2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina, TOP

Park v Piešťanoch

Hits: 3981

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou. Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monu­ment. Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

Hits: 5519

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 19081918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post