Podprehora je časť kopaničiarskeho Krajného.
Podprehora is a part of the Krajné in the Kopaničiarske region.
Fotografie, akvaristika, radosť, poznanie
Podkylava je oblasť pri obci Krajné. Kopaničiarska obec Podkylava sa v roku 1709 spomína ako súčasť Čachtického panstva (Informačná tabuľa). Podkylava má dve časti: Zbehy a Podkylavu. Meno je odvodené od rovnomenného potoka. V minulosti bolo toto územie zalesnené, zlom nastal kopaničiarskym životom v 16. storočí. Vtedy sa začal les klčovať a vypaľovať s cieľom zisku úrodnej pôdy. Ženy sa paličkovaniu čipiek venovali ešte v polovici 20. storočia (podkylava.sk). O obci sa nachádza súbor hlinených domov, ojedinele aj so slamenou strechou. Vstupy do domov sú riešené výpustkom, steny sú vypletané prútím (Wikipedia).
Podkylava is an area near the village of Krajné. The hamlet of Podkylava was mentioned as part of the Čachtice estate in 1709 (Information Board). Podkylava consists of two parts: Zbehy and Podkylava. The name is derived from the stream of the same name. In the past, this area was forested, but a significant change occurred with the lifestyle of the „kopaničiari“ (settlers) in the 16th century. At that time, the forest began to be cleared and burned to obtain fertile land. Women were still engaged in lace bobbin-making in the mid-20th century (podkylava.sk). The village features a collection of clay houses, some with thatched roofs. The entrances to the houses are designed with a small protruding section, and the walls are woven with twigs (Wikipedia).
Beckov leží na Považí severne od Nového Mesta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva rieky Váh medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom (Informačná tabuľa). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208. Z listiny Belu IV. vyplýva, že Beckov bol kráľovským mestom od roku 1238. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva rieky Váh medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom (Informačná tabuľa). Bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí (Wikipedia). Dôležitú úlohu pri osídľovaní hralo povodie Váhu, stará diaľková cesta, brod pod vyčnievajúcim bralom, rozsiahle pastviny a les (obec-beckov.sk). Najstaršie osídlenie katastru Beckova je doložené už z paleolitu (Bárta J., 1985: Nové. paleolitické sídliská v okrese Trenčín. In: Arecheologické výskumy a nálezy na Slovensku, v r. 1984, Nitra, s. 267). Z rímskej doby (0-400 n.l) pochádza sídlisko na Ráte. Objavených bolo 31 polozemníc, 46 zásobných jám, 45 kolových jám, 6 pecí (jedna chlebová, dve železiarske) a iné predmety. V tejto, vtedy germánskej osade, vyrábali železo, keramiku, tkali látku, mleli obilie, brúsili nástroje. Osídlenie tu pretrvávalo do začiatku 5. storočia (Varsik V., Hanuliak M., Kovár B., 2004: Záchranný výskum v Beckove, AVANS, Nitra). V rannom stredoveku sa archeologickým výskumom potvrdila existencia vyspelého veľkomoravského sídliska na hrade (Kodoňová M., Tóthová Š., 1995: Hrad Beckov, Pamiatkový ústav Bratislava, p. 28). Potvrdená bola aj slovanská osada (Točík A.: Nálezová správa 7312/75, AÚ SAV, Nitra). V obci sa nachádza kostol svätého Pestúna, kláštor Františkánov z roku 1690 – 1692, gotický rímsko-katolícky kostol svätého Štefana Kráľa z roku 1424 a evanjelický kostol z rokov 1791 – 1792. Každý druhý júlový víkend sa konajú Beckovské letné slávnosti (Informačná tabuľa). V Beckove sa narodili: spisovateľ Jozef Miloslav Hurban, maliar Ladislav Medňanský, geológ a paleontológ Dionýz Štúr (Wikipedia), Hugolín Gavlovič (skonline.sk). Ladislav Medňanský patril k najvýznamnejším stredoeurópskym maliarov poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia (obec-beckov.sk).
Šípkové leží v nadmorskej výške 216 metrov nad morom, neďaleko od Piešťan. Na ploche 8.3 km2 tu žije 330 obyvateľov (sipkove.sk). V rokoch 1975 – 1992 bola obec miestnou časťou Vrbového. Najstaršie osídlenie chotára Šípkového pochádza z neolitu, zistilo sa na lokalite Dielce. Z obdobia mladšej a neskorej doby bronzovej sa našli nálezy v Zahumeniciach. V intraviláne obce sú nálezy zo stredoveku, z 14. – 16. storočia. Prvá písomná zmienka o Šípkovom (Sipkow, Sypko) pochádza z roku 1349. Ďalšie historické názvy obce: Sypkuo, Siko, Sibko, Sipkowe, Sipko, Sypkowe, Schipko, Csipkés. V roku 1598 bolo v obci 48 domov. Rodina Aponiovcov vlastnila majetky v obci až do roku 1874 (Marián Klčo).
Šípkové is located at an altitude of 216 meters above sea level, near Piešťany. With an area of 8.3 km2, it is home to 330 residents. Between 1975 and 1992, the village was a local part of Vrbové. The oldest settlement in the Šípkové area dates back to the Neolithic period, discovered at the Dielce site. Discoveries from the younger and late Bronze Age were found in Zahumenice. Within the village’s boundaries, there are medieval findings from the 14th to the 16th centuries. The first written mention of Šípkové (Sipkow, Sypko) dates back to 1349. Other historical names for the village include Sypkuo, Siko, Sibko, Sipkowe, Sipko, Sypkowe, Schipko, and Csipkés. In 1598, the village had 48 houses. The Aponiovcov family owned properties in the village until 1874 (Marián Klčo).
Podolie s rozlohou 17.24 km2 leží 11 km od Nového Mesta nad Váhom v nadmorskej výške 173 metrov nad morom. V roku 1957 bola k Podoliu pripojená obec Korytné (podolie.sk). Žije tu 2016 obyvateľov (podolie.sk) Obec sa spomína v roku 1332 ako Lessak, Lesate, neskôr ako Lessethe, Leszete, Podola, Podolia. Maďarský názov obce je Podola, Felsőleszéte. V roku 1392 sa obec stala vlastníctvom Stibora a panstva Čachtice. Neskoršie patrila rodinám Országhovcov, Nádasdyovcov, od roku 1695 Erdődyovcov. V roku 1787 tu v 116 domoch žilo 968 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Po roku 1918 sa zaoberali aj zhotovovaním ľudových vyšívaných kožuchov a ženských i mužských krojov. Počas SNP pôsobili v Korytnanských a Podolských kopaniciach partizánske skupiny (e-obce.sk). Obec Korytné sa spomína od roku 1392. Rovnako patrila panstvu Čachtice. V roku 1787 v 78 domoch žilo 603 obyvateľov (e-obce.sk).
Podolie, with an area of 17.24 km2, is located 11 km from Nové Mesto nad Váhom at an elevation of 173 meters above sea level. In 1957, the village of Korytné was annexed to Podolie (podolie.sk). The current population is 2016 inhabitants (podolie.sk). The village is mentioned in 1332 as Lessak, Lesate, later as Lessethe, Leszete, Podola, Podolia. The Hungarian name for the village is Podola, Felsőleszéte. In 1392, the village became the property of Stibor and the Čachtice estate. Later, it belonged to the Országh, Nádasdy, and from 1695, the Erdődy families. In 1787, 968 inhabitants lived in 116 houses, engaged in agriculture and livestock farming. After 1918, they also specialized in making embroidered folk coats and traditional costumes for women and men. During the Slovak National Uprising (SNP), partisan groups operated in the Korytné and Podolie regions (e-obce.sk). The village of Korytné is mentioned from 1392, also belonging to the Čachtice estate. In 1787, 603 inhabitants lived in 78 houses (e-obce.sk).