2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Tajch Vindšachtské jazero

skala
Hits: 4329

Vind­šacht­ské jaze­ro je v obci Štiav­nic­ké Bane. Je jed­ným z 24 taj­chov v oko­lí Ban­skej Štiav­ni­ce, v Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Štiav­nic­ké vrchy. Je súčas­ťou loka­li­ty Sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva ​“Ban­ská Štiav­ni­ca”. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že tajch dal návrh poza­sta­viť Matej Kor­nel Hell v roku 1710. Hrá­dza bola posta­ve­ná v rokoch 1712 až 1715. Cie­ľom bola ochra­na štôl­ne Hor­ná Bie­be­ro­vá pred pod­zem­nou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opra­ve­ná Samu­e­lom Miko­ví­nym. Opráv si Vind­šach­ta vyžia­da­la v 18. sto­ro­čí, okrem spo­mí­na­ných, via­ce­ro. Tajch mal dva samos­tat­né zber­né jar­ky: Hlav­ný piar­gs­ky jarok a Širo­ký jarok. Náhon­ný jarok bol vybu­do­va­ný v roku 1715. Voda z neho sa naj­skôr využí­va­la na vod­ný pohon s brz­dia­cim zaria­de­ním na dopra­vu rudy a hlu­ši­ny v ban­ských šach­tách. Neskôr voda slú­ži­la pre potre­by stúp pod šach­tou Leopold. Pre­pa­do­vá voda s vyčer­pa­nou ban­skou vodou sa využí­va­la aj na pohon úprav­níc­kych zaria­de­ní v Šte­ful­tov­skej doli­ne. Neskôr sa voda s náhon­né­ho jar­ku pou­ží­va­la na pohon vod­nos­tĺp­co­vých čer­pa­cích zaria­de­ní. Dneš­né pome­ry hovo­ria o tom, že objem nádr­že pri maxi­mál­nej hla­di­ne je 305 800 m3, plo­cha 44 000 m2, maxi­mál­na hĺb­ka je 14.2 m, dĺž­ka hrá­dze 237.1 m (Infor­mač­ná tabu­ľa). Leží v nad­mor­skej výš­ke 688 met­rov nad morom (uvzsr​.sk). Tajch je pria­mo napo­je­ný na Hor­ný Dekýš­sky jarok, dal sa však napúš­ťať aj z Počú­va­del­ské­ho taj­chu cez zná­mu ​„výhyb­ku“ jar­ko­vé­ho sys­té­mu na Kríž­nej, pro­stred­níc­tvom Rich­ňav­ských taj­chov a cez tajch Bako­mi. Tajch Veľ­ká Vind­šach­ta je spo­lu s niž­ším taj­chom Evič­ka už sto­ro­čie vyhľa­dá­va­ným stre­dis­kom oddy­chu, rekre­ácie a vod­ných špor­tov (baj​komk​taj​chom​.sk).

Tajch slú­žil na záso­bo­va­nie vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu, naj­mä pre pohá­ňa­nie vod­ných kolies na ťaž­bu a spra­co­va­nie rudy. Základ­ným prin­cí­pom fun­go­va­nia taj­chov bolo hro­ma­de­nie vody z prí­to­kov pomo­cou prieh­ra­dy. Násled­ne sa táto voda využí­va­la na pohá­ňa­nie vod­ných zaria­de­ní pro­stred­níc­tvom špe­ciál­nych vod­ných náho­nov. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro bol súčas­ťou roz­siah­lej sie­te taj­chov, kto­rá zabez­pe­čo­va­la sta­bil­ný zdroj vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu. Bol aj sym­bo­lom tech­nic­kej vyspe­los­ti stre­do­ve­kých ban­ských inži­nie­rov. Ich stav­ba vyža­do­va­la pre­cíz­ne mera­nie a plá­no­va­nie, a ich údrž­ba si vyža­do­va­la neus­tá­lu starostlivosť.

V súčas­nos­ti je Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro nie­len tech­nic­kým pamät­ní­kom minu­los­ti, ale aj prí­rod­ným a rekre­ač­ným úze­mím. Oko­lie jaze­ra je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku a oddych, kde náv­štev­ní­ci môžu obja­vo­vať his­tó­riu a krá­sy prí­ro­dy. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro ostá­va dôle­ži­tým spo­jen­com medzi minu­los­ťou a súčas­nos­ťou, pri­po­mí­na­júc nám význam a vývoj ban­ské­ho prie­mys­lu, kto­rý ovplyv­nil for­mo­va­nie kra­ji­ny a spo­loč­nos­ti na Slovensku.

Vind­šach­ta Lake is situ­ated in the vil­la­ge of Štiav­nic­ké Bane and is one of the 24 reser­vo­irs in the vici­ni­ty of Ban­ská Štiav­ni­ca, wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Štiav­nic­ké Vrchy. It is part of the UNESCO World Heri­ta­ge site ​“Ban­ská Štiav­ni­ca.” From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that the con­cept for the reser­vo­ir was pro­po­sed by Matej Kor­nel Hell in 1710. The dam was cons­truc­ted bet­we­en 1712 and 1715 with the aim of pro­tec­ting the Upper Bie­be­ro­vá Adit from under­ground water. Samu­el Miko­ví­ny repai­red it in 1729 and 1747. The Vind­šach­ta Shaft requ­ired mul­tip­le repairs in the 18th cen­tu­ry, in addi­ti­on to the men­ti­oned ones. The reser­vo­ir had two sepa­ra­te drai­na­ge dit­ches: the Main Piar­gs­ky Ditch and the Wide Ditch. The supp­ly ditch was built in 1715. Ini­tial­ly, its water was used for water-​powered tran­s­por­ta­ti­on of ore and gan­gue in the mining shafts with a bra­king devi­ce. Later, the water ser­ved the needs of the Leopold shaft. The overf­low water, along with the dep­le­ted mining water, was also used to power the pro­ces­sing faci­li­ties in the Šte­ful­tov­ska Val­ley. Later, the water from the supp­ly ditch was used to dri­ve water-​column pum­ping devi­ces. Cur­rent con­di­ti­ons sta­te that the reser­vo­ir’s volu­me at maxi­mum capa­ci­ty is 305,800 m³, the area is 44,000 m², the maxi­mum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Infor­ma­ti­on board). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 688 meters abo­ve sea level (uvzsr​.sk). The reser­vo­ir is direct­ly con­nec­ted to the Upper Dekýš Ditch but could also be fil­led from the Počú­va­del­ské Reser­vo­ir through the well-​known ​“switch” of the ditch sys­tem to Kríž­na, via the Rich­ňa­va Reser­vo­irs and the Bako­mi Reser­vo­ir. Vind­šach­ta Lake, along with the lower Evič­ka Reser­vo­ir, has been a popu­lar cen­ter for rela­xa­ti­on, rec­re­a­ti­on, and water sports for cen­tu­ries (baj​komk​taj​chom​.sk).

The reser­vo­ir ser­ved as a water supp­ly for the needs of the mining indus­try, espe­cial­ly for powe­ring water whe­els used in ore extrac­ti­on and pro­ces­sing. The fun­da­men­tal prin­cip­le of how reser­vo­irs ope­ra­ted invol­ved accu­mu­la­ting water from tri­bu­ta­ries using a dam. Sub­se­qu­en­tly, this water was uti­li­zed to dri­ve water-​powered machi­ne­ry through spe­cia­li­zed water chan­nels. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir was part of an exten­si­ve network of reser­vo­irs that ensu­red a stab­le water sour­ce for the mining indus­try­’s requ­ire­ments. It also sto­od as a sym­bol of the tech­ni­cal pro­fi­cien­cy of medie­val mining engi­ne­ers. The­ir cons­truc­ti­on requ­ired pre­ci­se mea­su­re­ment and plan­ning, and the­ir main­te­nan­ce deman­ded con­ti­nu­ous care.

Today, Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir is not only a tech­ni­cal monu­ment of the past but also a natu­ral and rec­re­a­ti­onal area. The lake­’s sur­roun­dings are a popu­lar des­ti­na­ti­on for hiking and rela­xa­ti­on, whe­re visi­tors can explo­re the his­to­ry and beau­ty of natu­re. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir remains an essen­tial link bet­we­en the past and the pre­sent, remin­ding us of the sig­ni­fi­can­ce and evo­lu­ti­on of the mining indus­try that influ­en­ced the sha­ping of the lands­ca­pe and socie­ty in Slovakia.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Wörthersee – dovolenková destinácia na juhu Rakúska

skala
Hits: 3795

Jaze­ro je dlhé 16.5 kilo­met­rov, šíro­ké 1.7 km. Roz­lo­ha je 19.39 km2 (Wiki­pe­dia DE), v lete dosa­hu­je tep­lo­tu 27 °C (aus​tria​.sk) vďa­ka pod­zem­ným pra­me­ňom (Wiki­pe­dia CZ). Vlád­ne tu stre­do­mor­ská klí­ma (aus​tria​.sk). Breh je dlhý 42 kilo­met­rov (Gün­ter Kaindls­tor­fer). Jaze­ro je ľadov­co­vé­ho pôvo­du. V západ­nej čas­ti sa zva­žu­je do hĺb­ky 85 met­rov (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). Čes­ký názov pre jaze­ro je Vrb­ské jaze­ro (Wiki­pe­dia CZ). Názov jaze­ra je odvo­de­ný od obce Maria Wörth. V roku 1143 je jaze­ro spo­mí­na­né ako Werd­see (Wiki­pe­dia DE). Je pre­po­je­né s Kla­gen­fur­tom vod­ným kaná­lom, po kto­rom sa pla­via výlet­né lode. Na západ­nom bre­hu sto­jí zámok Vel­den s prí­sta­vom. Na skal­na­tom polo­os­tro­ve vybie­ha­jú­com z juž­né­ho bre­hu sa nachá­dza mes­teč­ko Maria Wörth, kto­ré je naj­star­šou kres­ťan­skou osa­dou v Koru­tán­sku, v kto­rej sa nachá­dza marián­sky kos­tol z 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia CZ).

Sú tú via­ce­ré mož­nos­ti špor­to­vé­ho vyži­tia (zoznam​.sk). Ponú­ka pries­tor pre vod­né špor­ty, turis­ti­ku, plá­va­nie, nor­dic wal­king, plach­te­nie, sur­fo­va­nie, golf, cyk­lis­ti­ku (aus​tria​.sk). Fas­ci­nu­jú­ca je Klan­gwel­le – Zvu­ko­vá vlna, vodno-​hudobná lase­ro­vá šou, kto­rá sa tri­krát za týž­deň pro­du­ku­je o 22-​ej hodi­ne na vel­den­skej pro­me­ná­de (zoznam​.sk). Na východ­nom bre­hu je vod­ná šmyk­ľav­ka dlhá 114 met­rov. Vyhliad­ko­vá veža Pyra­mi­den­ko­gel (Pyra­mi­do­vý vrch) je 54 met­rov vyso­ká, sto­jí 400 met­rov nad hla­di­nou jaze­ra. Na zám­ku Rosegg sa nachá­dza zoolo­gic­ká záh­ra­da s naj­väč­ším rakús­kym záh­rad­ným laby­rin­tom (aus​tria​.sk). Veľ­mi pek­né sú malé prí­sta­vy na východ­nom bre­hu Krum­pen­dorf a Pörts­chach (hory​do​ly​.cz). Neďa­le­ko od jaze­ra je park Mini­mun­dus so 150 minia­túr­ny­mi model­mi zná­mych sta­vieb (aktu​ali​ty​.sk).

V jaze­re žijú tie­to tie­to pôvod­né dru­hy rýb: Leucis­cus cep­ha­lus, Ctenop­ha­ryn­go­don idel­la, Per­ca flu­via­ti­lis, Rho­de­us seri­ce­us ama­rus, Abra­mis bra­ma, Angu­il­la angu­il­la, Mic­rop­te­rus sal­mo­ides, Lepo­mis gib­bo­sus, Abra­mis björk­na, Esox lucius, Cyp­ri­nus car­pio, Albur­nus albur­nus, Chal­cal­bur­nus chal­co­ides men­to, Core­go­nus lava­re­tus, Ruti­lus ruti­lus, Scar­di­nius eryth­ropht­hal­mus, Tin­ca tin­ca, Sal­mo trut­ta lacus­tris, Hypopht­hal­micht­hys molit­rix, Silu­rus gla­nis, San­der luci­oper­ca (gv​.at) Jaze­ro využí­va­jú via­ce­ré dru­hy vtá­kov ako svo­je zimo­vis­ko (Wiki­pe­dia DE).

Wört­her­see je jed­nou z naj­po­pu­lár­nej­ších dovo­len­ko­vých des­ti­ná­cií na juhu Rakús­ka. Toto alp­ské jaze­ro v kra­ji­ne Karyn­tia pat­rí k naj­tep­lej­ším jaze­rám v tej­to oblas­ti. Je obklo­pe­né poho­rím Nock­ber­ge. Plá­že posky­tu­jú jem­ný pie­sok, náv­štev­ní­ci tú môžu špor­to­vať. Vyhľa­dá­va­né plá­va­nie, wind­sur­fing, jach­ting. V oko­lí je množ­stvo peších a cyk­lis­tic­kých trás.

The lake is 16.5 kilo­me­ters long and 1.7 kilo­me­ters wide, cove­ring an area of 19.39 km² (Wiki­pe­dia DE). In the sum­mer, it rea­ches a tem­pe­ra­tu­re of 27 °C, thanks to under­ground springs (aus​tria​.sk), and is influ­en­ced by a Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te (aus​tria​.sk). The sho­re­li­ne stret­ches for 42 kilo­me­ters (Gün­ter Kaindls­tor­fer). The lake has a gla­cial ori­gin, with the wes­tern part des­cen­ding to a depth of 85 meters (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). In Czech, the lake is kno­wn as Vrb­ské jaze­ro (Wiki­pe­dia CZ). The name is deri­ved from the vil­la­ge of Maria Wörth. In 1143, the lake was men­ti­oned as Werd­see (Wiki­pe­dia DE). It is con­nec­ted to Kla­gen­furt by a water chan­nel, whe­re excur­si­on boats sail. On the wes­tern sho­re stands Vel­den Cast­le with a har­bor. The town of Maria Wörth is loca­ted on a roc­ky penin­su­la exten­ding from the sout­hern sho­re, hou­sing the oldest Chris­tian sett­le­ment in Carint­hia with a Marian church from the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ).

The­re are vari­ous opti­ons for sports and rec­re­a­ti­onal acti­vi­ties (zoznam​.sk), inc­lu­ding water sports, hiking, swim­ming, Nor­dic wal­king, sai­ling, sur­fing, golf, and cyc­ling (aus​tria​.sk). The Klan­gwel­le – Sound Wave, a water-​music laser show, is fas­ci­na­ting and is per­for­med three times a week at 10 PM on the Vel­den pro­me­na­de (zoznam​.sk). On the eas­tern sho­re, the­re is a waters­li­de that is 114 meters long. The Pyra­mi­den­ko­gel (Pyra­mid Hill) obser­va­ti­on tower is 54 meters high and stands 400 meters abo­ve the lake­’s sur­fa­ce. The Rosegg Cast­le fea­tu­res a zoo with Aus­tria­’s lar­gest gar­den laby­rinth (aus​tria​.sk). Small ports on the eas­tern sho­re, Krum­pen­dorf and Pörts­chach, are very char­ming (hory​do​ly​.cz). Near the lake is the Mini­mun­dus park with 150 minia­tu­re models of famous buil­dings (aktu​ali​ty​.sk).

The lake is home to vari­ous nati­ve fish spe­cies: Leucis­cus cep­ha­lus, Cte­nop­ha­ryn­go­don idel­la, Per­ca flu­via­ti­lis, Rho­de­us seri­ce­us ama­rus, Abra­mis bra­ma, Angu­il­la angu­il­la, Mic­rop­te­rus sal­mo­ides, Lepo­mis gib­bo­sus, Abra­mis björk­na, Esox lucius, Cyp­ri­nus car­pio, Albur­nus albur­nus, Chal­cal­bur­nus chal­co­ides men­to, Core­go­nus lava­re­tus, Ruti­lus ruti­lus, Scar­di­nius eryth­ropht­hal­mus, Tin­ca tin­ca, Sal­mo trut­ta lacus­tris, Hypopht­hal­micht­hys molit­rix, Silu­rus gla­nis, San­der luci­oper­ca (gv​.at). Seve­ral bird spe­cies use the lake as the­ir win­te­ring ground (Wiki­pe­dia DE).

Wört­her­see is one of the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­ons in sout­hern Aus­tria. This alpi­ne lake in the regi­on of Carint­hia is among the war­mest lakes in the area. It is sur­roun­ded by the Nock­ber­ge moun­tain range.he bea­ches offer fine sand, pro­vi­ding visi­tors with oppor­tu­ni­ties for vari­ous water sports. It is a sought-​after loca­ti­on for acti­vi­ties such as swim­ming, wind­sur­fing, and sai­ling. The sur­roun­ding area fea­tu­res nume­rous hiking and cyc­ling trails.

Der See ist 16,5 Kilo­me­ter lang und 1,7 Kilo­me­ter bre­it, mit einer Flä­che von 19,39 km² (Wiki­pe­dia DE). Im Som­mer erre­icht er dank unte­rir­dis­cher Quel­len (aus​tria​.sk) eine Tem­pe­ra­tur von 27 °C und unter­liegt einem medi­ter­ra­nen Kli­ma (aus​tria​.sk). Das Ufer ers­trec­kt sich über 42 Kilo­me­ter (Gün­ter Kaindls­tor­fer). Der See hat einen gla­zia­len Urs­prung, und der west­li­che Teil erre­icht eine Tie­fe von 85 Metern (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). In Tsche­chien wird der See als Vrb­ské jaze­ro bez­e­ich­net (Wiki­pe­dia CZ). Der Name lei­tet sich von der Orts­chaft Maria Wörth ab. Im Jahr 1143 wur­de der See als Werd­see erwähnt (Wiki­pe­dia DE). Er ist durch einen Was­ser­ka­nal mit Kla­gen­furt ver­bun­den, auf dem Ausf­lugs­bo­ote fah­ren. Am west­li­chen Ufer befin­det sich das Sch­loss Vel­den mit einem Hafen. Auf der fel­si­gen Hal­bin­sel am süd­li­chen Ufer liegt das Städt­chen Maria Wörth, die ältes­te christ­li­che Sied­lung in Kärn­ten mit einer Marien­kir­che aus dem 9. Jahr­hun­dert (Wiki­pe­dia CZ).

Es gibt zahl­re­i­che Mög­lich­ke­i­ten für sport­li­che Akti­vi­tä­ten (zoznam​.sk), darun­ter Was­ser­sport, Wan­dern, Sch­wim­men, Nor­dic Wal­king, Segeln, Sur­fen, Golf und Rad­fah­ren (aus​tria​.sk). Die Klan­gwel­le – Sound Wave, eine Wasser-​Musik-​Lasershow, ist fas­zi­nie­rend und wird dre­i­mal wöchen­tlich um 22 Uhr auf der Vel­de­ner Pro­me­na­de auf­ge­fü­hrt (zoznam​.sk). Am öst­li­chen Ufer befin­det sich eine 114 Meter lan­ge Was­ser­ruts­che. Der Aus­sichts­turm Pyra­mi­den­ko­gel ist 54 Meter hoch und steht 400 Meter über der Was­se­ro­berf­lä­che. Das Sch­loss Rosegg beher­bergt einen Zoo mit dem größten Gar­ten­la­by­rinth Öster­re­ichs (aus​tria​.sk). Kle­i­ne Häfen am öst­li­chen Ufer, Krum­pen­dorf und Pörts­chach, sind sehr char­mant (hory​do​ly​.cz). In der Nähe des Sees liegt der Park Mini­mun­dus mit 150 Minia­tur­mo­del­len berühm­ter Gebä­u­de (aktu​ali​ty​.sk).

Im See leben vers­chie­de­ne hei­mis­che Fis­char­ten: Leucis­cus cep­ha­lus, Cte­nop­ha­ryn­go­don idel­la, Per­ca flu­via­ti­lis, Rho­de­us seri­ce­us ama­rus, Abra­mis bra­ma, Angu­il­la angu­il­la, Mic­rop­te­rus sal­mo­ides, Lepo­mis gib­bo­sus, Abra­mis björk­na, Esox lucius, Cyp­ri­nus car­pio, Albur­nus albur­nus, Chal­cal­bur­nus chal­co­ides men­to, Core­go­nus lava­re­tus, Ruti­lus ruti­lus, Scar­di­nius eryth­ropht­hal­mus, Tin­ca tin­ca, Sal­mo trut­ta lacus­tris, Hypopht­hal­micht­hys molit­rix, Silu­rus gla­nis, San­der luci­oper­ca (gv​.at). Meh­re­re Voge­lar­ten nut­zen den See als Win­te­rqu­ar­tier (Wiki­pe­dia DE).

Der Wört­her­see ist eines der belieb­tes­ten Urlaubs­zie­le im Süden Öster­re­ichs. Die­ser alpi­ne See in Kärn­ten gehört zu den wärm­sten Seen in die­ser Regi­on. Er ist von der Nock­ber­ge Berg­ket­te umge­ben. Die Strän­de bie­ten fei­nen Sand und ermög­li­chen den Besu­chern vers­chie­de­ne Was­ser­sport­mög­lich­ke­i­ten. Es ist ein bege­hr­ter Ort für Akti­vi­tä­ten wie Sch­wim­men, Wind­sur­fen und Segeln. In der Umge­bung gibt es zahl­re­i­che Wander- und Radwege.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenské, Spišské

Vrbov

skala
Hits: 1827

Vrbov je zná­my svo­jim kúpa­lis­kom, ja sám sa v ňom už pár krát okú­pal. Vrbov je zná­my ter­mál­ny­mi pra­meň­mi. Miest­ne ter­mál­ne kúpa­lis­ko ponú­ka mož­nosť zre­la­xo­vať sa. V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Egí­dia, pôvo­dom z 13. sto­ro­čia. Obec Vrbov má dob­ré doprav­né spo­je­nie, a pre­to je ľah­ko dostup­ná z oko­li­tých miest, ako sú Pop­rad a Kež­ma­rok.

Vrbov sa nachá­dza na kri­žo­vat­ke ciest spá­ja­jú­cich Spiš­skú Nová Ves, Levo­ču, s Kež­mar­kom a Sta­rou Ľubov­ňou. Navy­še cez Hun­cov­ce s Vyso­ký­mi Tat­ra­mi. Boli tú obja­ve­né pra­me­ne geoter­mál­nej vody (obecvr​bov​.sk). Neďa­le­ko sa nachá­dza Pop­rad, Pie­ni­ny aj Slo­ven­ský raj. Vrbov­ská voda pomá­ha lie­čiť reuma­tiz­mus, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva (moj​-vrbov​.sk).

Vrbov is kno­wn for its ther­mal pool, whe­re I myself have taken a dip seve­ral times. The vil­la­ge is reno­wned for its ther­mal springs. The local ther­mal pool pro­vi­des an oppor­tu­ni­ty for rela­xa­ti­on. The vil­la­ge is home to the Church of Saint Giles, dating back to the 13th cen­tu­ry. Vrbov has good tran­s­por­ta­ti­on con­nec­ti­ons, making it easi­ly acces­sib­le from neigh­bo­ring towns such as Pop­rad and Kežmarok.

Vrbov is loca­ted at the cross­ro­ads con­nec­ting Spiš­ská Nová Ves, Levo­ča, Kež­ma­rok, and Sta­rá Ľubov­ňa. Addi­ti­onal­ly, it con­nects to the High Tatras through Hun­cov­ce. Geot­her­mal water springs were dis­co­ve­red in the area (obecvr​bov​.sk). Near­by, you­’ll find Pop­rad, Pie­ni­ny, and Slo­vak Para­di­se. The water in Vrbov is kno­wn to help tre­at rhe­uma­tism and mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders (moj​-vrbov​.sk).

Vrbov jest zna­ny ze swo­je­go kąpie­lis­ka, gdzie sam wie­lok­rot­nie się kąpa­łem. Vrbov sły­nie z ter­mal­nych źró­deł. Miejs­co­we base­ny ter­mal­ne ofe­ru­ją możli­wo­ść relak­su. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się Kości­ół św. Idzie­go, pocho­dzący z XIII wie­ku. Vrbov ma dob­re połąc­ze­nia komu­ni­ka­cyj­ne, co spra­wia, że jest łat­wo dostęp­ny z sąsied­nich miast, takich jak Pop­rad czy Kežmarok.

Vrbov znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dróg łąc­zących Spiš­ská Nová Ves, Levo­čę, Kež­ma­rok i Sta­rą Ľubov­ňę. Dodat­ko­wo, bieg­nie przez Hun­cov­ce do Wyso­kich Tatr. Odkry­to tu źró­dła wód geoter­mal­nych (obecvr​bov​.sk). W pobli­żu znaj­du­ją się Pop­rad, Pie­ni­ny i Sło­wac­ki Raj. Woda w Vrbo­vie zna­na jest z kor­zyst­ne­go wpły­wu na lec­ze­nie reuma­tyz­mu i schor­zeń ukła­du kostno-​stawowego (moj​-vrbov​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina

Dechtice

skala
Hits: 2525

Dech­ti­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát (dech​ti​ce​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 186 met­rov nad morom. Na plo­che 19.46 km2 žije 1853 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1258. Pat­ri­li pan­stvu Dob­rá voda. Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu, vinoh­rad­níc­tvu, dre­vo­ru­bač­stvu a hrn­čiar­stvu. Od 16. sto­ro­čia bol v obci habán­sky dvor. Do 1. sve­to­vej voj­ny sa tu vyrá­ba­li džbán­ky (dech​ti​ce​.sk). Úze­mím kata­stra pre­te­ká rie­ka Bla­va. V kata­stri obce sa nachá­dza výlet­né mies­to, zrú­ca­ni­na Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Všet­kých svä­tých, román­ska rotun­da z roku 1172 (dech​ti​ce​.sk), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­tej Kata­rí­ny Ale­xan­drij­skej z roku 1652 a kapl­n­ka z roku 1743 zasvä­te­ná Pan­ne Márii Kar­mel­skej. Kaž­do­roč­ne sa v Dech­ti­ciach kona­jú púte (Wiki­pe­dia).

V Dech­ti­ciach sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la Archan­je­la a kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va. Neďa­le­ko sa nachá­dza Čer­ve­ný Kameň, mes­to Trna­va, Kata­rín­ka.

Dech­ti­ce is situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians (dech​ti​ce​.sk), at an ele­va­ti­on of 186 meters abo­ve sea level. It covers an area of 19.46 km², and as of the latest avai­lab­le infor­ma­ti­on, it is home to 1,853 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1258 when it belo­n­ged to the Dob­rá voda esta­te. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, log­ging, and potte­ry. From the 16th cen­tu­ry, the­re was a Hut­te­ri­te colo­ny in the vil­la­ge, which con­ti­nu­ed until World War I. Befo­re the war, Dech­ti­ce was kno­wn for its potte­ry pro­duc­ti­on, par­ti­cu­lar­ly the craf­ting of jugs (dech​ti​ce​.sk). The Bla­va River flo­ws through the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. Wit­hin the muni­ci­pal cadas­tre, the­re is a popu­lar excur­si­on des­ti­na­ti­on — the ruins of Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). The vil­la­ge is home to the Church of All Saints, a Roma­ne­sque rotun­da dating back to 1172 (dech​ti​ce​.sk), a Roman Cat­ho­lic church dedi­ca­ted to St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria from 1652, and a cha­pel built in 1743 dedi­ca­ted to Our Lady of Mount Car­mel. Annu­al pilg­ri­ma­ges take pla­ce in Dech­ti­ce (Wiki­pe­dia).

In Dech­ti­ce, you­’ll find the Church of St. Micha­el the Archan­gel and the Church of St. Ladis­laus. Near­by, the­re are Čer­ve­ný Kameň Cast­le, the city of Trna­va, and Katarínka.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Nitrianske, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Obyce – dedina s dávnou históriou neďaleko od Topoľčianok

skala
Hits: 4233

Oby­ce sa nachá­dza­jú neďa­le­ko od Topoľ­čia­nok, na seve­ro­vý­chod od Zla­tých Mora­viec. Ležia na rie­ke Žita­va, ale sú tak­mer zo všet­kých strán obko­le­se­né hora­mi. Nachá­dza­jú sa tu via­ce­ré pra­me­ne pit­nej vody. Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny to bola par­ti­zán­ska obec. Žijú tu dob­ro­sr­deč­ní a pra­co­vi­tí ľudia. Prvé písom­né zmien­ky o Oby­ciach sú už z roku 1075 v lis­ti­ne Svä­to­be­ňa­dic­ké­ho opát­stva sa spo­mí­na medzi majet­kom ​“Ebe­dec”. Iné his­to­ric­ké náz­vy Obýc: Ebe­dec, Ede­ci, Ebe­y­dyz, Ebe­dech, Ebe­dych, Ebdecz. Kon­com 18. sto­ro­čia bola v Oby­ciach papier­ňa. Zanik­la asi v roku 1840, ale dodnes sa zacho­val pre túto oblasť názov ​“Papier­ňa”, napriek tomu, že tam dnes sto­jí horá­reň (oby​ce​.eu).

Oby­ce is situ­ated near Topoľ­čian­ky, nort­he­ast of Zla­té Morav­ce. It is loca­ted along the Žita­va River but is sur­roun­ded by moun­tains from almost all sides. Seve­ral sour­ces of drin­king water can be found in the area. During World War II, Oby­ce ser­ved as a par­ti­san vil­la­ge. The inha­bi­tants are kno­wn for being kind-​hearted and hardworking.

The first writ­ten records of Oby­ce date back to 1075, men­ti­oned in a docu­ment of the Svä­to­be­ňa­dic­ké opát­stvo abbey as part of the pro­per­ty ​“Ebe­dec.” Oby­ce had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Ebe­dec, Ede­ci, Ebe­y­dyz, Ebe­dech, Ebe­dych, Ebdecz. In the late 18th cen­tu­ry, the­re was a paper mill in Oby­ce, which cea­sed to exist around 1840. Howe­ver, the name ​“Papier­ňa” (Paper Mill) still per­sists in the area, des­pi­te the fact that the­re is now a moun­tain hut the­re (oby​ce​.eu).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post