2011-2015, 2014, Časová línia, Kostoly, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Stavby

Kaplnka svätej Rozálie v Štefanovej

Hits: 1755

Kapl­n­ka svä­tej Rozá­lie bola posta­ve­ná v roku 1885 za dedi­nou Šte­fa­no­vá, kde od nepa­mä­ti leža­la socha vyte­sa­ná z kame­ňa, zná­zor­ňu­jú­ca svä­ti­cu v žulo­vom bra­le, kto­rú ľud uctie­val ako ochran­ky­ňu pro­ti moru. K Rozál­ke“ sa puto­va­lo vždy v nede­ľu po sviat­ku svä­tej Rozá­lie. Kapl­n­ka sa sta­la záti­ším aj vo fil­moch Vivat Beňov­ský (put​nic​ke​mies​ta​.sk). Pod­ľa arche­olo­gic­kých vyko­pá­vok zo star­šej doby bron­zo­vej, bolo toto mies­to význam­ným kul­to­vým mies­tom od sta­ro­ve­kých čias. V roku 2007 bola kapl­n­ka zreš­tau­ro­va­ná (fil​mo​va​mis​ta​.cz). Iný názov pre kapl­n­ku je Rozár­ka (cas​ta​-cer​ve​ny​-kamen​.sk).


The Cha­pel of Saint Rosa­lie was built in 1885 behind the vil­la­ge of Šte­fa­no­vá, whe­re a stone-​carved sta­tue of the saint had been lying from time imme­mo­rial. The sta­tue depic­ted the saint in gra­ni­te and was vene­ra­ted by the peop­le as a pro­tec­tor against the pla­gue. Pilg­ri­ma­ges to Rozál­ka” took pla­ce eve­ry Sun­day after the feast of Saint Rosa­lie. The cha­pel beca­me a backd­rop in movies like Vivat Beňov­ský. Accor­ding to archa­e­olo­gi­cal exca­va­ti­ons from the older Bron­ze Age, this loca­ti­on has been a sig­ni­fi­cant cult site sin­ce ancient times. In 2007, the cha­pel under­went res­to­ra­ti­on (fil​mo​va​mis​ta​.cz). Anot­her name for the cha­pel is Rozár­ka (cas​ta​-cer​ve​ny​-kamen​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Príroda, Rakúsko, V čase, Zahraničie

Východ slnka na Braunsbergu

Hits: 2557

Počas jed­né­ho jesen­né­ho dňa.


During one autumn day.


Wäh­rend eines Herbsttages.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny, Zamagurie

Dunajec

Hits: 2782

Po Dunaj­ci sa dá ísť na plti z rôz­nych miest a na rôz­ne mies­ta. Slo­ven­ské služ­by zväč­ša posky­tu­jú plav­bu z Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra do Les­ni­ce. Ak si správ­ne pamä­tám, sezó­na je od aprí­la do októb­ra. Oko­lo rie­ky je množ­stvo skál, pop­ri nej je turis­tic­ký chod­ník, po kto­rom sa zvyk­nú pre­pla­ve­ní turis­ti vra­cať do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra. Pltia­ri v Les­ni­ci nakla­da­jú plte a prí­slu­šen­stvo do áut a cez Les­ni­cu ho dooko­la dove­zú nas­päť do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra (Peter Kac­lík). Splav na pltiach na poľ­skej stra­ne začí­na v obci Sro­mo­wce Wyźne, kon­čí v Kro­ścien­ko nad Dunaj­cem. Na Slo­ven­skej stra­ne začí­na v Maje­roch, ale­bo v Čer­ve­nom Kláš­to­re, kon­čí v Les­ni­ci. Duna­jec je 274 km dlhá rie­ka, kto­rá na Slo­ven­sku tečie len na 17-​tich kilo­met­roch. Od roku 1920 tvo­rí hra­nič­nú čia­ru slovensko-​poľských hra­níc. Od dáv­nych čias je Duna­jec pova­žo­va­ný za dôle­ži­tú doprav­nú ces­tu (Wiki­pe­dia). Už v 2. sto­ro­čí pred n. l. plt­ní­ci pre­pra­vo­va­li na Dunaj­ci tovar. Jan­tár, žele­zo, dre­vo, anti­mon, suše­né sliv­ky, syr, medo­vi­nu a iné (plte​-duna​jec​.sk). Využí­va­li ju gréc­ki a rím­ski kup­ci, v čase keď tu boli gal­skí Kel­ti. Neskôr ces­tu, kto­rá nesie pome­no­va­nie Soľ­ná ces­ta”, pou­ží­va­li Ger­má­nia a Slo­va­nia (Wiki­pe­dia). Pre­pra­va tova­ru na pltiach zazna­me­na­la pre­pad v roku 1813, vďa­ka veľ­kým povod­niam. V roku 1923 plt­níc­tvo na Dunaj­ci zanik­lo cel­kom. Obno­vi­lo sa v šir­šej mie­re spo­lu s pre­vá­ža­ním ľudí po roku 1950. Až do dneš­ných čias sa zacho­val tra­dič­ný sym­bol plt­ní­kov – plt­níc­ky klo­búk, kto­rý je zdo­be­ný muš­lič­ka­mi (plte​-duna​jec​.sk). Poľ­sko v roku 1997 posta­vi­lo na hor­nom toku vod­nú elek­trá­reň Czorsz­tyn a vyrov­ná­va­ciu nádrž Nie­dzi­ca (Wiki­pe­dia).

Na oko­li­tých zrá­zoch žijú napr. Ticho­do­ma mura­ri, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lacer­ta vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, vydra Lut­ra lut­ra, rybá­rik Alce­do att­his, hniez­di tu výr skal­ný Bubo bubo a krka­vec Cor­vus corax. Ras­tie tu Astra­ga­lus aus­tra­lis, Phy­te­um orbi­cu­la­te, Aster ser­pen­ti­mon­ta­nus (Infor­mač­ná tabuľa).


Along the Duna­jec, you can go raf­ting from vari­ous points to vari­ous des­ti­na­ti­ons. Slo­vak ser­vi­ces typi­cal­ly offer a cru­ise from Čer­ve­ný Kláš­tor to Les­ni­ca. If I remem­ber cor­rect­ly, the sea­son is from April to Octo­ber. The­re are many rocks along the river, and a hiking trail runs besi­de it. Usu­al­ly, raf­ting tou­rists return to Čer­ve­ný Kláš­tor via this trail. Rafts­men in Les­ni­ca load the rafts and equ­ip­ment onto cars, and they tran­s­port it all around to Čer­ve­ný Kláš­tor (Peter Kac­lík). Raf­ting on the Polish side starts in the vil­la­ge of Sro­mo­wce Wyżne and ends in Kro­ścien­ko nad Dunaj­cem. On the Slo­vak side, it starts in Maje­re or Čer­ve­ný Kláš­tor and ends in Les­ni­ca. The Duna­jec River, 274 km long, flo­ws only for 17 km in Slo­va­kia. Sin­ce 1920, it has for­med the bor­der bet­we­en Slo­va­kia and Poland. Duna­jec has been con­si­de­red an impor­tant tra­de rou­te sin­ce ancient times (Wiki­pe­dia). Plt­ní­ci (rafts­men) tran­s­por­ted goods on the Duna­jec as ear­ly as the 2nd cen­tu­ry BC. Items such as amber, iron, wood, anti­mo­ny, dried plums, che­e­se, mead, and more were car­ried on the rafts (plte​-duna​jec​.sk). Gre­ek and Roman mer­chants uti­li­zed this rou­te during the time of the Gau­lish Celts. Later, the path, kno­wn as the Salt Rou­te,” was used by Ger­ma­nic and Sla­vic peop­le (Wiki­pe­dia). Raf­ting as a means of tran­s­por­ting goods expe­rien­ced a dec­li­ne in 1813 due to sig­ni­fi­cant flo­ods. In 1923, raf­ting on the Duna­jec cea­sed enti­re­ly but saw a resur­gen­ce after 1950, pri­ma­ri­ly for peop­le tran­s­port. The tra­di­ti­onal sym­bol of rafts­men, the rafts­me­n’s hat ador­ned with seas­hells, has per­sis­ted to this day (plte​-duna​jec​.sk). In 1997, Poland cons­truc­ted the Czorsz­tyn hyd­ro­elect­ric power plant and the Nie­dzi­ca reser­vo­ir on the upper cour­se (Wiki­pe­dia). Vari­ous fau­na, inc­lu­ding Ticho­do­ma mura­ri, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lacer­ta vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, otter Lut­ra lut­ra, king­fis­her Alce­do att­his, nesting eag­le owl Bubo bubo, and raven Cor­vus corax, inha­bit the sur­roun­ding slo­pes. Flo­ra like Astra­ga­lus aus­tra­lis, Phy­te­uma orbi­cu­la­tum, and Aster ser­pen­ti­mon­ta­nus also thri­ve here (Infor­ma­ti­on board).


Wzdłuż Dunaj­ca można popły­nąć trat­wą z różnych miejsc do różnych miejsc. Sło­wac­kie usłu­gi zwyk­le ofe­ru­ją rejs z Čer­ve­ný Kláš­tor do Les­ni­ca. Jeśli dobr­ze pami­ętam, sezon trwa od kwiet­nia do paździer­ni­ka. Wzdłuż rze­ki jest wie­le skał, a obok niej bieg­nie szlak turys­tycz­ny. Zazwyc­zaj turys­ty upra­wia­jący spływ trat­wą wra­ca­ją do Čer­ve­ný Kláš­tor wzdłuż tego szla­ku. Trat­wiar­ze w Les­ni­ca zała­du­ją trat­wy i spr­zęt do samo­cho­dów, a następ­nie prze­wi­ozą to wszys­tko dooko­ła do Čer­ve­ný Kláš­tor (Peter Kac­lík). Spływ trat­wą po pol­skiej stro­nie roz­poc­zy­na się w miejs­co­wo­ści Sro­mo­wce Wyżne i końc­zy w Kro­ścien­ku nad Dunaj­cem. Po sło­wac­kiej stro­nie zaczy­na się w Maje­rach lub Čer­ve­ný Kláš­tor i końc­zy w Les­ni­ca. Rze­ka Duna­jec, o dłu­go­ści 274 km, pły­nie tyl­ko przez 17 km na Sło­wac­ji. Od 1920 roku sta­no­wi gra­ni­cę między Sło­wac­ją a Pol­ską. Duna­jec uwa­ża­ny jest za ważny szlak hand­lo­wy od sta­ro­żyt­no­ści (Wiki­pe­dia). Plt­ní­ci (trat­wiar­ze) prze­wo­żą towa­ry Dunaj­cem już od II wie­ku p.n.e. Na trat­wach prze­wo­żo­no takie przed­mi­oty jak bursz­tyn, żela­zo, dre­wno, anty­mon, sus­zo­ne śli­wki, ser, miód pit­ny i wie­le innych (plte​-duna​jec​.sk). Grec­cy i rzyms­cy kup­cy kor­zys­ta­li z tej tra­sy w cza­sach galij­skich Cel­tów. Później szla­kiem, zna­nym jako Dro­ga Sol­na,” podąża­li ludzie ger­ma­ńs­cy i Sło­wia­nie (Wiki­pe­dia). Prze­wóz towa­rów trat­wa­mi zano­to­wał spa­dek w 1813 roku z powo­du powa­żnych powo­dzi. W 1923 roku spływ trat­wa­mi na Dunaj­cu całko­wi­cie zako­ńc­zo­no, ale odro­dził się po 1950 roku, głó­wnie dla tran­s­por­tu ludzi. Tra­dy­cyj­ny sym­bol trat­wiar­zy, kape­lusz trat­wiar­ski zdo­bi­ony musz­la­mi, przetr­wał do dzi­siaj (plte​-duna​jec​.sk). W 1997 roku Pol­ska zbu­do­wa­ła elek­tro­wnię wod­ną Czorsz­tyn i zbi­or­nik reten­cyj­ny Nie­dzi­ca na gór­nym odcin­ku (Wiki­pe­dia). Różne gatun­ki fau­ny, w tym Ticho­do­ma mura­ri, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lacer­ta vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, wyd­ra Lut­ra lut­ra, zimo­ro­dek Alce­do att­his, gniaz­du­jący puchacz Bubo bubo i kruk Cor­vus corax, zamiesz­ku­ją otac­za­jące zboc­za. Wys­tępu­je tu także flo­ra, takie jak Astra­ga­lus aus­tra­lis, Phy­te­uma orbi­cu­la­tum i Aster ser­pen­ti­mon­ta­nus (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

Hits: 7397

Na Štr­b­skom ple­se nie je samoz­rej­me zau­jí­ma­vé a pek­né len ple­so, ale aj jeho oko­lie. Ba čo viac, kúsok pod úrov­ňou plies sa nachá­dza­jú aj ďal­šie vod­né plo­chy – Jazier­ka lás­ky (Peter Kac­lík). Pôvod­ný názov Jazie­rok lás­ky bol Štr­b­ské ryb­ní­ky. Pou­ží­va­li sa na odchov pstru­hov (tat​ry​.sk). Zalo­že­né boli Jozef Szen­ti­vá­ny­im, kon­com 19. sto­ro­čia (str​ba​.sk). Väč­ší ryb­ník sa nazý­val Joze­fov ryb­ník, men­ší Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Na dne väč­šie­ho jazier­ka sa nachá­dza od roku 1940 slo­ven­ský dvoj­kríž (str​ba​.sk). Dnes sú mies­tom na pre­chádz­ku, oddych (tat​ry​.sk). Nachá­dza­jú sa neďa­le­ko od cen­trál­ne­ho par­ko­vis­ka Štr­b­ské­ho ple­sa, veľ­mi blíz­ko ces­ty (str​ba​.sk). Jazier­ka napá­ja potok Mly­ni­ca (Oskár Maž­gút).


At Štr­b­ské Ple­so, the charm extends bey­ond the lake itself to its sur­roun­dings. Notab­ly, just below the lake­’s sur­fa­ce, the­re are addi­ti­onal water fea­tu­res kno­wn as the Jazier­ka lás­ky” or Love Ponds” (Peter Kac­lík). Ori­gi­nal­ly named Štr­b­ské Ryb­ní­ky, the­se ponds were ori­gi­nal­ly estab­lis­hed for trout bre­e­ding (tat​ry​.sk). Foun­ded by Jozef Szen­ti­vá­nyi in the late 19th cen­tu­ry (str​ba​.sk), the lar­ger pond was cal­led Joze­fov ryb­ník, and the smal­ler one Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Sin­ce 1940, the Slo­vak doub­le cross has been situ­ated at the bot­tom of the lar­ger pond (str​ba​.sk). Today, they ser­ve as a pea­ce­ful wal­king and rela­xa­ti­on spot (tat​ry​.sk), con­ve­nien­tly loca­ted near the cen­tral par­king area of Štr­b­ské Ple­so, in clo­se pro­xi­mi­ty to the road (str​ba​.sk). The ponds are fed by the Mly­ni­ca stre­am (Oskár Mažgút).


Lite­ra­tú­ra

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier. 1. vyda­nie, Tatrans­ká Lom­ni­ca: Štát­ne lesy TANA­Pu, p457ISBN 8096752278.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Braunsberg – vrch nad Hainburgom

Hits: 3626

Brauns­berg je kopec nad Hain­bur­gom. Je z neho pek­ný výhľad na Bra­ti­sla­vu, hrad Devín.

Naj­star­šie význam­né osíd­le­nie Brauns­ber­gu je z doby halš­tat­skej, v 7. až 6. sto­ro­čí pred naším leto­poč­tom. Kedy­si bol osíd­le­ný Kelt­mi. Na západ­nej stra­ne kop­ca je napo­do­be­ni­na stráž­nej kelt­skej veže (Hara­tí­ko­vá). Je jed­ným z troch kelt­ských hra­dísk v oblas­ti Uhor­skej brá­ny. Vrch dosa­hu­je 376 met­rov nad morom. Devín ako ďal­šie hra­dis­ko sa nachá­dza nece­lé 2 km seve­ro­vý­chod­ne. Naj­výz­nam­nej­ším bolo oppi­dum na Bra­ti­slav­skom hra­de. Pred­po­kla­dá sa, že hra­dis­ká vybu­do­va­li pred 2000 rok­mi Bójo­via (Urban). Na Brauns­ber­gu čas­to cho­dia mode­lá­ri so svo­ji­mi model­mi lie­tať. Je zau­jí­ma­vé sle­do­vať túto ich vášeň.


Brauns­berg is a hill abo­ve Hain­burg. The­re is a beau­ti­ful view of Bra­ti­sla­va and Devin Cast­le from it.

The oldest sig­ni­fi­cant sett­le­ment on Brauns­berg dates back to the Halls­tatt peri­od, around the 7th to 6th cen­tu­ries BCE. It was once inha­bi­ted by Celts. On the wes­tern side of the hill, the­re is a repli­ca of a Cel­tic watch­to­wer (Hara­tí­ko­vá). It is one of three Cel­tic hill­forts in the area of the Hun­ga­rian Gate. The sum­mit rea­ches 376 meters abo­ve sea level. Devin, anot­her hill­fort, is loca­ted less than 2 km to the nort­he­ast. The most sig­ni­fi­cant was the oppi­dum at Bra­ti­sla­va Cast­le. It is assu­med that the for­ti­fi­ca­ti­ons were built by the Boii over 2000 years ago (Urban). Model airc­raft ent­hu­siasts often fre­qu­ent Brauns­berg to fly the­ir models, making it inte­res­ting to obser­ve the­ir passion.


Brauns­berg ist ein Hügel ober­halb von Hain­burg. Von dort aus hat man einen schönen Blick auf Bra­ti­sla­va und die Burg Devin.

Die ältes­te bede­uten­de Sied­lung auf dem Brauns­berg stammt aus der Halls­tatt­ze­it, etwa im 7. bis 6. Jahr­hun­dert v. Chr. Er war einst von Kel­ten bewohnt. Auf der West­se­i­te des Hügels befin­det sich eine Nach­bil­dung eines kel­tis­chen Wach­turms (Hara­tí­ko­vá). Es ist eines von drei kel­tis­chen Oppi­da in der Gegend des Ungar­to­res. Der Gip­fel erre­icht eine Höhe von 376 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Devin, ein wei­te­res Oppi­dum, liegt weni­ger als 2 km nor­döst­lich. Das bede­utend­ste war das Oppi­dum auf der Burg Bra­ti­sla­va. Es wird ange­nom­men, dass die Bóier vor über 2000 Jah­ren die Befes­ti­gun­gen errich­te­ten (Urban). Modellflugzeug-​Enthusiasten besu­chen den Brauns­berg oft, um ihre Model­le flie­gen zu las­sen, was es inte­res­sant macht, ihre Lei­den­schaft zu beobachten.


Lite­ra­tú­ra

Ausg­ra­bun­gen am Brauns­berg, in: Otto Hel­mut Urban, Kata­log: Archa­e­olo­gie in Hain­burg, Auss­tel­lung im Wienertor-​Museum, Wien 1990, 13 – 20.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post