2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Stránske

Hits: 2238

Strán­ske dosta­lo názov pod­ľa prí­krych strá­ňav, kto­ré ho obklo­pu­jú. Prvá zmien­ka o ňom je z roku 1368. Výstav­ba kos­to­lu svä­tej Hele­ny zača­la v roku 1368. V roku 1858 zeme­tra­se­nie kos­tol sil­ne poško­di­lo, v roku 1877 bol uzav­re­tý. Dnes je zo sta­ro­by­lé­ho kos­to­la len zrú­ca­ni­na. Pri Strán­skom sa nachá­dza his­to­ric­ká ces­ta zo 14. sto­ro­čia. Dnes je medzi Rajec­ký­mi Tep­li­ca­mi a Strán­skym, medzi Rajec­ký­mi kúpeľ­mi a zrú­ca­ni­nou gotic­ké­ho kos­to­lí­ka svä­tej Hele­ny v Strán­skom. Dnes je to 2 km dlhá poľ­ná ces­ta, z kto­rej vid­no Lúčan­skú Malú Fat­ru s vrchol­mi Min­čol, Veľ­ká Lúka, Kľak. Sme­rom na juho­zá­pad sú Strá­žov­ské vrchy, na zápa­de sú Súľov­ské vrchy. Pozdĺž ces­ty bolo vysa­de­ných 25 list­na­tých stro­mov (Infor­mač­ná tabuľa).


Strán­ske got its name from the ste­ep slo­pes that sur­round it. The first men­ti­on of it dates back to 1368. The cons­truc­ti­on of the Church of St. Hele­na began in 1368. In 1858, an eart­hqu­ake hea­vi­ly dama­ged the church, and in 1877, it was clo­sed. Today, only the ruins of the ancient church remain. Near Strán­ske, the­re is a his­to­ri­cal road from the 14th cen­tu­ry. It stret­ches bet­we­en Rajec­ké Tep­li­ce and Strán­ske, con­nec­ting the spa town of Rajec­ké Tep­li­ce with the ruins of the Got­hic Church of St. Hele­na in Strán­ske. The road, now 2 km long, offers vie­ws of Lúčan­ská Malá Fat­ra with the peaks of Min­čol, Veľ­ká Lúka, and Kľak. Towards the sout­hwest, you can see the Strá­žov­ské Vrchy, whi­le the Súľov­ské Vrchy are visib­le to the west. Along the road, 25 deci­du­ous tre­es have been plan­ted (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Myjava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Brezová pod Bradlom

Hits: 2713

Mes­to leží na roz­hra­ní Malých Kar­pátMyjav­skej pahor­ka­ti­ny. Rímsko-​katolícky kos­tol Najs­vä­tej­šej tro­j­i­ce je z roku 1650, evan­je­lic­ký kos­tol z roku 1874. Nachá­dza sa tu aj jedi­ný pom­ník Jana Husa na Slo­ven­sku (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Ku kon­cu roka 2010 tu žilo 5251 oby­va­te­ľov na plo­che 41.08 km2 (bre​zo​va​.sk). Má tie­to čas­ti: Minár­či­ny, Štver­ník, Hur­ba­no­va doli­na, Žried­lo­va doli­na (Židov­ské). Prvá písom­ná zbier­ka je z roku 1263, trva­lej­šie osíd­le­nie začí­na v 15. sto­ro­čí. V roku 1568 pat­ri­la Bre­zo­vá pod Čach­tic­ké pan­stvo. Ten­to kraj sa stal blíz­ky Štú­rov­skej gene­rá­cii, v rokoch 18481849 sa stal výcho­dis­kom národ­né­ho hnu­tia. Po roku 1918 v Bre­zo­vej vznik­la prvá meš­tian­ska ško­la na Slo­ven­sku. Mohy­la Milan Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka na Brad­le bola posta­ve­ná v roku 1928. Pôso­bí tu diva­del­ný súbor Joze­fa Milo­sla­va Hur­ba­na. Folk­lór­ny súbor Bre­zo­vá vzni­kol v roku 1966. Z Bre­zo­vej pochá­dzal herec Ján Bzdúch (Wiki​pe​dia​.sk).


The town is situ­ated at the junc­ti­on of the Small Car­pat­hians and the Myja­va Hills. The Roman Cat­ho­lic Church of the Holy Tri­ni­ty dates back to 1650, whi­le the Evan­ge­li­cal Church was built in 1874. It is also home to the only monu­ment to Jan Hus in Slo­va­kia (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). By the end of 2010, the town had a popu­la­ti­on of 5,251 inha­bi­tants wit­hin an area of 41.08 km² (bre​zo​va​.sk). It con­sists of the fol­lo­wing parts: Minár­či­ny, Štver­ník, Hur­ba­no­va doli­na, Žried­lo­va doli­na (Židov­ské). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1263, and more per­ma­nent sett­le­ment began in the 15th cen­tu­ry. In 1568, Bre­zo­vá belo­n­ged to the Čach­ti­ce esta­te. This regi­on beca­me clo­se to the Štúr gene­ra­ti­on, and from 1848 to 1849, it beca­me a star­ting point for the nati­onal move­ment. After 1918, the first civic scho­ol in Slo­va­kia was estab­lis­hed in Bre­zo­vá. The Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik Bar­row on Brad­lo was built in 1928. The town hosts the the­a­ter ensem­ble of Jozef Milo­slav Hur­ban. The Bre­zo­vá Folk Ensem­ble was foun­ded in 1966. Actor Ján Bzdúch hai­led from Bre­zo­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

Hits: 3493

Jur­ko je loka­li­ta v Považ­skom Inov­ci, kde dýcha his­tó­ria. Neďa­le­ko od Nit­rian­skej Blat­ni­ce, pod vrchom Mar­hát. Na Jur­ko­vi som bol vždy, keď som šiel z Nit­rian­skej Blat­ni­ce na Mar­hát. Naj­mä na Sil­ves­tra. Slo­va­nia tu mali kedy­si svo­ju kul­tú­ru. Nachá­dza sa tu kos­to­lík – Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja, kto­rá je baro­ko­vou pre­stav­bou star­šej Rotun­dy Jur­ko. Rotun­da je dato­va­ná ešte pred obdo­bie Veľ­kej Mora­vy (Kru­pa, Galo, 2009), do 1. tre­ti­ny 9. sto­ro­čia. V 11. – 13. sto­ro­čí a v roku 1530 doš­lo k sta­veb­ným úpra­vám na loka­li­te. V roku 1655 bola pri­sta­ve­ná veža, pus­tov­ňa a ško­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Okrem iné­ho sa tu kona­jú Svä­to­ju­raj­ské púte a tzv. turis­tic­ké svä­té omše (Kru­pa, Galo, 2009). Pút­ni­ci sa tu schá­dza­jú už od roku 1530, vždy po sviat­ku svä­té­ho Jura­ja, 24. aprí­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú, že v oko­lí kos­to­lí­ka bol cin­to­rín dato­va­ný do polo­vi­ce 11. sto­ro­čia (Kru­pa, Galo, 2009). K Jur­ko­vi vedie via­ce­ro ciest, kto sa po nich vydá, ocit­ne sa na veľ­mi sta­rej his­to­ric­kej ces­te, kto­rá v minu­los­ti spá­ja­la Ponit­rie s Pova­žím, pokra­ču­júc na Mora­vu. Architektonicko-​historický a arche­olo­gic­ký výskum v rokoch 1973 – 75 uká­zal zho­du roz­me­rov so základ­mi rotun­dy na veľ­ko­mo­rav­skom dvor­ci Kos­te­lec – Duco­vé, kto­rý je vzdia­le­ný 7 km. Roz­diel je len pár cen­ti­met­rov (Dori­ca, 2013). Roz­me­ry sú odvo­de­né od lon­go­bard­skej sto­py, kto­rá má 36.5 cm. Vnú­tor­né prie­me­ry oboch rotúnd sú 730 cm, hrúb­ka ich múrov je 73 cm. Rov­na­ké roz­me­ry má aj dvo­jap­si­do­vá rotun­da v Mikul­či­ciach. Naj­star­šie čas­ti stav­by sú kru­ho­vá rotun­da a pod­ko­vo­vi­tá apsi­da. Mala neoby­čaj­ne plyt­ké zákla­dy, 2030 cm hlbo­ké, ale mies­ta­mi opre­té o skal­né pod­lo­žie (slo​van​ske​-hra​dis​ka​.blogs​pot​.com).

Arche­olo­gic­ký výskum vie­dol Ale­xan­der Rutt­kay, kto­rý skú­mal aj bliž­šie oko­lie. V loka­li­te Púsť vyko­pal dva veľ­ko­mo­rav­ské veľ­mož­ské dvor­ce z obdo­bia 910. sto­ro­čia a osa­du, kto­rá v prie­be­hu 13. sto­ro­čia zanik­la (Dori­ca, 2013), Oby­va­te­lia sa pre­su­nu­li do niž­ších polôh. Síd­lis­ko dvor­co­vé­ho typu bolo oboh­na­né pali­sá­dou (wiki​pe​dia​.sk). Boli obja­ve­né dva pali­sá­do­vé dvor­ce, v kto­rých sa našlo asi 150 kos­tro­vých hro­bov, nie­kto­ré so strie­bor­ný­mi šper­ka­mi (rotun​da​jur​ko​.sk). Star­ší, väč­ší dvo­re bol neskôr nahra­de­ný men­ším útva­rom. V 11. sto­ro­čí so síd­lis­ka vznik­la neopev­ne­ná osa­da s prí­byt­ka­mi (wiki​pe​dia​.sk). Veľa arte­fak­tov dokla­du­je ťaž­bu a spra­co­va­nie želez­nej rudy (rotun​da​jur​ko​.sk) so sva­hov Mar­há­tu (wiki​pe​dia​.sk). Našli sa tu hal­dy hlu­ši­ny a limo­nit (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). 

Bráz­dy sved­čia o poľ­no­hos­po­dár­stve (wiki​pe​dia​.sk). Odkry­té okno na juho­zá­pad­nej stra­ne rotun­dy je star­šie ako podob­ne okno na Kos­to­le svä­tej Mar­gi­ty v Kop­ča­noch. Mož­no ho zara­diť do pred­ro­mán­ske­ho obdo­bia (rotun​da​jur​ko​.sk). Po záni­ku osa­dy v 13. sto­ro­čí sa rotun­da pozvoľ­ne meni­la na ruiny. Maji­teľ­ka tunaj­ších lesov Mária Tur­zo­vá dala kos­to­lík upra­viť, resp. vztý­čiť. Avšak aj po tej­to reno­vá­cii začal kos­to­lík pust­núť. V roku 1655 kos­to­lík upra­vi­li do dneš­nej baro­ko­vej podo­by. V pus­tov­ni býva­li pus­tov­ní­ci až do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako škol­skí bra­tia v tunaj­šej ško­le. Ško­la sa asi od roku 1850 využí­va­la ako poľov­níc­ka sta­ni­ca, neskôr ako horá­reň, kto­rú asa­no­va­li v roku 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Jur­ko is a loca­li­ty in Považ­ský Ino­vec whe­re his­to­ry comes ali­ve. It is loca­ted near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, below the Mar­hát hill. I have alwa­ys visi­ted Jur­ko when tra­ve­ling from Nit­rian­ska Blat­ni­ca to Mar­hát, espe­cial­ly on New Yea­r’s Eve. The Slavs once had the­ir cul­tu­re here. The site fea­tu­res a church, the Cha­pel of St. Geor­ge, which is a Baro­que recons­truc­ti­on of the older Rotun­da Jur­ko. The Rotun­da dates back to the 1st third of the 9th cen­tu­ry, befo­re the Gre­at Mora­vian peri­od. In the 11th-​13th cen­tu­ries and in 1530, the­re were cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons at the site. In 1655, a tower, her­mi­ta­ge, and scho­ol were added (rotun​da​jur​ko​.sk). Svä­to­ju­raj­ské púte (St. Geor­ge­’s Pilg­ri­ma­ges) and tou­rist mas­ses are held here, att­rac­ting pilg­rims sin­ce 1530, alwa­ys after the feast of St. Geor­ge on April 24 (rotun​da​jur​ko​.sk). Archa­e­olo­gi­cal finds indi­ca­te a ceme­te­ry dating back to the mid-​11th cen­tu­ry in the vici­ni­ty of the church (Kru­pa, Galo, 2009). Seve­ral roads lead to Jur­ko, and tho­se who fol­low them find them­sel­ves on a very old his­to­ri­cal road that con­nec­ted Ponit­rie with Pova­žie, con­ti­nu­ing to Moravia.

Architectural-​historical and archa­e­olo­gi­cal rese­arch from 1973 – 75 reve­a­led dimen­si­ons mat­ching the foun­da­ti­ons of a rotun­da at the Gre­at Mora­vian court in Kos­te­lec – Duco­vé, loca­ted 7 km away. The dimen­si­ons, deri­ved from the Lom­bard foot mea­su­ring 36.5 cm, show that both rotun­das have inter­nal dia­me­ters of 730 cm and wall thick­nes­ses of 73 cm. The oldest parts of the struc­tu­re are the cir­cu­lar rotun­da and horseshoe-​shaped apse. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch was led by Ale­xan­der Rutt­kay, who also explo­red the sur­roun­ding area. In the Púsť loca­li­ty, he une­art­hed two Gre­at Mora­vian nob­le­ma­n’s courts from the 9th-​10th cen­tu­ries and a sett­le­ment that disap­pe­a­red in the 13th cen­tu­ry. The sett­le­ment was for­ti­fied with a pali­sa­de and con­tai­ned around 150 ske­le­tal gra­ves, some with sil­ver jewel­ry (rotun​da​jur​ko​.sk). The lar­ger, older court was later repla­ced by a smal­ler struc­tu­re. In the 11th cen­tu­ry, an unfor­ti­fied sett­le­ment with dwel­lings emer­ged from the site. Nume­rous arti­facts con­firm iron ore mining and pro­ces­sing in the area, with evi­den­ce of iron slag and limo­ni­te heaps.

Plo­wed fur­ro­ws indi­ca­te agri­cul­tu­re, and an unco­ve­red win­dow on the sout­hwest side of the rotun­da pre­da­tes a simi­lar win­dow in the Church of St. Mar­ga­ret in Kop­ča­ny, possib­ly belo­n­ging to the pre-​Romanesque peri­od (rotun​da​jur​ko​.sk). After the sett­le­men­t’s demi­se in the 13th cen­tu­ry, the rotun­da gra­du­al­ly beca­me ruins. The owner of the local forests, Mária Tur­zo­vá, had the church reno­va­ted or res­to­red. Howe­ver, even after this reno­va­ti­on, the church began to decay. In 1655, the church was modi­fied into its cur­rent Baro­que form. Her­mits lived in the her­mi­ta­ge until the first half of the 19th cen­tu­ry, ser­ving as lay brot­hers in the local scho­ol. From around 1850, the scho­ol was used as a hun­ting lod­ge and later as a moun­tain hut, which was aban­do­ned in 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Dokumenty, Stavby

Cintoríny

Hits: 1428

Cin­to­rín je mies­to, kde sú pocho­vá­va­ní zosnu­lí. Je dôle­ži­tým mies­tom v spo­loč­nos­ti, kde sa vyjad­ru­je piet­ne spo­mí­na­nie na zosnu­lých a kde sa odrá­ža kul­tú­ra a tra­dí­cie týka­jú­ce sa smr­ti a poh­re­bov. Väč­ši­na cin­to­rí­nov obsa­hu­je hro­by ozna­če­né náhrob­ný­mi kameň­mi ale­bo pom­ník­mi, kto­ré môžu obsa­ho­vať infor­má­cie o zosnu­lom, ako naprí­klad meno, dátum naro­de­nia a úmr­tia. Oko­lo hro­bov môžu byť umiest­ne­né rôz­ne ozdo­by, kve­ty a iné sym­bo­ly. Exis­tu­jú rôz­ne dru­hy cin­to­rí­nov, vrá­ta­ne verej­ných a súkrom­ných, nábo­žen­ských a seku­lár­nych. Nie­kto­ré kul­tú­ry majú tra­dič­né obra­dy spo­je­né s náv­šte­vou cin­to­rí­na, naprí­klad v urči­té dni v roku, kedy sa spo­mí­na na zosnu­lých. Cin­to­rí­ny môžu byť tiež mies­tom his­to­ric­kej hod­no­ty, keď­že mno­hé star­šie cin­to­rí­ny obsa­hu­jú náhrob­ky význam­ných osob­nos­tí, umel­cov ale­bo his­to­ric­kých postáv.


A ceme­te­ry is a pla­ce whe­re the dece­a­sed are buried. It is an impor­tant site in socie­ty whe­re res­pect­ful remem­bran­ce of the depar­ted is expres­sed, ref­lec­ting the cul­tu­re and tra­di­ti­ons rela­ted to death and fune­rals. Most ceme­te­ries con­tain gra­ves mar­ked by tomb­sto­nes or monu­ments that may inc­lu­de infor­ma­ti­on about the dece­a­sed, such as the­ir name, date of birth, and date of death. Vari­ous deco­ra­ti­ons, flo­wers, and other sym­bols may be pla­ced around the graves.

The­re are dif­fe­rent types of ceme­te­ries, inc­lu­ding pub­lic and pri­va­te, reli­gi­ous and secu­lar. Some cul­tu­res have tra­di­ti­onal ritu­als asso­cia­ted with visi­ting ceme­te­ries, espe­cial­ly on spe­ci­fic days of the year dedi­ca­ted to remem­be­ring the dece­a­sed. Ceme­te­ries can also be pla­ces of his­to­ri­cal value, as many older ceme­te­ries fea­tu­re tomb­sto­nes of sig­ni­fi­cant indi­vi­du­als, artists, or his­to­ri­cal figures.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Kríže

Hits: 1933

Krí­že sú sym­bo­lic­ké a nábo­žen­ské objek­ty, kto­ré majú význam v rôz­nych kul­tú­rach a nábo­žen­ských tra­dí­ciách. Ich tvar a význam môžu byť rôz­no­ro­dé, a pre­to majú uni­ver­zál­nu ale­bo oso­bit­nú hod­no­tu pre rôz­ne komu­ni­ty. V kres­ťan­stve je kríž jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších sym­bo­lov. Je to sym­bol utr­pe­nia, zmŕt­vychvs­ta­nia a náde­je spo­je­ný s Ježi­šo­vým krí­žom. Krí­že sú roz­ší­re­né v kres­ťan­ských kos­to­loch, na cin­to­rí­noch, a môžu byť aj súčas­ťou nábo­žen­ských obra­zov ale­bo osob­ných pred­me­tov vie­ry. Kres­ťan­ské krí­že majú čas­to cha­rak­te­ris­tic­ký tvar s vodo­rov­ným rame­nom nad ver­ti­kál­nym, ale exis­tu­jú rôz­ne varian­ty toh­to sym­bo­lu. V iných nábo­žen­stvách a kul­tú­rach môžu exis­to­vať rôz­ne for­my krí­žov ale­bo iné podob­né sym­bo­ly s odliš­ným význa­mom. Naprí­klad v hin­du­iz­me a budd­hiz­me exis­tu­jú sym­bo­ly s podob­ným vzhľa­dom, ale s iným duchov­ným význa­mom. Aj v rám­ci kres­ťan­stva exis­tu­jú rôz­ne varian­ty krí­ža, ako naprí­klad kríž s rame­na­mi v tva­re pís­me­na T” – tzv. kríž svä­té­ho Andre­ja, ale­bo kríž bez vodo­rov­né­ho rame­na – tzv. gréc­ky kríž.


Cros­ses are sym­bo­lic and reli­gi­ous objects that hold sig­ni­fi­can­ce in vari­ous cul­tu­res and reli­gi­ous tra­di­ti­ons. The­ir sha­pes and mea­nings can be diver­se, giving them a uni­ver­sal or par­ti­cu­lar value for dif­fe­rent com­mu­ni­ties. In Chris­tia­ni­ty, the cross is one of the most impor­tant sym­bols, repre­sen­ting suf­fe­ring, resur­rec­ti­on, and hope asso­cia­ted with the cru­ci­fi­xi­on of Jesus. Cros­ses are wides­pre­ad in Chris­tian chur­ches, ceme­te­ries, and can also be part of reli­gi­ous art­works or per­so­nal items of faith. Chris­tian cros­ses often have a dis­tinc­ti­ve sha­pe with a hori­zon­tal beam abo­ve a ver­ti­cal one, but the­re are vari­ous varia­ti­ons of this sym­bol. In other reli­gi­ons and cul­tu­res, dif­fe­rent forms of cros­ses or simi­lar sym­bols with dis­tinct spi­ri­tu­al mea­nings may exist. For ins­tan­ce, in Hin­du­ism and Budd­hism, the­re are sym­bols with a simi­lar appe­a­ran­ce but car­ry­ing dif­fe­rent spi­ri­tu­al sig­ni­fi­can­ce. Even wit­hin Chris­tia­ni­ty, the­re are vari­ous cross variants, such as the cross with arms sha­ped like the let­ter T” (kno­wn as the St. Andre­w’s Cross) or the cross wit­hout a hori­zon­tal beam (kno­wn as the Gre­ek cross).


Use Facebook to Comment on this Post