Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Dolné Trhovište

Hits: 1806

Dolné Trhovište je obec v okrese Hlohovec (Wikipedia), v juhozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny, v doline Trhovištského potoka (regionhlohovec.sk). Na ploche 10.06 km2 žije 637 obyvateľov, leží v nadmorskej výške 180 metrov nad morom. Je písomne doložená od roku 1156 (Wikipedia). Historické názvy : Vasar, Vascard, Wasard, Uuasard, Alsó Vassard, Unter Wascharditz, Dolne Wassardcze, Dolné Vašardice. V roku 1902 bola k obci pričlenená obec Jelenová (regionhlohovec.sk).

V údolí potoka Galanovka medzi obcami Tepličky a Dolné Trhovište ležia pozostatky stredovekej z 12.-13. storočia a nálezy pravekých mladokamenných nádob a kamenných nástrojov z obdobia 4 000 rokov pred n. l.. V intraviláne obce v časti Zlatárky našli pozostatky osady z doby laténskej a doby rímskej. V časti Turná sa našli objekty z mladšej doby kamennej. Identifikovaný bol rondel v neolitickej osade. Kamenné boli vybudované nad údolím Trhovištského potoka ľudmi Lengyelskej kultúry 4 000 rokov pred n. l.. Približne dvesto metrov juhozápadne od kostola sa nachádzajú pozostatky keltského pohrebiska, ktoré dokladajú laténske sídlisko a pohrebisko. V časti Rúbanice a Pasienky sa našli pozostatky osady z mladšej doby kamennej. Východne od kostola Svätého Juraja bola doložená stredoveká osada Vasar (Vascard, Wasard). Kostol bol pravdepodobne súčasťou panského dvorca. Pôvodne románsky kostol postavili ešte pred tatárskym vpádom – v prvej tretine 13. storočia. V roku 1855 v časti Galanová postavili kaštieľ. Je možné, že na mieste tohto kaštieľa stála v stredoveku kúria, možno Kyliánov dvor a trhové miesto pod názvom Kyliánvasardya (dolnetrhoviste.sk).


Dolné Trhovište is a village located in the Hlohovec District (Wikipedia), in the southwest part of the Hills, in the valley of the Trhovištský stream (regionhlohovec.sk). With an area of 10.06 km2, it is home to 637 residents and is situated at an elevation of 180 meters above sea level. The village has historical records dating back to the year 1156 (Wikipedia). Historical names for the village include Vasar, Vascard, Wasard, Uuasard, Alsó Vassard, Unter Wascharditz, Dolne Wassardcze, and Dolné Vašardice. In 1902, the village of Jelenová was annexed to Dolné Trhovište (regionhlohovec.sk).

In the valley of the Galanovka stream, between the villages of Tepličky and Dolné Trhovište, remnants of a medieval settlement from the 12th-13th century have been discovered, along with findings of prehistoric pottery and stone tools dating back to 4,000 years BC. Within the village boundaries, in the Zlatárky part, remnants of a settlement from the La Tène and Roman periods were found. In the Turná part, structures from the later Stone Age were discovered, including the identification of a rondel in a Neolithic settlement. Stone structures built by people of the Lengyel culture 4,000 years BC were situated above the Trhovištský stream valley. Approximately two hundred meters southwest of the church, remnants of a Celtic burial ground were found, providing evidence of a La Tène settlement and burial site. In the Rúbanice and Pasienky parts, remnants of a settlement from the later Stone Age were discovered. East of the Church of St. George, a medieval settlement named Vasar (Vascard, Wasard) was documented. The church was likely part of a manor house. Originally constructed in the Romanesque style, the church was built before the Mongol invasion, in the first third of the 13th century. In 1855, a castle was erected in the Galanová part. It is possible that a manor house, perhaps Kyliánov dvor, and a market called Kyliánvasardya stood in the medieval period (dolnetrhoviste.sk).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Fotografie

Banka – obec pri Piešťanoch

Hits: 3608

Banka sa nachádza na ľavom brehu , na úpätí Považského Inovca, v tesnej blízkosti Piešťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1348 (Štefan Gregorička). Je doložené praveké osídlenie v tejto oblasti. V minulosti tu boli brody cez Váh. Našli sa tu aj kostrové pozostatky mamuta. Nikdy nezamŕzajúce prírodné termálne viedli pravdepodobne k priaznivej mikroklíme, k relatívne klimaticky priaznivejšiemu prostrediu pre zver. Okrem mamutov sa tu našli aj pozostatky rosomáka, jaskynného medveďa, polárnej líšky, vlka, snežného zajaca. Našlo sa tu najdlhšie známe škrabadlo z mladého paleolitu na Slovensku (obecbanka.sk). Na vyvýšeninách nad obcou bol do 13. storočia pravdepodobne hrad Bana (Modrova.eu.sk). Podľa obecbanka.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpádu nomádskych ugrofínskych kmeňov. Predpokladá sa, že hrad stál na mieste dnešného rímskokatolíckeho kostola svätého Martina, prípadne v jeho okolí (obecbanka.sk). V priebehu 13. storočia zanikol. V minulosti bola Banka spomenutá v histórii ako Banyka (Modrova.eu.sk), Banya (Štefan Gregorička). Z Banky je doložené osídlenie aj z rímskej doby. Rovnako staroslovenské (obecbanka.sk). V roku 1599 Banku spustošili  (Wikipedia).

Okolo Banky smerom na Bacchus vilu boli kedysi vinohrady. Medzi kúpeľným ostrovom a Bankou prepravovala ľudí kompa. Fungovala do začiatku 20. storočia. V roku 1828 žilo v Banke 451 obyvateľov v 64 domoch. Dediči Jozefa Erdödyho vlastnili v Banke kaštieľ, veľkostatok a pôdu (obecbanka.sk). Obec Banka bola v rokoch 1973  – 1995 súčasťou Piešťan (Štefan Gregorička). V katastri sa nachádza lesopark Červená veža (il15.cz), lyžiarske stredisko Ahoj (skg.sk), vrch Havran, Baccus Villa, na ktorej vraj Beethoven vraj skomponoval sonátu mesačného svitu (Wikipedia), termálne kúpalisko Sĺňava, ktoré je ale bohužiaľ už dlhý zavreté (skg.sk).


The village is located on the left bank of the Váh River, at the foothills of the , in close proximity to . It covers an area of 8.58 km2 and is home to 2,174 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1348 (Štefan Gregorička). Prehistoric settlement in this area has been documented, and in the past, there were fords across the Váh River. Mammoth skeletal remains were discovered here, alongside remnants of other animals like the wolverine, cave bear, polar fox, wolf, and Arctic hare. The presence of never-freezing natural thermal springs likely contributed to a favorable microclimate, creating a relatively climate-friendly environment for wildlife. In addition to mammoths, the longest-known scraper from the Young Paleolithic era in Slovakia was found here (obecbanka.sk).

Elevated above the village, there was likely a castle called Bana until the 13th century, according to Modrova.eu.sk. According to obecbanka.sk, this was the Baňa Castle, believed to have existed during the invasion of nomadic Ugric-Finnish tribes. It is presumed that the castle stood in the location of today’s Roman Catholic Church of St. or its vicinity (obecbanka.sk). It ceased to exist during the 13th century. In history, Banka was mentioned as Banyka (Modrova.eu.sk) or Banya (Štefan Gregorička). Evidence of settlement in Banka dates back to Roman times and Old Slovak times (obecbanka.sk). In 1599, Banka was devastated by the Turks (Wikipedia).

Vineyards once surrounded Banka toward Bacchus Villa. A ferry transported people between the spa island and Banka, operating until the early 20th century. In 1828, Banka had 451 inhabitants living in 64 houses. The heirs of Jozef Erdödy owned a mansion, an estate, and land in Banka (obecbanka.sk). From 1973 to 1995, Banka was part of Piešťany (Štefan Gregorička). The village’s cadastral area includes the Červená veža forest park (il15.cz), the Ahoj ski resort (skg.sk), the Havran hill, Baccus Villa (where Beethoven supposedly composed the Moonlight Sonata, according to Wikipedia), and the Sĺňava thermal bath, which has unfortunately been closed for a long time (skg.sk).


القرية تقع على الضفة اليسرى لنهر فاه، عند سفح Považský Inovec، على مقربة من بييشتياني. تغطي مساحة قدرها 8.58 كم مربع ويسكنها 2,174 نسمة (ويكيبيديا). تعود أول ذكر كتابي للقرية إلى عام 1348 (شتيفان جريجوريكا). تم توثيق الاستيطان ما قبل التاريخ في هذه المنطقة. في الماضي، كانت هناك معابر عبر نهر فاه. تم اكتشاف بقايا هياكل الكتفين هنا، جنبًا إلى جنب مع بقايا حيوانات أخرى مثل الوولفرين والدب الكهفي والثعلب القطبي والذئب والأرنب القطبي. كان هناك أيضًا بقايا أداة تجليد معروفة باسم البلوز الطويلة من العصر الفلكلوري الشاب في سلوفاكيا (obecbanka.sk).

كان هناك على الأرجح قلعة تُدعى بانا حتى القرن الثالث عشر، وفقًا لـ Modrova.eu.sk. وفقًا لـ obecbanka.sk، كانت هذه قلعة باينا، ويُعتقد أنها كانت موجودة خلال غزو قبائل الأوغور الفنلندية الرحل. يفترض أن القلعة كانت تقف في مكان كنيسة القديس مارتن الكاثوليكية الرومانية الحالية أو محيطها (obecbanka.sk). توقفت عن الوجود خلال القرن الثالث عشر. في التاريخ، ذكرت بانكا باسم بانيكا (Modrova.eu.sk) أو بانيا (شتيفان جريجوريكا). يعود دليل الاستيطان في بانكا إلى العصور الرومانية والسلوفاكية القديمة (obecbanka.sk). في عام 1599، دمرت بانكا من قبل الأتراك (ويكيبيديا).

كانت الكروم في الماضي تحيط ببانكا باتجاه فيلا باخوس. كانت هناك عبَّارة تنقل الناس بين جزيرة السبا وبانكا، وكانت تعمل حتى بداية القرن العشرين. في عام 1828، كانت بانكا تضم 451 نسمة يعيشون في 64 منزلاً. كانت ورثة جوزيف إردودي يمتلكون قصرًا ومزرعة وأراضي في بانكا (obecbanka.sk). كانت بانكا جزءًا من بييشتياني من عام 1973 إلى 1995 (شتيفان جريجوريكا). يشمل القطاع القري الغابة المحمية Červená veža (il15.cz)، ومنتجع التزلج Ahoj (skg.sk)، وتل هافران، وفيلا باخوس (حيث قالت ويكيبيديا إن بيتهوفن قام بتأليف سوناتا الضوء المكتمل)، والحمام الحراري Sĺňava، الذي كان مغلقًا لفترة طويلة (skg.sk).


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Hrady, Umenie, Stavby, Fotografie

Čachtický hrad

Hits: 5011

Hradný vrch bol obývaný už v prehistorickej dobe, o čom svedčia archeologické nálezy. Je veľmi pravdepodobné, že tu bolo hradisko (Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave). Zrejme v 8-9 storočí (Hanuš). Historicky hrad niesol aj tieto pomenovania: Chekche, Chehte, Csejte. Leží medzi obcami Čachtice a Višňové v Čachtickom krase v nadmorskej výške 375 metrov (hrady-zamky.org).

Čachtický hrad je spomínaný v roku 1276. Postavený bol pravdepodobne po roku 1260 a pripisuje sa Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov (Informačná tabuľa). Vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska (odklinaniehradov.sk). Patril medzi prvé , ktoré zabezpečovali túto hranicu (Wikipedia.sk). Vo svojej histórii. ako jeden z mála odolal vojskám Přemysla Otakara II (Informačná tabuľa), ktorý ho však v rok 1273 silne poškodil (Hanuš). Ubránili ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác (Wikipedia.sk). Hrad je známy najmä vďaka Alžbete Báthoriovej. V roku 1392 získal hrad Stibor zo Stiboríc od kráľa Žigmunda. Po roku 1434 kráľ daroval hrad Orságovcom, ktorí ho vlastnili do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej panstvo získal František Nádašdy, manžel Alžbety Bátoriovej. V roku 1708 bol dobytý a vypálený vojskami Františka Rákocziho II. Neskôr v 18. storočí slúžil ako väznica. Odvtedy hrad pustne. Hrad je súčasťou chránenej prírodnej rezervácie Čachtický hradný vrch (Informačná tabuľa). Nikdy neslúžil ako reprezentačné sídlo svojich majiteľov, bol vždy budovaný a udržiavaný ako vojenská pevnosť. Majitelia hradu si svoje sídla stavali v obci (Hanuš).

Z najstarších častí hradu je zachované okrem iného torzo päťbokej veže s dominantnou juhozápadnou stenou, dosahujúcou výšku cca 15 metrov. V roku 1992 bolo vykonané statické zabezpečenie najohrozenejších častí. Začiatkom 21. storočia bol vymurovaný oblúk druhého predhradia. Neskôr aktivity pokračovali odstraňovaním náletových drevín, zabezpečovacími a konzervačnými prácami, minimálne do roku 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický hradný vrch je významnou lokalitou teplomilnej vápencovej flóry. Rastie tu jarabina slovenská Sorbus slovenica, jarabina Kmeťova Sorbus kmetiana, klinček Lumnitzerov Dianthus lumnitzeri, senovka tesálska Trigonella monspeliaca, kavyle (Stipa spp.). Viaceré orchideje ako hmyzovník Holubyho Ophrys holoserica ssp. Holubyana, hmyzovník včelovitý Ophrys apifera, kruštík Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine (piestany.sk). Hradný vrch so svojim najbližším okolím je od roku 1964 prírodnou rezerváciou (Hanuš).


Castle Hill was inhabited in prehistoric times, as evidenced by archaeological finds. It is very likely that there was a hillfort here (Vladimír Ammer: Čachtice, Publishing Center of ZsKNV at the Regional Pedagogical Institute in ). Probably in the 8th-9th centuries (Hanuš). Historically, the castle had various names, such as Chekche, Chehte, Csejte. It is located between the villages of Čachtice and Višňové in the Čachtice Karst at an altitude of 375 meters (hrady-zamky.org).

Čachtice Castle is mentioned in 1276. It was probably built after 1260 and is attributed to Kazimír from the Hunt-Poznanovci family (Information board). It was established as an important fortress forming part of the defense of the western border of Hungary (odklinaniehradov.sk). It belonged to the first castles that secured this border (Wikipedia.sk). In its history, it was one of the few that resisted the armies of Přemysl Otakar II (Information board), who, however, severely damaged it in 1273 (Hanuš). It was defended by Kazimír’s sons Peter and Pongrác (Wikipedia.sk). The castle is known mainly due to Elizabeth Báthory. In 1392, Stibor from Stiborice acquired the castle from King Sigismund. After 1434, the king donated the castle to the Orság family, who owned it until 1567. From them, the castle passed into the hands of Ursula Kanižajová, the widow of Tomáš Nádašdy. From her, the estate was acquired by František Nádašdy, the husband of Elizabeth Báthory. In 1708, it was conquered and burned by the forces of Francis II Rákóczi. Later, in the 18th century, it served as a prison. Since then, the castle has fallen into ruin. The castle is part of the Čachtický Castle Hill protected nature reserve (Information board). It has never served as a representative residence for its owners; it was always built and maintained as a military fortress. The owners of the castle built their residences in the village (Hanuš).

Among the oldest parts of the castle, the remnants of a five-lobed tower with a dominant southwest wall, reaching a height of about 15 meters, are preserved. In 1992, static securing of the most endangered parts was carried out. At the beginning of the 21st century, the arch of the gate of the second bailey was bricked up. Later activities included the removal of overgrown trees, security, and conservation work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický Castle Hill is a significant site for thermophilic limestone flora. The Slovak rowan Sorbus slovenica, Kmeť’s rowan Sorbus kmetiana, Lumnitzer’s carnation Dianthus lumnitzeri, clover Trigonella monspeliaca, and feather grass (Stipa spp.) grow here. Several orchids, such as Holuby’s Ophrys holoserica ssp. Holubyana, bee orchid Ophrys apifera, helleborine Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine, thrive in the area (piestany.sk). The Castle Hill and its immediate surroundings have been a nature reserve since 1964 (Hanuš).



TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Malé Karpaty, Fotografie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

Hits: 3299

Okolie Čachtíc je celkom zaujímavé aj pre fotografa. Ja som cestou na Čachtický hrad urobil nejaké . Neďaleko sa nachádza chránená lokalita Veľký Plešivec a v Nedzovskom krase sú verejnosti neprístupné (Informačná tabuľa). Čachtické Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Sú ich najsevernejšou časťou. Na juhu nadväzujú na Pezinské Karpaty, od ktorých ich oddeľuje Podkylavský potok a Holeška. Od Podunajskej pahorkatiny sú oddelené výraznou zlomovou líniou. Samotné sa delia na Plešivec a severnejšie Nedze. Sú tu zastúpené štyri chránené územia: Čachtická jaskyňa, Čachtický hradný vrch, Málová a Plešivec. V centrálnej časti Čachtických Karpát sa nachádza Čachtický (Wikipedia).

Čachtické Karpaty do sústavy chránených území NATURA 2000. Prevažnú časť územia európskeho významu pokrývajú lesné , najmä teplomilné panónske dubové , menej zastúpené sú vápnomilné bukové lesy a najmenej lipovo-javorové sutinové lesy. Významný je výskyt xerotermných nelesných biotopov, rastie tu napr. klinček včasný Lumnitzerov – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, ktorý tu dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Ďalej viaceré druhy vstavačov – Orchidaceae. So živočíchov napr.: Saga pedo, jašterica zelená – Lacerta viridis, užovka stromová – Zamenis longissimus, syseľ pasienkový – Spermophilus citellus. Územie je ohrozované zarastaním travinno-bylinných spoločenstiev drevinami, intenzívnou turistikou a nepôvodnou borovicou čiernou – Pinus nigra (sopsr.sk).


The surroundings of Čachtice are quite interesting for a photographer. On my way to Čachtice Castle, I took some photographs. Nearby is the protected area of Veľký Plešivec, and in the Nedzovský Karst, there are caves inaccessible to the public (Information board). Čachtice Carpathians are one of the four subunits of the Little Carpathians, being their northernmost part. To the south, they connect to the Pezinok Carpathians, separated from them by the Podkylavský stream and Holeška. They are distinctly separated from the Danubian Hills by a fault line. They are further divided into Plešivec and the more northern Nedze. Four protected areas are represented here: Čachtická Cave, Čachtice Castle Hill, Málová, and Plešivec. In the central part of the Čachtice Carpathians lies the Čachtický Karst (Wikipedia).

The Čachtice Carpathians are part of the NATURA 2000 system of protected areas. The predominant part of the European significance area is covered by forest biotopes, especially warm Pannonian oak forests, less represented are calcareous beech forests, and the least represented are lime-maple scree forests. The occurrence of xerothermic non-forest biotopes is significant; for example, the early pink – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, which reaches the northern limit of its distribution here. Also, several species of orchids – Orchidaceae, and various animals such as Saga pedo, European green lizard – Lacerta viridis, Aesculapian snake – Zamenis longissimus, and European ground squirrel – Spermophilus citellus. The area is threatened by the overgrowth of grass and herb communities by trees, intensive tourism, and the non-native black pine – Pinus nigra (sopsr.sk).


Die Umgebung von Čachtice ist auch für einen Fotografen sehr interessant. Auf dem Weg zur Burg Čachtice habe ich einige Fotos gemacht. In der Nähe befindet sich das geschützte Gebiet Veľký Plešivec, und im Nedzovský Karst gibt es Höhlen, die der Öffentlichkeit nicht zugänglich sind (Informationsstand). Die Čachtice-Karpaten sind eine von vier Untergruppen der Kleinen Karpaten und bilden deren nördlichsten Teil. Im Süden schließen sie sich an die Pezinok-Karpaten an, die durch den Podkylavský-Bach und Holeška von ihnen getrennt sind. Sie sind durch eine markante Bruchlinie von den Donauhügeln getrennt. Sie sind weiter unterteilt in Plešivec und das weiter nördlich gelegene Nedze. Hier sind vier geschützte Gebiete vertreten: die Čachtická-Höhle, der Burgberg Čachtice, Málová und Plešivec. Im zentralen Teil der Čachtice-Karpaten liegt der Čachtický-Karst (Wikipedia).

Die Čachtice-Karpaten gehören zum NATURA-2000-System der geschützten Gebiete. Der überwiegende Teil des europäisch bedeutenden Gebiets wird von Wald-Biotopen bedeckt, insbesondere von warmen pannonischen Eichenwäldern. Weniger vertreten sind kalkhaltige Buchenwälder, und am wenigsten vertreten sind Linden-Ahorn-Schuttwälder. Die Existenz xerothermischer nicht-forest Biotopen ist signifikant; zum Beispiel die Frühblüher-Rose – Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, die hier ihre nördliche Verbreitungsgrenze erreicht. Auch mehrere Orchideenarten – Orchidaceae sowie verschiedene Tiere wie Saga pedo, Smaragdeidechse – Lacerta viridis, Äskulapnatter – Zamenis longissimus und Europäisches Ziesel – Spermophilus citellus. Das Gebiet wird durch Überwachsen von Gras- und Krautgemeinschaften durch Bäume, intensiven Tourismus und die nicht-einheimische Schwarzkiefer – Pinus nigra bedroht (sopsr.sk).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Fotografie

Modrová – obec s dávnou minulosťou

Hits: 4130

Do roku 1927 sa Modrová nazývala Veľká Modrovka. Maďarský názov pre Modrovú je Nagymodró, nemecký Grossmodro, Grossmodrau. Na ploche necelých 12 km2 žije asi 500 obyvateľov (wikipedia.sk). Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj . V roku 1157 latinskí kolonisti v Modrovej postavili kostolnú vežu (Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu Bana, nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou Banka pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako „Madro„. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom zemetrasenia stratil potok (Modrova.eu.sk).

Len nedávno, v roku 1991 bola neďaleko , objavená Modrovská jaskyňa, ktorá je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Priestory predstavujú veľmi členitý dvojúrovňový labyrint. Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie dómy spojené 10 metrovou hlbokou priepasťou. Najväčší priestor, dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 – 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej výzdoby zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba. Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité pripomínajúce podmorské koraly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu ochrany nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov Inovec, ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum (Modrová). Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, roku 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok (Modrová).

Neďaleko od obce Modrová, vlastne ako sa hovorí, „za dedinou“, sa nachádza tzv. Zoofarma Modrová. Je to za dedinou smerom na Bezovec. Miloš Minár tu okrem iného pasienkovým spôsobom chová juhoamerické lamy, škótsky rožný statok, novozélandské , búrskeho capa, tasmánske klokany, pribudne čoskoro ťava dvojhrbá a bizón ( Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Modrovej patrí chatová oblasť . Je asi 1.5 km za dedinou. Začína horárňou, je v nej postavených množstvo chát. V tejto doline je aj rekreačné centrum, ubytovacie zariadenie.


Until 1927, Modrová was called Veľká Modrovka. The Hungarian name for Modrová is Nagymodró, and the German names are Grossmodro and Grossmodrau. The village covers an area of less than 12 km2 and is home to around 500 residents (wikipedia.sk). Modrová is situated in the diverse and rising terrain of the . It’s noteworthy that in the distant past, Piešťany was also part of the historical context beneath Modrová. In 1157, Latin colonists in Modrová erected a church tower (Modrová). The territory of Modrová in the 12th century fell under the jurisdiction of the Bana Castle, probably located on elevations near the village of Banka near Piešťany. After its demise in the 13th century, its function was taken over by Tematín. Modrová was mentioned in history as „Madro“ in the past. In the 15th century, an estimated 150 – 180 residents lived in Modrová. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of January 23 to 24, 1932, a local earthquake struck the village, centered between Modrová and Stara Lehota, causing a stream to disappear due to the earthquake (Modrova.eu.sk).

Recently, in 1991, the Modrovská Cave was discovered near the village, making it the largest in Považský Inovec, located above Modrová. The entrance is on the northwest slope of the Grnice massif (523 m). The cave formed in lithologically and colorfully varied Triassic limestones due to the action of a now nonexistent watercourse. The cave’s spaces represent a very intricate two-level labyrinth. Apart from several smaller chambers, it consists of two larger domes connected by a 10-meter-deep abyss. The largest space, the rain dome, measures 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave features vivid dripstone decorations with stalactites and stalagmites, primarily characterized by characteristic pisolitic ornamentation. Various coral-like formations, reminiscent of underwater corals, are abundantly represented. The total length of the cave reaches 570 m at a depth of 45 m, with a realistic assumption of its further extension. The cave is closed, and for conservation reasons, it is not freely accessible to the public. Visits by interested individuals are possible only accompanied by members of the Inovec group, which currently explores the cave (Modrová). The oldest historical monument of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1157. It belongs to the rare historical Romanesque monuments and is listed among the cultural monuments (Modrová).

Not far from Modrová, actually, as they say, „behind the village,“ there is the so-called Zoofarma Modrová. It is located beyond the village towards Bezovec. Besides other things, Miloš Minár raises South American llamas, Scottish Highland cattle, New Zealand sheep, Burchell’s zebra, Tasmanian wallabies, and soon there will be a two-humped camel and bison (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Modrová also includes the cottage area Modrová horáreň, about 1.5 km beyond the village. It starts with a mountain hut, with numerous cottages built there. In this valley, there is also a recreation center, accommodation facility.