Fotografie, akvaristika, rodina a iné
Flóra Bratislava je medzinárodný veľtrh kvetín a záhradníctva (zk.sk).
Flóra Bratislava is an international flower and gardening fair (zk.sk).
A Flóra Pozsony nemzetközi virág- és kertészeti vásár (zk.sk).
Flóra Bratysława to międzynarodowe targi kwiatów i ogrodnictwa (zk.sk).
Die Flóra Bratislava ist eine internationale Messe für Blumen und Gartenbau (zk.sk).
Odkazy
V lete 2013 Bratislava nebola ďaleko od vody v centre Starého mesta. Bratislava leží pri rieke Dunaj a preto je náchylná na záplavy spôsobené nadmernými zrážkami, topením snehu. Prudké prívalové zrážky môže spôsobiť miestne záplavy, obzvlášť ak odvodňovacie systémy, kanalizácia nie sú dimenzované na takéto extrémne podmienky.
Koncom mája a začiatkom júna 2013 sa na Dunaji v dôsledku výdatných zrážok vytvorila povodňová situácia, ktorá mala negatívny dopad najmä v nemeckej a rakúskej časti povodia (Lešková).
In the summer of 2013, Bratislava was not far from water in the center of the Old Town. Located along the Danube River, Bratislava is susceptible to flooding caused by excessive precipitation and snowmelt. Intense, torrential rainfall can lead to local flooding, especially if drainage systems and sewage are not designed to handle such extreme conditions.
At the end of May and the beginning of June 2013, due to heavy rainfall, a flood situation emerged on the Danube, affecting primarily the German and Austrian parts of the basin (Lešková).
Odkazy
Pajštún je hrad nad obcou Borinka vo výške 486 metrov nad morom. Vedie k nemu viacero turistických ciest, napr. aj z neďalekej Stupavy. Uhorský kráľ Ladislav IV. sa dostal do sporu s veľmožským rodom Kösegiovcov, v ktorom po boku kráľa bojoval Rugerius z Tallesbrunnu. Za vojenské zásluhy získal Rugerius majetky. Na jednom z nich dal postaviť hrad Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Podľa hradu sa do roku 1948 volala aj dedina Borinka Pajštún. V polovici 18. storočia hrad vyhorel. V júni 1809 napoleonské vojsko vyhodilo Pajštún do povetria (Informačná tabuľa). Prvá zmienka o hrade Perostyan je z roku 1349. Pomenovanie pochádza z nemeckého “Paullenstein” – Skala Pavlínov. Zrejme podľa rehoľného rádu Pavlínov z neďalekej Marianky (castrum.ic.cz)
V časoch vojen slúžil Pajštún aj ako útočisko pre mníchov a pre posvätné predmety ako napr. pre vzácnu sošku Panny Márie. Spomínaný bol aj ako Stupavský hrad. V 17. storočí Pálfiovci hrad prestavať. Maskaróny na Pajštúnskom hrade sa nápadne podobajú s tými na Bojnickom zámku. Zhodné sú aj kamenárske značky na oboch hradoch – svedčia o rovnakých stavebných majstroch a činnosti Pavla Pálfyho (bolo na borinka.sk).
Ku hradu patrí prírodná rezervácia Pod Pajštúnom, kde sa nachádzajú dubovo-hrabové, bukové a lipovo-javorové lesné spoločenstvá, lesostepné xerotermné spoločenstvá. Početné sú tu viac ako 300 ročné duby. Okrem iného tu môžeme nájsť rásť Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenim trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. Zo živočíchov: Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Informačná tabuľa). Rezervácia o rozlohe 148 hektárov bola vyhlásená v roku 1984 (stupava.sk).
Pajštún is a castle situated above the village of Borinka at an elevation of 486 meters above sea level. Several hiking trails lead to the castle, including one from the nearby Stupava. Hungarian King Ladislaus IV found himself in a dispute with the noble family Kösegiovcov, in which Rugerius of Tallesbrunn fought alongside the king. In recognition of his military merits, Rugerius acquired properties, and on one of them, he built the castle Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Until 1948, the village of Borinka was also called Pajštún, named after the castle. In the mid-18th century, the castle was destroyed by fire. In June 1809, during the Napoleonic Wars, Pajštún was blown up by the French army (Information Board). The first mention of the castle Perostyan dates back to 1349. The name comes from the German “Paullenstein” – Rock of Paulines, likely referring to the Pauline monks from the nearby Marianka (castrum.ic.cz).
During times of war, Pajštún served as a refuge for monks and sacred objects, such as the precious statue of the Virgin Mary. It was also referred to as Stupava Castle. In the 17th century, the Pálfy family reconstructed the castle. The mascarons on Pajštún Castle bear a striking resemblance to those at Bojnice Castle. Stone markers on both castles are identical, indicating the involvement of the same master builders, notably Pavel Pálfy (source: borinka.sk).
The castle is surrounded by the natural reserve Pod Pajštúnom, home to oak-hornbeam, beech, and lime-maple forest communities, as well as forest-steppe xerothermic communities. The area boasts over 300-year-old oak trees. Flora includes species such as Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenium trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. Fauna features Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Information Board). The reserve, covering an area of 148 hectares, was declared in 1984 (stupava.sk).
Odkazy
Klepáč je renovovaný starý mlyn, pri ktorom je obytná budova, v ktorej sa konajú rôzne aktivity predovšetkým pre deti. Nachádza sa na Železnej Studienke a ja som bol z neho veľmi milo prekvapený. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že Klepáč je VIII. mlyn z deviatich na Vydrici. Predpokladá sa, že mlyn existoval koncom 16. storočia. Meno Klepáč si objekt získal vďaka Jozefovi Rabanovi, ktorý v 30. rokoch 20. storočia budovu starého mlyna prestaval na reštauráciu s bývaním pod týmto názvom. Mlyn stál pôvodne medzi dvoma ramenami potoka Vydrica (Zdroj: Informačná tabuľa).
Hlavným cieľom využitia Klepáča je vdýchnuť tomuto miestu nový život, podporiť smerovanie mladej generácie k univerzálnym hodnotám človeka a prírody a oživiť časť spoločnej histórie. Má slúžiť najmä deťom a mládeži pre vzdelávacie a výchovné programy, voľnočasové aktivity, tvorivé dielne, pobyty v prírode a ďalšie záujmové činnosti (klepac.sk). Vo Vydrickej doline vznikali vodné mlyny od 13. storočia. Koncom 14. storočia pri Vydrickom potoku bolo 9 obilných mlynov. V 15. storočí sa pre túto dolinu ujal tiež názov Mlynská dolina. Mlyny boli v prevádzke do polovice 19. storočia. Meno 8. mlyna je odvodené od nemeckého Klepeis (klepac.sk), čo označovalo pozemok, ktorý tvorila lepkavá studená zemina (wikipedia). Mlyn od roku 1932 prevádzkoval Jozef Raban ako letný hotel s reštauráciou. V 60-tych rokoch 20. storočia začal devastovať (Brna).
Klepáč is a renovated old mill with a residential building nearby, where various activities, especially for children, take place. It is located in Železná Studienka, and I was pleasantly surprised by it. From the information board, I learned that Klepáč is the eighth mill of nine on the Vydrica stream. It is presumed that the mill existed at the end of the 16th century. The name Klepáč was acquired by the building thanks to Jozef Raban, who, in the 1930s, converted the structure of the old mill into a restaurant with living space under this name. Originally, the mill stood between two branches of the Vydrica stream (Source: Information Board).
The main goal of using Klepáč is to breathe new life into this place, promote the direction of the younger generation towards universal human and nature values, and revive a part of shared history. It is intended primarily for children and youth for educational and upbringing programs, leisure activities, creative workshops, nature stays, and other interest activities (klepac.sk). Water mills in the Vydrica Valley have been emerging since the 13th century. At the end of the 14th century, there were 9 grain mills along the Vydrica stream. In the 15th century, the valley was also named Mlynská dolina (Mill Valley). The mills operated until the mid-19th century. The name of the 8th mill is derived from the German word “Klepeis” (klepac.sk), which referred to a plot of land consisting of sticky cold soil (wikipedia). Jozef Raban operated the mill as a summer hotel with a restaurant from 1932. In the 1960s, it began to deteriorate (Brna).
Odkazy
Senec je menšie mesto neďaleko od Bratislavy, ale aj od Trnavy na juhozápadnom Slovensku.
Maďarské pomenovanie pre Senec je Szenc, nemecké Wartberg. Jeho rozloha je takmer 39 km2, na ktorých žije takmer 17 000 obyvateľov. Známe sú Slnečné jazerá (Senecké jazerá), ktoré sú významnou rekreačnou destináciou Slovenska. Areál vznikol v medzivojnovom období. Prvá písomná zmienka je z roku 1252, kde sa Senec spomína ako Zemch. V 13. storočí bol Senec pod vplyvom nemeckej kolonizácie. Nemci si udržali svoje vedúce postavenie do konca stredoveku. Od roku 1439 sa Senec spomína ako oppidum – mestečko. V roku 1663 napadli mesto Turci. V roku 1715 žilo v Senci asi 1032 obyvateľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Senci zemetrasenie, v roku 1775 zasiahla mesto povodeň. Od decembra 1850 je v prevádzke železničné spojenie Štúrovo – Bratislava. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou došlo vyvlastneniu majetku Esterháziovcov a k ich prideleniu kolonistom z Oravy, Kysúc a Moravy. Vďaka repatriácii po 2. svetovej vojne došlo, okrem iného, k príchodu takmer tisíc Slovákov do Senca. V meste od konca stredoveku malo veľmi silné zastúpenie maďarské obyvateľstvo. Dnes tvoria cca 22 % (Wikipedia.sk).
V lete sa koná v Senci viacero pravidelných podujatí: Senecké leto, Veľký letný karneval, Trojkráľové zimné plávanie, Záchranársky Medzinárodný deň detí, Potápačský karneval. Osobnosti mesta: spisovateľ Albert Molnár Senczi, futbalista Ján Popluhár (Wikipedia.sk).
Senec is a smaller town near Bratislava and also Trnava in southwestern Slovakia.
The Hungarian name for Senec is Szenc, and in German, it is called Wartberg. It covers an area of almost 39 km², with a population of nearly 17,000 inhabitants. The Sun Lakes (Senecké jazerá) are well-known and serve as a significant recreational destination in Slovakia. The area was established during the interwar period. The first written mention dates back to 1252, where Senec is referred to as Zemch. In the 13th century, Senec was under the influence of German colonization, maintaining its leading position until the end of the Middle Ages. Since 1439, Senec has been referred to as an oppidum – a small town. In 1663, the town was attacked by the Turks. In 1715, around 1032 inhabitants lived in Senec, and by 1869, the number increased to 2837. In 1763, an earthquake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flood. Since December 1850, there has been a railway connection between Štúrovo and Bratislava. Between the two World Wars, the property of the Esterházy family was confiscated and assigned to settlers from Orava, Kysúce, and Moravia. Due to repatriation after World War II, nearly a thousand Slovaks arrived in Senec. The town has had a strong representation of the Hungarian population since the end of the Middle Ages, constituting approximately 22% today.
During the summer, Senec hosts various regular events, including Senec Summer, the Grand Summer Carnival, Three Kings Winter Swimming, International Children’s Rescuer Day, and the Diver’s Carnival. Notable personalities from the town include writer Albert Molnár Senczi and footballer Ján Popluhár. (Source: Wikipedia.sk)
Szenc egy kisebb város Szlovákia délnyugati részén, közel Bratislavához és Trnavához.
Szenc magyar neve Szenc, német neve pedig Wartberg. Majdnem 39 km² területen, közel 17 000 lakos él. Ismertek a Napfény-tavak (Senecké jazerá), melyek fontos rekreációs célpontként szolgálnak Szlovákiában. A terület az első világháború utáni időszakban jött létre. Az első írásos említés 1252-ből származik, amikor Szencet Zemch-ként említik. A 13. században Szenc a német telepesek befolyása alatt állt, amely vezető pozícióját a középkor végéig megtartotta. 1439 óta Szenc oppidumként, azaz kisvárosként szerepel. 1663-ban a várost a törökök megtámadták. 1715-ben Szenc lakossága körülbelül 1032 fő volt, 1869-ben pedig már 2837 fő. 1763-ban Szencen földrengés történt, 1775-ben pedig az árvíz sújtotta a várost. 1850 decemberétől van vasúti kapcsolat Štúrovo és Pozsony között. Az első és a második világháború között az Esterházy család vagyonát elkobozták, és az Orava, Kysúce és Morava területéről érkező telepeseknek ítélték oda. A második világháború utáni repatriáció miatt majdnem ezer szlovák érkezett Szencre. A városnak erős magyar lakossága volt a középkor végétől, ma körülbelül 22%-os arányban képviseltetik.
Nyáron Szenc számos rendszeres eseménynek ad otthont, köztük a Senecké leto (Szenci Nyár), a Nagy Nyári Karnevál, a Háromkirályi téli úszás, a Nemzetközi Gyermekmentő Nap és a Búvárkodó Karnevál. A város neves személyiségei közé tartozik az író Albert Molnár Senczi és a labdarúgó Ján Popluhár. (Forrás: Wikipedia.sk)
Senec je manji grad nedaleko od Bratislave, ali i od Trnave na jugozapadu Slovačke.
Mađarski naziv za Senec je Szenc, a nemački Wartberg. Njegova površina je gotovo 39 km², na kojoj živi skoro 17 000 stanovnika. Poznata su Sunčana jezera (Senecké jazerá), koja su značajna rekreativna destinacija Slovačke. Ovaj kompleks nastao je između dva svetska rata. Prvi pisani spomen datira iz 1252. godine, kada se Senec pominje kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uticajem nemačke kolonizacije, a Nemci su zadržali svoj vodeći položaj do kraja srednjeg veka. Od 1439. godine Senec se spominje kao oppidum – grad. Godine 1663, grad je napao Osmanski car. Godine 1715, Senec je imao oko 1032 stanovnika, a 1869. godine 2837. Godine 1763. Senec je pogodio zemljotres, a 1775. grad je zahvatila poplava. Od decembra 1850. godine postoji železnička veza Štúrovo – Bratislava. Između Prvog i Drugog svetskog rata došlo je do oduzimanja imovine Esterházija i dodeljivanja doseljenicima iz Ora, Kišuca i Morave. Zbog repatrijacije posle Drugog svetskog rata, došlo je, između ostalog, do dolaska skoro hiljadu Slovaka u Senec. Grad je od kraja srednjeg veka imao snažno mađarsko predstavljanje. Danas čine oko 22% stanovništva (Wikipedia.sk).
Tokom leta, u Sencu se održava nekoliko redovnih događanja, uključujući Senec Summer, Veliki letnji karneval, Zimsko plivanje Trojice kraljeva, Međunarodni dan spašavanja dece, i Podvodni karneval. Ličnosti grada uključuju pisca Alberta Molnára Senczija i fudbalera Jána Popluhára (Wikipedia.sk).
Odkazy
