2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Neživé, Umenie

Maľby

skala
Hits: 5130

Člo­vek má hlad po este­ti­ke, po nie­čom, čo sa vry­je do našej duše a zane­chá nezma­za­teľ­nú sto­pu. Maľ­ba je jeden z naj­star­ších spô­so­bov ako sa člo­vek vyjad­ru­je, ako obja­vu­je krá­su a ako komu­ni­ku­je. Nie je to len spo­je­nie farieb, ale je to meta­fo­ra vnú­tor­né­ho sve­ta. Prvé prav­de­po­dob­ne boli jas­kyn­né maľ­by, kto­ré roz­prá­va­jú pra­dáv­ne prí­be­hy. Maj­strov­ské die­la rene­sanč­ných maj­strov, expre­si­onis­tov sú mos­tom medzi rea­li­tou a ima­gi­ná­ci­ou. Far­by majú svo­je jazy­ky, slo­vá nepot­re­bu­jú. Tvo­ria neví­da­né emó­cie, otvá­ra­jú okná do našej mys­le. Maľo­va­nie nie je len o výsled­ku, ale aj o pro­ce­se tvor­by. Šte­tec je perom a far­by sú pís­me­na­mi, plát­no je strán­kou prí­be­hu. Ten­to kre­a­tív­ny svet je pre umel­ca mies­tom slo­bo­dy a pre­zen­tá­cie svo­jej identity.

Maľ­ba aj zrkad­lom doby. Leonar­do da Vin­ci, Vin­cent van Gogh, Pab­lo Picas­so, Miche­lan­ge­lo Meri­si da Cara­vag­gio sa nezma­za­teľ­ne zapí­sa­li do dejín ume­nia, pre­siah­li hra­ni­ce svo­jej epo­chy a dot­kli sa srd­ca v kaž­dej dobe. V súčas­nos­ti, tak ako aj v minu­los­ti, dochá­dza ku zme­nám tech­no­ló­gií, pri­chá­dza na svet digi­tál­na maľ­ba, stre­et art. Pri­ná­ša to nové dimen­zie, nové mož­nos­ti. Ume­nie sa neus­tá­le vyví­ja, je živé až živo­číš­ne a pomer­ne dyna­mic­ké. Maľ­ba je vizu­ál­nym zážit­kom, a ak sa empa­tia pre­ne­sie, tak aj pono­re­ním do ľud­skej duše. Je to mno­ho­krát jazyk, kto­rý roz­um nechá­pe, ale srd­cu je to blíz­ke. Maľ­ba je svet plný fan­tá­zie, váš­ní a snov. Je výzvou pred­sta­vi­vos­ti, pozý­va nás aby sme obja­vi­li krá­su, je pri­po­mien­kou že ume­nie má byť súčas­ťou našej pri­ro­dze­nos­ti.

Human hun­ger for aest­he­tics, for somet­hing that will etch into our souls and lea­ve an inde­lib­le mark. Pain­ting is one of the oldest ways in which humans express them­sel­ves, dis­co­ver beau­ty, and com­mu­ni­ca­te. It is not just the blen­ding of colors; it is a metap­hor for the inner world. Like­ly, the first were cave pain­tings that tell ancient sto­ries. Mas­ter­pie­ces of Renais­san­ce and expres­si­onist artists ser­ve as a brid­ge bet­we­en rea­li­ty and ima­gi­na­ti­on. Colors have the­ir lan­gu­ages; they don’t need words. They cre­a­te unse­en emo­ti­ons, ope­ning win­do­ws into our minds. Pain­ting is not just about the result but also about the pro­cess of cre­a­ti­on. The brush is a pen, and colors are let­ters; the can­vas is a page of the sto­ry. This cre­a­ti­ve world is a pla­ce of fre­e­dom and a pre­sen­ta­ti­on of the artis­t’s identity.

Pain­ting is also a mir­ror of its time. Leonar­do da Vin­ci, Vin­cent van Gogh, Pab­lo Picas­so, Miche­lan­ge­lo Meri­si da Cara­vag­gio inde­lib­ly insc­ri­bed them­sel­ves in the his­to­ry of art, trans­cen­ding the boun­da­ries of the­ir epochs and tou­ching hearts in eve­ry era. Cur­ren­tly, as in the past, tech­no­lo­gi­cal chan­ges are occur­ring, giving birth to digi­tal pain­ting and stre­et art. It brings new dimen­si­ons, new possi­bi­li­ties. Art is cons­tan­tly evol­ving, ali­ve and quite dyna­mic. Pain­ting is a visu­al expe­rien­ce, and if empat­hy is trans­fer­red, it is also a dive into the human soul. It is often a lan­gu­age that the mind may not com­pre­hend, but it is clo­se to the heart. Pain­ting is a world full of fan­ta­sy, pas­si­on, and dre­ams. It chal­len­ges ima­gi­na­ti­on, invi­ting us to dis­co­ver beau­ty, ser­ving as a remin­der that art should be a part of our nature.

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Časová línia, Do roku 2005, Neživé, Umenie

Grafity

skala
Hits: 32240

Gra­fi­ty sú čas­to spre­vá­dza­né kon­tro­ver­zia­mi, výraz­ný­mi názor­mi, ale gra­fi­ty sa sta­lo legi­tím­nou for­mou ume­nia. Jeho kore­ne sia­ha­jú ku his­to­ric­kým kres­bám z minu­los­ti. Moder­né gra­fi­ty zača­li vzni­kať v New Yor­ku v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia. Vychá­dza z hip-​hopovej kul­tú­ry. V 70-​tych a 80-​tych rokoch sa gra­fi­ty sta­li výraz­ným zna­kom sub­kul­tú­ry a rebé­lie. Ume­lec­ké sku­pi­ny a jed­not­liv­ci svo­je die­la pod­pi­so­va­li pse­udo­ny­ma­mi. Časom sa táto kul­tú­ra šíri­la a v 90-​tych rokoch sa gra­fi­ty zača­li obja­vo­vať v galériách.

Gra­fi­ty vyjad­ru­jú rôz­ne sociál­ne, poli­tic­ké a kul­túr­ne témy. Sú čas­to for­mou pro­tes­tu, kri­ti­ky ale­bo jed­no­du­cho spô­so­bom, ako umel­ci komu­ni­ku­jú s verej­nos­ťou. Okrem toho slú­žia ako pros­trie­dok na vyjad­re­nie jedi­neč­nej ume­lec­kej iden­ti­ty a k vytvo­re­niu dis­ku­sie o mes­te a jeho dyna­mi­ke. V súčas­nos­ti umel­ci čas­to kom­bi­nu­jú rôz­ne tech­ni­ky a médiá, gra­fi­ty sa neus­tá­le vyví­ja­jú. Mno­hí umel­ci využí­va­jú túto for­mu ume­lec­ké­ho vyjad­re­nia aj na pod­po­ru verej­ných pro­jek­tov, a tým pris­pie­va­jú k este­ti­ke miest­nych komu­nít. Gra­fi­ty našli svo­je mies­to v ume­lec­kom sve­te, ich legi­tím­nosť je stá­le pred­me­tom dis­ku­sií. Nie­ke­dy sú pova­žo­va­né za nele­gál­ne, keď­že umel­ci maľu­jú na verej­ných ale­bo súkrom­ných objek­toch bez povo­le­nia. Gra­fi­ty môžu poško­diť verej­ný maje­tok, na dru­hej stra­ne pri­dá­va­jú cha­rak­ter a auten­ti­ci­tu mes­tám. Gra­fi­ty sú uzná­va­ným a rešpek­to­va­ným ume­lec­kým vyjadrením. 

V rám­ci otvo­re­nia kúpeľ­nej sezó­ny 2005 v Pieš­ťa­noch mali gra­fi­ťá­ci k dis­po­zí­cii ste­nu, na kto­rú pomo­cou spre­ja, nut­nej dáv­ky vdy­cho­va­nia, váš­ne a lásky.

Graf­fi­ti is often accom­pa­nied by con­tro­ver­sies, strong opi­ni­ons, but it has beco­me a legi­ti­ma­te form of art. Its roots tra­ce back to his­to­ri­cal dra­wings from the past. Modern graf­fi­ti began to emer­ge in New York in the 1960s, influ­en­ced by hip-​hop cul­tu­re. In the ​’70s and ​’80s, graf­fi­ti beca­me a pro­mi­nent sym­bol of sub­cul­tu­re and rebel­li­on. Artis­tic groups and indi­vi­du­als sig­ned the­ir works with pse­udo­nyms. Over time, this cul­tu­re spre­ad, and in the 1990s, graf­fi­ti star­ted appe­a­ring in galleries.

Graf­fi­ti expres­ses vari­ous social, poli­ti­cal, and cul­tu­ral the­mes. It is often a form of pro­test, cri­ti­cism, or sim­ply a way for artists to com­mu­ni­ca­te with the pub­lic. Addi­ti­onal­ly, it ser­ves as a means to express a uni­que artis­tic iden­ti­ty and sparks dis­cus­si­ons about the city and its dyna­mics. Nowa­da­ys, artists often com­bi­ne dif­fe­rent tech­ni­qu­es and media, and graf­fi­ti con­ti­nu­es to evol­ve. Many artists use this form of artis­tic expres­si­on to sup­port pub­lic pro­jects, con­tri­bu­ting to the aest­he­tics of local com­mu­ni­ties. Graf­fi­ti has found its pla­ce in the art world, but its legi­ti­ma­cy is still a sub­ject of deba­te. Some­ti­mes con­si­de­red ille­gal, as artists paint on pub­lic or pri­va­te pro­per­ty wit­hout per­mis­si­on, graf­fi­ti can dama­ge pub­lic pro­per­ty; on the other hand, it adds cha­rac­ter and aut­hen­ti­ci­ty to cities. Graf­fi­ti is a recog­ni­zed and res­pec­ted form of artis­tic expression.

As part of the ope­ning of the bat­hing sea­son in 2005 in Pieš­ťa­ny, graf­fi­ti artists had a wall at the­ir dis­po­sal, whe­re, using spray paint, they expres­sed them­sel­ves through a neces­sa­ry dose of inha­la­ti­on, pas­si­on, and love.

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2006-2010, 2009, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

skala
Hits: 7330

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska – Ora­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy

“The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”

Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Bratislavské, Časová línia, Ľudia, Reportáže, Slovenské, Šport, Športové

Turnaj mladých nádejí zo štyroch hlavných miest – Budapešti, Viedne, Bratislavy a Ľubľany

skala
Hits: 2243

11. roč­ník Tur­na­ja šty­roch hlav­ných miest Buda­pešť – Vie­deň – Bra­ti­sla­va – Ľub­ľa­na – Tur­naj mla­dých nádejí

Zápo­le­nie pre­bie­ha­lo v roku 2006, v špor­to­vej hale Mla­dosť, na fut­ba­lo­vom šta­di­ó­ne Inte­ru Bra­ti­sla­va, v bas­ket­ba­lo­vej hale Inte­ru Bra­ti­sla­va, na atle­tic­kom šta­di­ó­ne Inte­ru Bra­ti­sla­va a v stol­no­te­ni­so­vej hale Rača. Pop­ri mla­dých náde­jach sa naj­mä na atle­tic­kom šta­di­ó­ne pohy­bo­va­li aj iní, star­ší špor­tov­ci na domá­cej pôde.

The com­pe­ti­ti­on took pla­ce in 2006, span­ning across vari­ous venu­es, inc­lu­ding the Mla­dosť sports hall, the Inter Bra­ti­sla­va foot­ball sta­dium, the Inter Bra­ti­sla­va bas­ket­ball hall, the Inter Bra­ti­sla­va athle­tics sta­dium, and the Rača tab­le ten­nis hall. Besi­des young talents, older athle­tes also par­ti­ci­pa­ted, par­ti­cu­lar­ly at the athle­tics sta­dium, com­pe­ting on home turf.

Tek­mo­van­je je pote­ka­lo leta 2006 v špor­tni dvo­ra­ni Mla­dosť, na nogo­met­nem sta­di­onu Inter Bra­ti­sla­va, v košar­kar­ski dvo­ra­ni Inter Bra­ti­sla­va, na atlet­skem sta­di­onu Inter Bra­ti­sla­va in v namiz­no­te­niš­ki dvo­ra­ni Rača. Poleg mla­dih upov so se pred­vsem na atlet­skem sta­di­onu giba­li tudi dru­gi, sta­rej­ši špor­tni­ki na doma­čem terenu.

A ver­se­ny 2006-​ban zaj­lott a Mla­dosť sportc­sar­nok­ban, az Inter Bra­ti­sla­va fut­ball­pá­ly­á­ján, az Inter Bra­ti­sla­va kosár­lab­dac­sar­no­ká­ban, az Inter Bra­ti­sla­va atlé­ti­kai sta­di­on­ján és a Rača asztalitenisz-​csarnokban. A fia­tal remé­ny­sé­gek mel­lett főleg az atlé­ti­kai sta­di­on­ban mozog­tak más, idősebb spor­to­lók is hazai pályán.

Der Wett­be­werb fand 2006 in der Sport­hal­le Mla­dosť, im Fußballs­ta­di­on von Inter Bra­ti­sla­va, in der Bas­ket­ball­hal­le von Inter Bra­ti­sla­va, auf dem Leich­tat­hle­tik­platz von Inter Bra­ti­sla­va und in der Tisch­ten­nis­hal­le Rača statt. Neben den jun­gen Hoff­nun­gen beweg­ten sich vor allem ande­re, älte­re Sport­ler auf hei­mis­chem Boden, ins­be­son­de­re auf dem Leichtathletikplatz.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Časová línia, Ľudia

Čestná stráž

skala
Hits: 10206

Slo­ven­sko

Domi­nant­nou úlo­hou útva­ru čest­nej strá­že je repre­zen­tá­cia pre­zi­den­ta Slo­ven­skej repub­li­ky, ozb­ro­je­ných síl Slo­ven­skej repub­li­ky a Slo­ven­skej repub­li­ky. Vyko­ná­va čest­né strá­že­nie síd­la pre­zi­den­ta a hos­tí pre­zi­den­ta v jeho síd­le. Vyko­ná­va vojen­ské poc­ty, naj­mä pri ofi­ciál­nych náv­šte­vách pred­sta­vi­te­ľov iných štá­tov. V čase voj­ny, voj­no­vé­ho sta­vu, výni­moč­né­ho sta­vu a núdzo­vé­ho sta­vu plní úlo­hy ochra­ny pre­zi­den­ta (mil​.sk). Čest­né strá­že­nie sa vyko­ná­va po celú dobu prí­tom­nos­ti pre­zi­den­ta v Pre­zi­dent­skom palá­ci, spra­vid­la v pra­cov­ných dňoch od 8.00 hod. do 18.00 hod. Strie­da­nie stráž­nych sa koná kaž­dých 60 minút, kaž­dú celú hodi­nu. Strie­da­nie strá­ží sa koná cez pra­cov­né dni o 12.00 hod (pre​zi​dent​.sk). Dôs­toj­ní­ci Čest­nej strá­že sú vyzb­ro­je­ní šab­ľou dlhou 985 mm. Čepeľ je z ušľach­ti­lej oce­le, poš­va zo smre­ko­vé­ho dre­va potia­hnu­té­ho kožou. Muž­stvo je pri zvlášt­nych prí­le­ži­tos­tiach vyzb­ro­je­né kre­sad­lo­vou puš­kou s hlav­ňou dlhou 1080 mm. Útvar tiež pou­ží­va samo­na­bí­ja­ciu puš­ku vzo­ru 52 a puš­ku vzo­ru 52⁄57, obe čes­ko­slo­ven­skej výro­by (mil​.sk).

Jed­not­ka čest­nej strá­že bola zria­de­ná prvý krát kon­com roka 1968. Po vzni­ku Slo­ven­skej repub­li­ky sa stráž­ny prá­por reor­ga­ni­zo­val na Pluk hrad­nej a čest­nej strá­že. Mal dva prá­po­ry, jeden plní úlo­hy pre pre­zi­den­ta Slo­ven­skej repub­li­ky a dru­hy pre ostat­ných ústav­ných čini­te­ľov a naj­vyš­ších vojen­ských pred­sta­vi­te­ľov. Mies­ta výko­nu čest­né­ho strá­že­nia boli Bra­ti­slav­ský hrad, Pri­ma­ciál­ny palác a od 30.9.1996 Gras­sal­ko­vi­čov palác (Pre­zi­dent­ský). Od 1.8.2001 vzni­kol samos­tat­ný útvar Čest­nej strá­že pre­zi­den­ta Slo­ven­skej repub­li­ky (mil​.sk).

Ja som v rokoch 1999 – 2000 absol­vo­val základ­nú vojen­skú služ­bu ako člen čest­nej strá­že pre­zi­den­ta SR. Okrem čest­né­ho strá­že­nia sme cho­di­li ​“vítať” rôz­nych štát­ni­kov, dip­lo­ma­tov, sta­va­li sa špa­lie­re. Mož­no, tí kto­rí vedia akú úlo­hu zvy­kol mať pisár na ​“voj­ne”, tak si vedia pred­sta­viť, čo to asi pre mňa zna­me­na­lo. Okrem iné­ho sme bež­ne pou­ží­va­li vyjad­re­nia typu: ide­me posta­viť plné poc­ty, štát­nu akciu, potre­bu­jem 30 voja­kov poži­čať z dru­hej roty, od vlád­nych čest­ňá­kov :-). Počas svoj­ho roč­né­ho poby­tu som dva­krát mohol prí­sť v uni­for­me Čest­nej strá­že domov. Par­krát som v takej­to sláv­nost­nej uni­for­me bol v his­to­ric­kej budo­ve Slo­ven­ské­ho národ­né­ho divad­la v pre­zi­dent­skej lóži. Musím pove­dať, že to malo šmrnc. Raz som mal na sebe aj his­to­ric­kú uni­for­mu, aká je tu – mil​.sk. Bola mimo­riad­ne pohodl­ná. Pokiaľ viem, časom sa zača­la pou­ží­vať ove­ľa viac (Peter Kaclík).

Odka­zy

Slo­va­kia

The pri­ma­ry role of the Honor Guard is to repre­sent the Pre­si­dent of the Slo­vak Repub­lic, the Armed For­ces of the Slo­vak Repub­lic, and the coun­try itself. They per­form the hono­rab­le guar­ding of the Pre­si­den­t’s resi­den­ce and guests at the Pre­si­den­t’s resi­den­ce. Mili­ta­ry honors, espe­cial­ly during offi­cial visits by repre­sen­ta­ti­ves of other sta­tes, are also part of the­ir duties. In times of war, a sta­te of war, a sta­te of emer­gen­cy, or a sta­te of emer­gen­cy, they ful­fill the tasks of pro­tec­ting the Pre­si­dent (mil​.sk). Honor guar­ding takes pla­ce throug­hout the Pre­si­den­t’s pre­sen­ce in the Pre­si­den­tial Pala­ce, usu­al­ly on week­da­ys from 8:00 a.m. to 6:00 p.m. Guard chan­ges occur eve­ry 60 minu­tes, eve­ry full hour. The guard-​changing cere­mo­ny takes pla­ce on week­da­ys at 12:00 p.m. (pre​si​dent​.sk). Honor Guard offi­cers are armed with a 985 mm long saber. The bla­de is made of stain­less ste­el, and the scab­bard is made of spru­ce wood cove­red with leat­her. On spe­cial occa­si­ons, the unit is equ­ip­ped with a flin­tlock rif­le with a bar­rel length of 1080 mm. The unit also uses a semi-​automatic rif­le model 52 and a rif­le model 52⁄57, both of Cze­cho­slo­vak pro­duc­ti­on (mil​.sk).

The Honor Guard unit was first estab­lis­hed at the end of 1968. After the estab­lish­ment of the Slo­vak Repub­lic, the Guard Bat­ta­li­on was reor­ga­ni­zed into the Cast­le and Honor Guard Regi­ment. It had two bat­ta­li­ons, one ful­fil­ling tasks for the Pre­si­dent of the Slo­vak Repub­lic and the other for other cons­ti­tu­ti­onal offi­cials and the hig­hest mili­ta­ry repre­sen­ta­ti­ves. The loca­ti­ons for honor guar­ding were Bra­ti­sla­va Cast­le, the Pri­ma­te­’s Pala­ce, and sin­ce Sep­tem­ber 30, 1996, the Gras­sal­ko­vich Pala­ce (Pre­si­den­tial). On August 1, 2001, the inde­pen­dent unit of the Honor Guard of the Pre­si­dent of the Slo­vak Repub­lic was estab­lis­hed (mil​.sk).

I ser­ved in the Honor Guard of the Pre­si­dent of the Slo­vak Repub­lic during my basic mili­ta­ry ser­vi­ce from 1999 to 2000. In addi­ti­on to honor guar­ding, we would ​“wel­co­me” vari­ous sta­tes­men and dip­lo­mats, for­ming cere­mo­nial lines. For tho­se fami­liar with the role a clerk typi­cal­ly has in the mili­ta­ry, they can pro­bab­ly ima­gi­ne what this meant for me. Among other things, we com­mon­ly used phra­ses like ​“let’s per­form full honors,” ​“sta­te event,” or ​“I need to bor­row 30 sol­diers from the second com­pa­ny, from the govern­ment honor guards :-).” During my one-​year stay, I had the oppor­tu­ni­ty to come home twi­ce in the Honor Guard uni­form. On a few occa­si­ons, I wore this cere­mo­nial uni­form in the his­to­ri­cal buil­ding of the Slo­vak Nati­onal The­at­re in the pre­si­den­tial box. I must say it had a cer­tain charm. Once, I even wore a his­to­ri­cal uni­form like the one depic­ted here. It was excep­ti­onal­ly com­for­tab­le. As far as I know, over time, it beca­me much more wide­ly used (Peter Kaclík).

Use Facebook to Comment on this Post