Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

skala
Hits: 9321

je centrum stredného Slovenska aj celého Slovenska. V minulosti boli snahy, aby práve Bystrica bola hlavným mestom Slovenska. Niektoré centrálne inštitúcie tu aj sídlia. Bola hlavným mestom stredoslovenského kraja. V Banskej Bystrici sú čiastočne zachované a nachádza sa tu aj hrad. Cez mesto preteká rieka Hron. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, podľa ktorého je pomenované aj domáce pivo. Mesto je aj dopravným uzlom: na trase Zvolen – Vrútky, smer Brezno, Červená Skala, smer Donovaly, smer Ružomberok. Letisko mesto nemá, neďaleko sa nachádza medzinárodné letisko Sliač. Banská Bystrica má jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Nemecky je Banská Bystrica Neusohl, maďarsky Besztercebánya, latinsky Neosolium. Iné historické názvy: Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 362 metrov (Wikipedia). Žije tu necelých 80 000 obyvateľov, je šiestym najväčším mestom na Slovensku vďaka tomu (Wikipedia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďuriančik). Mesto bolo osídlené už v 9. storočí (Wikipedia).

Osada Bystrica ležiaca vo Zvolenskej kotline, v údolí Hronu medzi Kremnickými, Starohorskými vrchmi a Poľanou sa vďaka saským kolonistom, ktorí na území dnešného mesta vytvorili základňu banskej výroby, stala významnou (banskabytrica.sk). Od roku 1255 bola Banská Bystrica kráľovským mestom Uhorska (Wikipedia). V minulosti sa tu ťažila najmä meď, železo a striebro (Wikipedia). V roku 1380 došlo ku založeniu Zväzu stredoslovenských banských miest (banskabystrica.sk). V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod, alebo aj Neusohler Kupferhandel), ktorá bola v 16. storočí jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby (Wikipedia). V roku 1495 došlo k založeniu Turzovsko – Fuggerovskej spoločnosti s meďou (banskabystrica.sk). Vďaka tureckej expanzii sa v roku 1589 nechalo mesto opevniť kamennými hradbami (Wikipedia). V roku 1605 došlo k obsadeniu a vyplieneniu mesta hajdúchmi Štefana Bočkaja. V roku 1620 zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa (v dnešnom Bethlenovom dome na Dolnej ulici). Tradičné radvanské jarmoky sa konajú od roku 1655. Od roku 1841 začína fungovať mestské (banskabystrica.sk).

Počas 2. svetovej , po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským aj administratívnym centrom Slovenska. Sídlila tu aj Slovenská národná rada, prišla sem aj delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne aj predstavitelia moskovského vedenia Komunistickej strany Československa. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia (Wikipedia). V roku 1981 bola odovzdaná Rooseveltova nemocnica. V roku 1992 bola zriadená Univerzita Mateja Bela a rokom 1997 sa začína písať Akadémie umení (banskabystrica.sk). Vďaka historickému centru a blízkym horám je mesto populárnou zimnou aj letnou turistickou destináciou (Wikipedia). Stredoveké centrum mesta je od roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál mestského hradu (Barbakan) je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia).

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Funkciou hradu bolo chrániť výnosy s ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Areál tvorí kostol Panny Márie, Matejov dom, tzv. slovenský kostol, radnica, budova fary, kamenné opevnenie s baštami a vstupná brána s barbakanom. V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia mestského hradu. Od roku 2009 je v priestoroch hradu kaviareň a reštaurácia (wikipedia.sk).

Samotné centrum tvorí dohora sa tiahnuce námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom, fontánou a šikmou mestskou vežou. V meste sa nachádza sa tu kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Thurzov dom, Benického dom, galéria Dominika Skuteckého, katedrálny chrám svätého Františka Xaverského, Ebnerovský dom, biskupský palác na nám. SNP, naklonená Hodinová veža, Kamenná vila, Národný dom (Wikipedia), kostol svätej Alžbety, Bethlenov dom (banskabystrica.sk) pamätník SNP.

Kaplnka svätej Barbory, patrónka baníkov obsahuje oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka. V areáli je aj stará radnica – Pretórium (Wikipedia). V meste pôsobí Štátna opera, tanečné divadlo „Štúdio tanca„, Bábkové divadlo na Rázcestí a Divadlo z Pasáže, ktoré ako jediné na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Konajú sa tu bienále bábkarskej tvorby „Bábkarská Bystrica“ (Wikipedia). Stredoslovenské múzeum sídli v Thurzovom dome. V Mestskom hrad je Štátna Galéria. Múzeum Slovenského národného povstania zahŕňa viac ako 200 000 exponátov. Mesto poskytuje priestor aj Literárnemu a hudobnému múzeu a Poštovému múzeu Slovenskej pošty (Wikipedia). Pôsobí tu hokejový klub HC `05, futbalový klub FK Dukla, známy je Armádny športový klub Dukla Banská Bystrica (AŠK) (Wikipedia). V roku 1959 sa v Banskej Bystrici konal prvý filmový festival československého filmu, na ktorom sa prezentoval napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, Ján Roháč (Ivan Klimeš). Banská Bystrica sa skladá s týchto mestských častí: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. Známe je sídlisko Fončorda, časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). V Banskej Bystrici sa narodili napr. (Wikipedia): hudobní skladatelia Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý, spisovateľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literárny vedec, scenárista), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (dramatik a divadelný teoretik), maliar Dominik Skutecký, operný spevák Babjak, operný režisér Marián Chudovský, fotograf Karol Benický, herci Pavol Bielik (režisér aj scenárista), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (dnes aj filmová producentka), Ján Koleník, hokejisti Richard Zedník, Handzuš, Vladimír Országh (dnes tréner bystrických hokejistov), Tomáš Surový, bežkyňa na lyžiach Alena Procházková

V Banskej Bystrici pôsobili napr.: spisovatelia Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, básnik Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), biskup Rudolf Baláž, spisovateľ a historik Matej Bel, básnik Andrej Sládkovič, generál Ján Golian, vynálezca Jozef Murgaš, spisovateľka Hana Ponická, futbalista Marek Hamšík, hokejisti Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Partnerskými mestami Banskej Bystrice sú napr.: britský Durham, české Hradec Králové, srbský Vršac, grécka Larissa, ruská Tula, chorvátsky Zadar, francúzsky Saint-Étienne, americký Charleston(Wikipedia), maďarský Salgótarján (Wikipedia).

Banská Bystrica is the center of central Slovakia and the entire country. In the past, efforts were made for Banská Bystrica to be the capital of Slovakia, and some central institutions are headquartered here. It used to be the capital of the Central Slovak region. Partially preserved fortifications and a castle are found in Banská Bystrica. The Hron River flows through the city. Above the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city serves as a transportation hub on the routes Zvolen – Vrútky to Brezno and Červená Skala, to Donovaly, and to Ružomberok. The city doesn’t have its own airport, but the international Sliač Airport is located nearby. Banská Bystrica is home to one of the most beautiful cemeteries I have ever seen. In German, Banská Bystrica is called Neusohl, in Hungarian Besztercebánya, and in Latin Neosolium. Other historical names include Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). It is situated at an altitude of 362 meters (Wikipedia). Nearly 80,000 people live here, making it the sixth-largest city in Slovakia (Wikipedia). In 1720, 2,646 people lived here, and in 1918 there were 10,776 residents (Jozef Ďuriančik). The city was inhabited as early as the 9th century (Wikipedia).

The settlement of Bystrica, located in the Zvolen Basin, in the Hron Valley between the Kremnica, Starohorské vrchy, and Poľana, became significant thanks to Saxon colonists who laid the foundation for mining production in today’s city (banskabytrica.sk). Since 1255, Banská Bystrica has been a royal town of Hungary (Wikipedia). In the past, mining focused mainly on copper, iron, and silver (Wikipedia). In 1380, the Union of Central Slovak Mining Towns was founded here (banskabystrica.sk). In 1494, the company Ungarischer Handel (Hungarian Trade, or Neusohler Kupferhandel) was established, becoming one of the largest and most modern mining companies of the 16th century (Wikipedia). In 1495, the Turzovsko-Fugger Company with copper was founded (banskabystrica.sk). Due to the Turkish expansion, the city was fortified with stone walls in 1589 (Wikipedia). In 1605, the town was occupied and plundered by the hajduks of Stephen Bocskay. In 1620, Gabriel Bethlen was elected Hungarian king (in today’s Bethlen House on Dolná Street). Traditional Radvan fairs have been held since 1655. The city theater started operating in 1841 (banskabystrica.sk).

During World War II, after the outbreak of the Slovak National Uprising, Banská Bystrica became the political, military, and administrative center of Slovakia. The Slovak National Council was located here, and delegations from the Czechoslovak emigrant government in London and representatives of the Moscow leadership of the Communist Party of Czechoslovakia came here. The Anglo-American and Soviet military missions were also based here (Wikipedia). In 1981, Roosevelt Hospital was handed over. In 1992, Matej Bel University was established, and in 1997, the history of the Academy of Arts began (banskabystrica.sk). Thanks to its historical center and proximity to the mountains, the city is a popular winter and summer tourist destination (Wikipedia). The medieval city center has been declared a municipal monument reserve since 1955. The area of the city castle (Barbakan) is a national cultural monument (Wikipedia).

The City Castle originated alongside the original mining settlement that preceded the founding of the city. The castle’s function was to protect the yields from the extraction of precious metals and the royal treasury. A representative of the king and the church resided here, and the city council met here. The complex includes the Church of the Virgin Mary, Matej’s House, the so-called Slovak Church, the town hall, the rectory building, stone fortifications with bastions, and the entrance gate with the Barbakan. In 2005, a complete reconstruction of the City Castle took place. Since 2009, a café and restaurant have been operating in the castle area (wikipedia.sk).

The city center itself consists of the elongated Slovenské národné povstania square with the Marian Column, fountain, and the leaning city tower. The city also features Radvanský Castle, Bárczy Castle, Tihany Castle, the Church of the Assumption of the Virgin Mary, Thurzo House, Benický House, the Dominik Skutecký Gallery, the Cathedral of St. Francis Xavier, Ebner House, the Episcopal Palace on SNP Square, the leaning Clock Tower, Stone Villa, National House (Wikipedia), the Church of St. Elizabeth, Bethlen House (banskabystrica.sk), and the SNP Memorial.

The Chapel of St. Barbara, the patron saint of miners, contains an altar by Master Paul of Levoča. Matej’s House was the residence of a royal official. The area also includes the Old Town Hall – Pretórium (Wikipedia). The city is home to the State Opera, the dance theater „Štúdio tanca,“ the Puppet Theater on Rázcestie, and the Theater from the Passage, which, as the only one in Slovakia, employs actors with mental disabilities. The biennial puppetry creation festival „Bábkarská Bystrica“ takes place here (Wikipedia). The Central Slovak Museum is located in Thurzo House. The City Castle houses the State Gallery. The Museum of the Slovak National Uprising includes more than 200,000 exhibits. The city also provides space for the Literary and Music Museum and the Postal Museum of the Slovak Post (Wikipedia). The HC ’05 hockey club, the FK Dukla football club, and the well-known Army Sports Club Dukla Banská Bystrica (AŠK) operate here (Wikipedia). In 1959, the first Czechoslovak film festival took place in Banská Bystrica, where filmmakers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, and Ján Roháč (

Ivan Klimeš) presented their works. Banská Bystrica consists of these city districts: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. The Fončorda housing estate is well-known, with parts including Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). Notable individuals born in Banská Bystrica include (Wikipedia): Musical composers Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý, Writers Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literary scientist, screenwriter), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (playwright and theater theorist), Painter Dominik Skutecký, Opera singer Martin Babjak
Opera director Marián Chudovský, Photographer Karol Benický, Actors Pavol Bielik (director and screenwriter), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (now also a film producer), Ján Koleník, Hockey players Richard Zedník, Michal Handzuš, Vladimír Országh (now coach of the local hockey team), Tomáš Surový, Cross-country skier Alena Procházková.

Banská Bystrica was associated with figures such as writers Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, poet Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), Bishop Rudolf Baláž, writer and historian Matej Bel, poet Andrej Sládkovič, General Ján Golian, inventor Jozef Murgaš, writer Hana Ponická, footballer Marek Hamšík, hockey players Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Twin cities of Banská Bystrica include, among others: Durham, United Kingdom; , Czech Republic; Vršac, Serbia; Larissa, Greece; Tula, Russia; Zadar, Croatia; Saint-Étienne, France; Charleston, (Wikipedia); Salgótarján, Hungary (Wikipedia).“

TOP

Všetky

,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Liptov, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Kostol zo stredoveku v Ludrovej

skala
Hits: 4026

Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej Ludrová, neďaleko obce Štiavnička. Kostolík bol postavený v tretej tretine 13. storočia (apsida.sk). Dá sa uvažovať, že mohol byť vystavený na mieste staršieho kostola (Kahoun, 2002). V prvej polovici 15. storočia bol jeho interiér aj exteriér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami. V roku 1447 bol obsadený bratríkmi. Celé 16. storočie i začiatok 17. storočia bol v rukách katolíkov. Protestanti ho prevzali až v júni 1617 a udržali si ho do roku 1679. Katolíkom sa vrátil v roku 1709. V roku 1826 bol postavený nový kostol v obci Villa Ludrová a kostolík na Kúte začal postupne chátrať. V roku 1843 však bol opätovne vysvätený vďaka úsiliu Mórica Rakovského z Liptovskej Štiavnice. Sväté omše sa tu potom slúžili až do roku 1953. Od roku 1954 je majetkom štátu, v správe Liptovského múzea v Ružomberku. V rokoch 1958 – 1966 bol obnovený, v 70-tych rokoch bol sprístupnený verejnosti (apsida.sk). Na stenách je 34 obrazov znázorňujúcich život Ježiša Krista. Zakrivenie stien je zámerné – aby mal kostol dobrú akustiku (Jaloviarová). Traduje sa, že na vstupnom portáli je množstvo rýh od mečov šľachticov, ktorí takto vzdávali úctu pánovi domu, v tomto prípade Bohu. Najväčšiu vraj urobil poľský kráľ Ján Sobieski (apsida.sk).

V kostolíku je podľa ďalšej legendy pochovaný majster templárskeho rádu Johann Gottfried von Herberstein. Výskum však nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti. Pri kostolíku a v ňom sa nakrúcali viaceré filmy, napríklad Tisícročná včela či Legenda o lietajúcom Cypriánovi. V súčasnosti sú vonkajšie fasády sú v dosť zlom stave. V roku 2011 získalo múzeum dotáciu na reštaurovanie fresiek, v roku 2012 bola čiastočne vymenená strešná krytina. Využíva sa aj na príležitostné sobáše a rôzne kultúrne (apsida.sk).

The small church stands in the field about a kilometer from Ružomberok, outside the village of Ludrová, near Štiavnička. The church was built in the third third of the 13th century (apsida.sk). It is conceivable that it could have been erected on the site of an older church (Kahoun, 2002). In the first half of the 15th century, both the interior and exterior of the church were adorned with frescoes. In 1447, it was occupied by the Brethren. Throughout the 16th century and the beginning of the 17th century, it remained in the hands of Catholics. Protestants took control only in June 1617 and held it until 1679. It returned to Catholics in 1709. In 1826, a new church was built in the village of Villa Ludrová, and the little church on Kút gradually fell into disrepair. However, in 1843, it was consecrated again, thanks to the efforts of Móric Rakovský from Liptovská Štiavnica. Holy masses were served here until 1953. Since 1954, it has been state property, under the administration of the Museum in Ružomberok. It underwent restoration between 1958 and 1966 and was opened to the public in the 1970s (apsida.sk). There are 34 paintings on the walls depicting the life of Jesus Christ. The curvature of the walls is intentional, designed to provide good acoustics in the church (Jaloviarová). According to tradition, the entrance portal bears many sword marks from the homage paid by nobles to the lord of the manor, in this case, God. The largest mark is said to have been made by Polish King John Sobieski (apsida.sk).

According to another legend, the master of the Templar order, Johann Gottfried von Herberstein, is buried in the church. However, research has not confirmed the presence of Templars in this area. Several films, such as „The Millennial Bee“ and „The Legend of Flying Cyprian,“ were filmed around the church. Currently, the external facades are in quite poor condition. In 2011, the museum received a grant for the restoration of frescoes, and in 2012, the roofing was partially replaced. The church is also used for occasional weddings and various cultural events (apsida.sk).

Krajina, Slovensko, TOP, Fotografie

Nízke Tatry

skala
Hits: 3769

Nízke ležia medzi riekami a Hron. Tiahnu sa 80 kilometrom zo západu na východ (nizketatry.sk). Ich rozloha je 1242 km2. Označenie pohoria zaviedol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvodne ako Nižné Tatry. Neskôr tento názov Ján Hunfalvy nesprávne preložil do maďarčiny ako (Wikipedia). Vládne tu kontinentálna horská klíma. Vyšší úhrn zrážok je na severných svahoch, pričom západná časť je mierne vlhkejšia. Snehová pokrývka dosahuje nad hranicou lesa dva metre. Drží sa 110 – 210 dní v roku (Jozef Veľký). Sú druhým najnavštevovanejším pohorím Slovenska. Najmä vo východnej časti, medzi Čertovicou a Kráľovou hoľou je zachovalejšia. V Nízkych Tatrách sa nachádza viacero jaskýň: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. V roku 1978 boli Nízke Tatry na ploche 81 095 hektárov vyhlásené za Národný park Nízke Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier – týči sa do výšky 2 043 metrov nad morom. Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri : Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Bránou Nízkych Tatier je zo severnej strany Demänovská dolina, z južnej strany Mýto pod Ďumbierom a Tále, a horské sedlá Donovaly a Čertovica (visitliptov.sk). Nízke Tatry sa členia na Ďumbierske Tatry v západnej a Kráľovohoľské Tatry vo východnej časti, ktoré sú oddelené údoliami riečok Boca a Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektoré známe vrcholy: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).

The Low Tatras are situated between the Váh and Hron rivers, stretching 80 kilometers from west to east (nizketatry.sk). Their area covers 1242 km2. The name of the mountain range was introduced by Dionýz Štúr in 1860, originally as „Nižné Tatry“ (Lower Tatras). Later, this name was incorrectly translated into Hungarian as „Nízke Tatry“ by Ján Hunfalvy (Wikipedia). The region experiences a continental mountain climate, with higher precipitation on the northern slopes, and the western part being slightly more humid. The snow cover reaches two meters above the tree line, lasting for 110 – 210 days a year (Jozef Veľký). They are the second most visited mountain range in Slovakia. Particularly in the eastern part, between Čertovica and Kráľova hoľa, the nature is more preserved. The Low Tatras host several caves, including Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, and Jaskyňa mŕtvych netopierov. In 1978, the Low Tatras, covering an area of 81,095 hectares, were declared the Low Tatras National Park – NAPANT (nizketatry.sk). The highest peak of the Low Tatras is Ďumbier, reaching an elevation of 2,043 meters above sea level. Four rivers originate below Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec, and Hornád. The northern gateway to the Low Tatras is Demänovská Dolina, while the southern side is represented by Mýto pod Ďumbierom and Tále, and mountain saddles Donovaly and Čertovica (visitliptov.sk). The Low Tatras are divided into Ďumbier Tatras in the west and Kráľovohoľské Tatras in the east, separated by the valleys of the Boca and Štiavnička rivers (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Some well-known peaks include Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, and Andrejcová (Wikipedia).

Die Niederen Tatra liegen zwischen den Flüssen Váh und Hron und erstrecken sich über 80 Kilometer von Westen nach Osten (nizketatry.sk). Ihre Fläche beträgt 1242 km2. Den Namen des Gebirges führte Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, ursprünglich als „Nižné Tatry“ (Untere Tatra). Später wurde dieser Name von Ján Hunfalvy irrtümlich ins Ungarische als „Nízke Tatry“ übersetzt (Wikipedia). Die Region erlebt ein kontinentales Bergklima, mit höheren Niederschlägen an den Nordhängen und der westliche Teil ist etwas feuchter. Die Schneedecke erreicht über der Baumgrenze zwei Meter und dauert 110 – 210 Tage im Jahr (Jozef Veľký). Sie sind das zweitmeistbesuchte Gebirge in der Slowakei. Insbesondere im östlichen Teil zwischen Čertovica und Kráľova hoľa ist die Natur besser erhalten. Die Niederen Tatra beherbergen mehrere Höhlen, darunter Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká und Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978 wurden die Niederen Tatra mit einer Fläche von 81.095 Hektar zum Nationalpark Nízke Tatry – NAPANT erklärt (nizketatry.sk). Der höchste Gipfel der Niederen Tatra ist Ďumbier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Meeresspiegel erreicht. Vier Flüsse entspringen unterhalb von Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec und Hornád. Das Nordtor zu den Niederen Tatra ist die Demänovská Dolina, während die Südseite von Mýto pod Ďumbierom und Tále sowie den Gebirgspässen Donovaly und Čertovica repräsentiert wird (visitliptov.sk). Die Niederen Tatra sind in die Ďumbier-Tatra im Westen und die Kráľovohoľské Tatra im Osten unterteilt, getrennt durch die Täler der Flüsse Boca und Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Einige bekannte Gipfel sind Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková und Andrejcová (Wikipedia).

Az Alacsony-Tátra a Váh és a Hron folyók között terül el, nyugatról keletre 80 kilométer hosszan (nizketatry.sk). Területe 1242 km2. A hegység nevét Dionýz Štúr vezette be 1860-ban, eredetileg „Nižné Tatry” (Alsó-Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hunfalvy hibásan fordította le magyarra „Nízke Tatry” néven (Wikipedia). A régió kontinentális hegységi éghajlatot tapasztal, a csapadék magasabb északi lejtőkön van, és a nyugati rész kissé nedvesebb. A hótakaró két métert ér el az erdőhatár felett, és évente 110 – 210 napig tart (Jozef Veľký). Ezek a második leglátogatottabb hegyek Szlovákiában. Különösen keleten, a Čertovica és a Kráľova hoľa közötti területen a természet jobban megőrzött. Az Alacsony-Tátrában több barlang is található, köztük a Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká és a Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978-ban az Alacsony-Tátrát, amely 81 095 hektáros területet fed le, a Nízke Tatry Nemzeti Parkká nyilvánították (nizketatry.sk). Az Alacsony-Tátra legmagasabb csúcsa a Ďumbier, amely tengerszint feletti 2 043 méteres magasságban emelkedik. Négy folyó ered Kráľova hoľa alatt: Váh, Hron, Hnilec és Hornád. Az Alacsony-Tátra északi kapuja a Demänovská-völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďumbierom és Tále, valamint a Donovaly és a Čertovica hegycsúcsok képviselik (visitliptov.sk). Az Alacsony-Tátrát Ďumbier-Tátra és Kráľovohoľské Tátra részre osztják, amelyeket a Boca és Štiavnička folyók völgyei választanak el (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Néhány jól ismert csúcs közé tartozik a Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková és Andrejcová (Wikipedia).

Niskie Tatry leżą między rzekami Wáh i Hron. Rozciągają się na długość 80 kilometrów z zachodu na wschód (nizketatry.sk). Ich powierzchnia wynosi 1242 km2. Określenie gór wprowadził Dionýz Štúr w roku 1860, pierwotnie jako Tatry Niższe. Później ten termin został błędnie przetłumaczony na węgierski jako Niskie Tatry przez Jána Hunfalvy’ego (Wikipedia). Panuje tutaj kontynentalny klimat górski. Większa suma opadów występuje na północnych stokach, przy czym zachodnia część jest nieco bardziej wilgotna. Pokrywa śnieżna sięga dwóch metrów ponad granicą lasu. Trwa od 110 do 210 dni w roku (Jozef Veľký). Są drugimi najczęściej odwiedzanymi górami na Słowacji. Szczególnie w części wschodniej, między Čertovicą a Kráľovou hoľą, przyroda jest lepiej zachowana. W Niskich Tatrach znajduje się kilka jaskiń: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. W 1978 roku Niskie Tatry o powierzchni 81 095 hektarów zostały ogłoszone Narodowym Parkiem Niskie Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najwyższym szczytem Niskich Tatr jest Ďumbier – wznoszący się na wysokość 2 043 metrów nad poziomem morza. Spod Kráľovou hoľou wypływają cztery rzeki: Wáh, Hron, Hnilec i Hornád. Brama Niskich Tatr znajduje się od północy w Dolinie Demänovskiej, od południa w Mýto pod Ďumbierom i Tále, a przełęcze górskie Donovaly i Čertovica (visitliptov.sk). Niskie Tatry dzielą się na Tatry Ďumbierskie na zachodzie i Tatry Kráľovohoľskie na wschodzie, oddzielone dolinami rzek Boca i Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektóre znane szczyty to: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).

  • Veľký Jozef a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q, Veda, , p. 100 – 103