2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

Hits: 5534

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 19081918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

Hits: 3630

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


The­at­re encom­pas­ses vari­ous sta­ge forms: dra­ma, ope­ra, ope­ret­ta, musi­cal, play with music, bal­let, pan­to­mi­me, dan­ce, pup­pet the­at­re, sha­dow the­at­re, and non-​stage forms such as radio play, tele­vi­si­on play, and film. Non-​stage forms are often not con­si­de­red the­at­re but are seen as dra­ma­tic (sce­nic) arts. The ori­gins of the­at­ri­cal art can be tra­ced back to ancient Gre­e­ce, with sig­ni­fi­cant figu­res inc­lu­ding Aes­chy­lus, Sop­hoc­les, and Aris­top­ha­nes. The Latin term for actor (his­tri­ones) deri­ves from the Etrus­can per­for­mers (ister) who incor­po­ra­ted pan­to­mi­me, sin­ging, dan­cing, and later impro­vi­sed dia­lo­gue into the­ir sho­ws. Actors ador­ned them­sel­ves simi­lar­ly to the Etruscans.

Pro­mi­nent pla­y­wrights inc­lu­de the cre­a­tor of Ger­man bour­ge­ois dra­ma Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Push­kin, Mik­hail Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­lai Gogol, Anton Chek­hov, Ivan Tur­ge­nev, Ale­xan­der Ostrov­sky, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Notab­le Slo­vak pla­y­wrights inc­lu­de Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Direc­tors: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Actors: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post