2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Bratislavské mosty

Hits: 4431

Most

Donedávna sa po roku 1989 volal aj . Je to najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou (Wikipedia). Bol postavený v rokoch 1967 – 1972, je dlhý takmer 431 metrov, široký 21 a vysoký 95 metrov, váži 7 537 ton. Podľa projektu inžinierov Arpáda Tesára, Jozefa Zvaru a architektov Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa. Kvôli jeho výstavbe bola zbúraná značná ť bratislavského , synagóga, vrátane historicky hodnotných častí Vydrice. Podobnú konštrukciu má aj menší Hainburský  most. Na hlavici pylónu vo výške 85 metrov sa nachádza reštaurácia UFO a vyhliadková plošina. Ročne UFO navštívi 200 tisíc návštevníkov. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné (wikipedia.sk). Je postavený nad riekou Dunaj.

Most Lafranconi je diaľničný most cez Dunaj, ktorý stavali v rokoch 1985 – 1991. Má celkovú dĺžku 761 metrov. Po oboch stranách sú pre peších a cyklistov. Pôvodne sa mal volať napokon názov získal od niekdajšieho internátu Lafranconi, ktorý stál pri ľavom brehu Dunaja. Ten niesol meno talianskeho architekta Eneu Graziosa Lanfranconiho. Lafranocni je skomolenina jeho mena. Lanfranconi mapoval dunajskú vodnú cestu a zaoberal sa aj ochranou pre povodňami (wikipedia.sk).

je most, ktorý sa predtým pracovne volal . Nachádza sa v Bratislave medzi Prístavným mostom a Novým mostom. Vnútri je naozaj zaujímavý. Miestami až kozmicky. Predsa len pre nás väčšinu, čo sa nepohybujeme denne v mostoch, je to . Isteže je v ňom často úzko, priestoru v ňom nie je veľa.

z Devínskej Novej Vsi do Schlosshofu

Cyklomost slobody má svoju zaujímavú históriu. ho pôvodne chcela nazvať „Most Chucka Norrisa“.

Most splnil náročné požiadavky územia. Prísne boli rakúske , most je v chránenom území. Tvorí ho extrémne náročná, doposiaľ neoverená oceľová konštrukcia. Premosťuje rieku . Je postavený v pôvodnej trase barokového mosta (vydavatelstvoeurostav.sk). Nemecky názov je . Otvorený bol 22.9.2012 (Wikipedia). Autorom návrhu bol Ing. arch. (devinskainak.sk). Za Márie Terézie, v roku 1771 sa po prvý krát postavil oblúkový kamenný most cez rieku. Neskôr bol viackrát zničený a znovu obnovený (Wikipedia). V roku 1880 ho zničili ľadové kryhy a následne už nebol opravený (region-bsk.sk). Pri prácach boli nájdené pozostatky pôvodného mostného násypu a pôvodné pilóty (sme.sk). Most vedie ponad tieto historické časti. Most je vo výške 21.5 metra na riekou Morava, hmotnosť oceľovej mosta je 593 ton (devinskainak.sk). Pylóny nesmeli siahať nad ú lesa (sme.sk).

Historická mapa zobrazuje pôvodný , ktorý od roku 1771 spájal Schlosshof a Devínsku Novú Ves. Tento bol po maďarskej revolúcii, – pruskej vojne a bombardovaní za 2. svetovej definitívne vyradený z prevádzky v roku 1949. Pozostatky kamennej časti mosta sú súčasťou mosta dodnes na rakúskej strane. Nový, Cyklomost slobody sa začal stavať 30.9.2011 a dostaval sa 27.6.2012. Celková dĺžka mosta s nájazdami je 955 metrov, dĺžka premostenia je 525 metrov. Prevýšenie prostrednej časti mosta je 4 metre, šírka mosta je 4 metre (Informačná tabuľa).

Odkazy

 

Use to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Bratislavské Staré Mesto

Hits: 2314

Staré je najkrajšia mestská ť mesta Bratislava. Dýcha v ňom ešte história a

Na ploche 9.6 km2 tu žije 41 086 obyvateľov (staremesto.sk). 

Trojloďový gotický kostol patrí k najväčším gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v r. 1452. Veža kostola bola postavená súčasne s troma loďami kostola, bola súčasťou mestského opevnenia a slúžila k obrane mesta. Jej celková výška dosahuje 85 m a na vrchole ju uzatvára pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V rokoch 1563 – 1830 bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. Korunovali tu 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek (bratislava.sk). Po nedávnej rekonštrukcii korunu už naspäť nevrátili.

Michalská brána

Je jediná zachovaná brána ého mestského opevnenia. Pôvodne , ktorou do mesta vstupovala diaľková cesta z Moravy, sa spomína až v roku 1411, postavili ju však už v prvej polovici 14. storočia. V rokoch 1511- 13 bola zvýšená o osembokú nadstavbu a v rokoch 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej barokovej umiestnená socha svätého Michala. Pri zosilňovaní mestského opevnenia bol k veži pristavaný ochranný . V súčasnosti sa vo veži nachádza expozícia zbraní a mestského opevnenia (bratislava.sk).

Primaciálny palác

Tento klasicistický palác je jednou najreprezentatívnejších palácových stavieb v Bratislave. V rokoch 1778-81 bol postavený pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Bathyányho. V atike sa nachádzajú alegorické sochy a . Na vrchole tympanóna je umiestnený erb Jozefa Bathyányho a kardinálsky klobúk vážiaci 150 kg. V tympanóne sa dnes miesto pôvodnej fresky nachádza mozaika. Sošky anjelov nad balkónom v centrálnej časti držia dve písmená I – Iusticia = spravodlivosť a C – Clementia = Láskavosť – . Vo vstupnej hale paláca po pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca tzv. Bratislavský (Prešporský) mier, dokument, ktorý tu bol podpísaný 26. decembra 1805 po bitke Troch cisárov pri Slavkove. Na nádvorí je paláca renesančná a v rohu nádvoria je vchod do svätého Ladislava. Na poschodí sa nachádza , ktorá bola svedkom podpísania Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleonovským Francúzskom a Habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V roku 1848 tu kráľ I. podpísal dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku. V reprezentačných priestoroch sú umiestnené zbierky Galérie mesta Bratislava s unikátnou zbierkou šesť tapisérií zo 17. storočia zobrazujúcich tragickú lásku Héra k Leandrovi, z anglickej kráľovskej tkáčovne v Mortlake. Palác je od roku 1903 majetkom mesta a v súčasnosti sídlom primátora mesta (bratislava.sk). V Zrkadlovej sieni Priamciálneho paláca sa konajú zasadnutia mestského zastupiteľstva.

Podľa bol Juraj dôstojník rímskej armády. Jedného dňa prišiel do mesta, ktoré tyranizoval drak. Drak sa sprvu uspokojil s každodenným prísunom dobytka, neskôr však začal vyžadovať mladé dievčiny. Zúfalí ľudia vyberali obete žrebovaním. Juraj prišiel do mesta, keď padol žreb na kráľovskú dcéru. Zabil draka kopijou a stal sa symbolom rytiera, ktorý víťazí nad zlom (bratislava.sk).

Stará radnica

v 14. storočí stál na mieste dnešnej starej dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých susediacich meštianskych domov na Hlavnom námestí a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v roku 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu. V roku 1912 bolo pristavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho . Veža radnice plnila obranný charakter. Pri pohľade na vežu z Hlavného námestia nájdete na nej viaceré pozoruhodnosti – na sokli sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorá pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od gotického okna sa na úrovni 1. poschodia nachádza zamurovaná delová guľa pripomínajúca ú napoleonských vojsk v roku 1809. Na nároží veže stojí z roku 1676. Z ochozu veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, i . Na fasáde napravo od renesančného arkiéra si môžete všimnúť fresku starého muža – úžerníka z roku 1533. Mestské múzeum je jedným z najstarších múzeí v strednej Európe, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta. Na arkádovom renesančnom nádvorí sa v lete konajú koncerty a (bratislava.sk).

pred Starou radnicou – kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda. V dolnej časti piliera sa nachádza menšia mušľovitová nádrž do ktorej strieka z papúľ rýb držaných postavičkami – tzv. puti. Voda sa do pôvode privádzala dreveným potrubím. Fontána vznikla z praktických dôvodov v čase, kedy bol v meste citeľný vody ako priama reakcia na veľký požiar, ktorý vypukol práve počas korunovačnej Maximiliána a spustošil veľkú časť domov v meste. Predpokladá sa, že autor na soche Rolanda zobrazil práve tvár vtedajšieho panovníka (bratislava.sk).

Modrý kostolík – Kostol Svätej Alžbety

Jednoloďový secesný kostolík svätej Alžbety s valcovitou vežou bol postavený v rokoch 1910-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Kostol postavila firma Pittel a Brausewetter, ktorá pilotne do architektúry kostola zabudovala železobetónové , ktoré nesú klenbu kostola ako aj organový chór. Pôdorys kostola nadväzuje na tradičné slohy, z ktorých boli prevzaté aj mnohé prvky. Úplne nová je však úprava omietky s bohatými výrezmi napodobňujúce orientálnu ornamentiku. Ústredným prvkom čelnej fasády kostola je mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v plášti ruže. Ruže sú i základným prvkom ornamentiky interiéru kostola. Lechner touto stavbou vytvoril nový maďarský národný architektonický štýl. Zasvätenie kostolíka svätej Alžbete reflektovalo aj na maďarské národnostné cítenie. Svätá Alžbeta bola domáca uhorská svätica z kráľovského rodu Arpádovcov (narodila sa pravdepodobne na Bratislavskom hrade) a kostolík mal byť aj akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (), manželky Františka Jozefa I. (bratislava.sk).

Pamätník a cintorín 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej . Areálu dominuje pamätník s obradnou miestnosťou a 39,5 m vysokým stĺpom, na vrchole ktorého sa nachádza 12,5 metra vysoká socha sovietskeho vojaka od Alexandra Trizuljaka. Cintorín, ktorý vytvára 6 masových hrobov a 283 individuálnych hrobov padlých vojakov. V areáli sa nachádzajú diela aj mnohých ďalších významných sochárov, ako napr. , , , Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín je národná kultúrna pamiatka (bratislava.sk).

Redute je svojou bohatou členitosťou a dekoratívnosťou neskorým prejavom eklektizmu. Bola tradičným miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení bratislavského obyvateľstva. Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie (bratislava.sk).

Rokokový palác, je jedným z najvydarenejších záhradných palácov v meste. Postavili ho po roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha, vtedajšieho predsedu uhorskej komory. Súčasťou paláca je i pre prístupná záhrada. Dnes v paláci sídli prezident Slovenskej republiky (bratislava.sk).

– historická budova

Pôvodne na mieste stálo tzv. postavené v rokoch 1774 až 1776. Budova slúžila obecenstvu s viacerými neskoršími úpravami až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťastných požiaroch divadelných budov v iných mestách, najmä však po požiari divadla vo Viedni (1881), sa aj mesto Prešporok rozhodlo pre novú divadelnú budovu. Tú postavili v rokoch 1885 až 1886. Prevádzku v novej budove otvorili 22. septembra 1886 predstavením opery Bánk od skladateľa Ferenca Erkela, ktorý sám prvé predstavenie dirigoval. V novej budove sa ešte aj po prvej svetovej vojne hralo aj po maďarsky, aj po nemecky. Postupne sa na jej javisko dostali aj herci spoločnosti Slovenského národného divadla. V dlhej histórii divadla vystupovali na jeho doskách najvýznamnejšie osobnosti svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní. V súčasnosti v ňom sídlo opera a balet. Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach (bratislava.sk).

pred Slovenským národným divadlom pochádza z roku 1888. Orol s chlapcom – to je Zeus premenený na dravca a odnášajúci krásneho chlapca Ganymeda na Olymp do sídla bohov. Obvod kamennej fontány lemujú korytnačky, žaby a raky a podopierajú ju postavičky štyroch detí, ktoré držia štyri druhy dunajských rýb – kapra, sumca, zubáča a šťuku. Z papulí rýb strieka voda a padá do nádrže (bratislava.sk).

Stará tržnica

Na mieste Starej tržnice pôvodne stála bašta, ktorá od 15. stor. patrila k mestskému opevneniu. V r. 1910 tam postavili budovu v eklektickom štýle – prvú bratislavskú krytú tržnicu, ktorá slúžila až do r. 1960. Potom táto technická pamiatka roky chátrala, no po rekonštrukcii dokončenej r. 1999 opäť funguje ako tržnica. Pred tržnicou sa nachádza fontána Lev s erbom, ktorú zložili zo súčastí starších fontán a renovovali ju v roku 1937 (bratislava.sk).

Pri Dunaji vyrástlo nedávno – v rokoch 2009 – 2010 tzv. Južné mesto. , promenáda …


Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Smolenice

Hits: 3062

sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo íc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je haltštatské . Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami ( Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný , spevnený násyp a drevené . Na mieste sa našli aj základy veží a bašta, obytné drevené . Vyrábali sa tu nástroje, , , odlieval sa , vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. , kamenné , , . Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže , ktorého súťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia , ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, . Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – (767 m), okrem neho napr. vrch (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne bol na mieste dnešnej obce , cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel a na voze viezol smolu. V lese poľovali . Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne ). Gróf postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci chemický závod na . Začala sa stavať lesná železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka , regionálny historik Jastrabík (Wikipedia.sk).

Use to Comment on this Post