ži aj pre odber chla­dia­cej vody do ató­mo­vej elek­trár­ne v Jas­lov­ských Bohu­ni­ciach (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).


Dra­hov­ská Dam is loca­ted near the vil­la­ge of Dra­hov­ce, app­ro­xi­ma­te­ly 5 km from Sta­rý most (Old Brid­ge). Pri­ma­ri­ly in the sum­mer, it is part of the Kolo­kruh cir­cu­it. The cir­cu­it, which goes around Sta­rý most, through Dra­hov­ská Dam, and back, is app­ro­xi­ma­te­ly 11 km. This cir­cu­it can be com­ple­ted on a bicyc­le or rol­lerb­la­des. Out­si­de the sum­mer sea­son, the dam is not acces­sib­le to the pub­lic. It is quite inte­res­ting to stroll just abo­ve the water level and see the flow of water.

Cons­truc­ti­on work on the Dra­hov­ce – Madu­ni­ce water­works began in 1956. A seven-​year trial ope­ra­ti­on star­ted in 1960. The Sĺňa­va reser­vo­ir also ser­ves for the inta­ke of cooling water for the nuc­le­ar power plant in Jas­lov­ské Bohu­ni­ce (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny

Benátky – mesto ležiace na vode

Hits: 5417

Benát­ky sa nachá­dza­jú na seve­ro­vý­chod­nom pobre­ží Talian­ska, v oblas­ti zná­mej ako Benát­ska lagú­na. Mes­to sa skla­dá z 118 ostro­vov spo­je­ných séri­ou kaná­lov a mos­tov. Hlav­ný­mi doprav­ný­mi ces­ta­mi v Benát­kach sú kaná­ly, kto­ré nahrá­dza­jú kla­sic­ké ces­ty a uli­ce. Naj­zná­mej­ší kanál je Canal Gran­de, kto­rý pre­chá­dza cez celé mes­to. Rov­na­ko zná­me sú aj mos­ty, vrá­ta­ne sláv­ne­ho Rial­tov­ho mos­ta. Benát­ky sú zná­me svo­jou archi­tek­tú­rou. Sláv­ne sú naprí­klad Bazi­li­ka svä­té­ho Mar­ka, Palaz­zo Duca­le (Dóžen­ský palác) a Cam­pa­ni­le di San Mar­co – Zvo­ni­ca svä­té­ho Mar­ka. Gon­do­ly, tra­dič­né benát­ske lode sú sym­bo­lom mes­ta. Turis­ti si čas­to uží­va­jú roman­tic­kú plav­bu kanál­mi s gon­do­lie­rom. Okrem toho sú k dis­po­zí­cii aj verej­né vod­né auto­bu­sy, tzv. vapo­ret­ty, kto­ré slú­žia ako doprav­ný pros­trie­dok pre miest­nych a náv­štev­ní­kov. Benát­ky sú domo­vom pre­stíž­ne­ho ume­nia a archi­tek­tú­ry na sve­to­vom stup­ni, vrá­ta­ne sláv­ne­ho Benát­ske­ho bie­ná­le, kto­ré je jed­ným z naj­star­ších a naj­výz­nam­nej­ších sve­to­vých ume­lec­kých podu­ja­tí. Benát­ky majú svo­ju vlast­nú flo­ti­lu lodi, vrá­ta­ne tzv. vapo­ret­to, vod­ných taxí­kov a iných malých pla­vi­diel, kto­ré slú­žia na dopra­vu a pre­pra­vu tova­ru. Benát­ky čelia prob­lé­mu stú­pa­jú­cej hla­di­ny mora (aqua alta), čo zna­me­ná, že nie­kto­ré čas­ti mes­ta môžu byť občas zapla­ve­né. Je to prob­lém aj v súvis­los­ti s kli­ma­tic­kou zme­nou. Benát­ky majú neza­me­ni­teľ­ný cha­rak­ter, roman­tic­kú atmo­sfé­ru, kto­rá kaž­do­roč­ne pri­tiah­ne mili­ó­ny turistov.

Mes­to Benát­ky zalo­ži­li v roku 452 Ilýr­ski Vené­ti (Gosur​fing​.sk). V 5. sto­ro­čí sa na neobý­va­né ostro­vy uchý­li­li oby­va­te­lia oko­li­tých pev­nin­ských miest pred nájazd­mi bar­ba­rov – Hunov. Pre­dov­šet­kým aqu­ilej­skí Rima­nia. V roku 829 boli do Bená­tok sláv­nost­ne pri­ve­ze­né relik­vie evan­je­lis­tu sv. Mar­ka, kto­ré boli ulú­pe­né v Ale­xan­drii. V roku 1866 sú Benát­ky pri­po­je­né ku Talian­ske­mu krá­ľov­stvu. (Wiki­pe­dia). Benát­ky sú seve­ro­ta­lian­skym hlav­ným mes­tom regi­ó­nu Benát­ky – Vene­to, vybu­do­va­ným na 118 plo­chých lagú­no­vých ostro­voch tiah­nu­cich sa pozdĺž Jad­ran­ské­ho mora, kto­ré navzá­jom odde­ľu­jú úzke kaná­ly, pre­po­je­né vyše 400 mos­tmi. Naj­star­ší a asi naj­zná­mej­ší z nich je Pon­te di Rial­to, kto­rý sto­jí od kon­ca 16. sto­ro­čia na 12 000 dre­ve­ných koloch. Je dlhý 48 a širo­ký 22 met­rov (Gosur​fing​.sk). Zau­jí­ma­ví ľudia spo­je­ní s Benát­ka­mi: ces­to­va­teľ Mar­co Polo (12541324), rene­sanč­ný maliar Titian (cca 148814901576), hudob­ník Clau­dio Mon­te­ver­di (15671643), diva­del­ník Car­lo Gol­do­ni, Gia­co­mo Casa­no­va (17251798) (Wiki­pe­dia).


Veni­ce is loca­ted on the nort­he­ast coast of Ita­ly in an area kno­wn as the Vene­tian Lago­on. The city is com­po­sed of 118 islands con­nec­ted by a series of canals and brid­ges. The pri­ma­ry tho­rough­fa­res in Veni­ce are the canals, which repla­ce tra­di­ti­onal roads and stre­ets. The most famous canal is the Grand Canal, which tra­ver­ses the enti­re city. Equ­al­ly reno­wned are the brid­ges, inc­lu­ding the ico­nic Rial­to Bridge.

Veni­ce is celeb­ra­ted for its archi­tec­tu­re, with notab­le land­marks such as St. Mar­k’s Basi­li­ca, the Doge­’s Pala­ce (Palaz­zo Duca­le), and the Cam­pa­ni­le di San Mar­co (St. Mar­k’s Cam­pa­ni­le). Gon­do­las, tra­di­ti­onal Vene­tian boats, ser­ve as a sym­bol of the city. Tou­rists often enjoy roman­tic canal rides with gon­do­liers. Addi­ti­onal­ly, pub­lic water buses, kno­wn as vapo­ret­tos, ser­ve as a means of tran­s­por­ta­ti­on for both locals and visitors.

The city is a hub of pre­sti­gi­ous art and archi­tec­tu­re on the glo­bal sta­ge, hos­ting events like the reno­wned Veni­ce Bien­na­le, one of the oldest and most sig­ni­fi­cant inter­na­ti­onal art exhi­bi­ti­ons. Veni­ce main­tains its own fle­et of boats, inc­lu­ding vapo­ret­tos, water taxis, and other small ves­sels used for tran­s­por­ta­ti­on and cargo.

Veni­ce faces the chal­len­ge of rising sea levels (aqua alta), lea­ding to occa­si­onal flo­oding in cer­tain parts of the city. This issue is exa­cer­ba­ted by cli­ma­te chan­ge. Des­pi­te the­se chal­len­ges, Veni­ce remains an unpa­ral­le­led des­ti­na­ti­on, offe­ring a dis­tinc­ti­ve cha­rac­ter and a roman­tic atmo­sp­he­re that att­racts mil­li­ons of tou­rists annually.

The city of Veni­ce was foun­ded in 452 by Illy­rian Vene­ti (Gosur​fing​.sk). In the 5th cen­tu­ry, inha­bi­tants of sur­roun­ding main­land cities sought refu­ge on unin­ha­bi­ted islands from the inva­si­ons of bar­ba­rians, par­ti­cu­lar­ly the Aqu­ile­ian Romans fle­e­ing the Huns. In 829, the relics of the Evan­ge­list Saint Mark, sto­len in Ale­xan­dria, were cere­mo­ni­ous­ly brought to Veni­ce. In 1866, Veni­ce was anne­xed to the King­dom of Ita­ly (Wiki­pe­dia). Veni­ce is the nort­hern Ita­lian capi­tal of the Vene­to regi­on, built on 118 flat lago­on islands along the Adria­tic Sea. The­se islands are sepa­ra­ted by nar­row canals and con­nec­ted by over 400 brid­ges. The oldest and per­haps most famous of them is the Rial­to Brid­ge, which has sto­od sin­ce the late 16th cen­tu­ry on 12,000 wooden piles. It is 48 meters long and 22 meters wide (Gosur​fing​.sk). Notab­le figu­res asso­cia­ted with Veni­ce inc­lu­de the explo­rer Mar­co Polo (12541324), Renais­san­ce pain­ter Titian (cir­ca 1488 to 14901576), musi­cian Clau­dio Mon­te­ver­di (15671643), pla­y­wright Car­lo Gol­do­ni, and Gia­co­mo Casa­no­va (17251798) (Wiki­pe­dia).


Vene­zia si tro­va­no sul­la cos­ta nord-​orientale del­l’I­ta­lia, nel­la zona conos­ciu­ta come Lagu­na di Vene­zia. La cit­tà è com­pos­ta da 118 iso­le col­le­ga­te da una serie di cana­li e pon­ti. Le prin­ci­pa­li vie di tra­spor­to a Vene­zia sono i cana­li, che sos­ti­tu­is­co­no le stra­de e le vie tra­di­zi­ona­li. Il cana­le più famo­so è il Canal Gran­de, che att­ra­ver­sa l’in­te­ra cit­tà. Anche i pon­ti, com­pre­so il famo­so Pon­te di Rial­to, sono ben noti.

Vene­zia è famo­sa per la sua archi­tet­tu­ra. Tra i suoi monu­men­ti più celeb­ri ci sono la Basi­li­ca di San Mar­co, il Palaz­zo Duca­le e il Cam­pa­ni­le di San Mar­co. Le gon­do­le, tra­di­zi­ona­li imbar­ca­zi­oni vene­zia­ne, sono il sim­bo­lo del­la cit­tà. I turis­ti spes­so godo­no di roman­ti­che pas­seg­gia­te sui cana­li con il gon­do­lie­re. Inol­tre, sono dis­po­ni­bi­li i vapo­ret­ti, i tra­spor­ti pubb­li­ci via acqua, che ser­vo­no sia i resi­den­ti che i visitatori.

Vene­zia è pat­ria di un’ar­te e archi­tet­tu­ra pre­sti­gi­osa a livel­lo mon­dia­le, inc­lu­sa la famo­sa Bien­na­le di Vene­zia, uno degli even­ti artis­ti­ci più anti­chi e impor­tan­ti al mon­do. Vene­zia possie­de una prop­ria flot­ta di imbar­ca­zi­oni, tra cui i vapo­ret­ti, i taxi acqu­ati­ci e altre pic­co­le imbar­ca­zi­oni uti­liz­za­te per il tra­spor­to e la movi­men­ta­zi­one di mer­ci. La cit­tà aff­ron­ta il prob­le­ma del­l’in­nal­za­men­to del livel­lo del mare (acqua alta), il che sig­ni­fi­ca che alcu­ne par­ti del­la cit­tà posso­no esse­re occa­si­onal­men­te inon­da­te. Ques­to è un prob­le­ma lega­to al cam­bia­men­to cli­ma­ti­co. Vene­zia ha un carat­te­re uni­co e un’at­mos­fe­ra roman­ti­ca che atti­ra mili­oni di turis­ti ogni anno.

La cit­tà di Vene­zia fu fon­da­ta nel 452 dai Vene­ti Illi­ri­ci (Gosur​fing​.sk). Nel V seco­lo, gli abi­tan­ti del­le cit­tà cir­cos­tan­ti sul­la ter­ra­fer­ma cer­ca­ro­no rifu­gio su iso­le disa­bi­ta­te dal­le inva­si­oni dei bar­ba­ri, in par­ti­co­la­re dai Roma­ni aqu­ile­ie­si in fuga dag­li Unni. Nel 829 le reli­qu­ie del­l’e­van­ge­lis­ta San Mar­co, ruba­te ad Ales­san­dria, furo­no por­ta­te solen­ne­men­te a Vene­zia. Nel 1866 Vene­zia fu annes­sa al Regno d’I­ta­lia (Wiki­pe­dia). Vene­zia è la capi­ta­le ita­lia­na del Vene­to, situ­ata nel nord, cos­tru­ita su 118 iso­le piat­te nel­la lagu­na lun­go il Mar Adria­ti­co. Ques­te iso­le sono sepa­ra­te da stret­ti cana­li e col­le­ga­te da oltre 400 pon­ti. Il più anti­co e for­se più famo­so di essi è il Pon­te di Rial­to, che si erge dal tar­do XVI seco­lo su 12.000 pali di leg­no. Ha una lun­ghez­za di 48 met­ri e una larg­hez­za di 22 met­ri (Gosur​fing​.sk). Per­so­nag­gi note­vo­li asso­cia­ti a Vene­zia inc­lu­do­no l’esp­lo­ra­to­re Mar­co Polo (12541324), il pit­to­re rinas­ci­men­ta­le Tizia­no (cir­ca 148814901576), il musi­cis­ta Clau­dio Mon­te­ver­di (15671643), il dram­ma­tur­go Car­lo Gol­do­ni e Gia­co­mo Casa­no­va (17251798) (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Časová línia, Krajina, Zahraničie

Egypt – staroveká krajina

Hits: 4475

Egypt sa nachá­dza v seve­ro­vý­chod­nej Afri­ke, je dôka­zom boha­tej his­tó­rie ľud­skej civi­li­zá­cie. Kra­ji­na fara­ó­nov fas­ci­nu­je dob­ro­dru­hov, his­to­ri­kov a ces­to­va­te­ľov od nepa­mä­ti. Pyra­mí­dy tu posta­vi­li ako hro­by pre fara­ó­nov, je obdi­vu­hod­né, že tie­to stav­by odo­la­li času. Cez Egypt tečie jed­na z naj­dl­h­ších riek na sve­te, Níl. Jeho zápla­vy obo­ha­co­va­li pôdu, umož­ňo­va­li rast plo­dín pri jeho bre­hoch. Vodu posky­tu­je mili­ó­nom ľudí. Egypt je aj pova­žo­va­ný za kolís­ku vedo­mos­tí, vzde­la­nia, pre­dov­šet­kým do sta­ro­ve­kej Ale­xan­drie. Zalo­žil ju Ale­xan­der Veľ­ký. Ale­xan­drij­ská kniž­ni­ca obsa­ho­va­la nespo­čet­né zvit­ky a ruko­pi­sy. V 19. sto­ro­čí sa posta­vil Suez­ský prie­plav, kto­rý spo­jil Stre­do­zem­né a Čer­ve­né more. Ten­to inži­nier­sky čin výraz­ne skrá­til námor­né tra­sy a Egypt sa vďa­ka tomu stal stra­te­gic­ký. Na východ­nom bre­hu Nílu leží Luxor – naj­väč­šie otvo­re­né múze­um na sve­te, kto­ré je domo­vom mno­hých pamia­tok. Je domo­vom chrá­mu Kar­nak, roz­siah­le­ho kom­ple­xu chrá­mov, kapl­niek a iných sta­vieb. Neďa­le­ko sa nachá­dza Údo­lie krá­ľov a Údo­lie krá­ľo­vien, kto­ré obsa­hu­jú hrob­ky fara­ó­nov a krá­ľo­vien. Egypt­ská kuchy­ňa je boha­tá. Jed­lá ako kóša­ri a ful meda­mes odrá­ža­jú rôz­ne vply­vy a kuli­nár­ske tra­dí­cie. Typic­ké sú ruš­né trhy plné živých farieb a vôní a chu­tí. Pre hos­po­dár­stvo je veľ­mi dôle­ži­tý ces­tov­ný ruch, kto­rý láka mili­ó­ny náv­štev­ní­kov (wikipedia.cs).


Egypt, loca­ted in nort­he­as­tern Afri­ca, stands as evi­den­ce of the rich his­to­ry of human civi­li­za­ti­on. The land of pha­ra­ohs has fas­ci­na­ted adven­tu­rers, his­to­rians, and tra­ve­lers for ages. The pyra­mids, built here as tombs for the pha­ra­ohs, are remar­kab­le struc­tu­res that have withs­to­od the test of time. One of the lon­gest rivers in the world, the Nile, flo­ws through Egypt. Its annu­al flo­ods enri­ched the soil, allo­wing crops to thri­ve along its banks, pro­vi­ding water to mil­li­ons of peop­le. Egypt is con­si­de­red the crad­le of kno­wled­ge and edu­ca­ti­on, espe­cial­ly with its ancient city of Ale­xan­dria, foun­ded by Ale­xan­der the Gre­at. The Lib­ra­ry of Ale­xan­dria hou­sed coun­tless scrolls and manusc­ripts. In the 19th cen­tu­ry, the Suez Canal was cons­truc­ted, con­nec­ting the Medi­ter­ra­ne­an and Red Seas. This engi­ne­e­ring feat sig­ni­fi­can­tly shor­te­ned mari­ti­me rou­tes, making Egypt a stra­te­gic hub. On the east bank of the Nile lies Luxor, often cal­led the lar­gest open-​air muse­um in the world,” home to many ancient won­ders. It hosts the Kar­nak Tem­ple, an exten­si­ve com­plex of tem­ples, cha­pels, and other struc­tu­res. Near­by are the Val­ley of the Kings and the Val­ley of the Que­ens, con­tai­ning the tombs of pha­ra­ohs and que­ens. Egyp­tian cuisi­ne is diver­se, with dis­hes like kos­ha­ri and ful meda­mes ref­lec­ting vari­ous influ­en­ces and culi­na­ry tra­di­ti­ons. The bust­ling mar­kets, full of vib­rant colors and aro­mas, are typi­cal of the live­ly Egyp­tian life. Tou­rism pla­ys a cru­cial role in the eco­no­my, att­rac­ting mil­li­ons of visitors.


مصر تقع في شمال شرق أفريقيا وتشكل دليلاً على التاريخ الغني للحضارة البشرية. أرض الفراعنة قد أثارت إعجاب المغامرين والمؤرخين والمسافرين لآلاف السنين. بُنيت الأهرامات هنا كقبور للفراعنة، وهي هياكل ملحوظة تحملت تجربة الزمن. يجري أطول نهر في العالم، النيل، عبر مصر. فيضاناته السنوية غنت التربة، مما سمح للمحاصيل بالازدهار على طول ضفافه، وتوفير المياه لملايين الأشخاص. تُعتبر مصر مهدًا للمعرفة والتعليم، خاصة مع مدينة الإسكندرية القديمة، التي أسسها الإسكندر الأكبر. كانت مكتبة الإسكندرية تحتوي على عدد لا حصر له من الأسفار والمخطوطات. في القرن التاسع عشر، تم بناء قناة السويس، التي ربطت البحر الأبيض المتوسط​والبحر الأحمر. ساهم هذا الإنجاز الهندسي في تقصير الطرق البحرية بشكل كبير، مما جعل مصر مركزًا استراتيجيًا. في الضفة الشرقية للنيل يقع الأقصر، ويطلق عليه في كثير من الأحيان أكبر متحف مفتوح في العالم”، حيث يوجد العديد من عجائب الماضي. يستضيف معبد الكرنك، المجمع الواسع للمعابده والكنائس والهياكل الأخرى. على مقربة منه تقع وادي الملوك ووادي الملكات، اللذان يحتويان على مقابر الفراعنة والملكات. المطبخ المصري متنوع، حيث تعكس أطباق مثل الكشري والفول المدمس تأثيرات وتقاليد متنوعة. الأسواق الحية، مليئة بالألوان الزاهية والروائح، هي طابع من طابعات الحياة المصرية. يلعب السياحة دورًا حيويًا في الاقتصاد، حيث تجذب الملايين من الزوار.


Egypt je sta­ro­ve­ká kra­ji­na s boha­tou his­tó­ri­ou. Žili tu fara­ó­ni. Egypt je pova­žo­va­ný za kolís­ku civi­li­zá­cie a kul­tú­ry. Roz­lo­ha Egyp­ta je 1 001 449 km2 (wiki​pe​dia​.sk). Žilo tu v roku 2012 viac ako 82 mili­ó­nov oby­va­te­ľov (wikipedia.cs). Hlav­ným mes­tom je Káhi­ra, v kto­rej aglo­me­rá­cii žije 15 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Mno­hé egypt­ské pamiat­ky sve­to­vé­ho význa­mu sú chrá­ne­né UNESCO‑m. Z obdo­bia sta­ro­ve­ku napr. pyra­mí­dy v Gize, Údo­lie krá­ľov, chrá­my v Kar­na­ku, Luxo­re, Abú Sim­bel (wiki​pe​dia​.sk). Slo­vo Egypt má kore­ne v egyptš­ti­ne. Pôvod­ne šlo o ozna­če­nie Pta­hov­ho chrá­mo­vé­ho kom­ple­xu v Men­no­fe­re (Mem­fi­se), kto­rý bol nazva­ný Palác Pta­hov Ka”, čo sa vyslo­vu­je hat ka ptah”. Sta­ro­ve­ký Egyp­ťa­nia nazý­va­li svo­ju kra­ji­ne ako Kemet”, čo zna­me­ná Čier­na zem. Aj dnes oby­va­te­lia nena­zý­va­jú svo­ju kra­ji­nu Egypt. Ofi­ciál­ny názov je Džumhúrjaal-​Misríja al-‘Arabíja, čo sa hovo­rov skra­cu­je na Masr, resp. Misr. (wikipedia.cs).


Egypt is an ancient land with a rich his­to­ry, kno­wn for its pha­ra­ohs. It is con­si­de­red the crad­le of civi­li­za­ti­on and cul­tu­re. The area of Egypt is 1,001,449 km² (Wiki­pe­dia). In 2012, it had a popu­la­ti­on of over 82 mil­li­on peop­le (Wiki­pe­dia). The capi­tal is Cai­ro, with a met­ro­po­li­tan popu­la­ti­on of 15 mil­li­on. Many Egyp­tian monu­ments of glo­bal sig­ni­fi­can­ce, such as the Pyra­mids of Giza, the Val­ley of the Kings, and the tem­ples of Kar­nak, Luxor, and Abu Sim­bel, are UNESCO-​protected (Wiki­pe­dia). The word Egypt” has its roots in the Egyp­tian lan­gu­age. Ori­gi­nal­ly, it refer­red to the tem­ple com­plex of Ptah in Memp­his, which was cal­led Pala­ce of the Ka of Ptah,” pro­noun­ced hat ka ptah.” Ancient Egyp­tians cal­led the­ir land Kemet,” mea­ning Black Land. Even today, the inha­bi­tants do not refer to the­ir coun­try as Egypt. The offi­cial name is Jum­hu­ri­y­at al-​Misriyah al-​Arabiyah, com­mon­ly abb­re­via­ted as Masr or Misr (Wiki­pe­dia).


مصر هي أرض قديمة ذات تاريخ غني، كانت موطنًا للفراعنة. تُعتبر مصر مهد الحضارة والثقافة. تبلغ مساحة مصر الإجمالية 1،001،449 كيلومتر مربع (ويكيبيديا). في عام 2012، بلغ عدد سكانها أكثر من 82 مليون نسمة (ويكيبيديا). العاصمة هي القاهرة، جزء من منطقة حضرية يعيش فيها 15 مليون نسمة. العديد من المعالم المصرية ذات الأهمية العالمية تحمى من قبل اليونسكو، بما في ذلك عجائب قديمة مثل هرمات الجيزة، ووادي الملوك، والمعابده في كارناك، والأقصر، وأبو سمبل (ويكيبيديا). كلمة مصر” لها جذورها في اللغة المصرية، تشير في الأصل إلى معبد بتاح في منيفير (ممفيس)، الذي كان يُسمى قصر بتاح كا”، ويُنطق هات كا بتاح”. كان المصريين القدماء يشيرن إلى بلادهن باسم كيميت”، والذي يعني الأرض السوداء. حتى اليوم، لا يطلق السكان اسم مصر” على بلادهم بشكل شائع. الاسم الرسمي هو جمهورية المصرية العربية”، ويُختصر عادة إلى مصر” أو مصر” (ويكيبيديا)


His­tó­ria Egyp­ta pat­rí medzi naj­dl­h­šie súvis­lé his­tó­rie zjed­no­te­né­ho štá­tu. V his­tó­rii Egyp­ta zohra­la veľ­kú úlo­hu voda. Odvo­dňo­va­cie prá­ce vyvo­la­li vytvo­re­nie kme­ňo­vých spo­lo­čens­tiev už v roku 3150 pred n.l.. V Hor­nom Egyp­te to bol naj­mä kmeň Nechen (neskôr Hie­ra­kon­po­lis), v Dol­nom Egyp­te kmeň pri osa­de Bútó. Fara­ón Menes v roku 3150 pred n.l. zjed­no­til Hor­ný a Dol­ný Egypt a vznik­la Sta­rá ríša. Nasta­la doba pyra­míd. Neskôr sa ríša roz­pad­la, potom opäť nasta­li zme­ny .… Oko­lo roku 1650 pred n.l. vpad­li do Egyp­ta z Ázie semit­skí Hyk­só­si. Zná­my bol panov­ník Amen­ho­tep IV. (13641347 pred n.l.), kto­ré­ho man­žel­kou bola Nefer­ti­ti. Zme­nil si meno na Ach­na­ton a usku­toč­nil nábo­žen­skú refor­mu. Jedi­ným uctie­va­ným bohom bol boh sln­ka – Aton. Jeho nástup­com bol Tutan­cha­mon a ten­to kult zru­šil. Rames­se II. vlá­dol v rokoch 12901224 pred n.l. (wikipedia.cs).


The his­to­ry of Egypt is among the lon­gest con­ti­nu­ous his­to­ries of a uni­fied sta­te. Water pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in Egyp­t’s his­to­ry. Drai­na­ge works ini­tia­ted the for­ma­ti­on of tri­bal com­mu­ni­ties as ear­ly as 3150 BCE. In Upper Egypt, the Nechen tri­be (later Hie­ra­kon­po­lis) pla­y­ed a major role, whi­le in Lower Egypt, it was the tri­be near the sett­le­ment of Bútó. Pha­ra­oh Menes uni­fied Upper and Lower Egypt in 3150 BCE, giving rise to the Old King­dom, kno­wn for the era of pyra­mids. Later, the king­dom disin­teg­ra­ted, fol­lo­wed by furt­her chan­ges… Around 1650 BCE, Semi­tic Hyk­sos inva­ded Egypt from Asia. A notab­le ruler was Pha­ra­oh Amen­ho­tep IV (13641347 BCE), who­se wife was Nefer­ti­ti. He chan­ged his name to Akhe­na­ten and ini­tia­ted a reli­gi­ous reform, with the sole dei­ty being the sun god Aton. His suc­ces­sor, Tutan­kha­mun, rever­sed this cult. Rame­ses II ruled from 1290 to 1224 BCE (Wiki­pe­dia).


تاريخ مصر يعتبر من بين أطول التاريخيات المستمرة لدولة موحدة. لعبت المياه دورًا كبيرًا في تاريخ مصر. أعمال الري أدت إلى تشكيل مجتمعات قبلية بالفعل في عام 3150 قبل الميلاد. في صعيد مصر، كان ذلك بشكل رئيسي عند قبيلة نيخن (المعروفة لاحقًا باسم هيروكونبوليس)، فيما كانت قبيلة في مصر السفلى قرب مستوطنة بوتو. في عام 3150 قبل الميلاد، وحد الفرعون مينيس صعيد وصعيد مصر، وظهرت الإمبراطورية القديمة. بدأت فترة الأهرامات. في وقت لاحق انهارت الإمبراطورية، ثم حدثت تغييرات… حوالي عام 1650 قبل الميلاد، اقتحم الهكسوس الساميون من آسيا مصر. كان الحاكم المعروف آمنحوتب الرابع (13641347 قبل الميلاد)، الذي كانت زوجته نفرتيتي. غيّر اسمه إلى أخناتون وقام بإجراء إصلاح ديني. كان الإله الوحيد المعبود هو إله الشمس – آتون. خلفه توت عنخ آمون وألغى هذا العبادة. حكم رمسيس الثاني في الفترة من 1290 إلى 1224 قبل الميلاد (ويكيبيديا.cs).


V roku 525 pred n.l Egypt padol po prvý krát do rúk Per­zie. V roku 333 pred n.l. pora­zil Ale­xan­der Veľ­ký per­ské­ho Dáre­ia III. a zís­kal Egypt. Po jeho smr­ti (323 pred n.l) Egyp­tu vlá­dol jeden z Ale­xan­dro­vých voj­vo­dov Pto­le­mai­os. Posled­nou z tej­to dynas­tie bola Kle­opat­ra VII, v roku 30 pred n.l., po jej smr­ti sa stal Egypt rím­skou pro­vin­ci­ou. Po roz­pa­de Ríma sa dostal pod byzant­skú vlá­du. Oko­lo roku 640 doby­li Egypt islam­skí ara­bi. Dneš­ní Kop­to­via sú zvyš­ka­mi pôvod­né­ho Egypt­ské­ho oby­va­teľ­stva. V roku 1517 dobyl Egypt turec­ký sul­tán Selim I.. Toto obdo­bie turec­kej nad­vlá­dy sa skon­či­lo až v roku 1798, vďa­ka Napo­le­ono­vi. Neskôr nasle­do­va­la brit­ská nad­vlá­da, až do roku 1952. Cez dru­hú sve­to­vú voj­nu sa v Egyp­te vied­li boje brit­ských voj­sk pod vele­ním mar­šá­la Ber­nar­da Mon­tgo­me­ry­ho a nemec­kou a talian­skou armá­dou pod vele­ním gene­rá­la Erwi­na Rom­me­la23.7. 1952 bola vyhlá­se­ná Egypt­ská repub­li­ka. Jazýč­kom na váž­kach sa stal Suez­ský prie­plav, kto­rý bol pod Egypt­skou sprá­vou. V roku 1967 bol Egypt napad­nu­tý Izra­e­lom, obsa­dil Sinaj­ský polo­os­trov (wikipedia.cs).


In 525 BCE, Egypt fell into Per­sian hands for the first time. In 333 BCE, Ale­xan­der the Gre­at defe­a­ted Per­sian Darius III, gai­ning con­trol of Egypt. After his death in 323 BCE, one of Ale­xan­de­r’s gene­rals, Pto­le­my, ruled Egypt. The last of this dynas­ty was Cle­opat­ra VII, and in 30 BCE, after her death, Egypt beca­me a Roman pro­vin­ce. Fol­lo­wing the fall of Rome, it came under Byzan­ti­ne rule. Around 640 CE, Egypt was conqu­e­red by Isla­mic Arabs. Toda­y­’s Copts are rem­nants of the ori­gi­nal Egyp­tian popu­la­ti­on. In 1517, Tur­kish Sul­tan Selim I conqu­e­red Egypt. This peri­od of Tur­kish domi­nan­ce ended in 1798 with Napo­le­on. Sub­se­qu­en­tly, Bri­tish rule pre­vai­led until 1952. During World War II, batt­les were fought in Egypt bet­we­en Bri­tish for­ces under the com­mand of Mars­hal Ber­nard Mon­tgo­me­ry and the Ger­man and Ita­lian armies under the com­mand of Gene­ral Erwin Rom­mel. On July 23, 1952, the Egyp­tian Repub­lic was dec­la­red. The Suez Canal, under Egyp­tian admi­ni­stra­ti­on, beca­me a cru­cial point of con­ten­ti­on. In 1967, Egypt was attac­ked by Isra­el, which occu­pied the Sinai Penin­su­la (Wiki­pe­dia).


في عام 525 قبل الميلاد، سقطت مصر في أيدي فارس للمرة الأولى. في عام 333 قبل الميلاد، هزم ألكسندر الكبير داريوس الثالث الفارسي واستولى على مصر. بعد وفاته (323 قبل الميلاد)، حكم مصر أحد الأفراد المحاربين للإسكندر، بطليموس. كانت آخر هذه السلالة هي كليوباترا السابعة، في عام 30 قبل الميلاد، وبعد وفاتها أصبحت مصر إقليمًا رومانيًا. بعد انهيار روما، وقع تحت حكم البيزنطيين. حوالي عام 640، احتل المصريون العرب المسلمون مصر. الأقباط الحاليين هم بقايا السكان الأصليين لمصر. في عام 1517، احتل السلطان التركي سليم الأول مصر. انتهت هذه الفترة من السيطرة التركية في عام 1798 بفضل نابليون. تلتها السيطرة البريطانية حتى عام 1952. خلال الحرب العالمية الثانية، خاضت القوات البريطانية معارك في مصر بقيادة المارشال برنارد مونتجومري والجيش الألماني والإيطالي بقيادة الجنرال إيرفين روميل. في 23 يوليو 1952، أعلنت جمهورية مصر. أصبحت قضية قناة السويس الحاسمة، والتي كانت تحت الإدارة المصرية. في عام 1967، هاجمت إسرائيل مصر واحتلت شبه جزيرة سيناء (ويكيبيديا.cs).


Egypt tvo­rí východ­nú časť Saha­ry. Geolo­gic­ky pre­važ­ne rulou a žulou. Arab­ská púšť na výcho­de je veľ­mi hor­na­tá. Je cha­rak­te­ris­tic­ká suchý­mi údo­lia­mi – vádí. Západ­ná časť je Líbij­ská púsť. Medzi nimi je rie­ka Níl, dosa­hu­je 1600 km. Vďa­ka nej exis­tu­je egypt­ská civi­li­zá­cia. V jej údo­lí a del­te žije 99 % oby­va­teľ­stva. Využí­va tak iba 5.5 % roz­lo­hy. Je jedi­nou rie­kou Egyp­ta. V roku 1970 bola na ňom posta­ve­ná Asu­án­ska prieh­ra­da, kto­rá je 111 met­rov vyso­ká a roz­lie­ha sa na plo­che 5 000 km2. Dlhá je 500 km, objem vody je 130 miliárd m3. Na seve­re je del­ta Nílu na plo­che 24 000 km2 (wikipedia.cs).

Egypt cons­ti­tu­tes the eas­tern part of the Saha­ra, pre­do­mi­nan­tly con­sis­ting of schist and gra­ni­te geolo­gy. The eas­tern Arab Desert is high­ly moun­tai­nous, cha­rac­te­ri­zed by dry val­le­ys kno­wn as wadis. The wes­tern part is the Liby­an Desert. The Nile River, stret­ching 1600 km, lies bet­we­en them. The Egyp­tian civi­li­za­ti­on thri­ves thanks to this river, with 99% of the popu­la­ti­on resi­ding in its val­ley and del­ta, uti­li­zing only 5.5% of the coun­try­’s total area. It is the sole river in Egypt. In 1970, the Aswan High Dam was cons­truc­ted on the Nile, stan­ding 111 meters tall and cove­ring an area of 5,000 km². The dam is 500 km long, and its water volu­me is 130 bil­li­on cubic meters. In the north, the­re is the Nile Del­ta, cove­ring an area of 24,000 km² (Wiki­pe­dia).


مصر تشكل الجزء الشرقي من الصحراء الكبرى. جيولوجياً تحتوي بشكل رئيسي على الشيست والغرانيت. الصحراء العربية في الشرق هي صحراء جبلية جدًا وتتميز بالوادي الجافة. الجزء الغربي هو صحراء ليبيا. بينهما يمتد نهر النيل الذي يصل طوله إلى 1600 كيلومتر. بفضله، توجد الحضارة المصرية. يعيش 99% من السكان في واديه ودلته، حيث تستغل فقط 5.5% من المساحة. إنه النهر الوحيد في مصر. في عام 1970، تم بناء السد العالي عليه، والذي يبلغ ارتفاعه 111 مترًا ويمتد على مساحة تبلغ 5،000 كيلومتر مربع. وهو طويل بمقدار 500 كيلومتر، وحجم المياه فيه هو 130 مليار متر مكعب. تقع دلتا النيل في الشمال على مساحة تبلغ 24،000 كيلومتر مربع (ويكيبيديا.cs).


K Egyp­tu pat­rí aj Sinaj­ský polo­os­trov, kto­rý geo­gra­fic­ky pat­rí už k Ázii. Egypt má suché, veľ­mi tep­lé, púšt­ne pod­ne­bie. Cez 300 dní slneč­né­ho svi­tu. Roč­ný úhrn zrá­žok vo väč­ši­ne oblas­tí dosa­hu­je maxi­mál­ne 80 mm. Naj­mä v lete sú veľ­ké roz­die­ly tep­lôt v rám­ci dňa, cez deň môže byť 40 °C, v noci 7 °C. Na juhu Egyp­ta dosa­hu­je vlh­kosť vzdu­chu v roz­pá­le­ných uli­ciach oko­lo 10 %. V Egyp­te sa ťaží uhlie, ropa, zem­ný plyn, darí sa vod­nej ener­ge­ti­ke. Eko­no­mi­ku znač­ne pod­po­ru­je ces­tov­ný ruch. Zná­me sú prí­mor­ské leto­vis­ká Hurg­ha­da, Šarm aš-​Šajch, Taba (wikipedia.cs).


Egypt also inc­lu­des the Sinai Penin­su­la, which geog­rap­hi­cal­ly belo­ngs to Asia. Egypt has a dry, very hot, desert cli­ma­te, with over 300 days of suns­hi­ne annu­al­ly. The annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on in most are­as does not exce­ed 80 mm. Espe­cial­ly in sum­mer, the­re are sig­ni­fi­cant tem­pe­ra­tu­re varia­ti­ons wit­hin the day, with day­ti­me tem­pe­ra­tu­res rea­ching 40 °C and night­ti­me tem­pe­ra­tu­res drop­ping to 7 °C. In the sout­hern part of Egypt, humi­di­ty in the scor­ching stre­ets can be around 10%. Egyp­t’s eco­no­my bene­fits from the extrac­ti­on of coal, oil, natu­ral gas, and suc­cess in hyd­ro­po­wer. The tou­rism indus­try sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to the eco­no­my, with well-​known coas­tal resorts such as Hurg­ha­da, Sharm El She­ikh, and Taba (Wiki­pe­dia).


تشمل مصر شبه جزيرة سيناء أيضًا، والتي جغرافيًا تنتمي إلى قارة آسيا. تتميز مصر بمناخ جاف حار جدًا وصحراوي. أكثر من 300 يوم من أيام الشمس في السنة. تبلغ متوسط​الأمطار في معظم المناطق حوالي 80 مم فقط سنويًا. تكون الفروق الكبيرة في درجات الحرارة واضحة خاصة في الصيف، حيث يمكن أن تكون درجة الحرارة نهارًا 40 درجة مئوية، وليلاً 7 درجات مئوية. في جنوب مصر، تصل نسبة الرطوبة في الهواء في الشوارع المحمية إلى حوالي 10٪. يتم استخراج الفحم والنفط والغاز الطبيعي في مصر، وتزدهر الطاقة المائية. يدعم السياحة بشكل كبير اقتصاد مصر، وتشتهر مناطق سياحية ساحلية مثل الغردقة وشرم الشيخ وطابا (ويكيبيديا.cs).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Zahraničie

Vrboska – raj na zemi

Hits: 2779

Vrbos­ka je úžas­ná loka­li­ta. Ja som mal to šťas­tie foto­gra­fo­vať okrem kra­ji­ny aj diev­ča­tá. Vrbos­ka posky­tu­je nád­her­nú vodu, ska­ly, krás­ne pobre­žie. Z Vrbos­ky je vid­no iný chor­vát­sky ostrov Brač. Vrbos­ka vznik­la15. sto­ro­čí. Je spá­ja­ná s pome­no­va­ním Malé Benát­ky” (jel​sa​.hr).

Vrbos­ka je jad­ran­ská obec na seve­ro­vý­cho­de ostro­va Hvar. Pat­rí k jeho najk­raj­ším mies­ta­mi, je veľ­mi obľú­be­ným mies­tom. Vytvá­ra pri­ro­dze­ný prí­stav obklo­pe­ný boro­vi­ca­mi a oli­vo­vý­mi háj­mi. Posky­tu­je krás­ne výhľa­dy na pobre­žie. Plá­že sú pokry­té jem­ným pies­kom, more je pokoj­né. Vrbos­ka vznik­la na zákla­de sta­ro­ve­ké­ho osíd­le­nia, jeho auten­tic­ký cha­rak­ter tvo­ria his­to­ric­ké budo­vy a úzka sieť uli­čiek. Domi­nan­tou mes­ta je kos­tol svä­té­ho Lov­re­ho s kamen­nou vežou a fres­ka­mi. Spá­ja sa tu tra­dí­cia a moder­né ume­nie. Vlád­ne tu pokoj­ná atmo­sfé­ra, vhod­ná pre oddych a rela­xo­va­nie. Kto chce, má mož­nosť baviť sa vod­ný­mi špor­ta­mi, cyk­lis­ti­kou, prí­pad­ne vyžiť sa turis­tic­ky. Miest­na kuchy­ňa je plná chu­tí a vôní. Miest­ne reštau­rá­cie a taver­ny ponú­ka­jú tra­dič­né jed­lá, čerstvé ryby, oli­vo­vý olej, syry.


Vrbos­ka is an ama­zing loca­ti­on. I had the for­tu­ne to pho­tog­raph not only the lands­ca­pe but also the girls. Vrbos­ka offers stun­ning water, rocks, and a beau­ti­ful coast­li­ne. From Vrbos­ka, you can see anot­her Cro­atian island, Brač. Vrbos­ka was estab­lis­hed in the 15th cen­tu­ry and is asso­cia­ted with the name Litt­le Veni­ce” (jel​sa​.hr).

Vrbos­ka is an Adria­tic vil­la­ge on the nort­he­ast side of the island of Hvar. It is among the most beau­ti­ful pla­ces on the island and is very popu­lar. It forms a natu­ral har­bor sur­roun­ded by pine tre­es and oli­ve gro­ves, pro­vi­ding beau­ti­ful vie­ws of the coast­li­ne. The bea­ches are cove­red in fine sand, and the sea is calm. Vrbos­ka ori­gi­na­ted from ancient sett­le­ments, and its aut­hen­tic cha­rac­ter is defi­ned by his­to­ri­cal buil­dings and a nar­row network of stre­ets. The town’s domi­nant fea­tu­re is the Church of St. Lawren­ce with a sto­ne tower and fres­co­es. Tra­di­ti­on and modern art come toget­her in Vrbos­ka. A pea­ce­ful atmo­sp­he­re pre­vails, suitab­le for rest and rela­xa­ti­on. For tho­se inte­res­ted, the­re are oppor­tu­ni­ties for water sports, cyc­ling, and hiking. The local cuisi­ne is full of fla­vors and aro­mas. Local res­tau­rants and taverns offer tra­di­ti­onal dis­hes, fresh fish, oli­ve oil, and cheeses.


Vrbos­ka je úžas­ná loka­li­ta. Měl jsem to štěs­tí foto­gra­fo­vat kro­mě kra­ji­ny i dív­ky. Vrbos­ka posky­tu­je nád­her­nou vodu, ská­ly, krás­né pobře­ží. Z Vrbos­ky je vidět na dru­hý chor­vat­ský ostrov Brač. Vrbos­ka vznik­la v 15. sto­le­tí. Je spo­jo­vá­na s ozna­če­ním Malé Benát­ky” (jel​sa​.hr).

Vrbos­ka je jader­ská obec na seve­ro­vý­cho­dě ostro­va Hvar. Patří k jeho nejk­rás­něj­ším mís­tům, je vel­mi oblí­be­ným mís­tem. Vytvá­ří při­ro­ze­ný pří­stav obklo­pe­ný boro­vi­ce­mi a oli­vo­vý­mi háji. Posky­tu­je krás­né výhle­dy na pobře­ží. Plá­že jsou pokry­té jem­ným pís­kem, moře je klid­né. Vrbos­ka vznik­la na zákla­dě sta­ro­věké­ho osíd­le­ní, její auten­tic­ký cha­rak­ter tvo­ří his­to­ric­ké budo­vy a úzká síť uli­ček. Domi­nan­tou měs­ta je kos­tel sva­té­ho Lov­re­ho s kamen­nou věží a fres­ka­mi. Spo­ju­je se tu tra­di­ce a moder­ní umění. Vlád­ne tu klid­ná atmo­sfé­ra, vhod­ná pro odpo­či­nek a rela­xa­ci. Kdo chce, má mož­nost bavit se vod­ní­mi spor­ty, cyk­lis­ti­kou, pří­pad­ně si užít turis­ti­ku. Míst­ní kuchy­ně je plná chu­tí a vůní. Míst­ní res­tau­ra­ce a taver­ny nabí­ze­jí tra­dič­ní jíd­la, čerstvé ryby, oli­vo­vý olej, sýry.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne, Veda

Environmentalistika a ja

Hits: 11541

Moja odbor­ná špe­cia­li­zá­cia je envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, špe­cia­li­zá­ciu eko­so­zo­ló­gia a fyzi­otak­ti­ka na Prí­ro­do­ve­dec­kej fakul­te v Bra­ti­sla­ve. Počas môj­ho štú­dia som za zaobe­ral sme­rom ku geo­gra­fii, kon­krét­ne sme­rom ku Geo­gra­fic­kým infor­mač­ným sys­té­mom – GIS-​om. Ten­to záu­jem neutí­chol ani dnes. Musím pove­dať, že napriek svoj­mu teraj­šie­mu aj minu­lé­mu zamest­na­niu som rád, že som vyštu­do­val envi­ron­men­ta­lis­ti­ku. Dosta­lo sa mi roz­siah­lych vedo­mos­tí zo širo­ké­ho spek­tra vedec­kých dis­cip­lín. Okrem toho ešte dôle­ži­tej­šie je, že to zod­po­ve­dá môj­mu pre­sved­če­niu. Envi­ron­men­ta­lis­ti­ku mož­no chá­pať ako aute­ko­lo­gic­kú štú­diu, ako eko­ló­giu zame­ra­nú na vzťa­hy orga­niz­mov, pro­stre­dia na člo­ve­ka. V istých medziach je to veda, avšak mys­lím že posla­nie envi­ron­men­ta­lis­ti­ky je v rie­še­ní situ­ácií. Čas­to sa v mno­hých otáz­kach spá­ja s medi­cí­nou, s eko­nó­mi­ou a poli­ti­kou. Ide o ochra­nu život­né­ho pro­stre­dia, ale len v súvis­los­ti s človekom.


My pro­fes­si­onal spe­cia­li­za­ti­on is envi­ron­men­tal scien­ce, with a focus on eco­zo­olo­gy and phy­si­otac­tics at the Facul­ty of Natu­ral Scien­ces in Bra­ti­sla­va. During my stu­dies, I also del­ved into the field of geog­rap­hy, spe­ci­fi­cal­ly Geog­rap­hic Infor­ma­ti­on Sys­tems (GIS). This inte­rest per­sists to this day. I must say that, des­pi­te my cur­rent and past emplo­y­ment, I am glad that I cho­se to stu­dy envi­ron­men­tal scien­ce. It has pro­vi­ded me with exten­si­ve kno­wled­ge across a wide ran­ge of scien­ti­fic dis­cip­li­nes. More­over, more impor­tan­tly, it aligns with my conviction.

Envi­ron­men­tal scien­ce can be unders­to­od as an aute­co­lo­gi­cal stu­dy, an eco­lo­gy focu­sed on the rela­ti­ons­hips bet­we­en orga­nisms and the­ir envi­ron­ment, par­ti­cu­lar­ly con­cer­ning humans. In cer­tain aspects, it is a scien­ce, but I belie­ve the mis­si­on of envi­ron­men­tal scien­ce lies in problem-​solving. Often, it is intert­wi­ned with medi­ci­ne, eco­no­mics, and poli­tics. It revol­ves around the pro­tec­ti­on of the envi­ron­ment, but alwa­ys in the con­text of its impact on humanity.


Návrh na pred­me­ty vhod­né pre envi­ron­men­ta­lis­ti­ku – prak­tic­ký názor absolventa

Pre­fe­ro­val by som ove­ľa viac vzťa­ho­vé vedo­mos­ti opro­ti encyk­lo­pe­dic­kým. Mys­lím, že dob­rý ochra­nár nie je pri­orit­ne ten, kto vie, ale ten kto má vzťah. Ja by som sa tam sna­žil pre­sa­diť psy­cho­ló­giu, soci­oló­giu, filo­zo­fiu, prá­vo, eko­nó­miu. Na to by som klá­dol veľ­ký dôraz. Tie­to by mal štu­dent ovlá­dať a tie ostat­né – prí­ro­do­ved­né by mali byť štu­den­to­vým koníč­kom. Z hľa­dis­ka pra­xe sa mi totiž zdá dôle­ži­tej­šie či to vieš pre­sa­diť, nie či sa v tom vyznáš. Zby­toč­ní sú ľudia, kto­rí ovlá­da­jú veľ­ké množ­stvo vedo­mos­tí, keď ich neve­dia využiť. Úspeš­ný adept si musí veriť.
Meto­di­ky ako LANDEP a ÚSES, by som odpo­ru­čil učiť len okra­jo­vo. Vymys­le­li sa už sto­hy papie­rov, kon­cep­cií, meto­dík, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké ana­lý­zy, syn­té­zy, ale mno­ho­krát sú samo­ú­čel­né. Meto­di­ky sú čas­to také, že veľa­krát by ju mal pou­žiť člo­vek, kto­rý tomu nero­zu­mie a ani nemá na to pros­tried­ky, aby ju zod­po­ved­ne dodr­žia­val. Aj odbor­ní­ko­vi dajú sluš­ne zabrať.


Sug­ges­ti­on for Sub­jects Suitab­le for Envi­ron­men­tal Stu­dies – Prac­ti­cal Opi­ni­on of a Graduate

I would pre­fer much more rela­ti­onal kno­wled­ge over encyc­lo­pe­dic kno­wled­ge. I belie­ve that a good con­ser­va­ti­onist is not pri­ma­ri­ly some­one who kno­ws but some­one who has a con­nec­ti­on. I would try to emp­ha­si­ze psy­cho­lo­gy, soci­olo­gy, phi­lo­sop­hy, law, and eco­no­mics in this field. I would pla­ce gre­at emp­ha­sis on the­se. Stu­dents should mas­ter the­se, and the others – the natu­ral scien­ces – should be the stu­den­t’s hob­by. From a prac­ti­cal per­spec­ti­ve, it seems to me more impor­tant whet­her you can assert your­self, not whet­her you are kno­wled­ge­ab­le. Peop­le who possess a vast amount of kno­wled­ge but can­not use it are unne­ces­sa­ry. A suc­cess­ful can­di­da­te must belie­ve in them­sel­ves. I would recom­mend tea­ching met­ho­do­lo­gies like LANDEP and ÚSES only mar­gi­nal­ly. Many stacks of papers, con­cepts, met­ho­do­lo­gies, landscape-​ecological ana­ly­ses, synt­he­ses have alre­a­dy been inven­ted, but many times they are self-​serving. Met­ho­do­lo­gies are often such that a per­son who does not unders­tand them and does not have the means to res­pon­sib­ly adhe­re to them would use them. They can be quite chal­len­ging even for experts.


Sepa­ro­va­ný zber a spot­re­ba energie

Sepa­ru­jem zber asi od roku 1995. Keď­že ma zau­jí­ma koľ­ko doká­že odpa­du domác­nosť vypro­du­ko­vať, a spot­re­bo­vať a za akých pod­mie­nok dochá­dza k pokle­som a náras­tu, zis­te­né hod­no­ty môžem vyhodnotiť.

Zber papie­ra pod­ľa rokov

V rokoch 1999/​2000 som bol na vojen­skej služ­be, pre­to zrej­me doš­lo ku pokle­su, nárast v roku 1998 vysvet­ľu­jem tým, že som bol den­ne doma. Nárast v rokoch 2001 až dodnes vysvet­ľu­jem veľ­ký­mi náras­tmi reklam­ných a infor­mač­ných materiálov.


Sepa­ra­te Col­lec­ti­on and Ener­gy Consumption

I have been sepa­ra­ting was­te sin­ce around 1995. Sin­ce I am inte­res­ted in how much was­te a hou­se­hold can pro­du­ce, and con­su­me, and under what con­di­ti­ons the­re are fluc­tu­ati­ons, I can eva­lu­ate the valu­es​I have found.

Col­lec­ti­on of paper by years

In the years 1999/​2000, I was on mili­ta­ry ser­vi­ce, so the­re was pro­bab­ly a dec­re­a­se. The inc­re­a­se in 1998 is explai­ned by the fact that I was at home eve­ry day. The inc­re­a­se from 2001 to the pre­sent is explai­ned by sig­ni­fi­cant inc­re­a­ses in adver­ti­sing and infor­ma­ti­onal materials.

K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 472 kg papie­ra. /​As of Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 472 kg of paper.

Zber plas­tov

Na začiat­ku, keď sme zača­li sepa­ro­vať, veľ­mi dlho trva­lo, kým si na to dosta­lo do vedo­mia, svo­je zohra­la aj ocho­tazvy­ky. Potom, ako mož­no vidieť z roku 1998 sa situ­ácia stabilizovala.


The sepa­ra­ti­on of plas­tics was chal­len­ging at the begin­ning, and it took a whi­le for awa­re­ness to build. Habits and wil­ling­ness also pla­y­ed a role. As seen from the data in 1998, the situ­ati­on sta­bi­li­zed over time.

K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 105 kg plastov.

Kovy

Na prí­kla­de kovov je jas­ne vidieť veľ­ké roz­die­ly, kto­ré som naz­na­čo­val vyš­šie. V rokoch 1999 – 2000 som bol na ZVS. Kon­zer­vo­vá stra­va sa jas­ne pre­ja­vi­la – oko­lo 7 kg na rok.


On Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 105 kg of plastics.

Metals

The exam­ple of metals cle­ar­ly sho­ws sig­ni­fi­cant dif­fe­ren­ces, as I men­ti­oned ear­lier. In the years 1999 – 2000, I was in mili­ta­ry ser­vi­ce, and the use of can­ned food is evi­dent, con­tri­bu­ting to about 7 kg per year.


K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 46 kg kovov.

Spot­re­ba energie

Evi­do­va­né obdo­bie – od roku 1998

Voda


On Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 46 kg of metals.

Ener­gy Consumption

Recor­ded peri­od – from 1998

Water


Spot­re­ba je m3 /​The con­sump­ti­on is in cubic meters.

Plyn /​Gas

Spot­re­ba je m3

Elek­tri­na

Pod­ľa jed­not­li­vých rokov – v roku 2001 doš­lo ku výraz­nej­šie­mu náras­tu – prí­či­na naj­mä pomer­ne sil­né ohrie­va­če – v rokoch 2002, 2003 doš­lo ku mier­ne­mu pokle­su – vyme­ni­li sme sta­rú chlad­nič­ku za síce väč­šiu a kom­bi­no­va­nú s mraz­nič­kou, ale novú. V roku 2005 sme kúpi­li novú práč­ku, v roku 2006 nový spo­rák.


Elect­ri­ci­ty

By indi­vi­du­al years – in 2001 the­re was a sig­ni­fi­cant inc­re­a­se – the main cau­se was rela­ti­ve­ly power­ful hea­ters – in 2002, 2003 the­re was a slight dec­re­a­se – we repla­ced the old ref­ri­ge­ra­tor with a lar­ger one and com­bi­ned with a fre­e­zer, but new. In 2005, we bought a new was­hing machi­ne, and in 2006 a new stove.


Spot­re­ba je kWh.

Use Facebook to Comment on this Post