Krajina, Biotopy, Česko, Hory, Organizmy, Príroda, Rastliny, Severná Morava, Zahraničie

Vresovisko Bílová

Hits: 44

Vre­so­vis­ko Bílo­vá je prí­rod­ná pamiat­ka nachá­dza­jú­ca sa v Hos­týn­skych vrchoch na Mora­ve, v blíz­kos­ti osa­dy Bílo­vá, pri­bliž­ne 1,9 km východ­ne od obce Raj­no­cho­vi­ce (kudyz​nu​dy​.cz). Táto loka­li­ta bola vyhlá­se­ná za chrá­ne­né úze­mie 1. októb­ra 1982 a roz­kla­dá sa na plo­che 3 ha (mapy​.cz). Je situ­ova­ná na mier­nom, pre­važ­ne juho­vý­chod­nom sva­hu vrcho­lu Klí­nec (kudyz​nu​dy​.cz). Vre­so­vis­ko Bílo­vá pred­sta­vu­je jedi­né súvis­lé vre­so­vis­ko s boha­tým výsky­tom jalov­ca oby­čaj­né­ho (Juni­pe­rus com­mu­nis) a vre­su oby­čaj­né­ho (Cal­lu­na vul­ga­ris) v celých Hos­týn­skych vrchoch. Ten­to bio­top je v Kar­pat­skej fyto­ge­o­gra­fic­kej oblas­ti Čes­kej repub­li­ky veľ­mi vzác­ny. Okrem domi­nant­ných dru­hov tu ras­tú aj smil­ka tuhá (Nar­dus stric­ta), pla­vúň vid­lač­ka (Lyco­po­dium cla­va­tum), brus­ni­ca čučo­ried­ko­vá (Vac­ci­nium myr­til­lus), mate­ri­na dúš­ka vaj­co­vi­tá (Thy­mus pule­gi­oides), nátrž­ník vzpria­me­ný (Poten­til­la erec­ta), púpa­va bez­by­ľo­vá (Car­li­na acau­lis), fial­ka les­ná (Viola rei­chen­ba­chia­na), hlu­chav­ka škvr­ni­tá (Lamium macu­la­tum), (Stel­la­ria gra­mi­nea), nezá­bud­ka les­ná (Myo­so­tis syl­va­ti­ca) a mlieč­nik chvoj­ko­vý (Eup­hor­bia cypa­ris­sias). Pôvod­ne bola loka­li­ta využí­va­ná ako pod­hor­ská pas­tvi­na. Po ukon­če­ní pase­nia oviec však doš­lo k ohro­ze­niu vre­so­vis­ka zaras­ta­ním nále­to­vý­mi dre­vi­na­mi, pre­dov­šet­kým smre­kom a bre­zou. V posled­ných rokoch je lúka cie­le­ne kose­ná ako náh­ra­da pase­nia a sú odstra­ňo­va­né nále­to­vé dre­vi­ny. Časť loka­li­ty je však, vďa­ka nedos­ta­toč­nej sta­rost­li­vos­ti v minu­los­ti, ako uni­kát­ny bio­top už stra­te­ná (Jana Hum­po­líč­ko­vá).

Táto loka­li­ta je význam­ná nie­len z bota­nic­ké­ho hľa­dis­ka, ale aj ako ukáž­ka tra­dič­né­ho hos­po­dá­re­nia v pod­hor­ských oblas­tiach. Udr­žia­va­nie vre­so­vis­ka je kľú­čo­vé pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty a ochra­nu vzác­nych dru­hov rast­lín. Vre­so­vis­ko Bílo­vá je prí­stup­né po čer­ve­no zna­če­nom turis­tic­kom chod­ní­ku medzi Raj­no­cho­vi­ca­mi a osa­dou Lázy. Náv­štev­ní­ci by mali rešpek­to­vať pra­vid­lá ochra­ny prí­ro­dy a pohy­bo­vať sa len po vyzna­če­ných ces­tách, aby nedoš­lo k poško­de­niu cit­li­vé­ho eko­sys­té­mu vre­so­vis­ka (turis​ti​ka​.cz).


The Bílo­vá Heat­hland is a natu­ral monu­ment loca­ted in the Hos­týn Hills in Mora­via, near the Bílo­vá sett­le­ment, app­ro­xi­ma­te­ly 1.9 km east of the vil­la­ge of Raj­no­cho­vi­ce (kudyz​nu​dy​.cz). This area was dec­la­red a pro­tec­ted site on Octo­ber 1, 1982, and covers an area of 3 hec­ta­res (mapy​.cz). It is situ­ated on a gen­tle, pre­do­mi­nan­tly sout­he­as­tern slo­pe of the Klí­nec hill (kudyz​nu​dy​.cz). The Bílo­vá Heat­hland repre­sents the only con­ti­nu­ous heat­hland with a rich pre­sen­ce of com­mon juni­per (Juni­pe­rus com­mu­nis) and com­mon heat­her (Cal­lu­na vul­ga­ris) in the enti­re Hos­týn Hills. This habi­tat is very rare in the Car­pat­hian phy­to­ge­og­rap­hic regi­on of the Czech Republic.

In addi­ti­on to the domi­nant spe­cies, other plants found here inc­lu­de mat grass (Nar­dus stric­ta), stag’s‑horn club­moss (Lyco­po­dium cla­va­tum), bil­ber­ry (Vac­ci­nium myr­til­lus), broad-​leaved thy­me (Thy­mus pule­gi­oides), upright cinqu­e­fo­il (Poten­til­la erec­ta), dwarf car­li­ne thist­le (Car­li­na acau­lis), ear­ly dog-​violet (Viola rei­chen­ba­chia­na), spot­ted dead-​nettle (Lamium macu­la­tum), les­ser stitch­wort (Stel­la­ria gra­mi­nea), wood forget-​me-​not (Myo­so­tis syl­va­ti­ca), and cyp­ress spur­ge (Eup­hor­bia cypa­ris­sias).

Ori­gi­nal­ly, the site was used as a sub­mon­ta­ne pas­tu­re. Howe­ver, after gra­zing cea­sed, the heat­hland beca­me thre­a­te­ned by the enc­ro­ach­ment of pione­er tre­es, espe­cial­ly spru­ce and birch. In recent years, the mea­dow has been inten­ti­onal­ly mown as a sub­sti­tu­te for gra­zing, and inva­si­ve tree gro­wth is being remo­ved. Nevert­he­less, due to insuf­fi­cient care in the past, part of this uni­que habi­tat has alre­a­dy been lost (Jana Humpolíčková).

This loca­ti­on is sig­ni­fi­cant not only from a bota­ni­cal per­spec­ti­ve but also as an exam­ple of tra­di­ti­onal far­ming prac­ti­ces in sub­mon­ta­ne are­as. Main­tai­ning the heat­hland is cru­cial for pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty and pro­tec­ting rare plant spe­cies. The Bílo­vá Heat­hland is acces­sib­le via the red-​marked hiking trail bet­we­en Raj­no­cho­vi­ce and the Lázy sett­le­ment. Visi­tors should res­pect natu­re con­ser­va­ti­on rules and stick to desig­na­ted paths to avo­id dama­ging the sen­si­ti­ve heat­hland eco­sys­tem (turis​ti​ka​.cz).


Vře­so­viš­tě Bílo­vá je pří­rod­ní památ­ka nachá­ze­jí­cí se v Hos­týn­ských vrších na Mora­vě, poblíž osa­dy Bílo­vá, přib­liž­ně 1,9 km východ­ně od obce Raj­no­cho­vi­ce (kudyz​nu​dy​.cz). Tato loka­li­ta byla vyhlá­še­na chrá­něným úze­mím 1. říj­na 1982 a rozk­lá­dá se na plo­še 3 hek­ta­rů (mapy​.cz). Nachá­zí se na mír­ném, pře­váž­ně jiho­vý­chod­ním sva­hu vrcho­lu Klí­nec (kudyz​nu​dy​.cz). Vře­so­viš­tě Bílo­vá před­sta­vu­je jedi­né sou­vis­lé vře­so­viš­tě s boha­tým výsky­tem jalov­ce obec­né­ho (Juni­pe­rus com­mu­nis) a vře­su obec­né­ho (Cal­lu­na vul­ga­ris) v celých Hos­týn­ských vrších. Ten­to bio­top je v kar­pat­ské fyto­ge­o­gra­fic­ké oblas­ti Čes­ké repub­li­ky vel­mi vzácný.

Kro­mě domi­nan­tních dru­hů zde ros­tou také smil­ka tuhá (Nar­dus stric­ta), pla­vuň vid­lač­ka (Lyco­po­dium cla­va­tum), brus­ni­ce borův­ka (Vac­ci­nium myr­til­lus), mate­ří­douš­ka vej­či­tá (Thy­mus pule­gi­oides), moch­na pří­má (Poten­til­la erec­ta), pupa­va bez­lo­dyž­ná (Car­li­na acau­lis), viol­ka les­ní (Viola rei­chen­ba­chia­na), hlu­chav­ka skvr­ni­tá (Lamium macu­la­tum), pta­či­nec trá­vo­vi­tý (Stel­la­ria gra­mi­nea), pomněn­ka les­ní (Myo­so­tis syl­va­ti­ca) a pry­šec chvoj­ka (Eup­hor­bia cypa­ris­sias).

Původ­ně byla loka­li­ta využí­vá­na jako pod­hor­ská pas­tvi­na. Po ukon­če­ní pas­tvy ovcí však doš­lo k ohro­že­ní vře­so­viš­tě zarůs­tá­ním nále­to­vý­mi dře­vi­na­mi, zej­mé­na smr­kem a bří­zou. V posled­ních letech je lou­ka cíle­ně kose­ná jako náh­ra­da pas­tvy a jsou odstra­ňo­vá­ny nále­to­vé dře­vi­ny. Část loka­li­ty však, díky nedos­ta­teč­né péči v minu­los­ti, jako uni­kát­ní bio­top již nená­vrat­ně zanik­la (Jana Humpolíčková).

Tato loka­li­ta je význam­ná nejen z bota­nic­ké­ho hle­dis­ka, ale i jako ukáz­ka tra­dič­ní­ho hos­po­da­ře­ní v pod­hor­ských oblas­tech. Udr­žo­vá­ní vře­so­viš­tě je klí­čo­vé pro zacho­vá­ní bio­di­ver­zi­ty a ochra­nu vzác­ných dru­hů rost­lin. Vře­so­viš­tě Bílo­vá je pří­stup­né po čer­ve­ně zna­če­né turis­tic­ké stez­ce mezi Raj­no­cho­vi­ce­mi a osa­dou Lázy. Návš­těv­ní­ci by měli res­pek­to­vat pra­vid­la ochra­ny pří­ro­dy a pohy­bo­vat se pou­ze po vyzna­če­ných ces­tách, aby nedoš­lo k poško­ze­ní cit­li­vé­ho eko­sys­té­mu vře­so­viš­tě (turis​ti​ka​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Krajina, Plesá, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

Hits: 4621

Mor­ské oko je naj­väč­šie ple­so Vyso­kých Tatier, leží však na poľ­skej stra­ne Tatier, pod Rys­mi vo výš­ke 1395 met­rov nad morom. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 35 hek­tá­rov, naj­väč­šia hĺb­ka tak­mer 51 met­rov, bre­ho­vá čia­ra dosa­hu­je 2613 met­rov. Za zmien­ku sto­jí, že oko­li­té ští­ty sú 1000 met­rov nad hla­di­nou ple­sa. Nazý­va­lo sa aj Rybie ple­so. Pome­no­va­nie Mor­ské oko je pochá­dza z legen­dy, pod­ľa kto­rej bolo ple­so pod zemou spo­je­né s morom. Naj­star­šia zmien­ka o ple­se je z roku 1575. Čaro Mor­ské­ho oka inšpi­ro­va­lo mno­hých poľ­ských malia­rov, bás­ni­kov aj hudob­ní­kov (wiki​pe​dia​.sk).


Mor­skie Oko is the lar­gest lake in the High Tatras, but it is loca­ted on the Polish side of the Tatras, below Rysy at an alti­tu­de of 1395 meters abo­ve sea level. Its area is almost 35 hec­ta­res, with a maxi­mum depth of almost 51 meters, and the sho­re­li­ne rea­ches 2613 meters. It is worth men­ti­oning that the sur­roun­ding peaks are 1000 meters abo­ve the lake­’s sur­fa­ce. It was also cal­led Rybie Ple­so. The name Mor­skie Oko comes from a legend accor­ding to which the lake was con­nec­ted under­ground to the sea. The oldest men­ti­on of the lake dates back to 1575. The charm of Mor­skie Oko has ins­pi­red many Polish pain­ters, poets, and musicians.


Mor­skie Oko jest naj­wi­ęks­zym jezi­orem w Tat­rach Wyso­kich, ale znaj­du­je się po stro­nie pol­skiej, pod Rysa­mi na wyso­ko­ści 1395 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jego powierzch­nia wyno­si nie­mal 35 hek­ta­rów, naj­wi­ęks­za głębo­ko­ść sięga pra­wie 51 met­rów, a linia brze­go­wa ma dłu­go­ść 2613 met­rów. War­to wspom­nieć, że otac­za­jące szc­zy­ty znaj­du­ją się 1000 met­rów nad pozi­omem wody jezi­ora. Kie­dyś nazy­wa­ne było również Rybim Jezi­orem. Nazwa Mor­skie Oko pocho­dzi z legen­dy, według któ­rej jezi­oro było podziem­nie połąc­zo­ne z mor­zem. Naj­stars­za wzmian­ka o jezi­or­ze pocho­dzi z roku 1575. Urok Mor­skie­go Oka zains­pi­ro­wał wie­lu pol­skich malar­zy, poetów i muzyków.


Odka­zy:


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, V čase, Zahraničie

Jar na Braunsbergu

Hits: 1922

Jar na Brauns­ber­gu je skve­lou prí­le­ži­tos­ťou zažiť pre­bu­de­nie prí­ro­dy a vidieť jedi­neč­né výhľa­dy na oko­li­tú kra­ji­nu. V jar­nom obdo­bí sa Brauns­berg mení na oázu fareb­ných kve­tov a zele­nej vege­tá­cie. Stro­my začí­na­jú pučať, na sva­hoch kop­ca sa obja­vu­jú prvé jara­bi­ny, mar­hu­le a čereš­ne, kto­ré vytvá­ra­jú pôso­bi­vú pale­tu farieb a vôní. Je síce ešte chlad­nej­šie poča­sie, ale opla­tí sa sem zájsť. Na Brauns­ber­gu sa nachá­dza množ­stvo turis­tic­kých chod­ní­kov a cyk­lot­rás, kto­ré umož­ňu­jú pohodl­ný a prí­jem­ný spô­sob, ako pre­skú­mať ten­to úžas­ný kra­jin­ný park v jar­nom období.


Spring on Brauns­berg is a gre­at oppor­tu­ni­ty to expe­rien­ce the awa­ke­ning of natu­re and see uni­que vie­ws of the sur­roun­ding lands­ca­pe. In the spring­ti­me, Brauns­berg trans­forms into an oasis of color­ful flo­wers and gre­en vege­ta­ti­on. Tre­es begin to bud, and on the slo­pes of the hill, the first rowans, apri­cots, and cher­ries appe­ar, cre­a­ting an impres­si­ve palet­te of colors and scents. Whi­le the weat­her may still be cooler, it’s worth a visit here. Brauns­berg boasts nume­rous hiking trails and cyc­ling rou­tes, pro­vi­ding a com­for­tab­le and enjo­y­ab­le way to explo­re this ama­zing lands­ca­pe park in the springtime.


Der Früh­ling auf dem Brauns­berg ist eine gro­ßar­ti­ge Gele­gen­he­it, das Erwa­chen der Natur zu erle­ben und ein­zi­gar­ti­ge Ausb­lic­ke auf die umlie­gen­de Lands­chaft zu genie­ßen. Im Früh­ling ver­wan­delt sich der Brauns­berg in eine Oase aus bun­ten Blu­men und grüner Vege­ta­ti­on. Bäu­me begin­nen zu knos­pen, und an den Hän­gen des Hügels ers­che­i­nen die ers­ten Ebe­res­chen, Apri­ko­sen und Kirs­chen, die eine bee­in­druc­ken­de Palet­te von Far­ben und Düf­ten erze­ugen. Auch wenn das Wet­ter noch etwas küh­ler sein kann, lohnt sich ein Besuch hier. Der Brauns­berg ver­fügt über zahl­re­i­che Wan­der­we­ge und Radwe­ge, die einen bequ­e­men und ange­neh­men Weg bie­ten, um die­sen ers­taun­li­chen Lands­chafts­park im Früh­ling zu erkunden.


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, TOP

Malé Karpaty

Hits: 4006

V rám­ci poho­ria Malých Kar­pát bola v roku 1976 vyhlá­se­ná Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Malé Kar­pa­ty. Rozp­res­tie­ra sa na 65 504 hek­tá­roch, od ľavé­ho bre­hu Duna­ja až po Nové Mes­to nad Váhom s dĺž­kou 100 kilo­met­rov. Súčas­ťou je via­ce­ro kra­sov, v kto­rých sa nachá­dza via­ce­ro jas­kýň: Borin­ský, Pla­vec­ký, Dob­ro­vod­ský a Čach­tic­ký (stu​pa​va​.sk).

Malé Kar­pa­ty je poho­rie na západ­nom Slo­ven­sku, tiah­ne sa z juho­vý­cho­du na seve­ro­zá­pad a odde­ľu­je Záhor­skú níži­nu od cen­trál­nych a východ­ných čas­tí kra­ji­ny. Na jeho úpä­tí a sva­hoch náj­de­me množ­stvo turis­tic­kých chod­ní­kov, cyk­lot­rás a prí­le­ži­tos­tí na aktív­ny oddych. Malé Kar­pa­ty sa vyzna­ču­jú pes­trým reli­é­fom, kde sa strie­da­jú zales­ne­né kop­ce, lúky a skal­na­té úse­ky. Ich roz­ma­ni­tý cha­rak­ter posky­tu­je úto­čis­ko množ­stvu rast­lín a živo­čí­chov. Boha­tá bio­di­ver­zi­ta poho­ria zahŕňa vzác­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov. Okrem prí­rod­nej krá­sy nesie Malé Kar­pa­ty aj boha­tú his­tó­riu a kul­túr­ne dedič­stvo. Nachá­dza­jú sa tu zrú­ca­ni­ny, hra­dy, kaš­tie­le a pev­nos­ti. Malé Kar­pa­ty sú tiež zná­me vinár­skou tra­dí­ci­ou. Vini­ce na ich juž­ných sva­hoch pro­du­ku­jú vyni­ka­jú­ce vína, a náv­štev­ní­ci môžu ochut­nať vína v tra­dič­ných vinár­ňach a pivniciach.


In 1976, the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Malé Kar­pa­ty (Litt­le Car­pat­hians) was estab­lis­hed wit­hin the Malé Kar­pa­ty moun­tain ran­ge. Cove­ring an area of 65,504 hec­ta­res, it stret­ches from the left bank of the Danu­be River to Nové Mes­to nad Váhom, span­ning a length of 100 kilo­me­ters. The area is ador­ned with seve­ral karsts, hou­sing notab­le caves such as Borin­ský, Pla­vec­ký, Dob­ro­vod­ský, and Čachtický.

Malé Kar­pa­ty is a moun­tain ran­ge in wes­tern Slo­va­kia, exten­ding from the sout­he­ast to the nort­hwest, ser­ving as a natu­ral boun­da­ry bet­we­en the Záho­rie Lowland and the cen­tral and eas­tern parts of the coun­try. Along its foot­hills and slo­pes, nume­rous hiking trails, cyc­ling rou­tes, and oppor­tu­ni­ties for acti­ve rec­re­a­ti­on await ent­hu­siasts. The ran­ge is cha­rac­te­ri­zed by diver­se ter­rain, fea­tu­ring wooded hills, mea­do­ws, and roc­ky sec­ti­ons. This varied lands­ca­pe pro­vi­des a habi­tat for a mul­ti­tu­de of plants and ani­mals, sho­wca­sing rich bio­di­ver­si­ty with rare species.

Bey­ond its natu­ral beau­ty, Malé Kar­pa­ty bears a rich his­to­ry and cul­tu­ral heri­ta­ge. The regi­on is dot­ted with ruins, cast­les, man­si­ons, and for­tres­ses. Addi­ti­onal­ly, Malé Kar­pa­ty is reno­wned for its wine­ma­king tra­di­ti­on. Vine­y­ards on the sout­hern slo­pes of the moun­tains pro­du­ce excel­lent wines, invi­ting visi­tors to savor the local vin­ta­ges in tra­di­ti­onal wine cellars.

The estab­lish­ment of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area emp­ha­si­zes the com­mit­ment to pre­ser­ving the uni­que natu­ral and cul­tu­ral fea­tu­res of Malé Kar­pa­ty. Whet­her explo­ring his­to­ri­cal land­marks, embar­king on out­do­or adven­tu­res, or enjo­y­ing the local wines, Malé Kar­pa­ty offers a mul­ti­fa­ce­ted expe­rien­ce that cap­ti­va­tes both locals and visi­tors alike.


Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Popradské pleso

Hits: 3213

Pop­rad­ské ple­so leží v záve­re Men­gu­sov­skej doli­ny. Je to krás­ne ple­so obko­le­se­né nád­her­ný­mi kop­ca­mi. Je pomer­ne dostup­né aj pre menej zdat­ných turis­tov.

Pop­rad­ské ple­so sa nachá­dza v doli­ne pod hre­be­ňom Kri­vá­ňa. Vyzna­ču­je sa jas­ne mod­rou vodou. V lete sú jeho bre­hy pokry­té fareb­ný­mi kvet­mi, v zime je zamrz­nu­té. Oko­lie Pop­rad­ské­ho ple­sa je obľú­be­ným výcho­dis­kom pre mno­hé turis­tic­ké tra­sy. Pop­rad­ské ple­so je súčas­ťou boha­tej tatrans­kej his­tó­rie. V minu­los­ti slú­ži­lo ako zastáv­ka pre pas­tie­rov s ich stá­da­mi. Pop­rad­ské ple­so je prí­stup­né po turis­tic­kej chod­ní­koch. Nachá­dza sa tu neďa­le­ko nie­koľ­ko hor­ských chát. Táto oblasť je obľú­be­ná nie­len pre jed­no­dňo­vé výle­ty, ale aj pre viac­dňo­vé túry a hor­ské expe­dí­cie. Aby sa zacho­va­la krá­sa Pop­rad­ské­ho ple­sa a jeho oko­lia, je dôle­ži­té dodr­žia­vať pra­vid­lá ochra­ny prí­ro­dy. Náv­štev­ní­ci by mali rešpek­to­vať prí­rod­né pro­stre­die, nene­chá­vať odpad­ky a dodr­žia­vať všet­ky pokyny.

Pop­rad­ské ple­so sa v minu­los­ti nazý­va­lo Rybie ple­so. Je ľadov­co­vé­ho pôvo­du, má roz­lo­hu 6.88 hek­tá­rov, je 17 met­rov hlbo­ké, leží v nad­mor­skej výš­ke 1494 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).


Pop­rad­ské ple­so is situ­ated at the end of Men­gu­sov­ská Val­ley. It is a beau­ti­ful lake sur­roun­ded by stun­ning peaks and is rela­ti­ve­ly acces­sib­le even for less expe­rien­ced hikers. Loca­ted in the val­ley bene­ath the rid­ge of Kri­váň, Pop­rad­ské ple­so is cha­rac­te­ri­zed by its cle­ar blue water. In the sum­mer, its sho­res are cove­red with color­ful flo­wers, whi­le in the win­ter, it fre­e­zes over, trans­for­ming into a sere­ne icy lands­ca­pe. The sur­roun­dings of Pop­rad­ské ple­so ser­ve as a popu­lar star­ting point for nume­rous hiking trails, making it a hub for out­do­or enthusiasts.

This lake holds a sig­ni­fi­cant pla­ce in the rich his­to­ry of the Tat­ra regi­on. In the past, it ser­ved as a sto­po­ver for shep­herds and the­ir flocks, adding a his­to­ri­cal dimen­si­on to its natu­ral beau­ty. Acces­sib­le via hiking trails, Pop­rad­ské ple­so is con­ve­nien­tly loca­ted near seve­ral moun­tain cha­lets. This area is favo­red not only for day trips but also for multi-​day hikes and moun­tain expe­di­ti­ons. To pre­ser­ve the beau­ty of Pop­rad­ské ple­so and its sur­roun­dings, it is cru­cial to adhe­re to the rules of natu­re con­ser­va­ti­on. Visi­tors should res­pect the natu­ral envi­ron­ment, ref­rain from lit­te­ring, and fol­low all guide­li­nes set in place.

In the past, Pop­rad­ské ple­so was kno­wn as Rybie ple­so. It is of gla­cial ori­gin, cove­ring an area of 6.88 hec­ta­res, with a depth of 17 meters. Situ­ated at an ele­va­ti­on of 1494 meters abo­ve sea level, it stands as a tes­ta­ment to the geolo­gi­cal won­ders of the Tat­ra Moun­tains (Wiki­pe­dia).


Pop­rad­ské ple­so leży na końcu Doli­ny Men­gu­so­ws­kiej. To pięk­ne jezi­oro otoc­zo­ne jest pięk­ny­mi szc­zy­ta­mi i jest sto­sun­ko­wo dostęp­ne nawet dla mniej doświadc­zo­nych turystów.

Poło­żo­ne w doli­nie pod gra­nią Kri­vá­ňa, Pop­rad­ské ple­so cha­rak­te­ry­zu­je się jas­no­nie­bies­ką wodą. Latem brze­gi jezi­ora pokry­wa­ją się kolo­ro­wy­mi kwia­ta­mi, podc­zas gdy zimą zamar­za, przeksz­ta­łca­jąc się w spo­koj­ny kra­job­raz lodo­wy. Oko­li­ce Pop­rad­ské­ho ple­sa są popu­lar­nym punk­tem wyjścia na licz­ne szla­ki turys­tycz­ne, co czy­ni je cen­tral­nym miejs­cem dla miło­śni­ków akty­wno­ści na świe­żym powietr­zu. To jezi­oro zaj­mu­je istot­ne miejs­ce w boga­tej his­to­rii regi­onu Tatr. W przes­zło­ści pełni­ło rolę przys­tan­ku dla pas­ter­zy i ich stad, doda­jąc his­to­rycz­ny wymiar do swo­je­go natu­ral­ne­go pięk­na. Pop­rad­ské ple­so jest dostęp­ne dzi­ęki szla­kom turys­tycz­nym, dogod­nie poło­żo­nym w pobli­żu kil­ku sch­ro­nisk gór­skich. To miejs­ce cies­zy się popu­lar­no­ścią nie tyl­ko jako cel wyciec­zek jed­nod­ni­owych, ale również jako punkt wyjścia na wie­lod­ni­owe węd­ró­wki i wyp­ra­wy górskie.

Aby zacho­wać pięk­no Pop­rad­ské­ho ple­sa i jego otoc­ze­nia, ważne jest przes­tr­ze­ga­nie zasad ochro­ny przy­ro­dy. Odwie­dza­jący powin­ni sza­no­wać śro­do­wis­ko natu­ral­ne, uni­kać pozos­ta­wia­nia śmie­ci i przes­tr­ze­gać wszys­tkich wytycz­nych. W przes­zło­ści Pop­rad­ské ple­so zna­ne było jako Rybie ple­so. Jest jezi­orem polo­do­wco­wym o powierzch­ni 6,88 hek­ta­ra, o głębo­ko­ści 17 met­rów, poło­żo­nym na wyso­ko­ści 1494 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia).


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post