Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Zrúcaniny, Hont, Umenie, Stavby, Fotografie

Bzovík – pevnosť neďaleko Krupiny

skala
Hits: 2357

Pevnosť Bzovík je pôvodne benediktínsky, neskôr premonštrántsky kláštor z 12. storočia, ktorý bol prestavaný na pevnosť (Wikipedia). Bola to mohutná protiturecká pevnosť, ktorá vznikla prestavbou cisterciánskeho opátstva založeného okolo roku 1130 (slovakia.travel). Nachádza sa v Bzovickej pahorkatine, na Krupinskej planine (hrady-zamky.sk).

Pevnosť je príkladom stredovekej architektúry obrannej . Je postavená na kopci, čo jej poskytovalo výhodu voči útočníkom. Hlavnou súčasťou bola veža, ktorá slúžila nielen na obranu, ale aj ako symbol moci. Dnes je táto historická pamiatka centrom kultúrneho diania. Na nádvorí sa konajú rôzne , , umelecké . Slúži aj ako múzeum, kde návštevníci môžu objavovať históriu regiónu. Miesto poskytuje aj na rieku Hron.

The Bzovík Fortress was originally a Benedictine, later Premonstratensian monastery from the 12th century, which was rebuilt into a fortress (Wikipedia). It was a mighty anti-Turkish fortress, created by the reconstruction of a Cistercian abbey founded around 1130 (slovakia.travel). It is located in the Bzovík Hills, in the Krupina Mountains (-zamky.sk).

The fortress is an example of medieval defensive architecture. It is built on a hill, which provided it with an advantage against attackers. The main component was the tower, which served not only for defense but also as a symbol of power. Today, this historical monument is the center of cultural activities. Various events, concerts, and art exhibitions take place in the courtyard. It also serves as a museum where visitors can explore the region’s history. The location offers views of the Hron River as well.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Podpolianske obce, Fotografie, Podpoľanie

Vígľaš

skala
Hits: 530

Vígľaš leží v údolí Slatina vo Zvolenskej kotline, v nadmorskej výške 385 metrov nad morom, 14 km od Zvolena. Na ploche 32 km2 tu žije 1523 obyvateľov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1392 (Wikipedia). Historické názvy: Weeles, Vyles, Wiglos, Wegles, Podwigleš (najkrajsikraj.sk). Dominantou je gotický zámok z konca 14. storočia. Pôvodne to bol poľovnícky zámok, ktorý prešiel viacerými úpravami (Wikipedia). V 16.-17. storočí bol Vígľaš protitureckou pevnosťou, úspešne čelil Turkom. Od roku 1890 sa odtiaľto vyvážala minerálka Vera. V roku 1828 tu v 84 domoch žilo 636 obyvateľov, ktorý sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1890 bola založená Burkatova výrobňa syrov (najkrajsikraj.sk). V polovici 20. storočia bol Vígľaš strediskom bohato ozdobovaných píšťal a fujár (najkrajsikraj.sk).

V roku 1945 zámok vyhorel, z pôvodnej sa zachovali iba obvodové múry. Kompletne zrekonštruovaný bol v roku 2013 (Wikipedia). Zámok je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Je prístupný verejnosti, voľný vstup je do na vstupné nádvorie s hradbami. Konajú sa tu aj prehliadky, zámok slúži aj ako hotel (Monika Majtenyiová).

Vígľaš lies in the valley of the Slatina River in the Zvolen Basin, at an elevation of 385 meters above sea level, 14 km from Zvolen. Covering an area of 32 km2, the village is home to 1523 inhabitants. The first written mention dates back to 1392 (Wikipedia). Historical names include Weeles, Vyles, Wiglos, Wegles, and Podwigleš (najkrajsikraj.sk). The dominant feature is the Gothic castle from the late 14th century. Originally a hunting lodge, it underwent several modifications (Wikipedia). In the 16th-17th centuries, Vígľaš served as an anti-Turkish fortress, successfully resisting Turkish attacks. Since 1890, the mineral water Vera has been exported from here. In 1828, 636 inhabitants lived in 84 houses, engaged in agriculture and cattle breeding. In 1890, the Burkat cheese factory was established (najkrajsikraj.sk). In the mid-20th century, Vígľaš was a center for elaborately decorated pipes and fujaras (najkrajsikraj.sk).

In 1945, the castle was destroyed by fire, with only the perimeter walls remaining from the original structure. It was completely reconstructed in 2013 (Wikipedia). The castle is listed as a National Cultural Monument. It is open to the public, with free entry to the courtyard with walls. Guided tours are available, and the castle also serves as a hotel (Monika Majtenyiová).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Podunajsko, Podunajské dokumenty, Mlyny, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Mlyn v Tomášikove

skala
Hits: 478

Kolový mlyn v Tomášikove patrí k pôvodným zachovaným vodným mlynom so spodným náhonom. Dnes má status technickej ľudového mlynárstva južného Slovenska. Nachádza sa dva km západne od Tomášikovo na Malom Dunaji pri sútoku so Suchým potokom. Postavil ho v roku 1893 mlynár Ján Maticza, poslednou väčšou zmenou prešiel v roku 1940. Mlelo sa v ňom do roku 1960. V roku 1982 bol obnovený ako expozícia Vlastivedného múzea v Galante. Okolie mlynu tvorí lužný les, samotný mlyn je na vodáckej trase. Dá sa tu kotviť pri splav, táboriť, kúpať sa (slovakia.travel).

The Water Mill in Tomášikovo is among the original preserved water mills with a lower flume. Today, it holds the status of a technical monument of folk milling in southern Slovakia. Situated two kilometers west of the village of Tomášikovo on the Little Danube at the confluence with the Suchý Stream, it was built in 1893 by miller Ján Maticza, undergoing its last major modification in 1940. It operated until 1960. In 1982, it was restored as an exhibition of the Regional Museum in Galanta. The mill’s surroundings consist of a riparian forest, and the mill itself is part of a canoeing route. Visitors can anchor near the mill, camp, and swim in the area (slovakia.travel).

Krajina, Slovensko, TOP, Fotografie, Šariš

Šariš

skala
Hits: 4282

tvoria povodie riek Torysa, Topľa a Ondava. Historickým centrom bol Šarišský hrad, od roku 1647 je ním Prešov (saris.eu.sk). Maďarský pomenovanie Šariša je Sáros, nemecké Scharosch (Wikipedia). Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar, údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov (Mario Hudák). Nemecké osídlenie sa najviac prejavilo v mestách Bardejov a Prešov. Prvá valašská kolonizácia v 14. storočí sa usídlila najmä v strede a na juhu. Sever zasiahla až od 16. storočia (kulturno.sk). Je zaujímavé, že tento región nebol zasiahnutý tureckým rabovaním. Po valašskej kolonizácii v 15. storočí do regiónu Šariš prišli Rusíni a Ukrajinci (Wikipedia). 

Charakteristické sú pre región drevené kostoly (saris.eu.sk). Centrom Horného Šariša je Bardejov, Dolného Prešov (Wikipedia). Na severe sa chovali ovce, bolo hlavným živobytím, spracovávala sa vlna a kožušina. V iných oblastiach sa choval dobytok a ošípaná. Pestoval sa ľan, konope, zemiaky, pohánka, ale aj ovocie, najmä čerešne a marhule. V lesných oblastiach sa ťažilo , vyrábalo drevené uhlie. V okolí Čergova sa vyrábali šindle. V Suchej doline sa vyrábalo vápno s vyťaženého vápenca. V Prešove sa vyrábali zbrane, , v Bardejove košíky. V regióne existovali viaceré sklárne, v Bogliarke maľovali na sklo. Významne sa tu tvorili drevorezbárske predmety. Prešov preslávilo jediné slovenské ložisko kamennej (kulturno.sk). sa tu stavali ako zruby. Smerom na juh boli omietnuté vápnom. Na Hornom Šariši sa používali aj viachranné strechy. Na drevených kostoloch zanechali svoju aj majstri z východných a juhovýchodných krajín (kulturno.sk). V regióne sa používali paličkované čipky, obľúbené boli čepce. Tancovali sa povelové a krútivé tance, parobské čapáše, bašistofka, hajdukovanie. Špecialitami sú pohánkové cestoviny plnené syrom, múčno-mliečne kaše a polievky zo sušeného ovocia. Na sa pripravujú bobaľky, alebo kračun (kulturno.sk). 

Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť slúžnovských okresov: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický (Mario Hudák). Vo Svidníku sa konávajú Rusínov a Ukajincov. V Bardejove slávnosti Rusínske a ukrajinské piesne. V Raslaviciach Šarišské slávnosti (Wikipedia). Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím (slovakia.travel). V Bardejove je Šarišské múzeum so zbierkou ikonopisectva. V Boliarovciach sa zachoval funkčný mlyn. Vo Svidníku je múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. V Raslaviciach sa nachádza Galéria ľudového umenia (kulturno.sk).

The region of Šariš is formed by the basins of the Torysa, Topľa, and Ondava rivers. The historical center was Šariš Castle, and since 1647, it has been represented by Prešov (saris.eu.sk). In Hungarian, Šariš is called Sáros, and in German, it’s referred to as Scharosch (Wikipedia). The name Šariš likely originates from the word „Sar,“ which supposedly referred to one of the Old Slavic tribes (Mario Hudák). German settlement had a significant impact, especially in the cities of Bardejov and Prešov. The first Wallachian colonization in the 14th century settled mainly in the central and southern parts, reaching the north only from the 16th century (kulturno.sk). Remarkably, this region was not affected by Turkish raids. After Wallachian colonization in the 15th century, Rusyns and Ukrainians came to the Šariš region (Wikipedia).

Characteristic of the region are wooden churches (saris.eu.sk). The center of Upper Šariš is Bardejov, and the center of Lower Šariš is Prešov (Wikipedia). Sheep farming, which was the main livelihood, predominated in the north, with wool and fur processing. In other areas, cattle and pigs were raised. Linen, hemp, potatoes, buckwheat, as well as fruits, especially cherries and apricots, were cultivated. In the forested areas, wood was harvested, and wooden coal was produced. In the Čergov area, shingles were manufactured. Limestone was extracted, and lime was produced in Suchá dolina. In Prešov, weapons and locks were manufactured, while Bardejov was known for basket weaving. Several glassworks existed in the region, and in Bogliarka, they painted on glass. Wooden carvings were a significant craft in the area. Prešov gained fame for having the only Slovak rock salt deposit (kulturno.sk). Houses were constructed as log cabins, and those facing south were coated with lime. In Upper Šariš, multi-roof structures were used. Craftsmen from eastern and southeastern countries left their mark on the wooden churches in the region (kulturno.sk). Bobbin lace and headscarves were popular in the region. Dances included command and spinning dances, parobské čapáše, bašistofka, and hajdukovanie. Specialties included buckwheat pasta filled with cheese, flour-milk porridge, and soups made from dried fruits. For Christmas, bobaľky or kračun are prepared (kulturno.sk).

By the late 18th century, the Šariš region was divided into six district courts: Upper Torysa, Middle Torysa, Lower Torysa, Sekčov, Topľianky, and Makovica (Mario Hudák). In Svidník, the Rusyn and Ukrainian Festivals take place. Bardejov hosts the Rusyn and Ukrainian Song Festivals. In Raslavice, the Šariš Festivals are held (Wikipedia). The inhabitants of Šariš speak the distinctive Šariš dialect (slovakia.travel). Bardejov features the Šariš Museum with an icon painting collection. In Boliarovce, a functional mill has been preserved. Svidník has a museum of Ukrainian-Rusyn culture. Raslavice houses the Gallery of Folk Art (kulturno.sk).

Шариш утворює вододіл річок Ториса, Топля та Ондава. Історичним центром був Шаришський замок, а з 1647 року ним є Пряшів (saris.eu.sk). У русинській мові Шариш відомий як „Сярось“ (Syaros‘) і в українській як „Шаріш“ (Sharish) (Wikipedia). Назва Шариша, ймовірно, походить від слова „Сар“ (Sar), яке, за переказами, вживалося для позначення одного зі старослов’янських племен (Mario Hudák). Німецьке заселення мало значущий вплив, особливо в містах Бардейов і Пряшів. Перша валахська колонізація у 14 столітті поширилася переважно в центральних і південних частинах. Північна частина була заселена лише з 16 століття (kulturno.sk). Цікаво, що цей регіон не був зачеплений турецькими набігами. Після валахської колонізації в 15 столітті до Шариша прийшли русини та українці (Wikipedia).

Для регіону характерні дерев’яні церкви (saris.eu.sk). Центром Верхнього Шариша є Бардейів, а нижнього – Пряшів (Wikipedia). Мешканці Шариша розмовляють своїм специфічним наріччям (slovakia.travel). Традиційним засобом забезпечення в регіоні був скотарство, яке визначало життя на півночі. Вовна і ковдра з вовни оброблялися. В інших областях тримали худобу і свиней. Вирощували лля, коноплі, картоплю, гречку, а також фрукти, особливо вишні і абрикоси. У лісах видобували деревину, виготовляли дерев’яне вугілля. В околицях Чергова виготовляли шиндри. В Сухій Долині виготовляли вапно з вапняка. В Пряшові виготовляли зброю та замки, а в Бардейові були відомі виробництвом кошиків. В регіоні існували кілька склярень, а в Боглярці малювали на скло. Дереворізьбарство було значущим ремеслом в області. Пряшів здобув славу як єдиний солодкий резервуар в Словаччині (kulturno.sk). Домогосподарства будувалися як зруби. У південній частині вони могли бути вапнякові. У Верхньому Шариші використовувалися багатошарові дахи. Майстри з східних та південно-східних країн залишили свої сліди також на дерев’яних церквах в регіоні (kulturno.sk).

В регіоні носили паличковану вишивку, популярні були чепці. Танці включали командні і обертові танці, хлопські чапаї, баштовську пісню та гайдамацьку ходу. Традиційні страви включають гречані локшина з сиром, каші з муки та молока та супи з сушених фруктів. На Різдво готують бобалки або крачун (kulturno.sk). В кінці 18 століття регіон Шариш був розділений на шість судових округів: Верхньоториський, Середньоториський, Нижньоториський, Секчівський, Топлянський і Маковицький (Mario Hudák). У Свідник проводяться Свята русинів і українців. В Бардейові відбуваються свята Русинських і Українських пісень. У Раславицях проходять Шаришські свята (Wikipedia). Музей Шариша в Бардейові має у своїх експозиціях іконопис. У Боляровцях зберігся функціональний млин. У Свіднику є музей українсько-русинської культури. У Раславицях є Галерея народного мистецтва (kulturno.sk).

Niektoré príspevky

,

Krajina, Slovensko, Podunajsko, TOP, Fotografie

Podunajsko

skala
Hits: 4634

leží na juhu Slovenska. Prevažnú časť územia tvorí Podunajská nížina. V poslednom čase sa tu rozvíjajú termálne kúpaliská s celoročnou prevádzkou v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Štúrove, v Komárne, v Patinciach. Dunaj poskytuje možnosti plavby na výletných lodiach a vodnú turistiku. Atraktívne sú vodné na Malom Dunaji, lužné , dunajské zákutia. Z Bratislavy do Komárna vedie cyklotrasa ako súčasť Dunajskej cyklistickej trasy z Passau až do Čierneho mora (slovakia.travel). Oficiálne Podunajsko zahŕňa okresy Komárno, Dunajská Streda, Nové , čiastočne Galanta a Senec (webnode.sk). Podunajská nížina je intenzívne využívaná na poľnohospodárske účely. Vyskytujú sa tu mokrade, ktoré majú medzinárodný význam. Stepný, nížinný charakter poskytuje priestor pre mnohé stepné druhy vtákov. V menšej miere sú na Podunajsku aj lesy, či už ako lužné lesy, ale aj ako teplé panónske lesy. Na Podunajsku hniezdia stepné druhy vtákov, zimujú tu mnohé zo severu (podunajsko.sk).

Nevyčleňujem z Podunajska severnejšie oblasti a oblasť Bratislavy.

Podunajsko, located in the southern part of Slovakia, is predominantly composed of the Podunajská Lowland. In recent times, the region has seen the development of thermal spas operating year-round in Dunajská Streda, Veľký Meder, Štúrovo, Komárno, and Patince. The Danube River offers opportunities for boat trips and water tourism. The area is adorned with charming water mills along the Little Danube, riparian forests, and secluded corners of the Danube. A cycling route from to Komárno is part of the Danube Cycle Path, which extends from Passau to the Black Sea (slovakia.travel).

Officially, Podunajsko includes the districts of Komárno, Dunajská Streda, Nové Zámky, and partially Galanta and Senec (webnode.sk). The Podunajská Lowland is intensively used for agricultural purposes, featuring wetlands of international importance. Its steppe-like, lowland character provides habitat for numerous steppe bird species. To a lesser extent, there are also forests in Podunajsko, including riparian forests and warm Pannonian woodlands. The region is a nesting ground for steppe bird species, and many birds from the north winter here (podunajsko.sk).

It’s worth noting that I do not distinguish the northern areas and the Bratislava region as part of Podunajsko.

Podunajsko, po maďarsky Podonyépvidék, található Szlovákia déli részén. Az terület döntően a Podunajská alacsonyföldből áll. Az utóbbi időben a térségben egész évben üzemelő termálfürdők fejlődtek ki Dunaszerdahelyen, Nagymegyeren, Esztergomban, Komáromban és Patincán. A Duna folyó lehetőséget kínál hajókirándulásokra és vízi turizmusra. Az területet bájos vízimalmokkal, a Kis-Duna menti lombhullató erdőkkel és a Duna eldugott zugaital jellemzik. Egy kerékpárút Bratislavától Komáromig a Duna kerékpárút része, amely Passautól a Fekete-tengerig terjed (slovakia.travel).

Hivatalosan a Podunajsko a Komárom, Dunaszerdahely, Újvár és részben Galánta és Szenec kerületeket foglalja magában (webnode.sk). A Podunajská alacsonyföldet intenzíven mezőgazdasági célokra használják, nemzetközi jelentőségű mocsarakkal. A sztyeppeszerű, alacsonyföldi jelleg otthont ad számos sztyeppei madárfajnak. Kisebb mértékben erdők is találhatók Podunajsko-ban, beleértve a lombhullató erdőket és a meleg Pannon-táj erdeit. A régió fészektelep a sztyeppeszerű madárfajoknak, és sok északi madár itt telel (podunajsko.sk).

Fontos megjegyezni, hogy én nem különítem el a Podunajsko északi területeit és a Pozsony körzetet a területtől.

Niektoré príspevky

, , , , ,