2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Malé Karpaty, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže, Záhorie

Vodná nádrž Buková

skala
Hits: 3364

Buko­vá je vod­ná nádrž na poto­ku Hrud­ky v Bukov­skej kot­li­ne, neďa­le­ko obce Buko­vá, v stred­nej čas­ti Malých Kar­pát. Veľ­mi blíz­ko je vrch Hav­ra­ni­ca so zrú­ca­ni­nou Ostré­ho Kame­ňa (top​ky​.sk) – kedy­si let­né síd­lo gró­fa Pál­fy­ho (buko​va​.sk). Plo­cha vod­nej nádr­že je 0.28 km2 (revi​ry​.sk). Vod­ná nádrž slú­ži naj­mä na zavla­žo­va­nie oko­li­tých obcí a na rybár­če­nie. V let­nom obdo­bí sa stá­va obľú­be­ným turis­tic­kým cen­trom (top​ky​.sk). Nie­ke­dy je vod­ná nádrž nazý­va­ná aj Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Nad prieh­ra­dou sa vypí­na naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát Záru­by (buko​va​.sk).

Buko­vá is a reser­vo­ir loca­ted on the Hrud­ky stre­am in the Bukov­ská kot­li­na, near the vil­la­ge of Buko­vá in the cen­tral part of the Small Car­pat­hians. Very clo­se to it is the peak Hav­ra­ni­ca with the ruins of Ostrý Kameň (top​ky​.sk) – once the sum­mer resi­den­ce of Count Pál­fy (buko​va​.sk). The sur­fa­ce area of the reser­vo­ir is 0.28 km² (revi​ry​.sk). The water reser­vo­ir pri­ma­ri­ly ser­ves for irri­ga­ting the sur­roun­ding vil­la­ges and fis­hing. During the sum­mer, it beco­mes a popu­lar tou­rist cen­ter (top​ky​.sk). Some­ti­mes the reser­vo­ir is also refer­red to as Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Towe­ring abo­ve the dam is the hig­hest peak of the Small Car­pat­hians, Záru­by (buko​va​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, More, Príroda

More

skala
Hits: 1992

Ľudia väč­ši­nou more obdi­vu­jú. Jeho nesmier­na veľ­kosť, zdan­li­vá neko­neč­nosť ponú­ka­jú pries­tor na roz­jí­ma­nie a obja­vo­va­nie. More hrá kľú­čo­vú úlo­hu nie­len v prí­rod­nom eko­sys­té­me, ale aj v kul­tú­re a his­tó­rii. More tvo­rí pri­bliž­ne 71 per­cent povr­chu Zeme a obsa­hu­je pri­bliž­ne 97 per­cent vody na našej pla­né­te. Jeho hĺb­ka sa pohy­bu­je od pomer­ne plyt­kých oblas­tí kon­ti­nen­tál­nych až po hlbo­ké prie­pas­ti v oce­ánoch. Kaž­dý meter mora hos­tí fas­ci­nu­jú­ci eko­sys­tém plný živo­ta, od mik­ro­sko­pic­ké­ho plank­tó­nu po majes­tát­ne veľryby.

More je zdro­jom inšpi­rá­cie, krá­sy a dôle­ži­tých prí­rod­ných zdro­jov. Jeho úlo­ha v živo­te ľud­stva je nepo­chyb­ná, a pre­to je dôle­ži­té si uve­do­miť jeho hod­no­tu a pra­co­vať na jeho ochra­ne. Svet, kto­rý nás fas­ci­nu­je svo­jou hĺb­kou, tajom­stvom a krá­sou, si zaslú­ži našu lás­ku a sta­rost­li­vosť. Ten­to uni­kát­ny eko­sys­tém posky­tu­je obži­vu pre mno­hé dru­hy rýb, kto­ré sú potra­vou pre mno­hé ďal­šie dru­hy. More zabez­pe­ču­je aj množ­stvo ďal­ších zdro­jov pre ľudí. More má dlhú his­tó­riu spo­je­nú s ľud­stvom. Výpra­vy cez more umož­ni­li obja­vo­vať nové sve­ty, obcho­do­vať a navzá­jom sa obo­ha­co­vať kul­túr­ny­mi vplyv­mi. Sta­ré civi­li­zá­cie, ako Feni­ča­nia či Gré­ci, využí­va­li more na výme­nu tova­rov a nápa­dov. More je čas­to spo­je­né aj s legen­da­mi a mýtom, ako je prí­beh o Atlan­tí­de ale­bo mor­ských mon­štrách. Jeho neko­neč­ná hĺb­ka a neob­ja­ve­né oblas­ti vzbu­dzu­jú fan­tá­ziu ľudí a slú­žia ako základ pre mno­hé prí­be­hy a ume­lec­ké diela.

Plá­že s bie­lym pies­kom, azú­ro­vé vody a neko­neč­né výhľa­dy na oce­án pri­lá­ka­li mili­ó­ny ľudí k ces­to­va­niu na pobre­žia. Rekre­ač­né akti­vi­ty pri mori sú roz­ma­ni­té, od plá­va­nia a potá­pa­nia po sur­fo­va­nie a rybo­lov. Let­né dovo­len­ky a náv­šte­vy prí­mor­ských leto­vísk sú syno­ny­mom oddy­chu a rela­xá­cie. Súčas­ný svet však čelí váž­nym výzvam spo­je­ným s ochra­nou a udr­ža­teľ­nos­ťou morí. Zne­čis­ťo­va­nie plas­ta­mi, nad­mer­ný lov rýb, kli­ma­tic­ké zme­ny a stra­ta bio­di­ver­zi­ty pred­sta­vu­jú hroz­by pre ten­to vzác­ny eko­sys­tém. Ochra­na a udr­ža­teľ­ný prí­stup k využí­va­niu mor­ských zdro­jov sú kľú­čo­vé pre zacho­va­nie krá­sy a bohat­stva mora pre budú­ce generácie.

Peop­le gene­ral­ly admi­re the sea. Its immen­se size and appa­rent infi­ni­ty pro­vi­de a spa­ce for con­tem­pla­ti­on and explo­ra­ti­on. The sea pla­ys a cru­cial role not only in the natu­ral eco­sys­tem but also in cul­tu­re and his­to­ry. Cove­ring app­ro­xi­ma­te­ly 71 per­cent of the Eart­h’s sur­fa­ce and con­tai­ning about 97 per­cent of the pla­ne­t’s water, the sea­’s depth ran­ges from rela­ti­ve­ly shal­low con­ti­nen­tal are­as to deep oce­a­nic tren­ches. Eve­ry meter of the sea hosts a fas­ci­na­ting eco­sys­tem tee­ming with life, from mic­ros­co­pic plank­ton to majes­tic whales.

The sea is a sour­ce of ins­pi­ra­ti­on, beau­ty, and essen­tial natu­ral resour­ces. Its role in human life is unde­niab­le, emp­ha­si­zing the impor­tan­ce of recog­ni­zing its value and wor­king towards its pro­tec­ti­on. The world that cap­ti­va­tes us with its depth, mys­te­ry, and beau­ty deser­ves our love and care. This uni­que eco­sys­tem pro­vi­des sus­te­nan­ce for nume­rous fish spe­cies, which, in turn, ser­ve as food for many others. The sea also offers a varie­ty of resour­ces for humans.

The sea has a long his­to­ry intert­wi­ned with huma­ni­ty. Sea voy­ages enab­led the explo­ra­ti­on of new worlds, faci­li­ta­ted tra­de, and enri­ched cul­tu­res with diver­se influ­en­ces. Ancient civi­li­za­ti­ons, such as the Pho­eni­cians and Gre­eks, uti­li­zed the sea for the exchan­ge of goods and ide­as. The sea is often asso­cia­ted with legends and myths, such as the sto­ry of Atlan­tis or sea mons­ters. Its end­less depth and undis­co­ve­red are­as fuel peop­le­’s ima­gi­na­ti­on and ser­ve as the foun­da­ti­on for many sto­ries and artis­tic works.

Bea­ches with whi­te sands, azu­re waters, and end­less oce­an vie­ws have att­rac­ted mil­li­ons of peop­le to tra­vel to coas­tal are­as. Rec­re­a­ti­onal acti­vi­ties by the sea are diver­se, ran­ging from swim­ming and diving to sur­fing and fis­hing. Sum­mer vaca­ti­ons and visits to sea­si­de resorts are syno­ny­mous with rela­xa­ti­on and rec­re­a­ti­on. Howe­ver, the con­tem­po­ra­ry world faces seri­ous chal­len­ges rela­ted to the pro­tec­ti­on and sus­tai­na­bi­li­ty of the seas. Pol­lu­ti­on with plas­tics, over­fis­hing, cli­ma­te chan­ge, and the loss of bio­di­ver­si­ty pose thre­ats to this pre­ci­ous eco­sys­tem. Pro­tec­ti­on and a sus­tai­nab­le app­ro­ach to the use of mari­ne resour­ces are cru­cial for pre­ser­ving the beau­ty and wealth of the sea for futu­re generations.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Zahraničie

Sučuraj – hvarské mestečko ležiace najbližšie ku chorvátskej pevnine

skala
Hits: 3246

Suču­raj leží na začiat­ku ostro­va Hvar. Len neďa­le­ko od Drve­ni­ku v Chor­vát­sku. Exis­tu­je už viac ako 2300 rokov. Prvý­mi zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Ilý­ri (sucu​raj​.com), pod­ľa nie­kto­rých pra­me­ňov tu mala svoj palác sláv­na ilýr­ska krá­ľov­ná Teuta (chor​vat​sko​.cz). Počas svo­jej his­tó­rie bol viac­krát zni­če­ný. Pat­ril Ilý­rom, Rímu, Chor­vát­sku, Benát­kam, Fran­cúz­sku, Rakús­ku, Talian­sku (sucu​raj​.com). Pome­no­va­nie obce je pod­ľa kos­to­la svä­té­ho Jura­ja z prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. V blíz­kos­ti sú veľ­mi pek­né plá­že napr. Čes­mi­ni­ca, Bili­na, Per­na a Mlas­ka. Na naj­vý­chod­nej­šom cípe ostro­va Hvar sa nachá­dza maják (chor​vat​sko​.cz).

Suču­raj je prí­mor­ské, prí­stav­né mes­teč­ko na východ­nom okra­ji Hva­ru. Mes­to bolo zalo­že­né Grék­mi v 4. sto­ro­čí pred naším leto­poč­tom. Jeho pôvod­né meno je Faros. V Suču­ra­ji je mno­ho kamen­ných úzkych uli­čiek, tra­dič­ných obcho­dov, reštau­rá­cií s miest­nou kuchy­ňou. Je zná­my aj malý­mi plá­ža­mi s kriš­tá­ľo­vo čis­tým morom. Miest­ne oby­va­teľ­stvo sa venu­je rybo­lo­vu, vinoh­rad­níc­tvu a pes­to­va­niu oli­vov­ní­kov. Neza­bud­nu­teľ­ným zážit­kom je východ sln­ka pri Ostrič­ke. Toto odľah­lé mies­to ponú­ka nád­her­ný výhľad na otvo­re­né more.

Suču­raj is loca­ted at the begin­ning of the island of Hvar, not far from Drve­nik in Cro­atia. It has a his­to­ry of over 2300 years. The first kno­wn inha­bi­tants were the Illy­rians (sucu​raj​.com), and accor­ding to some sour­ces, the famous Illy­rian que­en Teuta had her pala­ce here (chor​vat​sko​.cz). Throug­hout its his­to­ry, Suču­raj has been des­tro­y­ed seve­ral times. It belo­n­ged to Illy­ria, Rome, Cro­atia, Veni­ce, Fran­ce, Aus­tria, and Ita­ly (sucu​raj​.com). The name of the vil­la­ge comes from the church of Saint Geor­ge from the first half of the 14th cen­tu­ry. Near­by, the­re are beau­ti­ful bea­ches such as Čes­mi­ni­ca, Bili­na, Per­na, and Mlas­ka. On the eas­tern­most cape of the island of Hvar, the­re is a light­hou­se (chor​vat​sko​.cz).

Suču­raj is a coas­tal, har­bor town on the eas­tern edge of Hvar. The town was foun­ded by the Gre­eks in the 4th cen­tu­ry BC. Its ori­gi­nal name is Faros. In Suču­raj, the­re are many nar­row sto­ne stre­ets, tra­di­ti­onal shops, and res­tau­rants with local cuisi­ne. It is also kno­wn for small bea­ches with crystal-​clear waters. The local popu­la­ti­on is enga­ged in fis­hing, viti­cul­tu­re, and oli­ve cul­ti­va­ti­on. An unfor­get­tab­le expe­rien­ce is the sun­ri­se at Oštrič­ka. This remo­te loca­ti­on offers a beau­ti­ful view of the open sea.

Suču­raj se nala­zi na počet­ku oto­ka Hva­ra, neda­le­ko od Drve­ni­ku u Hrvat­skoj. Posto­ji već više od 2300 godi­na. Prvo­bit­ni pozna­ti sta­nov­ni­ci bili su Ili­ri (sucu​raj​.com), pre­ma nekim izvo­ri­ma ovd­je je ima­la svo­ju pala­ču slav­na ilir­ska kral­ji­ca Teuta (chor​vat​sko​.cz). Tije­kom svo­je povi­jes­ti bio je više puta uniš­ten. Pri­pa­dao je Ili­ri­ma, Rimu, Hrvat­skoj, Vene­ci­ji, Fran­cus­koj, Aus­tri­ji, Ita­li­ji (sucu​raj​.com). Ime mjes­ta potje­če od crkve sve­tog Jur­ja iz prvog dije­la 14. stol­je­ća. U bli­zi­ni se nala­ze vrlo lije­pe pla­že poput Čes­mi­ni­ca, Bili­na, Per­na i Mlas­ka. Na najis­toč­ni­jem rtu oto­ka Hva­ra nala­zi se svje­ti­onik (chor​vat​sko​.cz).

Suču­raj je pri­mor­ski, luka grad na istoč­nom rubu oto­ka Hva­ra. Grad su osno­va­li Grci u 4. stol­je­ću pri­je Kris­ta. Nje­go­vo izvor­no ime je Faros. U Suču­ra­ju ima mno­go uskih kame­nih uli­či­ca, tra­di­ci­onal­nih trgo­vi­na i res­to­ra­na s lokal­nom kuhin­jom. Tako­đer je poznat po malim pla­ža­ma s kris­tal­no čis­tim morem. Lokal­no sta­nov­ni­štvo bavi se ribo­lo­vom, vinog­ra­dar­stvom i uzgo­jem mas­li­na. Neza­bo­ra­van doživl­jaj je izla­zak sun­ca kod Oštrič­ke. Ovo udal­je­no mjes­to pru­ža pre­kra­san pog­led na otvo­re­no more.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post