2011-2015, 2012, Biotopy, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Podunajsko, Príroda, Prírodné, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, V čase, Zahraničie

Ľadový Dunaj

skala
Hits: 2000

Dunaj aj v zime je majes­tát­nou rie­kou pre­te­ka­jú­cou cez stred­nú Euró­pu. V zime mení čias­toč­ne svoj cha­rak­ter. Níz­ke tep­lo­ty spô­so­bu­jú zamŕ­za­nie. Sne­ho­vé zráž­ky budia dojem čis­to­ty a ticha v sce­né­rii, kde inak domi­nu­je ruch. Zima for­mu­je aj fau­nu a samoz­rej­me aj fló­ru. Ľad doká­že obme­dziť pohyb nie­kto­rých dru­hov rýb a iných vod­ných orga­niz­mov. Nie­kto­ré ryby sú aktív­ne aj v zime. Zamrz­nu­té bre­hy sú pries­to­rom rea­li­zá­cie pre vtá­ky, labu­te, kor­mo­rá­ny, kto­ré sú nachá­dza­jú pokoj­né mies­ta na zimo­va­nie. Bre­hy sú v zime aj domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov. Nachá­dza­jú tu aj potra­vu. Zima pri­ná­ša prí­le­ži­tosť pre skú­ma­nie adap­tá­cií, zmien v ekosystéme.

The Danu­be, even in win­ter, remains a majes­tic river flo­wing through Cen­tral Euro­pe. During the win­ter, it under­go­es a par­tial trans­for­ma­ti­on in its cha­rac­ter. Low tem­pe­ra­tu­res lead to fre­e­zing. Sno­wfall cre­a­tes an impres­si­on of puri­ty and silen­ce in a sce­ne­ry whe­re noise would other­wi­se domi­na­te. Win­ter sha­pes both the fau­na and, of cour­se, the flo­ra. Ice can res­trict the move­ment of cer­tain fish and other aqu­atic orga­nisms. Some fish remain acti­ve even in win­ter. Fro­zen banks beco­me a spa­ce for rea­li­za­ti­on for birds, swans, cor­mo­rants, which find pea­ce­ful pla­ces for win­te­ring. The banks are also home to many spe­cies of birds in win­ter. They find food here as well. Win­ter brings an oppor­tu­ni­ty for stu­dy­ing adap­ta­ti­ons and chan­ges in the ecosystem.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Neživé, Reportáže, Slovenské, Umenie

Foto Slovakia

skala
Hits: 2559

Foto Slo­va­kia 2011 pre­beh­la 21. – 22.10.2011 v rov­na­kých pries­to­roch ako pred­tým. Veľ­mi som sa tešil na toto podu­ja­tie a úspeš­ne som ho absol­vo­val. Pre­zen­tá­cie sa mi páči­li, zda­lo sa mi, že ich obsa­de­nie bolo tro­chu viac regi­onál­ne. Aj tovar, kto­rý bol ponú­ka­ný sa mi zdal skrom­nej­ší. Kaž­do­pád­ne teším sa opäť na ďal­ší roč­ník. Opäť bol prí­tom­ný Mar­tin Vrab­ko, užil som si Ale­ša Fre­mu­ta, Stro­bist Karo­la Srn­ca a Pet­ra Pra­žen­ku, Nepál Zuza­ny Minarovičovej.

Foto Slo­va­kia 2011 took pla­ce on Octo­ber 21 – 22, 2011, in the same venue as befo­re. I was looking for­ward to this event and suc­cess­ful­ly atten­ded it. I liked the pre­sen­ta­ti­ons; it see­med to me that the­ir line­up was a bit more regi­onal. The pro­ducts offe­red also appe­a­red to be more modest. Nonet­he­less, I’m looking for­ward to the next edi­ti­on. Mar­tin Vrab­ko was pre­sent again, and I enjo­y­ed the con­tri­bu­ti­ons of Aleš Fre­mut, Stro­bist Karol Srnec, and Petr Pra­žen­ka, as well as the pre­sen­ta­ti­on on Nepal by Zuza­na Minarovičová.

Foto Slo­va­kia 2010 sa usku­toč­ni­la v Dome kul­tú­ry Ruži­nov v Bra­ti­sla­ve 22. – 23.10.2010. Prog­ram bol boha­tý, od stán­kov s foto­te­ma­ti­kou, cez pred­náš­ky a pre­zen­tá­cie. Ja sám som nav­ští­vil via­ce­ro. Pamä­tám si veľ­mi dob­re a rád si spo­me­niem na Mar­ti­na Vrab­ka, kto­rý nám hovo­ril o mož­nos­tiach svie­te­nia a foto­gra­fo­va­nia mode­liek. Pouč­ná bola pre mňa aj pred­náš­ka o autor­ských prá­vach v súvis­los­ti s foto­gra­fia­mi. Nie­kto­ré pred­náš­ky boli veno­va­né skôr pre reme­sel­nú zruč­nosť s foto­gra­fo­va­ním, iné boli skôr ces­to­va­teľ­ské, pozná­va­cie. V stre­de, hlav­nej haly bol pries­tor na foto­gra­fo­va­nie mode­liek, kto­ré sa meni­li. Účasť bola veľ­mi vyso­ká, pries­to­ry DK Ruži­nov boli mies­ta­mi pre také­to podu­ja­tie malé.

Foto Slo­va­kia 2010 took pla­ce at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re in Bra­ti­sla­va on Octo­ber 22 – 23, 2010. The prog­ram was diver­se, fea­tu­ring booths with photography-​related the­mes, as well as lec­tu­res and pre­sen­ta­ti­ons. I per­so­nal­ly atten­ded seve­ral of them. I vivid­ly remem­ber and fond­ly recall Mar­tin Vrab­ko, who spo­ke to us about ligh­ting possi­bi­li­ties and pho­tog­rap­hing models. A lec­tu­re on copy­right in rela­ti­on to pho­tog­raphs was also infor­ma­ti­ve for me. Some pre­sen­ta­ti­ons focu­sed more on the craft of pho­tog­rap­hy, whi­le others were more travel-​oriented and explo­ra­to­ry. In the cen­ter of the main hall, the­re was a spa­ce for pho­tog­rap­hing models, who chan­ged peri­odi­cal­ly. The atten­dan­ce was very high, and at times, the spa­ces at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re see­med small for such an event.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Slovenské

Požiare

skala
Hits: 1880

Požia­re sú v urba­ni­zo­va­nom pro­stre­dí stá­le váž­nej­ším prob­lé­mom. Ovplyv­ňu­je nie­len nie­len živo­ty, kra­ji­nu, ale aj maje­tok oby­va­te­ľov mes­ta. Spô­so­biť požiar je mož­né rôz­ny­mi spô­sob­mi. Pri mani­pu­lá­cii s ohňom, úmy­sel­ným zapá­le­ním odpa­du, skra­tom elek­tric­ké­ho vede­nia. Požiar môže zni­čiť budo­vy, poško­diť infra­štruk­tú­ru, jeho vplyv sia­ha aj na oby­va­te­ľa aj sociál­nym aspek­tom. Hus­té osíd­le­nie, obme­dze­ný prí­stup k eva­ku­ač­ným ces­tám zvy­šu­jú nebez­pe­čen­stvo a kom­pli­ku­jú hasi­čom ich prá­cu. Hore­nie sta­veb­ných mate­riá­lov, che­mic­kých látok vytvá­ra toxic­ké lát­ky pre člo­ve­ka, ovzdu­šie, pôdu. Eko­lo­gic­ké násled­ky môžu mať dlho­do­bé násled­ky na verej­né zdra­vie oby­va­te­ľov mes­ta. Požia­rom je nut­né pred­chá­dzať. Osve­ta verej­nos­ti, aktu­ali­zá­cia sta­veb­ných pred­pi­sov, tech­no­lo­gic­ké ino­vá­cie hasičs­kej tech­ni­ky a pri­pra­ve­nos­ti je veľ­mi dôle­ži­tá. Na foto­gra­fiách je vid­no hase­nie men­šie­ho požia­ru v Bra­ti­sla­ve.

Fires are beco­ming an inc­re­a­sin­gly seri­ous prob­lem in urban envi­ron­ments. They impact not only lives, lands­ca­pes, but also the pro­per­ty of city resi­dents. Star­ting a fire is possib­le in vari­ous ways, inc­lu­ding hand­ling fire care­less­ly, inten­ti­onal­ly igni­ting was­te, or an elect­ri­cal wiring short cir­cu­it. A fire can des­troy buil­dings, dama­ge infras­truc­tu­re, and its impact extends to resi­dents and social aspects. Den­se popu­la­ti­on, limi­ted access to eva­cu­ati­on rou­tes inc­re­a­se dan­ger and com­pli­ca­te the work of fire­figh­ters. The bur­ning of buil­ding mate­rials, che­mi­cals cre­a­tes toxic sub­stan­ces harm­ful to humans, air, and soil. The eco­lo­gi­cal con­se­qu­en­ces may have long-​term effects on pub­lic health. Pre­ven­ting fires is cru­cial. Pub­lic awa­re­ness, upda­ting buil­ding regu­la­ti­ons, tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons in fire­figh­ting equ­ip­ment, and rea­di­ness are essen­tial. In the pho­tos, you can see the extin­gu­is­hing of a smal­ler fire in Bratislava.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Plavecké Podhradie

skala
Hits: 3790

Pla­vec­ké Pod­hra­die sa nachá­dza pod Pla­vec­kým hra­dom.

Pla­vec­ké Pod­hra­die je obec nachá­dza­jú­ca sa na západ­nom Slo­ven­sku. Kon­krét­ne leží v Trnav­skom kra­ji, v okre­se Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die sa rozp­res­tie­ra na pome­dzí Malých Kar­pát a Podu­naj­skej níži­ny. Je zná­me svo­jou prí­rod­nou krá­sou a atrak­ci­ami, vrá­ta­ne hra­du Pla­vec­ký hrad, kto­rý domi­nu­je oko­li­té­mu pro­stre­diu. Táto loka­li­ta ponú­ka aj mož­nos­ti turis­ti­ky a výle­tov do oko­li­tých prí­rod­ných rezervácií.

Pla­vec­ké Pod­hra­die leží na výcho­de Záhor­skej níži­ny, v doli­ne na úpä­tí Malých Kar­pát. Nachá­dza sa tu jas­ky­ňa Havia­reň a Pla­vec­ká jas­ky­ňa, vápen­co­vé kame­ňo­lo­my. V roku 1953 bola vyhlá­se­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Roš­tún – vápen­co­vý bral­na­tý hre­beň s hniez­dis­kom soko­la ráro­ha. V oko­lí Pla­vec­ké­ho hra­du je na plo­che 39 km2 Pla­vec­ký kras s množ­stvom vyvie­ra­čiek, kra­so­vých pra­me­ňov, jas­kýň, prie­pas­tí, závr­tov, jas­kyn­ných výklen­kov, komí­nov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Na vrchu Pohan­ská sa nachá­dza­jú síd­lis­ko­vé nále­zy lužic­kej kul­tú­ry a kelt­ské oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ric­ké náz­vy obce: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Maďar­ský názov – Det­re­ko­vá­ral­ja, nemec­ký – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. V roku 1828 bolo v obci 105 domov a 757 oby­va­te­ľov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). V obci žije 708 oby­va­te­ľov (ppodh​ra​die​.sk).

Pla­vec­ké Pod­hra­die is loca­ted bene­ath Pla­vec­ký hrad (Pla­vec­ký Castle).

Pla­vec­ké Pod­hra­die lies in the eas­tern part of Záhor­ská níži­na (Záho­rie Lowland), in a val­ley at the foot of the Small Car­pat­hians. The area is home to the caves Havia­reň and Pla­vec­ká jas­ky­ňa, as well as limes­to­ne quar­ries. In 1953, the natu­ral reser­ve Roš­tún – a limes­to­ne bral­na­tý rid­ge with the nesting site of the Saker Fal­con, was dec­la­red. In the vici­ni­ty of Pla­vec­ký hrad, the­re is the Pla­vec­ký kras cove­ring an area of 39 km², fea­tu­ring nume­rous springs, kars­tic springs, caves, abys­ses, sin­kho­les, cave niches, and chim­ne­ys (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). On the sum­mit of Pohan­ská, the­re are sett­le­ment finds from the Lusa­tian cul­tu­re and a Cel­tic oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hrad. The Hun­ga­rian name is Det­re­ko­vá­ral­ja, and the Ger­man names are Bla­sens­te­in and Pla­sens­te­in. In 1828, the vil­la­ge had 105 hou­ses and 757 inha­bi­tants (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). The­re are cur­ren­tly 708 inha­bi­tants in the vil­la­ge (ppodh​ra​die​.sk).

Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt unter­halb der Burg Pla­vec­ký hrad.

Pla­vec­ké Pod­hra­die ist eine Geme­in­de im west­li­chen Teil der Slo­wa­kei. Genau­er gesagt befin­det sie sich im Trnav­ský kraj, im Bez­irk Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die ers­trec­kt sich zwis­chen den Kle­i­nen Kar­pa­ten und der Donau­e­be­ne. Die Geme­in­de ist bekannt für ihre natür­li­che Schön­he­it und Sehen­swür­dig­ke­i­ten, ein­sch­lie­ßlich der Burg Pla­vec­ký hrad, die die umlie­gen­de Umge­bung domi­niert. Die­se Regi­on bie­tet auch Mög­lich­ke­i­ten für Wan­der­tou­ren und Ausf­lüge in die umlie­gen­den Naturschutzgebiete.

Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt im Osten der Záhor­ská níži­na (Záhorie-​Ebene), in einem Tal am Fuße der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Hier befin­den sich die Höh­le Havia­reň und die Pla­vec­ká jas­ky­ňa, sowie Kalks­te­inb­rüche. Im Jahr 1953 wur­de das Naturs­chutz­ge­biet Roš­tún – ein kalks­te­i­ni­ger Grat mit einem Wanderfalken-​Nistplatz – aus­ge­wie­sen. In der Umge­bung der Burg Pla­vec­ký hrad ers­trec­kt sich auf einer Flä­che von 39 km² der Pla­vec­ký kras, der vie­le Quel­len, Kars­tqu­el­len, Höh­len, Schluch­ten, Doli­nen, Höh­len­ver­tie­fun­gen und Schäch­te umfasst (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Auf dem Gip­fel des Pohan­ská fin­den sich Sied­lungs­fun­de der Lau­sit­zer Kul­tur und ein kel­tis­ches Oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ris­che Namen der Geme­in­de: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Unga­ris­cher Name – Det­re­ko­vá­ral­ja, deuts­cher Name – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. Im Jahr 1828 gab es in der Geme­in­de 105 Häu­ser und 757 Ein­woh­ner (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). In der Geme­in­de leben heute 708 Ein­woh­ner (ppodh​ra​die​.sk).

Odka­zy

  • Face­bo­ok
  • Bohu­slav Novot­ný a kolek­tív, 1986: Encyk­lo­pé­dia arche­oló­gie, Vyda­va­teľ­stvo Obzor, Bratislava
  • Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977: Encyk­lo­pe­dic­ký ústav SAV, Vyda­va­teľ­stvo Veda, Bra­ti­sla­va, 2. zväzok

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, TOP, Umenie

Sochy

skala
Hits: 7009

Sochy sú ume­lec­ké die­la, kto­ré môžu byť vyte­sa­né z rôz­nych mate­riá­lov. Naše emó­cie evo­ku­jú monu­men­tál­ne pamät­ní­ky aj abs­trakt­né sochy. Sochy obo­ha­cu­jú čas­to mest­ské prie­s­trans­tvá. Čas­to sa dá pove­dať, že tvo­ria čias­toč­ne ume­lec­ké galé­rie. Navy­še integ­ru­jú pri člo­ve­ka, sú moti­vá­ci­ou stre­tá­va­nia sa. Sochár­stvo má hlbo­ké his­to­ric­ké kore­ne, sia­ha do anti­ky. Gré­ci a Rima­nia tvo­ri­li doko­na­lé sochy s ľud­ským výra­zom. V obdo­bí rene­san­cie sochár­stvo pook­ria­lo, maj­stri ako Miche­lan­ge­lo, Ber­ni­ni tvo­ri­li vrchol­né die­la his­tó­rie ľud­stva. Moder­ná doba spô­so­bi­la v sochár­stve radi­kál­ne zme­ny. Obja­vil sa svet abs­trakt­ných tva­rov, sochá­ri obja­vi­li nové spô­so­by, nové vyjad­re­nia svo­jich myš­lie­nok a emó­cií. Využí­va sa mra­mor, bronz, ale aj nekon­venč­né mate­riá­ly ako je recyk­lo­va­ný kov, dre­vo, sklo. Sochy repre­zen­tu­jú emó­cie, kul­tú­ru, myšlienky.

Sta­tu­es are artis­tic cre­a­ti­ons that can be car­ved from vari­ous mate­rials. They evo­ke our emo­ti­ons through monu­men­tal memo­rials as well as abs­tract sculp­tu­res. Sta­tu­es often enrich urban spa­ces, cre­a­ting what can be desc­ri­bed as par­tial art gal­le­ries. More­over, they integ­ra­te with peop­le, ser­ving as a moti­va­ti­on for gat­he­rings. Sculp­tu­re has deep his­to­ri­cal roots that tra­ce back to anti­qu­ity. The Gre­eks and Romans craf­ted fla­wless sta­tu­es with human expres­si­ons. During the Renais­san­ce, sculp­tu­re expe­rien­ced a renais­san­ce itself, with mas­ters like Miche­lan­ge­lo and Ber­ni­ni cre­a­ting pin­nac­le works in the his­to­ry of humanity.

The modern era has brought radi­cal chan­ges to sculp­tu­re. A world of abs­tract forms has emer­ged, with sculp­tors dis­co­ve­ring new ways and expres­si­ons for the­ir thoughts and emo­ti­ons. Mate­rials such as marb­le and bron­ze are still uti­li­zed, but uncon­ven­ti­onal mate­rials like recyc­led metal, wood, and glass are also embra­ced. Sta­tu­es repre­sent emo­ti­ons, cul­tu­re, and ide­as. They are more than just sta­tic forms; they are con­du­its of artis­tic expres­si­on that brid­ge the his­to­ri­cal and con­tem­po­ra­ry, cre­a­ting a time­less lan­gu­age that spe­aks to the human experience.

Use Facebook to Comment on this Post