2011-2015, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Dolné Trhovište

skala
Hits: 1372

Dol­né Trho­viš­te je obec v okre­se Hlo­ho­vec (Wiki­pe­dia), v juho­zá­pad­nej čas­ti Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ny, v doli­ne Trho­višt­ské­ho poto­ka (regi​onh​lo​ho​vec​.sk). Na plo­che 10.06 km2 žije 637 oby­va­te­ľov, leží v nad­mor­skej výš­ke 180 met­rov nad morom. Je písom­ne dolo­že­ná od roku 1156 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Vasar, Vas­card, Wasard, Uuasard, Alsó Vas­sard, Unter Was­char­ditz, Dol­ne Was­sardc­ze, Dol­né Vašar­di­ce. V roku 1902 bola k obci pri­čle­ne­ná obec Jele­no­vá (regi​onh​lo​ho​vec​.sk).

V údo­lí poto­ka Gala­nov­ka medzi obca­mi Tep­lič­ky a Dol­né Trho­viš­te ležia pozos­tat­ky stre­do­ve­kej osa­dy z 12. – 13. sto­ro­čia a nále­zy pra­ve­kých mla­do­ka­men­ných nádob a kamen­ných nástro­jov z obdo­bia 4 000 rokov pred n. l.. V intra­vi­lá­ne obce v čas­ti Zla­tár­ky našli pozos­tat­ky osa­dy z doby latén­skej a doby rím­skej. V čas­ti Tur­ná sa našli objek­ty z mlad­šej doby kamen­nej. Iden­ti­fi­ko­va­ný bol ron­del v neoli­tic­kej osa­de. Kamen­né stav­by boli vybu­do­va­né nad údo­lím Trho­višt­ské­ho poto­ka ľud­mi Len­gy­el­skej kul­tú­ry 4 000 rokov pred n. l.. Pri­bliž­ne dve­sto met­rov juho­zá­pad­ne od kos­to­la sa nachá­dza­jú pozos­tat­ky kelt­ské­ho poh­re­bis­ka, kto­ré dokla­da­jú latén­ske síd­lis­ko a poh­re­bis­ko. V čas­ti Rúba­ni­ce a Pasien­ky sa našli pozos­tat­ky osa­dy z mlad­šej doby kamen­nej. Východ­ne od kos­to­la Svä­té­ho Jura­ja bola dolo­že­ná stre­do­ve­ká osa­da Vasar (Vas­card, Wasard). Kos­tol bol prav­de­po­dob­ne súčas­ťou pan­ské­ho dvor­ca. Pôvod­ne román­sky kos­tol posta­vi­li ešte pred tatár­skym vpá­dom – v prvej tre­ti­ne 13. sto­ro­čia. V roku 1855 v čas­ti Gala­no­vá posta­vi­li kaš­tieľ. Je mož­né, že na mies­te toh­to kaš­tie­ľa stá­la v stre­do­ve­ku kúria, mož­no Kyliá­nov dvor a trho­vé mies­to pod náz­vom Kylián­va­sar­dya (dol​ne​tr​ho​vis​te​.sk).

Dol­né Trho­viš­te is a vil­la­ge loca­ted in the Hlo­ho­vec Dis­trict (Wiki­pe­dia), in the sout­hwest part of the Nit­ra Hills, in the val­ley of the Trho­višt­ský stre­am (regi​onh​lo​ho​vec​.sk). With an area of 10.06 km², it is home to 637 resi­dents and is situ­ated at an ele­va­ti­on of 180 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge has his­to­ri­cal records dating back to the year 1156 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Vasar, Vas­card, Wasard, Uuasard, Alsó Vas­sard, Unter Was­char­ditz, Dol­ne Was­sardc­ze, and Dol­né Vašar­di­ce. In 1902, the vil­la­ge of Jele­no­vá was anne­xed to Dol­né Trho­viš­te (regi​onh​lo​ho​vec​.sk).

In the val­ley of the Gala­nov­ka stre­am, bet­we­en the vil­la­ges of Tep­lič­ky and Dol­né Trho­viš­te, rem­nants of a medie­val sett­le­ment from the 12th-​13th cen­tu­ry have been dis­co­ve­red, along with fin­dings of pre­his­to­ric potte­ry and sto­ne tools dating back to 4,000 years BC. Wit­hin the vil­la­ge boun­da­ries, in the Zla­tár­ky part, rem­nants of a sett­le­ment from the La Tène and Roman peri­ods were found. In the Tur­ná part, struc­tu­res from the later Sto­ne Age were dis­co­ve­red, inc­lu­ding the iden­ti­fi­ca­ti­on of a ron­del in a Neolit­hic sett­le­ment. Sto­ne struc­tu­res built by peop­le of the Len­gy­el cul­tu­re 4,000 years BC were situ­ated abo­ve the Trho­višt­ský stre­am val­ley. App­ro­xi­ma­te­ly two hun­dred meters sout­hwest of the church, rem­nants of a Cel­tic burial ground were found, pro­vi­ding evi­den­ce of a La Tène sett­le­ment and burial site. In the Rúba­ni­ce and Pasien­ky parts, rem­nants of a sett­le­ment from the later Sto­ne Age were dis­co­ve­red. East of the Church of St. Geor­ge, a medie­val sett­le­ment named Vasar (Vas­card, Wasard) was docu­men­ted. The church was like­ly part of a manor hou­se. Ori­gi­nal­ly cons­truc­ted in the Roma­ne­sque sty­le, the church was built befo­re the Mon­gol inva­si­on, in the first third of the 13th cen­tu­ry. In 1855, a cast­le was erec­ted in the Gala­no­vá part. It is possib­le that a manor hou­se, per­haps Kyliá­nov dvor, and a mar­ket cal­led Kylián­va­sar­dya sto­od in the medie­val peri­od (dol​ne​tr​ho​vis​te​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

skala
Hits: 3250

Hruš­tín má roz­lo­hu 36.5 km2. Jeho miest­nou čas­ťou je Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Žije tu viac ako 3 200 oby­va­te­ľov. Vyzna­ču­je sa špe­ci­fic­kou archi­tek­tú­rou, kto­rá sa roz­ší­ri­la aj do iných miest Ora­vy Hruš­tín­sky typ domu je cha­rak­te­ris­tic­ký dva­krát lome­ný­mi štít­mi. Hruš­tín sa odli­šu­je náre­čím, kde sa na kon­ci slov pri­pá­ja prí­po­na uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín leží v nad­mor­skej výš­ke 697 met­rov nad morom (ora​va​.sk). Naj­star­šou čas­tou obce je Črch­ľa. Jed­not­li­vé cho­tár­ne čas­ti sú pome­no­va­né pod­ľa prvých osad­ní­kov, sú to rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va a Žilo­vá. Ďal­šie čas­ti majú tie­to náz­vy: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Les­ná plo­cha: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Lúky a pasien­ky: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín pat­rí do oblas­ti Hor­nej Ora­vy, na kto­rú sa zača­li usá­dzať pas­tie­ri dobyt­ka po roku 1550. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1588. Oby­va­te­lia pes­to­va­li obi­lie, zemia­ky a cho­va­li doby­tok. Zho­to­vo­va­li sa ode­vy s plát­na, vlny, vyrá­ba­li obuv (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na začiat­ku 20. sto­ro­čia v Hruš­tí­ne v 297 domoch žilo 1 467 oby­va­te­ľov (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne sa pes­to­va­lo veľa ľanu na tka­nie plát­na. Ole­já­reň tu posta­vil v roku 1951 Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Na bre­hu poto­ka Hruš­tín­ky boli posta­ve­ná píla, mlyn, dubia­reň a val­cha. V Hruš­tí­ne bola veľ­mi roz­ší­re­ná výro­ba šin­d­ľa, kto­rý bol vyrá­ba­ný ruč­ne z jed­ľo­vé­ho ale­bo smre­ko­vé­ho dre­va (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne pôso­bí via­ce­ro ľudo­vých rez­bá­rov. Jed­ným z nich je Šte­fan Hru­boš, kto­rý tvo­rí dre­ve­né súp­ra­vy črpá­kov, pohá­re, súd­ky, vázič­ky a minia­túr­ne masel­ni­ce. Výrob­com fujár je Ján Sliv­čák. Jeho fuja­ry sú zdo­be­né vru­bo­re­zom. Ján Šeli­ga vyre­zá­va plas­ti­ky (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín has an area of 36.5 km². One of its local parts is Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). More than 3,200 inha­bi­tants live here. It is cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic archi­tec­tu­re, which has spre­ad to other pla­ces in Ora­va. The Hruš­tín hou­se type is cha­rac­te­ri­zed by twice-​broken gab­les. Hruš­tín is dis­tinct in dia­lect, whe­re the suf­fix uo is added to the end of words (Oskár Maž­gút). Hruš­tín is situ­ated at an alti­tu­de of 697 meters abo­ve sea level (ora​va​.sk). The oldest part of the vil­la­ge is Črch­ľa. The indi­vi­du­al cadas­tral parts are named after the first sett­lers; the­se are rales: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va, and Žilo­vá. Other parts have the­se names: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Forest area: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Mea­dow and pas­tu­re: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín belo­ngs to the Upper Ora­va regi­on, whe­re catt­le her­ders began to sett­le after 1550. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1588. The inha­bi­tants cul­ti­va­ted whe­at, pota­to­es, and rai­sed catt­le. Clot­hes were made from linen and wool, and foot­we­ar was pro­du­ced (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, 1,467 inha­bi­tants lived in 297 hou­ses in Hruš­tín (hrus​tin​.ocu​.sk). Hruš­tín cul­ti­va­ted a lot of flax for linen wea­ving. The oil mill was built here in 1951 by Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). On the bank of the Hruš­tín­ka stre­am, a sawmill, mill, oak bar­rel works­hop, and ful­ling mill were built. Shin­gle pro­duc­ti­on was wides­pre­ad in Hruš­tín, manu­al­ly made from spru­ce or fir wood (hrus​tin​.ocu​.sk). Seve­ral folk car­vers ope­ra­te in Hruš­tín. One of them is Šte­fan Hru­boš, who cre­a­tes wooden sets of lad­les, cups, bar­rels, vases, and minia­tu­re but­ter churns. Ján Sliv­čák is a fuja­ra pro­du­cer, and his fuja­ras are deco­ra­ted with car­vings. Ján Šeli­ga car­ves sculp­tu­res (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín ma powierzch­nię 36,5 km². Jego częścią jest Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Miesz­ka tu ponad 3 200 miesz­ka­ńców. Wyró­żnia się cha­rak­te­rys­tycz­ną archi­tek­tu­rą, któ­ra rozpr­zes­tr­ze­ni­ła się także w innych miejs­co­wo­ściach na Ora­vie. Typ domu hruš­tín­ski jest cha­rak­te­rys­tycz­ny dwo­ma zała­ma­ny­mi szc­zy­ta­mi. Hruš­tín różni się dia­lek­tem, gdzie na końcu słów doda­je się przy­ros­tek uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín poło­żo­ny jest na wyso­ko­ści 697 met­rów nad pozi­omem mor­za (ora​va​.sk). Naj­stars­zą częścią wsi jest Črch­ľa. Poszc­ze­gól­ne części kata­stral­ne są nazwa­ne od pier­ws­zych osad­ni­ków, są to np. rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va i Žilo­vá. Inne części mają nazwy takie jak: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Obszar leśny: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Łąki i past­wis­ka: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín nale­ży do obsza­ru Gór­nej Ora­vy, gdzie pas­ter­ze zaczęli się osied­lać po 1550 roku. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1588. Miesz­ka­ńcy upra­wia­li psze­ni­cę, ziem­nia­ki i hodo­wa­li bydło. Wyko­ny­wa­no tu ubra­nia z płót­na, wełny i wyt­war­za­no obu­wie (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­rycz­ne nazwy wsi to: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na poc­ząt­ku XX wie­ku w Hruš­tí­nie w 297 domach miesz­ka­ło 1 467 miesz­ka­ńców (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie upra­wia­no dużo lnu do tka­nia płót­na. Ole­jar­nię posta­wił tu w 1951 roku Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Nad brze­giem poto­ku Hruš­tín­ka zbu­do­wa­no tar­tak, młyn, kuźnię i młyn (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie bar­dzo roz­po­ws­zech­ni­ona była pro­dukc­ja gon­tu, któ­ry był ręcz­nie wyt­war­za­ny z dre­wna jodło­we­go lub świer­ko­we­go (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie dzia­ła kil­ku rze­źbiar­zy ludo­wych. Jed­nym z nich jest Šte­fan Hru­boš, któ­ry twor­zy dre­wnia­ne zes­ta­wy cho­cho­łów, kub­ki, becz­ki, wazo­ny i minia­tu­ro­we masel­ni­ce. Pro­du­cen­tem fuja­ry jest Ján Sliv­čák. Jego fuja­ry są ozdo­bi­one rze­źbie­niem. Ján Šeli­ga rze­źbi plas­ti­ki (hrus​tin​.ocu​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Tatranské Matliare

skala
Hits: 2172

Z Tatrans­kých Mat­lia­rov je výhľad pre­dov­šet­kým na Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re ležia vo výš­ke 885 met­rov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Žije tu 101 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, nemec­ký Tatra-​Matlarenau, poľ­ský Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re sú rekre­ač­ná osa­da a miest­na časť mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Cez obec pre­te­ká Skal­na­tý potok (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v roku 1884, ale už v 14. sto­ro­čí bol v tej­to loka­li­te majer, kto­ré­ho osad­ník­mi boli tirol­skí kolo­nis­ti (vyso​ke​-tat​ry​.info). Priš­li sem z hor­skej usad­los­ti Mat­rei. V kež­mar­skom archí­ve sa v lis­ti­ne z roku 1326 spo­mí­na ako Mar­ty­rum­fa­lua. Osa­da oko­lo roku 1360 zanik­la, ale zacho­val sa názov tej­to oblas­ti – Mat­re­i­rer laren – hor­ské pasien­ky Mat­re­i­ča­nov. Ten­to názov sa neskôr menil na Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). Začiat­ky teraj­ších Mat­lia­rov sia­ha­jú do roku 1884, vznik­li ako súkrom­né leto­vis­ko Mate­ja Lois­cha, kto­rý tu v roku 1889 posta­vil hotel (vyso​ke​tat​ry​.com). V roku 1928 vysta­va­li v Mat­lia­roch hotel Esp­la­na­de, kto­rý sa po II. sve­to­vej voj­ne stal cen­trál­nym objek­tom vojen­skej ozdra­vov­ne. V osem­de­sia­tych rokoch pri­bud­li veľ­ké zota­vov­ne Hut­ník a Meta­lurg (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re sa nachá­dza­jú v Tatrans­kej kot­li­ne v juž­nej čas­ti Pop­rad­ské­ho pries­my­ku, asi 14 km od Pop­ra­du. Je odtiaľ­to nád­her­ný výhľad na Vyso­ké Tat­ry.

From Tatrans­ké Mat­lia­re, the­re is a view pri­ma­ri­ly of Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re is situ­ated at an alti­tu­de of 885 meters (vyso​ke​-tat​ry​.info). The­re are 101 inha­bi­tants living here. The Hun­ga­rian name of the vil­la­ge is Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, the Ger­man Tatra-​Matlarenau, and the Polish Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re is a rec­re­a­ti­onal sett­le­ment and a local part of the town of Vyso­ké Tat­ry. The vil­la­ge is cros­sed by the Skal­na­tý potok (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge was estab­lis­hed in 1884, but in the 14th cen­tu­ry, the­re was alre­a­dy a ​“majer” (small far­ming sett­le­ment), who­se sett­lers were Tyro­le­an colo­nists (vyso​ke​-tat​ry​.info). They came here from the moun­tain sett­le­ment of Mat­rei. In a docu­ment from the Kež­ma­rok archi­ve from 1326, it is men­ti­oned as Mar­ty­rum­fa­lua. The sett­le­ment around 1360 disap­pe­a­red, but the name of this area per­sis­ted – Mat­re­i­rer laren – moun­tain pas­tu­res of Mat­re­i­ča­nov. This name later chan­ged to Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). The begin­nings of present-​day Mat­lia­re date back to 1884 when they were estab­lis­hed as a pri­va­te resort by Matej Lois­cha, who built a hotel here in 1889 (vyso​ke​tat​ry​.com). In 1928, the Esp­la­na­de Hotel was built in Mat­lia­re, which after World War II beca­me the cen­tral faci­li­ty of a mili­ta­ry sana­to­rium. In the eigh­ties, lar­ge reco­ve­ry cen­ters Hut­ník and Meta­lurg were added (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re is loca­ted in the Tatrans­ká kot­li­na in the sout­hern part of the Pop­rad­ský pries­myk, about 14 km from Pop­rad. From the­re, you can enjoy a beau­ti­ful view of the High Tatras.

Z Tatrans­kých Mat­lia­rov je widok prze­de wszys­tkim na Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re znaj­du­ją się na wyso­ko­ści 885 met­rów (vyso​ke​-tat​ry​.info). Miesz­ka tu 101 miesz­ka­ńców. Węgier­ska nazwa wios­ki to Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, nie­miec­ka Tatra-​Matlarenau, a pol­ska Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re to osa­da rekre­a­cyj­na i część miejs­co­wo­ści Vyso­ké Tat­ry. Przez wieś prze­pły­wa potok Skal­na­tý (Wiki­pe­dia). Wios­ka pows­ta­ła w 1884 roku, ale już w XIV wie­ku ist­niał w tym miejs­cu ​“majer”, któ­re­go osad­ni­cy byli tyrol­ski­mi kolo­nis­ta­mi (vyso​ke​-tat​ry​.info). Przy­by­li stąd z gór­skiej osa­dy Mat­rei. W keżmar­skim archi­wum wspo­mi­na się o niej w doku­men­cie z 1326 roku jako Mar­ty­rum­fa­lua. Osa­da w oko­li­cach 1360 roku znik­nęła, ale przetr­wa­ła nazwa tego obsza­ru – Mat­re­i­rer laren – gór­skie past­wis­ka Mat­re­i­ča­nov. Ta nazwa później zmie­ni­ła się na Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). Poc­ząt­ki wspó­łc­zes­nych Mat­lia­rov sięga­ją roku 1884, kie­dy pows­ta­ły jako pry­wat­na miejs­co­wo­ść wypoc­zyn­ko­wa Mate­ja Lois­cha, któ­ry w 1889 roku wybu­do­wał tu hotel (vyso​ke​tat​ry​.com). W 1928 roku w Mat­lia­roch zbu­do­wa­no hotel Esp­la­na­de, któ­ry po II woj­nie świa­to­wej stał się głó­wnym obiek­tem woj­sko­we­go sana­to­rium. W latach osiem­dzie­si­ątych doda­no duże ośrod­ki wypoc­zyn­ko­we Hut­ník i Meta­lurg (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re znaj­du­ją się w kot­li­nie Tatr­za­ńs­kiej, w połud­ni­owej części Przes­my­ku Pop­radz­kie­go, oko­ło 14 km od Pop­ra­du. Stąd roz­tac­za się pięk­ny widok na Wyso­kie Tatry.

Lite­ra­tú­ra

Ivan Bohuš, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier, Štát­ne lesy TANA­Pu, Tatrans­ká Lom­ni­ca, ISBN 80−967522−7−8

Use Facebook to Comment on this Post