2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Čunovská hať

skala
Hits: 1938

Čunov­ská hať sa nachá­dza sa blíz­ko Bra­ti­sla­vy, je domo­vom rôz­nych dru­hov vtá­kov, dočas­ne aj pre mig­ru­jú­ce dru­hy. Je to Dunaj­ská vod­ná nádrž, kto­rá má aj rekre­ač­nú fun­kciu. Ozna­če­né sú tra­sy, kam mož­no vyra­ziť, pozo­ro­vať aj vtá­ky. Okrem bež­nej verej­nos­ti to využí­va veľa štu­den­tov a prí­ro­do­ved­né klu­by. Vzhľa­dom na blíz­kosť Bra­ti­sla­vy, je to víta­ný únik z mest­ské­ho živo­ta. Z kon­ca Čuno­va sa sem mož­no pešo dostať do 10-​tich minút aj veľ­mi poma­lým chodcom.

Hať sa nachá­dza na pra­vej stra­ne Duna­ja, jej úče­lom je odvá­dzať vodu do sta­ré­ho kory­ta Duna­ja v spo­lu­prá­ci so stred­nou haťou a haťou na obto­ku (vvb​.sk).

Čunov­ská Hať is loca­ted near Bra­ti­sla­va and is home to vari­ous bird spe­cies, inc­lu­ding tem­po­ra­ry visi­tors during mig­ra­ti­on. It is a Danu­be water reser­vo­ir that also ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses. Mar­ked trails are avai­lab­le for bir­dwat­ching excur­si­ons. Many stu­dents and natu­re clubs, in addi­ti­on to the gene­ral pub­lic, take advan­ta­ge of this oppor­tu­ni­ty. Due to its pro­xi­mi­ty to Bra­ti­sla­va, it pro­vi­des a wel­co­me esca­pe from urban life. It can be rea­ched on foot from the end of Čuno­vo in about 10 minu­tes, even for slow walkers.

A Čunov­ská Hať Bra­ti­sla­va köze­lé­ben talál­ha­tó, külön­böző madár­fa­jok ott­ho­na, ide­ig­le­ne­sen a ván­dor­ló fajo­ké is. Ez egy Duna-​víztározó, ame­ly rekre­áci­ós célo­kat is szol­gál. Jel­zett ösvé­ny­ek áll­nak ren­del­ke­zés­re madár­les prog­ra­mok­hoz. Ezt a lehe­tősé­get sok diák és ter­més­zet­vé­del­mi klub is kihasz­nál­ja, nemc­sak a nagy­közön­ség. Bra­ti­slá­vá­hoz való közel­sé­ge miatt üdvöz­len­dő mene­dék a váro­si élet­ből. Gyalog is meg­köze­lít­he­tő Čuno­vo végé­től kb. 10 perc alatt, akár las­sú járó­ke­lők­nek is.

Die Čunov­ská Hať befin­det sich in der Nähe von Bra­ti­sla­va und ist die Hei­mat vers­chie­de­ner Voge­lar­ten, darun­ter auch vorüber­ge­hen­de Besu­cher wäh­rend der Mig­ra­ti­on. Es han­delt sich um einen Donau­was­ser­re­ser­vo­ir, das auch Erho­lungs­zwec­ken dient. Mar­kier­te Wege ste­hen für Vogel­be­obach­tung­sausf­lüge zur Ver­fügung. Vie­le Stu­den­ten und Naturc­lubs nut­zen die­se Gele­gen­he­it neben der bre­i­ten Öffen­tlich­ke­it. Aufg­rund der Nähe zu Bra­ti­sla­va bie­tet es eine will­kom­me­ne Flucht aus dem städ­tis­chen Leben. Vom Ende von Čuno­vo aus ist es auch für lang­sa­me Spa­zier­gän­ger in etwa 10 Minu­ten zu Fuß erreichbar.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Tajch Vindšachtské jazero

skala
Hits: 4322

Vind­šacht­ské jaze­ro je v obci Štiav­nic­ké Bane. Je jed­ným z 24 taj­chov v oko­lí Ban­skej Štiav­ni­ce, v Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Štiav­nic­ké vrchy. Je súčas­ťou loka­li­ty Sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva ​“Ban­ská Štiav­ni­ca”. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že tajch dal návrh poza­sta­viť Matej Kor­nel Hell v roku 1710. Hrá­dza bola posta­ve­ná v rokoch 1712 až 1715. Cie­ľom bola ochra­na štôl­ne Hor­ná Bie­be­ro­vá pred pod­zem­nou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opra­ve­ná Samu­e­lom Miko­ví­nym. Opráv si Vind­šach­ta vyžia­da­la v 18. sto­ro­čí, okrem spo­mí­na­ných, via­ce­ro. Tajch mal dva samos­tat­né zber­né jar­ky: Hlav­ný piar­gs­ky jarok a Širo­ký jarok. Náhon­ný jarok bol vybu­do­va­ný v roku 1715. Voda z neho sa naj­skôr využí­va­la na vod­ný pohon s brz­dia­cim zaria­de­ním na dopra­vu rudy a hlu­ši­ny v ban­ských šach­tách. Neskôr voda slú­ži­la pre potre­by stúp pod šach­tou Leopold. Pre­pa­do­vá voda s vyčer­pa­nou ban­skou vodou sa využí­va­la aj na pohon úprav­níc­kych zaria­de­ní v Šte­ful­tov­skej doli­ne. Neskôr sa voda s náhon­né­ho jar­ku pou­ží­va­la na pohon vod­nos­tĺp­co­vých čer­pa­cích zaria­de­ní. Dneš­né pome­ry hovo­ria o tom, že objem nádr­že pri maxi­mál­nej hla­di­ne je 305 800 m3, plo­cha 44 000 m2, maxi­mál­na hĺb­ka je 14.2 m, dĺž­ka hrá­dze 237.1 m (Infor­mač­ná tabu­ľa). Leží v nad­mor­skej výš­ke 688 met­rov nad morom (uvzsr​.sk). Tajch je pria­mo napo­je­ný na Hor­ný Dekýš­sky jarok, dal sa však napúš­ťať aj z Počú­va­del­ské­ho taj­chu cez zná­mu ​„výhyb­ku“ jar­ko­vé­ho sys­té­mu na Kríž­nej, pro­stred­níc­tvom Rich­ňav­ských taj­chov a cez tajch Bako­mi. Tajch Veľ­ká Vind­šach­ta je spo­lu s niž­ším taj­chom Evič­ka už sto­ro­čie vyhľa­dá­va­ným stre­dis­kom oddy­chu, rekre­ácie a vod­ných špor­tov (baj​komk​taj​chom​.sk).

Tajch slú­žil na záso­bo­va­nie vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu, naj­mä pre pohá­ňa­nie vod­ných kolies na ťaž­bu a spra­co­va­nie rudy. Základ­ným prin­cí­pom fun­go­va­nia taj­chov bolo hro­ma­de­nie vody z prí­to­kov pomo­cou prieh­ra­dy. Násled­ne sa táto voda využí­va­la na pohá­ňa­nie vod­ných zaria­de­ní pro­stred­níc­tvom špe­ciál­nych vod­ných náho­nov. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro bol súčas­ťou roz­siah­lej sie­te taj­chov, kto­rá zabez­pe­čo­va­la sta­bil­ný zdroj vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu. Bol aj sym­bo­lom tech­nic­kej vyspe­los­ti stre­do­ve­kých ban­ských inži­nie­rov. Ich stav­ba vyža­do­va­la pre­cíz­ne mera­nie a plá­no­va­nie, a ich údrž­ba si vyža­do­va­la neus­tá­lu starostlivosť.

V súčas­nos­ti je Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro nie­len tech­nic­kým pamät­ní­kom minu­los­ti, ale aj prí­rod­ným a rekre­ač­ným úze­mím. Oko­lie jaze­ra je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku a oddych, kde náv­štev­ní­ci môžu obja­vo­vať his­tó­riu a krá­sy prí­ro­dy. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro ostá­va dôle­ži­tým spo­jen­com medzi minu­los­ťou a súčas­nos­ťou, pri­po­mí­na­júc nám význam a vývoj ban­ské­ho prie­mys­lu, kto­rý ovplyv­nil for­mo­va­nie kra­ji­ny a spo­loč­nos­ti na Slovensku.

Vind­šach­ta Lake is situ­ated in the vil­la­ge of Štiav­nic­ké Bane and is one of the 24 reser­vo­irs in the vici­ni­ty of Ban­ská Štiav­ni­ca, wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Štiav­nic­ké Vrchy. It is part of the UNESCO World Heri­ta­ge site ​“Ban­ská Štiav­ni­ca.” From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that the con­cept for the reser­vo­ir was pro­po­sed by Matej Kor­nel Hell in 1710. The dam was cons­truc­ted bet­we­en 1712 and 1715 with the aim of pro­tec­ting the Upper Bie­be­ro­vá Adit from under­ground water. Samu­el Miko­ví­ny repai­red it in 1729 and 1747. The Vind­šach­ta Shaft requ­ired mul­tip­le repairs in the 18th cen­tu­ry, in addi­ti­on to the men­ti­oned ones. The reser­vo­ir had two sepa­ra­te drai­na­ge dit­ches: the Main Piar­gs­ky Ditch and the Wide Ditch. The supp­ly ditch was built in 1715. Ini­tial­ly, its water was used for water-​powered tran­s­por­ta­ti­on of ore and gan­gue in the mining shafts with a bra­king devi­ce. Later, the water ser­ved the needs of the Leopold shaft. The overf­low water, along with the dep­le­ted mining water, was also used to power the pro­ces­sing faci­li­ties in the Šte­ful­tov­ska Val­ley. Later, the water from the supp­ly ditch was used to dri­ve water-​column pum­ping devi­ces. Cur­rent con­di­ti­ons sta­te that the reser­vo­ir’s volu­me at maxi­mum capa­ci­ty is 305,800 m³, the area is 44,000 m², the maxi­mum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Infor­ma­ti­on board). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 688 meters abo­ve sea level (uvzsr​.sk). The reser­vo­ir is direct­ly con­nec­ted to the Upper Dekýš Ditch but could also be fil­led from the Počú­va­del­ské Reser­vo­ir through the well-​known ​“switch” of the ditch sys­tem to Kríž­na, via the Rich­ňa­va Reser­vo­irs and the Bako­mi Reser­vo­ir. Vind­šach­ta Lake, along with the lower Evič­ka Reser­vo­ir, has been a popu­lar cen­ter for rela­xa­ti­on, rec­re­a­ti­on, and water sports for cen­tu­ries (baj​komk​taj​chom​.sk).

The reser­vo­ir ser­ved as a water supp­ly for the needs of the mining indus­try, espe­cial­ly for powe­ring water whe­els used in ore extrac­ti­on and pro­ces­sing. The fun­da­men­tal prin­cip­le of how reser­vo­irs ope­ra­ted invol­ved accu­mu­la­ting water from tri­bu­ta­ries using a dam. Sub­se­qu­en­tly, this water was uti­li­zed to dri­ve water-​powered machi­ne­ry through spe­cia­li­zed water chan­nels. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir was part of an exten­si­ve network of reser­vo­irs that ensu­red a stab­le water sour­ce for the mining indus­try­’s requ­ire­ments. It also sto­od as a sym­bol of the tech­ni­cal pro­fi­cien­cy of medie­val mining engi­ne­ers. The­ir cons­truc­ti­on requ­ired pre­ci­se mea­su­re­ment and plan­ning, and the­ir main­te­nan­ce deman­ded con­ti­nu­ous care.

Today, Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir is not only a tech­ni­cal monu­ment of the past but also a natu­ral and rec­re­a­ti­onal area. The lake­’s sur­roun­dings are a popu­lar des­ti­na­ti­on for hiking and rela­xa­ti­on, whe­re visi­tors can explo­re the his­to­ry and beau­ty of natu­re. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir remains an essen­tial link bet­we­en the past and the pre­sent, remin­ding us of the sig­ni­fi­can­ce and evo­lu­ti­on of the mining indus­try that influ­en­ced the sha­ping of the lands­ca­pe and socie­ty in Slovakia.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Technika, TOP

Lode

skala
Hits: 1864

Lode sú majes­tát­ne pla­vid­lá, kto­ré so sebou nesú svo­je vlast­né prí­be­hy. Od prvých dre­ve­ných lodí až po moder­né výlet­né lode nás pri­ťa­hu­jú svo­jou roz­ma­ni­tos­ťou a his­tó­ri­ou. V pra­ve­ku sa vyre­zá­va­li lode s kme­ňov stro­mov. Prvot­né dre­vá­ky a kanoe sa postup­ne meni­li na par­ní­ky, ele­gant­né jach­ty plné rôz­nych tech­no­lo­gic­kých ino­vá­cií. Lode vždy boli spo­je­né s obja­vo­va­ním nových sve­tov. Obja­vi­teľ­ské výpra­vy umož­ni­li pre­skú­mať a pocho­piť rôz­ne kul­tú­ry. Výraz­ne dopo­moh­li ku obcho­du. Majú aj roz­mer slo­bo­dy, dob­ro­druž­stva, stá­va­li sa čas­to meta­fo­rou snov a žela­ní. Dneš­né lode posky­tu­jú luxus­ný pries­tor pre rekre­ač­né plav­by, pohod­lie a samoz­rej­me zážitky.

Ships are majes­tic ves­sels that car­ry the­ir own sto­ries. From the first wooden boats to modern cru­ise ships, they cap­ti­va­te us with the­ir diver­si­ty and his­to­ry. In pre­his­to­ric times, ships were car­ved from tree trunks. Pri­mi­ti­ve dugout cano­es gra­du­al­ly evol­ved into ste­ams­hips, ele­gant yachts fil­led with vari­ous tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ships have alwa­ys been lin­ked to the explo­ra­ti­on of new worlds. Explo­ra­to­ry expe­di­ti­ons allo­wed the exa­mi­na­ti­on and unders­tan­ding of vari­ous cul­tu­res, sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ting to tra­de. They also sym­bo­li­ze fre­e­dom and adven­tu­re, often beco­ming metap­hors for dre­ams and desi­res. Toda­y­’s ships pro­vi­de luxu­ri­ous spa­ces for rec­re­a­ti­onal voy­ages, offe­ring com­fort and, of cour­se, unfor­get­tab­le experiences.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Kone – ušlachtilé, elegantné, hrdé

skala
Hits: 1909

Kôň – Equ­us ferus cabal­lus je jed­ným z naj­vzne­se­nej­ších a naj­dô­le­ži­tej­ších spo­loč­ní­kov, kto­ré člo­vek má. Tie­to nád­her­né stvo­re­nie zdie­ľa­jú s ľuď­mi dlhú his­tó­riu a ovplyv­ni­li ich kul­túr­ne, eko­no­mic­ky a aj vojen­sky. His­tó­ria koňa sia­ha tisí­ce rokov doza­du. Divo­ký pra­pre­dok tar­pan obý­val roz­siah­le úze­mia Euró­py a Ázie. Ľudia si veľ­mi sko­ro uve­do­mi­li ako mu kone uľah­čia život. Prvá domes­ti­fi­ká­cia pre­beh­la prav­de­po­dob­ne oko­lo roku 4000 pred naším leto­poč­tom v stred­nej Ázii. V rôz­nych kul­tú­rach boli využí­va­ní ako spo­ľah­li­vý spo­loč­ní­ci v boji, v pries­ku­me a v poľnohospodárstve.

Dnes exis­tu­je veľ­ké množ­stvo dru­hov a ple­mien koní, od malých až po veľ­ké a ťaž­ké. Kaž­dá for­ma má svo­je jedi­neč­né vlast­nos­ti a schop­nos­ti, čo umož­ňu­je vybrať si pod­ľa svo­jich potrieb a pre­fe­ren­cií. Dnes mno­hé ich úlo­hy pre­vza­li tech­no­ló­gie, kone si však stá­le udr­žu­jú svoj význam. Sú využí­va­né aj k rekre­ač­né­mu jaz­de­niu, na šport, či dokon­ca tera­piu. Ich cit­li­vá pova­ha, schop­nosť budo­vať si vzťa­hy s ľuď­mi pri­ná­ša pros­pech aj v oblas­ti fyzic­ké­ho a emo­ci­onál­ne­ho zdra­via. Sta­rost­li­vosť o kone si vyža­du­je zna­los­ti a vôľu. Vyža­du­jú si správ­nu výži­vu, pra­vi­del­ný pohyb a vete­ri­nár­nu sta­rost­li­vosť. Kôň je pova­žo­va­ní za hrdé, krás­ne, sil­né a ele­gant­né zviera.

The Hor­se – Equ­us ferus cabal­lus is one of the most majes­tic and cru­cial com­pa­ni­ons that humans have. The­se beau­ti­ful cre­a­tu­res sha­re a long his­to­ry with peop­le and have influ­en­ced them cul­tu­ral­ly, eco­no­mi­cal­ly, and even mili­ta­ri­ly. The his­to­ry of the hor­se spans thou­sands of years. The wild ances­tor, the tar­pan, inha­bi­ted exten­si­ve ter­ri­to­ries in Euro­pe and Asia. Peop­le soon rea­li­zed how hor­ses could make the­ir lives easier. The first domes­ti­ca­ti­on like­ly took pla­ce around 4000 BCE in Cen­tral Asia. In vari­ous cul­tu­res, hor­ses were used as reliab­le com­pa­ni­ons in war­fa­re, explo­ra­ti­on, and agriculture.

Today, the­re is a vast varie­ty of hor­se bre­eds, ran­ging from small to lar­ge and light to hea­vy. Each bre­ed has its uni­que cha­rac­te­ris­tics and abi­li­ties, allo­wing peop­le to cho­ose hor­ses based on the­ir needs and pre­fe­ren­ces. Whi­le many of the­ir roles have been taken over by tech­no­lo­gy, hor­ses still main­tain the­ir sig­ni­fi­can­ce. They are used for rec­re­a­ti­onal riding, sports, and even the­ra­py. The­ir sen­si­ti­ve natu­re and abi­li­ty to build rela­ti­ons­hips with humans bring bene­fits in both phy­si­cal and emo­ti­onal health. Caring for hor­ses requ­ires kno­wled­ge and com­mit­ment. They need pro­per nut­ri­ti­on, regu­lar exer­ci­se, and vete­ri­na­ry care. Hor­ses are con­si­de­red proud, beau­ti­ful, strong, and ele­gant animals.

Use Facebook to Comment on this Post