Keď som bol v Českom Švajčiarsku, náhodou som pri Jiříkove narazil na jazdu veteránov.
When I was in České Švajčiarsko, I stumbled upon a vintage car ride near Jiříkov by chance.
Fotografie, akvaristika, rodina a iné
Keď som bol v Českom Švajčiarsku, náhodou som pri Jiříkove narazil na jazdu veteránov.
When I was in České Švajčiarsko, I stumbled upon a vintage car ride near Jiříkov by chance.
Hřensko je vstupnou bránou do Národného parku České Švajčiarsko. Leží pri sútoku Labe a Kamenice v najnižšom bode Českej republiky v nadmorskej výške 115 metrov nad morom. Labe tvorí mohutný kaňon vytesaný do vysokej hradby skál. Vďaka nízkym teplotám v skalách sa tu darí horským rastlinám. Hřensko je východzím bodom pre výlety na Pravčickú bránu (hrensko.cz). Prvá písomná zmienka je z roku 1408. Pri ústí Kamenice bol skladisko dreva a mlyn. Po Labe sa tu plavilo a skladovalo aj obilie, sklo a soľ. V 19. storočí sa začína viac rozvíjať cestovný ruch (hrensko.cz). Nemecký názov pre Hřensko je Herrnskretschen. Časti obce: Hřensko, Mezná, rekreačná osada Mezní louka (Wikipedia CS). Majú tu historickú skúsenosť s padaním skál, ktoré niekedy borili aj domy (hrensko.eu). Pôvod slova Hřensko je odvodený od krčmy na rohu – Hotniss Kretzmar. Od mena Hernskrez, Hrzensko až po Hřensko (hrensko.eu).
Hřensko serves as the gateway to the České Švajčíarsko National Park, situated at the confluence of the Elbe and Kamenice rivers, marking the lowest point in the Czech Republic at an elevation of 115 meters above sea level. The Elbe forms a massive canyon carved into a towering wall of rocks. The lower temperatures in the rocks create a favorable environment for mountain plants. Hřensko is the starting point for trips to Pravčická brána (hrensko.cz). The first written mention of Hřensko dates back to 1408. There was a wood warehouse and mill at the confluence of the Kamenice, and the Elbe was used for transporting and storing wood, grain, glass, and salt. In the 19th century, tourism began to flourish (hrensko.cz). The German name for Hřensko is Herrnskretschen. The village consists of Hřensko, Mezná, and the recreational settlement Mezní louka (Wikipedia CS). The area has a historical experience of rockfalls that sometimes damaged houses (hrensko.eu). The origin of the word Hřensko is derived from a tavern at the corner – Hotniss Kretzmar, progressing from names like Hernskrez and Hrzensko to Hřensko (hrensko.eu).
Odkazy
Filipov je časťou mesta Jiříkov v Šluknovskej pahorkatine v Severných Čechách. Nemecký názov je Philippsdorf. Žije tu 470 obyvateľov. Filipov založil v roku 1540 istý Filip (Wikipedia CS), prvá písomná zmienka je z roku 1713 (Český štatistický úřad). V roku 1866 sa tu stal Filipovský zázrak, jediné zjavenie Panny Márie v Česku v 19. storočí. Do roku 1945 bol Filipov osídlený občanmi nemeckej národnosti. Nachádza sa tu kostol Panny Marie z roku 1866 – honosí sa titulom Bazilika minor. Kostolom za hlavným oltárom prechádza historická česko-nemecká hranica (Wikipedia CS). Od roku 2008 sa tu konáva medzinárodný varhanový festival duchovnej hudby (Pavel Tichý, Jiří Houdek, Marie Rút Křížková, Benno Beneš).
Filipov is a part of the town Jiříkov in the Šluknov Hills in Northern Bohemia. Its German name is Philippsdorf, and it is home to 470 residents. Filipov was founded in 1540 by a man named Filip (Wikipedia CS), with the first written mention dating back to 1713 (Czech Statistical Office). In 1866, the Filipov Miracle occurred here, being the only appearance of the Virgin Mary in the Czech Republic in the 19th century. Until 1945, Filipov was inhabited by citizens of German nationality. The town is home to the Church of Our Lady from 1866, which boasts the title of Basilica minor. The historical Czech-German border passes through the church behind the main altar (Wikipedia CS). Since 2008, an international organ festival of spiritual music has been held here (Pavel Tichý, Jiří Houdek, Marie Rút Křížková, Benno Beneš).
Filipov je částí města Jiříkov v Šluknovské pahorkatině v Severních Čechách. Německý název je Philippsdorf. Žije zde 470 obyvatel. Filipov založil v roce 1540 určitý Filip (Wikipedia CS), první písemná zmínka je z roku 1713 (Český statistický úřad). V roce 1866 se zde stal Filipovský zázrak, jediné zjevení Panny Marie v Česku v 19. století. Do roku 1945 byl Filipov osídlen občany německé národnosti. Nachází se zde kostel Panny Marie z roku 1866 – honosí se titulem Bazilika minor. Kostelem za hlavním oltářem prochází historická česko-německá hranice (Wikipedia CS). Od roku 2008 se zde koná mezinárodní varhanní festival duchovní hudby (Pavel Tichý, Jiří Houdek, Marie Rút Křížková, Benno Beneš).
Odkazy
Skalica je mesto na západe Slovenska. Dá sa povedať, že susedí s moravským Hodonínom a s Holíčom. Leží v nadmorskej výške 177 metrov na rozlohe 60 km2. Žije tu takmer 15 000 obyvateľov. Neďaleko od mesta tečie rieka Morava. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1217 (Wikipedia). Historické názvu mesta: Uherská Skalica, Uhorská Skalica (Dúbravský), Zakolcha (skalica.sk). Po roku 1270 bola vybudovaná najstaršia stavba v meste – rotunda sv. Juraja. Od roku 1372 je Skalica slobodným kráľovským mestom. Pravdepodobne od začiatku 15. storočia sa výrazne vyvíja vinohradníctvo. Vyrábalo sa tu jedno z najkvalitnejších súkien v Uhorsku. Skalický trdelník je zákusok vyrobený z kysnutého cesta, obaleného orechami a pečený na otvorenom ohni (Wikipedia).
Obyvatelia mesta sú Skaličané (asb.sk). V meste pôsobí Záhorské múzeum, organizuje sa tu Trdlofest, festival Skalické dni. Osobnosti Skalice: operný spevák Janko Blaho, spevák František Krištof Veselý, dablér Svätopluk Šablatúra, kňaz Anton Srholec, maliar Dušan Grečner, hudobník Marián Varga, herečka Bibiana Ondrejková, hokejista Žigmund Pálfy (Wikipedia).
Skalica is a town in western Slovakia, situated in close proximity to the Moravian town of Hodonín and Holíč. It lies at an elevation of 177 meters, covering an area of 60 km², and is home to nearly 15,000 residents. The Morava River flows nearby. The first written mention of the town dates back to 1217 (Wikipedia). Historical names of the town include Uherská Skalica, Uhorská Skalica (Dúbravský), and Zakolcha (skalica.sk). After 1270, the oldest structure in the town was built – the rotunda of St. George. Since 1372, Skalica has been a free royal town. Likely from the early 15th century, viticulture has significantly developed in the region. Skalica was known for producing some of the highest-quality textiles in the Kingdom of Hungary. The Skalica trdelník is a pastry made from leavened dough, coated with nuts, and baked over an open flame (Wikipedia).
The inhabitants of the town are called Skaličané (asb.sk). Skalica is home to the Záhorie Museum, and events such as Trdlofest and the Skalica Days festival are organized here. Notable personalities associated with Skalica include opera singer Janko Blaho, singer František Krištof Veselý, stuntman Svätopluk Šablatúra, priest Anton Srholec, painter Dušan Grečner, musician Marián Varga, actress Bibiana Ondrejková, and hockey player Žigmund Pálfy (Wikipedia).
Odkazy
Strážnice sú malým mestom pri hraniciach zo Slovenskom na juhu Moravy. Takpovediac na skok od Skalice.
Nemecky názov je Strassnitz. Žije tu viac takmer 6 tisíc obyvateľov (Wikipedia CZ). V 5. storočí na mieste dnešných Strážnic postavili Slovania osadu. Pred nimi tu žili 4 storočie pred n. l. Kelti a od konca 1. storočia Germáni (Skácel). Počiatky Strážnic sú spojované s upevňovaním hraníc českého štátu v dobe vlády Přemysla Otakara II., v druhej polovici 13. storočia. Aj meno mesta je odvodzované od strážnej funkcie. Strážnický hrad bol postavený v roku 1260. O veľký rozmach mesta sa zaslúžil hejtman Petr Strážnický. Začiatkom 15. storočia kúpili mesto Žerotínovci, ktorí podporovali bratrícke školstvo. Takúto školu v rokoch 1604 – 5 navštevoval Ján Ámos Komenský, ktorý tu mal tetu. V máji 1605 bolo mesto vypálené (Vratislavský).
Dominantou mesta je Strážní bílá věž z roku 1615 (straznice-mesto.cz). O vybudovaní národopisného múzea v prírode sa začalo uvažovať počiatkom 20. storočia. Avšak až v roku 1973 sa začalo z jeho výstavbou (skanzenstraznice.cz). Na prelome júna a júla sa tu konávajú folklórne festivaly (Vratislavský).
Strážnice is a small town located near the borders with Slovakia in southern Moravia, practically a stone’s throw from Skalica.
In German, it is called Strassnitz. Approximately 6,000 inhabitants live here (Wikipedia CZ). In the 5th century, Slavs built a settlement in the area that is now Strážnice. Prior to them, Celts inhabited the region four centuries before Christ, followed by Germans from the end of the 1st century (Skácel). The beginnings of Strážnice are associated with the fortification of the Czech state borders during the rule of Přemysl Otakar II in the second half of the 13th century. The city’s name itself is derived from its guarding function. Strážnice Castle was built in 1260. Captain Petr Strážnický played a significant role in the city’s development. In the early 15th century, the Žerotín family purchased the city, supporting fraternal education. In 1604 – 1605, Ján Ámos Komenský, who had an aunt in the city, attended such a school. In May 1605, the city was burned down (Vratislavský).
The town’s dominant feature is the White Tower of Strážnice, built in 1615 (straznice-mesto.cz). Consideration for the establishment of an ethnographic open-air museum began in the early 20th century. However, it was only in 1973 that construction commenced (skanzenstraznice.cz). Folklore festivals take place here at the turn of June and July (Vratislavský).
Strážnice ist eine kleine Stadt in der Nähe der Grenze zur Slowakei im Süden von Mähren, praktisch einen Katzensprung von Skalica entfernt.
Auf Deutsch wird es Strassnitz genannt. Etwa 6.000 Einwohner leben hier (Wikipedia CZ). Im 5. Jahrhundert errichteten Slawen eine Siedlung an der Stelle des heutigen Strážnice. Vor ihnen lebten Kelten in der Region vier Jahrhunderte vor Christus, gefolgt von Germanen ab Ende des 1. Jahrhunderts (Skácel). Die Anfänge von Strážnice sind mit der Befestigung der tschechischen Staatsgrenzen während der Herrschaft von Přemysl Otakar II. in der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts verbunden. Der Name der Stadt selbst leitet sich von ihrer Schutzfunktion ab. Die Strážnice Burg wurde 1260 erbaut. Hauptmann Petr Strážnický spielte eine bedeutende Rolle in der Entwicklung der Stadt. Anfang des 15. Jahrhunderts erwarb die Familie Žerotín die Stadt, die die Bruderschaftsbildung unterstützte. In den Jahren 1604 – 1605 besuchte Ján Ámos Komenský, der hier eine Tante hatte, eine solche Schule. Im Mai 1605 wurde die Stadt niedergebrannt (Vratislavský).
Das dominierende Merkmal der Stadt ist der Weiße Turm von Strážnice, der 1615 erbaut wurde (straznice-mesto.cz). Überlegungen zur Gründung eines ethnografischen Freilichtmuseums begannen zu Beginn des 20. Jahrhunderts. Die Bauarbeiten begannen jedoch erst im Jahr 1973 (skanzenstraznice.cz). Folklorefestivals finden hier zur Wende von Juni und Juli statt (Vratislavský).
Odkazy