2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Piešťanské, Slovenské, V čase

Dušičky a sviatok Všetkých svätých

skala
Hits: 7597

Kres­ťan­ský svia­tok Všet­kých svä­tých pri­pa­dá na 1. novem­ber. 2. novem­ber pri­slú­cha Spo­mien­ke na všet­kých ver­ných zosnu­lých – Dušič­kám. Latin­sky In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum (Wiki​pe​dia​.cz). V oba tie­to dni čas­tej­šie nav­šte­vu­je­me cin­to­rí­ny, hro­by zdo­bí­me kvet­mi, ven­ca­mi, zapa­ľu­je­me svieč­ky na pamiat­ku. Je to sym­bol vie­ry na več­ný život (Vlk). Spo­mien­kou na našich zosnu­lých blíz­kych im vzdá­va­me úctu a vyjad­ru­je­me, že ostá­va­jú žiť v našich srd­ciach (teraz​.sk). Na výcho­de sa od 4. sto­ro­čia slá­vi svia­tok všet­kých muče­ní­kov (Wiki­pe­dia CZ). Sláv­nosť Všet­kých svä­tých vychá­dza z his­to­ric­kej uda­los­ti zasvä­te­nia rím­ske­ho Pant­he­ónu Pan­ne Márii a všet­kým svä­tým muče­ní­kom 13. mája 609 (kato​lik​.cz). V 8. sto­ro­čí sa v Írsku a Anglic­ku začal slá­viť svia­tok Všet­kých svä­tých 1. novem­bra, v Ríme od 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia CZ). 1. novem­bra snáď z dôvo­du, že Ket­li začí­na­li v ten­to deň nový rok (kato​lik​.cz). Oby­va­teľ­stvo kelt­ské­ho pôvo­du sa v noci z 31. októb­ra na 1. novem­bra a dru­idi lúči­li s letom pat­ria­cim bohy­ni živo­ta a víta­li vlá­du knie­ža­ťa smr­ti Sam­hai­na, kto­rý vlá­dol zime (teraz​.sk). Pamiat­ka všet­kých zosnu­lých (Dušič­ky) je spo­mien­kou na zosnu­lých. Mod­lit­ba za zomre­tých pat­rí ku naj­star­ším kres­ťan­ským tra­dí­ciám a spo­mien­ka na mŕt­vých je súčas­ťou kaž­dej omše. Pamiat­ka sa obja­vu­je po roku 998 vo fran­cúz­skom bene­dik­tín­skom kláš­to­re Clu­ny. Od roku 1915, kedy v prvej sve­to­vej voj­ne zahy­nu­lo veľ­ké množ­stvo ľudí, môžu kňa­zi celeb­ro­vať v ten­to deň tri omše. V minu­los­ti sa na nie­kto­rých dedi­nách čes­ké­ho a morav­ské­ho vidie­ka piek­lo zvlášt­ne peči­vo nazý­va­né ​“dušič­ky”, kto­rým sa obda­ro­vá­va­li pocest­ní, žob­rá­ci a chu­dob­ní (kato​lik​.cz). Svia­tok All hal­low even zna­me­ná doslov­ne pred­ve­čer všet­kých svä­tých. Z neho vzni­kol naj­mä v USA s obľu­bou slá­ve­ný svia­tok Hal­lo­we­en. Jeho pôvod je spá­ja­ný s kelt­ským sviat­kom Sam­hain (čítaj ​“sou­in”, ​“sau­in”). V ten­to deň mohol aj živý člo­vek nav­ští­viť pod­sve­tie. Kel­ti zvyk­li chys­tať pre duše pohos­te­nie. Celý ritu­ál mal zais­tiť oby­va­te­ľom domu pokoj od zlých duchov a ochra­nu dob­rý­mi duch­mi. Mas­ky stríg a oheň mali pomôcť zahnať démo­nov viesť dob­ré duše do ríše smr­ti. Írska legen­da hovo­rí o Jac­ko­vi O‘Laternovi, kto­rý bol opi­lec, kto­ré­ho nebo odvr­h­lo pre pod­lé sprá­va­nie. Pek­lo ho však nesme­lo pri­jať, pre­to­že od diab­la pod­vo­dom dostal špe­ciál­ny sľub. Jeho duch odvte­dy putu­je po celom sve­te s lam­pá­šom z tek­vi­ce. Tak­to vzni­kol zvyk dávať na okná a rím­sy tek­vi­ce. Ľudia veria, že Jack si vez­me svet­lo a ochrá­ni ich pred zlý­mi duch­mi (diva​.sk).

Chris­tian holi­day All Saints’ Day falls on Novem­ber 1st. Novem­ber 2nd is dedi­ca­ted to the Memo­ry of All the Faith­ful Depar­ted – All Souls’ Day. In Latin, it is cal­led ​“In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum” (Wiki​pe​dia​.cz). On both of the­se days, we more often visit ceme­te­ries, deco­ra­te gra­ves with flo­wers and wre­aths, and light cand­les in the­ir memo­ry. It is a sym­bol of faith in eter­nal life (Vlk). By remem­be­ring our dece­a­sed loved ones, we pay them res­pect and express that they con­ti­nue to live in our hearts (teraz​.sk). In the East, the feast of all mar­tyrs has been celeb­ra­ted sin­ce the 4th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). The celeb­ra­ti­on of All Saints’ Day ori­gi­na­tes from the his­to­ri­cal event of the con­sec­ra­ti­on of the Roman Pant­he­on to the Vir­gin Mary and all the holy mar­tyrs on May 13, 609 (kato​lik​.cz). In the 8th cen­tu­ry, the feast of All Saints began to be celeb­ra­ted on Novem­ber 1st in Ire­land and England, and in Rome from the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). Per­haps on Novem­ber 1st becau­se the Celts star­ted the new year on this day (kato​lik​.cz). The Cel­tic popu­la­ti­on bid fare­well to the god­dess of life and wel­co­med the rule of the prin­ce of death Sam­hain on the night of Octo­ber 31st to Novem­ber 1st, mar­king the begin­ning of win­ter (teraz​.sk). The com­me­mo­ra­ti­on of all the dece­a­sed (All Souls’ Day) is a remem­bran­ce of the depar­ted. Pra­y­er for the dece­a­sed is one of the oldest Chris­tian tra­di­ti­ons, and the remem­bran­ce of the dead is part of eve­ry Mass. The com­me­mo­ra­ti­on appe­a­red after 998 in the French Bene­dic­ti­ne monas­te­ry of Clu­ny. Sin­ce 1915, when a lar­ge num­ber of peop­le died in World War I, priests can celeb­ra­te three Mas­ses on this day. In the past, in some vil­la­ges in the Czech and Mora­vian coun­try­si­de, a spe­cial pas­try cal­led ​“dušič­ky” (litt­le souls) was baked, which was given to tra­ve­lers, beg­gars, and the poor (kato​lik​.cz). The holi­day All Hal­low Even lite­ral­ly means the eve of All Saints. From it, the holi­day Hal­lo­we­en, espe­cial­ly celeb­ra­ted in the USA, ori­gi­na­ted. Its ori­gin is asso­cia­ted with the Cel­tic fes­ti­val Sam­hain (pro­noun­ced ​“sou­in”, ​“sau­in”). On this day, a living per­son could visit the under­world. The Celts used to pre­pa­re a feast for the souls. The who­le ritu­al was to ensu­re the inha­bi­tants of the hou­se pea­ce from evil spi­rits and pro­tec­ti­on by good spi­rits. Masks of wit­ches and fire were sup­po­sed to help dri­ve away demons and lead good souls to the realm of death. The Irish legend tells of Jack O’Lan­tern, a drun­kard who was rejec­ted by both hea­ven and hell for his vile beha­vi­or. Howe­ver, hell could not accept him becau­se he had rece­i­ved a spe­cial pro­mi­se from the devil through dece­it. Sin­ce then, his spi­rit has been tra­ve­ling around the world with a pump­kin lan­tern. This is how the cus­tom of pla­cing pump­kins on win­do­ws and sills ori­gi­na­ted. Peop­le belie­ve that Jack takes the light and pro­tects them from evil spi­rits (diva​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Obľúbené odkazy

skala
Hits: 26968

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Rakúsy – obec pod Tatrami

skala
Hits: 2657

Rakú­sy sú obec pod Vyso­ký­mi Tat­ra­mi, neďa­le­ko od Spiš­skej Belej, seve­ro­zá­pad­ne od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nan­tým je pohľad na Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít a Slav­kov­ský štít a Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Obec sa po prvý krát spo­mí­na v roku 1288 pod náz­vom Rokus. Zakla­da­te­lia boli nemci. Prav­de­po­dob­ne obec vytvo­ri­li na mies­te dubo­vé­ho lesa. V roku 1294 polo­vi­cu obce kúpil Henc s Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). Neďa­le­ko obce sa našli napr. bron­zo­vé meče s plnou ruko­vä­ťou. V roku 1700 žilo v obci 231 oby­va­te­ľov. Naj­viac Slo­vá­kov priš­lo do obce v obdo­bí rokov 1870 – 1910, oso­bit­ne zo Ždia­ru. Po roku 1945 sa muse­li Nemci po 700 roč­nom poby­te odsťa­ho­vať do Nemec­ka. Namies­to nich do obce priš­li Rómo­via. V súčas­nos­ti žije v obci 2300 oby­va­te­ľov, 76 % z nich je Rómov (raku​sy​.sk). V minu­los­ti remes­lá drža­li v obci Nemci. Po ich odcho­de remes­lá upad­li, čo sa mení až v 21. sto­ro­čí (raku​sy​.sk). Na plo­che 6.34 km2 tu žije 3 007 oby­va­te­ľov. Rakú­sy ležia v nad­mor­skej výš­ke 676 met­rov nad morom (raku​sy​.sk). V obci je rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na bis­ku­pa z roku 1883 a evan­je­lic­ký kos­tol z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Rakú­sy is a vil­la­ge bene­ath the High Tatras, near Spiš­ská Belá, nort­hwest of Kež­ma­rok (Peter Kac­lík). The domi­nant view inc­lu­des Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít, and Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). The vil­la­ge is first men­ti­oned in 1288 under the name Rokus, foun­ded by Ger­mans. Pre­su­mab­ly, the vil­la­ge was estab­lis­hed in a loca­ti­on cove­red by an oak forest. In 1294, Henc from Kež­ma­rok pur­cha­sed half of the vil­la­ge (raku​sy​.sk). Bron­ze swords with full hand­les were found near the village.

In 1700, the vil­la­ge had 231 resi­dents. The lar­gest influx of Slo­vaks to the vil­la­ge occur­red bet­we­en 1870 and 1910, espe­cial­ly from Ždiar. After 1945, Ger­mans, who had lived in the vil­la­ge for 700 years, had to move to Ger­ma­ny. In the­ir pla­ce, the Roma com­mu­ni­ty sett­led in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 2,300 resi­dents, with 76% of them being Roma (raku​sy​.sk). In the past, Ger­mans were enga­ged in crafts in the vil­la­ge. After the­ir depar­tu­re, the crafts dec­li­ned, which is chan­ging in the 21st cen­tu­ry (raku​sy​.sk). The vil­la­ge covers an area of 6.34 km², with an alti­tu­de of 676 meters abo­ve sea level (raku​sy​.sk). The vil­la­ge fea­tu­res the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Mar­tin, built in 1883, and an evan­ge­li­cal church from 1792 (Wiki­pe­dia).

Raku­sy to wieś poło­żo­na pod Wyso­ki­mi Tat­ra­mi, nie­da­le­ko od Spiš­skiej Bełej, na północ­ny zachód od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nu­jący widok to Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít oraz Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Wieś po raz pier­ws­zy wspo­mi­na­na jest w 1288 roku pod nazwą Rokus. Zało­ży­cie­la­mi byli Niem­cy. Pra­wdo­po­dob­nie wieś pows­ta­ła na miejs­cu dębo­we­go lasu. W 1294 roku poło­wę wsi zaku­pił Henc z Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). W pobli­żu wsi zna­le­zi­ono m.in. brązo­we miec­ze z pełnym uchwy­tem. W 1700 roku w miejs­co­wo­ści miesz­ka­ło 231 osób. Naj­wi­ęcej Sło­wa­ków przy­by­ło do wsi w latach 1870 – 1910, szc­ze­gól­nie z Ždia­ru. Po 1945 roku Niem­cy musie­li opu­ścić wieś po 700 latach poby­tu i prze­nie­ść się do Nie­miec. W zamian za nich do wsi przy­by­li Romo­wie. Obe­cnie w miejs­co­wo­ści miesz­ka 2300 osób, z cze­go 76% to Romo­wie (raku​sy​.sk). W przes­zło­ści rze­mi­osła w miejs­co­wo­ści utr­zy­my­wa­li Niem­cy. Po ich ode­jściu rze­mi­osła podu­pa­dły, co zmie­nia się dopie­ro w XXI wie­ku (raku​sy​.sk). Na powierzch­ni 6,34 km² żyje tu 3007 miesz­ka­ńców. Raku­sy leżą na wyso­ko­ści 676 met­rów nad pozi­omem mor­za (raku​sy​.sk). W wios­ce znaj­du­je się kości­ół kato­lic­ki św. Mar­ci­na z roku 1883 oraz kości­ół ewan­ge­lic­ki z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Beckov

skala
Hits: 3610

Bec­kov leží na Pova­ží sever­ne od Nové­ho Mes­ta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1208. Z lis­ti­ny Belu IV. vyplý­va, že Bec­kov bol krá­ľov­ským mes­tom od roku 1238. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Bol jed­ným z prvých stre­do­ve­kých miest na Pova­ží (Wiki­pe­dia). Dôle­ži­tú úlo­hu pri osíd­ľo­va­ní hra­lo povo­die Váhu, sta­rá diaľ­ko­vá ces­ta, brod pod vyčnie­va­jú­cim bra­lom, roz­siah­le pas­tvi­ny a les (obec​-bec​kov​.sk). Naj­star­šie osíd­le­nie kata­stru Bec­ko­va je dolo­že­né už z pale­oli­tu (Bár­ta J., 1985: Nové. pale­oli­tic­ké síd­lis­ká v okre­se Tren­čín. In: Are­che­olo­gic­ké výsku­my a nále­zy na Slo­ven­sku, v r. 1984, Nit­ra, s. 267). Z rím­skej doby (0−400 n.l) pochá­dza síd­lis­ko na Ráte. Obja­ve­ných bolo 31 polo­zem­níc, 46 zásob­ných jám, 45 kolo­vých jám, 6 pecí (jed­na chle­bo­vá, dve žele­ziar­ske) a iné pred­me­ty. V tej­to, vte­dy ger­mán­skej osa­de, vyrá­ba­li žele­zo, kera­mi­ku, tka­li lát­ku, mle­li obi­lie, brú­si­li nástro­je. Osíd­le­nie tu pre­tr­vá­va­lo do začiat­ku 5. sto­ro­čia (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Záchran­ný výskum v Bec­ko­ve, AVANS, Nit­ra). V ran­nom stre­do­ve­ku sa arche­olo­gic­kým výsku­mom potvr­di­la exis­ten­cia vyspe­lé­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho síd­lis­ka na hra­de (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Hrad Bec­kov, Pamiat­ko­vý ústav Bra­ti­sla­va, p. 28). Potvr­de­ná bola aj slo­van­ská osa­da (Točík A.: Nále­zo­vá sprá­va 7312⁄75, AÚ SAV, Nit­ra). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Pes­tú­na, kláš­tor Fran­tiš­ká­nov z roku 1690 – 1692, gotic­ký rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na Krá­ľa z roku 1424 a evan­je­lic­ký kos­tol z rokov 1791 – 1792. Kaž­dý dru­hý júlo­vý víkend sa kona­jú Bec­kov­ské let­né sláv­nos­ti (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Bec­ko­ve sa naro­di­li: spi­so­va­teľ Jozef Milo­slav Hur­ban, maliar Ladi­slav Med­ňan­ský, geológ a pale­on­to­lóg Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský pat­ril k naj­výz­nam­nej­ším stre­do­európ­skym malia­rov posled­nej tre­ti­ny 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia (obec​-bec​kov​.sk).

Bec­kov is loca­ted in the Pova­žie regi­on north of Nové Mes­to nad Váhom. Abo­ve the vil­la­ge stands a cast­le. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland. It is the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1208. Accor­ding to a char­ter from Béla IV, Bec­kov beca­me a roy­al town in 1238. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland, the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). It was one of the first medie­val towns in the Pova­žie regi­on (Wiki­pe­dia). The Váh River basin, an ancient long-​distance road, a ford under the pro­mi­nent bral, exten­si­ve pas­tu­res, and forests pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the sett­le­ment (obec​-bec​kov​.sk). The oldest sett­le­ment in the Bec­kov ter­ri­to­ry dates back to the Pale­olit­hic peri­od (Bár­ta J., 1985: New Pale­olit­hic Sett­le­ments in the Tren­čín Dis­trict. In: Archa­e­olo­gi­cal Rese­arch and Finds in Slo­va­kia, in 1984, Nit­ra, p. 267). From the Roman era (0−400 AD), the­re is a sett­le­ment at Ráte. 31 pit-​houses, 46 sto­ra­ge pits, 45 post holes, 6 ovens (one bre­ad oven, two iron­wor­king ovens), and other items were dis­co­ve­red. In this, then-​Germanic sett­le­ment, they pro­du­ced iron, cera­mics, wove fab­ric, ground grain, and shar­pe­ned tools. The sett­le­ment per­sis­ted until the ear­ly 5th cen­tu­ry (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Res­cue Rese­arch in Bec­kov, AVANS, Nit­ra). In the ear­ly Midd­le Ages, archa­e­olo­gi­cal rese­arch con­fir­med the exis­ten­ce of an advan­ced Gre­at Mora­vian sett­le­ment on the cast­le (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Bec­kov Cast­le, Monu­ment Ins­ti­tu­te Bra­ti­sla­va, p. 28). The Sla­vic sett­le­ment was also con­fir­med (Točík A.: Report 7312⁄75, AÚ SAV, Nit­ra). In the vil­la­ge, the­re is the Church of Saint Pes­tún, the Fran­cis­can Monas­te­ry from 1690 – 1692, the Got­hic Roman Cat­ho­lic Church of Saint Step­hen the King from 1424, and the Evan­ge­li­cal Church from 1791 – 1792. Bec­kov Sum­mer Fes­ti­vi­ties take pla­ce eve­ry second wee­kend in July (Infor­ma­ti­on board). Notab­le indi­vi­du­als born in Bec­kov inc­lu­de wri­ter Jozef Milo­slav Hur­ban, pain­ter Ladi­slav Med­ňan­ský, geolo­gist and pale­on­to­lo­gist Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský was one of the most sig­ni­fi­cant Cen­tral Euro­pe­an pain­ters of the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries (obec​-bec​kov​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Hrachovište – krajina pod Plešivcom

skala
Hits: 2968

Hra­cho­viš­te je obec na Myja­ve. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1392 pod náz­vom Hra­cho­wich (hra​cho​vis​te​.sk). Význam­ný je baro­ko­vý rímsko-​katolícky kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z 18. sto­ro­čia (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Nad obcou je hora Ple­ši­vec. Pre­kvi­ta­lo tu v minu­los­ti koši­kár­stvo (hra​cho​vis​te​.sk). Obec leží na juho­vý­cho­de Myjav­skej pahor­ka­ti­ny a v Čach­tic­kých vrchoch pri úpä­tí Malých Kar­pát v doli­ne Jab­lon­ky. V roku 1715 tu bolo 51 domov. V súčas­nos­ti má obec 738 oby­va­te­ľov (hra​cho​vis​te​.sk). Kvô­li zápla­vám bolo Hra­cho­viš­te nie­ke­dy nazý­va­né kato­líc­ky­mi Benát­ka­mi. V 20. sto­ro­čí žil v obci Pavol Stra­ka, kto­rý sa dožil 116 rokov a bol nie­len naj­star­ším obča­nom Rakúsko-​Uhorska, ale prav­de­po­dob­ne aj Euró­py. K nie­kto­rým zau­jí­ma­vým zvy­kom pat­rí, že chlap­ci na Luciu cho­dil pooblie­ka­ní za diev­ča­tá, oby­čaj­ne v bie­lom, po domoch s husí­mi kríd­la­mi a opra­šo­va­li a ome­ta­li všet­ko, čo im priš­lo pod ruku (hra​cho​vis​te​.sk).

Hra­cho­viš­te is a vil­la­ge near Myja­va. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1392 under the name Hra­cho­wich (hra​cho​vis​te​.sk). The notab­le struc­tu­re is the Baro­que Roman Cat­ho­lic Church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary, dating from the 18th cen­tu­ry (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). Abo­ve the vil­la­ge is the Ple­ši­vec moun­tain. Bas­ket wea­ving thri­ved in the past (hra​cho​vis​te​.sk). The vil­la­ge is loca­ted in the sout­he­ast of the Myja­va Hills and in the Čach­ti­ce Moun­tains at the foot of the Small Car­pat­hians in the Jab­lon­ka Val­ley. In 1715, the­re were 51 hou­ses in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 738 inha­bi­tants (hra​cho​vis​te​.sk). Due to flo­ods, Hra­cho­viš­te was some­ti­mes cal­led the Cat­ho­lic Veni­ce. In the 20th cen­tu­ry, Pavol Stra­ka, who lived to be 116 years old, resi­ded in the vil­la­ge. He was not only the oldest citi­zen of Austria-​Hungary but like­ly also of Euro­pe. As for inte­res­ting tra­di­ti­ons, on St. Lucia­’s Day, boys used to dress up as girls, usu­al­ly in whi­te, with goose wings, and went from hou­se to hou­se dus­ting and swe­e­ping eve­ryt­hing in sight (hra​cho​vis​te​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post