2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Potoky, Potoky, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Studený potok vo Vysokých Tatrách

skala
Hits: 2746

Stu­de­ný potok je potok vo Vyso­kých Tat­rách.

Je dlhý 17.4 km. Veľ­ký Stu­de­ný potok vyte­ká z Ľado­vé­ho ple­sa, kto­ré je 2056 met­rov nad morom. Pre­te­ká Veľ­kou Stu­de­nou doli­nou. Malý Stu­de­ný potok vyte­ká z naj­väč­šie­ho z pia­tich Spiš­ských plies, kto­ré je 2050 met­rov nad morom. Pre­te­ká Malou Stu­de­nou doli­nou. Sútok je v mies­te vyús­te­nia Malej Stu­de­nej doli­ny do Veľ­kej Stu­de­nej doli­ny, na Sta­ro­les­nian­skej poľa­ne vo výš­ke 1285 met­rov nad morom (Repel). Pre­te­ká obrov­ským terén­nym zlo­mom a vytvá­ra kas­ká­dy a kata­rak­ty, kto­ré sú obzvlášť pek­né pri jar­nom tope­ní sne­hu, ale­bo po výdat­ných daž­ďoch. Pod Bíli­ko­vou cha­tou už pre­te­ká mier­nej­ším kory­tom. Pozdĺž vodo­pá­dov vedú turis­tic­ké chod­ní­ky, vodo­pá­dy sú vyhľa­dá­va­né, napr.: Dlhý vodo­pád, Obrov­ský vodo­pád, Malé vodo­pá­dy (vyso​ke​tat​ry​.com), Tro­j­i­tý vodo­pád má v maďar­či­ne a nemči­ne poetic­ký názov, kto­rý sa dá pre­lo­žiť ako vodo­pád umel­cov. Nachá­dza v lese. Pod kas­ká­da­mi Malé­ho vodo­pá­du, na dol­nom kon­ci sa nachá­dza Veľ­ký vodo­pád. Jeho naj­vyš­šia kas­ká­da meria 13 met­rov (slo​va​kia​.tra​vel). Ďalej potok pre­te­ká cez Tatrans­kú Les­nú, Sta­rú Les­nú, Veľ­kú Lom­ni­cu, kde juž­ne od tej­to obce ústí do rie­ky Pop­rad (Repel).

The Cold Cre­ek is a stre­am in the High Tatras.

It is 17.4 km long. Veľ­ký Stu­de­ný potok (Big Cold Cre­ek) ori­gi­na­tes from Ľado­vé ple­so (Ice Lake), which is 2056 meters abo­ve sea level. It flo­ws through the Veľ­ká Stu­de­ná doli­na (Big Cold Val­ley). Malý Stu­de­ný potok (Small Cold Cre­ek) ori­gi­na­tes from the lar­gest of the five Spiš­ské plies (Spiš Ponds), which is 2050 meters abo­ve sea level. It flo­ws through the Malá Stu­de­ná doli­na (Small Cold Val­ley). The con­flu­en­ce is at the mouth of Malá Stu­de­ná doli­na into Veľ­ká Stu­de­ná doli­na, at Sta­ro­les­nian­ska poľa­na at an alti­tu­de of 1285 meters abo­ve sea level (Repel). It flo­ws through a mas­si­ve ter­rain fault, cre­a­ting cas­ca­des and water­falls, par­ti­cu­lar­ly beau­ti­ful during the spring sno­wmelt or after hea­vy rain­fall. Below the Bíli­ko­va cha­ta (Bíli­k’s Hut), the stre­am flo­ws through a gen­tler chan­nel. Tou­rist trails lead along the water­falls, which are popu­lar, such as Dlhý vodo­pád (Long Water­fall), Obrov­ský vodo­pád (Giant Water­fall), Malé vodo­pá­dy (Small Water­falls) (vyso​ke​tat​ry​.com). The Trip­le Water­fall has a poetic name in Hun­ga­rian and Ger­man, which can be trans­la­ted as the water­fall of artists. It is loca­ted in the forest. Under the cas­ca­des of Malý vodo­pád (Small Water­fall), at the lower end, the­re is Veľ­ký vodo­pád (Big Water­fall). Its hig­hest cas­ca­de mea­su­res 13 meters (slo​va​kia​.tra​vel). Furt­her, the stre­am flo­ws through Tatrans­ká Les­ná, Sta­rá Les­ná, Veľ­ká Lom­ni­ca, whe­re it joins the Pop­rad River south of this vil­la­ge (Repel).

Zim­ny Potok to stru­mień w Wyso­kich Tatrach.

Ma dłu­go­ść 17,4 km. Wiel­ki Stu­de­ný potok wypły­wa z Ľado­vé­ho ple­sa, któ­re leży 2056 met­rów nad pozi­omem mor­za. Prze­pły­wa przez Doli­nę Wiel­kie­go Zim­ne­go Poto­ku. Mały Stu­de­ný potok wypły­wa z naj­wi­ęks­ze­go z pięciu Spiš­ských plies, któ­re leży 2050 met­rów nad pozi­omem mor­za. Prze­pły­wa przez Doli­nę Małe­go Zim­ne­go Poto­ku. Miejs­ce połąc­ze­nia znaj­du­je się u ujścia Doli­ny Małe­go Zim­ne­go Poto­ku do Doli­ny Wiel­kie­go Zim­ne­go Poto­ku, na Sta­ro­les­nian­skiej pola­nie, na wyso­ko­ści 1285 met­rów nad pozi­omem mor­za (Repel). Prze­pły­wa przez ogrom­ny uskok tere­no­wy i twor­zy kas­ka­dy i kata­rak­ty, szc­ze­gól­nie pięk­ne podc­zas wiosen­ne­go top­nie­nia śnie­gu lub po obfi­tych opa­dach deszc­zu. Poni­żej cha­ty Bíli­ko­va, stru­mień pły­nie już łagod­niejs­zym kory­tem. Wzdłuż wodos­pa­dów pro­wa­dzą szla­ki turys­tycz­ne, któ­re cies­zą się popu­lar­no­ścią, takie jak Dlhý vodo­pád (Dłu­gi Wodos­pad), Obrov­ský vodo­pád (Olbr­zy­mi Wodos­pad), Malé vodo­pá­dy (Małe Wodos­pa­dy) (vyso​ke​tat​ry​.com). Potrój­ny wodos­pad ma poetyc­ką nazwę po węgier­sku i nie­miec­ku, któ­rą można prze­tłu­mac­zyć jako wodos­pad artys­tów. Znaj­du­je się w lesie. Poni­żej kas­kad Małe­go vodo­pád (Mały Wodos­pad), na jego dol­nym końcu, znaj­du­je się Wiel­ki vodo­pád (Duży Wodos­pad). Jego naj­wy­żs­za kas­ka­da mier­zy 13 met­rów (slo​va​kia​.tra​vel). Dalej stru­mień prze­pły­wa przez Tatrans­ką Les­ná, Sta­rą Les­ná, Veľ­ká Lom­ni­ca, gdzie ucho­dzi do rze­ki Pop­rad na połud­nie od tej wsi (Repel).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

skala
Hits: 5553

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Príroda

Symbolika v prírode

skala
Hits: 4089

Sym­bo­li­ka v prí­ro­de pre­ni­ká do mno­hých kul­túr a his­tó­rie. Sym­bo­li­ka v prí­ro­de sa môže líšiť medzi rôz­ny­mi kul­tú­ra­mi a nábo­žen­stva­mi, no čas­to ref­lek­tu­je základ­né ľud­ské poci­ty, hod­no­ty a vní­ma­nie sve­ta oko­lo seba. Mno­hé prí­rod­né prv­ky majú sym­bo­lic­ký význam a sú čas­to pova­žo­va­né za nosi­te­ľov hlbo­kých význa­mov a odka­zov. Stro­my majú v mno­hých kul­tú­rach sym­bo­li­ku spo­je­nú s živo­tom, ras­tom a spo­je­ním s nebe­sa­mi. Rôz­ne dru­hy kve­tov majú rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my. Naprí­klad čer­ve­ná ruža sa čas­to pova­žu­je za sym­bol lás­ky a váš­ne, zatiaľ čo ľalia môže repre­zen­to­vať pýchu a ľahos­taj­nosť. Sln­ko je sym­bo­lom svet­la, ener­gie a živo­ta. Jeho význam môže byť spo­je­ný s obno­vou, náde­jou a novým začiatkom.

Mesiac sym­bo­li­zu­je tajom­nosť, žen­skosť a zme­nu fáz, kto­ré môžu byť inter­pre­to­va­né ako sym­bo­lic­ké repre­zen­tá­cie živo­ta a jeho cyk­lic­ké­ho prie­be­hu. Voda môže repre­zen­to­vať život, očis­tu, obno­vu, ale aj nebez­pe­čen­stvo a cha­otic­ké sily. Ska­ly a hory môžu sym­bo­li­zo­vať odol­nosť, odhod­la­nie a dosa­ho­va­nie cie­ľov. Hory sú čas­to vní­ma­né ako mies­ta duchov­nej sily ale­bo odra­zu bož­stva. Rôz­ne zvie­ra­tá majú v rôz­nych kul­tú­rach rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my. Naprí­klad sova môže byť spo­je­ná s múd­ros­ťou, zatiaľ čo lev s odva­hou a krá­ľov­stvom. Kame­ne môžu mať sym­bo­li­ku sta­bi­li­ty, trva­nia a spo­je­nia s prí­ro­dou. Prí­rod­né živ­ly, ako búr­ky a daž­de, môžu sym­bo­li­zo­vať očis­tu, obno­vu a pre­chod­né obdo­bie zmien.

Sym­bo­lism in natu­re per­me­a­tes many cul­tu­res and his­to­ries. The sym­bo­lism in natu­re can vary among dif­fe­rent cul­tu­res and reli­gi­ons, but it often ref­lects fun­da­men­tal human emo­ti­ons, valu­es, and per­cep­ti­ons of the world around us. Many natu­ral ele­ments car­ry sym­bo­lic mea­ning and are often con­si­de­red car­riers of deep sig­ni­fi­can­ce and mes­sa­ges. Tre­es have sym­bo­lism asso­cia­ted with life, gro­wth, and con­nec­ti­on to the hea­vens in many cul­tu­res. Vari­ous types of flo­wers car­ry dif­fe­rent sym­bo­lic mea­nings. For exam­ple, the red rose is often con­si­de­red a sym­bol of love and pas­si­on, whi­le the lily may repre­sent pri­de and indif­fe­ren­ce. The sun is a sym­bol of light, ener­gy, and life, with mea­nings asso­cia­ted with rene­wal, hope, and new beginnings.

The moon sym­bo­li­zes mys­te­ry, femi­ni­ni­ty, and the chan­ging pha­ses, which can be inter­pre­ted as sym­bo­lic repre­sen­ta­ti­ons of life and its cyc­li­cal cour­se. Water can repre­sent life, puri­fi­ca­ti­on, rene­wal, but also dan­ger and cha­otic for­ces. Rocks and moun­tains may sym­bo­li­ze resi­lien­ce, deter­mi­na­ti­on, and the achie­ve­ment of goals. Moun­tains are often per­ce­i­ved as pla­ces of spi­ri­tu­al strength or ref­lec­ti­ons of divi­ni­ty. Vari­ous ani­mals have dif­fe­rent sym­bo­lic mea­nings in dif­fe­rent cul­tu­res. For exam­ple, an owl may be asso­cia­ted with wis­dom, whi­le a lion repre­sents cou­ra­ge and kings­hip. Sto­nes can sym­bo­li­ze sta­bi­li­ty, endu­ran­ce, and a con­nec­ti­on to natu­re. Natu­ral ele­ments such as storms and rain can sym­bo­li­ze puri­fi­ca­ti­on, rene­wal, and trans­i­ti­onal peri­ods of change.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mokrade, Príroda, Prírodné, Rieky, TOP, Typ krajiny

Záplavy

skala
Hits: 1271

Zápla­vy sú prí­rod­ným javom, pri kto­rom dochá­dza k nad­mer­né­mu zapla­vo­va­niu oblas­tí suchej zeme v dôsled­ku zvý­še­né­ho sta­vu vody. Ten­to jav môže byť spô­so­be­ný rôz­ny­mi fak­tor­mi vrá­ta­ne sil­né­ho daž­ďa, prú­de­nia riek, tope­nia sne­hu, cyk­lón, či dokon­ca tsu­na­mi. Zápla­vy môžu mať znač­ný vplyv na život­né pro­stre­die, spo­loč­nosť a hos­po­dár­stvo. Rie­ky, kto­ré vyj­dú z bre­hov, ale­bo inten­zív­ny dážď, kto­rý pre­kro­čí schop­nosť pôdy absor­bo­vať vodu, môžu spus­tiť zápla­vy v krát­kom čase. Zápla­vy môžu spô­so­biť eró­ziu pôdy, zne­čis­te­nie vôd odpad­mi a che­mi­ká­lia­mi. V dôsled­ku záplav môže dôjsť k hro­ma­de­niu bah­na a odpad­kov, čo spô­so­bu­je envi­ron­men­tál­ne problémy.

Flo­ods are a natu­ral phe­no­me­non in which are­as of dry land beco­me exces­si­ve­ly inun­da­ted due to an inc­re­a­sed water level. This occur­ren­ce can be trig­ge­red by vari­ous fac­tors, inc­lu­ding hea­vy rain­fall, river overf­low, sno­wmelt, cyc­lo­nes, or even tsu­na­mis. Flo­ods can have a sig­ni­fi­cant impact on the envi­ron­ment, socie­ty, and the eco­no­my. Rivers overf­lo­wing the­ir banks or inten­se rain­fall exce­e­ding the soil’s abi­li­ty to absorb water can lead to flo­oding in a short peri­od. Flo­ods can cau­se soil ero­si­on and con­ta­mi­na­te water with deb­ris and che­mi­cals. The accu­mu­la­ti­on of mud and was­te as a result of flo­oding can con­tri­bu­te to envi­ron­men­tal issu­es. In the event of catas­trop­hic flo­ods, coor­di­na­ted huma­ni­ta­rian aid and the res­to­ra­ti­on of affec­ted are­as are cru­cial fac­tors in retur­ning impac­ted com­mu­ni­ties to normalcy.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Korene

skala
Hits: 1530

Kore­ne sú život­ným uzlom rast­lín, pre­ni­ka­jú­cim hlbo­ko do zeme a tvo­ria­cim základ­ňu pre ich rast a vita­li­tu. Čím viac roz­vet­ve­ných kore­ňov, tým viac miest na absor­pciu vody a živín. Rast­li­ny majú rôz­ne typy kore­ňov. Kore­ne slú­žia aj ako záso­bá­reň živín, kore­ne posky­tu­jú aj sta­bil­nú opo­ru pre rast­li­nu, upev­ňu­jú ju v pôde. V nie­kto­rých rast­li­nách domi­nu­je jeden sil­ný koreň, kto­rý je zná­my ako hlav­ný koreň. Výho­dou je hlb­šia penet­rá­cia do pôdy. Mno­ho rast­lín má veľa ved­ľaj­ších kore­ňov, kto­ré vyras­ta­jú z hlav­né­ho kore­ňa a roz­vet­vu­jú sa v oko­lí. Nie­kto­ré rast­li­ny majú vzduš­né kore­ne, kto­ré vyras­ta­jú nad zem­ský povrch a slú­žia na zís­ka­va­nie vzduš­nej vlh­kos­ti ale­bo na pod­po­ru rast­lín. Kore­ne môžu vytvá­rať sym­bi­otic­ké vzťa­hy s huba­mi, kto­ré zvy­šu­jú schop­nosť rast­lín absor­bo­vať živi­ny. Rast­li­ny s koreň­mi pris­pie­va­jú k vytvá­ra­niu pôd­nej štruk­tú­ry tým, že zabra­ňu­jú eró­zii a udr­žia­va­jú pôdu pohromade.

Roots act as the life knot for plants, penet­ra­ting deep into the soil and for­ming the foun­da­ti­on for the­ir gro­wth and vita­li­ty. The more bran­ched the roots, the more sites avai­lab­le for the absorp­ti­on of water and nut­rients. Plants exhi­bit vari­ous types of roots, each ser­ving uni­que func­ti­ons in sus­tai­ning plant life. Roots func­ti­on not only as nut­rient reser­vo­irs but also pro­vi­de stab­le sup­port for the plant, ancho­ring it firm­ly in the soil. In some plants, a sin­gle strong root domi­na­tes, kno­wn as the pri­ma­ry root. The advan­ta­ge lies in dee­per penet­ra­ti­on into the soil. Many plants fea­tu­re nume­rous late­ral roots bran­ching from the pri­ma­ry root, exten­ding into the sur­roun­ding area. Cer­tain plants deve­lop aerial roots that grow abo­ve the ground, ser­ving pur­po­ses such as absor­bing atmo­sp­he­ric mois­tu­re or sup­por­ting the plant. Roots can estab­lish sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi, enhan­cing the plants’ abi­li­ty to absorb nut­rients. Plants with well-​developed roots con­tri­bu­te to the cre­a­ti­on of stab­le soil struc­tu­res, pre­ven­ting ero­si­on and main­tai­ning soil cohe­si­on. In essen­ce, roots play a mul­ti­fa­ce­ted role in the life of plants, exten­ding the­ir influ­en­ce below the sur­fa­ce and fos­te­ring intri­ca­te con­nec­ti­ons wit­hin the eco­sys­tems they inhabit.

Use Facebook to Comment on this Post