Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Dokumenty v čase, Stavebné dokumenty, Oravské, Oravské dokumenty, Fotografie

Oravská dedina v Zuberci

Hits: 3483

Využitím ľudových stavieb pre múzejné účely sa zaoberal už v 20-tych rokoch 20. storočia Po roku 1945 dochádzalo k likvidácii kultúrneho dedičstva. drevenej ľudovej architektúry pôvodnom mieste je nereálna.  uskutočnil v 60-tych rokoch 20. storočia prieskum vo všetkých oravských dedinách. 24.9.1967 bol položený základný kameň budúceho múzea na poľane pri Zuberci v nadmorskej výške 830 metrov. Pri výstavbe boli zamestnaní zuberskí a habovskí , ktorí mali so stavbou zrubových . Väčšiu časť tvoria prenesené originály. Prvý krát bolo múzeum sprístupnené verejnosti 31.8.1975 po ukončení prvej etapy (zuberec.sk). Cez areál preteká potok , z ktorého je rekonštruovaný náhon na mlyn a valchu (zuberec.sk). Celkovo sa tu nachádza 56 domov, hospodárskych stavieb, technických a sakrálnych objektov na rozlohe 8 hektárov (zuberec.sk).

Múzeum je rozdelené na 5 celkov: , , , Kostol s cintorínom a Mlynisko s vodnými technickými stavbami. Dolnooravský predstavuje zemiansku osadu s námestíčkom. Nachádzajú sa tu s Malatinej, Žaškova, zvonica zo Záskalia, zemianska kúria Meškovcov z Vyšného Kubína, mangeľ a remeselný dom z Veličnej, želiarsky dom zo , sýpka zo Srňacieho. Hornooravská ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín. Je tu hrnčiarska pec z Trstenej, roľnícka usadlosť s Čimhovej, z Beňadova, Podbielu, Zuberca, Hruštína, Dolnej Lehoty, plátennícka kúria zo Štefanova, šoltýska usadlosť z Vasiľova a Rabčíc, z Lomnej, kováčska vyhňa z Habovky, V goralských lazoch je drevorubačsko – pastierska usadlosť z Oravského Veselého, salašnícka zo Zuberca, šoltýsky dom a lisovňa z Novoti, Rabčická zvonica, roľnícka usadlosť z Oravskej Lesnej. V rámci časti Kostol: márnica z Rabčíc, neskorogotický drevený Uhorskej zo Zábrežu, izbica z Hruštína, senníky  z Oravskej Jasenice. V rámci Mlyniska: , valcha z Lomnej (zuberec.sk).


The utilization of buildings for museum purposes was already undertaken in the 1920s by Pavol Florek. After 1945, there was a trend of cultural heritage destruction. Preserving wooden folk architecture in its original location became unrealistic. Juraj Langer conducted a survey in all villages in the 1960s. On September 24, 1967, the foundation stone of the future museum was laid on the Brestová meadow near at an elevation of 830 meters. The construction involved craftsmen from Zuberec and Habovka with experience in building log houses. The majority of the museum consists of relocated originals. The museum was opened to the public on August 31, 1975, after completing the initial phase (zuberec.sk). A stream called Studená flows through the area, and a reconstructed millrace and millpond are also present (zuberec.sk). Overall, there are 56 houses, farm buildings, technical structures, and sacred objects spread across 8 hectares (zuberec.sk).

The museum is divided into 5 sections: Dolnooravský Market, Hornooravská Street, Goralské Meadows, the Church with a Cemetery, and Mlynisko with Water Technical Buildings. Dolnooravský Market represents a noble settlement with a small square. Here, you’ll find objects from Malatina, , a bell tower from , noble manor Meškovcov from , a trough and craft house from , a blacksmith’s house from Bziny, a granary from . Hornooravská Street showcases the typical row construction of many Orava villages. includes a pottery kiln from , a farmer’s settlement from , , , Zuberec, , , a linen manor from , a bailiff settlement from Vasiľovo and , a chamber from , a blacksmith’s forge from Habovka. In the Goralské Meadows, there is a lumberjack-shepherd settlement from , a shepherd’s hut from Zuberec, a bailiff’s house and press house from , Rabčice bell tower, a farmer’s settlement from . Under the Church section: a mortuary from Rabčice, a late Gothic wooden church of St. of Hungary from , a small room from Hruštín, haylofts from . In the Mlynisko section: Novoť Mill, a millpond from Lomná (zuberec.sk).


Wykorzystanie ludowych budynków do celów muzealnych zajmował się już w latach 20. XX wieku Pavol Florek. Po roku 1945 doszło do likwidacji dziedzictwa kulturowego. Ochrona drewnianej architektury ludowej w miejscu pierwotnym stała się nierealna. Juraj Langer przeprowadził w latach 60. XX wieku badania we wszystkich wioskach Oravy. 24 września 1967 roku na Brestová koło Zuberca, na wysokości 830 metrów, położono kamień węgielny pod przyszłe muzeum. Przy budowie zatrudnieni byli cieśle z Zuberca i Habovki, którzy mieli doświadczenie w budowie domów z bali. Większość muzeum stanowią przeniesione oryginały. Muzeum po raz pierwszy otwarto dla publiczności 31 sierpnia 1975 roku po zakończeniu pierwszego etapu (zuberec.sk). Przez teren przepływa strumień Studená, z którego odtworzono kanał młyński i młyński (zuberec.sk). Ogólnie na terenie znajduje się 56 domów, budynków gospodarczych, obiektów technicznych i sakralnych, zajmujących powierzchnię 8 hektarów (zuberec.sk).

Muzeum podzielone jest na 5 sekcji: Dolnoorawski Rynek, Ulica Hornoorawska, Goralskie Łąki, Kościół z Cmentarzem oraz Mlynisko z Budowlami Technicznymi. Dolnoorawski Rynek reprezentuje osadę szlachecką z małym placem. Znajdują się tu obiekty z Malatiny, Žaškova, dzwonnica ze Záskalia, szlachecka karczma Meškovcov z Vyšného Kubína, koryto i dom rzemieślniczy z Veličnej, dom kowala z Bziny, spichlerz ze Srňacie. Ulica Hornoorawska jest przykładem szeregowej zabudowy wielu orawskich wiosek. Znajduje się tu piec garncarski z Trstenej, rolnicze osiedle z Čimhovej, Beňadova, Podbielu, Zuberca, Hruštína, Dolnej Lehoty, dwór płóciennika ze Štefanova, szlacheckie osiedle z Vasiľova i Rabčic, komora z Lomnej, kuźnia z Habovki. W Goralskich Łąkach znajduje się osada drwala-pasterza z Oravského Veselého, sala pasterska z Zuberca, szlachecka chałupa i kuźnia z Novoti, Rabčicka dzwonnica, rolnicze osiedle z Oravskej Lesnej. W ramach sekcji Kościół: kostnica z Rabčic, drewniany kościół św. Elżbiety Węgierskiej z Zábrežu, izbica z Hruštína, stodoła z Oravskej Jasenice. W ramach sekcji Mlynisko: Młyn Novoť, kuźnia z Lomnej (zuberec.sk).



TOP

Všetky

 

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 2568

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva . Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov , v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako . Nesie stopy prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi ,  (vlkolinec.sk)Názov obce je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky v prirodzenom prostredí. Svoju si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové domu majú malé – , slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – , v ktorom je stála , tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej  (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. , , , , Menyanther trifoliata, , . Živocíchy , , čiže , vlk a (vlkolinec.sk).


Vlkolínec is a local part of and is a landmark reservation of architecture. Since 1993, has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great , at an elevation of 718 meters above sea level (). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the first half of the 15th century. It belonged to the Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).