Príroda, Rastliny, TOP, Organizmy, Fotografie

Jar – obdobie nástupu života, rozkvetu zelene

skala
Hits: 5315

je obdobie v ročnom cykle, ktoré nasleduje po zime a predchádza letu. Je to obdobie, kedy prechádza obnovou a prebúdzaním po období zimnej spánku. S príchodom jari, teploty stúpajú a príroda začína odhaľovať svoju novú tvár. Jarné mesiace sú časom, keď začínajú kvitnúť rôzne druhy kvetov a stromov. a vône kvetov pridávajú živý a farebný prvok do krajiny. Opäť sa objavujú na stromoch a kríkoch, príroda získava čerstvý zelený odtieň. , a sa napĺňajú novým životom. Zvuky spevu vtákov sa stávajú výraznejšími, keď sa vracajú zo svojich migračných ciest a začínajú hľadať partnerov a stavať hniezda. Jarná rovnodennosť prináša so sebou dlhšie dni a kratšie . Tento posun v dĺžke svetelného dňa má výrazný vplyv na a aktivitu rôznych organizmov. Mnohé divoké zvieratá začínajú svoje obdobie párenia a prípravu na nový rok potomstva. Ľudia sa často zapájajú do vonkajších športov a aktivít, ako sú cyklistika, beh, pikniky a záhradkárske práce. Jar je časom nádeje, obnovy a nových začiatkov. Pre mnohých ľudí predstavuje symbol nového života, symbolom príležitostí.

Spring is a season in the annual cycle that follows winter and precedes summer. It is a period when nature undergoes renewal and awakening after the winter dormancy. With the arrival of spring, temperatures rise, and nature begins to reveal its new face. The spring months are a time when various types of flowers and trees start to bloom. The colors and scents of the flowers add a lively and colorful element to the landscape. Leaves reappear on trees and bushes, and nature takes on a fresh green hue. Forests, parks, and gardens are filled with new life. The sounds of birdsong become more pronounced as they return from their migration routes and begin seeking partners and building nests. Spring equinox brings longer days and shorter nights. This shift in the length of daylight has a significant impact on the growth and activity of various organisms. Many wild animals begin their mating season and prepare for a new year of offspring. People often engage in outdoor sports and activities such as cycling, running, picnics, and gardening to make the most of the pleasant weather. Spring is a time of hope, renewal, and new beginnings. For many, it symbolizes new life and opportunities.

, ,

Krajina, Zahraničie, Rakúsko, Fotografie

Markthof

skala
Hits: 2025

Markthof leží neďaleko od hraníc zo Slovenskom, oproti Devínskej Kobyle, resp. mestskej časti Bratislavy – Devínu, na brehu .

Do roku 1906 bolo pomenovanie Hof an der March. Markthof je osadou obce Engelhartstetten. Na úplnom východe Marchfeldu pri ústí Moravy do Dunaja. Prvá písomná zmienka je z roku 1273. V roku 1822 bolo v obci 58 (Wikipedia). Jeho pôvod zrejme súvisí s kráľovským majetkom Disinfurth, ktorý cisár Henrich IV. spolu s právom prepravy cez Moravu daroval 6. marca 1067 biskupovi Altmannovi z Passau. Tento názov obce však neskôr zmizol, možno kvôli povodniam, ktoré obec zničili. Najstaršie písomné zmienky o obci s názvom de Hoven pochádzajú z 12. storočia. Po celé stáročia trpela osada povodňami Moravy a Dunaja. V roku 1774 zničila ľadová povodeň most cez Moravu. V roku 1880 zničila povodeň v dôsledku ľadovej povodne most znova. Následne nebol už viac postavený. Spojenie medzi Hofom a Devínskou Novou Vsou prevzala kompa. Ťažké záplavy postihli túto oblasť vo februári 1876, v septembri 1890, v júni 1892, na 1895, v rokoch 1896 a 1897. Žiadosť obce o presídlenie bola cisárom Františkom Jozefom zamietnutá. Nariadil však predĺženie ochrannej hrádze na Dunaji až po Hof an der March. V roku 1882 začala aj výstavba ochrannej hrádze (gedaechtnisdeslandes.at). 

V roku 1938 tu pôsobil mäsiar, dvaja hostinskí, dvaja obchodníci so zmiešaným tovarom, mliečne družstvo, kováč, dvaja obuvníci a viacero poľnohospodárov. Do Devínskej Novej Vsi viedol cez Moravu most, ktorý bol okrem pilierov demontovaný počas studenej . Nachádza sa tu farský kostol Markthof, kostol svätého Juraja, kaplnka na ochrannej hrádzi – kaplnka svätého Floriána, socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1722 (Wikipedia).

Dňa 22. decembra 1971 sa konalo posledné zasadnutie obecného zastupiteľstva. Od 1. januára 1972 patrí Markthof k obci Engelhartstetten. V roku 2010 sa rozhodlo o výstavbe cyklistického a pešieho mosta cez Moravu. Spája cyklotrasu Železná opona resp. cyklotrasu Kamp-Thaya-March a cyklotrasu Marchfeldkanal s cyklotrasou . Po počiatočných problémoch s nájdením názvu sa nakoniec dohodlo na názve „Cyklistický most slobody“ (slovensky „Cyklomost slobody“). Názov má pripomínať železnú oponu a ľudí, ktorí pri pokuse prekročiť Moravu do slobodného západu prišli o život (gedaechtnisdeslandes.at).

Markthof lies near the border with Slovakia, opposite , which is a part of the district , on the bank of the Morava River.

Until 1906, the village was named Hof an der March. Markthof is a settlement of the municipality of Engelhartstetten. It is located at the very eastern end of Marchfeld, where the Morava River flows into the Danube. The first written mention of the village dates back to 1273. In 1822, the village had 58 houses (Wikipedia). Its origin is probably related to the royal estate Disinfurth, which Emperor Henry IV, along with the right to ferry across the Morava, granted to Bishop Altmann of Passau on March 6, 1067. However, this name later disappeared, possibly due to floods that destroyed the village. The oldest written records of the village under the name de Hoven date back to the 12th century. For centuries, the settlement suffered from floods of the Morava and Danube rivers. In 1774, an ice flood destroyed the bridge over the Morava. In 1880, a flood again destroyed the bridge due to an ice flood. Subsequently, it was not rebuilt. The connection between Hof and Devínska Nová Ves was taken over by a ferry. Severe floods hit this area in February 1876, September 1890, June 1892, spring 1895, and in 1896 and 1897. A request by the village for relocation was denied by Emperor Franz Joseph. However, he ordered the extension of the Danube protection dam up to Hof an der March. In 1882, the construction of the Marchfeld protection dam also began (gedaechtnisdeslandes.at).

In 1938, there was a butcher, two innkeepers, two general store owners, a dairy cooperative, a blacksmith, two shoemakers, and several farmers operating in the village. A bridge over the Morava River led to Devínska Nová Ves, which, except for the pillars, was dismantled during the Cold War. The village features the parish church of Markthof, the church of Saint George, the chapel on the protection dam – the chapel of Saint Florian, a statue of Saint John of Nepomuk from 1722 (Wikipedia).

On December 22, 1971, the last meeting of the municipal council took place. Since January 1, 1972, Markthof has been part of the municipality of Engelhartstetten. In 2010, it was decided to build a pedestrian and cyclist bridge over the Morava River. It connects the Iron Curtain Trail and the Kamp-Thaya-March Trail with the Marchfeldkanal Trail and the Danube Trail. After initial difficulties in finding a name, it was finally agreed to name it the „Freedom Cycle Bridge“ (Slovak „Cyklomost slobody“). The name is intended to recall the Iron Curtain and the people who lost their lives trying to cross the Morava River to reach the free West (gedaechtnisdeslandes.at).

Markthof liegt in der Nähe der Grenze zur Slowakei, gegenüber von Devínska Kobyla, einem Teil des Bratislava-Stadtteils Devín, am Ufer der March.

Bis 1906 hieß das Dorf Hof an der March. Markthof ist eine Ortschaft der Gemeinde Engelhartstetten. Es liegt am äußersten östlichen Ende des Marchfeldes, wo die March in die Donau mündet. Die erste schriftliche Erwähnung des Dorfes stammt aus dem Jahr 1273. Im Jahr 1822 hatte das Dorf 58 Häuser (Wikipedia). Sein Ursprung hängt wahrscheinlich mit dem Königsgut Disinfurth zusammen, das Kaiser Heinrich IV. am 6. März 1067 zusammen mit dem Recht auf Überfuhr über die March dem Bischof Altmann von Passau schenkte. Dieser Name verschwand jedoch später, möglicherweise aufgrund von Überschwemmungen, die das Dorf zerstörten. Die ältesten schriftlichen Aufzeichnungen über das Dorf unter dem Namen de Hoven stammen aus dem 12. Jahrhundert. Jahrhunderte lang litt die Siedlung unter den Überschwemmungen von March und Donau. Im Jahr 1774 zerstörte eine Eisflut die Brücke über die March. Im Jahr 1880 zerstörte eine Überschwemmung die Brücke erneut aufgrund einer Eisflut. Anschließend wurde sie nicht wieder aufgebaut. Die Verbindung zwischen Hof und Devínska Nová Ves übernahm eine Fähre. Schwere Überschwemmungen trafen dieses Gebiet im Februar 1876, im September 1890, im Juni 1892, im Frühjahr 1895 sowie in den Jahren 1896 und 1897. Ein Antrag der Gemeinde auf Umsiedlung wurde von Kaiser Franz Joseph abgelehnt. Er ordnete jedoch die Verlängerung des Donau-Schutzdamms bis nach Hof an der March an. Im Jahr 1882 begann auch der Bau des Marchfeldschutzdamms (gedaechtnisdeslandes.at).

Im Jahr 1938 gab es in der Ortschaft einen Fleischer, zwei Gastwirte, zwei Gemischtwarenhändler, eine Milchgenossenschaft, einen Schmied, zwei Schuhmacher und mehrere Landwirte. Eine Brücke über die March führte nach Devínska Nová Ves, die bis auf die Pfeiler während des Kalten Krieges abgebaut wurde. Im Dorf gibt es die Pfarrkirche von Markthof, die Kirche des Heiligen Georg, die Kapelle am Schutzdamm – die Kapelle des Heiligen Florian, eine Statue des Heiligen Johannes von Nepomuk aus dem Jahr 1722 (Wikipedia).

Am 22. Dezember 1971 fand die letzte Gemeinderatssitzung statt. Seit dem 1. Januar 1972 gehört Markthof zur Gemeinde Engelhartstetten. Im Jahr 2010 wurde beschlossen, eine Fußgänger- und Fahrradbrücke über die March zu errichten. Sie verbindet den Iron Curtain Trail und den Kamp-Thaya-March Trail mit dem Marchfeldkanal Trail und dem Donauradweg. Nach anfänglichen Schwierigkeiten bei der Namensfindung einigte man sich schließlich auf den Namen „Fahrradbrücke der Freiheit“ (slowakisch „Cyklomost slobody“). Der Name soll an den Eisernen Vorhang und an die Menschen erinnern, die beim Versuch, über die March in den freien Westen zu gelangen, ihr Leben verloren haben (gedaechtnisdeslandes.at).

Krajina, Slovensko, Obce, Malé Karpaty, Slovenské, Fotografie

Smolenice

skala
Hits: 4103

Smolenice sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je Molpír – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami (Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a drevené konštrukcie. Na mieste sa našli aj základy veží a okrúhla bašta, obytné drevené zruby. Vyrábali sa tu nástroje, nože, zbrane, odlieval sa bronz, vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. sekeromlaty, kamenné sekery, na drvenie obilia, keramika. Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický , ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia jaskyňa Driny, ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, Dolina Hlboče. Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m), okrem neho napr. vrch Veterlín (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne povesti bol na mieste dnešnej obce les, cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali páni. Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne Neštich). Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná konská železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Štefan Banič, regionálny historik Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Smolenice is a village situated at the foothills of the Small Carpathians. The first mention of Smolenice, then called Solmus, dates back to the year 1256. At that time, it belonged to the Pezinok-Saint George Counts. By the end of the 14th century, it was owned by Stibor of Stiborice, and later again by the Pezinok-Saint George Counts. In the 16th century, it belonged to the Orság family, and after the 17th century, to the Pálfy family. Within the village’s territory lies Smolenice Castle, surrounded by a beautiful park. A significant historical site is Molpír, a Hallstatt hillfort, a princely fortification dating back to the older Iron Age (7-6th century BC), featuring massive stone fortifications with gates and towers (Information Board). The hillfort covered an area of 12-14 hectares, with three courtyards protected by ramparts. The fortifications consisted of loose stones, reinforced embankments, and wooden structures. Foundations of towers, a round bastion, and residential wooden huts were discovered on-site. The inhabitants engaged in tool-making, knife production, weapon crafting, bronze casting, and the production of stone grinders. The most important was likely the production of threads and fabrics, and at its peak, around 800 people lived here (Wikipedia.sk). Molpír is considered a former political and economic center of the wider region and disappeared in the 4th century BC (Information Board).

Near the hillfort is a Slavic burial site from the pre-Great Moravian and Great Moravian periods, which disturbed a barrow from the Middle Bronze Age. In the vicinity of Smolenice, a relatively large number of Neolithic artifacts were found, such as axe hammers, stone axes, grinding stones, and ceramics. From the period around 1700-1500 BC, remains of the Middle Danubian barrow culture with its distinctive grooved pottery were discovered. Smolenice is associated with Smolenice Karst, which includes a nature trail of the same name. The National Nature Reserve Driny Cave, the only publicly accessible cave in the Small Carpathians, is part of it. Another national nature reserve, Dolina Hlboče, is located above the village. Záruby (767 m) is the highest peak in the Small Carpathians, overlooking Smolenice, along with other peaks like Veterlín (Source: Information Board).

According to local legend, the site of the current village was once a forest with a road passing through it. Once, a resin worker (smoliar) was traveling along the road with a wagon full of resin. Nobles were hunting in the forest, chasing a deer that, startled, ran onto the road right into the resin worker! It jumped into his wagon and overturned it. The resin spilled on the ground. The terrified resin worker exclaimed, „Smole nic!“ which means „Nothing but resin!“ And so, this place began to be called Smolenice (panorama.sk).

Smolenice consists of two parts: Smolenice and Smolenická Nová Ves (originally Neštich). Count Jozef Pálfy built a chemical plant for wood processing in the valley below Majdán near the village of Horné Orešany between 1880 and 1883. A forest horse railway began to be built, later an industrial railway from the factory to the station. The entire network was dismantled after 1960. In 1968, the history of another chemical plant producing paints, Chemolak, began. Notable personalities from Smolenice include parachute inventor Štefan Banič and regional historian Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Krajina, Obce, Slovenské, Fotografie

Vaďovce – obec sporu ?

skala
Hits: 3313

Vaďovce je obec na Myjave. Vaďovce sú spomínané v roku 1392 v darovacej listine kráľa Žigmunda (Informačná tabuľa). V tejto listine je obec pod názvom Wath (Varsík). V roku 1414 sa obec v iných prameňoch udáva ako Wadowich. Iné neskoršie názvy: Wadowych, Wagyouch, Wadocz, Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze, Wagyócz, Vagyócz, Wadowce, Vagyóc (Milan Orlich). Rímsko-katolícky kostol svätého Michala postavili v rokoch 1424 – 1427 (Informačná tabuľa). Podľa Varsíka je názov odvodená o slovanského vad, ktoré znamená spor. V rokoch 1784 – 1787 mala obec 114 , v ktorých žilo 857 obyvateľov (Milan Orlich). Obec leží na dolných svahoch medzi Bielymi Karpatmi a severnými výbežkami Malých Karpát. Patrí do oblasti s miernymi zimami, ale údolnej mrazovej doline (vadovce.sk).

Vaďovce is a village located in . The mention of Vaďovce dates back to the year 1392 in a donation deed of King Sigismund (Information Board). In this document, the village is referred to as Wath (Varsík). In 1414, the village is documented in other sources as Wadowich. Various later names include Wadowych, Wagyouch, Wadocz, Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze, Wagyócz, Vagyócz, Wadowce, and Vagyóc (Milan Orlich). The Roman Catholic Church of St. Michael was built between 1424 and 1427 (Information Board). According to Varsík, the name of the village is derived from the Slavic word „vad,“ meaning a dispute. In the years 1784-1787, the village had 114 houses with a population of 857 residents (Milan Orlich). The village is situated on the lower slopes between the White Carpathians and the northern foothills of the Small Carpathians. It falls within an area characterized by mild winters but with frosty valleys (vadovce.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

skala
Hits: 5319

Čachtice sú obec ležiaca medzi riekou a Malými Karpatmi. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lepšie viditeľný z Višňové. Prvá písomná zmčaienka o obci je z roku 1248. Územie bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy, hradisko, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej, haltštatskej, rímskej, slovanskej a z ranného stredoveku (Informačná tabuľa). Slovanské sídlisko je doložené z 8. až 9. storočia (cachtickapani.cz). Ležia v nadmorskej výške 203 metrov, v roku 2004 tu žilo 3630 obyvateľov (Wikipedia). Našli sa tu mamutie kosti. Z mladšej doby kamennej sú nálezy volútovej keramiky. Z neskorej doby kamennej sa našla kanelovaná keramika. Z bronzovej doby je cenný žiarový hrob pravdepodobne velatickej kultúry a keramika maďarovskej kultúry. Významné sú nálezy z doby rímskej, o osídlení Slovanmi svedčia poľnohospodárske nástroje a nádoby. V prvej polovici 13. storočia bola obec spomínaná ako Čekče. Neskoršie názvy: Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický tvrdil, že názov pochádza zo staroslovanského „čechati“, čo znamená kutať, kopať. Podzemných labyrintov tu bolo veľa (Wikipedia.sk).

V 14. storočí boli Čachtice kráľovským mestom, hrali významnú úlohu pri obrane pred nepriateľom. Kamenný most je vzácna ojedinelá pamiatka stredovekej architektúry u nás (Ammer). Obyvatelia sa tu pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 – 1390 ( Informačná tabuľa). V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali (Wikipedia.sk). Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej staršia kaplnka (Informačná tabuľa). Gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho je najstaršia stavba a to z roku 1330, vidno na nej viaceré veľkomoravské prvky (Wikipedia.sk). V roku 1599 bola obec spustošená Turcami (Hanuš). Ďalšou pamiatkou je renesančný kaštieľ Draškovičovcov, v ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu (Informačná tabuľa). Draškovič si ho nechal postaviť v roku 1668. Zo stavieb majiteľov Čachtického hradu sa zachovala kúria Drugetovcov, ktorá bola začiatkom 17. storočia postavená ako menšie šľachtické sídlo ma miestach, kde stál kaštieľ rodu Orsághov. Cisársky Nádašdyovský kaštieľ postavený pred rokom 1645, a ktorý obývala Alžbeta Báthoryová, sa nezachoval (Hanuš).

Barokový mariánsky stĺp na námestí je z roku 1742. Bol postavený, aby sa odvrátili časté požiare, ktoré sužovali obec v 18. storočí. Baroková golgota je z roku 1620, dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej ako prosbu o odpustenie svokriných hriechov. Sochu svätého Floriána (patróna hasičov) dal postaviť Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého z roku 1801, pomník padlým vojakom v 1. a 2. svetovej vojne od Pavla Bána a socha panny Márie Lurdskej v jaskyni, ktorú dal vytvoriť barón František Horecký sa nachádzajú na Urbanovského ulici. Za niektorými vinohradníckymi kamennými listovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby. Vykopané boli do spraše s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Dnes sú na mnohých miestach zasypané, znehodnotené (Wikipedia.sk).

V Čachticiach som zachytil zopár fotografiami život, ktorý tu prebieha. Nepodarilo sa mi zachytiť sobotné a trhy cez pracovný deň, ktorých som alebo bol párkrát svedkom. Z pohľadu mestského človeka je v Čachticiach pokoj. v stánku som mal nárok kúpiť iba do 11-ej, potom už bolo zavreté. Žije to azda najviac na ceste z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom.

Čachtice is a village situated between the Váh River and the Small Carpathians. Above the village rises a castle, more prominently visible from the village of Višňové. The first written mention of the village dates back to 1248. The area was inhabited as early as the Neolithic period, as evidenced by findings such as a hillfort, burial grounds from the Bronze Age, Hallstatt, Roman, Slavic, and early medieval periods (Information Board). A Slavic settlement is documented from the 8th to the 9th century (cachtickapani.cz). It is located at an elevation of 203 meters, and in 2004, it had a population of 3,630 (Wikipedia). Mammoth bones have been discovered here. Stone tools from the later Stone Age and pottery with volute decoration have been found. From the late Stone Age, there is ribbed pottery. A valuable grave from the Bronze Age, likely of the Vĕlatic culture, and pottery from the Hungarian culture have also been discovered. Significant Roman period finds include agricultural tools and vessels, providing evidence of Slavic settlement. In the first half of the 13th century, the village was mentioned as Čekče. Later names include Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický claimed that the name comes from the Old Slavic „čechati,“ meaning to forge or dig. There were many underground labyrinths here (Wikipedia.sk).

In the 14th century, Čachtice became a royal town and played a significant role in defense against enemies. The stone bridge is a rare medieval architectural monument in the region (Ammer). The original inhabitants were engaged in agriculture, viticulture, and crafts, especially developed by the Haban settlers in the 17th century (Wikipedia.sk). The originally Gothic Church of St. Ladislaus from 1373-1390 still stands here (Information Board). It was rebuilt in 1680, expanded, and baroquized (Wikipedia.sk). It is connected to the rectory by a unique stone bridge. Next to the church is an older chapel in the stone fortress. The Gothic Chapel of St. Anthony of Padua, dating back to 1330, shows several elements of the Great Moravian Empire (Wikipedia.sk). In 1599, the village was devastated by the Turks (Hanuš). Another monument is the Renaissance Draškovič Castle, housing the Čachtice History and Tatrín Literary Association Museum, which established the standard Slovak language in 1847 (Information Board). Mikuláš Draškovič had it built in 1668. From the buildings of the owners of Čachtice Castle, the Drugetovcov manor remains, built in the early 17th century as a smaller noble residence where the Orságh Castle once stood. The Imperial Nádašdy Castle, built before 1645 and inhabited by Elizabeth Báthory, did not survive (Hanuš).

The baroque Marian column in the square dates back to 1742 and was built to ward off frequent fires that plagued the village in the 18th century. The baroque Calvary from 1620 was erected by Judita Révaiová, the daughter-in-law of Elizabeth Báthory, as a plea for forgiveness for her mother-in-law’s sins. The statue of St. Florian (patron saint of firefighters) was erected by Pavel Forgáč. The chapel with the statue of St. John of Nepomuk from 1801, the monument to fallen soldiers in World War I and II by Pavel Bán, and the statue of Our Lady of Lourdes in a cave, commissioned by Baron František Horecký, are located on Urbanovského Street. Behind some vineyard stone lodges and cellars were tunnels – catacombs. Excavated into smooth-walled ash, they had Romanesque and Gothic vaults. Today, many of them are filled and degraded (Wikipedia.sk).

In Čachtice, I captured a few photographs of the life unfolding here. Unfortunately, I couldn’t capture the Saturday and weekday markets that I witnessed a few times. From the perspective of a city person, Čachtice exudes tranquility. I was only allowed to buy newspapers until 11 AM at the kiosk; after that, it was closed. Life seems to be most active on the road from to Nové Mesto nad Váhom.

  • Čachtice
  • Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave
,