2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

Hits: 2593

Polo­mka je naj­väč­šia obec na Horeh­ro­ní, má tak­mer 3 000 oby­va­te­ľov. Stred obce leží v nad­mor­skej výš­ke 628 met­rov nad morom (polo​mka​.sk). Roz­lo­ha obce je 94.02 km2. Leží na pra­vom bre­hu Hro­na, 20 km východ­ne od Brez­na. Na juž­nom úpä­tí Níz­kych Tatier a ich sty­ku s Vepor­ský­mi vrch­mi (Wiki­pe­dia). Polo­mka je cha­rak­te­ris­tic­ká náre­čím, zacho­va­la sa tu tra­dič­ná kuchy­ňa, hria­tô s mädom”, krom­pak v kapus­te”, šti­ka­ná cha­mu­la”, ťaha­ná polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). Folk­lór, miest­ne tra­dí­cie mapu­je folk­lór­ny súbor Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), kto­rý vzni­kol v roku 1954 . Pýchou polo­mské­ho kro­ja je plnou ruč­nou výšiv­kou boha­to zdo­be­ná pokrýv­ka hla­vy – kap­ka (polo​mka​.sk). V Polo­mke ani v blíz­kom oko­lí nie je dosta­tok pra­cov­ných prí­le­ži­tos­tí. Pri obci sa nachá­dza lyžiar­ske stre­dis­ko Buč­ník (polo​mka​.sk).

Pod­ne­bie v Polo­mke je vlh­ké, vege­tač­né obdo­bie je krát­ke. Pes­to­va­li sa tu naj­mä krmo­vi­ny, ovos, jarec, žito, stru­ko­vi­ny, od 19. sto­ro­čia zemia­ky. Ako význam­ná tex­til­ná plo­di­na sa pes­to­val ľankono­pe. V 19. sto­ro­čí nastal roz­mach reme­siel, povoz­níc­tva. Vybu­do­va­ná bola píla na vod­ný pohon. Fun­go­val vod­ný mlyn a pivo­var. Začiat­kom 20. sto­ro­čia nepriaz­ni­vé pome­ry spô­so­bi­li vysťa­ho­va­lec­tvo do Aus­trá­lie, Fran­cúz­ska a Ame­ri­ky. 12. novem­bra 1932 je dňom Polo­mskej vzbu­ry – vzbu­ry pro­ti kru­tým exe­kú­to­rom, kto­rí pri­pra­vi­li mno­hé rodi­ny o stre­chu nad hla­vou. Polo­mka pat­ri­la počas SNP medzi povs­ta­lec­ké obce. V cha­te Pod Homôl­kou boli par­ti­zá­ni napad­nu­tí jed­not­kou Ede­lwe­is, zaja­tí a odtran­s­por­to­va­ní do kon­cen­trač­né­ho tábo­ra Maut­hau­sen, kde boli pop­ra­ve­ní. Polo­mka bola oslo­bo­de­ná rumun­ský­mi a soviet­sky­mi vojak­mi 30. janu­ára 1945. Po voj­ne sa posta­vi­lo mno­ho rodin­ných domov, bytov aj verej­ných inšti­tú­cií. V roku 1976 bol vybu­do­va­ný Dre­vo­kom­bi­nát (polo​mka​.sk).

Kon­com 13. sto­ro­čia na Horeh­ro­ní vzni­ka­li prvé baníc­ke osa­dy. Z rôz­nych his­to­ric­kých pra­me­ňov je mož­né sa dom­nie­vať, že Polo­mka vznik­la už začiat­kom 14. sto­ro­čia, písom­né dokla­dy však nebo­li náj­de­né. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1525. Pôvod­ní oby­va­te­lia boli Rusí­ni, noví osad­ní­ci pri­chá­dza­li naj­mä zo Spi­ša (najk​raj​sik​raj​.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polo​mka​.sk), v roku 1828230 domoch 2 293 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu a pas­tier­stvu. Deji­ny Polo­mky sú úzko spä­té s hra­dom Muráň a s murán­skym pan­stvom (polo​mka​.sk).


Polo­mka is the lar­gest vil­la­ge in Horeh­ro­nie, with near­ly 3,000 inha­bi­tants. The vil­la­ge cen­ter is situ­ated at an ele­va­ti­on of 628 meters abo­ve sea level (polo​mka​.sk). The vil­la­ge covers an area of 94.02 km² and is loca­ted on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brez­no, at the sout­hern foot­hills of the Low Tatras, whe­re they meet the Vepor­ské vrchy (Wiki­pe­dia). Polo­mka is cha­rac­te­ri­zed by its dia­lect, pre­ser­ving tra­di­ti­onal cuisi­ne, inc­lu­ding dis­hes like hria­tô s mädom” (a warm drink with honey), krom­pak v kapus­te” (cab­ba­ge stuf­fed with meat and rice), šti­ka­ná cha­mu­la” (a type of dum­pling), and the pul­led polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). The folk ensem­ble Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), for­med in 1954, sho­wca­ses folk­lo­re and local tra­di­ti­ons. The pri­de of the Polo­mka tra­di­ti­onal cos­tu­me is the head cove­ring cal­led kap­ka,” ador­ned with full hand­ma­de embro­ide­ry (polo​mka​.sk). Due to a lack of emplo­y­ment oppor­tu­ni­ties in Polo­mka and its vici­ni­ty, the­re is a ski resort cal­led Buč­ník near the vil­la­ge (polo​mka​.sk).

Polo­mka has a humid cli­ma­te with a short gro­wing sea­son. The pri­ma­ry crops his­to­ri­cal­ly inc­lu­ded fod­der, oats, bar­ley, rye, and legu­mes, with pota­to­es intro­du­ced in the 19th cen­tu­ry. Linen and hemp were gro­wn as sig­ni­fi­cant tex­ti­le crops. In the 19th cen­tu­ry, crafts and car­ria­ge making thri­ved, and a water-​powered sawmill, mill, and bre­we­ry were estab­lis­hed. Adver­se con­di­ti­ons at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry led to emig­ra­ti­on to Aus­tra­lia, Fran­ce, and Ame­ri­ca. Novem­ber 12, 1932, is remem­be­red as the day of the Polo­mka Upri­sing, a rebel­li­on against harsh exe­cu­tors who left many fami­lies home­less. Polo­mka acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) during World War II. In the cot­ta­ge Pod Homôl­kou, par­ti­sans were attac­ked by the Ede­lwe­iss unit, cap­tu­red, and tran­s­por­ted to the Maut­hau­sen con­cen­tra­ti­on camp, whe­re they were exe­cu­ted. Polo­mka was libe­ra­ted by Roma­nian and Soviet tro­ops on Janu­ary 30, 1945. After the war, many fami­ly homes, apart­ments, and pub­lic ins­ti­tu­ti­ons were built. In 1976, the Wood Com­bi­ne (Dre­vo­kom­bi­nát) was estab­lis­hed (polo​mka​.sk).

In the late 13th cen­tu­ry, the first mining sett­le­ments emer­ged in Horeh­ro­nie. Alt­hough it is belie­ved that Polo­mka was foun­ded in the ear­ly 14th cen­tu­ry based on vari­ous his­to­ri­cal sour­ces, no writ­ten evi­den­ce has been found. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1525. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians, and new sett­lers came main­ly from Spiš (najk​raj​sik​raj​.sk). In 1551, the­re were 9 fami­lies living here, and by 1605, the num­ber had gro­wn to 37 (polo​mka​.sk). In 1828, the­re were 2,293 resi­dents in 230 hou­ses (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, and Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and pas­to­ra­lism. The his­to­ry of Polo­mka is clo­se­ly tied to Muráň Cast­le and the Muráň domain (polo​mka​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Spiš

Havrania dolina

Hits: 1793

Hav­ra­nia doli­na sa nachá­dza sever­ne od Mly­niek, neďa­le­ko od Palc­man­skej Maše.


Hav­ra­nia doli­na,” trans­la­ted as Raven Val­ley,” is loca­ted north of Mlyn­ky, near Palc­man­ská Maša.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny, Zamagurie

Kamienka

Hits: 1785

Kamien­ka sa nachá­dza neďa­le­ko Sta­rej Ľubov­ne, na pome­dzí Spiš­skej Magu­ry a Ľubov­nian­skej vrcho­vi­ny (obec​ka​mien​ka​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 600 met­rov nad morom. Roz­lo­ha obce je 29.16 km2 (Wiki­pe­dia). Naj­star­ší názov obce je Eva. Ďal­ším je Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva zanik­la, vznik­la dedin­ka Kameň (obec​ka​mien​ka​.sk). Poľ­ský his­to­rik Andr­zej Žaki pri­púš­ťa exis­ten­ciu obce už pre 12. sto­ro­čím. Za zakla­da­te­ľa obce je pova­žo­va­ný gróf Viliam Dru­geth. Oby­va­te­lia sa veno­va­li aj remes­lám, ešte v 19. sto­ro­čí tu pôso­bi­li gar­bia­ri, sto­lá­ri, ková­či, obuv­ní­ci, kraj­čí­ri (obec​ka​mien​ka​.sk). Už viac ako 40 rokov sa v obci koná folk­lór­ny fes­ti­val (obec​ka​mien​ka​.sk), v obci pôso­bí folk­lór­na sku­pi­na Bar­vi­nok,. Žije tu 1 400 oby­va­te­ľov (obec​ka​mien​ka​.sk).


Kamien­ka is loca­ted near Sta­ra Lubov­na, on the bor­der bet­we­en the Spis Magu­ra and Lubov­nian­ska High­lands (obec​ka​mien​ka​.sk), at an alti­tu­de of 600 meters abo­ve sea level. The area of the muni­ci­pa­li­ty is 29.16 km² (Wiki­pe­dia). The oldest name of the vil­la­ge is Eva. Other names inc­lu­de Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva disap­pe­a­red, and the vil­la­ge of Kameň emer­ged (obec​ka​mien​ka​.sk). Polish his­to­rian Andr­zej Žak ack­no­wled­ges the exis­ten­ce of the vil­la­ge as ear­ly as the 12th cen­tu­ry. Count Viliam Dru­geth is con­si­de­red the foun­der of the vil­la­ge. The inha­bi­tants were also enga­ged in crafts; in the 19th cen­tu­ry, the­re were coopers, car­pen­ters, blacks­miths, sho­ema­kers, and tai­lors (obec​ka​mien​ka​.sk). For more than 40 years, a folk fes­ti­val has been held in the vil­la­ge (obec​ka​mien​ka​.sk), and the folk group Bar­vi­nok ope­ra­tes in the vil­la­ge. The­re are 1,400 inha­bi­tants (obec​ka​mien​ka​.sk).


Kamien­ka znaj­du­je się nie­da­le­ko Sta­rej Lubov­ny, na pog­ra­nic­zu Spiš­skiej Magu­ry i Lubo­wia­ńs­kie­go Pogór­za (obec​ka​mien​ka​.sk), na wyso­ko­ści 600 met­rów nad pozi­omem mor­za. Powierzch­nia gmi­ny wyno­si 29,16 km² (Wiki­pe­dia). Naj­stars­zą nazwą wsi jest Eva. Inne nazwy to Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva znik­nęła, a pows­ta­ła wieś Kameň (obec​ka​mien​ka​.sk). Pol­ski his­to­ryk Andr­zej Žak uzna­je ist­nie­nie wsi już w XII wie­ku. Za zało­ży­cie­la wsi uwa­ża­ny jest hra­bia Viliam Dru­geth. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się także rze­mi­osłem; w XIX wie­ku dzia­ła­li tu becz­kar­ze, sto­lar­ze, kowa­le, sze­wcy i kra­wcy (obec​ka​mien​ka​.sk). Od ponad 40 lat w miejs­co­wo­ści odby­wa się fes­ti­wal folk­lo­rys­tycz­ny (obec​ka​mien​ka​.sk), dzia­ła tutaj zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Bar­vi­nok. Miesz­ka tu 1400 osób (obec​ka​mien​ka​.sk).


Каменка розташована неподалік від Старої Любовні, на кордоні Спишської Магури та Любовнянського Предгір’я (obec​ka​mien​ka​.sk), на висоті 600 метрів над рівнем моря. Площа муніципалітету становить 29,16 км2 (Wiki­pe­dia). Найстаріше ім’я селища – Ева. Інші назви включають Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Ева зникла, і з’явилася село Камінь (obec​ka​mien​ka​.sk). Польський історик Анджей Жак визнає існування селища ще в XII столітті. За засновника селища вважається граф Віліам Другет. Мешканці також займалися ремеслом; у XIX столітті тут діяли бочкарі, столяри, кузнеці, черевикові та портни (obec​ka​mien​ka​.sk). Понад 40 років в селі проводиться фольклорний фестиваль (obec​ka​mien​ka​.sk), діє фольклорний ансамбль Bar­vi­nok. Тут проживає 1400 осіб (obec​ka​mien​ka​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Čertovica

Hits: 1934

Čer­to­vi­ca je naj­vyš­šie polo­že­né slo­ven­ské cest­né sed­lo, vo výš­ke 1 232 met­rov nad morom. Medzi Bocian­skou doli­nou (Lip­to­vom) a doli­nou Štiav­nič­ky (Horeh­ro­ním). Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka je jedi­ným mies­tom kde na povrch vystu­pu­je roz­hra­nie medzi tat­ri­kom a vepo­ri­kom – tzv. Čer­to­vic­ká línia (Wiki­pe­dia).


Čer­to­vi­ca is the highest-​located Slo­vak moun­tain pass, at an ele­va­ti­on of 1,232 meters abo­ve sea level. It is situ­ated bet­we­en the Bocian­ská Val­ley (in Lip­tov) and the Štiav­ni­ca Val­ley (in Horeh­ro­nie). From a geolo­gi­cal per­spec­ti­ve, it is the only loca­ti­on whe­re the boun­da­ry bet­we­en the Tat­ric and Vepo­ric units sur­fa­ces, kno­wn as the Čer­to­vi­ca Line (Wiki­pe­dia).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Podunajsko, Príroda, Prírodné, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, V čase, Zahraničie

Ľadový Dunaj

Hits: 2011

Dunaj aj v zime je majes­tát­nou rie­kou pre­te­ka­jú­cou cez stred­nú Euró­pu. V zime mení čias­toč­ne svoj cha­rak­ter. Níz­ke tep­lo­ty spô­so­bu­jú zamŕ­za­nie. Sne­ho­vé zráž­ky budia dojem čis­to­ty a ticha v sce­né­rii, kde inak domi­nu­je ruch. Zima for­mu­je aj fau­nu a samoz­rej­me aj fló­ru. Ľad doká­že obme­dziť pohyb nie­kto­rých dru­hov rýb a iných vod­ných orga­niz­mov. Nie­kto­ré ryby sú aktív­ne aj v zime. Zamrz­nu­té bre­hy sú pries­to­rom rea­li­zá­cie pre vtá­ky, labu­te, kor­mo­rá­ny, kto­ré sú nachá­dza­jú pokoj­né mies­ta na zimo­va­nie. Bre­hy sú v zime aj domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov. Nachá­dza­jú tu aj potra­vu. Zima pri­ná­ša prí­le­ži­tosť pre skú­ma­nie adap­tá­cií, zmien v ekosystéme.


The Danu­be, even in win­ter, remains a majes­tic river flo­wing through Cen­tral Euro­pe. During the win­ter, it under­go­es a par­tial trans­for­ma­ti­on in its cha­rac­ter. Low tem­pe­ra­tu­res lead to fre­e­zing. Sno­wfall cre­a­tes an impres­si­on of puri­ty and silen­ce in a sce­ne­ry whe­re noise would other­wi­se domi­na­te. Win­ter sha­pes both the fau­na and, of cour­se, the flo­ra. Ice can res­trict the move­ment of cer­tain fish and other aqu­atic orga­nisms. Some fish remain acti­ve even in win­ter. Fro­zen banks beco­me a spa­ce for rea­li­za­ti­on for birds, swans, cor­mo­rants, which find pea­ce­ful pla­ces for win­te­ring. The banks are also home to many spe­cies of birds in win­ter. They find food here as well. Win­ter brings an oppor­tu­ni­ty for stu­dy­ing adap­ta­ti­ons and chan­ges in the ecosystem.


Use Facebook to Comment on this Post