2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Krajné Janušovka

Hits: 1562

Janu­šov­ka je časť kopa­ni­čiar­skej obce Kraj­né. Foto­gra­fie pochá­dza­jú z kra­ji­ny blíz­ko Janu­šov­ky. Nebý­va tu veľ­ký počet ľudí, prav­de­po­dob­ne kaž­dý pozná kaž­dé­ho. Pro­stre­die tvo­ria lesy a lúky, zacho­va­la sa tu jed­no­du­chosť a tra­dič­ný vidiec­ky šarm. Sta­ré domy a kamen­né ces­ty sved­čia o dáv­nej exis­ten­cii obce. Základ hos­po­dár­stva tvo­ria tra­dič­né poľ­no­hos­po­dár­ske čin­nos­ti, napr. chov dobyt­ka. Obec je prí­kla­dom dedi­ny, kto­rá si ucho­vá­va auten­tic­ký slo­ven­ský vidiec­ky ráz. Je to mies­to, kde sa život odo­hrá­va poma­ly, kaž­dý deň pri­ná­ša spo­je­nie s prí­ro­dou a susedmi.


Janu­šov­ka is a part of the hill­si­de vil­la­ge of Kraj­né. The pho­tog­raphs come from the coun­try­si­de near Janu­šov­ka. The­re is not a lar­ge num­ber of peop­le here; pro­bab­ly eve­ry­o­ne kno­ws eve­ry­o­ne. The envi­ron­ment is made up of forests and mea­do­ws; sim­pli­ci­ty and tra­di­ti­onal rural charm have been pre­ser­ved. Old hou­ses and sto­ne paths attest to the long exis­ten­ce of the vil­la­ge. Tra­di­ti­onal agri­cul­tu­ral acti­vi­ties, such as catt­le far­ming, form the basis of the eco­no­my. The vil­la­ge is an exam­ple of a sett­le­ment that retains an aut­hen­tic Slo­vak rural cha­rac­ter. It is a pla­ce whe­re life unfolds slo­wly, and each day brings a con­nec­ti­on with natu­re and neighbors.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Oslavné, Považské, Reportáže, Slovenské

Beckovské slávnosti

Hits: 2948

V Bec­ko­ve sa kaž­do­roč­ne kona­jú Bec­kov­ské sláv­nos­ti. Súčas­ťou toh­to podu­ja­tia sú napr. jar­mo­ky, pre­hliad­ky his­to­ric­kých reme­siel, rôz­ne atrak­cie, súťa­že, kon­cer­ty, rytier­ske súbo­je. Sú tra­dič­nou kul­túr­nou a spo­lo­čen­skou uda­los­ťou. Kaž­do­roč­ne pri­ťa­hu­jú množ­stvo náv­štev­ní­kov. Ponú­ka­jú zau­jí­ma­vý prog­ram pre všet­ky veko­vé kate­gó­rie. Bež­ne vystu­pu­jú zná­mi umel­ci zo svo­jou hudob­ný­mi vystú­pe­nia­mi, pre­bie­ha­jú ukáž­ky ľudo­vých reme­siel, podá­va­jú sa gas­tro­no­mic­ké špe­cia­li­ty. Kona­jú sa his­to­ric­ké pre­zen­tá­cie, kto­ré oži­vu­jú his­tó­riu regi­ó­nu. Súťa­ží sa v rôz­nych kate­gó­riách, kona­jú sa výsta­vy, atrak­cie pre deti. Sláv­nos­ti majú čas­to tema­tic­ký cha­rak­ter. Bec­kov­ské sláv­nos­ti majú poten­ciál zdru­žo­vať komu­ni­tu, posil­ňo­vať vzťa­hy medzi oby­va­teľ­mi a pop­ri tom ponú­kať prí­le­ži­tosť spoz­nať bohat­stvo, kul­tú­ru regiónu.


In Bec­kov, the Bec­kov Fes­ti­vals are held annu­al­ly. The event inc­lu­des vari­ous acti­vi­ties such as mar­kets, tours of his­to­ri­cal crafts, vari­ous att­rac­ti­ons, com­pe­ti­ti­ons, con­certs, and knight­ly duels. They are a tra­di­ti­onal cul­tu­ral and social event that att­racts a lar­ge num­ber of visi­tors eve­ry year. The fes­ti­vals offer an inte­res­ting prog­ram for all age groups. Reno­wned artists com­mon­ly per­form with musi­cal pre­sen­ta­ti­ons, folk crafts are demon­stra­ted, and gas­tro­no­mic spe­cial­ties are ser­ved. His­to­ri­cal pre­sen­ta­ti­ons take pla­ce, brin­ging the regi­on’s his­to­ry to life. Com­pe­ti­ti­ons are held in dif­fe­rent cate­go­ries, exhi­bi­ti­ons are orga­ni­zed, and the­re are att­rac­ti­ons for chil­dren. The fes­ti­vals often have a the­ma­tic cha­rac­ter. Bec­kov Fes­ti­vals have the poten­tial to uni­te the com­mu­ni­ty, strengt­hen rela­ti­ons­hips among resi­dents, and, at the same time, pro­vi­de an oppor­tu­ni­ty to explo­re the rich­ness and cul­tu­re of the region.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, Považské, Práca, Prírodné, Slovenské, Živočíchy

Zabíjačka

Hits: 3748

Zabí­jač­ka je tra­dí­cia, kto­rá sa zacho­va­la naj­mä v nie­kto­rých dedi­nách a vidiec­kych komu­ni­tách. Ide o tra­dič­nú sláv­nosť spo­je­nú so zabi­tím domá­cich zvie­rat, naj­čas­tej­šie pra­sa­ťa, na príp­ra­vu mäsa a mäso­vých výrob­kov. Zabí­jač­ka má svo­je kore­ne v minu­los­ti, keď bolo potreb­né zabez­pe­čiť dosta­tok potra­vín pre rodi­ny na zimu. Aj keď moder­né doby pri­nies­li zme­ny v spô­so­be, ako ľudia naku­pu­jú potra­vi­ny, a zvý­ši­li sa etic­ké otáz­ky týka­jú­ce sa zabí­ja­nia zvie­rat, pre nie­kto­ré komu­ni­ty na vidie­ku zostá­va zabí­jač­ka tra­dič­ným a dôle­ži­tým aspek­tom ich kul­tú­ry a život­né­ho štý­lu. Táto uda­losť sa obvyk­le koná v zim­ných mesia­coch, keď sú tep­lo­ty níz­ke a mäso je mož­né spra­co­vať a skla­do­vať jed­no­duch­šie. Zabí­jač­ka je pro­ces, kto­rý zahŕňa spo­lu­prá­cu šir­šie­ho spo­lo­čen­stva a má teda čas­to komu­nit­ný roz­mer. Táto tra­dí­cia nie je len o výro­be mäsa, ale aj o spo­lo­čen­skom zážit­ku a spo­lu­prá­ci medzi sused­mi a prí­buz­ný­mi. Mäso je roz­de­le­né a spra­co­va­né do rôz­nych foriem, ako sú klo­bá­sy, úde­ni­ny, šun­ka a krvav­nič­ky. Samot­ná uda­losť začí­na zabi­tím zvie­ra­ťa. Potom nasle­du­je dôklad­ná príp­ra­va mäsa.

Foto­gra­fo­vať zabí­jač­ku bola pre mňa veľ­ká výzva. Mal som však šťas­tie na to, že som sa zúčast­nil takej zabí­jač­ky, pri kto­rej to veľ­mi dob­re, aj pek­ne odsý­pa­lo. Všet­ci si pomá­ha­li, niko­mu nebo­lo tre­ba vra­vieť, že rob, ale­bo čo tre­ba robiť. V dneš­nej dobe to bolo pre mňa nevídané. 


Slaugh­te­ring is a tra­di­ti­on that has been pre­ser­ved, espe­cial­ly in some vil­la­ges and rural com­mu­ni­ties. It is a tra­di­ti­onal celeb­ra­ti­on asso­cia­ted with the slaugh­ter of domes­tic ani­mals, most com­mon­ly pigs, for the pre­pa­ra­ti­on of meat and meat pro­ducts. The roots of slaugh­te­ring lie in the past when it was neces­sa­ry to secu­re enough food for fami­lies during the win­ter. Alt­hough modern times have brought chan­ges in how peop­le pur­cha­se food, and ethi­cal ques­ti­ons regar­ding ani­mal slaugh­ter have inc­re­a­sed, for some rural com­mu­ni­ties, slaugh­te­ring remains a tra­di­ti­onal and sig­ni­fi­cant aspect of the­ir cul­tu­re and lifes­ty­le. This event usu­al­ly takes pla­ce in the win­ter months when tem­pe­ra­tu­res are low, and meat can be pro­ces­sed and sto­red more easi­ly. Slaugh­te­ring is a pro­cess that invol­ves the col­la­bo­ra­ti­on of the bro­ader com­mu­ni­ty, often having a com­mu­nal dimen­si­on. This tra­di­ti­on is not just about meat pro­duc­ti­on but also about a social expe­rien­ce and coope­ra­ti­on among neigh­bors and rela­ti­ves. Meat is divi­ded and pro­ces­sed into vari­ous forms, such as sau­sa­ges, smo­ked meats, ham, and blo­od sau­sa­ges. The event begins with the slaugh­ter of the ani­mal, fol­lo­wed by tho­rough meat preparation.

Pho­tog­rap­hing a slaugh­te­ring was a sig­ni­fi­cant chal­len­ge for me. Howe­ver, I was for­tu­na­te to attend a slaugh­te­ring whe­re things went very smo­ot­hly and beau­ti­ful­ly. Eve­ry­o­ne hel­ped each other, and the­re was no need to tell any­o­ne what to do. In toda­y­’s world, this was unp­re­ce­den­ted for me.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, Časová línia, Ľudia, TOP

Ženy

Hits: 26739

Ženy zohrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu. Ich prí­nos pre rodi­nu, komu­ni­tu, ale aj poli­ti­ku, ume­nie je neoce­ni­teľ­ný. Nepla­tí to ani dnes v kaž­dej kul­tú­re, pre­to­že v mno­hých kra­ji­nách je úlo­ha ženy pod­ce­ňo­va­ná, obme­dzo­va­ná. V moder­nom sve­te, v moder­nej dobe ženy dosiah­li význam­ný pokrok v oblas­ti vzde­la­nia a pro­fe­si­onál­ne­ho roz­vo­ja. Aktív­ne sa zapá­ja­jú do pra­cov­né­ho pro­ce­su, zastá­va­jú pozí­cie v rôz­nych odvet­viach biz­ni­su a verej­né­ho živo­ta. Ženy majú význam­ný vplyv na kul­tú­ru, spo­loč­nosť, sú nosi­teľ­ka­mi tra­dí­cií, hod­nôt a emo­ci­onál­nej inte­li­gen­cie. Ich kre­a­ti­vi­ta, vní­ma­nie a cit­li­vosť je jedi­neč­ná pre ume­nie, lite­ra­tú­ru a celú kul­túr­nu scénu.


Women play a cru­cial role with the­ir inva­lu­ab­le con­tri­bu­ti­ons to fami­ly, com­mu­ni­ty, poli­tics, and the arts. This is not uni­ver­sal­ly ack­no­wled­ged in eve­ry cul­tu­re today, as in many coun­tries, the role of women is still under­va­lu­ed and res­tric­ted. In the modern world, women have made sig­ni­fi­cant stri­des in edu­ca­ti­on and pro­fes­si­onal deve­lop­ment. Acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ting in the work­for­ce, they hold posi­ti­ons in vari­ous busi­ness sec­tors and pub­lic life. Women wield a sig­ni­fi­cant influ­en­ce on cul­tu­re and socie­ty, ser­ving as bea­rers of tra­di­ti­ons, valu­es, and emo­ti­onal intel­li­gen­ce. The­ir cre­a­ti­vi­ty and sen­si­ti­vi­ty are uni­qu­e­ly expres­sed in art, lite­ra­tu­re, and the enti­re cul­tu­ral scene.


Use Facebook to Comment on this Post

2005, Časová línia, Do roku 2005, Neživé, Umenie

Grafity

Hits: 32234

Gra­fi­ty sú čas­to spre­vá­dza­né kon­tro­ver­zia­mi, výraz­ný­mi názor­mi, ale gra­fi­ty sa sta­lo legi­tím­nou for­mou ume­nia. Jeho kore­ne sia­ha­jú ku his­to­ric­kým kres­bám z minu­los­ti. Moder­né gra­fi­ty zača­li vzni­kať v New Yor­ku v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia. Vychá­dza z hip-​hopovej kul­tú­ry. V 70-​tych a 80-​tych rokoch sa gra­fi­ty sta­li výraz­ným zna­kom sub­kul­tú­ry a rebé­lie. Ume­lec­ké sku­pi­ny a jed­not­liv­ci svo­je die­la pod­pi­so­va­li pse­udo­ny­ma­mi. Časom sa táto kul­tú­ra šíri­la a v 90-​tych rokoch sa gra­fi­ty zača­li obja­vo­vať v galériách.

Gra­fi­ty vyjad­ru­jú rôz­ne sociál­ne, poli­tic­ké a kul­túr­ne témy. Sú čas­to for­mou pro­tes­tu, kri­ti­ky ale­bo jed­no­du­cho spô­so­bom, ako umel­ci komu­ni­ku­jú s verej­nos­ťou. Okrem toho slú­žia ako pros­trie­dok na vyjad­re­nie jedi­neč­nej ume­lec­kej iden­ti­ty a k vytvo­re­niu dis­ku­sie o mes­te a jeho dyna­mi­ke. V súčas­nos­ti umel­ci čas­to kom­bi­nu­jú rôz­ne tech­ni­ky a médiá, gra­fi­ty sa neus­tá­le vyví­ja­jú. Mno­hí umel­ci využí­va­jú túto for­mu ume­lec­ké­ho vyjad­re­nia aj na pod­po­ru verej­ných pro­jek­tov, a tým pris­pie­va­jú k este­ti­ke miest­nych komu­nít. Gra­fi­ty našli svo­je mies­to v ume­lec­kom sve­te, ich legi­tím­nosť je stá­le pred­me­tom dis­ku­sií. Nie­ke­dy sú pova­žo­va­né za nele­gál­ne, keď­že umel­ci maľu­jú na verej­ných ale­bo súkrom­ných objek­toch bez povo­le­nia. Gra­fi­ty môžu poško­diť verej­ný maje­tok, na dru­hej stra­ne pri­dá­va­jú cha­rak­ter a auten­ti­ci­tu mes­tám. Gra­fi­ty sú uzná­va­ným a rešpek­to­va­ným ume­lec­kým vyjadrením. 

V rám­ci otvo­re­nia kúpeľ­nej sezó­ny 2005Pieš­ťa­noch mali gra­fi­ťá­ci k dis­po­zí­cii ste­nu, na kto­rú pomo­cou spre­ja, nut­nej dáv­ky vdy­cho­va­nia, váš­ne a lásky.


Graf­fi­ti is often accom­pa­nied by con­tro­ver­sies, strong opi­ni­ons, but it has beco­me a legi­ti­ma­te form of art. Its roots tra­ce back to his­to­ri­cal dra­wings from the past. Modern graf­fi­ti began to emer­ge in New York in the 1960s, influ­en­ced by hip-​hop cul­tu­re. In the 70s and 80s, graf­fi­ti beca­me a pro­mi­nent sym­bol of sub­cul­tu­re and rebel­li­on. Artis­tic groups and indi­vi­du­als sig­ned the­ir works with pse­udo­nyms. Over time, this cul­tu­re spre­ad, and in the 1990s, graf­fi­ti star­ted appe­a­ring in galleries.

Graf­fi­ti expres­ses vari­ous social, poli­ti­cal, and cul­tu­ral the­mes. It is often a form of pro­test, cri­ti­cism, or sim­ply a way for artists to com­mu­ni­ca­te with the pub­lic. Addi­ti­onal­ly, it ser­ves as a means to express a uni­que artis­tic iden­ti­ty and sparks dis­cus­si­ons about the city and its dyna­mics. Nowa­da­ys, artists often com­bi­ne dif­fe­rent tech­ni­qu­es and media, and graf­fi­ti con­ti­nu­es to evol­ve. Many artists use this form of artis­tic expres­si­on to sup­port pub­lic pro­jects, con­tri­bu­ting to the aest­he­tics of local com­mu­ni­ties. Graf­fi­ti has found its pla­ce in the art world, but its legi­ti­ma­cy is still a sub­ject of deba­te. Some­ti­mes con­si­de­red ille­gal, as artists paint on pub­lic or pri­va­te pro­per­ty wit­hout per­mis­si­on, graf­fi­ti can dama­ge pub­lic pro­per­ty; on the other hand, it adds cha­rac­ter and aut­hen­ti­ci­ty to cities. Graf­fi­ti is a recog­ni­zed and res­pec­ted form of artis­tic expression.

As part of the ope­ning of the bat­hing sea­son in 2005 in Pieš­ťa­ny, graf­fi­ti artists had a wall at the­ir dis­po­sal, whe­re, using spray paint, they expres­sed them­sel­ves through a neces­sa­ry dose of inha­la­ti­on, pas­si­on, and love.


Use Facebook to Comment on this Post