2011-2015, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Dolné Trhovište

skala
Hits: 1383

Dol­né Trho­viš­te je obec v okre­se Hlo­ho­vec (Wiki­pe­dia), v juho­zá­pad­nej čas­ti Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ny, v doli­ne Trho­višt­ské­ho poto­ka (regi​onh​lo​ho​vec​.sk). Na plo­che 10.06 km2 žije 637 oby­va­te­ľov, leží v nad­mor­skej výš­ke 180 met­rov nad morom. Je písom­ne dolo­že­ná od roku 1156 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Vasar, Vas­card, Wasard, Uuasard, Alsó Vas­sard, Unter Was­char­ditz, Dol­ne Was­sardc­ze, Dol­né Vašar­di­ce. V roku 1902 bola k obci pri­čle­ne­ná obec Jele­no­vá (regi​onh​lo​ho​vec​.sk).

V údo­lí poto­ka Gala­nov­ka medzi obca­mi Tep­lič­ky a Dol­né Trho­viš­te ležia pozos­tat­ky stre­do­ve­kej osa­dy z 12. – 13. sto­ro­čia a nále­zy pra­ve­kých mla­do­ka­men­ných nádob a kamen­ných nástro­jov z obdo­bia 4 000 rokov pred n. l.. V intra­vi­lá­ne obce v čas­ti Zla­tár­ky našli pozos­tat­ky osa­dy z doby latén­skej a doby rím­skej. V čas­ti Tur­ná sa našli objek­ty z mlad­šej doby kamen­nej. Iden­ti­fi­ko­va­ný bol ron­del v neoli­tic­kej osa­de. Kamen­né stav­by boli vybu­do­va­né nad údo­lím Trho­višt­ské­ho poto­ka ľud­mi Len­gy­el­skej kul­tú­ry 4 000 rokov pred n. l.. Pri­bliž­ne dve­sto met­rov juho­zá­pad­ne od kos­to­la sa nachá­dza­jú pozos­tat­ky kelt­ské­ho poh­re­bis­ka, kto­ré dokla­da­jú latén­ske síd­lis­ko a poh­re­bis­ko. V čas­ti Rúba­ni­ce a Pasien­ky sa našli pozos­tat­ky osa­dy z mlad­šej doby kamen­nej. Východ­ne od kos­to­la Svä­té­ho Jura­ja bola dolo­že­ná stre­do­ve­ká osa­da Vasar (Vas­card, Wasard). Kos­tol bol prav­de­po­dob­ne súčas­ťou pan­ské­ho dvor­ca. Pôvod­ne román­sky kos­tol posta­vi­li ešte pred tatár­skym vpá­dom – v prvej tre­ti­ne 13. sto­ro­čia. V roku 1855 v čas­ti Gala­no­vá posta­vi­li kaš­tieľ. Je mož­né, že na mies­te toh­to kaš­tie­ľa stá­la v stre­do­ve­ku kúria, mož­no Kyliá­nov dvor a trho­vé mies­to pod náz­vom Kylián­va­sar­dya (dol​ne​tr​ho​vis​te​.sk).

Dol­né Trho­viš­te is a vil­la­ge loca­ted in the Hlo­ho­vec Dis­trict (Wiki­pe­dia), in the sout­hwest part of the Nit­ra Hills, in the val­ley of the Trho­višt­ský stre­am (regi​onh​lo​ho​vec​.sk). With an area of 10.06 km², it is home to 637 resi­dents and is situ­ated at an ele­va­ti­on of 180 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge has his­to­ri­cal records dating back to the year 1156 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Vasar, Vas­card, Wasard, Uuasard, Alsó Vas­sard, Unter Was­char­ditz, Dol­ne Was­sardc­ze, and Dol­né Vašar­di­ce. In 1902, the vil­la­ge of Jele­no­vá was anne­xed to Dol­né Trho­viš­te (regi​onh​lo​ho​vec​.sk).

In the val­ley of the Gala­nov­ka stre­am, bet­we­en the vil­la­ges of Tep­lič­ky and Dol­né Trho­viš­te, rem­nants of a medie­val sett­le­ment from the 12th-​13th cen­tu­ry have been dis­co­ve­red, along with fin­dings of pre­his­to­ric potte­ry and sto­ne tools dating back to 4,000 years BC. Wit­hin the vil­la­ge boun­da­ries, in the Zla­tár­ky part, rem­nants of a sett­le­ment from the La Tène and Roman peri­ods were found. In the Tur­ná part, struc­tu­res from the later Sto­ne Age were dis­co­ve­red, inc­lu­ding the iden­ti­fi­ca­ti­on of a ron­del in a Neolit­hic sett­le­ment. Sto­ne struc­tu­res built by peop­le of the Len­gy­el cul­tu­re 4,000 years BC were situ­ated abo­ve the Trho­višt­ský stre­am val­ley. App­ro­xi­ma­te­ly two hun­dred meters sout­hwest of the church, rem­nants of a Cel­tic burial ground were found, pro­vi­ding evi­den­ce of a La Tène sett­le­ment and burial site. In the Rúba­ni­ce and Pasien­ky parts, rem­nants of a sett­le­ment from the later Sto­ne Age were dis­co­ve­red. East of the Church of St. Geor­ge, a medie­val sett­le­ment named Vasar (Vas­card, Wasard) was docu­men­ted. The church was like­ly part of a manor hou­se. Ori­gi­nal­ly cons­truc­ted in the Roma­ne­sque sty­le, the church was built befo­re the Mon­gol inva­si­on, in the first third of the 13th cen­tu­ry. In 1855, a cast­le was erec­ted in the Gala­no­vá part. It is possib­le that a manor hou­se, per­haps Kyliá­nov dvor, and a mar­ket cal­led Kylián­va­sar­dya sto­od in the medie­val peri­od (dol​ne​tr​ho​vis​te​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Mútne

skala
Hits: 2563

Mút­ne leží v nad­mor­skej výš­ke 836 met­rov nad morom, na odles­ne­nej Pod­bes­kyd­skej bráz­de. K obci pat­ria aj osa­dy Duľov a Mút­ňan­ská píla (ora​va​-lip​tov​.sk). Zalo­že­nie obce sa via­že ku gró­fo­vi Gaš­pa­ro­vi Illés­há­zy­mu, kto­rý v roku 1647 pri­ká­za­la Mate­jo­vi Ben­čí­ko­vi z Jase­ni­ce, aby pri poto­ku Mút­nik zalo­žil dedi­nu. Názov obce je pod­ľa poto­ka, o kto­rom hovo­rie­va­li, že tie­kol mút­ny aj vte­dy, keď nepr­ša­lo. Mút­ne bola valas­ká obec. V roku 1659 mala 488 oby­va­te­ľov. Vďa­ka svo­jej polo­he vyso­ko v horách, bola obec neraz ušet­re­ná od pus­to­še­nia a násil­nos­tí v nepo­koj­nom 17. sto­ro­čí (mut​ne​.sk). Mút­ňan­ské lesy boli pôvod­ne zmie­ša­né, naj­mä jed­ľo­bu­ko­vé. Tie boli nahra­de­né smre­ko­vou mono­kul­tú­rou. Odvod­ne­né boli aj zamok­re­né pôdy naj­mä na alú­viu Mút­ňan­ky, čím sa naru­ši­li pod­mien­ky pre sla­ti­ny a raše­li­nis­ká. V posled­nej dobe sa tu našla Salix myr­til­lo­ides - čo je jedi­ný potvr­de­ný výskyt kri­tic­ky ohro­ze­né­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Vzác­ny je aj nález drob­nej orchi­dey Mic­ros­ty­lis monop­hyl­los. Zo živo­čí­chov tu žijú napr.: čme­le Bom­bus luco­rum a ero­mo­fil­ný eury­top­ný Pyro­bom­bus lapi­da­rius. Vysky­tu­je sa tu aj čier­na for­ma vre­te­ni­ce Vipe­ra berus morp­ha pre­ster (mut​ne​.sk).

Mút­ne is situ­ated at an alti­tu­de of 836 meters abo­ve sea level, in the defo­res­ted Pod­bes­kyd­ská Bráz­da. The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Duľov and Mút­ňan­ská píla (ora​va​-lip​tov​.sk). The foun­ding of the vil­la­ge is asso­cia­ted with Count Gaš­par Illés­há­zy, who in 1647 ins­truc­ted Matej Ben­čík from Jase­ni­ca to estab­lish a vil­la­ge near the Mút­nik stre­am. The name of the vil­la­ge comes from the stre­am, which was said to be mud­dy even when it was not rai­ning. Mút­ne was a Wal­la­chian vil­la­ge. In 1659, it had 488 inha­bi­tants. Due to its high moun­tain loca­ti­on, the vil­la­ge was often spa­red from deva­sta­ti­on and violen­ce during the tur­bu­lent 17th cen­tu­ry (mut​ne​.sk). The Mút­ňan­ské forests were ori­gi­nal­ly mixed, main­ly spruce-​beech. They were repla­ced by spru­ce mono­cul­tu­re. Wet­lands, espe­cial­ly in the Mút­ňan­ka allu­vium, were drai­ned, dis­rup­ting con­di­ti­ons for mars­hes and peat bogs. Recen­tly, the cri­ti­cal­ly endan­ge­red spe­cies Salix myr­til­lo­ides has been found here, the only con­fir­med occur­ren­ce in Slo­va­kia. Also rare is the dis­co­ve­ry of the small orchid Mic­ros­ty­lis monop­hyl­los. Fau­na inc­lu­des spe­cies such as Bom­bus luco­rum bees and the ero­mop­hi­lous eury­to­pic Pyro­bom­bus lapi­da­rius. The­re is also a black form of the adder Vipe­ra berus morp­ha pre­ster (mut​ne​.sk).

Mút­ne leży na wyso­ko­ści 836 met­rów nad pozi­omem mor­za, w bez­le­śnej Doli­nie Pod­bes­kyd­skiej. Do wsi nale­żą także osa­dy Duľov i Mút­ňan­ská píla (ora​va​-lip​tov​.sk). Zało­że­nie wsi wiąże się z hra­bią Gaš­pa­rem Illés­há­zym, któ­ry w 1647 roku pole­cił Mate­jo­wi Ben­čí­ko­wi z Jase­ni­cy zało­żyć wieś przy poto­ku Mút­nik. Nazwa wsi pocho­dzi od poto­ku, o któ­rym mówi­ono, że jest męt­ny nawet wte­dy, gdy nie pada deszcz. Mút­ne było wsią wołos­ką. W 1659 roku mia­ło 488 miesz­ka­ńców. Ze wzg­lędu na swo­je wyso­kie poło­że­nie w górach wieś częs­to była oszc­zędza­na przed spus­tos­ze­niem i prze­mo­cą w burz­li­wym XVII wie­ku (mut​ne​.sk). Leśne obsza­ry Mút­ňan­ské były pier­wot­nie zale­si­one mies­za­niec, głó­wnie świerkowo-​bukowy. Zastąpi­ono je mono­kul­tu­rą świer­ka. Tere­ny pod­mo­kłe, zwłaszc­za w doli­nie Mút­ňan­ky, zosta­ły osus­zo­ne, co zakłó­ci­ło warun­ki dla bagien i tor­fo­wisk. Ostat­nio zna­le­zi­ono tu kry­tycz­nie zag­ro­żo­ny gatu­nek Salix myr­til­lo­ides, jedy­ny potwier­dzo­ny przy­pa­dek wys­tępo­wa­nia w Sło­wac­ji. Rzad­ki jest także zna­le­zis­kiem małej orchi­dei Mic­ros­ty­lis monop­hyl­los. Wśród fau­ny wys­tępu­ją takie gatun­ki jak pszc­zo­ły Bom­bus luco­rum i eury­to­po­wy Pyro­bom­bus lapi­da­rius. Wys­tępu­je także czar­na for­ma żmii Vipe­ra berus morp­ha pre­ster (mut​ne​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Valaská Dubová

skala
Hits: 2061

Obec leží v okre­se Ružom­be­rok v nad­mor­skej výš­ke 662 met­rov nad morom. Na nece­lých 13 km2 tu žije tak­mer 800 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1323. Spo­mí­na sa ako Dubo­ra, Dubo­va Walas­ka, Vala­cho­rum. Najpr pat­ri­la hra­du Lika­va, v roku 1556 pre­šla pod Orav­ské pan­stvo. Budo­va hos­tin­ca je zo začiat­ku 19. sto­ro­čia, kto­rý sto­jí na mies­te býva­lej sta­rej dre­ve­nej budo­vy, v kto­rej údaj­ne chy­ti­li Jura­ja Jáno­ší­ka, čo však nie je dolo­že­né. V roku 1933 obec vyho­re­la, vysta­va­ná bola zno­vu po roku 1945. Na oko­lí sa nachá­dza­jú jas­ky­ne, v nie­kto­rých sa ukrý­va­li ľudia počas 2. sve­to­vej voj­ny (wiki​pe​dia​.sk).

The vil­la­ge is loca­ted in the Ružom­be­rok dis­trict at an ele­va­ti­on of 662 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of just under 13 km², it is home to near­ly 800 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1323, refer­red to as Dubo­ra, Dubo­va Walas­ka, Vala­cho­rum. Ini­tial­ly, it belo­n­ged to Lika­va Cast­le, and in 1556, it beca­me part of the Ora­va domain. The inn buil­ding, dating back to the ear­ly 19th cen­tu­ry, stands on the site of a for­mer old wooden struc­tu­re, whe­re Juraj Jáno­šík was alle­ged­ly cap­tu­red, alt­hough this is not docu­men­ted. In 1933, the vil­la­ge was devas­ta­ted by fire but was rebu­ilt after 1945. The sur­roun­ding area fea­tu­res caves, some of which ser­ved as hiding pla­ces for peop­le during World War II (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Nová Polianka

skala
Hits: 2180

Nová Polian­ka je najm­lad­šia z tatrans­kých osád, vznik­la v roku 1956 vo výš­ke 1040 met­rov nad morom. Je v nej vojen­ský lie­čeb­ný ústav pre lieč­bu res­pi­rač­ných ocho­re­ní a tuber­ku­ló­zy. Osa­da je prí­sne lie­čeb­ná, nie je výcho­dis­kom pre turis­ti­ku, nemá uby­to­va­cie, ani stra­vo­va­cie zaria­de­nia. Jej názov je odvo­de­ný od neďa­le­kej Tatrans­kej Polian­ky. Medzi tými­to dvo­ma obca­mi pôvod­ne stá­la poľov­níc­ka cha­ta Danie­la Rolan­da Dier­gard­ta, kto­rý v rokoch 1898 – 1929 vlast­nil oko­li­té lesy. Samo­tu nazý­va­li aj Danie­lo­vo. Dnes je tam samo­ta s lesov­ňou TANA­Pu Danie­lov dom (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Nová Polian­ka is the youn­gest of the Tat­ra sett­le­ments, estab­lis­hed in 1956 at an ele­va­ti­on of 1040 meters abo­ve sea level. It hou­ses a mili­ta­ry medi­cal ins­ti­tu­te spe­cia­li­zing in the tre­at­ment of res­pi­ra­to­ry dise­a­ses and tuber­cu­lo­sis. The sett­le­ment is strict­ly for medi­cal pur­po­ses, not ser­ving as a star­ting point for tou­rism, and lacks accom­mo­da­ti­on or dining faci­li­ties. Its name is deri­ved from the near­by Tatrans­ká Polian­ka. Ori­gi­nal­ly situ­ated bet­we­en the­se two vil­la­ges was the hun­ting lod­ge of Daniel Roland Dier­gardt, who owned the sur­roun­ding forests from 1898 to 1929. The lod­ge was also kno­wn as Danie­lo­vo. Today, in that loca­ti­on, the­re is a soli­ta­ry hou­se with a forest nur­se­ry cal­led TANA­P’s Danie­l’s Hou­se (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Polia, Typ krajiny

Baly

skala
Hits: 1345

Baly sa zvy­čaj­ne vytvá­ra­jú mecha­ni­zo­va­ný­mi zaria­de­nia­mi, kto­ré zhro­maž­ďu­jú, lisu­jú a zvä­zu­jú plo­di­ny do kom­pakt­ných balí­kov. Ten­to pro­ces uľah­ču­je skla­do­va­nie, pre­pra­vu a mani­pu­lá­ciu s poľ­no­hos­po­dár­sky­mi plo­di­na­mi. Baly obi­lia sa čas­to vytvá­ra­jú z obil­nín, ako sú pše­ni­ca, jač­meň, ovos a iné. Baly trá­vy sú vytvá­ra­né zo suše­nej trá­vy, kto­rá sa pou­ží­va ako krmi­vo pre doby­tok ale­bo iný hos­po­dár­sky chov. Tie­to baly uľah­ču­jú skla­do­va­nie krmi­va a zabez­pe­ču­jú jeho ochra­nu pred pove­ter­nost­ný­mi vplyvmi. 

Bales are typi­cal­ly cre­a­ted by mecha­ni­zed devi­ces that gat­her, com­press, and bind crops into com­pact bund­les. This pro­cess faci­li­ta­tes the sto­ra­ge, tran­s­por­ta­ti­on, and hand­ling of agri­cul­tu­ral crops. Hay bales are often pro­du­ced from cere­al crops such as whe­at, bar­ley, oats, and others. Grass bales are made from dried grass and are used as feed for lives­tock or other agri­cul­tu­ral pur­po­ses. The­se bales make the sto­ra­ge of feed easier and pro­vi­de pro­tec­ti­on against the impacts of weat­her conditions.

Use Facebook to Comment on this Post