2015 Archives - Stránka 4 z 27

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Liptovské Beharovce

22/12/202522/12/2025 skala

Liptovské Beharovce ležia v nadmorskej výške 634 metrov nad morom. Na rozlohe 1.99 km² tu žije 74 obyvateľov (Wikipedia). Obec leží v Liptovskej kotline pod masívom Západných Tatier, približne 9 km od Liptovského Mikuláša. Okolitá krajina je typická liptovským podhorským prostredím (de.wikipedia.org). História Liptovských Beharoviec sa začala písať už v 13. storočí. V roku 1231 sa spomína syn Semela, Behár. Historické názvy obce: Behar, Beharfalw, Beharfalua, Beherowyczfalwa, Beharowcze, Beharowice, Beharfalwa, Beharowce, Beharórz, Biharfalva, Běhárowce, Behárfalva, Behárfalu, Behárfalu, Benyiky (liptovskebeharovce.sk). V minulosti sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodársvom, salašníctvom, husliarstvom a tesárstvom. Obec bola v minulosti známa najmä výrobou huslí (liptovskebeharovce.sk). Súčasťou obce je aj časť osada Beníky, ktorá bola počas 2. svetovej vojny v roku 1945 vypálená nemeckými vojakmi za pomoc partizánom. (Wikipedia). V obci sa zachovalo niekoľko pôvodných dreveníc a klasicistických stavieb, ktoré dokumentujú históriu osídlenia (archiv.liptovskebeharovce.sk).

Liptovské Beharovce lies at an altitude of 634 meters above sea level. The village has an area of 1.99 km² and a population of 74 inhabitants (Wikipedia). It is situated in the Liptov Basin beneath the massif of the Western Tatras, approximately 9 km from Liptovský Mikuláš. The surrounding landscape is typical of the Liptov submontane environment (de.wikipedia.org).

The history of Liptovské Beharovce dates back to the 13th century. In 1231, a reference is made to Behár, the son of Semel. Historical names of the village include: Behar, Beharfalw, Beharfalua, Beherowyczfalwa, Beharowcze, Beharowice, Beharfalwa, Beharowce, Beharórz, Biharfalva, Běhárowce, Behárfalva, Behárfalu, Behárfalu, and Benyiky (liptovskebeharovce.sk).

In the past, the local population engaged in agriculture, pastoral farming, violin making, and carpentry. The village was particularly known for the production of violins (liptovskebeharovce.sk). Part of the municipality is the settlement of Beníky, which was burned down by German soldiers in 1945 during World War II for providing assistance to partisans (Wikipedia).

Several original wooden houses and Classicist buildings have been preserved in the village, documenting the history of settlement (archiv.liptovskebeharovce.sk).

2015

Krajina, Zahraničie, Príroda, Biotopy, Fotografie

Najväčšie tatranské pleso – Morské oko

14/12/202514/12/2025 skala

Morské oko je najväčšie pleso Vysokých Tatier, leží však na poľskej strane Tatier, pod Rysmi vo výške 1395 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 35 hektárov, najväčšia hĺbka takmer 51 metrov, brehová čiara dosahuje 2613 metrov. Za zmienku stojí, že okolité štíty sú 1000 metrov nad hladinou plesa (wikipedia.sk).  Jazero bolo v roku 2014 zaradené časopisom The Wall Street Journal medzi päť najkrajších prírodných jazier sveta (Wikipedia). Vzniklo v období doby ľadovej, keď ustupujúce ľadovce vytvorili hlboké kotliny vyplnené vodou a obkolesené morénami. Jeho mimoriadna priezračnosť je daná prítokom z topiaceho sa snehu a horských potokov. Je aj významným ekologickým útočiskom. V jeho vodách žije pstruh tatranský, prispôsobený drsným horským podmienkam. Okolie jazera pokrýva vysokohorská vegetácia – machy, lišajníky a vzácne horské kvety, ktoré prežívajú v extrémnych podmienkach (Iwona Szyprowska-Głodzik).

Nazývalo sa aj Rybie pleso. Pomenovanie Morské oko je pochádza z legendy, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom (wikipedia.sk). Dno jazera ukrýva množstvo tajomstiev – od stromov obalených minerálnymi usadeninami, cez kamenné bloky prenesené ľadovcami, až po stopy dávnej ľudskej činnosti (Iwona Szyprowska-Głodzik). Najstaršia zmienka o plese je z roku 1575. Čaro Morského oka inšpirovalo mnohých poľských maliarov, básnikov aj hudobníkov (wikipedia.sk). V zime hladina Morskieho oka zamŕza na hrubú vrstvu ľadu, až okolo 1 m (tvpworld.com). Po problémoch s vyčerpanými koňmi, ktoré ťahali turistov až 7 km k plesu, koňské povozy už nebudú viesť až k Morskému oku. Povozy pôjdu len kratšiu trasu (cca 2,5 km), potom budú nasadené elektrické autobusy pre zvyšok cesty (whitemad.pl).

Morskie Oko is the largest lake in the High Tatras, although it lies on the Polish side of the mountains, beneath Mount Rysy at an altitude of 1,395 metres above sea level. Its surface area is almost 35 hectares, its maximum depth nearly 51 metres, and the shoreline measures 2,613 metres. It is noteworthy that the surrounding peaks rise up to 1,000 metres above the lake’s surface (wikipedia.sk). In 2014, The Wall Street Journal ranked the lake among the five most beautiful natural lakes in the world (Wikipedia). It was formed during the Ice Age, when retreating glaciers created deep basins later filled with water and surrounded by moraines. Its exceptional water clarity is due to inflows from melting snow and mountain streams.

The lake is also an important ecological refuge. Its waters are home to the Tatra trout, a species adapted to harsh alpine conditions. The surrounding area is covered by alpine vegetation—mosses, lichens, and rare mountain flowers that survive in extreme environments (Iwona Szyprowska-Głodzik). The lake was also known as Fish Lake. The name Morskie Oko (“Eye of the Sea”) originates from a legend according to which the lake was once connected to the sea through underground passages (wikipedia.sk). The lake bottom conceals many mysteries—from tree trunks coated with mineral deposits, through stone blocks transported by glaciers, to traces of ancient human activity (Iwona Szyprowska-Głodzik). The oldest known written reference to the lake dates back to 1575. The charm of Morskie Oko has inspired many Polish painters, poets, and musicians (wikipedia.sk).

In winter, the surface of Morskie Oko freezes into a thick layer of ice, reaching up to around one metre (tvpworld.com). Following problems with exhausted horses that previously pulled tourists over a distance of up to 7 kilometres to the lake, horse-drawn carriages will no longer travel all the way to Morskie Oko. The carriages will operate only on a shorter section of the route (approximately 2.5 kilometres), with electric buses deployed for the remaining distance (whitemad.pl).

Morskie Oko jest największym jeziorem w Tatrach Wysokich, choć leży po polskiej stronie Tatr, u podnóża Rysów, na wysokości 1395 metrów nad poziomem morza. Jego powierzchnia wynosi niemal 35 hektarów, maksymalna głębokość prawie 51 metrów, a długość linii brzegowej 2613 metrów. Warto zaznaczyć, że otaczające jezioro szczyty wznoszą się nawet 1000 metrów ponad jego taflę (wikipedia.sk).

W 2014 roku czasopismo The Wall Street Journal zaliczyło Morskie Oko do pięciu najpiękniejszych naturalnych jezior świata (Wikipedia). Jezioro powstało w epoce lodowcowej, gdy cofające się lodowce utworzyły głębokie kotliny wypełnione wodą i otoczone morenami. Jego wyjątkowa przejrzystość wynika z dopływu wód z topniejącego śniegu oraz górskich potoków.

Jezioro stanowi również ważne refugium ekologiczne. W jego wodach żyje pstrąg tatrzański, przystosowany do surowych warunków wysokogórskich. Okolicę porasta roślinność alpejska – mchy, porosty oraz rzadkie kwiaty górskie, zdolne do przetrwania w ekstremalnych warunkach (Iwona Szyprowska-Głodzik).

Jezioro znane było także pod nazwą Rybie Jezioro. Określenie Morskie Oko wywodzi się z legendy, według której jezioro było podziemnie połączone z morzem (wikipedia.sk).

Dno jeziora skrywa wiele tajemnic – od pni drzew pokrytych osadami mineralnymi, przez bloki skalne przeniesione przez lodowce, aż po ślady dawnej działalności człowieka (Iwona Szyprowska-Głodzik). Najstarsza wzmianka o jeziorze pochodzi z 1575 roku. Urok Morskiego Oka inspirował wielu polskich malarzy, poetów i muzyków (wikipedia.sk).

Zimą tafla Morskiego Oka zamarza, tworząc grubą warstwę lodu, sięgającą nawet około 1 metra (tvpworld.com). Po problemach z wyczerpanymi końmi, które wcześniej woziły turystów na trasie liczącej nawet 7 kilometrów, zaprzęgi konne nie będą już dojeżdżać bezpośrednio nad jezioro. Będą one kursować jedynie na krótszym odcinku trasy (około 2,5 kilometra), natomiast dalszą część drogi obsługiwać będą autobusy elektryczne (whitemad.pl).

Odkazy

TOP

Všetky

2012, 2015

Krajina, Typ krajiny, TOP, Polia, Fotografie

Línie

13/12/202513/12/2025 skala

Línie patria ku najzákladnejším stavebným prvkov vizuálneho sveta. Predchádza tvaru, ploche aj objemu. Je stopou pohybu, hranicou, smerom, napätím. Vzniká ako dôsledok ľudskej činnosti, technického riešenia, ale aj geologického zlomu alebo dlhodobého pôsobenia času. Nakladám s týmto elementom ako s nositeľom významu. Zachytené línie nie sú samoúčelné – sú záznamom poriadku, ktorý si človek vnáša do priestoru, aj chaosu, ktorý sa tomuto poriadku neustále vzpiera. V obrazoch sa stretáva geometrická prísnosť technických štruktúr s organickou nepravidelnosťou prostredia. Priamy smer sa láme, opakuje, mizne. Paralely sa rozchádzajú, rytmus sa mení. Línia tu nie je len vizuálnym vodítkom pre oko diváka, ale aj prostriedkom orientácie v priestore a čase – naznačuje pohyb, tok energie, hierarchiu, ale aj hranice, ktoré nie sú vždy zjavné.

Cyklus cielene redukuje farebnosť a kontext. Neponúka príbeh v klasickom zmysle slova, ale sériu vizuálnych situácií, v ktorých sa divák môže sústrediť na vzťahy: medzi smermi, medzi plochami, medzi svetlom a tieňom. Línia sa tak stáva jazykom – jednoduchým, ale mnohovrstevným. Línie sú o spôsobe, akým ich vnímame. O tom, ako sa náš zrak prirodzene upína na poriadok, symetriu a opakovanie. Predstavujú vizuálne reflexiu priestoru, v ktorom sa každodennosť mení na znak a detail na výpoveď.

Lines belong to the most fundamental building elements of the visual world. They precede form, surface, and volume. A line is a trace of movement, a boundary, a direction, a source of tension. It emerges as a consequence of human activity and technical solutions, but also as a result of geological fractures or the long-term action of time. I work with this element as a carrier of meaning. The captured lines are not self-purposeful; they are records of the order that humans introduce into space, as well as of the chaos that constantly resists this order. Within the images, the geometric strictness of technical structures confronts the organic irregularity of the environment. A straight direction bends, repeats itself, disappears. Parallels diverge, rhythm changes. Here, the line is not merely a visual guide for the viewer’s eye, but also a means of orientation in space and time. It suggests movement, the flow of energy, hierarchy, and boundaries that are not always immediately visible.

The cycle deliberately reduces color and context. It does not offer a narrative in the classical sense, but rather a series of visual situations in which the viewer can focus on relationships: between directions, between surfaces, between light and shadow. The line thus becomes a language—simple in form, yet multilayered in meaning. Lines are about the way we perceive. About how our vision naturally gravitates toward order, symmetry, and repetition. They represent a visual reflection of space in which everyday reality transforms into a sign, and detail into a statement.

2012, 2011, 2009, 2013, 2014, 2015

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Obce, Mestá, Česko, Fotografie

Mikulášovice – český Solingen

03/09/202530/12/2025 skala

Mikulášovice sú rozložité, bez strediska, majú charakter priemyselnej obce. Mikulášovice vznikli asi v 10. alebo 11. storočí. V 12. storočí tu žilo niekoľko rodín, ktoré sa zapodievali pálením uhlia. Neskôr poľnohospodárstvu a chovu dobytka. Početné názvy slovanských miest na okolí nasvedčujú tomu, že tento kraj bol obývaný Slovanmi, konkrétne lužickými Srbmi. V roku 1779 tu žilo 3700 obyvateľov. Vyrastali tu brusiarne, rozmáhalo sa nožiarstvo. V roku 1891 tu bola založená Priemyselná škola nožiarska (mikulasovice.cz). Okrem nožov sa tu vyrábali aj kordy, britvy a chirurgické nástroje (Informačná tabuľa). Po odtrhnutí Sudiet v roku 1938 odišlo z tadeto takmer celé české obyvateľstvo (mikulasovice.cz). Nemecké pomenovanie pre Mikulášovice je Nixdorf (Wikipedia CS).

Mikulášovice sa nachádzajú sa v západnej časti Šluknovského výbežku v nadmorskej výške 414 metrov nad morom. Pred rokom 1914 boli s necelými 8 tisícmi obyvateľmi, najväčšou obcou Rakúsko-Uhorska (Wikipedia CS). V súčasnosti tu na ploche 25.85 km² žije 2189 obyvateľov. Miestne časti: Mikulášovice, Mikulášovičky, Salmov, Tomášov. Historické názvy: Nixendorf, Nickelsdorff, Nickilstorf, Nicklauszdorff, Niexendorffl, Nyklsdorf, Nikolstorff, Niclsdorf, Nixdorf, Mykulassowic, Mikulassowicz (Wikipedia CS). Obec je dlhá 7 kilometrov (ceskesvycarsko.cz), kopíruje Mikulášovický potok. Nad obcou sa nachádza kaplnka Najsvätejšej trojice. Jej pôdorys je trojúholníkový, je postavená z pieskovcových kvádrov. Kedysi to bola drevená stavba krytá šindelom. Navývala sa „U piatich líp“ (Informačná tabuľa).

Až do roku 1938 sa tu konali veľkonočné jazdy, resp. jazdy križiakov, zvyk ktorý sa do súčasnosti dochoval iba v Lužici (ceskatelevize.cz). V roku 2011 bola veľkonočná jazda obnovená (Wikipedia CS). Sú veľmi obľúbené, počas veľkonočnej nedele prechádzajú jazdci na koňoch. Začnú od kostola, kde od farára dostanú požehnanie. Oblečení sú v čiernych frakoch a s cylindrami na hlavách (Informačná tabuľa). Konajú sa tu aj nožiarske slávnosti na nádvorí továrne Mikov (ceskesvycarsko.cz). Údajne sa tu nachádzajú jedny za najväčších varhanov v Česku. Obec bola prezývaná aj český Solingen (Wikipedia CS).

Mikulášovice ist eine ausgedehnte Siedlung ohne zentrales Ortszentrum und hat den Charakter einer Industrieortschaft. Entstanden ist sie vermutlich im 10. oder 11. Jahrhundert. Im 12. Jahrhundert lebten hier mehrere Familien, die sich mit der Köhlerei beschäftigten, später mit Landwirtschaft und Viehzucht. Zahlreiche slawische Ortsnamen in der Umgebung deuten darauf hin, dass dieses Gebiet von Slawen, genauer von Lausitzer Sorben, besiedelt war. Im Jahr 1779 hatte der Ort 3.700 Einwohner. Schleifereien entstanden und die Messerherstellung entwickelte sich. 1891 wurde hier die Gewerbliche Messerschule gegründet (mikulasovice.cz). Neben Messern wurden auch Degen, Rasiermesser und chirurgische Instrumente produziert (Informationstafel). Nach der Abtrennung des Sudetenlandes im Jahr 1938 verließ fast die gesamte tschechische Bevölkerung den Ort (mikulasovice.cz). Der deutsche Name für Mikulášovice ist Nixdorf (Wikipedia CS).

Mikulášovice liegt im westlichen Teil des Schluckenauer Zipfels in einer Höhe von 414 Metern über dem Meeresspiegel. Vor 1914 war es mit knapp 8.000 Einwohnern das größte Dorf in Österreich-Ungarn (Wikipedia CS). Heute leben hier auf einer Fläche von 25,85 km² 2.189 Einwohner. Ortsteile: Mikulášovice, Mikulášovičky, Salmov, Tomášov. Historische Namen: Nixendorf, Nickelsdorff, Nickilstorf, Nicklauszdorff, Niexendorffl, Nyklsdorf, Nikolstorff, Niclsdorf, Nixdorf, Mykulassowic, Mikulassowicz (Wikipedia CS). Das Dorf ist 7 Kilometer lang (ceskesvycarsko.cz) und folgt dem Mikulášovice-Bach. Über dem Ort befindet sich die Dreifaltigkeitskapelle mit dreieckigem Grundriss, gebaut aus Sandsteinquadern. Ursprünglich war es ein hölzernes Gebäude mit Schindeldach. Sie wurde „Bei den fünf Linden“ genannt (Informationstafel).

Bis 1938 fanden hier Osterreiten bzw. Kreuzritterritte statt – ein Brauch, der sich bis heute nur in der Lausitz erhalten hat (ceskatelevize.cz). 2011 wurde der Brauch des Osterreitens wiederbelebt (Wikipedia CS). Er ist sehr beliebt: am Ostersonntag reiten Reiter hoch zu Ross durch den Ort. Sie beginnen an der Kirche, wo sie vom Pfarrer den Segen erhalten. Gekleidet sind sie in schwarzen Fräcken und mit Zylindern auf dem Kopf (Informationstafel). Auch Messerfeste finden hier im Hof der Mikov-Fabrik statt (ceskesvycarsko.cz). Angeblich befinden sich hier eine der größten Orgeln in Tschechien. Der Ort wurde auch als „Böhmisches Solingen“ bezeichnet (Wikipedia CS).

Mikulášovice is a sprawling settlement without a central square, having the character of an industrial village. It probably originated in the 10th or 11th century. In the 12th century, several families lived here who engaged in charcoal burning, later in agriculture and livestock breeding. Numerous Slavic place names in the surroundings indicate that this area was inhabited by Slavs, specifically Lusatian Serbs. In 1779, the population numbered 3,700. Grinding shops developed, and cutlery production flourished. In 1891, the Industrial School of Cutlery was founded here (mikulasovice.cz). In addition to knives, swords, razors, and surgical instruments were produced here (information board). After the annexation of the Sudetenland in 1938, almost the entire Czech population left (mikulasovice.cz). The German name for Mikulášovice is Nixdorf (Wikipedia CS).

Mikulášovice is located in the western part of the Šluknov Spur at an altitude of 414 meters above sea level. Before 1914, with almost 8,000 inhabitants, it was the largest village in Austria-Hungary (Wikipedia CS). Today, 2,189 inhabitants live here on an area of 25.85 km². Local parts: Mikulášovice, Mikulášovičky, Salmov, Tomášov. Historical names: Nixendorf, Nickelsdorff, Nickilstorf, Nicklauszdorff, Niexendorffl, Nyklsdorf, Nikolstorff, Niclsdorf, Nixdorf, Mykulassowic, Mikulassowicz (Wikipedia CS). The village is 7 kilometers long (ceskesvycarsko.cz) and follows the Mikulášovice Brook. Above the village stands the Chapel of the Holy Trinity, with a triangular ground plan built of sandstone blocks. Originally, it was a wooden building covered with shingles. It was called “At the Five Lindens” (information board).

Until 1938, Easter rides or crusaders‘ rides were held here, a custom that has survived to the present only in Lusatia (ceskatelevize.cz). In 2011, the Easter ride was revived (Wikipedia CS). They are very popular: on Easter Sunday, riders on horseback parade through the village. They start at the church, where they receive a blessing from the priest. They wear black frock coats and top hats (information board). Cutlery festivals are also held here in the courtyard of the Mikov factory (ceskesvycarsko.cz). Allegedly, one of the largest pipe organs in the Czech Republic is located here. The village was also nicknamed the “Czech Solingen” (Wikipedia CS).

Mikulášovice to rozległa miejscowość bez centralnego rynku, o charakterze przemysłowym. Powstała prawdopodobnie w X lub XI wieku. W XII wieku mieszkało tu kilka rodzin zajmujących się wypalaniem węgla drzewnego, później rolnictwem i hodowlą bydła. Liczne słowiańskie nazwy miejscowe w okolicy świadczą o tym, że region ten był zamieszkany przez Słowian, a konkretnie Serbołużyczan. W 1779 roku żyło tu 3700 mieszkańców. Powstawały szlifiernie, rozwijało się nożownictwo. W 1891 roku założono tu Szkołę Przemysłową Nożowniczą (mikulasovice.cz). Oprócz noży produkowano tu także kordy, brzytwy i narzędzia chirurgiczne (tablica informacyjna). Po oderwaniu Sudetów w 1938 roku prawie cała ludność czeska opuściła miejscowość (mikulasovice.cz). Niemiecka nazwa Mikulášovic to Nixdorf (Wikipedia CS).

Mikulášovice leżą w zachodniej części Wysunięcia Szluknowskiego na wysokości 414 m n.p.m. Przed 1914 rokiem, z niemal 8 tysiącami mieszkańców, była to największa wieś w Austro-Węgrzech (Wikipedia CS). Obecnie na powierzchni 25,85 km² mieszka tu 2189 osób. Części miejscowości: Mikulášovice, Mikulášovičky, Salmov, Tomášov. Nazwy historyczne: Nixendorf, Nickelsdorff, Nickilstorf, Nicklauszdorff, Niexendorffl, Nyklsdorf, Nikolstorff, Niclsdorf, Nixdorf, Mykulassowic, Mikulassowicz (Wikipedia CS). Wieś ma 7 km długości (ceskesvycarsko.cz), biegnie wzdłuż potoku Mikulášovický. Nad miejscowością znajduje się Kaplica Trójcy Świętej o trójkątnym planie, zbudowana z bloków piaskowca. Dawniej była to drewniana budowla kryta gontem. Nazywała się „U pięciu lip” (tablica informacyjna).

Do 1938 roku odbywały się tu jazdy wielkanocne, tzw. jazdy krzyżowe, zwyczaj, który do dziś przetrwał jedynie na Łużycach (ceskatelevize.cz). W 2011 roku zwyczaj ten został odnowiony (Wikipedia CS). Cieszy się dużą popularnością – w niedzielę wielkanocną jeźdźcy na koniach przejeżdżają przez miejscowość. Rozpoczynają od kościoła, gdzie od proboszcza otrzymują błogosławieństwo. Ubrani są w czarne fraki i cylindry (tablica informacyjna). Odbywają się tu również święta nożownicze na dziedzińcu fabryki Mikov (ceskesvycarsko.cz). Podobno znajdują się tu jedne z największych organów w Czechach. Miejscowość nazywano także „czeskim Solingen” (Wikipedia CS).

Mikulášovice jsou rozlehlé, bez centrálního střediska, mají charakter průmyslové obce. Vznikly patrně v 10. nebo 11. století. Ve 12. století zde žilo několik rodin, které se věnovaly pálení dřevěného uhlí, později zemědělství a chovu dobytka. Množství slovanských názvů míst v okolí nasvědčuje tomu, že kraj byl obýván Slovany, konkrétně Lužickými Srby. V roce 1779 zde žilo 3 700 obyvatel. Vznikaly brusírny a rozvíjelo se nožířství. V roce 1891 zde byla založena Průmyslová škola nožířská (mikulasovice.cz). Kromě nožů se vyráběly i kordy, břitvy a chirurgické nástroje (informační tabule). Po odtržení Sudet v roce 1938 odtud odešla téměř celá česká populace (mikulasovice.cz). Německé označení pro Mikulášovice je Nixdorf (Wikipedia CS).

Mikulášovice leží v západní části Šluknovského výběžku v nadmořské výšce 414 metrů. Před rokem 1914 byly s necelými 8 tisíci obyvateli největší obcí Rakouska-Uherska (Wikipedia CS). V současnosti zde na ploše 25,85 km² žije 2 189 obyvatel. Místní části: Mikulášovice, Mikulášovičky, Salmov, Tomášov. Historické názvy: Nixendorf, Nickelsdorff, Nickilstorf, Nicklauszdorff, Niexendorffl, Nyklsdorf, Nikolstorff, Niclsdorf, Nixdorf, Mykulassowic, Mikulassowicz (Wikipedia CS). Obec je dlouhá 7 kilometrů (ceskesvycarsko.cz) a kopíruje Mikulášovický potok. Nad obcí se nachází kaple Nejsvětější Trojice s trojúhelníkovým půdorysem, postavená z pískovcových kvádrů. Původně to byla dřevěná stavba krytá šindelem. Nazývala se „U pěti lip“ (informační tabule).

Až do roku 1938 se zde konaly velikonoční jízdy, resp. křižácké jízdy – zvyk, který se do současnosti dochoval už jen v Lužici (ceskatelevize.cz). V roce 2011 byla velikonoční jízda obnovena (Wikipedia CS). Jsou velmi oblíbené: na velikonoční neděli projíždějí jezdci na koních obcí. Začínají u kostela, kde od faráře dostanou požehnání. Jsou oblečeni v černých fracích a cylindrech (informační tabule). Konají se zde také nožířské slavnosti na nádvoří továrny Mikov (ceskesvycarsko.cz). Údajně se zde nacházejí jedny z největších varhan v Česku. Obci se přezdívalo také „český Solingen“ (Wikipedia CS).

Odkazy

2015

Príroda, Rastliny, Ľudská príroda, Organizmy, Fotografie

Arborétum Mlyňany

16/08/202520/01/2026 skala

Arborétum Mlyňany je botanickým zariadením, ktoré sa pýši najbohatšou zbierkou cudzokrajných drevín na Slovensku. Patrí medzi najvýznamnejšie arboréta v strednej Európe. Nachádza sa medzi obcami Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou, rozprestiera sa na ploche 67 hektárov (Slovakia Travel). Založené bolo v roku 1892 grófom Dr. Štefanom Ambrózy-Migazzim, vášnivým milovníkom prírody a dendrológie. Jeho cieľom bolo vytvoriť „vždyzelený park“ (Semper Vireo), kde by sa aklimatizovali cudzokrajné vždyzelené dreviny v našich klimatických podmienkach. Pod vedením záhradníka Jozefa Mišáka boli postupne vysádzané dreviny dovážané z rôznych častí sveta, najmä z Nemecka, Francúzska a Anglicka (es.wikipedia.org). Ambrózy získal časť mlynianskeho veľkostatku, ku ktorému neskôr prikúpil les pri Vieske nad Žitavou. Výsadby sa začali na terasách pod kaštieľom, ktorý dal predtým postaviť. Presúvali sa obrovské objemy zeme, balvany na stavbu alpínia sa dovážali z Prílep a Kľačian. Ambrózy sa spojil s poprednými botanikmi a dendrológmi ako boli C. K. Schneider, A. Silva-Tarouca, Moesz, Gáyer, Rédl (sav.sk).

Arborétum je situované na severnom okraji Podunajskej nížiny. Pôvodne pôda nebola príliš vhodná pre stálozelenú flóru, preto si zo začiatku zakladateľ nechal dovážať humus a rašelinu. Pôvodný Ambrózyho park bol založený na pôvodnom dubovo-hrabovom lese. Postupne sa vyrúbaval pôvodný porast a sadili sa ušľachtilé dreviny. Na okraji je možné aj dnes nájsť zvyšky pôvodného lesa (slovenskycestovatel.sk). Po odchode grófa Ambrózy-Migazziho v roku 1914 prevzal starostlivosť o arborétum Jozef Mišák. V roku 1951 bolo arborétum vyhlásené za chránený areál a stalo sa vedeckým pracoviskom Slovenskej akadémie vied (SAV). Dnes je arborétum otvorené pre verejnosť počas celého roka a slúži nielen ako miesto oddychu, ale aj ako centrum výskumu a vzdelávania v oblasti botaniky a ekológie (sk.wikipedia.org). Významné osobnosti Arboréta: Štefan Ambrózy, Jozef Mišák, Jozef Richtár, Gejza Steinhübel, František Nábělek, Daniel Kovalovský, František Benčať, Ivan Tomaško (arboretum.sav.sk).

V Arboréte Mlyňany sa nachádza viac ako 2 300 druhov rastlín z rôznych kútov sveta, vrátane východnej Ázie, Kórey a Severnej Ameriky. Medzi najvzácnejšie exempláre patrí 35-metrový sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum a zimokvet včasný – Chimonanthus praecox, ktorý kvitne už v januári. Unikátom sú aj mnohé ázijské dreviny, ktoré sa okrem svojho pôvodného prostredia vyskytujú len v tomto arboréte (Slovakia Travel). Areál je rozdelený na niekoľko tematických častí: Ambrózyho park je najstaršia časť arboréta s rozlohou 40 ha, kde sú sústredené vždyzelené listnaté dreviny a ihličnany. Ďalšie časti: severoamerická plocha, východoázijská plocha, kórejská plocha a slovenská plocha, ktorá bola založená v roku 1992 (slovenskycestovatel.sk). Jednou z hlavných dominánt arboréta je romantický kaštieľ postavený v roku 1894 s charakteristickou vežou, ktorý slúži ako sídlo správy arboréta a miesto konania rôznych podujatí. Hlavná vychádzková trasa pre návštevníkov meria 4,5 km a vedie cez najzaujímavejšie časti areálu (Slovakia Travel).

Zoznam druhov (162)

Abies concolor
Acer campestre
Acer davidii
Acer japonicum
Acer oliverianum
Acer palmatum
Acer pictum
Acer platanoides
Acer rubrum
Acer saccharum
Acer triflorum
Agave americana
Ajuga genevensis
Alopecurus pratensis
Amelanchier × lamarckii
Aquilegia alpina
Asparagus setaceus
Aucuba japonica
Berberis aquifolium
Berberis bealei
Berberis japonica
Berberis julianae
Berberis thunbergii
Betula papyrifera
Betula pendula
Calocybe gambosa
Carpinus betulus
Carpinus orientalis
Castanea crenata
Castanea dentata
Castanea sativa
Catalpa bignonioides
Catalpa ovata
Cedrus atlantica
Cercidiphyllum japonicum
Cercis canadensis
Chamaecyparis lawsoniana
Chamaecyparis pisifera
Cladrastis kentukea
Clematis vitalba
Cornus florida
Cornus kousa
Cotinus coggygria
Cotoneaster acutifolius
Cotoneaster bullatus
Cotoneaster moupinensis
Cryptomeria japonica
Cylindropuntia imbricata
Deutzia ningpoensis
Dianthus barbatus
Dianthus deltoides
Dictamnus albus
Erigeron strigosus
Euonymus fortunei
Euonymus grandiflorus
Euonymus sachalinensis
Fagus orientalis
Festuca pallens
Festuca valesiaca
Forsythia viridissima
Fraxinus americana
Geranium macrorrhizum
Gleditsia aquatica
Gleditsia triacanthos
Gymnocladus dioicus
Hedera helix
Hydrangea arborescens
Hydrangea petiolaris
Iberis sempervirens
Iris sibirica
Isatis tinctoria
Juglans mandshurica
Juniperus horizontalis
Karpatiosorbus latifolia
Koelreuteria paniculata `Golden Rain Tree`
Kniphofia uvaria
Koelreuteria paniculata
Larix decidua
Lavandula angustifolia
Lavandula latifolia
Libellula depressa
Ligustrum obtusifolium

Ligustrum vulgare
Liquidambar formosana
Liquidambar styraciflua
Liriodendron tulipifera
Metasequoia glyptostroboides
Nymphaea alba
Nymphaea candida
Nymphaea mexicana
Nymphaea odorata
Nymphoides peltata
Parthenocissus quinquefolia
Phedimus kamtschaticus
Picea abies
Pinus armandi
Pinus pinaster
Pinus ponderosa
Pinus resinosa
Pinus sylvestris
Pinus wallichiana
Potentilla indica
Pourthiaea villosa
Prunus avium
Prunus cerasifera
Prunus laurocerasus
Pterocarya fraxinifolia
Pterocarya stenoptera
Pyracantha crenulata
Quercus acutissima
Quercus coccinea
Quercus palustris
Quercus petraea
Quercus robur
Quercus velutina
Rhododendron × detonsum
Rhododendron albrechtii
Rhododendron argyrophyllum
Rhododendron calendulaceum
Rhododendron catawbiense
Rhododendron decorum
Rhododendron degronianum
Rhododendron ferrugineum
Rhododendron luteum
Rhododendron maximum
Rhododendron mimetes
Rhododendron ponticum
Rhododendron roseum
Rhododendron smirnowii
Rhododendron wadanum
Rhododendron yakushimanum
Rhododendron yedoense
Rhus typhina
Rosa × odorata
Rosa arvensis
Rosa gallica
Rosa lucieae
Salix babylonica
Salix integra
Salix viminalis
Salvia officinalis
Sedum album
Sequoia sempervirens
Sequoiadendron giganteum
Syringa oblata
Syringa pubescens
Syringa reticulata
Taxus canadensis
Thuja occidentalis
Thuja plicata
Tilia cordata
Typha latifolia
Ulmus laevis
Ulmus minor
Vanessa cardui
Viburnum lantana
Viburnum opulus
Viburnum prunifolium
Viburnum rhytidophyllum
Weigela florida
Wisteria floribunda
Zelkova serrata

Arboretum Mlyňany is a botanical facility that boasts the richest collection of exotic woody plants in Slovakia. It is one of the most significant arboreta in Central Europe. Located between the villages of Tesárske Mlyňany and Vieska nad Žitavou, it covers an area of 67 hectares (Slovakia Travel). It was founded in 1892 by Count Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi, a passionate nature lover and dendrologist. His goal was to create an „evergreen park“ (Semper Vireo) where exotic evergreen trees could acclimatize to the local climatic conditions. Under the supervision of gardener Jozef Mišák, trees imported from various parts of the world, primarily from Germany, France, and England, were gradually planted (es.wikipedia.org). Ambrózy acquired part of the Mlyňany estate, to which he later added a forest near Vieska nad Žitavou. The plantings began on terraces below the manor house, which he had previously built. Enormous volumes of soil were moved, and boulders for the construction of an alpine garden were brought from Prílepy and Kľačany. Ambrózy collaborated with leading botanists and dendrologists such as C. K. Schneider, A. Silva-Tarouca, Moesz, Gáyer, and Rédl (sav.sk).

The arboretum is situated on the northern edge of the Danubian Lowland. Initially, the soil was not very suitable for evergreen flora, so the founder had humus and peat imported at the beginning. The original Ambrózy Park was established on a native oak-hornbeam forest. Over time, the native vegetation was gradually cut down and replaced with noble tree species. Remnants of the original forest can still be found on the edges of the arboretum today (slovenskycestovatel.sk). After Count Ambrózy-Migazzi left in 1914, Jozef Mišák took over the care of the arboretum. In 1951, it was declared a protected area and became a scientific institution under the Slovak Academy of Sciences (SAV). Today, the arboretum is open to the public year-round, serving not only as a place for relaxation but also as a center for botanical and ecological research and education (sk.wikipedia.org). Notable Figures of the Arboretum: Štefan Ambrózy, Jozef Mišák, Jozef Richtár, Gejza Steinhübel, František Nábělek, Daniel Kovalovský, František Benčať, Ivan Tomaško (arboretum.sav.sk).

Arboretum Mlyňany contains more than 2,300 plant species from various parts of the world, including East Asia, Korea, and North America. Among the rarest specimens is a 35-meter-tall giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) and wintersweet (Chimonanthus praecox), which blooms as early as January. Many Asian tree species that exist only in their native environment or this arboretum are also unique (Slovakia Travel). The area is divided into several thematic sections: Ambrózy Park – the oldest part of the arboretum (40 hectares), focusing on evergreen broadleaf trees and conifers, North American section, East Asian section, Korean section, Slovak section – established in 1992 (slovenskycestovatel.sk).One of the main landmarks of the arboretum is a romantic manor house built in 1894, featuring a characteristic tower. It serves as the administrative headquarters of the arboretum and hosts various events. The main visitor walking trail is 4.5 km long and leads through the most interesting parts of the area (Slovakia Travel).

Odkazy

TOP (85)