Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Šoldov – stredoveká obec obrov

Hits: 1004

Šol­dov je zanik­nu­tá stre­do­ve­ká osa­da z 13. sto­ro­čia v kata­strál­nom úze­mí obce Štr­ba (Wiki­pe­dia). V nad­mor­skej výš­ke 910 met­rov nad morom, vo východ­nom cípe Lip­tov­skej kot­li­ny, asi 2 km seve­ro­zá­pad­ne od obce, 500 met­rov sever­ne od sta­rej hrad­skej ces­ty Štr­baVažec. 200 met­rov odtiaľ na sever je diaľ­ni­ca. Are­ál je obko­le­se­ný opev­ňo­va­cí­mi dvo­j­itý­mi val­mi a prie­ko­pa­mi. Loka­li­ta bola zná­ma oddáv­na, upo­zor­ňo­val na ňu jeho miest­ne pome­no­va­nie Za pus­tým kos­to­lom”. Kon­com 19. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne ešte exis­to­va­li zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej stav­by (Infor­mač­ná tabuľa).

Z obdo­bia rokov oko­lo roku 960 sa zacho­va­li sprá­vy o misij­nej sta­ni­ci v obci Šol­dov. Zni­če­ná bola mon­gol­mi v roku 1241. Našli sa tu kos­try ľudí vyso­kých oko­lo 200 cm, čo bolo v tom čase veľ­mi zried­ka­vé (Wiki­pe­dia). Tra­dí­cia hovo­rí, že Šol­do­va­nia boli stat­ní, veľ­kí a vyso­kí ľudia, tak­mer obri (sme​.sk). V lite­ra­tú­re sa uvá­dza kon­com 19. sto­ro­čia ako zanik­nu­té opát­stvo Cholt­ské. V tom­to obdo­bí prav­de­po­dob­ne exis­to­va­li ešte zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej stav­by. Skú­mal sa kos­tol s pra­vouh­lým pre­by­té­ri­om, vežou a cin­to­rí­nom. Nie­kto­rí his­to­ri­ci tu situ­ova­li zatiaľ nedo­lo­že­né bene­dik­tín­ske opát­stvo. Arche­olo­gic­ký výskum tu obja­vil množ­stvo zau­jí­ma­vých nále­zov, napr. kamen­ný román­sky kríž, vyso­ký 87 cm, dato­va­ný do doby roku 1000. Geora­dar v roku 2013 iden­ti­fi­ko­val okrem iné­ho roz­siah­lu dedi­nu (Infor­mač­ná tabuľa).


Šol­dov is an aban­do­ned medie­val sett­le­ment from the 13th cen­tu­ry, loca­ted wit­hin the cadas­tral ter­ri­to­ry of the vil­la­ge of Štr­ba (Wiki­pe­dia). It lies at an alti­tu­de of 910 meters abo­ve sea level, in the eas­tern cor­ner of the Lip­tov Basin, app­ro­xi­ma­te­ly 2 km nort­hwest of the vil­la­ge, 500 meters north of the old hig­hway bet­we­en Štr­ba and Važec. About 200 meters furt­her north is the hig­hway. The area is sur­roun­ded by doub­le defen­si­ve embank­ments and dit­ches. The site has been kno­wn for a long time, as indi­ca­ted by its local name Behind the Aban­do­ned Church.” By the late 19th cen­tu­ry, rem­nants of the above-​ground walls of the church buil­ding pro­bab­ly still exis­ted (Infor­ma­ti­on board).

From the peri­od around 960, reports about a mis­si­ona­ry sta­ti­on in the vil­la­ge of Šol­dov have been pre­ser­ved. It was des­tro­y­ed by the Mon­gols in 1241. Human ske­le­tons mea­su­ring around 200 cm tall were found here, which was very rare at that time (Wiki­pe­dia). Tra­di­ti­on has it that the peop­le of Šol­dov were stur­dy, lar­ge, and tall, almost giants (sme​.sk). In lite­ra­tu­re, it is men­ti­oned at the end of the 19th cen­tu­ry as the extinct abbey of Cholt, during which peri­od rem­nants of the supers­truc­tu­re walls of the church buil­ding like­ly still exis­ted. The church with a rec­tan­gu­lar pre­sby­te­ry, a tower, and a ceme­te­ry was exa­mi­ned. Some his­to­rians pla­ced an undo­cu­men­ted Bene­dic­ti­ne abbey here. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch has dis­co­ve­red a varie­ty of inte­res­ting finds here, such as a sto­ne Roma­ne­sque cross, 87 cm tall, dating back to around the year 1000. Ground-​penetrating radar in 2013 iden­ti­fied, among other things, an exten­si­ve vil­la­ge (Infor­ma­ti­on Board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Hrádok

Hits: 2359

Mes­to leží vo východ­nej čas­ti Lip­tov­skej kot­li­ny pri súto­ku Váhu s Belou v nad­mor­skej výš­ke 640 met­rov nad morom. Na plo­cha 18,32 km2 tu žije 7 441 oby­va­te­ľov. Mest­skou čas­ťou je Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). V mes­te Lip­tov­ská Hrá­dok sa nachá­dza hrad a kaš­tieľ, arbo­ré­tum (lhsi​ty​.sk). Pred­tým tu bolo kelt­ské hra­dis­ko (Wiki­pe­dia). Pre­stav­be a obno­ve hra­du sa veno­va­la Mag­da­lé­na Zai­ová, kto­rá k nemu začiat­kom 17. sto­ro­čia nechal pri­sta­vať rene­sanč­ný kaš­tieľ (Infor­mač­ná tabuľa).cs

Nachá­dza sa tu Náro­do­pis­né múze­um. Bola tu prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku. Od roku 2014 na Skal­ke sa pri hra­de nachá­dza orien­tač­ná pano­ra­ma­tic­ká tabu­ľa (lhsi​ty​.sk). Popod želez­ni­cou sa nachá­dza maľo­va­ný pod­chod. Prvým zná­mym osíd­le­ním na úze­mí dneš­né­ho Lip­tov­ské­ho Hrád­ku bola osa­da Bel­sko medzi Váhom a Belou. V rokoch 13161340 bol posta­ve­ný kamen­ný hrad. Rene­sanč­ný kaš­tieľ k nemu pri­bu­dol začiat­kom 17. sto­ro­čia (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Ved­ľa hra­du a kaš­tie­ľa sa nachá­dza jazier­ko. Na kamen­nom bra­le, kto­ré vyčnie­va z jazier­ka sa nachá­dza kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaš­tie­ľa. Jazier­ko je ume­lo vytvo­re­né po roku 1949 pri výstav­be mos­ta cez rie­ku Belá (Infor­mač­ná tabuľa).

Lipo­vú alej, kto­rá je typic­ká pre Lip­tov­ský Hrá­dok, vysa­di­li v roku 1777 (Wiki­pe­dia) les­maj­strom a pre­fek­tom likavsko-​hrádockého komor­ské­ho pan­stva Jánom Xave­rom Gir­sí­kom. Od roku 1975 je chrá­ne­ným prí­rod­ným výtvo­rom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­ka je vápen­co­vý útes v Hrad­skej hore, na kto­rej vyhliad­ka na mes­to, Západ­né a Vyso­ké Tat­ry. V minu­los­ti tu bola stráž­na veža, dnes je tu slo­ven­ské troj­vr­šie a dvoj­ra­men­ný kríž (Infor­mač­ná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evan­je­lic­ký kos­tol a budo­va mot­li­teb­ne, die­lo Emi­la Bel­lu­ša, kto­rá bolo dokon­če­ná v roku 1943.
  • Soľ­ný a meď­ný úrad bol neskôr síd­lom komor­ské­ho úra­du. Dnes v ňom síd­li Lip­tov­ské múze­um, náro­do­pis­né a ovčiar­ske múzeum.
  • Depu­tát­ne domy les­ní­kov a vyš­ších les­ných úrad­ní­kov z čias komor­ské­ho úra­du Likavsko-​hrádockého pan­stva, kto­ré boli posta­ve­né v dru­hej polo­vi­ci 18. storočia.
  • Kla­si­cis­tic­ký rímsko-​katolícky kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie bol posta­ve­ný v roku 1790.
  • Prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku posta­ve­ná v roku 1800.
  • Kamen­ná skulp­tú­ra Pie­ta ja národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, pri­pi­so­va­né kame­no­so­chá­ro­vi z rodi­ny Belo­po­toc­kých z orav­ské­ho Bie­le­ho poto­ka. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaštieľa.
  • Hrob­ka Kolo­ma­na Vitá­li­ša s man­žel­kou, dlho­roč­né­ho tabu­lár­ne­ho sud­ca Lip­tov­skej sto­li­ce a zanie­te­ným vče­lá­rom. S man­žel­kou žili 42 rokov v Lip­tov­skom Hrád­ku, v kaš­tie­li pri hrade.
  • Židov­ský cin­to­rín – lapi­dá­rium je zbier­ka náhrob­ných kame­ňov a krí­žov z býva­lé­ho židov­ské­ho cin­to­rí­na z 19. storočia.
  • Prvá slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska ško­la bola pre­sta­va­ná z býva­lej komor­skej sýp­ky. Bola otvo­re­ná v roku 1871, bola jedi­nou niž­šou poľ­no­hos­po­dár­skou ško­lou v Uhorsku.
  • Dre­ve­né sochy z jase­ňo­vé­ho dre­va, die­la Dali­bo­ra Novot­né­ho z Lip­tov­ské­ho Hrád­ku, Šte­fa­na Sivá­ňa z Babí­na a Sta­na Ondrí­ka z Tvrdo­ší­na.
  • Pamät­ník Stret­nu­tie armád” bol dokon­če­ný v roku 1964, sym­bo­li­zu­je stret­nu­tie Par­ti­zán­ske­ho oddie­lu Vyso­ké Tat­ry, voj­sk 18. armá­dy 4. ukra­jin­ské­ho fron­tu a 1. čes­ko­slo­ven­ské­ho armád­ne­ho zbo­ru. Jeho auto­rom je Miroslv Ksan­dr z Lip­tov­ské­ho Mikuláša.
  • Hrá­doc­ké arbo­ré­tum je prvým les­níc­kym bota­nic­kým par­kom, zalo­žil ho ria­di­te­ľom Horár­skej ško­ly Rudolf Ben­kö v rokoch 18861888. Dnes je chrá­ne­nou štu­dij­nou plo­chou v sprá­ve Stred­nej odbor­nej ško­ly les­níc­kej v Lip­tov­skom Hrádku.
  • Vitá­li­šo­va vila bola posta­ve­ná v roku 1915 z kame­ňa a ruín hra­du Kolo­ma­nom Vitá­li­šom na mies­te pome­no­va­nom Sta­rý trh.

The town is loca­ted in the eas­tern part of the Lip­tov Basin at the con­flu­en­ce of the Váh and Belá rivers at an alti­tu­de of 640 meters abo­ve sea level. With an area of​18.32 km², it is home to 7,441 inha­bi­tants. The town dis­trict inc­lu­des Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). Lip­tov­ská Hrá­dok boasts a cast­le and a man­si­on, as well as an arbo­re­tum (lhsi​ty​.sk). Pre­vi­ous­ly, the­re was a Cel­tic hill­fort here (Wiki­pe­dia). The recons­truc­ti­on and reno­va­ti­on of the cast­le were under­ta­ken by Mag­da­lé­na Zai­ová, who had a Renais­san­ce man­si­on built next to it at the begin­ning of the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on Board).

The town is home to the Eth­nog­rap­hic Muse­um. It was the site of the first fores­try scho­ol in Hun­ga­ry. Sin­ce 2014, the­re has been an orien­te­e­ring pano­ra­mic board at Skal­ka near the cast­le (lhsi​ty​.sk). Under the rai­lway brid­ge, the­re is a pain­ted under­pass. The first kno­wn sett­le­ment in the area of Lip­tov­ský Hrá­dok was the vil­la­ge of Bel­sko bet­we­en the Váh and Belá rivers. A sto­ne cast­le was built here bet­we­en 1316 and 1340. The Renais­san­ce man­si­on was added to it at the begin­ning of the 17th cen­tu­ry (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Next to the cast­le and the man­si­on, the­re is a small lake. On a sto­ne spur prot­ru­ding from the lake stands a cha­pel with a sta­tue of St. John of Nepo­muk. It used to be part of the cast­le and man­si­on. The lake was arti­fi­cial­ly cre­a­ted after 1949 during the cons­truc­ti­on of a brid­ge over the Belá River (Infor­ma­ti­on Board).

The Lime Tree Ave­nue, cha­rac­te­ris­tic of Lip­tov­ský Hrá­dok, was plan­ted in 1777 (Wiki­pe­dia) by the fores­ter and pre­fect of the Likava-​Hrádok Cham­ber Esta­te, Ján Xaver Gir­sík. Sin­ce 1975, it has been a pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on (Infor­ma­ti­on Board). Skal­ka is a limes­to­ne cliff on Hrad­ska Hora, offe­ring a view of the town, the Wes­tern and High Tatras. In the past, the­re was a watch­to­wer here, but now it hosts the Slo­vak trip­le sum­mit and a two-​armed cross (Infor­ma­ti­on Board).

In the vil­la­ge, you can find:

  • Evan­ge­li­cal church and pra­y­er hou­se buil­ding, the work of Emil Bel­luš, com­ple­ted in 1943.
  • The Salt and Cop­per Offi­ce later ser­ved as the seat of the cham­ber offi­ce. Today, it hou­ses the Lip­tov Muse­um, the Eth­nog­rap­hic and Shep­her­d’s Museums.
  • Depu­ties’ hou­ses for fores­ters and seni­or fores­try offi­cials from the Likava-​Hrádok Cham­ber Esta­te, built in the second half of the 18th century.
  • The clas­si­cist Roman Cat­ho­lic Church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary was built in 1790.
  • The first fores­try scho­ol in Hun­ga­ry was built in 1800.
  • The Pie­tà sto­ne sculp­tu­re is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, att­ri­bu­ted to the Belo­po­toc­ký fami­ly of sto­ne­cut­ters from the Ora­va vil­la­ge of Bie­ly Potok. It used to be part of the cast­le and mansion.
  • The tomb of Kolo­man Vitá­liš and his wife, long­ti­me tabu­lar jud­ge of the Lip­tov Bench and ent­hu­sias­tic bee­ke­e­per. They lived for 42 years in Lip­tov­ský Hrá­dok, in the man­si­on near the castle.
  • The Jewish ceme­te­ry – lapi­da­rium is a col­lec­ti­on of tomb­sto­nes and cros­ses from the for­mer Jewish ceme­te­ry from the 19th century.
  • The first Slo­vak agri­cul­tu­ral scho­ol was rebu­ilt from the for­mer cham­ber gra­na­ry. It ope­ned in 1871 and was the only lower agri­cul­tu­ral scho­ol in Hungary.
  • Wooden sculp­tu­res made of ash wood, the works of Dali­bor Novot­ný from Lip­tov­ský Hrá­dok, Šte­fan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
  • The Mee­ting of Armies” monu­ment was com­ple­ted in 1964, sym­bo­li­zing the mee­ting of the Par­ti­san Unit High Tatras, the tro­ops of the 18th Army of the 4th Ukrai­nian Front, and the 1st Cze­cho­slo­vak Army Corps. It was desig­ned by Miro­slav Ksan­dr from Lip­tov­ský Mikuláš.
  • The Hrá­dok Arbo­re­tum is the first fores­try bota­ni­cal park, foun­ded by the direc­tor of the Horár Scho­ol, Rudolf Ben­kö, in 18861888. Today, it is a pro­tec­ted stu­dy area mana­ged by the Secon­da­ry Fores­try Scho­ol in Lip­tov­ský Hrádok.
  • The Vitá­liš Vil­la was built in 1915 from sto­ne and ruins of Kolo­man Vitá­li­š’s cast­le on the site cal­led Sta­rý trh.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Hybe – liptovská krajina

Hits: 4037

Obec Hybe leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Hybi­ce a Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 690 met­rov nad morom. Žije tu 1 548 oby­va­te­ľov (hybe​.sk) na plo­che 52.82 km2 (Wiki­pe­dia). Jad­ro obce je zónou kul­túr­ne­ho bohat­stva. Miest­ni špor­tov­ci zís­ka­va­jú oce­ne­nia v rám­ci Slo­ven­ska naj­mä v bežec­kom lyžo­va­ní. Neďa­le­ko je turis­tic­ky zau­jí­ma­vá Hyb­ská ties­ňa­va. Osob­nos­ti obce: spi­so­va­te­lia Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, bás­nik Júl­lius Len­ko, her­ci Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, reží­sér Ondrej Raj­niak, malia­ri Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

Ako slo­ven­ská osa­da sa Hybe spo­mí­na už kon­com 12. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1239 (hybe​.sk). V roku 1265 zís­ka­la obec mest­ské pri­vi­lé­giá ako baníc­ke mes­to, pri­čom sa oby­va­te­lia pokú­ša­li ťažiť zla­to na úpä­tí Kri­vá­ňa. Ťaž­ba však nebo­la ren­ta­bil­ná kvô­li chu­dob­ným žilám a nároč­né­mu teré­nu, čo vied­lo k ústu­pu baníc­tva a roz­vo­ju poľ­no­hos­po­dár­stva a reme­siel. V roku 1396 dosta­li Hybe od panov­ní­ka trho­vé prá­vo a oslo­bo­de­nie od mýta (Wiki­pe­dia). Názov obce pochá­dza od poto­ka Hybi­ca. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia sa sem pre­sťa­ho­va­li Sasi. V 13. sto­ro­čí sa Hybe­nia pokú­ša­li dolo­vať zla­to na úpä­tí Kri­vá­ňa, ťaž­ba sa však nevyp­lá­ca­la. Časť baní­kov odiš­la do Bocian­skej doli­ny (Wiki­pe­dia). Výsa­dy krá­ľov­ské­ho mes­ta zís­ka­lo v roku 1265. Hybe­nia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, remes­lám a naj­mä obcho­du. V 16. sto­ro­čí sa Hybe sta­li cen­trom refor­má­cie. V matič­ných rokoch bola obec zakla­da­te­ľov Mati­ce slo­ven­skej, malo šty­ri kniž­ni­ce, čita­teľ­ský spo­lok, roz­ví­ja­la sa ochot­níc­ka čin­nosť (hybe​.sk). Murá­ri z Hybe sa pre­slá­vi­li pri sta­va­ní Buda­peš­ti. Impo­zant­nou monu­men­tál­nou stav­bou obce je arti­ku­lár­ny evan­je­lic­ký kos­tol nachá­dza­jú­ci sa v stre­de obce. Hybe pre­slá­vi­lo film Mar­ti­na Ťapá­ka Pacho, hyb­ský zboj­ník”. Sce­ná­ris­tom bol Hybian­sky rodák Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).

V Hybe sa nachá­dza rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol Všet­kých svä­tých z 13. sto­ro­čia, kto­rý pre­šiel barokovo-​klasicistickou úpra­vou a je obklo­pe­ný opev­ňo­va­cím múrom zo 17. sto­ro­čia. Evan­je­lic­ký kos­tol bol posta­ve­ný v rokoch 1822 – 1826 v kla­si­cis­tic­kom štý­le. V obci sa nachá­dza­jú aj pamät­né domy význam­ných osob­nos­tí, ako sú spi­so­va­te­lia Dob­ro­slav Chro­bák, sochár Alojz Štróbl. Celé jad­ro obce je vyhlá­se­né za zónu kul­túr­ne­ho bohat­stva (hybe​.sk). Iní význam­ní rodá­ci: bás­nik Július Len­ko, her­ci Ivan Raj­niak a Ondrej Jaria­bek či reži­sér Ondrej Raj­niak. V 19. sto­ro­čí boli Hybe cen­trom kul­túr­ne­ho živo­ta v regi­ó­ne. Pôso­bi­li tu šty­ri kniž­ni­ce, čita­teľ­ský spo­lok a roz­ví­ja­la sa ochot­níc­ka diva­del­ná čin­nosť. Obec je rodis­kom via­ce­rých význam­ných osob­nos­tí slo­ven­ské­ho kul­túr­ne­ho a spo­lo­čen­ské­ho živo­ta (Wiki­pe­dia).

V blíz­kos­ti sa nachá­dza Hyb­ská ties­ňa­va, kto­rá je obľú­be­ným cie­ľom pre pešiu turis­ti­ku. Oblasť je tiež zná­ma výsky­tom mine­rál­nych pra­me­ňov a boha­tý­mi hubár­sky­mi loka­li­ta­mi. V zim­ných mesia­coch sú k dis­po­zí­cii lyžiar­ske vle­ky a cer­ti­fi­ko­va­né bežec­ké tra­te (hybe​.sk).


The vil­la­ge of Hybe is loca­ted in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Hybi­ca stre­am and the Whi­te Váh River, at an alti­tu­de of 690 meters abo­ve sea level. It has a popu­la­ti­on of 1,548 (hybe​.sk) and covers an area of 52.82 km² (Wiki­pe­dia). The core of the vil­la­ge is a zone of cul­tu­ral heri­ta­ge. Local athle­tes excel in Slo­va­kia, par­ti­cu­lar­ly in cross-​country ski­ing. Near­by is the tou­rist att­rac­ti­on Hyb­ská Gor­ge. Notab­le per­so­na­li­ties from Hybe inc­lu­de wri­ters Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň; poet Július Len­ko; actors Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, and Sla­vo Zahrad­ník; direc­tor Ondrej Raj­niak; and pain­ter Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

Hybe is men­ti­oned as a Slo­vak sett­le­ment as ear­ly as the late 12th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The first writ­ten record dates back to 1239 (hybe​.sk). In 1265, the vil­la­ge gai­ned muni­ci­pal pri­vi­le­ges as a mining town, with resi­dents attemp­ting to mine gold at the foot of Kri­váň. Howe­ver, mining pro­ved unp­ro­fi­tab­le due to poor gold veins and chal­len­ging ter­rain, lea­ding to a dec­li­ne in mining and the deve­lop­ment of agri­cul­tu­re and crafts. In 1396, Hybe rece­i­ved mar­ket rights and exemp­ti­on from tolls from the ruler (Wiki­pe­dia). The village’s name deri­ves from the Hybi­ca stre­am. In the first half of the 13th cen­tu­ry, Saxons sett­led here. During the 13th cen­tu­ry, Hybe resi­dents attemp­ted to mine gold at the foot of Kri­váň, but mining was unp­ro­fi­tab­le. Some miners relo­ca­ted to the Bocian­ska Val­ley (Wiki­pe­dia). Hybe gai­ned roy­al town pri­vi­le­ges in 1265. Resi­dents enga­ged in agri­cul­tu­re, crafts, and espe­cial­ly tra­de. In the 16th cen­tu­ry, Hybe beca­me a cen­ter of the Refor­ma­ti­on. During the years of Mati­ca Slo­ven­ská, the vil­la­ge beca­me a foun­ding mem­ber, with four lib­ra­ries, a rea­ding socie­ty, and a flou­ris­hing ama­te­ur the­a­ter sce­ne (hybe​.sk). Buil­ders from Hybe gai­ned reno­wn for the­ir work in cons­truc­ting Buda­pest. A monu­men­tal struc­tu­re in the vil­la­ge is the wooden evan­ge­li­cal church loca­ted in the vil­la­ge cen­ter. Hybe was made famous by Mar­tin Ťapá­k’s film Pacho, the Out­law of Hybe,” with a script by Hybe nati­ve Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).

Hybe fea­tu­res the Roman Cat­ho­lic Church of All Saints, dating back to the 13th cen­tu­ry, which under­went Baro­que and Clas­si­cist modi­fi­ca­ti­ons and is sur­roun­ded by 17th-​century defen­si­ve walls. The Evan­ge­li­cal Church, built bet­we­en 1822 and 1826 in Clas­si­cist sty­le, is also notab­le. The vil­la­ge has memo­rial hou­ses of pro­mi­nent figu­res such as wri­ter Dob­ro­slav Chro­bák and sculp­tor Alojz Štróbl. The enti­re core of the vil­la­ge is desig­na­ted a cul­tu­ral heri­ta­ge zone (hybe​.sk). Other notab­le nati­ves inc­lu­de poet Július Len­ko, actors Ivan Raj­niak and Ondrej Jaria­bek, and direc­tor Ondrej Raj­niak. In the 19th cen­tu­ry, Hybe was a cen­ter of cul­tu­ral life in the regi­on, hos­ting four lib­ra­ries, a rea­ding socie­ty, and a thri­ving ama­te­ur the­a­ter sce­ne. The vil­la­ge is the birthp­la­ce of seve­ral pro­mi­nent figu­res in Slo­vak cul­tu­ral and social life (Wiki­pe­dia).

Near­by, Hyb­ská Gor­ge is a popu­lar des­ti­na­ti­on for hiking. The area is also kno­wn for its mine­ral springs and rich mush­ro­oming sites. In the win­ter months, ski lifts and cer­ti­fied cross-​country ski­ing trails are avai­lab­le (hybe​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Pavlova Ves

Hits: 517

Pav­lo­va Ves leží v nad­mor­skej výš­ke 620 met­rov nad morom. Na plo­cha 6.83 km2 tu žije 282 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v roku 1400. His­to­ric­ké náz­vy obce: Pav­lo­wa Vies­ka, Pál­fal­va (pav​lo​va​ves​.sk). Pav­lo­va Ves leží v Lip­tov­skej kot­li­ne v blíz­kos­ti Západ­ných Tatier v nad­mor­skej výš­ke 620 met­rov nad morom. Suse­dí s Aqu­apar­kom Tat­ra­lan­dia. Sedem kilo­met­rov od Lip­tov­ské­ho Miku­lá­ša (pav​lo​va​ves​.sk). 

Vo Vlas­ti­ved­nom zbor­ní­ku Lip­tov” vyšla štú­dia Dr. Fer­di­nan­da Ulič­né­ho pod náz­vom Osíd­le­nie Lip­to­va do 16. sto­ro­čia”, v kto­rej sa pri opi­se vzni­ku sused­né­ho Bob­rov­ca uvá­dza, že z majet­ku Bob­rov­ca bol v roku 1283 vyčle­ne­ný maje­tok Pav­lo­vej Vsi Radu­ne a Deme­te­ro­vi. Kto sú tie­to oso­by? Moh­li by to byť deti Pav­la, kto­ré­ho meno nesie naša obec. Oso­ba Pav­la je dote­raz nezná­ma. Bol to však urči­te nie­kto, kto dostal úze­mie v Pav­lo­vej Vsi. Tu sa usíd­lil, a pra­co­val a žil. Pav­lo­va Ves spo­lu so sused­ným Bob­rov­če­kom tvo­ri­li od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia jed­nu obec so spo­loč­ným rich­tá­rom. Hlav­ným spô­so­bom obži­vy bolo poľ­no­hos­po­dár­stvo. Na jed­nu sa zasia­la ozi­mi­na, na dru­hú jari­na a tre­tia osta­la úho­rom, aby sa zem oddých­la. Pásol sa hovä­dzí doby­tok, pras­ce, jalo­vi­ce, kone, jah­ňa­tá. Z obil­nín sia­li naši pred­ko­via naj­mä jarec (jač­meň), ovos, žito (raž) a neskor­šie polo­vnák (zmes jač­me­ňa a ovsa) na kŕme­nie. Neskôr sia­li pše­ni­cu i sur­ži­cu (zmes pše­ni­ce a raži). Z oko­pa­nín šváb­ka (zemia­ky), z lúš­te­nín fizo­la (fazu­ľa), hrach a bôb. Z ostat­nej zele­ni­ny kapus­ta, cibu­ľa, ces­nak. Z ovo­cia jab­lo­ne plá­noč­ky”, hruš­ky, sliv­ky a čereš­ne. Z ostat­ných plo­dín kono­pe. Ako jed­lo sú zná­me palo­vec­ké hrč­ky. Zvlášt­nou špe­cia­li­tou pav­lo­vec­kej” kuchy­ne bol koch na bara­ňom loji (pav​lo​va​ves​.sk).


Pav­lo­va Ves is situ­ated at an alti­tu­de of 620 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 6.83 squ­are kilo­me­ters, it is home to 282 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge was foun­ded in 1400. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Pav­lo­wa Vies­ka and Pál­fal­va (pav​lo​va​ves​.sk). Pav­lo­va Ves lies in the Lip­tov Basin, clo­se to the Wes­tern Tatras, at an ele­va­ti­on of 620 meters abo­ve sea level. It is adja­cent to the Tat­ra­lan­dia Aqu­apark and is seven kilo­me­ters away from Lip­tov­ský Miku­láš (pav​lo​va​ves​.sk).

In the local his­to­ry jour­nal Lip­tov,” a stu­dy by Dr. Fer­di­nand Ulič­ný tit­led Sett­le­ment of Lip­tov until the 16th cen­tu­ry” men­ti­ons that in 1283, the pro­per­ty of Pav­lo­va Ves was allo­ca­ted from the esta­te of Bob­ro­vec to Radun and Deme­ter. Who are the­se indi­vi­du­als? They could be the chil­dren of Paul, after whom our vil­la­ge is named. The iden­ti­ty of Paul remains unkno­wn. Howe­ver, he was cer­tain­ly some­one who rece­i­ved the land in Pav­lo­va Ves, sett­led the­re, and lived and wor­ked in the area. Pav­lo­va Ves, along with the neigh­bo­ring Bob­rov­ček, for­med a sin­gle muni­ci­pa­li­ty with a sha­red may­or from the mid-​16th cen­tu­ry. The main means of live­li­ho­od was agri­cul­tu­re. One field was sown with win­ter crops, anot­her with spring crops, and the third was left fal­low to allow the land to rest. Catt­le, pigs, hei­fers, hor­ses, and lambs were gra­zed. Our ances­tors main­ly sowed bar­ley, oats, rye, and later a mix­tu­re of bar­ley and oats (polo­vnák) for feed. They later also sowed whe­at and a mix­tu­re of whe­at and rye (sur­ži­ca). Root crops inc­lu­ded pota­to­es (šváb­ka), legu­mes such as beans (fizo­la), peas, and bro­ad beans. Other vege­tab­les inc­lu­ded cab­ba­ge, oni­ons, and gar­lic. Fru­it inc­lu­ded app­le tre­es (plá­noč­ky), pears, plums, and cher­ries. Other crops inc­lu­ded hemp. A well-​known local dish is palo­vec­ké hrč­ky. A spe­cial deli­ca­cy of Pav­lo­va” cuisi­ne was koch cooked in mut­ton lard (pav​lo​va​ves​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Trnovec

Hits: 1479

Lip­tov­ský Trno­vec sa nachá­dza v doli­ne Pet­ruš­ky, v cen­trál­nej čas­ti Lip­tov­skej kot­li­ny. Vďa­ka Lip­tov­skej Mare je let­ným cen­trom rekre­ač­nej turis­ti­ky (lip​tov​sky​tr​no​vec​.eu). Výstav­ba Lip­tov­skej Mary spô­so­bi­la zapla­ve­nie dol­nej čas­ti Lip­tov­ské­ho Trnov­ca (niz​ke​tat​ry​.sk). Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 588 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 27.45 km2 tu žije 554 oby­va­te­ľov. Súčas­ťou obce je miest­na časť Beňu­šov­ce. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1283 (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti bola význam­nou obcou. V roku 1492 zís­ka­la mest­ské práva.


Lip­tov­ský Trno­vec is loca­ted in the Pet­ruš­ka Val­ley, in the cen­tral part of the Lip­tov Basin. Thanks to Lip­tov­ská Mara, it ser­ves as a sum­mer hub for rec­re­a­ti­onal tou­rism (lip​tov​sky​tr​no​vec​.eu). The cons­truc­ti­on of Lip­tov­ská Mara resul­ted in the flo­oding of the lower part of Lip­tov­ský Trno­vec (niz​ke​tat​ry​.sk). The vil­la­ge sits at an alti­tu­de of 588 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 27.45 km², the vil­la­ge is home to 554 resi­dents. The local part of Beňu­šov­ce is also part of the muni­ci­pa­li­ty. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1283 (Wiki­pe­dia). In the past, it was a sig­ni­fi­cant town, gai­ning muni­ci­pal rights in 1492.


Use Facebook to Comment on this Post