Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Protest Gorila v Bratislave

skala
Hits: 2482

3.2.2012 sa konal na námestí SNP v Bratislave tzv. Gorila Protest. Bol to podľa všetkého najväčší protest občanov Slovenska voči stavu spoločnosti, voči korupcii od roku 1989. Bola to pre mňa fotografická udalosť, sám ako občan by som sa zrejme takejto akcie nezúčastnil. Navyše ak aj áno, zrejme po krátkom čase by som odišiel, pretože by som sa nudil. Mal som a mám stále veľké názorové rozdiely s tým, čo chceli, resp. neustále menili organizátori. Aj s tým ako sa správali. Chcieť priamu demokraciu, robiť legislatívu cez Internet, diskutovať o všetkom a všetci, výmenný obchod apod. sú utopistické až bláznivé predstavy, ktoré sa vymykajú realite. Samotní organizátori mali pekné ideály, chceli zmeniť a riešiť všetko. Mal som pocit a diskutoval som o tom s viacerými, že vedenie protestov nemá asi tušenie ako funguje štát. Navyše ak vodca rozpráva o tom, že on je len obyčajný človek a necíti sa byť vodcom, rapídne stráca kredit. Šlo o príliš vážne témy. Škoda, že silne prevládali nad rozumom, škoda že sa organizátori nespojili s inteligenciou, kultúrnou obcou. Chýbalo prepojenie, spolupráca. Namiesto toho som vnímal vydeľovanie sa. Dnes, takmer po roku sú zrejme frustrovaní, že nie je vôľa meniť stav vecí verejných, ako som počul v televízii. Je veľká škoda, že sa nevyužil potenciál proti korupcii. Že sa sily rozbili na celkom odlišných ambíciách. Odporučil by som hľadať chyby v sebe. Klesajúci záujem ísť sa zúčastniť „Gorila Protestov“ je odrazom reakcie nás všetkých.

Ja som ešte takú davovú silu, aká bola pri fotografovaní, keď sa dav pohol z , ešte nezažil. Terén – námestie SNP a okolie poznám výborne. Mal som šťastie, keď sa dav pohol z námestia ku Úradu vlády, bol som na jedinom mieste viac ako 10 minút. Dav elektrizujúco hučal, bolo to magické, povznášajúce. Napriek tomu, že vládla celkom slušná , a vtedy už aj tma, prsty mrzli. Nižšie je výsledok môjho snaženia. Veľká časť fotografií je práve z času, keď sa dav hýbal.

On the 3rd of February 2012, the so-called Gorilla Protest took place in SNP Square in . It was, according to all indications, the largest protest of Slovak citizens against the state of society and corruption since 1989. It was a photographic event for me; as a citizen, I probably would not have participated in such an action. Moreover, even if I did, I would likely have left shortly afterward because I would have become bored. I had and still have significant ideological differences with what the organizers wanted or constantly changed. Also, with how they behaved. Desiring direct democracy, making legislation through the Internet, discussing everything with everyone, barter, etc., are utopian and even crazy ideas that defy reality. The organizers themselves had nice ideals; they wanted to change and address everything. I had the feeling, and I discussed it with several people, that the leaders of the protests probably had no idea how the state functions. Moreover, when a leader talks about being just an ordinary person and does not feel like a leader, he rapidly loses credibility. These were too serious topics. It’s a pity that emotions strongly prevailed over reason, a pity that the organizers did not connect with intelligence, the cultural community. There was a lack of connection, cooperation. Instead, I perceived division. Today, almost a year later, they are probably frustrated that there is no will to change the state of public affairs, as I heard on television. It is a great pity that the potential against corruption was not utilized. That the forces broke up due to entirely different ambitions. I would recommend looking for faults within oneself. The declining interest in participating in the „Gorilla Protests“ reflects the reaction of all of us.

I have not experienced such a crowd force, as there was during the photography, when the crowd moved from the square. The terrain – SNP Square and its surroundings – I know very well. I was fortunate when the crowd moved from the square toward the Government Office; I was in one place for more than 10 minutes. The crowd was electrically buzzing; it was magical, uplifting. Despite the quite decent winter weather and the darkness that had already set in, my fingers were freezing. Below is the result of my efforts. A significant portion of the photographs is precisely from the time when the crowd was in motion.

TOP

Všetky

Malé Karpaty, Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Myjava, Umenie, Stavby, Fotografie

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

skala
Hits: 4694

Myšlienka miesta, hrobu a pomníka Milana Rastislava Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k veľkej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli veľkej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem … Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej , ostro zarezaných do prostej ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slnkom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho plného súzvuku, hrdinstva, harmónia a lásky (Dušan Jurkovič)

Mohyla sa začala stavať v roku 1927 (Zdroj: Pamätník). Predtým tu bol jednoduchý hrob v tvare kríža, v ktorom bol pochovaný Štefánik spolu s troma talianskymi vojakmi len niekoľko dní po svojej smrti (brezova.sk). Jedného z talianskych vojakov na žiadosť v roku 1921 previezli do Talianska (obnova.sk). Talianski vojaci: Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (prevezený) a Merlini Umberto. Mohyla je z travertínu zo Spišských Vlachov. Dovezených bolo 194 vagónov (mrstefanik.sk).

Mohyla je národnou kultúrnou pamiatkou. Pripomína Milana Rastislava Štefánika, rodáka z Košarísk, vedca, politika, diplomata, predstaviteľa zahraničného odboja za prvej svetovej , človeka ktorý sa významne podieľal na vzniku Československej republiky (Zdroj: Pamätník). Štefánik sa narodil 21.7.1880 v Košariskách, zomrel 4.5.1919 (Pinčíková) pri leteckom nešťastí v Ivánke pri Dunaji. Bol vojenský letec, astronóm, vedec, ktorý stál pri zrode novodobej štátnosti Československej republiky. Vplýval na európsku politiku, s myšlienkami, názormi aj činmi ho môžeme považovať za prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane harmónia národov v Európe – europeizácia. Žil podľa slov: Veriť, milovať, pracovať. Jeho odkaz je dedičstvom, ktorým sme prispeli k budovaniu modernej Európy (Pinčíková).

Mohyla na Bradle bola odhalená 23.9.1928, jej autorom je Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo je vrch v Myjavskej pahorkatine, týči sa do výšky 544 metrov nad morom. Telesné pozostatky Štefánika sa nachádzajú asi v hrobke v 10 metrovej hĺbke pod vrcholom mohyly, spolu s ďalšími dvomi talianmi. Dušan Jurkovič predložil po skončení druhej svetovej vojny návrh na úpravu mohyly, aby rozšírila svoj význam o pripomienku padlých československých letcov a legionárov, ale projekt sa nerealizoval. Rekonštrukcie sa mohyla dočkala až v roku 1989. Trvala do roku 1996 (sme.sk). Verejnosti opäť sprístupnená bola 4.5.1996 (brezova.sk). Vždy v máji sa konajú celonárodné stretnutia (sme.sk). Sú vďakou a spomienkou Slovákoch, Čechov a iných Európanov na skvelého Milana Rastislava Štefánika (brezova.sk). Celá stavba je postavená z travertínových blokov (wikipedia.sk).

The idea of the place, tomb, and monument of Milan Rastislav Štefánik is my own expression of love and respect for the great and bright memory of our shared childhood connections. It originated in the first moment of great pain over the tragic fate, at the moment when the liberated land embraced him, lifeless… By combining massive blocks of travertine split with a blunt steel chisel, predominantly white in color, sharply cut into the simple, otherwise untouched beauty of nature and the place, whether in the bluish haze of early hops, or on the azure vault of the distant horizon illuminated by the sun, I attempted to create a work worthy of the legendary life of Štefánik, full of resonance, heroism, harmony, and love (Dušan Jurkovič).

The mound construction began in 1927 (Source: Memorial). Before that, there was a simple cross-shaped grave where Štefánik was buried with three Italian soldiers just a few days after his death (brezova.sk). One of the Italian soldiers was transported to Italy in 1921 at the request of the family (obnova.sk). The Italian soldiers were Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (transported), and Merlini Umberto. The mound is made of travertine from Spišské Vlachy, and 194 wagons of it were imported (mrstefanik.sk).

The mound is a national cultural monument, commemorating Milan Rastislav Štefánik, a native of Košariská, a scientist, politician, diplomat, representative of foreign resistance during World War I, a man who significantly contributed to the creation of the Czechoslovak Republic (Source: Memorial). Štefánik was born on July 21, 1880, in Košariská, and passed away on May 4, 1919 (Pinčíková) in an airplane accident in Ivanka pri Dunaji. He was a military aviator, astronomer, and scientist who played a crucial role in the establishment of the modern Czechoslovak state. His influence on European politics and his thoughts and actions make him the first „European.“ He anticipated the harmony of nations in Europe – Europeanization. He lived by the words: Believe, love, work. His legacy is a contribution to building modern Europe (Pinčíková).

The Bradlo Mound was unveiled on September 23, 1928, and its author is Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo is a hill in the Hills, rising to a height of 544 meters above sea level. Štefánik’s remains are located approximately in a tomb 10 meters below the summit of the mound, along with two other Italians. After the end of World War II, Dušan Jurkovič proposed modifying the mound to expand its significance to commemorate fallen Czechoslovak aviators and legionaries, but the project was not realized. The reconstruction of the mound took place in 1989 and lasted until 1996 (sme.sk). It was reopened to the public on May 4, 1996 (brezova.sk). National meetings take place every May (sme.sk). It stands as a gratitude and memory of Slovaks, Czechs, and other Europeans for the remarkable Milan Rastislav Štefánik (brezova.sk). The entire structure is built from travertine blocks (wikipedia.sk).

Zahraničie, Krajina, Fotografie

Turecko – zaujímavá hornatá krajina

skala
Hits: 5354

Turecko leží pod Čiernym morom. Z dvoch strán ho obklopuje Stredozemné more. Susedí so Sýriou, s Irakom, s Iránom, s Arménskom, s Gruzínskom. Malá časť územia leží v Európe na Balkánskom poloostrove (Východná Trácia / Rumélia), väčšina územia leží v juhozápadnej Ázii – na poloostrove Malá Ázia (Anatólia). Obe časti oddeľuje úžina Bospor, Marmarské more a Dardanely (Wikipedia.sk). Turecko je hornatá , najviac jeho východná časť.

Územie Turecka (Anatólia) patrí k najstarším trvalo osídleným regiónom na svete – ešte v neolite (Wikipedia.sk). Približne medzi 18. – 13. storočím pred Kristom bola na území dnešného Turecka staroveká Chetitská ríša. Neskôr tu existovala Frýgia. Od 7. storočia pred Kristom Lýdia, Caria a Lýcia. Od 12. storočia pred Kristom je západné pobrežie kolonizované aiolskými, dórskymi a iónskymi Grékmi. Neskôr aj kolonizovali aj severné a južné pobrežie. V 6. – 5 storočí bola Anatólia dobytá Peržanmi, neskôr Alexandrom Macedónskym, po ktorého smrti sa rozpadla na helenistické štáty: Bitýnia, Kapadócia, Pergamon a Pontos (Wikipedia.sk). V Turecku je veľké množstvo antických pamiatok, najmä v Efeze, Thermessose, Hierapolise a aj v Istanbule (orbion.cz). Koncom 1. storočia pred Kristom grékov vystriedala Rímska ríša. Po jej rozpade v roku 395 Turecko pripadlo Byzantskej ríši. Od 11. storočia dochádzalo ku tureckému osídľovaniu. V roku 1299 sa Osman I. stal prvým sultánom Osmanskej ríše. Vytrvala do roku 1923, kedy Mustafa Kemal Atatürk založil republiku. 2 milióny grékov opustilo Turecko a do Turecka odišlo asi 500 000 moslimov rozprávajúcich grécky, albánsky a bulharsky z Grécka (Wikipedia.sk). V Turecku žije početná kurdská menšina.  

Turecko je pomerne veľká krajina, jeho rozloha je 780 580 km2 (wikitravel.org), kde žilo v roku 2003 viac ako 68 miliónov obyvateľov (Wikipedia.cz). Turecká zahraničná politika je už v 20. storočí nasmerovaná do Európy. Turecko patrí ku zakladajúcim členom OECD, v roku 1952 vstupuje do NATO. Od roku 1959, kedy si podalo žiadosť o členstvo v EHS, sa intenzívne snaží vstúpiť do európskych hospodárskych štruktúr. Dnes do Európskej únie (Wikipedia.sk). Zaujímavé sú skalné mesta v Kappadócii, národný park Pamukkale (orbion.cz). Vo východnom (najhornatejšom) Turecku pramenia Eufrat, Tigris a Aras (Wikipedia.cz). Najvyšším bodom je Ararat, ktorý sa týči do výšky 5137 metrov nad morom (Wikipedia.cz). Je hraničným vrchom s Arménskom.

Hlavným mestom Turecka je Ankara. Inými známymi mestami je Antalya, najväčšie mesto Istanbul, napr. Izmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz). Istanbul je mesto rozdelené na európsku a ázijskú časť. Spojenie týchto dvoch kontinentov zabezpečuje Bosporský most (wikitravel.org). Turecko je podľa HDP na 15. mieste na svete (Wikipedia.cz). Najpopulárnejším športom je futbal. Kluby ako Besiktas Istanbul, Fenerbahce Istanbul, Galatasaray Istanbul, (Wikipedia.cz) Trabzonspor futbalový fanúšik pozná, neraz sa výraznejšie presadili v tradičných európskych pohároch. Národný tím v roku 2002 dosiahol na Majstrovstvách sveta 3. miesto.

Turkey is located beneath the Black Sea and is surrounded by the Mediterranean Sea on two sides. It shares borders with Syria, Iraq, Iran, Armenia, and Georgia. A small part of its territory lies in Europe on the Balkan Peninsula (Eastern Thrace / Rumelia), while the majority is situated in southwestern Asia on the Anatolian Peninsula. The Bosporus Strait, the Sea of Marmara, and the Dardanelles separate these two parts (Wikipedia.sk). Turkey is a mountainous country, with its eastern part being the most mountainous.

The territory of Turkey (Anatolia) is one of the oldest continuously inhabited regions globally, dating back to the Neolithic period (Wikipedia.sk). Approximately between the 18th and 13th centuries BCE, the ancient Hittite Empire existed in the present-day territory of Turkey. Later, Phrygia was established here. From the 7th century BCE, Lydia, Caria, and Lycia were present. From the 12th century BCE, the western coast was colonized by Aeolian, Dorian, and Ionian Greeks. Later, they also colonized the northern and southern coasts. In the 6th to 5th centuries BCE, Anatolia was conquered by the Persians, later by Alexander the Great, after whose death, it disintegrated into Hellenistic states: Bithynia, Cappadocia, Pergamon, and Pontus (Wikipedia.sk). Turkey boasts numerous ancient monuments, especially in Ephesus, Termessos, Hierapolis, and Istanbul (orbion.cz). By the end of the 1st century BCE, the Greeks were succeeded by the Roman Empire. After its collapse in 395, Turkey became part of the Byzantine Empire. From the 11th century, Turkish settlement occurred. In 1299, Osman I became the first sultan of the Ottoman Empire, which lasted until 1923 when Mustafa Kemal Atatürk established the republic. Two million Greeks left Turkey, and about 500,000 Muslims speaking Greek, Albanian, and Bulgarian moved to Turkey from Greece (Wikipedia.sk). A significant Kurdish minority resides in Turkey.

Turkey is a relatively large country with an area of 780,580 km2 (wikitravel.org), and it had over 68 million inhabitants in 2003 (Wikipedia.cz). Turkey’s foreign policy has been directed towards Europe since the 20th century. Turkey is a founding member of the OECD and joined NATO in 1952. Since 1959, when it applied for EEC membership, it has been actively seeking to join European economic structures. Today, it aspires to join the European Union (Wikipedia.sk). Rock cities in Cappadocia and Pamukkale National Park are among the interesting sites (orbion.cz). The Euphrates, Tigris, and Aras rivers originate in eastern (most mountainous) Turkey (Wikipedia.cz). The highest point is Mount Ararat, reaching 5,137 meters above sea level (Wikipedia.cz). It is a border peak with Armenia.

The capital of Turkey is Ankara. Other well-known cities include Antalya, the largest city Istanbul, Izmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz). Istanbul is a city divided into European and Asian parts, connected by the Bosphorus Bridge (wikitravel.org). According to GDP, Turkey ranks 15th in the world (Wikipedia.cz). The most popular sport is football, with clubs like Besiktas Istanbul, Fenerbahce Istanbul, Galatasaray Istanbul, (Wikipedia.cz), and Trabzonspor, a football club known to fans, often making a significant impact in traditional European competitions. The national team achieved 3rd place in the 2002 FIFA World Cup.

Türkiye, Karadeniz’in altında yer almaktadır. İki tarafından Akdeniz çevrelemektedir. Suriye, Irak, İran, Ermenistan ve Gürcistan ile komşudur. Toprağının küçük bir kısmı Balkan Yarımadası’nda Avrupa’da bulunurken, çoğunluğu Anadolu Yarımadası’nda Güneybatı Asya’da yer almaktadır. Bu iki bölgeyi Boğaziçi Boğazı, Marmara Denizi ve Çanakkale Boğazı ayırmaktadır (Wikipedia.sk). Türkiye dağlık bir ülkedir, özellikle doğu kısmı en dağlık olanıdır.

Türkiye’nin toprakları (Anadolu), dünyanın en eski sürekli yerleşim bölgelerinden birine aittir ve bu yerleşim neolitik döneme kadar uzanmaktadır (Wikipedia.sk). Yaklaşık M.Ö. 18. – 13. yüzyıl arasında bugünkü Türkiye topraklarında antik Hitit İmparatorluğu bulunmaktaydı. Daha sonra Frigya burada var olmuştur. M.Ö. 7. yüzyıldan itibaren Lidya, Karialı ve Likya var olmuştur. M.Ö. 12. yüzyıldan itibaren batı kıyısı, Ege, Dor ve İyon Grekleri tarafından kolonize edilmiştir. Daha sonra kuzey ve güney kıyısını da kolonilemişlerdir. M.Ö. 6. – 5. yüzyıl arasında Anadolu, Persler tarafından fethedilmiş, ardından Büyük İskender tarafından fethedilmiş ve onun ölümünden sonra Helenistik devletlere (Bitinya, Kapadokya, Pergamon ve Pontus) ayrılmıştır (Wikipedia.sk). Türkiye’de Efeze, Termessos, Hierapolis ve İstanbul’da olmak üzere birçok antik kalıntı bulunmaktadır (orbion.cz). Milattan önce 1. yüzyılın sonuna doğru Yunanlar, Roma İmparatorluğu tarafından değiştirildi. 395’teki çöküşünden sonra Türkiye, Bizans İmparatorluğu’nun bir parçası haline geldi. 11. yüzyıldan itibaren Türk yerleşimi gerçekleşti. 1299’da Osmanlı İmparatorluğu’nun ilk padişahı Osman Gazi oldu. 1923’te Mustafa Kemal Atatürk Türkiye Cumhuriyeti’ni kurdu. 2 milyon Yunan Türkiye’yi terk etti ve Yunanca, Arnav utça ve Bulgarca konuşan yaklaşık 500.000 Müslüman Yunanistan’a göç etti (Wikipedia.sk). Türkiye’de önemli bir Kürt azınlığı yaşamaktadır.

Türkiye, oldukça geniş bir ülkedir ve alanı 780.580 km2’dir (wikitravel.org) ve 2003 yılında 68 milyondan fazla nüfusa sahipti (Wikipedia.cz). Türkiye’nin dış politikası 20. yüzyıldan bu yana Avrupa’ya yöneliktir. Türkiye, OECD’nin kurucu üyelerinden biridir ve 1952’de NATO’ya katıldı. 1959’dan bu yana EEC üyeliği için başvuruda bulunduğundan beri, Avrupa ekonomik yapılarına katılmak için aktif çaba sarf etmektedir. Bugün Avrupa Birliği’ne üye olmayı amaçlamaktadır (Wikipedia.sk). Kapadokya’daki kaya şehirleri ve Pamukkale Milli Parkı gibi ilginç yerler arasında yer alır (orbion.cz). Türkiye’nin doğusundan (en dağlık) Fırat, Dicle ve Aras nehirleri kaynaklanmaktadır (Wikipedia.cz). En yüksek noktası, Ermenistan ile sınır oluşturan Ağrı Dağı’dır ve deniz seviyesinden 5.137 metre yüksekliktedir (Wikipedia.cz).

Türkiye’nin başkenti Ankara’dır. Diğer bilinen şehirler arasında Antalya, en büyük şehir İstanbul, İzmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz) bulunmaktadır. İstanbul, Avrupa ve Asya olmak üzere iki bölüme ayrılmış bir şehirdir ve bu iki kıtayı birleştiren Boğaziçi Köprüsü bulunmaktadır (wikitravel.org). GDP’ye göre Türkiye dünya genelinde 15. sıradadır (Wikipedia.cz). En popüler spor futboldur ve Beşiktaş İstanbul, Fenerbahçe İstanbul, Galatasaray İstanbul gibi kulüpler (Wikipedia.cz), Trabzonspor futbol takımı gibi takımlar, genellikle geleneksel Avrupa yarışmalarında etkili olmaktadır. Milli takım 2002 FIFA Dünya Kupası’nda 3. sıraya ulaştı.

Dokumenty v čase, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Fotografie

Voľby

skala
Hits: 2300

Voľby sú proces, ktorým občania vyberajú svojich zástupcov na rôzne úrovne vlády alebo rozhodujú o určitých otázkach verejného záujmu. Cieľom volieb je umožniť občanom participáciu na politickom procese a výber tých, ktorí ich budú zastupovať a rozhodovať v ich mene. Existujú rôzne druhy volieb, vrátane parlamentných volieb, prezidentských volieb, komunálnych volieb a referend. V parlamentných voľbách voliči vyberajú poslancov alebo zástupcov do legislatívy, v prezidentských voľbách zvolia hlavu štátu, v komunálnych voľbách volia miestne samosprávne orgány a v referende môžu rozhodovať priamo o konkrétnych otázkach. Voľby sú základným prvkom demokracie a umožňujú občanom vyjadriť svoje názory a preferencie. Prostredníctvom hlasovania majú možnosť ovplyvniť politické rozhodnutia a výber tých, ktorí budú zodpovední za riadenie krajiny alebo miestnej samosprávy.

Elections are a process through which citizens choose their representatives at various levels of government or decide on specific matters of public interest. The goal of elections is to enable citizens to participate in the political process and select those who will represent and make decisions on their behalf. There are various types of elections, including parliamentary elections, presidential elections, local elections, and referendums. In parliamentary elections, voters choose members of the legislature, in presidential elections, they elect the head of state, in local elections, they vote for local self-government bodies, and in referendums, they can directly decide on specific issues. Elections are a fundamental element of democracy and allow citizens to express their opinions and preferences. Through voting, they have the opportunity to influence political decisions and select those who will be responsible for governing the country or local governance.

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Umenie, Fotografie

Fotosession Piešťany

skala
Hits: 5721

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubu – Fotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

On the last Sunday in March, another, already seventh, continuation of the event organized by the Photoclub took place – Fotosession. Throughout the day, I counted around 50 participants who took part in this pleasant event. We listened to several lectures and had the opportunity to talk among ourselves. The communal aspect was positively contributed to by a shared lunch. Among the participants of the event were also members of photoclubs from other cities, not only from Piešťany but, for example, from Galanta, , Nové , and . We also took the opportunity to inform each other about upcoming events in 2010.

Na začiatku nám Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

At the beginning, Martin Štepka introduced primarily the benefits of the LaB color space. He showed us the possibilities of its use, especially in the Adobe Photoshop product. Martin demonstrated the size of the LaB space and its principle based on human perception.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „fotografika“, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Next was Katarína Mocáková, who talked to us about her journey into mastering gum bichromate printing. It involves the historical technique of creating photographs, which is quite unusual in today’s digital age. As we heard, Katarína Mocáková enjoys this artistic form, and I must say that I do too. I certainly wouldn’t engage in gum bichromate printing myself, but I really like the end results of her work :-). She also mentioned that she doesn’t know of anyone in Slovakia, except for herself and Rasťo Čambala, who is dedicated to something similar. In her presentation, the term „photografika“ was mentioned, which she uses to label her and similar processes of artistic creation. Her storytelling made a great impression on me. Immersing paper, creating negatives, scanning, and many other aspects evoked a sense of respect for the energy, patience, and mastered technology involved :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

After lunch in the „wedding hall,“ we continued with the presentation of the project VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a practicing anesthesiologist) presented photographs from various authors, capturing different choices. We saw photographs during the voting process itself in the polling station, but especially shots taken during election campaigns. I was impressed by the incredible impartiality with which the photos were created. Finally, the entire presentation was in such a balanced spirit, where opinions on politics, and thus, of course, on the direction of society, were just one of many. There was no sense of any voter preference from the authors or the entire project. Martin Ondko expressed a similar sentiment in the discussion. The photos we saw are not 100% the ones that will be presented in the final project, but it was interesting that they were presented to a wider audience for the first time. As Mr. Ondzík said, our reactions were certainly beneficial for him.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

As the last speaker, Joe Klamar, or Jozef Klamár, took the stage. A multiple winner of Czech Press Photo and other competitions, photographing for the French agency AFP, born in Jasna-Záhradky. Joe showed us a plethora of photographs that surely appealed to all of us. Although he mentioned several times that occasionally bad shots hit the screen from the data projector, he evidently failed to fulfill this idea. I had seen several of his shots before on paper in large format at exhibitions in Bratislava. First, he showed us photos from sports competitions, especially from skiing and ski jumping. Then we saw some powerful shots, for example, from Bosnia. We delved a bit into the issue of how to get to the right place. For example, during the official visit of the pope, or even what to do in a crowd during a demonstration. We also learned that journalism requires producing photos even when practically nothing is happening. Many times every day. We saw photos from Slovakia and a bit of free-form photography – horses in Muráň, and a few self-portraits. In the end, Joe returned to sports, showing shots from the Beijing Olympics, biathlon, and football.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť“. Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.

According to Joe’s narrative, it was clear that he often suffers from a lack of time. Reportage photography doesn’t offer him many opportunities to create – it’s quite paradoxical, as Joe Klamar’s photos carry his signature and are infused with ideas. Despite having sometimes only half an hour, sometimes hours, but certainly not a day, from taking a shot for the agency to delivering it, Joe manages to create successfully. It happens that he sees his photos only when someone publishes them. On the other hand, he appreciates the many opportunities his work provides him. Joe would like to have more time for photography someday. Throughout the time, he appeared very modest, often saying things like „this can be done much better.“ One unexpected idea that caught my attention was when Joe mentioned, „Go shoot the African Cup in football – those guys still play for joy.“ After a generous dose of Joe Klamar, the seventh Fotosession ended successfully. I look forward to the next continuation of this good idea.

6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?

Subjekt: Creating diverse photographic images in the town of Piešťany within a defined time frame by all participating photographers, with the aim of capturing subjective individual views of the town and life in it. In the morning, we gathered at Kursalon, unfortunately, due to persistent rainfall in the past week, in smaller numbers. I estimate there were a maximum of 15 of us. A long, truly very long time before that, the weather for being outside was quite terrible, but on Saturday, October 25, Piešťany seemed perfect for photography. I feel like everyone was capturing their own perspective.

In the evening, we met again, and the photographs were submitted in JPG format. The photos taken were then reviewed by the members of the club at their weekly meetings, and approximately 50 photographs were selected. These selected photos were exhibited in Kursalon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Fotosession – 5.4.2009 – tentoraz som sa akcie nezúčastnil. / I did not participate in the event.

4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „doma„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

On October 26, 2008, the fourth meeting of photo clubs and photographers took place at the Kursalon premises, organized by the Piešťany Photo Club. Despite having it „at home,“ I chose to attend this event for the first time. The program was enticing, and I was curious about the execution. In the morning, we started with an introductory welcome, followed by a presentation from SONY. Representatives from SONY showcased their brand’s cameras and lenses, bringing around 8-10 cameras, approximately 15 lenses, and a few flashes. The latest α 900 was also part of the display. We had the opportunity to try and explore the equipment until around 4 p.m., which was undoubtedly beneficial.

Subsequently, Ivan Čaniga, a renowned photographer of international acclaim, presented his portrait photographs. He discussed possible solutions for portrait photography under time constraints, communication techniques, the role of light, creative freedom in photography, and more. We saw numerous photographs from various settings. The presentation extended beyond the planned time, and Ivan addressed several questions from the audience. After the presentation, during a somewhat more relaxed period, he also showed many printed photographs that garnered considerable interest, as evident from the photos below.

A moderated discussion followed, and I was quite curious about the outcome. Maroš Dubovský served as the moderator, later joined by Martin Ondko. However, there wasn’t a need for many questions from the audience; the answers from the guests likely surprised many. The responses were, in a way, lengthy but still short. They were meaningful, full of emotions, experiences, self-awareness, and insights into others. Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal, and Ivan Čaniga participated in providing responses.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž FotoKursalon 2008. Do sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane :-)

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

After an amazing discussion, we satisfied our stomachs, and a more relaxed program followed. I used this time to foster interpersonal relationships. In the afternoon, Edo Čupka presented photography from the International Jazz Piešťany jazz festival, which takes place for a significant part of the year at the Art Jazz Gallery near Winterova Street, not far from Kursalon.

Some attendees gradually bid farewell to us, while others joined us in the evening as we awaited the opening of the PhotoKursalon 2008 exhibition. Thirty-two participants entered the competition. The exhibition opening was combined with the announcement of the results. Everything went smoothly, and about 50-80 people attended the vernissage, based on my estimate. The exhibition will run at Kursalon until November 30, 2008. The mayor of Piešťany supported FotoSession not only with his personal presence but also by personally designating one of the prizes. He also contributed to the prize for the winner of FotoKursalon and, among other things, the winner of the previously held ParkFoto event. Piešťany is a beautiful place where art has always found its home. I hope it stays that way.

In the evening, around 7:30 PM, musicians, including Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji, and Caroline Hitland, showcased their artistry to us and the public. Erich is the king of Slovak blues and a recognized artist. Caroline Hitland is a Norwegian singer who acts as a flower among the leaves between Stan and Erich. You can judge her incredibly likable demeanor based on the photos below. Unfortunately, you can’t hear her singing, but it’s worth it! Of course, the guys were excellent as well.