2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Neziderské jazero

skala
Hits: 4372

Neusied­ler See je zná­me jaze­ro v Dol­nom Rakús­ku. Jeho juž­ná časť sia­ha do Maďar­ska. Je cie­ľom mno­hých cyk­lis­tic­kých výle­tov aj zo Slo­ven­ska. Napo­kon aj oko­lo samot­né­ho jaze­ra sú vytvo­re­né pod­mien­ky pre cyk­lo­tu­riz­mus. Jeho slo­ven­ský názov Nezi­der­ské jaze­ro.

Ozna­ču­je sa aj ako more Vie­den­ča­nov. Je pozos­tat­kom Tet­hys. Už v roku 1927 bolo v Neusied­li am See kúpa­lis­ko. Ponú­ka rôz­ne mož­nos­ti rekre­ácie. Okrem iné­ho sur­fo­va­nie, jach­ting (neusied​lam​see​.at). Maďar­ský názov pre jaze­ro je Fer­tö tó. Nezi­der­ské jaze­ro je plyt­ké, bez­od­to­ko­vé, sla­bo sla­né jaze­ro a hra­ni­ciach Rakús­ka a Maďar­ska. Jeho maxi­mál­na hĺb­ka je 2 met­re. Spo­lu s Bala­to­nom sú jedi­ný­mi step­ný­mi jaze­ra­mi v Euró­pe. Od roku 2001 je Nezi­der­ské jaze­ro v zozna­me sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (wiki​pe​dia​.sk). Pred 20 mili­ón­mi rokov doš­lo k pokle­sá­va­niu úze­mia, zača­la vzni­kať Panón­ska pan­va. Pokles­nu­té pries­to­ry sa spo­ji­li so sústa­vou paniev Tet­hys vypl­ne­ných mor­skou vodou. Po pokles­nu­tí hla­di­ny mora pred asi 11 mili­ón­mi rokov bola Panón­ska pan­va sla­né bra­kic­ké jaze­ro, čas­to ozna­čo­va­né ako Panón­ske jaze­ro. V rokoch 1811 – 1813 čias­toč­ne a v 1867 – 1871 jaze­ro úpl­ne vysch­lo (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). Roz­lo­ha jaze­ra je asi 315 km2. Dĺž­ka jaze­ra je 36 km, šír­ka je medzi 6 až 12 km. Sever­ná tre­ti­na sa nazý­va Nezi­der­ská záto­ka – Neusied­ler Bucht, užšia stred­ná časť Ill­mit­zer See­en­ge a dol­ná juž­ná Sil­be­see. Jaze­ro je tak­mer celé obklo­pe­né trs­ti­no­vým pásom, kto­rý vytvá­ra jedi­neč­ný pries­tor. Pri Don­ner­skir­che­ne dosa­hu­je pás 8 km. Pod­ders­dorf leží na jedi­nom bez­trs­ti­no­vom mies­te dlhom 2 km. Bre­hy jaze­ra sú níz­ke, sil­ne moča­ris­té. V lete sa roz­me­ry jaze­ra zväč­šu­jú. v zime nie­ke­dy pre­mŕ­za až do dna. Mies­ta a kúpa­nie a prí­sta­vy sú: Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See v Rakús­ku a Fer­tőrá­kos v Maďar­sku. Prí­tok vody do jaze­ra je z 80 % z pod­zem­ným pra­me­ňov. 20 % pri­vá­dza rie­ka Wul­ka (wiki​pe​dia​.sk).

Je domo­vom mno­hých vzác­nych zvie­rat a sto­viek dru­hov vtác­tva. Na rakús­kej stra­ne je oblasť rezer­vá­ci­ou bio­sfé­ry ​“Nezi­der­ske jaze­ro – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). V jaze­re žije oko­lo 30 dru­hov rýb a v ňom a v oko­lí hniez­di viac ako 300 dru­hov vtác­tva (moje​ra​kus​ko​.sk). 140 dru­hov tu hniez­di (info​-tour​.info). Nezi­der­ské jaze­ro pat­rí k naj­výz­nam­nej­ším oblas­tiam chrá­ne­né­ho vtác­tva v Euró­pe. Nachá­dza sa tu via­ce­ro pozo­ro­va­teľ­ní (Ale­na Motyč­ko­vá). Oko­lo celé­ho jaze­ra je vybu­do­va­ná sieť cyk­lot­rás. Celá tra­sa oko­lo jaze­ra má 132 km (ces​to​va​nie​.sme​.sk).

Neusied­ler See is a well-​known lake in Lower Aus­tria, exten­ding into Hun­ga­ry in its sout­hern part. It is a des­ti­na­ti­on for many cyc­ling trips, inc­lu­ding tho­se from Slo­va­kia. Con­di­ti­ons for cyc­ling are also cre­a­ted around the lake itself. Its Slo­vak name is Nezi­der­ské jazero.

It is also refer­red to as the Sea of Vien­na and is a rem­nant of the Tet­hys. As ear­ly as 1927, the­re was a beach in Neusiedl am See. It offers vari­ous rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties, inc­lu­ding sur­fing, yach­ting (neusied​lam​see​.at). The Hun­ga­rian name for the lake is Fer­tö tó. Neusied­ler See is a shal­low, endor­he­ic, slight­ly sali­ne lake on the bor­der of Aus­tria and Hun­ga­ry, with a maxi­mum depth of 2 meters. Along with Lake Bala­ton, it is one of the only step­pe lakes in Euro­pe. Sin­ce 2001, Neusied­ler See has been lis­ted as a UNESCO World Heri­ta­ge Site (wiki​pe​dia​.sk).

App­ro­xi­ma­te­ly 20 mil­li­on years ago, the regi­on expe­rien­ced sub­si­den­ce, giving rise to the Pan­no­nian Basin. The sub­si­ded are­as con­nec­ted with the sys­tem of Tet­hys basins fil­led with sea­wa­ter. After the sea level drop­ped about 11 mil­li­on years ago, the Pan­no­nian Basin beca­me a sali­ne brac­kish lake, often refer­red to as the Pan­no­nian Lake. In 1811 – 1813 and 1867 – 1871, the lake par­tial­ly or com­ple­te­ly dried up (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). The lake covers an area of about 315 km², with a length of 36 km and a width ran­ging from 6 to 12 km. The nort­hern third is cal­led Neusied­ler Bucht, the nar­ro­wer midd­le part is Ill­mit­zer See­en­ge, and the lower sout­hern part is Sil­be­see. The lake is almost enti­re­ly sur­roun­ded by a reed belt, cre­a­ting a uni­que envi­ron­ment. It fre­e­zes occa­si­onal­ly to the bot­tom in win­ter. Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See in Aus­tria, and Fer­tőrá­kos in Hun­ga­ry are bat­hing and har­bor loca­ti­ons. 80% of the water inflow into the lake comes from under­ground springs, whi­le 20% is supp­lied by the Wul­ka River (wiki​pe​dia​.sk).

It is home to many rare ani­mals and hun­dreds of bird spe­cies. On the Aus­trian side, the area is a bio­sp­he­re reser­ve cal­led ​“Neusied­ler See – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). Around 30 fish spe­cies inha­bit the lake, and more than 300 bird spe­cies nest in and around it (moje​ra​kus​ko​.sk). It is home to 140 nesting spe­cies (info​-tour​.info). Neusied­ler See is one of the most sig­ni­fi­cant bird con­ser­va­ti­on are­as in Euro­pe, with seve­ral obser­va­ti­on points (Ale­na Motyč­ko­vá). A network of cyc­ling trails is built around the enti­re lake, with a total dis­tan­ce of 132 km (ces​to​va​nie​.sme​.sk).

Der Neusied­ler See ist ein bekann­ter See in Nie­de­rös­ter­re­ich, des­sen süd­li­cher Teil bis nach Ungarn reicht. Er ist ein Ziel vie­ler Rad­tou­ren, auch aus der Slo­wa­kei. Rund um den See selbst sind eben­falls Bedin­gun­gen für Rad­tou­ris­mus ges­chaf­fen. Sein slo­wa­kis­cher Name lau­tet Nezi­der­ské jazero.

Er wird auch als das Meer der Wie­ner bez­e­ich­net und ist ein Überb­le­ib­sel der Tet­hys. Schon 1927 gab es in Neusiedl am See einen Strand. Er bie­tet vers­chie­de­ne Fre­i­ze­it­mög­lich­ke­i­ten, ein­sch­lie­ßlich Sur­fen, Segeln (neusied​lam​see​.at). Der unga­ris­che Name für den See lau­tet Fer­tö tó. Der Neusied­ler See ist ein fla­cher, endor­re­i­cher, leicht sal­zi­ger See an der Gren­ze zwis­chen Öster­re­ich und Ungarn mit einer maxi­ma­len Tie­fe von 2 Metern. Zusam­men mit dem Bala­ton gehört er zu den ein­zi­gen Step­pen­se­en Euro­pas. Seit 2001 steht der Neusied­ler See auf der Lis­te des UNESCO-​Welterbes (wiki​pe​dia​.sk).

Vor etwa 20 Mil­li­onen Jah­ren kam es zu einer Absen­kung des Gebiets, was zur Bil­dung des Pan­no­nis­chen Bec­kens führ­te. Die abge­senk­ten Gebie­te ver­ban­den sich mit dem Sys­tem der Tethys-​Becken, das mit Meer­was­ser gefüllt war. Nach dem Absin­ken des Mee­ress­pie­gels vor etwa 11 Mil­li­onen Jah­ren wur­de das Pan­no­nis­che Bec­ken zu einem sal­zi­gen Brack­was­ser­see, oft als Pan­no­nis­cher See bez­e­ich­net. In den Jah­ren 1811 – 1813 und 1867 – 1871 trock­ne­te der See tei­lwe­i­se oder volls­tän­dig aus (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). Der See hat eine Flä­che von etwa 315 km², eine Län­ge von 36 km und eine Bre­i­te von 6 bis 12 km. Das nörd­li­che Drit­tel wird Neusied­ler Bucht genannt, der sch­ma­le­re mitt­le­re Teil Ill­mit­zer See­en­ge und der unte­re süd­li­che Teil Sil­be­see. Der See ist fast volls­tän­dig von einem Schilf­gür­tel umge­ben, der eine ein­zi­gar­ti­ge Umge­bung schafft. Im Win­ter friert er gele­gen­tlich bis zum Boden. Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See in Öster­re­ich und Fer­tőrá­kos in Ungarn sind Bade- und Hafe­nor­te. 80% des Was­se­re­in­flus­ses in den See stam­men aus unte­rir­dis­chen Quel­len, wäh­rend 20% vom Fluss Wul­ka stam­men (wiki​pe​dia​.sk).

Er beher­bergt vie­le sel­te­ne Tie­re und Hun­der­te von Voge­lar­ten. Auf öster­re­i­chis­cher Sei­te ist das Gebiet ein Bio­sp­hä­ren­re­ser­vat namens ​“Neusied­ler See – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). Rund 30 Fis­char­ten leben im See, und mehr als 300 Voge­lar­ten nis­ten in und um ihn (moje​ra​kus​ko​.sk). Es beher­bergt 140 Brut­vo­ge­lar­ten (info​-tour​.info). Der Neusied­ler See gehört zu den bede­utend­sten Gebie­ten für den Vogels­chutz in Euro­pa, mit meh­re­ren Beobach­tungs­punk­ten (Ale­na Motyč­ko­vá). Ein Netzwerk von Radwe­gen ist rund um den gesam­ten See mit einer Gesamt­län­ge von 132 km ange­legt (ces​to​va​nie​.sme​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kostol zo stredoveku v Ludrovej

skala
Hits: 3353

Kos­to­lík sto­jí v poli asi kilo­me­ter od Ružom­ber­ka mimo samot­nej obce Lud­ro­vá, neďa­le­ko obce Štiav­nič­ka. Kos­to­lík bol posta­ve­ný v tre­tej tre­ti­ne 13. sto­ro­čia (apsi​da​.sk). Dá sa uva­žo­vať, že mohol byť vysta­ve­ný na mies­te star­šie­ho kos­to­la (Kahoun, 2002). V prvej polo­vi­ci 15. sto­ro­čia bol jeho inte­ri­ér aj exte­ri­ér kos­to­lí­ka vyzdo­be­ný násten­ný­mi maľ­ba­mi. V roku 1447 bol obsa­de­ný brat­rík­mi. Celé 16. sto­ro­čie i začia­tok 17. sto­ro­čia bol v rukách kato­lí­kov. Pro­tes­tan­ti ho pre­vza­li až v júni 1617 a udr­ža­li si ho do roku 1679. Kato­lí­kom sa vrá­til v roku 1709. V roku 1826 bol posta­ve­ný nový kos­tol v obci Vil­la Lud­ro­vá a kos­to­lík na Kúte začal postup­ne chát­rať. V roku 1843 však bol opä­tov­ne vysvä­te­ný vďa­ka úsi­liu Móri­ca Rakov­ské­ho z Lip­tov­skej Štiav­ni­ce. Svä­té omše sa tu potom slú­ži­li až do roku 1953. Od roku 1954 je majet­kom štá­tu, v sprá­ve Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. V rokoch 1958 – 1966 bol obno­ve­ný, v 70-​tych rokoch bol sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (apsi​da​.sk). Na ste­nách je 34 obra­zov zná­zor­ňu­jú­cich život Ježi­ša Kris­ta. Zakri­ve­nie stien je zámer­né – aby mal kos­tol dob­rú akus­ti­ku (Jalo­via­ro­vá). Tra­du­je sa, že na vstup­nom por­tá­li je množ­stvo rýh od mečov šľach­ti­cov, kto­rí tak­to vzdá­va­li úctu páno­vi domu, v tom­to prí­pa­de Bohu. Naj­väč­šiu vraj uro­bil poľ­ský kráľ Ján Sobies­ki (apsi​da​.sk).

V kos­to­lí­ku je pod­ľa ďal­šej legen­dy pocho­va­ný maj­ster tem­plár­ske­ho rádu Johann Gottf­ried von Her­bers­te­in. Výskum však nepo­tvr­dil prí­tom­nosť tem­plá­rov v tej­to oblas­ti. Pri kos­to­lí­ku a v ňom sa nakrú­ca­li via­ce­ré fil­my, naprí­klad Tisíc­roč­ná vče­la či Legen­da o lie­ta­jú­com Cyp­riá­no­vi. V súčas­nos­ti sú von­kaj­šie fasá­dy sú v dosť zlom sta­ve. V roku 2011 zís­ka­lo múze­um dotá­ciu na reštau­ro­va­nie fre­siek, v roku 2012 bola čias­toč­ne vyme­ne­ná streš­ná kry­ti­na. Využí­va sa aj na prí­le­ži­tost­né sobá­še a rôz­ne kul­túr­ne podu­ja­tia (apsi​da​.sk).

The small church stands in the field about a kilo­me­ter from Ružom­be­rok, out­si­de the vil­la­ge of Lud­ro­vá, near Štiav­nič­ka. The church was built in the third third of the 13th cen­tu­ry (apsi​da​.sk). It is con­ce­i­vab­le that it could have been erec­ted on the site of an older church (Kahoun, 2002). In the first half of the 15th cen­tu­ry, both the inte­ri­or and exte­ri­or of the church were ador­ned with fres­co­es. In 1447, it was occu­pied by the Breth­ren. Throug­hout the 16th cen­tu­ry and the begin­ning of the 17th cen­tu­ry, it remai­ned in the hands of Cat­ho­lics. Pro­tes­tants took con­trol only in June 1617 and held it until 1679. It retur­ned to Cat­ho­lics in 1709. In 1826, a new church was built in the vil­la­ge of Vil­la Lud­ro­vá, and the litt­le church on Kút gra­du­al­ly fell into dis­re­pair. Howe­ver, in 1843, it was con­sec­ra­ted again, thanks to the efforts of Móric Rakov­ský from Lip­tov­ská Štiav­ni­ca. Holy mas­ses were ser­ved here until 1953. Sin­ce 1954, it has been sta­te pro­per­ty, under the admi­ni­stra­ti­on of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It under­went res­to­ra­ti­on bet­we­en 1958 and 1966 and was ope­ned to the pub­lic in the 1970s (apsi​da​.sk). The­re are 34 pain­tings on the walls depic­ting the life of Jesus Christ. The cur­va­tu­re of the walls is inten­ti­onal, desig­ned to pro­vi­de good acous­tics in the church (Jalo­via­ro­vá). Accor­ding to tra­di­ti­on, the entran­ce por­tal bears many sword marks from the homa­ge paid by nob­les to the lord of the manor, in this case, God. The lar­gest mark is said to have been made by Polish King John Sobies­ki (apsi​da​.sk).

Accor­ding to anot­her legend, the mas­ter of the Tem­plar order, Johann Gottf­ried von Her­bers­te­in, is buried in the church. Howe­ver, rese­arch has not con­fir­med the pre­sen­ce of Tem­plars in this area. Seve­ral films, such as ​“The Mil­len­nial Bee” and ​“The Legend of Fly­ing Cyp­rian,” were fil­med around the church. Cur­ren­tly, the exter­nal faca­des are in quite poor con­di­ti­on. In 2011, the muse­um rece­i­ved a grant for the res­to­ra­ti­on of fres­co­es, and in 2012, the roofing was par­tial­ly repla­ced. The church is also used for occa­si­onal wed­dings and vari­ous cul­tu­ral events (apsi​da​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Vianoce v Bratislave

skala
Hits: 3585

Via­no­ce v Bra­ti­sla­ve sú obdo­bím plným rados­ti, sve­tiel. Bra­ti­slav­ské Via­noč­né trhy sú jed­ným z najk­raj­ších v stred­nej Euró­pe. Hlav­né námes­tie sa pre­me­ní na via­noč­ný raj s dre­ve­ný­mi stán­ka­mi, kde sa ponú­ka­jú tra­dič­né slo­ven­ské výrob­ky, remes­lá a lahod­né jed­lá. Náv­štev­ní­ci si môžu vychut­nať medo­vi­nu, tra­dič­né via­noč­né kolá­če. Cen­trum a his­to­ric­ké čas­ti Bra­ti­sla­vy žia­ria v pes­trých far­bách, sú vyzdo­be­né stov­ka­mi sve­tiel, ozdo­ba­mi a via­noč­ný­mi strom­ček­mi. Počas adven­tu sa v Bra­ti­sla­ve koná via­ce­ro kul­túr­nych podu­ja­tí. Rôz­ne advent­né kon­cer­ty, diva­del­né pred­sta­ve­nia a via­noč­né podu­ja­tia pri­dá­va­jú do atmo­sfé­ry ume­nie a zábavu.

Chris­tmas in Bra­ti­sla­va is a time fil­led with joy and lights. The Bra­ti­sla­va Chris­tmas Mar­kets are among the most beau­ti­ful in Cen­tral Euro­pe. The Main Squ­are trans­forms into a Chris­tmas won­der­land with wooden stalls offe­ring tra­di­ti­onal Slo­vak pro­ducts, crafts, and deli­ci­ous foods. Visi­tors can indul­ge in mead and tra­di­ti­onal Chris­tmas pas­tries. The city cen­ter and his­to­ric parts of Bra­ti­sla­va shi­ne in vib­rant colors, ador­ned with hun­dreds of lights, deco­ra­ti­ons, and Chris­tmas tre­es. During Advent, Bra­ti­sla­va hosts vari­ous cul­tu­ral events. Advent con­certs, the­at­ri­cal per­for­man­ces, and Chris­tmas fes­ti­vi­ties add an artis­tic and enter­tai­ning touch to the atmosphere.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2013, Časová línia, Neživé, Pamätníky, Stavby, Umenie

Pamätníky

skala
Hits: 1268

Pamät­ní­ky sú his­to­ric­ké ale­bo kul­túr­ne sym­bo­ly, kto­ré slú­žia na zacho­vá­va­nie pamä­te o uda­los­tiach, osob­nos­tiach ale­bo obdo­biach. Sú výra­zom spo­lo­čen­skej piet­nos­ti, a ich stav­by ale­bo umiest­ne­nia majú hlbo­ký význam pre spo­loč­nosť a kul­tú­ru. Pamät­ní­ky sú dôle­ži­tým aspek­tom našej kul­tú­ry a his­tó­rie. Posky­tu­jú nám okno do minu­los­ti, pri­po­mí­na­jú nám hod­no­ty a prí­be­hy, kto­ré tvo­ria našu spo­loč­nosť. Pamät­ní­ky nám posky­tu­jú pohľad do minu­los­ti a pri­po­mí­na­jú nám význam­né momen­ty, kto­ré for­mo­va­li našu iden­ti­tu. Pamät­ní­ky môžu byť rôz­ne­ho typu a týkať sa rôz­nych his­to­ric­kých ale­bo kul­túr­nych uda­los­tí. Medzi naj­bež­nej­šie pat­ria sochy, pom­ní­ky, nápi­so­vé dosky, budo­vy a mies­ta piet­ne­ho význa­mu. Kaž­dý pamät­ník nesie svoj vlast­ný prí­beh a sym­bo­li­ku, čím pri­dá­va jedi­neč­ný hlas do his­tó­rie. Hlav­ným úče­lom pamät­ní­kov je ucho­vá­vať pamäť o výni­moč­ných ale­bo dôle­ži­tých uda­los­tiach. Tie­to pamät­ní­ky nám umož­ňu­jú pri­po­me­núť si hrdin­ské činy, poli­tic­ké zvra­ty, kul­túr­ne míľ­ni­ky ale­bo osob­nos­ti, kto­ré ovplyv­ni­li našu spo­loč­nosť. Záro­veň nám pomá­ha­jú poro­zu­mieť vývo­ju a hod­no­tám náš­ho dedič­stva. Kaž­dý pamät­ník je nabi­tý sym­bo­li­kou a význa­mom, kto­rý má pre spo­loč­nosť. Sochy a pom­ní­ky čas­to pred­sta­vu­jú hrdin­stvo, slo­bo­du ale­bo ide­ály, kto­rým sa daná oso­ba ale­bo sku­pi­na veno­va­la. Nápi­so­vé dosky a pamät­né mies­ta ozna­mu­jú his­to­ric­ké uda­los­ti a vzdá­va­jú hold tým, kto­rí na nich trpe­li ale­bo sa obetovali.

Pamät­ní­ky majú schop­nosť spá­jať nás s našou iden­ti­tou a kul­túr­nym dedič­stvom. Pre­chá­dza­júc oko­lo tých­to sym­bo­lov, pri­po­mí­na­me si hod­no­ty a uda­los­ti, kto­ré nás for­mo­va­li. Pamät­ní­ky môžu byť mies­tom piet­ne­ho spo­mí­na­nia, ref­le­xie ale­bo jed­no­du­cho mies­tom na zhro­maž­ďo­va­nie sa a uctie­va­nie minu­los­ti. Je dôle­ži­té udr­žia­vať a chrá­niť pamät­ní­ky, aby ich krá­sa a význam pre­ži­li pre budú­ce gene­rá­cie. Ich zacho­va­nie si vyža­du­je sta­rost­li­vú údrž­bu, obno­vu a ochra­nu pred van­da­liz­mom či pri­ro­dze­ným opot­re­bo­va­ním. Záro­veň je dôle­ži­té aj aktu­ali­zo­vať pamät­ní­ky tak, aby zohľa­dňo­va­li súčas­né hod­no­ty a pocho­pe­nie histórie.

Monu­ments are his­to­ri­cal or cul­tu­ral sym­bols that ser­ve to pre­ser­ve the memo­ry of events, per­so­na­li­ties, or peri­ods. They express socie­tal reve­ren­ce, and the­ir struc­tu­res or loca­ti­ons hold pro­found sig­ni­fi­can­ce for socie­ty and cul­tu­re. Monu­ments are a cru­cial aspect of our cul­tu­re and his­to­ry. They pro­vi­de us with a win­dow into the past, remin­ding us of the valu­es and sto­ries that sha­pe our socie­ty. Monu­ments offer a glim­pse into the past, remin­ding us of sig­ni­fi­cant moments that have sha­ped our iden­ti­ty. They come in vari­ous types, encom­pas­sing dif­fe­rent his­to­ri­cal or cul­tu­ral events. Com­mon types inc­lu­de sta­tu­es, memo­rials, pla­qu­es, buil­dings, and pla­ces of solemn sig­ni­fi­can­ce. Each monu­ment car­ries its own nar­ra­ti­ve and sym­bo­lism, adding a uni­que voice to history.

The pri­ma­ry pur­po­se of monu­ments is to pre­ser­ve the memo­ry of excep­ti­onal or sig­ni­fi­cant events. They allow us to recall hero­ic deeds, poli­ti­cal tur­ning points, cul­tu­ral miles­to­nes, or per­so­na­li­ties that influ­en­ced our socie­ty. Simul­ta­ne­ous­ly, they help us unders­tand the evo­lu­ti­on and valu­es of our heri­ta­ge. Each monu­ment is laden with sym­bo­lism and mea­ning for socie­ty. Sta­tu­es and memo­rials often repre­sent hero­ism, fre­e­dom, or ide­als to which a par­ti­cu­lar per­son or group dedi­ca­ted them­sel­ves. Pla­qu­es and memo­rial sites announ­ce his­to­ri­cal events and pay tri­bu­te to tho­se who suf­fe­red or sacrificed.

Monu­ments have the abi­li­ty to con­nect us with our iden­ti­ty and cul­tu­ral heri­ta­ge. Wal­king past the­se sym­bols, we remi­nis­ce about the valu­es and events that have sha­ped us. Monu­ments can be pla­ces for solemn remem­bran­ce, ref­lec­ti­on, or sim­ply gat­he­ring to honor the past. It is cru­cial to main­tain and pro­tect monu­ments so that the­ir beau­ty and sig­ni­fi­can­ce endu­re for futu­re gene­ra­ti­ons. Pre­ser­va­ti­on requ­ires care­ful main­te­nan­ce, res­to­ra­ti­on, and pro­tec­ti­on against van­da­lism or natu­ral wear and tear. Addi­ti­onal­ly, it is impor­tant to upda­te monu­ments to ref­lect con­tem­po­ra­ry valu­es and an evol­ving unders­tan­ding of history.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mokrade, Príroda, Prírodné, Rieky, TOP, Typ krajiny

Záplavy

skala
Hits: 1266

Zápla­vy sú prí­rod­ným javom, pri kto­rom dochá­dza k nad­mer­né­mu zapla­vo­va­niu oblas­tí suchej zeme v dôsled­ku zvý­še­né­ho sta­vu vody. Ten­to jav môže byť spô­so­be­ný rôz­ny­mi fak­tor­mi vrá­ta­ne sil­né­ho daž­ďa, prú­de­nia riek, tope­nia sne­hu, cyk­lón, či dokon­ca tsu­na­mi. Zápla­vy môžu mať znač­ný vplyv na život­né pro­stre­die, spo­loč­nosť a hos­po­dár­stvo. Rie­ky, kto­ré vyj­dú z bre­hov, ale­bo inten­zív­ny dážď, kto­rý pre­kro­čí schop­nosť pôdy absor­bo­vať vodu, môžu spus­tiť zápla­vy v krát­kom čase. Zápla­vy môžu spô­so­biť eró­ziu pôdy, zne­čis­te­nie vôd odpad­mi a che­mi­ká­lia­mi. V dôsled­ku záplav môže dôjsť k hro­ma­de­niu bah­na a odpad­kov, čo spô­so­bu­je envi­ron­men­tál­ne problémy.

Flo­ods are a natu­ral phe­no­me­non in which are­as of dry land beco­me exces­si­ve­ly inun­da­ted due to an inc­re­a­sed water level. This occur­ren­ce can be trig­ge­red by vari­ous fac­tors, inc­lu­ding hea­vy rain­fall, river overf­low, sno­wmelt, cyc­lo­nes, or even tsu­na­mis. Flo­ods can have a sig­ni­fi­cant impact on the envi­ron­ment, socie­ty, and the eco­no­my. Rivers overf­lo­wing the­ir banks or inten­se rain­fall exce­e­ding the soil’s abi­li­ty to absorb water can lead to flo­oding in a short peri­od. Flo­ods can cau­se soil ero­si­on and con­ta­mi­na­te water with deb­ris and che­mi­cals. The accu­mu­la­ti­on of mud and was­te as a result of flo­oding can con­tri­bu­te to envi­ron­men­tal issu­es. In the event of catas­trop­hic flo­ods, coor­di­na­ted huma­ni­ta­rian aid and the res­to­ra­ti­on of affec­ted are­as are cru­cial fac­tors in retur­ning impac­ted com­mu­ni­ties to normalcy.

Use Facebook to Comment on this Post