2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Demonštrácie, Reportáže, Slovenské, TOP

Protest Gorila v Bratislave

skala
Hits: 1996

3.2.2012 sa konal na námes­tí SNP v Bra­ti­sla­ve tzv. Gori­la Pro­test. Bol to pod­ľa všet­ké­ho naj­väč­ší pro­test obča­nov Slo­ven­ska voči sta­vu spo­loč­nos­ti, voči korup­cii od roku 1989. Bola to pre mňa foto­gra­fic­ká uda­losť, sám ako občan by som sa zrej­me takej­to akcie nezú­čast­nil. Navy­še ak aj áno, zrej­me po krát­kom čase by som odišiel, pre­to­že by som sa nudil. Mal som a mám stá­le veľ­ké názo­ro­vé roz­die­ly s tým, čo chce­li, resp. neus­tá­le meni­li orga­ni­zá­to­ri. Aj s tým ako sa sprá­va­li. Chcieť pria­mu demok­ra­ciu, robiť legis­la­tí­vu cez Inter­net, dis­ku­to­vať o všet­kom a všet­ci, výmen­ný obchod apod. sú uto­pis­tic­ké až bláz­ni­vé pred­sta­vy, kto­ré sa vymy­ka­jú rea­li­te. Samot­ní orga­ni­zá­to­ri mali pek­né ide­ály, chce­li zme­niť a rie­šiť všet­ko. Mal som pocit a dis­ku­to­val som o tom s via­ce­rý­mi, že vede­nie pro­tes­tov nemá asi tuše­nie ako fun­gu­je štát. Navy­še ak vod­ca roz­prá­va o tom, že on je len oby­čaj­ný člo­vek a necí­ti sa byť vod­com, rapíd­ne strá­ca kre­dit. Šlo o prí­liš váž­ne témy. Ško­da, že sil­ne pre­vlá­da­li emó­cie nad roz­umom, ško­da že sa orga­ni­zá­to­ri nespo­ji­li s inte­li­gen­ci­ou, kul­túr­nou obcou. Chý­ba­lo pre­po­je­nie, spo­lu­prá­ca. Namies­to toho som vní­mal vyde­ľo­va­nie sa. Dnes, tak­mer po roku sú zrej­me frus­tro­va­ní, že nie je vôľa meniť stav vecí verej­ných, ako som počul v tele­ví­zii. Je veľ­ká ško­da, že sa nevy­užil poten­ciál pro­ti korup­cii. Že sa sily roz­bi­li na cel­kom odliš­ných ambí­ciách. Odpo­ru­čil by som hľa­dať chy­by v sebe. Kle­sa­jú­ci záu­jem ísť sa zúčast­niť ​“Gori­la Pro­tes­tov” je odra­zom reak­cie nás všetkých.

Ja som ešte takú davo­vú silu, aká bola pri foto­gra­fo­va­ní, keď sa dav pohol z námes­tia, ešte neza­žil. Terén – námes­tie SNP a oko­lie poznám výbor­ne. Mal som šťas­tie, keď sa dav pohol z námes­tia ku Úra­du vlá­dy, bol som na jedi­nom mies­te viac ako 10 minút. Dav elek­tri­zu­jú­co hučal, bolo to magic­ké, pov­zná­ša­jú­ce. Napriek tomu, že vlád­la cel­kom sluš­ná zima, a vte­dy už aj tma, prs­ty mrz­li. Niž­šie je výsle­dok môj­ho sna­že­nia. Veľ­ká časť foto­gra­fií je prá­ve z času, keď sa dav hýbal.

On the 3rd of Feb­ru­ary 2012, the so-​called Goril­la Pro­test took pla­ce in SNP Squ­are in Bra­ti­sla­va. It was, accor­ding to all indi­ca­ti­ons, the lar­gest pro­test of Slo­vak citi­zens against the sta­te of socie­ty and cor­rup­ti­on sin­ce 1989. It was a pho­tog­rap­hic event for me; as a citi­zen, I pro­bab­ly would not have par­ti­ci­pa­ted in such an acti­on. More­over, even if I did, I would like­ly have left short­ly after­ward becau­se I would have beco­me bored. I had and still have sig­ni­fi­cant ide­olo­gi­cal dif­fe­ren­ces with what the orga­ni­zers wan­ted or cons­tan­tly chan­ged. Also, with how they beha­ved. Desi­ring direct democ­ra­cy, making legis­la­ti­on through the Inter­net, dis­cus­sing eve­ryt­hing with eve­ry­o­ne, bar­ter, etc., are uto­pian and even cra­zy ide­as that defy rea­li­ty. The orga­ni­zers them­sel­ves had nice ide­als; they wan­ted to chan­ge and add­ress eve­ryt­hing. I had the fee­ling, and I dis­cus­sed it with seve­ral peop­le, that the lea­ders of the pro­tests pro­bab­ly had no idea how the sta­te func­ti­ons. More­over, when a lea­der talks about being just an ordi­na­ry per­son and does not feel like a lea­der, he rapid­ly loses cre­di­bi­li­ty. The­se were too seri­ous topics. It’s a pity that emo­ti­ons stron­gly pre­vai­led over rea­son, a pity that the orga­ni­zers did not con­nect with intel­li­gen­ce, the cul­tu­ral com­mu­ni­ty. The­re was a lack of con­nec­ti­on, coope­ra­ti­on. Ins­te­ad, I per­ce­i­ved divi­si­on. Today, almost a year later, they are pro­bab­ly fru­stra­ted that the­re is no will to chan­ge the sta­te of pub­lic affairs, as I heard on tele­vi­si­on. It is a gre­at pity that the poten­tial against cor­rup­ti­on was not uti­li­zed. That the for­ces bro­ke up due to enti­re­ly dif­fe­rent ambi­ti­ons. I would recom­mend looking for faults wit­hin one­self. The dec­li­ning inte­rest in par­ti­ci­pa­ting in the ​“Goril­la Pro­tests” ref­lects the reac­ti­on of all of us.

I have not expe­rien­ced such a cro­wd for­ce, as the­re was during the pho­tog­rap­hy, when the cro­wd moved from the squ­are. The ter­rain – SNP Squ­are and its sur­roun­dings – I know very well. I was for­tu­na­te when the cro­wd moved from the squ­are toward the Govern­ment Offi­ce; I was in one pla­ce for more than 10 minu­tes. The cro­wd was elect­ri­cal­ly buz­zing; it was magi­cal, uplif­ting. Des­pi­te the quite decent win­ter weat­her and the dark­ness that had alre­a­dy set in, my fin­gers were fre­e­zing. Below is the result of my efforts. A sig­ni­fi­cant por­ti­on of the pho­tog­raphs is pre­ci­se­ly from the time when the cro­wd was in motion.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne, Veda

Environmentalistika a ja

skala
Hits: 11540

Moja odbor­ná špe­cia­li­zá­cia je envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, špe­cia­li­zá­ciu eko­so­zo­ló­gia a fyzi­otak­ti­ka na Prí­ro­do­ve­dec­kej fakul­te v Bra­ti­sla­ve. Počas môj­ho štú­dia som za zaobe­ral sme­rom ku geo­gra­fii, kon­krét­ne sme­rom ku Geo­gra­fic­kým infor­mač­ným sys­té­mom – GIS-​om. Ten­to záu­jem neutí­chol ani dnes. Musím pove­dať, že napriek svoj­mu teraj­šie­mu aj minu­lé­mu zamest­na­niu som rád, že som vyštu­do­val envi­ron­men­ta­lis­ti­ku. Dosta­lo sa mi roz­siah­lych vedo­mos­tí zo širo­ké­ho spek­tra vedec­kých dis­cip­lín. Okrem toho ešte dôle­ži­tej­šie je, že to zod­po­ve­dá môj­mu pre­sved­če­niu. Envi­ron­men­ta­lis­ti­ku mož­no chá­pať ako aute­ko­lo­gic­kú štú­diu, ako eko­ló­giu zame­ra­nú na vzťa­hy orga­niz­mov, pro­stre­dia na člo­ve­ka. V istých medziach je to veda, avšak mys­lím že posla­nie envi­ron­men­ta­lis­ti­ky je v rie­še­ní situ­ácií. Čas­to sa v mno­hých otáz­kach spá­ja s medi­cí­nou, s eko­nó­mi­ou a poli­ti­kou. Ide o ochra­nu život­né­ho pro­stre­dia, ale len v súvis­los­ti s človekom.

My pro­fes­si­onal spe­cia­li­za­ti­on is envi­ron­men­tal scien­ce, with a focus on eco­zo­olo­gy and phy­si­otac­tics at the Facul­ty of Natu­ral Scien­ces in Bra­ti­sla­va. During my stu­dies, I also del­ved into the field of geog­rap­hy, spe­ci­fi­cal­ly Geog­rap­hic Infor­ma­ti­on Sys­tems (GIS). This inte­rest per­sists to this day. I must say that, des­pi­te my cur­rent and past emplo­y­ment, I am glad that I cho­se to stu­dy envi­ron­men­tal scien­ce. It has pro­vi­ded me with exten­si­ve kno­wled­ge across a wide ran­ge of scien­ti­fic dis­cip­li­nes. More­over, more impor­tan­tly, it aligns with my conviction.

Envi­ron­men­tal scien­ce can be unders­to­od as an aute­co­lo­gi­cal stu­dy, an eco­lo­gy focu­sed on the rela­ti­ons­hips bet­we­en orga­nisms and the­ir envi­ron­ment, par­ti­cu­lar­ly con­cer­ning humans. In cer­tain aspects, it is a scien­ce, but I belie­ve the mis­si­on of envi­ron­men­tal scien­ce lies in problem-​solving. Often, it is intert­wi­ned with medi­ci­ne, eco­no­mics, and poli­tics. It revol­ves around the pro­tec­ti­on of the envi­ron­ment, but alwa­ys in the con­text of its impact on humanity.

Návrh na pred­me­ty vhod­né pre envi­ron­men­ta­lis­ti­ku – prak­tic­ký názor absolventa

Pre­fe­ro­val by som ove­ľa viac vzťa­ho­vé vedo­mos­ti opro­ti encyk­lo­pe­dic­kým. Mys­lím, že dob­rý ochra­nár nie je pri­orit­ne ten, kto vie, ale ten kto má vzťah. Ja by som sa tam sna­žil pre­sa­diť psy­cho­ló­giu, soci­oló­giu, filo­zo­fiu, prá­vo, eko­nó­miu. Na to by som klá­dol veľ­ký dôraz. Tie­to by mal štu­dent ovlá­dať a tie ostat­né – prí­ro­do­ved­né by mali byť štu­den­to­vým koníč­kom. Z hľa­dis­ka pra­xe sa mi totiž zdá dôle­ži­tej­šie či to vieš pre­sa­diť, nie či sa v tom vyznáš. Zby­toč­ní sú ľudia, kto­rí ovlá­da­jú veľ­ké množ­stvo vedo­mos­tí, keď ich neve­dia využiť. Úspeš­ný adept si musí veriť.
Meto­di­ky ako LANDEP a ÚSES, by som odpo­ru­čil učiť len okra­jo­vo. Vymys­le­li sa už sto­hy papie­rov, kon­cep­cií, meto­dík, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké ana­lý­zy, syn­té­zy, ale mno­ho­krát sú samo­ú­čel­né. Meto­di­ky sú čas­to také, že veľa­krát by ju mal pou­žiť člo­vek, kto­rý tomu nero­zu­mie a ani nemá na to pros­tried­ky, aby ju zod­po­ved­ne dodr­žia­val. Aj odbor­ní­ko­vi dajú sluš­ne zabrať.

Sug­ges­ti­on for Sub­jects Suitab­le for Envi­ron­men­tal Stu­dies – Prac­ti­cal Opi­ni­on of a Graduate

I would pre­fer much more rela­ti­onal kno­wled­ge over encyc­lo­pe­dic kno­wled­ge. I belie­ve that a good con­ser­va­ti­onist is not pri­ma­ri­ly some­one who kno­ws but some­one who has a con­nec­ti­on. I would try to emp­ha­si­ze psy­cho­lo­gy, soci­olo­gy, phi­lo­sop­hy, law, and eco­no­mics in this field. I would pla­ce gre­at emp­ha­sis on the­se. Stu­dents should mas­ter the­se, and the others – the natu­ral scien­ces – should be the stu­den­t’s hob­by. From a prac­ti­cal per­spec­ti­ve, it seems to me more impor­tant whet­her you can assert your­self, not whet­her you are kno­wled­ge­ab­le. Peop­le who possess a vast amount of kno­wled­ge but can­not use it are unne­ces­sa­ry. A suc­cess­ful can­di­da­te must belie­ve in them­sel­ves. I would recom­mend tea­ching met­ho­do­lo­gies like LANDEP and ÚSES only mar­gi­nal­ly. Many stacks of papers, con­cepts, met­ho­do­lo­gies, landscape-​ecological ana­ly­ses, synt­he­ses have alre­a­dy been inven­ted, but many times they are self-​serving. Met­ho­do­lo­gies are often such that a per­son who does not unders­tand them and does not have the means to res­pon­sib­ly adhe­re to them would use them. They can be quite chal­len­ging even for experts.

Sepa­ro­va­ný zber a spot­re­ba energie

Sepa­ru­jem zber asi od roku 1995. Keď­že ma zau­jí­ma koľ­ko doká­že odpa­du domác­nosť vypro­du­ko­vať, a spot­re­bo­vať a za akých pod­mie­nok dochá­dza k pokle­som a náras­tu, zis­te­né hod­no­ty môžem vyhodnotiť.

Zber papie­ra pod­ľa rokov

V rokoch 1999/​2000 som bol na vojen­skej služ­be, pre­to zrej­me doš­lo ku pokle­su, nárast v roku 1998 vysvet­ľu­jem tým, že som bol den­ne doma. Nárast v rokoch 2001 až dodnes vysvet­ľu­jem veľ­ký­mi náras­tmi reklam­ných a infor­mač­ných materiálov.

Sepa­ra­te Col­lec­ti­on and Ener­gy Consumption

I have been sepa­ra­ting was­te sin­ce around 1995. Sin­ce I am inte­res­ted in how much was­te a hou­se­hold can pro­du­ce, and con­su­me, and under what con­di­ti­ons the­re are fluc­tu­ati­ons, I can eva­lu­ate the valu­es​I have found.

Col­lec­ti­on of paper by years

In the years 1999/​2000, I was on mili­ta­ry ser­vi­ce, so the­re was pro­bab­ly a dec­re­a­se. The inc­re­a­se in 1998 is explai­ned by the fact that I was at home eve­ry day. The inc­re­a­se from 2001 to the pre­sent is explai­ned by sig­ni­fi­cant inc­re­a­ses in adver­ti­sing and infor­ma­ti­onal materials.

K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 472 kg papie­ra. /​As of Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 472 kg of paper.

Zber plas­tov

Na začiat­ku, keď sme zača­li sepa­ro­vať, veľ­mi dlho trva­lo, kým si na to dosta­lo do vedo­mia, svo­je zohra­la aj ocho­ta a zvy­ky. Potom, ako mož­no vidieť z roku 1998 sa situ­ácia stabilizovala.

The sepa­ra­ti­on of plas­tics was chal­len­ging at the begin­ning, and it took a whi­le for awa­re­ness to build. Habits and wil­ling­ness also pla­y­ed a role. As seen from the data in 1998, the situ­ati­on sta­bi­li­zed over time.

K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 105 kg plastov.

Kovy

Na prí­kla­de kovov je jas­ne vidieť veľ­ké roz­die­ly, kto­ré som naz­na­čo­val vyš­šie. V rokoch 1999 – 2000 som bol na ZVS. Kon­zer­vo­vá stra­va sa jas­ne pre­ja­vi­la – oko­lo 7 kg na rok.

On Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 105 kg of plastics.

Metals

The exam­ple of metals cle­ar­ly sho­ws sig­ni­fi­cant dif­fe­ren­ces, as I men­ti­oned ear­lier. In the years 1999 – 2000, I was in mili­ta­ry ser­vi­ce, and the use of can­ned food is evi­dent, con­tri­bu­ting to about 7 kg per year.

K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 46 kg kovov.

Spot­re­ba energie

Evi­do­va­né obdo­bie – od roku 1998

Voda

On Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 46 kg of metals.

Ener­gy Consumption

Recor­ded peri­od – from 1998

Water

Spot­re­ba je m3 /​The con­sump­ti­on is in cubic meters.

Plyn /​Gas

Spot­re­ba je m3

Elek­tri­na

Pod­ľa jed­not­li­vých rokov – v roku 2001 doš­lo ku výraz­nej­šie­mu náras­tu – prí­či­na naj­mä pomer­ne sil­né ohrie­va­če – v rokoch 2002, 2003 doš­lo ku mier­ne­mu pokle­su – vyme­ni­li sme sta­rú chlad­nič­ku za síce väč­šiu a kom­bi­no­va­nú s mraz­nič­kou, ale novú. V roku 2005 sme kúpi­li novú práč­ku, v roku 2006 nový spo­rák.

Elect­ri­ci­ty

By indi­vi­du­al years – in 2001 the­re was a sig­ni­fi­cant inc­re­a­se – the main cau­se was rela­ti­ve­ly power­ful hea­ters – in 2002, 2003 the­re was a slight dec­re­a­se – we repla­ced the old ref­ri­ge­ra­tor with a lar­ger one and com­bi­ned with a fre­e­zer, but new. In 2005, we bought a new was­hing machi­ne, and in 2006 a new stove.

Spot­re­ba je kWh.

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Zdroje genealogických a historických poznatkov

skala
Hits: 9391

Zdro­je, z kto­rých môže­te čer­pať infor­má­cie sú rôz­ne. Nie je prá­ve naj­ľah­šie sa o nich dozve­dieť, pre­to nie­kto­ré z nich uve­diem. Ja by som kaž­dé­mu, koho aspoň tro­chu zau­jí­ma jeho pôvod, prí­pad­ne rodi­na, odpo­rú­čal v prvom rade sa opý­tať svo­jich vlast­ných rodi­čov, sta­rých rodi­čov, strý­kov atď na svo­ju rodi­nu. Tam by mali všet­ci začať, aj tí, kto­rí si mys­lia, že od nich vedia dosť. Ak toto absol­vu­je­te, bude­te mať kos­tru, na kto­rej sa dá sta­vať. Nie vždy sú tie­to infor­má­cie na 100 % prav­di­vé, ale je to výbor­ná pomôc­ka. Okrem toho, člo­vek sa dozvie pop­ri tom kopec vecí, kto­ré v papie­roch nemô­že nájsť. Nasle­du­je tá ťaž­šia strán­ka. Mat­ri­ky a archí­vy a iné inšti­tú­cie. Netre­ba však zabú­dať na časo­pi­sy, kni­hy, múzeá, fary atď. Samoz­rej­me, že aj Inter­net môže pomôcť pri hľa­da­ní, týka sa to naj­mä zahra­ni­čia. Kto­vie, dneš­ný infor­mač­ný svet sa roz­ví­ja chva­la­bo­hu aj tým­to sme­rom, mož­no sa doč­ká­me aj kva­lit­ných infor­má­cií toh­to dru­hu na Internete.

Štát­ne archí­vy sú čas­to hlav­ným úlo­žis­kom his­to­ric­kých doku­men­tov a mat­rič­ných úda­jov. Vo väč­ších mes­tách ale­bo regi­onál­nych cen­trách môže­te nájsť štát­ne archí­vy so zázna­ma­mi o naro­de­ní, sobá­šoch, úmr­tiach, sčí­ta­nia iných doku­men­toch. Far­ské úra­dy dis­po­nu­jú mat­rič­ný­mi zázna­ma­mi o naro­de­ní, sobá­šoch a úmr­tiach. Náv­šte­va cin­to­rí­nov, naj­mä rodin­ných hro­bov, môže poskyt­núť infor­má­cie o dátu­moch naro­de­nia a úmr­tia, ako aj o rodin­ných vzťa­hoch. Gene­a­lo­gic­ké data­bá­zy vedia pomôcť, napr. Ances​try​.com, MyHe­ri­ta­ge a Fami­ly­Se­arch môžu poskyt­núť prí­stup k širo­kej šká­le his­to­ric­kých zázna­mov a doku­men­tov. Miest­ne kniž­ni­ce čas­to ucho­vá­va­jú his­tó­riu regi­ó­nu v podo­be kníh, časo­pi­sov a máp. Môžu obsa­ho­vať infor­má­cie o osíd­le­ní, uda­los­tiach a význam­ných osob­nos­tiach. Archí­vy miest­nych novín môžu poskyt­núť pohľad do kaž­do­den­né­ho živo­ta, uda­los­tí a ozná­me­ní o naro­de­ní, sobá­šoch a úmr­tiach. Tes­ty DNA môžu poskyt­núť gene­tic­ké infor­má­cie o vašom rodok­me­ni a spo­je­niach s iný­mi ľuď­mi, kto­rí sa roz­hod­li zdie­ľať svo­je gene­tic­ké úda­je. Špe­cia­li­zo­va­né kni­hy a pub­li­ká­cie o his­tó­rii kon­krét­nych oblas­tí môžu ponúk­nuť kon­text a detai­ly o živo­te a uda­los­tiach v danej loka­li­te. Nie­kto­ré obce a mes­tá ucho­vá­va­jú vlast­né archí­vy, kto­ré môžu obsa­ho­vať zázna­my o miest­nych uda­los­tiach, roz­hod­nu­tiach a oby­va­te­ľoch. Pri skú­ma­ní gene­a­ló­gie je dôle­ži­té byť trpez­li­vý a sys­te­ma­tic­ký. Kom­bi­ná­cia tých­to zdro­jov môže viesť k obja­ve­niu infor­má­cií o vašich pred­koch, kto­ré hľadáte.

Sour­ces from which you can gat­her infor­ma­ti­on are diver­se. It’s not alwa­ys easy to learn about them, so I will men­ti­on some of them. I would recom­mend eve­ry­o­ne who is even a bit inte­res­ted in the­ir ori­gin or fami­ly to start by asking the­ir own parents, grand­pa­rents, unc­les, etc., about the­ir fami­ly. Eve­ry­o­ne should begin the­re, even tho­se who think they alre­a­dy know enough. If you go through this, you will have a fra­me­work to build on. The­se pie­ces of infor­ma­ti­on are not alwa­ys 100% accu­ra­te, but they are an excel­lent star­ting point. In addi­ti­on, you will learn a lot of things that you can­not find on paper. The har­der part fol­lo­ws: regis­ters, archi­ves, and other ins­ti­tu­ti­ons. Howe­ver, one should not for­get about maga­zi­nes, books, muse­ums, paris­hes, etc. Of cour­se, the Inter­net can also help in sear­ching, espe­cial­ly for infor­ma­ti­on abro­ad. Who kno­ws, toda­y­’s infor­ma­ti­on world is for­tu­na­te­ly deve­lo­ping in this direc­ti­on as well, and we might even get quali­ty infor­ma­ti­on of this kind on the Internet.

Sta­te archi­ves are often the main repo­si­to­ries of his­to­ri­cal docu­ments and vital records. In lar­ger cities or regi­onal cen­ters, you can find sta­te archi­ves with records of births, mar­ria­ges, deaths, cen­su­ses, and other docu­ments. Parish offi­ces hold vital records of births, mar­ria­ges, and deaths. Visi­ting ceme­te­ries, espe­cial­ly fami­ly gra­ves, can pro­vi­de infor­ma­ti­on about birth and death dates as well as fami­ly rela­ti­ons­hips. Gene­a­lo­gi­cal data­ba­ses can be help­ful; for exam­ple, Ances​try​.com, MyHe­ri­ta­ge, and Fami­ly­Se­arch can pro­vi­de access to a wide ran­ge of his­to­ri­cal records and docu­ments. Local lib­ra­ries often pre­ser­ve the his­to­ry of the regi­on in the form of books, maga­zi­nes, and maps, con­tai­ning infor­ma­ti­on about sett­le­ment, events, and notab­le per­so­na­li­ties. Archi­ves of local news­pa­pers can offer insights into eve­ry­day life, events, and announ­ce­ments of births, mar­ria­ges, and deaths. DNA tests can pro­vi­de gene­tic infor­ma­ti­on about your fami­ly tree and con­nec­ti­ons with others who have cho­sen to sha­re the­ir gene­tic data. Spe­cia­li­zed books and pub­li­ca­ti­ons on the his­to­ry of spe­ci­fic are­as can offer con­text and details about life and events in a given loca­li­ty. Some towns and cities main­tain the­ir own archi­ves, which may con­tain records of local events, deci­si­ons, and resi­dents. When rese­ar­ching gene­a­lo­gy, it is impor­tant to be patient and sys­te­ma­tic. The com­bi­na­ti­on of the­se sour­ces can lead to the dis­co­ve­ry of infor­ma­ti­on about your ances­tors that you are seeking.

A guide for gene­a­lo­gi­cal rese­ar­chers from the Czech Repub­lic, occa­si­onal­ly Slo­va­kia, Poland, Hun­ga­ry, Germany.

Oblastné, okresné a špeciálne archívy SR (neúplne) /​Regional, district, and special archives in Slovakia (incomplete)

  • Ban­ská Bys­tri­ca, Námes­tie SNP 1, 974 01
  • Ban­ská Bys­tri­ca, Slád­ko­vi­čo­va 1, 974 05
  • Bar­de­jov, Dlhý rad 16, 085 77
  • Boj­ni­ce, Tehelná.1, 972 01
  • Bra­ti­sla­va, Križ­ko­va 7, 811 04
  • Brzo­tín, Kaš­tieľ’ 049 51
  • Byt­ča, Kaš­tieľ 014 35
  • Čad­ca, Palá­ri­ko­va 1158, 022 01
  • Dob­rá Niva, Ostrá Lúka – Kaš­tieľ, 962 61
  • Dol­ný Kubín, Matuš­ko­va 1654⁄8, 026 01
  • Humen­né, Štú­ro­va uli­ce 1, 066 80
  • Komár­no, Čer­ve­nej armá­dy 15, 945 36
  • Koši­ce, Bačí­ko­va 1, 041 56
  • Koši­ce, Kováčs­ka 20⁄1, 040 01, Archív Mes­ta Košíc
  • Koši­ce, Kováčs­ka 20/​II, 042 11
  • Krem­ni­ca, Námes­tie 1 mája 4⁄7, 976 01
  • Levi­ce, Vojen­ská 1
  • Levo­ča, Mie­ro­vé námes­tie 7, 054 01
  • Lip­tov­ský Miku­láš, Škol­ská 4, 031 01
  • Luče­nec, Kubí­ny­i­ho námes­tie 984 01
  • Micha­lov­ce, S. Tuče­ka 4, 071 01
  • Mar­tin, Vajan­ské­ho náb­re­žie 1, 036 58
  • Mod­ra, Dol­ná 140, 900 01
  • Nit­ra – Iván­ka, Novo­zá­moc­ká 388, 949 08
  • Nit­ra, Pod Kat­ru­šou ​‚1 949 05
  • Nové Zám­ky, Tyr­šo­va 1, 940 65
  • Pop­rad, Pop­rad­ské náb­re­žie 16, 058 44
  • Považ­ská Bys­tri­ca, Slo­ven­ských par­ti­zá­nov 1135⁄55, 017 01
  • Pre­šov, Hlav­ná 137, 080 01
  • Pre­šov, Slo­ven­ská 40, 080 01
  • Rimav­ská Sobo­ta, Hlav­né námes­tie 2, 979 80
  • Ska­li­ca, Krá­ľov­ská 16, 909 01
  • Spiš­ská Nová Ves, Let­ná 67, 052 80
  • Sta­rá Ľubov­ňa, Gott­wal­do­vo námes­tie 5, 064 80
  • Svid­ník, Par­ti­zán­ska 625⁄12, 089 01
  • Šaľa, Soviet­skej armá­dy 1, 927 00
  • Topoľ­ča­ny, Pod Kal­vá­ri­ou 2140, 955 01
  • Tre­bi­šov, Šte­fá­ni­ko­va 201, 075 01
  • Tren­čín, Kožuš­níc­ka 1, 911 00
  • Trna­va, Šte­fá­ni­ko­va 46, 917 38
  • Veľ­ký Krtíš, Za par­kom 851, 990 01
  • Vra­nov nad Top­ľou, Soviet­skej armá­dy 114, 093 00
  • Žili­na, Buda­tín – Zámok 010 03

Oblastné, okresné a špeciálne archívy ČR (neúplne) /​Regional, district, and special archives in the Czech Republic (incomplete)

  • Bene­šov, Masa­ry­ko­vo náměs­tí 1, 256 01
  • Beroun, Tří­da poli­tic­kých věz­ňů 21, 266 49
  • Blan­sko, Sei­fer­to­va 7, 678 01
  • Blo­vi­ce, Náměs­tí 137, 336 01
  • Bos­ko­vi­ce, Pod Kláš­te­rem 6, 680 01
  • Brno, Domi­ni­kán­ske náměs­tí 1, 601 67, Archiv mes­ta Brna
  • Brno, Zero­ti­no­vo náměs­tí 3⁄5, 662 02, mzabrno@​mvcr.​cz, Morav­ský zem­ský archiv v Brne
  • Brun­tál, Zahrad­ní uli­ce, 792 11
  • Čes­ká Lípa, Náměs­tí Osvo­bo­ze­ní 297, 470 01
  • Čes­ké Budějo­vi­ce, Pře­mys­la Ota­ka­ra II. 1, 370 92
  • Čes­ký Krum­lov, Zámek 381 11
  • Děčín, Žiž­ko­va uli­ce 4, 405 02
  • Frýdek-​Místek, Bez­ru­čo­va uli­ce, 738 20
  • Hodo­nin, Kou­pel­ní uli­ce 10, 695 01
  • Hole­šov, Náměs­tí Edvar­da Bene­še 24, 769 01
  • Hor­šov­ský Týn, Náměs­tí Repub­li­ky 10, 346 11
  • Cheb, Fran­tiš­kán­ské náměs­tí 14, 350 11
  • Jab­lo­nec nad Nisou, Jeh­lár­ska 2, 466 01
  • Jihla­va , Hlu­bo­ká uli­ce 1, 586 01
  • Jin­dři­cho­vi­ce 1, Zámek 357 05
  • Jin­dři­chův Hra­dec, Vác­lav­ská 37/​III, 377 11
  • Kadaň, Bože­ny Něm­co­vé 68, 432 01
  • Kar­lo­vy Vary, Náměs­tí 17 lis­to­pa­du 2, 360 05
  • Kar­vi­ná, Fryš­tat­ská uli­ce 40, 733 21
  • Klad­no, plk. Stří­br­né­ho 1443, 272 01
  • Kla­to­vy, Plzeňs­ká 178/​III, 339 13
  • Kolín, Zahrad­ní 278, 280 00
  • Kro­měříž, Zámek 767 01
  • Kun­štát, Zámek 679 72
  • Kut­ná Hora, Poděb­ra­do­va 288, 284 80
  • Libe­rec, Mos­kev­ská uli­ce 23, 460 01
  • Lito­vel, Náměs­tí Svo­bo­dy 11, 784 01
  • Lou­ny, Míro­vé náměs­tí 57, 440 01
  • Lovo­si­ce, Tere­zin­ska 909⁄59, 410 02, sokalitomerice@​soalitomerice.​cz
  • Lysá nad Labem, Zámek 289 22
  • Měl­ník, Kromb­hol­co­va 246, 276 41
  • Miku­lov, Náměs­tí 7, 692 24
  • Miro­vi­ce 37, 398 06
  • Mla­dá Bole­slav, Sta­ro­mest­ské náměs­tí 70/​I, 293 59
  • Most, Leoše Janáč­ka 1310⁄2, 434 01
  • Neh­viz­dy, Praž­ská uli­ce 12, 250 81
  • Nový Jičín, Slo­van­ská uli­ce 3, 741 01
  • Olo­mouc, Križ­kov­ské­ho uli­ce 2, 771 11
  • Olo­mouc, Wur­mo­va 11, 771 11
  • Opa­va, Lidic­ká uli­ce 2a, 746 84
  • Opa­va, Sněmov­ní 1, 746 22, Zem­ský archiv
  • Opa­va, Tří­da Vítez­né­ho Úno­ra 39, 746 22
  • Ostra­va 2 – Pří­voz, Spá­lo­va uli­ce 23, 702 19, Archiv mes­ta Ostravy
  • Pel­hři­mov, Praž­ská 127, 393 01
  • Pet­ro­vi­ce 1, Zámek 270 35
  • Pla­sy, Kon­vent, 331 11 Stát­ní okres­ní archiv Rokycany
  • Plzeň, Sed­láč­ko­va 44, 306 12
  • Pra­ha 1, Bada­tel­na 4, 110 00, Archiv Aka­de­mie věd ČR
  • Pra­ha 1, Kle­men­tí­num 190, 118 01, Archiv Narod­ní knihovny
  • Pra­ha 1, Leten­ská 15, 118 00, Ústřed­ní archiv geode­sie a kartografie
  • Pra­ha 1, Ovoc­ny trho­vé 5, 116 36, Archiv Uni­ver­zi­ty Karlovy
  • Pra­ha 1 – Hrad­ča­ny, Poho­re­lec 8 118 00, Archiv Narod­ní­ho muzea v Praze
  • Pra­ha 2, Hor­ská 7, 128 00
  • Pra­ha 5 – Zbra­slav, Zámek 255 01, Archiv Narod­ní galerie
  • Pra­ha 8 – Kar­lín, Soko­lov­ska 136, 186 00, Vojen­ský his­to­ric­ký archiv
  • Pra­ha, Pod­skal­ská uli­ce 19, 128 20
  • Pra­cha­ti­ce, Vel­ká náměs­tí 43, 383 11
  • Pros­tějov, Pern­štýn­ske náměs­tí 8, 796 40
  • Pře­rov, Hor­ní náměs­tí 7, 750 00
  • Příb­ram, Dlou­há uli­ce 81, 261 01
  • Rajh­rad, Klas­ter 664 61
  • Rýma­řov, Zámek 793 42
  • Slav­kov u Brna, Zámek 684 01
  • Stra­ko­ni­ce, Zámek Stře­la, 386 11
  • Štern­berk, Tří­da Čes­ko­slo­ven­skej armá­dy 14, 785 01
  • Šum­perk, Bra­tři Čap­ků 35, 787 89
  • Tachov, Plan­ska 2030, 347 01
  • Tábor, Praž­ská uli­ce 155, 390 01
  • Tep­li­ce, Škol­ní uli­ce 8, 415 01
  • Tře­bíč, Zámek 1, 674 01
  • Tře­boň, Zámek, 379 11
  • Uher­ské Hra­diš­te, Fran­tiš­kán­ska 124, 696 66
  • Ústí nad Labem, Hrn­čí­řs­ka uli­ce 2⁄65, 400 23
  • Vse­tín, 4 květ­na, 755 01
  • Zlin 11, Zámek Kle­čův­ka, 763 11
  • Znoj­mo 2, Divi­šo­vo náměs­tí 5, 669 02
  • Žďár nad Sáza­vou 1, Zámek 591 01

Odporúčaná literatúra (citácie nie sú úplné, pretože ide často len o informáciu o existencii, o takpovediac stopu): /​Recommended literature (citations are not complete as it often only provides information about the existence, a kind of trace):

Slo­ven­sko

  • Sar­má­y­o­vá Kales­ná Jana, 1991, Cir­kev­né mat­ri­ky na Slo­ven­sku zo 16 – 19. sto­ro­čia, Odbor archív­nic­tva Minis­ter­stva vnút­ra SR, Bra­ti­sla­va, 541 pp.
  • Archí­vy les­níc­kych komôr z rokov 1750 – 1870 – Pôdo­hos­po­dár­sky archív v Ban­skej Bystrici
  • Evi­denč­né kni­hy pozem­kov erár­nych robot­ní­kov – osad­ní­kov z rokov 1883 – 1919 – Štát­ny archív v Ban­skej Bystrici
  • Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, 797 pp.
  • Var­tí­ko­vá Mar­ta, Viliam Plev­za, Jozef Vla­dár, Kata­rí­na Žiš­ko­vá – Moro­ňo­vá (eds.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 5, Encyk­lo­pé­dia odbo­ja a SNP, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, 653 pp.
  • Alber­ty Július, 1981 For­mo­va­nie robot­níc­kej trie­dy v obvo­de Brez­na, Osve­ta (vyni­ka­jú­ci zdroj infor­má­cií, aj keď názov o tom vôbec nevypovedá)
  • Kvie­tok L., 1943, Zeme­pis Horehronia
  • Bin­der R., 1962, Osad­ní­ci na Horehroní
  • Strán­sky A., 1969, Dre­vo­ru­ba­či na Čier­nom Hro­ne na roz­hra­ní 18. a 19. storočia
  • Hreb­lay A., 1928, Brez­no a jeho okolie
  • Hreb­lay A., 1954, Brez­no a okolie
  • Kvie­tok L., 1943, Zeme­pis Horehronia
  • Kvie­tok L., 1948, Život v lesoch na Horehroní
  • Zechen­ter Las­ko­mer­ský G. K., 1956, Päť­de­siat rokov slo­ven­ské­ho života
  • Rapoš, Deji­ny cir­kvi evan­je­lic­kej v Brezne
  • Var­sík Bra­ni­slav, 1984, Z osíd­le­nia západ­né­ho a stred­né­ho Slo­ven­ska v stre­do­ve­ku, Veda, Bra­ti­sla­va, 256 pp.
  • Var­sík Bra­ni­slav, 1972, Zo slo­ven­ské­ho stre­do­ve­ku. Výber his­to­ric­kých štú­dií a člán­kov z rokov 1946 – 1968, 548 pp.
  • Sop­ko Július, 1995, Kro­ni­ky stre­do­ve­ké­ho Slo­ven­ska, RAK, Budmerice
  • Mar­si­na Richard a kol.„ 1986, Deji­ny Slo­ven­ska I (do roku 1526), Veda, Bratislava
  • Mihá­ly­fa­lu­si For­gon Mihá­ly: Gomor Kis­hont vár­me­gye nemes csa­lá­dai (Šlach­tic­ké rody Gemersko-​Malohontskej župy) MÉRY RATIO, Šamo­rín. Mono­gra­fia zachy­tá­va šlach­tic­ké rody býva­lej gemersko-​malohontskej župy. Jed­not­li­vé rody sú rade­né pod­ľa abe­ced­né­ho pora­dia, tak­mer pri kaž­dom hes­le je uve­de­ný erb, gene­a­lo­gic­ká tabuľ­ka a struč­né deji­ny rodu.

Čes­ko

  • Mašek Petr.„ 1999, Mod­rá krev. Minu­lost a pří­tom­nost 445 šlech­tic­kých rodů v čes­kých zemích, Mla­dá Fron­ta, Praha
  • Pil­ná­ček J, 1972, Sta­ro­mo­rav­štví rodo­vé, Stát­ní archiv, Brno
  • Pou­zar Vla­di­mír, 1999, Alma­nach čes­kých šlech­tic­kých rodů, Mar­tin, Praha
  • Mates Vla­di­mír, 2000, Jmé­na tajem­ství zba­ve­ná. Malá domá­ci encyk­lo­pe­die 250 nej­čas­tej­ších příj­me­ní, Epo­cha, Praha

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Príspevok môjho otca Františka Kaclíka

skala
Hits: 5199

Naro­dil som sa v roku 1937 na Horeh­ro­ní v obci Fili­po­vo v pre­krás­nom, avšak chu­dob­nom kra­ji. V tom­to pre­d­voj­no­vom čase sme mali veľ­mi jed­no­du­chú domá­cu stra­vu, nie­čo také ako cit­ru­so­vé plo­dy, dnes také bež­né som nepoz­nal. Tes­ne po voj­ne ako 10 roč­ný som pre­ko­nal reuma­tic­kú horúč­ku, kto­rej násled­ka­mi trpím dodnes. Už počas mla­dos­ti sa pre­ja­vo­va­la nedo­my­ka­vosť chlop­ne, čas­to som mal chríp­ku, bol som čas­to hospitalizovaný.

V roku 1960 som sa ože­nil do Pieš­ťan, spo­lu s man­žel­kou vycho­val šty­ri zdra­vé deti. Bol som zamest­na­ný u Štát­nych lesov v Pieš­ťa­noch, pred­tým v Hron­ci. Do roku 1981 som sa tešil prie­mer­né­mu zdra­viu, kedy zaklo­pal na dve­re prvý krát váž­ny prob­lém. Počas ope­rá­cie srd­ca my vyme­ni­li aor­tál­nu chlop­ňu. Odvte­dy som na inva­lid­nom dôchod­ku. Sna­žím sa dodr­žia­vať živo­tosprá­vu, správ­ne brať lie­ky, úpl­ne som pre­stal faj­čiť (nikdy som nefaj­čil viac ako 5 ciga­riet den­ne), nepre­pí­nam sa. Vo ​“for­me” ma udr­žia­va aj rodin­né záze­mie, naj­mä man­žel­ka. Vďa­ka tomu som od prvej ope­rá­cie v roku 1981 pre­žil. Naučil som sa doma všet­ko uro­biť, opra­viť, napo­kon času som mal na roz­dá­va­nie. Sna­žím sa na kon­flikt­né situ­ácie zabudnúť.

V roku 1997 sa vysky­tol ďal­ší váž­ny prob­lém – edém pľúc, násled­kom čoho bola o rok neskôr dru­há ope­rá­cia srd­ca, pri­da­la sa k tomu aj endo­kar­di­tí­da – zápal osrd­cov­ni­co­vé­ho sva­lu. Počas ope­rá­cie mi boli vyme­ne­né obe chlop­ne. Tak­mer pol roka trva­lo než som sa natrva­lo vrá­til domov.

Zažil som veľ­ké psy­chic­ké zaťa­že­nie, naj­mä po prvej ope­rá­ciu. Vyspo­ria­da­nie bolo mojím veľ­kým víťazs­tvom. Doká­za­la to pev­ná vôľa aj zázra­ky. Viem, že je prob­lém ak aktív­ne žijú­ci člo­vek zra­zu nemô­že cho­diť do prá­ce, ani sa inak podob­ne rea­li­zo­vať. Ak si k tomu pri­rá­ta­me nalo­me­né zdra­vie, nie­len fyzic­ké, ale aj psy­chic­ké, člo­vek sa stá­va sám sebe a oko­liu prí­ťa­žou, čas­to je podráž­de­ný.

Dúfam, že ešte neja­ký čas pobud­nem na sve­te, naho­vá­ram si, že aj môj sta­rý otec bol sil­ný a zdra­vý, keď sa dožil 94 rokov, a že sa toho doč­kám aj ja.

Otec zomrel v roku 2020

Odka­zy

I was born in 1937 in Horeh­ro­nie, in the vil­la­ge of Fili­po­vo, in a beau­ti­ful yet impo­ve­ris­hed regi­on. During the pre-​war peri­od, we had very sim­ple home-​cooked meals, somet­hing like cit­rus fru­its, which are so com­mon today but were unkno­wn to me then. Short­ly after the war, at the age of 10, I over­ca­me rhe­uma­tic fever, the con­se­qu­en­ces of which I still suf­fer from today. Even during my youth, a val­ve insuf­fi­cien­cy mani­fes­ted, and I often had the flu, lea­ding to fre­qu­ent hospitalizations.

In 1960, I mar­ried in Pieš­ťa­ny, and toget­her with my wife, we rai­sed four healt­hy chil­dren. I wor­ked for the Sta­te Forests in Pieš­ťa­ny, pre­vi­ous­ly in Hro­nec. Until 1981, I enjo­y­ed ave­ra­ge health when a seri­ous issue knoc­ked on my door for the first time. During heart sur­ge­ry, they repla­ced my aor­tic val­ve. Sin­ce then, I’ve been on disa­bi­li­ty reti­re­ment. I stri­ve to main­tain a healt­hy lifes­ty­le, take medi­ca­ti­ons as pre­sc­ri­bed, quit smo­king com­ple­te­ly (I never smo­ked more than five ciga­ret­tes a day), and I avo­id unne­ces­sa­ry stress. My fami­ly, espe­cial­ly my wife, helps keep me in good spi­rits. Thanks to them, I’ve sur­vi­ved sin­ce my first sur­ge­ry in 1981. I’ve lear­ned to do eve­ryt­hing at home, fix things, and even­tu­al­ly had plen­ty of time to spa­re. I try to for­get about con­fron­ta­ti­onal situations.

In 1997, anot­her seri­ous issue aro­se – pul­mo­na­ry ede­ma, lea­ding to a second heart sur­ge­ry a year later, accom­pa­nied by endo­car­di­tis – inflam­ma­ti­on of the heart musc­le. Both val­ves were repla­ced during the ope­ra­ti­on. It took almost six months befo­re I per­ma­nen­tly retur­ned home.

I expe­rien­ced sig­ni­fi­cant men­tal strain, espe­cial­ly after the first sur­ge­ry. Coping was a gre­at vic­to­ry, achie­ved through strong will and mirac­les. It’s a chal­len­ge when an acti­ve­ly living per­son sud­den­ly can’t go to work or enga­ge in other acti­vi­ties. When you add bro­ken health, both phy­si­cal and men­tal, a per­son beco­mes a bur­den to them­sel­ves and the­ir sur­roun­dings, often fee­ling irritable.

I hope to remain in this world for some time, con­vin­cing myself that my old fat­her was strong and healt­hy, rea­ching the age of 94, and I hope to achie­ve the same.

My fat­her pas­sed away in 2020.

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Moje priority

skala
Hits: 11260

Zdra­vie je veľ­mi chú­los­ti­vá vec. Čas­to sa ľudom želá v prvom rade zdra­vie, a potom šťas­tie. Asi pre­to, že zdra­vie sa ťaž­ko ​“zís­ka­va” a rých­lo a ľah­ko strá­ca. Ja s tým nesú­hla­sím. Sú ľudia, kto­rí sú zdra­ví ako buk, ale šťast­ní nie sú. Iní majú pod­lo­me­né zdra­vie, ale cítia sa šťast­ní. Zná­my je vtip, že tí na Tita­ni­cu boli všet­ci zdra­ví, ale nema­li šťas­tie. Vo svo­jom živo­te som snáď iba raz počul, že si kto­si dovo­lil posta­viť šťas­tie pred zdra­vie. Bol to kňaz. Veľ­mi mi impo­nu­je, keď sa člo­vek pre­ja­vu­je. Žiad­na sivá myš­ka. Keď je na ňom vidieť, či sa radu­je, či súhla­sí, či je smut­ný, namr­ze­ný atď. Naj­lep­šie keď to vidím cez jeho oči. Exu­pé­ry tvr­dil, že len deti vedia čo hľa­da­jú, vraj majú šťas­tie. Musím sa pri­znať, že mám zjav­né gno­ze­olo­gic­ké sklo­ny. Pozna­nie je pre mňa radosť, uče­nie sa sta­lo pocitom.

“Health is a very deli­ca­te mat­ter. Peop­le are often wis­hed health first and then hap­pi­ness. Per­haps becau­se health is hard to ​‘achie­ve’ and is quick­ly and easi­ly lost. I disag­ree with that. The­re are peop­le who are as healt­hy as an oak, but they are not hap­py. Others have com­pro­mi­sed health, but feel hap­py. The­re­’s a joke that eve­ry­o­ne on the Tita­nic was healt­hy, but they were­n’t luc­ky. In my life, I’ve heard may­be only once that some­one dared to pri­ori­ti­ze hap­pi­ness over health. It was a priest. I’m very impres­sed when a per­son expres­ses them­sel­ves. No gray mou­se. When you can see if the­y­’re rejo­icing, agre­e­ing, sad, upset, etc. Best when I see it through the­ir eyes. Exu­pé­ry clai­med that only chil­dren know what the­y­’re looking for; they have hap­pi­ness, sup­po­sed­ly. I must admit that I have appa­rent gno­se­olo­gi­cal ten­den­cies. Kno­wled­ge is joy for me; lear­ning has beco­me a feeling.”

Šport je úžas­ná vec. Naše sprá­va­nie pri špor­to­vých akti­vi­tách je podob­né ako kedy­si pre­ja­vo­val člo­vek pre­dá­tor v dobe, kedy člo­vek lovil. Vzru­še­nie pri špor­te je veľ­mi podob­né vzru­še­niu, kto­ré prav­de­po­dob­ne poci­ťo­va­li pred­chod­co­via Homo sapiens z obdo­bia pred naším leto­poč­tom. Je to pudo­vá zále­ži­tosť. Pri špor­te poci­ťu­jem jed­no­du­chú radosť z pohy­bu, vypla­vu­jú sa endror­fí­ny, nado­bú­dam dob­rý pocit. Už mno­ho ľudí šport zme­nil k lep­šie­mu. Aj mňa naučil byť nároč­ný na dru­hých, a na seba. Ja sám som kedy­si aktív­nej­šie lyžo­val a hral bas­ket­bal. Ak by som sa mal dnes začí­nať, roz­ho­do­val by som sa kvô­li zdra­viu medzi cyk­lis­ti­kou a plá­va­ním. Plá­va­nia je snáď najv­še­stran­nej­ší šport a cyk­lis­ti­ka je výbor­ná na vytrva­losť a tré­ning výraz­ne pod­po­ru­je srd­ce. Sám dnes už špor­tu­jem menej, občas pes­tu­jem cyk­lis­ti­ku, plá­va­nie, kor­ču­ľo­va­nie a posilňovanie.

“Sports is an ama­zing thing. Our beha­vi­or during sports acti­vi­ties is simi­lar to how humans used to beha­ve as pre­da­tors in the time when humans hun­ted. The exci­te­ment in sports is very simi­lar to the exci­te­ment that our Homo sapiens ances­tors pro­bab­ly felt in the peri­od befo­re our era. It’s an ins­tinc­tu­al mat­ter. In sports, I feel the sim­ple joy of move­ment, endorp­hins are rele­a­sed, and I get a good fee­ling. Sports have chan­ged many peop­le for the bet­ter, inc­lu­ding myself. It taught me to be deman­ding of others and myself. I used to be more acti­ve in ski­ing and pla­y­ing bas­ket­ball. If I were to start today, I would cho­ose bet­we­en cyc­ling and swim­ming for the sake of health. Swim­ming is per­haps the most ver­sa­ti­le sport, and cyc­ling is excel­lent for endu­ran­ce, sig­ni­fi­can­tly sup­por­ting heart trai­ning. Today, I enga­ge in sports less fre­qu­en­tly, occa­si­onal­ly prac­ti­cing cyc­ling, swim­ming, ice ska­ting, and strength training.”

  • Krás­ne krás­ky: Ali Lar­ter, Ange­li­na Jolie, Gwy­neth Palth­row, Char­li­ze The­ron, San­dra Bul­lock, Wino­na Ryder
  • Sym­pa­tic­ké krás­ky: Cat­he­ri­ne Bell, Jar­mi­la Har­ga­šo­vá, Julia Roberts, Juliet­te Bino­che, Wino­na Ryder
  • Zmy­sel­né krás­ky: Anna Paqu­in, Domi­ni­que Swain, Hal­le Ber­ry, Jana Štefánková
  • Skve­lé hereč­ky: Julia Roberts, Juliet­te Bino­che, Meryl Strepp, Anna Paqu­in, Wino­na Ryder, Cat­he­ri­ne Bell, Aud­ru­ey Hep­burn, Cat­he­ri­ne Hep­burn, Jodie Fos­ter, Sha­ron Sto­ne, Nico­le Kid­man, San­dra Bul­lock, Jiři­na Boh­da­lo­vá, Jiři­na Jirás­ko­vá, Emí­lia Vašá­ry­o­vá, Pet­ra Polnišová
  • Skve­lí her­ci: Robert De Niro, Robert Red­ford, Al Paci­no, Paul Newmann, Keneth Bra­nagh, Micha­el Doug­las, Kirk Doug­las, Clint East­wo­od, Jiřé Korn, Joh­ny Depp, Vla­di­mír Dlou­hý, Lukáš Lati­nák, Juraj Kem­ka, Richard Stan­ke, Mor­gan Freeman
  • Skve­lé fil­my: Hen­rich IV., Smr­tia­ci Bume­rang, Ama­de­us, Meno ruže, Jaku­bov reb­rík, Čata, JFK. Tri­ló­gia: Mod­rá, Bie­la, Čer­ve­ná, Dvo­j­itý život Vero­ni­ky, Neko­neč­ný prí­beh, Mla­dé puš­ky, Vykú­pe­nie z väz­ni­ce Shawshank
  • Skve­lí reži­sé­ri: Keneth Bra­nagh, Oli­ver Sto­ne, Ste­ven Spiel­berg, Luis, Bunu­el, Joel Schu­ma­cher, Clint East­wo­od, Juraj Jaku­bis­ko, Robert Redford
  • Skve­lí muzi­kan­ti: Her­bie Han­cock, Chick Corea, Al Di Meola, Paco de Lucia, Seal, Andrej Šeban, Marián Čekov­ský, Peter Breiner
  • Skve­lí foto­gra­fi: Jan Sau­dek, Andrej Bán, Mar­tin Vrab­ko, Šte­fan Čam­bal, Kata­rí­na Mocá­ko­vá, Joe Klamar
  • Skve­lí mode­rá­to­ri: Mar­tin Pyco Rausch, Ade­la Baná­šo­vá, Leoš Mareš

Beau­ti­ful Beau­ties: Ali Lar­ter, Ange­li­na Jolie, Gwy­neth Pal­trow, Char­li­ze The­ron, San­dra Bul­lock, Wino­na Ryder Sym­pat­he­tic Beau­ties: Cat­he­ri­ne Bell, Jar­mi­la Har­ga­šo­vá, Julia Roberts, Juliet­te Bino­che, Wino­na Ryder Sen­su­al Beau­ties: Anna Paqu­in, Domi­ni­que Swain, Hal­le Ber­ry, Jana Šte­fán­ko­vá Gre­at Act­res­ses: Julia Roberts, Juliet­te Bino­che, Meryl Stre­ep, Anna Paqu­in, Wino­na Ryder, Cat­he­ri­ne Bell, Aud­rey Hep­burn, Cat­he­ri­ne Hep­burn, Jodie Fos­ter, Sha­ron Sto­ne, Nico­le Kid­man, San­dra Bul­lock, Jiři­na Boh­da­lo­vá, Jiři­na Jirás­ko­vá, Emí­lia Vašá­ry­o­vá, Pet­ra Pol­ni­šo­vá Gre­at Actors: Robert De Niro, Robert Red­ford, Al Paci­no, Paul Newman, Ken­neth Bra­nagh, Micha­el Doug­las, Kirk Doug­las, Clint East­wo­od, Jiří Korn, John­ny Depp, Vla­di­mír Dlou­hý, Lukáš Lati­nák, Juraj Kem­ka, Richard Stan­ke, Mor­gan Fre­e­man Gre­at Films: Hen­ry IV, Dead­ly Boome­rang, Ama­de­us, The Name of the Rose, Jaco­b’s Lad­der, A Squ­ad, JFK. Tri­lo­gy: Blue, Whi­te, Red, The Doub­le Life of Vero­ni­ka, The Neve­rEn­ding Sto­ry, Young Guns, The Sha­ws­hank Redemp­ti­on Gre­at Direc­tors: Ken­neth Bra­nagh, Oli­ver Sto­ne, Ste­ven Spiel­berg, Luis Bunu­el, Joel Schu­ma­cher, Clint East­wo­od, Juraj Jaku­bis­ko, Robert Red­ford Gre­at Musi­cians: Her­bie Han­cock, Chick Corea, Al Di Meola, Paco de Lucia, Seal, Andrej Šeban, Marián Čekov­ský, Peter Bre­i­ner Gre­at Pho­tog­rap­hers: Jan Sau­dek, Andrej Bán, Mar­tin Vrab­ko, Šte­fan Čam­bal, Kata­rí­na Mocá­ko­vá, Joe Kla­mar Gre­at Hosts: Mar­tin Pyco Rausch, Ade­la Baná­šo­vá, Leoš Mareš

Nemám rád, keď ľudia vra­via, že nema­li šťas­tie. Po zápa­se nie­ke­dy fanú­šik jed­né­ho z muž­stiev začne tvr­diť, že ​“oni” vyhra­li, pre­to­že mali šťas­tie. Že bran­kár mal naprí­klad šťas­tie, pre­to­že to bola tyč­ka. Omyl – ten stre­lec bol pros­te slab­ší – netra­fil do brá­ny. Keď bran­kár chy­tí ťaž­kú stre­lu, nie je to v jeho šťas­tí, ale v jeho schop­nos­tiach a v schop­nos­tiach úto­čia­ce­ho hrá­ča bran­ká­ra pre­ko­nať. Za sla­bosť pova­žu­jem, keď sa kto­si začne vyho­vá­rať na šťas­tie. Šťas­tie je v tom, ako sa cíti­me, nedá sa ho mať ako penia­ze, ako neja­kú hmot­nú vec, je to stav. Nemám rád loté­rie. Hry, kde sa pod­ľa môj­ho názo­ru využí­va ľud­ská hlú­posť, tro­chu cham­ti­vosť. Mož­no namie­tať, že nie­kto vyhrá, ale pove­dz­te mi koľ­ko per­cent? Vyrá­taj­te si prav­de­po­dob­nosť? Slo­vá o tom, že múd­rosť má svo­je hra­ni­ce, a že blbosť je neko­neč­ná, je mož­no tro­chu pre­hna­ný, ale majú čosi do seba. Veľ­mi zle sa komu­ni­ku­je, keď je nie­kto hlú­py. Aby som to roz­de­lil, ako sa vra­ví, nie­ke­dy by som skôr koňa naučil hrať na kla­vír, ako sa doho­dol s hlú­pym. Skús­te hlú­pe­mu vysvet­liť, že je hlú­py. Ani múd­re­ho nie je ľah­ké pre­sved­čiť o tom, že je múd­ry. Veľ­mi čas­to sa borím aj s nein­for­mo­va­nos­ťou. O čo ľah­šie by sa komu­ni­ko­va­lo, pra­co­va­lo, keby sme boli správ­ne infor­mo­va­ný. Zákla­dom je infor­má­cia, ostat­né je technológia.

I dis­li­ke it when peop­le say they were unluc­ky. After a match, some­ti­mes a fan of one of the teams starts clai­ming that ​“they” won becau­se they were luc­ky. That the goal­ke­e­per, for exam­ple, was luc­ky becau­se it hit the post. Mis­ta­ke – that sho­oter was just wea­ker – he did­n’t hit the goal. When a goal­ke­e­per cat­ches a hard shot, it’s not luck but his skills and the abi­li­ty of the attac­king pla­y­er to over­co­me the goal­ke­e­per. I con­si­der it a weak­ness when some­one starts bla­ming luck. Hap­pi­ness is in how we feel; it can­not be posses­sed like money or some mate­rial thing; it is a sta­te. I don’t like lot­te­ries. Games whe­re, in my opi­ni­on, human foolish­ness is explo­ited, a bit of gre­ed. You can argue that some­one wins, but tell me how many per­cent? Cal­cu­la­te the pro­ba­bi­li­ty? The words about wis­dom having its limits and stu­pi­di­ty being infi­ni­te may be a bit exag­ge­ra­ted, but they have somet­hing to them. Com­mu­ni­ca­ting with some­one foolish is very dif­fi­cult. To split hairs, as they say, some­ti­mes I would rat­her teach a hor­se to play the pia­no than make a deal with a fool. Try explai­ning to a fool that they are foolish. It’s not easy to con­vin­ce a wise per­son that they are wise eit­her. I often strugg­le with igno­ran­ce as well. How much easier com­mu­ni­ca­ti­on and work would be if we were well-​informed. Infor­ma­ti­on is the basis; eve­ryt­hing else is technology.

Nezná­šam tele­fo­nic­ké ponu­ky. Vytrva­le a rých­le ich odmie­tam. A tým rých­lej­šie, čím poču­jem v tele­fó­ne hlas ​“číta­jú­ce­ho robo­ta”. Člo­vek na dru­hej stra­ne lin­ky vte­dy buď je sla­bý, ale­bo leni­vý. Moja odpo­veď na ponu­ky je: ​“Ďaku­jem, dopo­ču­tia”. Hlbo­ko sa mi bri­dia super­la­tí­vy, pre­dov­šet­kým v tele­víz­nych sprá­vach. Keď poču­jem slo­vá ako bru­tál­ne, naj­väč­ší apod., tak som si sko­ro istý, že prís­pev­ku nemám veriť. Obslu­ha čaš­ní­kov v našich reštau­rá­ciách je čas­to zlá. Vôbec, posky­to­va­nie slu­žieb je na Slo­ven­sku jeden veľ­ký prú­ser. Som zve­da­vý, kedy koneč­ne z toho ​“vyras­tie­me.” Nemám rád neroz­hod­nosť, naj­mä vo veciach pracovných.

I hate tele­mar­ke­ting calls. I per­sis­ten­tly and quick­ly reject them. The fas­ter, the moment I hear the voice of a ​“rea­ding robot” on the pho­ne. The per­son on the other end of the line is eit­her weak or lazy. My res­pon­se to such offers is: ​“Thank you, good­bye.” Super­la­ti­ves, espe­cial­ly in tele­vi­si­on news, deep­ly bot­her me. When I hear words like bru­tal, the big­gest, etc., I’m almost cer­tain I should­n’t trust the report. The ser­vi­ce in our res­tau­rants is often bad. In gene­ral, ser­vi­ce pro­vi­si­on in Slo­va­kia is a big mess. I’m curi­ous when we will final­ly ​“grow out of” that. I don’t like inde­ci­si­on, espe­cial­ly in work matters.

Use Facebook to Comment on this Post