2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

skala
Hits: 5533

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Časová línia, České, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Východné Čechy, Zahraničie

Rychnov nad Kněžnou – malé mestečko vo východných Čechách

skala
Hits: 1637

Rych­nov nad Kněž­nou sa nachá­dza na východ od Hrad­ca Krá­lo­vé a neďa­le­ko od poľ­ských hra­níc. Bol som v ňom viac­krát, vždy na mňa pôso­bi­lo ako prí­jem­né, pokoj­né mes­teč­ko. Mes­to Rych­nov je zná­me aj vďa­ka zám­ku, his­to­ric­kej pamiat­ke. Pred­sta­vu­je význam­nú turis­tic­kú atrak­ciu, sym­bo­li­zu­je bohat­stvo a pre­stíž mes­ta. V zámoc­kom are­áli sa nachá­dza­jú pek­né záh­ra­dy a expozície.

Nemec­ký názov pre Rych­nov je Rei­che­nau and der Knie­schna. Jeho roz­lo­ha je nece­lých 35 km2. His­to­ric­ké jad­ro je mes­t­kou pamiat­ko­vou zónou (wikipedia.cs). Prvá písom­ná zmien­ka o Rych­no­ve je z 1.2.1258 v lis­ti­ne Pře­mys­la Ota­ka­ra II., kde je uve­de­ný ako jeden zo sved­kov Her­mann de Riche­na­we – Heřman z Rych­no­va (rych​nov​-city​.cz). S mes­teč­kom bol zalo­že­ný aj kos­tol svä­té­ho Hav­la. Rych­nov­skí páni až do začiat­ku 15. sto­ro­čia boli potom­ko­via Heřma­na (wikipedia.cs). V roku 1783 bol v Rych­no­ve zria­de­ný vrch­nos­ten­ský súd. V roku 1950 doš­lo k pri­po­je­niu nie­kto­rých oko­li­tých obcí. Neskôr k ich osa­mos­tat­ne­niu a od 1.1.1981 opäť k pri­po­je­niu Dlo­hé Vsi, Jaho­do­va, Jam, Jed­li­ny, Lipov­ky, Litoh­ra­du, Luka­víc, Nové­ho a Sta­ré­ho Loko­ta, Rov­ně, Sle­me­na a Syn­ko­va. Po roku 1989 doš­lo k osa­mos­tat­ne­niu obcí Jaho­dov, Luka­vi­ce, Sle­me­no a Syn­kov. V súčas­nos­ti má Rych­nov tie­to čas­ti: Dlou­há Ves, Jámy, Lipov­ka, Litoh­ra­dy, Lokot, Pan­ská Hab­ro­vá, Roveň, Rych­nov. Leží vo východ­ných Čechách, v pod­ho­rí Orlic­kých hôr, pre­te­ká ním rie­ka Kněž­na (rych​nov​-city​.cz).

V mes­te žije tak­mer 12000 oby­va­te­ľov (rych​nov​-city​.cz). Zná­my je Kolo­wrat­ský zámok, počiat­ky výstav­by tej­to baro­ko­vej stav­by spa­da­jú do roku 1670. Cca v roku 1722 bol roz­ší­re­ný, autor­stvo je pri­pi­so­va­né Giovan­ni­mu San­ti­ni­mu (rych​nov​-city​.cz). Pôvod­nú stav­bu má na sve­do­mí prav­de­po­dob­ne Dome­ni­co Orsi (kolo​wrat​.com). Zná­me osob­nos­ti Rych­no­va: herec a dra­ma­tik Jiří Šlitr.

Rych­nov nad Kněž­nou is loca­ted to the east of Hra­dec Krá­lo­vé and near the Polish bor­der. I have visi­ted it seve­ral times, and it alwa­ys struck me as a ple­a­sant, pea­ce­ful town.

The Ger­man name for Rych­nov is Rei­che­nau an der Knie­schna. Its area is just under 35 km². The his­to­ri­cal cen­ter is a muni­ci­pal heri­ta­ge zone (wikipedia.cs). The first writ­ten men­ti­on of Rych­nov is from Feb­ru­ary 1, 1258, in a char­ter of Pře­mysl Ota­kar II, whe­re it is men­ti­oned as one of the wit­nes­ses, Her­mann de Riche­na­we – Heřman from Rych­nov (rych​nov​-city​.cz). The town was foun­ded with the cons­truc­ti­on of the church of St. Gall. The lords of Rych­nov, des­cen­dants of Heřman, ruled until the ear­ly 15th cen­tu­ry (wikipedia.cs).

In 1783, a mano­rial court was estab­lis­hed in Rych­nov. In 1950, some sur­roun­ding vil­la­ges were anne­xed, later gai­ning inde­pen­den­ce, and from Janu­ary 1, 1981, they were again anne­xed: Dlo­há Ves, Jaho­do­va, Jam, Jed­li­ny, Lipov­ky, Litoh­rad, Luka­vi­ce, Nové a Sta­ré Loko­ta, Rov­ně, Sle­me­no, and Syn­kov. After 1989, the vil­la­ges Jaho­dov, Luka­vi­ce, Sle­me­no, and Syn­kov gai­ned inde­pen­den­ce. Cur­ren­tly, Rych­nov con­sists of the fol­lo­wing parts: Dlou­há Ves, Jámy, Lipov­ka, Litoh­ra­dy, Lokot, Pan­ská Hab­ro­vá, Roveň, and Rych­nov. It lies in eas­tern Bohe­mia, in the foot­hills of the Orlic­ké Moun­tains, with the Kněž­na River flo­wing through it (rych​nov​-city​.cz).

The town has a popu­la­ti­on of near­ly 12,000 (rych​nov​-city​.cz). The Kolo­wrat Cast­le is well-​known, with cons­truc­ti­on begin­ning around 1670. It was expan­ded around 1722, with Giovan­ni San­ti­ni att­ri­bu­ted to the exten­si­on, and the ori­gi­nal cons­truc­ti­on is like­ly cre­di­ted to Dome­ni­co Orsi (kolo​wrat​.com). Notab­le per­so­na­li­ties from Rych­nov inc­lu­de actor and pla­y­wright Jiří Šlitr.

The town of Rych­nov is also kno­wn for its cast­le, a his­to­ri­cal monu­ment. It repre­sents a sig­ni­fi­cant tou­rist att­rac­ti­on, sym­bo­li­zing the wealth and pre­sti­ge of the city. In the cast­le grounds, the­re are beau­ti­ful gar­dens and exhibits.

Rych­nov nad Kněž­nou befin­det sich öst­lich von Hra­dec Krá­lo­vé und in der Nähe der pol­nis­chen Gren­ze. Ich war mehr­mals dort, es wir­kte immer auf mich wie eine ange­neh­me, ruhi­ge Kleinstadt.

Der deuts­che Name für Rych­nov ist Rei­che­nau an der Knie­schna. Die Flä­che bet­rägt knapp 35 km². Die his­to­ris­che Alts­tadt ist ein städ­tis­ches Denk­mal­ge­biet (wikipedia.cs). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Rych­nov stammt aus dem 1.2.1258 in der Urkun­de von Pře­mysl Ota­kar II., in der Her­mann de Riche­na­we als einer der Zeugen genannt wird – Her­mann von Rych­nov (rych​nov​-city​.cz). Mit der Stadt wur­de auch die Kir­che des Hei­li­gen Havel geg­rün­det. Die Her­ren von Rych­nov waren bis zum Anfang des 15. Jahr­hun­derts Nach­kom­men von Her­mann (wikipedia.cs). Im Jahr 1783 wur­de in Rych­nov ein Gericht ein­ge­rich­tet. Im Jahr 1950 kam es zur Ein­glie­de­rung eini­ger umlie­gen­der Geme­in­den. Spä­ter zu ihrer Selb­stän­dig­ke­it und ab dem 1.1.1981 erne­ut zur Ein­glie­de­rung von Dlo­hé Vsi, Jaho­do­va, Jam, Jed­li­ny, Lipov­ky, Litoh­rad, Luka­víc, Nové­ho a Sta­ré­ho Loko­ta, Rov­ně, Sle­me­na und Syn­ko­va. Nach 1989 kam es zur Selb­stän­dig­ke­it der Geme­in­den Jaho­dov, Luka­vi­ce, Sle­me­no und Syn­kov. Der­ze­it hat Rych­nov die­se Tei­le: Dlou­há Ves, Jámy, Lipov­ka, Litoh­ra­dy, Lokot, Pan­ská Hab­ro­vá, Roveň, Rych­nov. Es liegt in Ost­böh­men, am Fuße des Adler­ge­bir­ges, durch das der Fluss Kněž­na flie­ßt (rych​nov​-city​.cz).

In der Stadt leben fast 12.000 Ein­woh­ner (rych​nov​-city​.cz). Bekannt ist das Kolowrat-​Schloss, des­sen Bau­be­ginn auf das Jahr 1670 zurück­geht. Es wur­de etwa im Jahr 1722 erwe­i­tert und Giovan­ni San­ti­ni wird als Autor zugesch­rie­ben (rych​nov​-city​.cz). Die urs­prün­gli­che Struk­tur wird wahrs­che­in­lich Dome­ni­co Orsi zugesch­rie­ben (kolo​wrat​.com). Bekann­te Per­sön­lich­ke­i­ten aus Rych­nov: der Schaus­pie­ler und Dra­ma­ti­ker Jiří Šlitr.

Rych­nov nad Kněž­nou znaj­du­je się na wschód od Hra­dec Krá­lo­vé i nie­da­le­ko od gra­ni­cy z Pol­ską. Byłem tam kil­ka razy, zaws­ze spra­wia­ło na mnie wra­że­nie przy­jem­ne­go, spo­koj­ne­go miasteczka.

Nie­miec­ka nazwa Rych­no­va to Rei­che­nau an der Knie­schna. Jego powierzch­nia wyno­si nie­ca­łe 35 km². His­to­rycz­ne cen­trum jest obsza­rem zabyt­ko­wym (wikipedia.cs). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o Rych­no­vie pocho­dzi z 1.2.1258 roku w doku­men­cie Pře­mys­la Ota­ka­ra II., gdzie Her­mann de Riche­na­we jest wymie­ni­ony jako jeden z świad­ków – Her­mann z Rych­no­va (rych​nov​-city​.cz). Z mias­tem zwi­ąza­ny jest również kości­ół św. Hav­la. Pana Rych­nov do poc­ząt­ku XV wie­ku byli potom­ka­mi Her­ma­na (wikipedia.cs). W 1783 roku w Rych­no­vie pows­tał sąd panie­ńs­ki. W 1950 roku doszło do przy­łąc­ze­nia kil­ku oko­licz­nych wsi. Później do ich uzys­ka­nia nie­pod­le­gło­ści i od 1.1.1981 pono­wnie dołąc­ze­nia Dlo­hé Vsi, Jaho­do­va, Jam, Jed­li­ny, Lipov­ky, Litoh­ra­du, Luka­víc, Nové­ho a Sta­ré­ho Loko­ta, Rov­ně, Sle­me­na a Syn­ko­va. Po 1989 roku doszło do uzys­ka­nia nie­pod­le­gło­ści przez miejs­co­wo­ści Jaho­dov, Luka­vi­ce, Sle­me­no i Syn­kov. Obe­cnie Rych­nov ma te części: Dlou­há Ves, Jámy, Lipov­ka, Litoh­ra­dy, Lokot, Pan­ská Hab­ro­vá, Roveň, Rych­nov. Leży w Wschod­nich Cze­chach, w pod­gó­rach Gór Orlic­kich, prze­pły­wa przez nie­go rze­ka Kněž­na (rych​nov​-city​.cz).

W mie­ście miesz­ka nie­mal 12 000 miesz­ka­ńców (rych​nov​-city​.cz). Zna­ne jest zamek Kolo­wrat, któ­re­go poc­ząt­ki budo­wy sięga­ją roku 1670. Oko­ło roku 1722 został roz­bu­do­wa­ny, autorst­wo przy­pi­sy­wa­ne jest Giovan­nie­mu San­ti­nie­mu (rych​nov​-city​.cz). Ory­gi­nal­ną kons­trukc­ję przy­pi­su­je się pra­wdo­po­dob­nie Dome­ni­co Orsi (kolo​wrat​.com). Zna­ne posta­cie z Rych­no­va: aktor i dra­ma­to­pi­sarz Jiří Šlitr.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post