2006, 2007, 2009, 2016, Časová línia, Ľudia, Rodina

Rodinné udalosti

Hits: 3363

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Piešťanské dokumenty, Slovenské dokumenty

Dušičky a sviatok Všetkých svätých

Hits: 6565

Kresťanský sviatok Všetkých svätých pripadá na 1. november. 2. november prislúcha Spomienke na všetkých verných zosnulých – Dušičkám. Latinsky In commemoratione omnium fidelium defunctorum (Wikipedia.cz). V oba tieto dni častejšie navštevujeme cintoríny, hroby zdobíme kvetmi, vencami, zapaľujeme sviečky na pamiatku. Je to symbol viery na večný život (Vlk). Spomienkou na našich zosnulých blízkych im vzdávame úctu a vyjadrujeme, že ostávajú žiť v našich srdciach (teraz.sk). Na východe sa od 4. storočia slávi sviatok všetkých mučeníkov (Wikipedia CZ). Slávnosť Všetkých svätých vychádza z historickej udalosti zasvätenia rímskeho Pantheónu Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom 13. mája 609 (katolik.cz). V 8. storočí sa v Írsku a Anglicku začal sláviť sviatok Všetkých svätých 1. novembra, v Ríme od 9. storočia (Wikipedia CZ). 1. novembra snáď z dôvodu, že Ketli začínali v tento deň nový rok (katolik.cz). Obyvateľstvo keltského pôvodu sa v noci z 31. októbra na 1. novembra a druidi lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime (teraz.sk). Pamiatka všetkých zosnulých (Dušičky) je spomienkou na zosnulých. Modlitba za zomretých patrí ku najstarším kresťanským tradíciám a spomienka na mŕtvých je súčasťou každej omše. Pamiatka sa objavuje po roku 998 vo francúzskom benediktínskom kláštore Cluny. Od roku 1915, kedy v prvej svetovej vojne zahynulo veľké množstvo ľudí, môžu kňazi celebrovať v tento deň tri omše. V minulosti sa na niektorých dedinách českého a moravského vidieka pieklo zvláštne pečivo nazývané „dušičky“, ktorým sa obdarovávali pocestní, žobráci a chudobní (katolik.cz). Sviatok All hallow even znamená doslovne predvečer všetkých svätých. Z neho vznikol najmä v USA s obľubou slávený sviatok Halloween. Jeho pôvod je spájaný s keltským sviatkom Samhain (čítaj „souin“, „sauin“). V tento deň mohol aj živý človek navštíviť podsvetie. Kelti zvykli chystať pre duše pohostenie. Celý rituál mal zaistiť obyvateľom domu pokoj od zlých duchov a ochranu dobrými duchmi. Masky stríg a oheň mali pomôcť zahnať démonov viesť dobré duše do ríše smrti. Írska legenda hovorí o Jackovi O`Laternovi, ktorý bol opilec, ktorého nebo odvrhlo pre podlé správanie. Peklo ho však nesmelo prijať, pretože od diabla podvodom dostal špeciálny sľub. Jeho duch odvtedy putuje po celom svete s lampášom z tekvice. Takto vznikol zvyk dávať na okná a rímsy tekvice. Ľudia veria, že Jack si vezme svetlo a ochráni ich pred zlými duchmi (diva.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Spiš, Spišské obce

Spišský Hrhov

Hits: 1559

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. Slovania sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu obce – Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej dediny. Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – Kantuni Beach

Hits: 2386

Autor článku: Oľga Magalová

Dovolenka na Kalymnose, 2. časť – Kantuni Beach

Ak by som pred objednávaním zájazdu vedela, že to je taký „veselý“ hotel, určite by sme si ho nevybrali. Písali, že je to miesto, kde sa vďaka rôznym programom, ktoré usporadúva hotel, určite nebudeme nudiť. Tak to je teda fakt, nudiť sa nedalo asi do druhej v noci, kedy tie ich „programy“ končili a hostia sa začali trúsiť späť. Prvý večer sme mali z toho mierny šok, našťastie sme mali klimatizáciu, o polnoci sme zabuchli dvere na balkón, zatiahli záves a ľahli do postele :). Potom sa zvyšok programu dal vydržať (bol pondelok, mali na programe „Happy Night“. Najprv grilovačka pri bazéne, potom grécka muzička, potom niekoľkokrát za večer eurovízny Rybak, makarena a spol., potom tanečky a vlastné spevy, nakoniec hádzanie krásavíc do bazéna s hlasnými uznanlivými výkrikmi keď vyliezali z bazéna ako miss mokré tričko. Mne to nedalo a vyliezla som si to na balkón predsa len pozrieť :). V utorok býval „akože“ iný program – živá kalymnoská hudba. V podstate sa ale menili iba názvy a programy sa podobali: živá kalymnoská hudba (kombinácia gréckej a tureckej, veľmi zaujímavá, páčila sa mi) s grilovačkou, potom medzinárodné hity – odrhovačky, spevy a tanečky, s výnimkou hádzania do bazéna, na to bola iba pondelková Happy Night. A každý piatok mali grécky večer, tam prišiel miestny súbor aj zatancovať a urobiť ohňovú šou. Boli to vysokí štíhli fešáci, dievčence sú tam trošku „pri tele“, ale tance boli pekné. (Betka, myslela som na Teba, keby si tam bola, určite by sme sa aj aktívne zúčastnili :). Ale s Julkou sme usúdili, že z našej „prezidentskej lóže“ to vidíme najlepšie zo všetkých. Mali sme balkón s výhľadom priamo na more a do areálu hotela, tak sme to videli vlastne lepšie, ako niektorí pri stolíkoch, ktorí si to museli zaplatiť.

Ešte jeden veľký šok sme zažili prvý deň: keď sme sa vyštafírovali do plaviek a vybrali sa na pláž. Bola hneď za múrikom – terasou nášho pool-baru. Keď sme pozreli dolu na more, neverila som vlastným očiam: rovno pod naším hotelom sa prevaľovali vlny vo farbách kalov z čističky odpadových vôd. Bol silný vietor, vlny veľké a búrlivé a k tomu tá farba! Myslela som, že na mieste zdochnem! Julka sa na mňa úplne spoľahla s výberom dovolenky a ja ju dovediem na takéto miesto… Zdeptané sme na to pozerali a potom sme sa kúpali v bazéne. Fakt nám to pekne pokazilo náladu. A čudovali sme sa všetkým, ako sa môžu tváriť tak spokojne a veselo pri takomto hroznom mori :). Netušili sme, že ako chaluhy prišli, tak o tri dni odídu samé od seba bez stopy preč a more bude priezračné a modré.

Kalymnosania strašne radi oslavujú, všetko a nahlas. Takže ostatné dni tam bývali večer rodinné alebo svadobné oslavy, prišiel catering, vyzdobili bazén a jeho okolie, všelijaké balóniky a lodičky v strede bazéna, mašle na zábradliach, … O desiatej sa začali schádzať hostia od malinkých detičiek v buginkách cez mládež po staré tetušky a zábava začala. A majú jeden ozaj „dobrý“ zvyk títo Kalymnosania – pri každej príležitosti hádžu dynamit. Zaspievajú happy birthday, potom sa potešíš že začína ohňostroj, ale to už letí svetlica s dobrou náložou nad more. Keď to buchlo, myslela som že nám balkón padne. Tak som sa zľakla, skoro mi cvrklo. Ale tie ich detičky, ani jedno nezaplakalo, tešili sa a tlieskali ručičkami až kým nebuchol ďalší. To sme si už s Julkou držali uši, poučené z prvej svetlice :). A zase sme skončili rovnako – sfúkli sviečky na balkóne, zabuchli dvere, zatiahli záves, pustili klímu a vliezli do postele. Jak staré choré ženy! 🙂

Našťastie sme mali hneď na druhý deň po príchode naplánovaný celodenný autobusový zájazd po ostrove, tak sme sa elegantne vyhli kúpaniu v tom našom „chaluhovom“ mori. V rámci tohto zájazdu sme mali aj kúpanie na pláži vo Vlyhadii, more tam bolo úplne pokojné, teplučké a čistučké. O tomto zájazde napíšem v ďalšej časti.

Inak sme boli potom s hotelom aj so všetkým veľmi spokojné. Po dvoch dňoch sme usúdili, že sa budeme baviť tak ako všetci ostatní a že nám to skrátka nevadí (inak by sme sa museli iba jedovať od rána do noci). Keď už je to taký priateľský domácky a veselý hotel, tak sa musíme prispôsobiť. Na štvrtý deň (chaluhy odchádzali) sme sa už veselo kúpali v tých „atlantických“ vlnách, naučili sme sa kade máme vliezať do mora, aby nás nezvalili a potom v tej hlbšej vode sa už dalo krásne rochniť v hojdavých veľkých vlnách. Bolo to super! A ten výhľad z vody na okolitú hornatú panorámu, to bolo niečo úžasné. Nakoniec sme mali obidve depku, že odtiaľ musíme odísť. To sa ešte nikde nestalo.

Zhrnutie o hoteli: kto chce mať na dovolenke božský kľud, nech ide do Achilionu v Amudi na Zakyntose. Tam sme boli vlani, super na super! Kto má doma veselé deti, nech ide sem, bude mať od nich svätý pokoj od rána až do noci, taký program si tie decká vedia spolu urobiť. Nech im dajú malé surfovacie dosky, na tých vlnách sa môžu hádzať a voziť celý deň, aj do bazéna to mohli nosiť. Napriek všetkým zákazom na tabuli, všetko sa tam mohlo. Tak ako aj fajčenie v Grécku – všetci a všade kľudne hulia, hlavne že EU je spokojná keď už majú ten zákon 🙂

Pripájam pár obrázkov nášho hotela aj zábery vody na pláži, aby každý videl, že tie chaluhy netreba brať až tak vážne, veď sa ony stratia, ako spievame my Slováci 🙂

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post