Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie, Tekov

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

skala
Hits: 3304

Kremnica je banícke mesto, v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské Cremnicium. Na rozlohe 43.13 km2 tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, tesári, čižmári, debnári, klobučníci, kováči, murári, zámočníci, mäsiari, zlatníci, súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – rotunda svätého Ondreja z 13. storočia. Kostol svätej Kataríny je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Stirbitz (e-obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. Biela stopa sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. pri výtoku je 36 °C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej ) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. pod diamantovou klenbou je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové hody sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Kremnica is a mining town that has been extracting gold and silver since the 10th century. Its German name is Kremnitz, Hungarian Körmöcbánya, and Latin Cremnicium. With an area of 43.13 km2, it is home to 5,356 inhabitants. It is situated in the Kremnica Mountains in the northern part of Tekov. Since 1328, it has been a free royal town and was also known as Golden Kremnica. The Kremnica Mint is the world’s oldest continuously operating mint, functioning since 1328 (Wikipedia). The first written mention of Kremnica dates back to 1328. Historical names of the town include Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, and Krembnicia. In the early 15th century, Kremnica had around 3,000 inhabitants living in about 250 houses. As surface deposits were depleted in the 15th and 16th centuries, surface mining declined. In the 18th century, various craftsmen and professionals such as blacksmiths, miners, carpenters, cobblers, coopers, hatters, locksmiths, butchers, goldsmiths, tailors, furriers, tanners, shoemakers, minters, and shopkeepers worked in the town. In 1880, an earthquake caused the collapse of old shafts and galleries. Until the early 20th century, Germans were the majority in the town (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Part 2). Kremnica’s gold ducats – florins were among the most valuable coins in Europe, with 21.5 million pieces minted (mint.sk). The Municipal Castle is a national cultural monument (Wikipedia). The Karner – Rotunda of St. Andrew from the 13th century, the Church of St. Catherine documented from the 14th century, and the Gothic Madonna statue from the early 16th century are notable historical sites. The Hospital Church of St. Elizabeth dates back to the late 14th century, and the Baroque Franciscan Monastery with a church is from the 17th century, expanded later with a Loreto chapel. In the 15th century, a church library was established in Kremnica, followed by the Franciscan library in 1739. These libraries contain incunabula from Germany and Italy. The church library and archives of the Roman Catholic parish house medieval manuscript codices from the 14th and 15th centuries. Many other libraries in Kremnica also house valuable prints. Two-story mining houses from the late 17th and early 18th centuries are still preserved. In the 16th and 17th centuries, organs were crafted by Matej Burian and Martin Stirbitz (e-.sk).

Recreational resorts Skalka and Krahule are located near Kremnica. Biela stopa is a cross-country skiing competition with a rich history. The Katarína Thermal Pool is supplied by a thermal spring with slightly radioactive and highly mineralized water, known for its therapeutic effects, with a temperature of 36 °C at the outlet (Wikipedia). Besides locals, residents of Kremnica included people from Italy, Bavaria, Austria, Silesia, and Bohemia (minters from Kutná Hora) (visitkremnica.com). Kremnica became one of the centers of the former German language islands in central Slovakia, collectively known as Hauerland, a term that emerged in the 20th century. Notable personalities from the town include the prose writer Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, writer Jozef Cíger-Hronský, actor Ladislav Chudík, violinist Peter Michalica, basketball player Stanislav Kropilák, racewalker Jozef Pribilinec (Wikipedia), and composer Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Several artistic and sporting events take place in Kremnica. Kremnické gagy is a European festival of humor and satire held since 1980 at the end of August. Hudba pod diamantovou klenbou is a music festival initiated by Peter Michalica. Kremnický hradný organ is an international organ festival held since 1996 in the Church of St. Catherine. Kremnická Bašta is a folk and acoustic festival. Cechové hody is a new event organized since 2009 (Wikipedia). Another event is the Bellov Festival of brass bands (visitkremnica.com).

TOP

Všetky

Horná Nitra, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Bojnice

skala
Hits: 3755

Bojnice ležia na juhovýchodnom úpätí Malej Magury, na okraji Hornonitrianskej kotliny, v nadmorskej výške 291 metrov nad morom. Na rozlohe takmer 20 km2 tu žije 4 922 obyvateľov (Wikipedia). Bojnice sú aj v zahraničí známou paleontologickou lokalitou a medzi lokality z najstarším paleolitickým osídlením na Slovensku. Prví sa tu usadili už asi pred 100 000 rokmi. Zrejme už ľud púchovskej kultúry na hradnej kope postavil hradisko, ktoré si neskôr prispôsobili . Našla sa tu po nich keramika, železné predmety, ale doložené je aj dechtárstvo. Zo strážnej sa v polovici 9. storočia Bojnice stali hradným špánstvom (bojnice.sk). Prvá písomná zmienka o Bojniciach pochádza z roku 1113 (Wikipedia). Historické názvy Bojníc: Malmoz, Boymuch, Baymuch, Baymach, Boynicze (informaciebojnice.sk).

Výsady mesta získali v roku 1366. Bojnice boli v rokoch 1613 až 1823 jednou z poštových staníc. Konávali sa tu so soľou, železom, drahými kovmi, šafranom. Prvý cech tu vytvorili ševci v roku 1653. Pôsobili tu murári, čižmári, krajčíri, tkáči, farbiari, kožušníci, debnári a iní. Do roku 1872 boli centrom hornej Nitry a okresným mestom (bojnice.sk). Bojnice sa v novodobých dejinách stali kúpeľným mestom a významným turistickým centrom. Teplé sa spomínajú v dokumentoch z 13. storočia. V roku 1918 vojsko opustilo a ponechalo v zdevastovanom stave. Rekonštrukcii bránil spor o dedičstvo po grófovi Jánovi Pálfym, ktorý sa skončil až v roku 1938 (Wikipedia). Kúpele Bojnice sú zamerané na liečbu chorôb pohybového ústrojenstva a nervových chorôb. V Bojniciach sa nachádza kúpalisko Čajka, Mineralogické a banícke múzeum Jakuba Drevennáka a Múzeum praveku Slovenska – Prepoštská jaskyňa, kostol svätého Martina, kaplnka svätého Jána Nepomuckého (K. Csongárová, Anita Bogdanovičová).  mesta: tenista Miloslav Mečíř, humoristi Andrej Kraus, Juraj Mokrý, tenistka Karin Habšudová, hokejista Andrej Sekera, futbalista Juraj Kucka (Wikipedia).

Bojnice are situated at the southeastern foothills of the Little Carpathians, on the edge of the Upper Basin, at an elevation of 291 meters above sea level. With an area of nearly 20 km2, the town is home to 4,922 residents (Wikipedia). Bojnice is internationally renowned as a paleontological site and is among the locations with the oldest Paleolithic settlements in Slovakia. The first humans settled here approximately 100,000 years ago. It is believed that people from the Púchov culture constructed a hillfort on the castle hill, later adapted by the Slavs. Archaeological findings include pottery, iron artifacts, and evidence of tar production. Bojnice became a castle domain in the mid-9th century from the watchful settlement (bojnice.sk). The first written mention of Bojnice dates back to 1113 (Wikipedia). Historical names for Bojnice include Malmoz, Boymuch, Baymuch, Baymach, and Boynicze (informaciebojnice.sk).

Bojnice acquired town privileges in 1366. From 1613 to 1823, Bojnice served as one of the postal stations. The town hosted markets featuring salt, iron, precious metals, and saffron. The first guild, formed by cobblers, emerged in 1653. Other trades present included masons, cobblers, tailors, weavers, dyers, furriers, coopers, and more. Until 1872, Bojnice served as the center of Upper Nitra and the district town (bojnice.sk). In modern history, Bojnice evolved into a spa town and a significant tourist destination. Warm springs are documented in records from the 13th century. The military vacated the spa in 1918, leaving it in a dilapidated state. Reconstruction was hindered by a dispute over the inheritance of Count Ján Pálffy, finally resolved in 1938 (Wikipedia). Bojnice Spa focuses on treating musculoskeletal and nervous system disorders. Bojnice features the Čajka swimming pool, the Mineralogical and Mining Museum of Jakub Drevennák, the Museum of Prehistory of Slovakia – Prepoštská Cave, the Church of St. , and the chapel of St. John Nepomuk (K. Csongárová, Anita Bogdanovičová). Notable personalities from the town include tennis player Miloslav Mečíř, humorists Andrej Kraus and Juraj Mokrý, tennis player Karin Habšudová, hockey player Andrej Sekera, and footballer Juraj Kucka (Wikipedia).

Malé Karpaty, Krajina, Slovensko, Fotografie

Častá

skala
Hits: 2814

Obec Častá leží na rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny (casta.sk), v nadmorskej výške 248 metrov nad morom (casta.sk). Nad obcou je hrad Červený Kameň (casta.sk). Rozloha je 35.23 km2. Žije tu 2 235 obyvateľov (Wikipedia). Od roku 2004 tu na kolene organizuje každoročne divadelný festival Festeátro. 1. septembra sa konáva vytrvalostný beh Mraznické chodníčky. 8. mája turistický pochod Častovská päťdesiatka. Od roku 2004 sa pravidelne organizuje Vianočný volejbalový turnaj (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka je z roku 1240 (Wikipedia). Vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň (casta.sk). Historické názvy: Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). Maďarský názov je Cseszte, nemecký Schattmannsdorf (Wikipedia). V roku 1560 získala Častá privilégia mestečka. V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, pôsobili tu viaceré cechy: debnárov, krajčírov, čížmárov, hrnčiarov, súkenníkov. V 16. storočí tu bol vybudovaný pivovar. Na konci 17. storočia tu bola papiereň. Zo 17. storočia sú zmienky o baniach na zlato a striebro, v 19. storočí na síru a meď. V roku 1738 bola v Častej morová epidémia, na zaľudnenie boli pozvaní nemeckí kolonisti (casta.sk).

Neďaleko od Častej prechádza aj Malokarpatská vínna cesta, ktorá pozýva milovníkov vína k objavovaniu kvalitných slovenských vín. Medzi najvýznamnejšie patrí kostol svätého Štefana, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to gotický kostol so zachovanými renesančnými a barokovými prvkami.

The village of Častá is located on the border of the Small Carpathians and the Trnava Hills (casta.sk), at an elevation of 248 meters above sea level (casta.sk). Above the village stands Červený Kameň Castle (casta.sk). The area of the village is 35.23 km2, and it is home to 2,235 residents (Wikipedia). Since 2004, the Theater on the Knee has been organizing the annual theater festival Festeátro here. On September 1st, the endurance race Mraznické chodníčky takes place. On May 8th, the tourist march Častovská päťdesiatka is organized. Since 2004, the Christmas volleyball tournament has been regularly organized (Wikipedia).

The first written mention is from the year 1240 (Wikipedia). It originated as a sub-castle settlement of Červený Kameň Castle (casta.sk). Historical names include Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). The Hungarian name is Cseszte, and the German name is Schattmannsdorf (Wikipedia). In 1560, Častá was granted town privileges. In the mid-16th century, several noble families and Croatian colonists settled here. The residents were engaged in agriculture, viticulture, and various guilds operated here: coopers, tailors, cobblers, potters, and clothiers. A brewery was built in the 16th century. At the end of the 17th century, there was a paper mill. From the 17th century, there are mentions of mines for gold and silver, and in the 19th century, for sulfur and copper. In 1738, there was a plague epidemic in Častá, and German colonists were invited to repopulate the area (casta.sk).

Near Častá, the Small Carpathians Wine Route passes by, inviting wine enthusiasts to discover high-quality Slovak wines. Among the most significant landmarks is the Church of Saint Stephen, recognized as a national cultural monument. It is a Gothic church with preserved Renaissance and Baroque elements.

Spiš, Krajina, Slovensko, Fotografie

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

skala
Hits: 2539

Obec Ľubica leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), na ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Historické názvy Ľubice: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo mesto Ľubica väčšie než Kežmarok (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, súkenníci, čižmári, tkáči, kováči, krajčíri, kováči, remenári, kožušníci, murári, kamenári, garbiari, mäsiari, debnári, mlynári, tesári, kolári, sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli , ktoré odsúdil k zánik vznik vojenského výcvikového priestoru Javorina v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).

Ľubica is a village located near Kežmarok, situated at an altitude of 630 meters above sea level. The village has numerous healing sulfur springs within its territory. The population of Ľubica is approximately 4164 residents, and it covers an area of 76.53 km2. The first written mention of Ľubica dates back to the year 1251. Since 1271, it has held the status of a royal town. The historical names for Ľubica include Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, and Leibic. In the 14th century, Ľubica was larger than Kežmarok. During the 17th century, Ľubica remained one of the wealthiest towns in the region. Various guilds operated in the town, including clothiers, cobblers, weavers, blacksmiths, tailors, locksmiths, belt makers, furriers, masons, stonecutters, tanners, butchers, coopers, millers, carpenters, wheelwrights, and brewers. From 1412 to 1772, Ľubica was in Polish pledge along with other Spiš towns. The healing sulfur springs in Ľubica have been utilized since 1714. Bathhouses were established around the springs, but their existence was threatened by the creation of the military training area Javorina in 1952, leading to their eventual decline. From 1974 to 1992, Ľubica was administratively attached to Kežmarok.