Krajina, Slovensko, TOP, Fotografie, Nízke Tatry

Nízke Tatry

skala
Hits: 3699

ležia medzi riekami a . Tiahnu sa 80 kilometrom zo západu východ (nizketatry.sk). Ich rozloha je 1242 km2. Označenie zaviedol  v roku 1860, pôvodne ako . Neskôr tento názov  nesprávne preložil do maďarčiny ako Nízke (Wikipedia). Vládne tu kontinentálna horská . Vyšší úhrn zrážok je na severných svahoch, pričom západná časť je mierne vlhkejšia. dosahuje nad hranicou lesa dva metre. Drží sa 110 – 210 dní v roku (Jozef Veľký). Sú druhým najnavštevovanejším pohorím Slovenska. Najmä vo východnej časti, medzi Čertovicou a Kráľovou hoľou je zachovalejšia. V Nízkych Tatrách sa nachádza viacero jaskýň: Bystrianska, Demänovská ľadová, , Važecká, . V roku 1978 boli Nízke Tatry na ploche 81 095 hektárov vyhlásené za – (nizketatry.sk). Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je – týči sa do výšky 2 043 metrov nad morom. Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri : Váh, Hron, a Hornád. Bránou Nízkych Tatier je zo severnej strany , z južnej strany pod Ďumbierom a , a horské a (visitliptov.sk). Nízke Tatry sa členia na  v západnej a  vo východnej časti, ktoré sú oddelené údoliami riečok  a  (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektoré známe : Ďumbier, Chopok, , , , , , ,  (Wikipedia).

The Low Tatras are situated between the Váh and Hron rivers, stretching 80 kilometers from west to east (nizketatry.sk). Their area covers 1242 km2. The name of the mountain range was introduced by Dionýz Štúr in 1860, originally as „Nižné Tatry“ (Lower Tatras). Later, this name was incorrectly translated into Hungarian as „Nízke Tatry“ by Ján Hunfalvy (). The region experiences a continental mountain climate, with higher precipitation on the northern slopes, and the western part being slightly more humid. The snow cover reaches two meters above the tree line, lasting for 110 – 210 days a year (Jozef Veľký). They are the second most visited mountain range in . Particularly in the eastern part, between Čertovica and Kráľova hoľa, the nature is more preserved. The Low Tatras host several caves, including Bystrianska, Demänovská ľadová, , Važecká, and Jaskyňa mŕtvych netopierov. In 1978, the Low Tatras, covering an area of 81,095 hectares, were declared the Low Tatras National Park – NAPANT (nizketatry.sk). The highest peak of the Low Tatras is Ďumbier, reaching an elevation of 2,043 meters above sea level. Four rivers originate below Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec, and Hornád. The northern gateway to the Low Tatras is Demänovská Dolina, while the southern side is represented by and Tále, and mountain saddles Donovaly and Čertovica (visitliptov.sk). The Low Tatras are divided into Ďumbier Tatras in the west and Kráľovohoľské Tatras in the east, separated by the valleys of the Boca and Štiavnička rivers (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Some well-known peaks include Ďumbier, , Dereše, Chabenec, hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, and Andrejcová (Wikipedia).

Die Niederen liegen zwischen den Flüssen Váh und Hron und erstrecken sich über 80 Kilometer von Westen nach Osten (nizketatry.sk). Ihre Fläche beträgt 1242 km2. Den Namen des Gebirges führte Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, ursprünglich als „Nižné Tatry“ (Untere Tatra). Später wurde dieser Name von Ján Hunfalvy irrtümlich ins Ungarische als „Nízke Tatry“ übersetzt (Wikipedia). Die Region erlebt ein kontinentales Bergklima, mit höheren Niederschlägen an den Nordhängen und der westliche Teil ist etwas feuchter. Die Schneedecke erreicht über der Baumgrenze zwei Meter und dauert 110 – 210 Tage im Jahr (Jozef Veľký). Sie sind das zweitmeistbesuchte Gebirge in der Slowakei. Insbesondere im östlichen Teil zwischen Čertovica und Kráľova hoľa ist die Natur besser erhalten. Die Niederen Tatra beherbergen mehrere Höhlen, darunter Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká und Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978 wurden die Niederen Tatra mit einer Fläche von 81.095 Hektar zum Nationalpark Nízke Tatry – NAPANT erklärt (nizketatry.sk). Der höchste Gipfel der Niederen Tatra ist Ďumbier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Meeresspiegel erreicht. Vier Flüsse entspringen unterhalb von Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec und Hornád. Das Nordtor zu den Niederen Tatra ist die Demänovská Dolina, während die Südseite von Mýto pod Ďumbierom und Tále sowie den Gebirgspässen Donovaly und Čertovica repräsentiert wird (visitliptov.sk). Die Niederen Tatra sind in die Ďumbier-Tatra im Westen und die Kráľovohoľské Tatra im Osten unterteilt, getrennt durch die Täler der Flüsse Boca und Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Einige bekannte Gipfel sind Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková und Andrejcová (Wikipedia).

Az Alacsony-Tátra a Váh és a Hron folyók között terül el, nyugatról keletre 80 kilométer hosszan (nizketatry.sk). Területe 1242 km2. A hegység nevét Dionýz Štúr vezette be 1860-ban, eredetileg „Nižné Tatry” (Alsó-Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hunfalvy hibásan fordította le magyarra „Nízke Tatry” néven (Wikipedia). A régió kontinentális hegységi éghajlatot tapasztal, a csapadék magasabb északi lejtőkön van, és a nyugati rész kissé nedvesebb. A hótakaró két métert ér el az erdőhatár felett, és évente 110 – 210 napig tart (Jozef Veľký). Ezek a második leglátogatottabb hegyek Szlovákiában. Különösen keleten, a Čertovica és a Kráľova hoľa közötti területen a természet jobban megőrzött. Az Alacsony-Tátrában több barlang is található, köztük a Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká és a Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978-ban az Alacsony-Tátrát, amely 81 095 hektáros területet fed le, a Nízke Tatry Nemzeti Parkká nyilvánították (nizketatry.sk). Az Alacsony-Tátra legmagasabb csúcsa a Ďumbier, amely tengerszint feletti 2 043 méteres magasságban emelkedik. Négy folyó ered Kráľova hoľa alatt: Váh, Hron, Hnilec és Hornád. Az Alacsony-Tátra északi kapuja a Demänovská-völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďumbierom és Tále, valamint a Donovaly és a Čertovica hegycsúcsok képviselik (visitliptov.sk). Az Alacsony-Tátrát Ďumbier-Tátra és Kráľovohoľské Tátra részre osztják, amelyeket a Boca és Štiavnička folyók völgyei választanak el (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Néhány jól ismert csúcs közé tartozik a Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková és Andrejcová (Wikipedia).

Niskie Tatry leżą między rzekami Wáh i Hron. Rozciągają się na długość 80 kilometrów z zachodu na wschód (nizketatry.sk). Ich powierzchnia wynosi 1242 km2. Określenie gór wprowadził Dionýz Štúr w roku 1860, pierwotnie jako Tatry Niższe. Później ten termin został błędnie przetłumaczony na węgierski jako Niskie Tatry przez Jána Hunfalvy’ego (Wikipedia). Panuje tutaj kontynentalny klimat górski. Większa suma opadów występuje na północnych stokach, przy czym zachodnia część jest nieco bardziej wilgotna. Pokrywa śnieżna sięga dwóch metrów ponad granicą lasu. Trwa od 110 do 210 w roku (Jozef Veľký). Są drugimi najczęściej odwiedzanymi górami na Słowacji. Szczególnie w części wschodniej, między Čertovicą a Kráľovou hoľą, przyroda jest lepiej zachowana. W Niskich Tatrach znajduje się kilka jaskiń: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. W 1978 roku Niskie Tatry o powierzchni 81 095 hektarów zostały ogłoszone Narodowym Parkiem Niskie Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najwyższym szczytem Niskich Tatr jest Ďumbier – wznoszący się na wysokość 2 043 metrów nad poziomem morza. Spod Kráľovou hoľou wypływają cztery rzeki: Wáh, Hron, Hnilec i Hornád. Brama Niskich Tatr znajduje się od północy w Dolinie Demänovskiej, od południa w Mýto pod Ďumbierom i Tále, a przełęcze górskie Donovaly i Čertovica (visitliptov.sk). Niskie Tatry dzielą się na Tatry Ďumbierskie na zachodzie i Tatry Kráľovohoľskie na wschodzie, oddzielone dolinami rzek Boca i Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektóre znane szczyty to: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).

  • Veľký Jozef a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q, , , p. 100 – 103

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Stredné Považie, Fotografie

Beckov

skala
Hits: 4086

leží Považí severne od Nového Mesta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Beckovská je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom (Informačná tabuľa). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208. Z listiny Belu IV. vyplýva, že Beckov bol kráľovským mestom od roku 1238. je najsevernejšia časť Podunajskej . Je to niva rieky Váh medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom  (Informačná tabuľa). Bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí (Wikipedia). Dôležitú úlohu pri osídľovaní hralo povodie Váhu, stará diaľková cesta, brod pod vyčnievajúcim bralom, rozsiahle a (obec-beckov.sk). Najstaršie osídlenie katastru Beckova je doložené už z paleolitu (Bárta J., 1985: Nové. paleolitické v okrese . In: Arecheologické a nálezy na Slovensku, v r. 1984, , s. 267). Z rímskej doby (0-400 n.l) pochádza sídlisko na Ráte. Objavených bolo 31 polozemníc, 46 zásobných jám, 45 kolových jám, 6 pecí (jedna chlebová, dve železiarske) a iné . V tejto, vtedy germánskej osade, vyrábali , keramiku, tkali látku, mleli , brúsili nástroje. Osídlenie tu pretrvávalo do začiatku 5. storočia (Varsik V., Hanuliak M., Kovár B., 2004: Záchranný výskum v Beckove, AVANS, Nitra). V rannom stredoveku sa archeologickým výskumom potvrdila vyspelého veľkomoravského sídliska na hrade (Kodoňová M., Tóthová Š., 1995: , Pamiatkový ústav , p. 28). Potvrdená bola aj osada (Točík A.: Nálezová správa 7312/75, AÚ , Nitra). V obci sa nachádza , z roku 1690 – 1692, gotický rímsko-katolícky z roku 1424 a z rokov 1791 – 1792. Každý druhý júlový víkend sa konajú Beckovské letné slávnosti  (Informačná tabuľa). V Beckove sa narodili: spisovateľ , maliar , geológ a paleontológ (Wikipedia), (skonline.sk). Ladislav Medňanský patril k najvýznamnejším stredoeurópskym maliarov poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia (obec-beckov.sk).

Beckov is located in the region north of Nové nad Váhom. Above the village stands a castle. The Beckov Gate is the northernmost part of the Danube Lowland. is the floodplain of the Váh River between and Beckov (Information board). The written mention of the village is from 1208. According to a charter from Béla IV, Beckov became a royal town in 1238. The Beckov Gate is the northernmost part of the Danube Lowland, the floodplain of the Váh River between Nové Mesto nad Váhom and Beckov (Information board). It was one of the first medieval towns in the Považie region (). The Váh River basin, an ancient long-distance road, a ford under the prominent bral, extensive pastures, and forests played a significant role in the settlement (obec-beckov.sk). The oldest settlement in the Beckov territory dates back to the Paleolithic period (Bárta J., 1985: New Paleolithic Settlements in the Trenčín District. In: Archaeological Research and Finds in , in 1984, Nitra, p. 267). From the era (0-400 AD), there is a settlement at Ráte. 31 pit-houses, 46 storage pits, 45 post holes, 6 ovens (one bread oven, two ironworking ovens), and other items were discovered. In this, then-Germanic settlement, they produced iron, ceramics, wove fabric, ground grain, and sharpened tools. The settlement persisted until the early 5th century (Varsik V., Hanuliak M., Kovár B., 2004: Rescue Research in Beckov, AVANS, Nitra). In the early Middle Ages, archaeological research confirmed the existence of an advanced Great Moravian settlement on the castle (Kodoňová M., Tóthová Š., 1995: Beckov Castle, Monument Institute Bratislava, p. 28). The Slavic settlement was also confirmed (Točík A.: Report 7312/75, AÚ SAV, Nitra). In the village, there is the Church of Saint Pestún, the Franciscan Monastery from 1690-1692, the Gothic Roman Catholic Church of Saint Stephen the King from 1424, and the Evangelical Church from 1791-1792. Beckov Summer Festivities take place every second weekend in July (Information board). Notable individuals born in Beckov include writer Jozef Miloslav Hurban, painter Ladislav Medňanský, geologist and paleontologist Dionýz Štúr (Wikipedia), Hugolín Gavlovič (skonline.sk). Ladislav Medňanský was one of the most significant Central European painters of the late 19th and early 20th centuries (obec-beckov.sk).

,