2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské

Píla – dedina pod Červeným Kameňom

skala
Hits: 2393

Píla je dedi­na pod hra­dom Čer­ve­ný kameň v Malých Kar­pa­toch.

Leží v nad­mor­skej výš­ke 245 met­rov nad morom. Roz­lo­hou 0.48 km2 je naj­men­šou obcou v okre­se Pezi­nok (obec​pi​la​.sk). Žije tu 330 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v prvej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia oko­lo čer­ve­no­ka­men­skej píly. Vod­né píly a prí­byt­ky pre pilia­rov sa sta­li jej zákla­dom. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1602. Obec sa pôvod­ne vola­la Nová Ves pod hra­dom Čer­ve­ný Kameň. Od 1.10.1944 bola Píla pri­čle­ne­ná ku Čas­tej, avšak od roku 1954 je opäť samos­tat­nou obcou (obec​pi​la​.sk).

Píla is a vil­la­ge bene­ath Čer­ve­ný Kameň Cast­le in the Small Carpathians.

It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 245 meters abo­ve sea level. With an area of 0.48 km², it is the smal­lest muni­ci­pa­li­ty in the Pezi­nok dis­trict (obec​pi​la​.sk). The popu­la­ti­on is 330 resi­dents (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge ori­gi­na­ted in the first half of the 16th cen­tu­ry around the Čer­ve­ný Kameň sawmill. Water mills and dwel­lings for sawy­ers beca­me its foun­da­ti­on. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1602. Ori­gi­nal­ly, the vil­la­ge was cal­led Nová Ves pod hra­dom Čer­ve­ný Kameň. From Octo­ber 1, 1944, Píla was anne­xed to Čas­tá, but sin­ce 1954, it has been an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty again (obec​pi​la​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina

Častá

skala
Hits: 2199

Obec Čas­tá leží na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Trnav­skej pahor­ka­ti­ny (cas​ta​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 248 met­rov nad morom (cas​ta​.sk). Nad obcou je hrad Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). Roz­lo­ha obce je 35.23 km2. Žije tu 2 235 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Od roku 2004 tu Divad­lo na kole­ne orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne diva­del­ný fes­ti­val Fes­te­át­ro. 1. sep­tem­bra sa koná­va vytrva­lost­ný beh Mraz­nic­ké chod­níč­ky. 8. mája turis­tic­ký pochod Čas­tov­ská päť­de­siat­ka. Od roku 2004 sa pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je Via­noč­ný volej­ba­lo­vý tur­naj (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1240 (Wiki­pe­dia). Vznik­la ako pod­hra­die hra­du Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). Maďar­ský názov je Csesz­te, nemec­ký Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). V roku 1560 zís­ka­la Čas­tá pri­vi­lé­gia mes­teč­ka. V polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa tu usa­di­lo nie­koľ­ko zemian­skych rodín a chor­vát­ski kolo­nis­ti. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, vinoh­rad­níc­tvom, pôso­bi­li tu via­ce­ré cechy: deb­ná­rov, kraj­čí­rov, číž­má­rov, hrn­čia­rov, súken­ní­kov. V 16. sto­ro­čí tu bol vybu­do­va­ný pivo­var. Na kon­ci 17. sto­ro­čia tu bola papie­reň. Zo 17. sto­ro­čia sú zmien­ky o baniach na zla­to a strieb­ro, v 19. sto­ro­čí na síru a meď. V roku 1738 bola v Čas­tej moro­vá epi­dé­mia, na zaľud­ne­nie boli pozva­ní nemec­kí kolo­nis­ti (cas​ta​.sk).

Neďa­le­ko od Čas­tej pre­chá­dza aj Malo­kar­pat­ská vín­na ces­ta, kto­rá pozý­va milov­ní­kov vína k obja­vo­va­niu kva­lit­ných slo­ven­ských vín. Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na, kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Je to gotic­ký kos­tol so zacho­va­ný­mi rene­sanč­ný­mi a baro­ko­vý­mi prvkami.

The vil­la­ge of Čas­tá is loca­ted on the bor­der of the Small Car­pat­hians and the Trna­va Hills (cas​ta​.sk), at an ele­va­ti­on of 248 meters abo­ve sea level (cas​ta​.sk). Abo­ve the vil­la­ge stands Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). The area of the vil­la­ge is 35.23 km², and it is home to 2,235 resi­dents (Wiki­pe­dia). Sin­ce 2004, the The­a­ter on the Knee has been orga­ni­zing the annu­al the­a­ter fes­ti­val Fes­te­át­ro here. On Sep­tem­ber 1st, the endu­ran­ce race Mraz­nic­ké chod­níč­ky takes pla­ce. On May 8th, the tou­rist march Čas­tov­ská päť­de­siat­ka is orga­ni­zed. Sin­ce 2004, the Chris­tmas vol­le­y­ball tour­na­ment has been regu­lar­ly orga­ni­zed (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on is from the year 1240 (Wiki­pe­dia). It ori­gi­na­ted as a sub-​castle sett­le­ment of Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). The Hun­ga­rian name is Csesz­te, and the Ger­man name is Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). In 1560, Čas­tá was gran­ted town pri­vi­le­ges. In the mid-​16th cen­tu­ry, seve­ral nob­le fami­lies and Cro­atian colo­nists sett­led here. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and vari­ous guilds ope­ra­ted here: coopers, tai­lors, cobb­lers, potters, and clot­hiers. A bre­we­ry was built in the 16th cen­tu­ry. At the end of the 17th cen­tu­ry, the­re was a paper mill. From the 17th cen­tu­ry, the­re are men­ti­ons of mines for gold and sil­ver, and in the 19th cen­tu­ry, for sul­fur and cop­per. In 1738, the­re was a pla­gue epi­de­mic in Čas­tá, and Ger­man colo­nists were invi­ted to repo­pu­la­te the area (cas​ta​.sk).

Near Čas­tá, the Small Car­pat­hians Wine Rou­te pas­ses by, invi­ting wine ent­hu­siasts to dis­co­ver high-​quality Slo­vak wines. Among the most sig­ni­fi­cant land­marks is the Church of Saint Step­hen, recog­ni­zed as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It is a Got­hic church with pre­ser­ved Renais­san­ce and Baro­que elements.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodné nádrže, Vodné nádrže

Čerenec – vodná nádrž pri Vrbovom

skala
Hits: 2681

Vod­ná nádrž Čere­nec sa nachá­dza medzi Praš­ní­kom a Vrbo­vým. Vznik­la na poto­ku Holeš­ka, so začiat­kom prác v roku 1961 a napĺňa­nia o tri roky neskôr. Cel­ko­vý objem na maxi­mál­nej plo­che 0.46 km2 je 1.68 mili­ó­na m3 pri maxi­mál­nej hĺb­ke 7.5 met­ra (Wiki­pe­dia).

The Čere­nec reser­vo­ir is loca­ted bet­we­en Praš­ník and Vrbo­vý. It was cre­a­ted on the Holeš­ka stre­am, with cons­truc­ti­on com­men­cing in 1961 and fil­ling three years later. The total volu­me on a maxi­mum sur­fa­ce area of 0.46 km² is 1.68 mil­li­on m3, with a maxi­mum depth of 7.5 meters (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Huby, Organizmy, Príroda, TOP

Huby a lišajníky

skala
Hits: 2420

V hlbo­kých lesoch, pod koru­na­mi stro­mov sa skrý­va fas­ci­nu­jú­ci svet húb. Okrem toho aj lúky sú bež­ne domo­vom pre množ­stvo dru­hov húb. Huby tvo­ria dôle­ži­tú súčasť mno­hých kuchýň na cel­kom sve­te. Dodá­va­jú špe­ci­fic­kú chuť a vôňu. Huby v prí­ro­de roz­kla­da­jú hmo­tu, orga­nic­ký mate­riál. Myko­ri­ziál­ne dru­hy žijú v sym­bi­ó­ze s koreň­mi rast­lín. Exis­tu­je pri­bliž­ne 100 000 zná­mych dru­hov, avšak ich sku­toč­ný počet je prav­de­po­dob­ne ove­ľa vyš­ší. Štruk­tú­ra húb je oso­bi­tá, tvo­rí ich mycé­lium, množ­stvo ten­kých vlá­kien, kto­ré sú schop­né ras­tu a šíre­nia. Huby sa roz­mno­žu­jú výtrus­mi. Mno­hé huby sú lie­či­vé, sú zdro­jom enzý­mov, anti­bi­otík a bio­lo­gic­ky aktív­nych látok. V myko­re­me­diá­cii sa využí­va­jú na čis­te­nie kon­ta­mi­no­va­ných pôd, v potra­vi­nár­skom prie­mys­le a v bio­tech­no­lo­gic­kých pro­ce­soch. Ich bio­lo­gic­ká diver­zi­ta čaká na obja­vo­va­nie a výskum.

In the deep forests, bene­ath the cano­pies of tre­es, hides a fas­ci­na­ting world of mush­ro­oms. Addi­ti­onal­ly, mea­do­ws are com­mon­ly home to vari­ous mush­ro­om spe­cies. Mush­ro­oms cons­ti­tu­te a cru­cial part of many kit­chens worl­dwi­de, impar­ting a dis­tinc­ti­ve tas­te and aro­ma. In natu­re, mush­ro­oms play a vital role in decom­po­sing mat­ter, bre­a­king down orga­nic mate­rial. Mycorr­hi­zal spe­cies live in sym­bi­osis with plant roots. The­re are app­ro­xi­ma­te­ly 100,000 kno­wn spe­cies, but the actu­al num­ber is like­ly much hig­her. The struc­tu­re of mush­ro­oms is uni­que, con­sis­ting of myce­lium — nume­rous thin thre­ads capab­le of gro­wth and spre­a­ding. Mush­ro­oms repro­du­ce through spo­res. Many mush­ro­oms have medi­ci­nal pro­per­ties, ser­ving as a sour­ce of enzy­mes, anti­bi­otics, and bio­lo­gi­cal­ly acti­ve com­pounds. They are uti­li­zed in myco­re­me­dia­ti­on for cle­an­sing con­ta­mi­na­ted soils, in the food indus­try, and in bio­tech­no­lo­gi­cal pro­ces­ses. The­ir bio­lo­gi­cal diver­si­ty awaits explo­ra­ti­on and research.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Polia, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Engelhartstetten – krajina v tesnej blízkosti Bratislavy

skala
Hits: 1992

Engel­harts­tet­ten je obec Dol­né­ho Rakús­ka, neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy (Wiki­pe­dia). Leží v naj­niž­šie polo­že­nom mies­te Morav­ské­ho poľa. Naprieč ním pre­te­ka­jú poto­ky Rußbach a Stemp­fel­bach (Wiki­pe­dia CZ). Slo­ven­ský názov je Potur­no. Žije tu 1909 oby­va­te­ľov. Leží v nad­mor­skej výš­ke 143 met­rov nad morom. Nachá­dza­jú sa tu zám­ky Hof a Nie­der­we­i­den. S Bra­ti­sla­vou ju spá­ja Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Wiki­pe­dia). Delí sa na via­ce­ro kata­strál­nych úze­mí: Engel­harts­tet­ten, Gro­ißenb­runn, Loimers­dorf, Mar­kt­hof, Stop­fen­re­uth. V obci Engel­harts­tet­ten je via­ce­ro koló­nií Char­vá­tov. V kata­strál­nom úze­mí Loimers­dorf žila ešte v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia sil­ná sku­pi­na oby­va­te­ľov chor­vát­ské­ho pôvo­du. Aj dnes sú bež­né chor­vát­ske priez­vis­ká (Wiki­pe­dia CZ).

Engel­harts­tet­ten pat­rí do okre­su Gän­sern­dorf. Obec leží blíz­ko hra­níc s Maďar­skom a Slovenskom.

Engel­harts­tet­ten is a muni­ci­pa­li­ty in Lower Aus­tria, near Bra­ti­sla­va (Wiki­pe­dia). It is situ­ated in the lowest part of the Mora­vian Field. The stre­ams Rußbach and Stemp­fel­bach run through it (Wiki­pe­dia CZ). The Slo­vak name for the vil­la­ge is Potur­no. It has a popu­la­ti­on of 1,909 resi­dents and is loca­ted at an ele­va­ti­on of 143 meters abo­ve sea level. The cast­les Hof and Nie­der­we­i­den are situ­ated in the area. The Cyc­le Brid­ge of Fre­e­dom con­nects Engel­harts­tet­ten with Bra­ti­sla­va (Wiki­pe­dia). The muni­ci­pa­li­ty is divi­ded into seve­ral cadas­tral ter­ri­to­ries: Engel­harts­tet­ten, Gro­ißenb­runn, Loimers­dorf, Mar­kt­hof, Stop­fen­re­uth. In the vil­la­ge of Engel­harts­tet­ten, the­re are seve­ral colo­nies of Char­vát (Cro­atian) fami­lies. In the cadas­tral ter­ri­to­ry of Loimers­dorf, the­re was a strong group of resi­dents of Cro­atian ori­gin in the mid-​20th cen­tu­ry. Even today, Cro­atian sur­na­mes are com­mon (Wiki­pe­dia CZ).

Engel­harts­tet­ten belo­ngs to the dis­trict of Gän­sern­dorf. The vil­la­ge is situ­ated near the bor­ders with Hun­ga­ry and Slovakia.

Engel­harts­tet­ten ist eine Geme­in­de in Nie­de­rös­ter­re­ich, in der Nähe von Bra­ti­sla­va (Wiki­pe­dia). Sie liegt im nied­rigs­ten Teil des March­felds. Die Bäche Rußbach und Stemp­fel­bach dur­ch­zie­hen das Gebiet (Wiki­pe­dia CZ). Der slo­wa­kis­che Name des Dor­fes lau­tet Potur­no. Es hat eine Bevöl­ke­rung von 1.909 Ein­woh­nern und liegt auf einer Höhe von 143 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Die Sch­lös­ser Hof und Nie­der­we­i­den befin­den sich in der Umge­bung. Die Radb­rüc­ke der Fre­i­he­it ver­bin­det Engel­harts­tet­ten mit Bra­ti­sla­va (Wiki­pe­dia). Die Geme­in­de ist in meh­re­re Kata­stral­ge­me­in­den unter­te­ilt: Engel­harts­tet­ten, Gro­ißenb­runn, Loimers­dorf, Mar­kt­hof, Stop­fen­re­uth. Im Dorf Engel­harts­tet­ten gibt es meh­re­re Kolo­nien kro­atis­cher Fami­lien mit dem Nach­na­men Char­vát. Im Kata­stral­ge­biet Loimers­dorf gab es Mit­te des 20. Jahr­hun­derts eine star­ke Grup­pe von Bewoh­nern kro­atis­cher Her­kunft. Auch heute sind kro­atis­che Nach­na­men üblich (Wiki­pe­dia CZ).

Engel­harts­tet­ten gehört zum Bez­irk Gän­sern­dorf. Das Dorf liegt in der Nähe der Gren­zen zu Ungarn und der Slowakei.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post