2006-2010, 2007, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Gonove lazy

skala
Hits: 5482

Gono­ve lazy sa nachá­dza­jú v Považ­skom Inov­ci. Kedy­si tu stá­li domy, v kto­rých sa býva­lo. Časom v 80-​tych a 90-​tych rokoch tie­to stav­by defi­ni­tív­ne zbú­ra­li. Pod tými­to budo­va­mi je ráz­ces­tie – sú tu ces­ty z Výto­kov, z Mar­há­tu a z Mod­ro­vej horár­ne. V blíz­kos­ti je lyžiar­sky vlek, kde sa ešte nie tak dáv­no v lete kona­li lyžiar­ske pre­te­ky na tráve.

Gono­ve lazy are loca­ted in Považ­ský Ino­vec. In the past, the­re were hou­ses whe­re peop­le used to live. Over time, in the 80s and 90s, the­se buil­dings were per­ma­nen­tly demo­lis­hed. Bene­ath the­se buil­dings is a cross­ro­ads – the­re are roads from Výto­ky, Mar­hát, and Mod­rá horár­na. Near­by is a ski lift whe­re, not so long ago, grass ski­ing com­pe­ti­ti­ons were held in the summer.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Višňové – kraj pod Čachtickým hradom

skala
Hits: 3456

Viš­ňo­vé je dedi­na, kto­rá leží pod Čach­tic­kým hra­dom. Hrad je vidi­teľ­ný prak­tic­ky z celej obce, ces­ta hore naň sa dá zvlád­nuť za trid­sať minút. Obec je zná­ma od roku 1392 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1392 sa obec spo­mí­na ako Bys­new. Neskor­šie ako Wis­ny­o­we, Vis­no­ve, Vis­nyó, Alsó­vis­nyó. V roku 1715 tu žilo 21 domác­nos­tí, v roku 1787 tu bolo 58 domov a už 403 oby­va­te­ľov (obec​vis​no​ve​.sk). V obci sa nachá­dza zvo­ni­ca z roku 1899, v oko­lí zatiaľ verej­nos­ti neprí­stup­ná jas­ky­ňa (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Obec dosta­la meno vraj od divej viš­ne. Dru­hý pred­po­klad je od slo­va ​“viš­šie” (obec​vis​no​ve​.sk). K 31.12.2005 mala obec 186 oby­va­te­ľov (obec​vis​no​ve​.sk). Nad obcou Viš­ňo­vé je Čach­tic­ký hrad. Naj­rých­lej­šia ces­ta k nemu je prá­ve z Viš­ňo­vé­ho, napo­kon na foto­gra­fiách je vid­no na kop­ci zrú­ca­ni­nu hradu.

Viš­ňo­vé is a vil­la­ge situ­ated bene­ath Čach­tic­ký hrad (Čach­ti­ce Cast­le). The cast­le is visib­le from almost the enti­re vil­la­ge, and the jour­ney to it can be accom­plis­hed in about thir­ty minu­tes. The vil­la­ge has been kno­wn sin­ce 1392 (Sour­ce: Infor­ma­ti­onal pla­que). In 1392, the vil­la­ge is men­ti­oned as Bys­new, later as Wis­ny­o­we, Vis­no­ve, Vis­nyó, Alsó­vis­nyó. In 1715, the­re were 21 hou­se­holds, and by 1787, the num­ber had inc­re­a­sed to 58 hou­ses with 403 inha­bi­tants (obec​vis​no​ve​.sk). The vil­la­ge is home to a bell tower from 1899, and the­re is also a cave in the vici­ni­ty, not yet acces­sib­le to the pub­lic (Sour­ce: Infor­ma­ti­onal pla­que). The vil­la­ge is said to have deri­ved its name from wild cher­ries, or alter­na­ti­ve­ly, from the word ​“viš­šie,” mea­ning hig­her (obec​vis​no​ve​.sk). As of Decem­ber 31, 2005, the vil­la­ge had 186 inha­bi­tants (obec​vis​no​ve​.sk). Abo­ve Viš­ňo­vé is Čach­tic­ký hrad (Čach­ti­ce Cast­le), and the quic­kest rou­te to reach it is from Viš­ňo­vé, as the cast­le ruins can be seen on the hill in photographs.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenské, Spišské

Vrbov

skala
Hits: 1830

Vrbov je zná­my svo­jim kúpa­lis­kom, ja sám sa v ňom už pár krát okú­pal. Vrbov je zná­my ter­mál­ny­mi pra­meň­mi. Miest­ne ter­mál­ne kúpa­lis­ko ponú­ka mož­nosť zre­la­xo­vať sa. V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Egí­dia, pôvo­dom z 13. sto­ro­čia. Obec Vrbov má dob­ré doprav­né spo­je­nie, a pre­to je ľah­ko dostup­ná z oko­li­tých miest, ako sú Pop­rad a Kež­ma­rok.

Vrbov sa nachá­dza na kri­žo­vat­ke ciest spá­ja­jú­cich Spiš­skú Nová Ves, Levo­ču, s Kež­mar­kom a Sta­rou Ľubov­ňou. Navy­še cez Hun­cov­ce s Vyso­ký­mi Tat­ra­mi. Boli tú obja­ve­né pra­me­ne geoter­mál­nej vody (obecvr​bov​.sk). Neďa­le­ko sa nachá­dza Pop­rad, Pie­ni­ny aj Slo­ven­ský raj. Vrbov­ská voda pomá­ha lie­čiť reuma­tiz­mus, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva (moj​-vrbov​.sk).

Vrbov is kno­wn for its ther­mal pool, whe­re I myself have taken a dip seve­ral times. The vil­la­ge is reno­wned for its ther­mal springs. The local ther­mal pool pro­vi­des an oppor­tu­ni­ty for rela­xa­ti­on. The vil­la­ge is home to the Church of Saint Giles, dating back to the 13th cen­tu­ry. Vrbov has good tran­s­por­ta­ti­on con­nec­ti­ons, making it easi­ly acces­sib­le from neigh­bo­ring towns such as Pop­rad and Kežmarok.

Vrbov is loca­ted at the cross­ro­ads con­nec­ting Spiš­ská Nová Ves, Levo­ča, Kež­ma­rok, and Sta­rá Ľubov­ňa. Addi­ti­onal­ly, it con­nects to the High Tatras through Hun­cov­ce. Geot­her­mal water springs were dis­co­ve­red in the area (obecvr​bov​.sk). Near­by, you­’ll find Pop­rad, Pie­ni­ny, and Slo­vak Para­di­se. The water in Vrbov is kno­wn to help tre­at rhe­uma­tism and mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders (moj​-vrbov​.sk).

Vrbov jest zna­ny ze swo­je­go kąpie­lis­ka, gdzie sam wie­lok­rot­nie się kąpa­łem. Vrbov sły­nie z ter­mal­nych źró­deł. Miejs­co­we base­ny ter­mal­ne ofe­ru­ją możli­wo­ść relak­su. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się Kości­ół św. Idzie­go, pocho­dzący z XIII wie­ku. Vrbov ma dob­re połąc­ze­nia komu­ni­ka­cyj­ne, co spra­wia, że jest łat­wo dostęp­ny z sąsied­nich miast, takich jak Pop­rad czy Kežmarok.

Vrbov znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dróg łąc­zących Spiš­ská Nová Ves, Levo­čę, Kež­ma­rok i Sta­rą Ľubov­ňę. Dodat­ko­wo, bieg­nie przez Hun­cov­ce do Wyso­kich Tatr. Odkry­to tu źró­dła wód geoter­mal­nych (obecvr​bov​.sk). W pobli­żu znaj­du­ją się Pop­rad, Pie­ni­ny i Sło­wac­ki Raj. Woda w Vrbo­vie zna­na jest z kor­zyst­ne­go wpły­wu na lec­ze­nie reuma­tyz­mu i schor­zeń ukła­du kostno-​stawowego (moj​-vrbov​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

skala
Hits: 5502

Mora­va­ny sa nachá­dza­jú pri ústí poto­ka Strie­bor­ni­ca, asi 5 km od Pieš­ťan. Roz­lo­ha Mora­vian je nece­lých 11 km2, na kto­rých žije 2041 oby­va­te­ľov. Obec bola pod­ľa nále­zov síd­lom lov­cov mamu­tov a neskôr síd­lis­kom volú­to­vej a len­gy­el­skej kul­tú­ry. Našli sa tu boha­té nále­zy štie­pa­ných kamen­ných nástro­jov, zbra­ní, šper­kov a pla­tík. V roku 1938 sa tu našla soš­ka ženy vyre­zá­va­ná z mamu­tie­ho kla, Venu­ša z Mora­vian, kto­rej vek sa odha­du­je na 22 800 rokov. Je to naj­star­ší doklad výtvar­né­ho pre­ja­vu na Slo­ven­sku (wiki​pe​dia​.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemec­ku. Po smr­ti nemec­ké­ho arche­oló­ga Lot­ha­ra Zotza ju na Slo­ven­sko donies­la jeho asis­tent­ka Gise­la Fre­un­do­vá. Bola náj­de­ná medzi rok­mi 1925 – 1937. Uvá­dza sa, že bola náj­de­ná pri orbe v loka­li­te Pod­ko­vi­ca pri Pieš­ťa­noch (nit​ra​.sme​.sk). Do rúk Lot­ha­ra Zotza sa vraj dosta­la od kúpeľ­né­ho hos­ťa. Zotz tvr­dil, že v Mora­va­noch našiel úžas­né veci, napr. aj ďal­šiu Venu­šu, vyso­kú viac ako 30 cm. Nále­zy posie­lal do Pra­ha sa vo vir­va­re 2. sve­to­vej voj­ny stra­ti­li (Anton Štev­ko). Slo­ven­ská poš­ta vyda­la 20.10.2006 prí­le­ži­tost­nú poš­to­vú znám­ku Mora­vian­ska Venu­ša. Gra­fic­kú úpra­vu znám­ky a rytec­kú trans­krip­ciu die­la vytvo­ril Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1348 – pod náz­vom Mar­wan. V 18. sto­ro­čí bola v Mora­va­noch kom­pa. V obci sa nachá­dza pôvod­ne rene­sanč­ný kaš­tieľ zo 16. sto­ro­čia. Neskôr bol zba­ro­ki­zo­va­ný. V doli­ne Strie­bor­ni­ce je malá vod­ná nádrž, oko­lo kto­rej je rekre­ač­ná oblasť. Na kon­ci Výtoc­kej doli­ny je malé kra­so­vé úze­mie – Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

Zná­ma je loka­li­ta Výto­ky, kto­rá sa nachá­dza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náuč­ný chod­ník, kto­rý vedie chod­ník popod Soko­lie ska­ly so zacho­va­nou pôvod­nou tep­lo­mil­nou fau­nou a fló­rou. V tých­to ska­lách sú jas­ky­ne osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej (mora​va​ny​.sk).

Mora­va­ny is loca­ted near the mouth of the Strie­bor­ni­ca stre­am, about 5 km from Pieš­ťa­ny. Mora­va­ny covers an area of just under 11 km² and is home to 2,041 inha­bi­tants. Accor­ding to fin­dings, the vil­la­ge was once the sett­le­ment of mam­moth hun­ters and later a sett­le­ment of the Line­ar Potte­ry and Len­gy­el cul­tu­res. Rich finds of chip­ped sto­ne tools, wea­pons, jewel­ry, and clay figu­res have been dis­co­ve­red. In 1938, a sculp­tu­re of a woman car­ved from mam­moth ivo­ry, kno­wn as the Mora­vian Venus, was found here, esti­ma­ted to be 22,800 years old. It is the oldest evi­den­ce of artis­tic expres­si­on in Slo­va­kia (wiki​pe​dia​.sk). The sculp­tu­re is only 7.5 cm tall. It was found in Ger­ma­ny befo­re 1967 and brought to Slo­va­kia after the death of Ger­man archa­e­olo­gist Lot­har Zotz by his assis­tant Gise­la Fre­un­do­vá. The arti­fact was alle­ged­ly dis­co­ve­red bet­we­en 1925 and 1937, possib­ly during plo­wing in the Pod­ko­vi­ca loca­li­ty near Pieš­ťa­ny (nit​ra​.sme​.sk). Lot­har Zotz clai­med to have found ama­zing things in Mora­va­ny, inc­lu­ding anot­her Venus sta­tue over 30 cm tall. The fin­dings were sent to Pra­gue and were lost in the cha­os of World War II (Anton Štev­ko). The Slo­vak Post issu­ed a com­me­mo­ra­ti­ve posta­ge stamp for Mora­vian Venus on Octo­ber 20, 2006. The grap­hic design of the stamp and the engra­ving trans­c­rip­ti­on of the work were cre­a­ted by Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1348 under the name ​“Mar­wan.” In the 18th cen­tu­ry, the­re was a kom­pa (a kind of com­mu­nal agri­cul­tu­ral esta­te) in Mora­va­ny. The vil­la­ge is home to a ori­gi­nal­ly Renais­san­ce cast­le from the 16th cen­tu­ry, later Baroque-​style. In the Strie­bor­ni­ca val­ley, the­re is a small water reser­vo­ir sur­roun­ded by a rec­re­a­ti­onal area. At the end of the Výtoc­ká val­ley, the­re is a small karst area cal­led Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

A well-​known site in Mora­va­ny is Výto­ky, loca­ted bey­ond Striebornica.

The­re is an edu­ca­ti­onal trail lea­ding to it, pas­sing bene­ath Soko­lie ska­ly, pre­ser­ving the ori­gi­nal ther­mop­hi­lic fau­na and flo­ra. The­se rocks have caves that were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age (mora​va​ny​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Rudník – časť Jablonky

skala
Hits: 1551

Nachá­dza sa 7 km od Myja­vy (rud​nik​.sk). Vznik­la v roku 1955 osa­mos­tat­ne­ním z tzv. veľ­kej Myja­vy. Prvá písom­ná zmien­ka o Rud­ní­ku je z roku 1661. V minu­los­ti tu boli vyh­ne, mlyn, vyrá­bal sa tu rast­lin­ný olej (zábo­je), roz­ší­re­né tu bolo tkáč­stvo, výšiv­kár­stvo, výro­ba čipiek a výrob­kov z dre­va. Názov obce sa via­že ku ťaž­be kovov, kto­rá tu prav­de­po­dob­ne v minu­los­ti bola vyko­ná­va­ná (rud​nik​.sk). Rud­ník sa nachá­dza v tie­ni Čach­tic­kých Karpát.

Rud­ník is loca­ted 7 km from Myja­va (rud​nik​.sk). It was estab­lis­hed in 1955 as an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty sepa­ra­ted from the so-​called ​“Veľ­ká Myja­va.” The first writ­ten men­ti­on of Rud­ník is from the year 1661. In the past, the­re were mines, a mill, the pro­duc­ti­on of vege­tab­le oil (zábo­je), and vari­ous crafts such as wea­ving, embro­ide­ry, lace making, and woodwor­king were wides­pre­ad. The name of the vil­la­ge is asso­cia­ted with metal mining, which like­ly took pla­ce in the past (rud​nik​.sk). Rud­ník is loca­ted in the sha­dow of the Čach­tic­ké Carpathians.

Use Facebook to Comment on this Post