2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Pitve – centrálna časť Hvaru

skala
Hits: 3938

Keď som mal to šťas­tie byť na Hva­re, naj­viac sa mi páči­lo Pit­ve. Bohu­žiaľ, viac som cez Pit­ve len pre­chá­dzal, ako v ňom aj bol. Pit­ve sa nachá­dza zhru­ba v stre­de ostro­va Hvar, medzi Jel­sou a Ivan Dolac. Pat­rí k naj­star­šie osíd­le­ným oblas­tiam ostro­va (mrki​.info). V roku 1921 tu žilo 756 oby­va­te­ľov, dnes ich tu žije prav­de­po­dob­ne menej ako 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve je boha­té na his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne dedič­stvo. Domi­nan­tou obce je gotic­ký kos­tol svä­té­ho Jaku­ba zo 16. sto­ro­čia s rene­sanč­ným oltá­rom. Na ulič­kách sto­ja tra­dič­né kamen­né domy. Oko­lie Pit­ve je obklo­pe­né oli­vo­vý­mi háj­mi a vinicami.

When I had the oppor­tu­ni­ty to be on Hvar, I liked Pit­ve the most. Unfor­tu­na­te­ly, I pas­sed through Pit­ve more than I actu­al­ly spent time explo­ring it. Pit­ve is loca­ted rough­ly in the midd­le of the island of Hvar, bet­we­en Jel­sa and Ivan Dolac. It belo­ngs to the oldest inha­bi­ted are­as of the island (mrki​.info). In 1921, 756 inha­bi­tants lived here, and today the­re are pro­bab­ly fewer than 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve is rich in his­to­ri­cal land­marks and cul­tu­ral heri­ta­ge. The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is the Got­hic church of Saint James from the 16th cen­tu­ry with a Renais­san­ce altar. Tra­di­ti­onal sto­ne hou­ses line the stre­ets. The sur­roun­dings of Pit­ve are sur­roun­ded by oli­ve gro­ves and vineyards.

Kada sam imao sre­će posje­ti­ti Hvar, naj­vi­še mi se svid­je­lo mjes­to Pit­ve. Naža­lost, više sam pro­la­zio kroz Pit­ve nego što sam stvar­no bio tamo. Pit­ve se nala­zi otp­ri­li­ke u sre­diš­tu oto­ka Hva­ra, izme­đu Jel­se i Iva­na Dol­ca. To je jed­no od naj­sta­ri­jih nasel­je­nih pod­ruč­ja na oto­ku (mrki​.info). Godi­ne 1921. ovd­je je živ­je­lo 756 sta­nov­ni­ka, a danas ih vje­ro­jat­no živi man­je od 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve obi­lu­je povi­jes­nim spo­me­ni­ci­ma i kul­tur­nom baš­ti­nom. Domi­nan­tan ele­ment sela je gotič­ka crkva sve­tog Jako­va iz 16. stol­je­ća s rene­sans­nim olta­rom. Duž uli­ca sto­je tra­di­ci­onal­ne kame­ne kuće. Oko­li­ca Pit­ve okru­že­na je mas­li­ni­ci­ma i vinogradima.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2005, 2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Článkonožce

skala
Hits: 36495

Člán­ko­nož­ce sú roz­siah­la a rôz­no­ro­dá sku­pi­na živo­čí­chov zahr­ňu­jú­ca veľ­ké množ­stvo dru­hov. Majú spo­loč­nú cha­rak­te­ris­ti­ku – ich telo je roz­de­le­né na seg­men­ty, tzv. člán­ky. Ten­to základ­ný ana­to­mic­ký cha­rak­te­ris­tic­ký znak im dal aj názov. Seg­men­tá­cia uľah­ču­je pohyb a fle­xi­bi­li­tu tela. Kaž­dý seg­ment môže byť špe­cia­li­zo­va­ný na urči­tú fun­kciu, čo im umož­ňu­je pris­pô­so­biť sa rôz­nym život­ným pro­stre­diam. Telo člán­ko­nož­cov je spo­je­né kĺba­mi, kto­ré umož­ňu­jú fle­xi­bi­li­tu a pohyb­li­vosť. Kĺby môžu byť chi­ti­ni­zo­va­né, čím sa zvy­šu­je ich pev­nosť a odol­nosť. Člán­ko­nož­ce majú vnú­tor­nú kos­tru, exos­ke­let, kto­rá je zlo­že­ná z chi­tí­nu. Ten­to tvr­dý von­kaj­ší kryt chrá­ni ich vnú­tor­né orgá­ny a sva­ly. Člán­ko­nož­ce majú kľú­čo­vú úlo­hu v eko­sys­té­moch ako drav­ci, roz­kla­da­či a ope­ľo­va­či. Vče­ly majú kľú­čo­vý význam, ope­ľu­jú plo­di­ny. Albert Eins­te­in správ­ne dedu­ko­val, že bez včiel by sme neprežili.

Väč­ši­nu dru­hov člán­ko­nož­cov tvo­rí hmyz. Sú to naprí­klad komá­re, vče­ly, mrav­ce a chro­bá­ky. Majú šty­ri páry nôh a obvyk­le tri telo­vé seg­men­ty: hla­vu, hrud­ník a zado­ček. Telo kôro­vo­cov je obvyk­le roz­de­le­né na dve čas­ti: cep­ha­lot­ho­rax (hla­voh­ruď) a zado­ček. Pavú­kov­ce tvo­ria ďal­šiu význam­nú sku­pi­nu člán­ko­nož­cov. U hmy­zu môže život­ný cyk­lus zahŕňať rôz­ne fázy, ako sú vajíč­ka, lar­vy, kuk­ly a dospe­lý jedi­nec – imá­go. Pavú­ky majú rôz­ne spô­so­by roz­mno­žo­va­nia. Sami­ce čas­to kla­dú vajíč­ka, kto­rá môžu byť sta­rost­li­vo chránené.

Arth­ro­pods are an exten­si­ve and diver­se group of ani­mals encom­pas­sing a vast num­ber of spe­cies. They sha­re a com­mon cha­rac­te­ris­tic — the­ir body is divi­ded into seg­ments, cal­led ​“seg­ments” or ​“artic­les.” This fun­da­men­tal ana­to­mi­cal fea­tu­re gives them the name ​“arth­ro­pods.” Seg­men­ta­ti­on faci­li­ta­tes move­ment and body fle­xi­bi­li­ty, with each seg­ment often spe­cia­li­zed for a par­ti­cu­lar func­ti­on, allo­wing them to adapt to vari­ous envi­ron­ments. Arth­ro­pods’ bodies are con­nec­ted by joints, allo­wing fle­xi­bi­li­ty and mobi­li­ty. The­se joints can be chi­ti­ni­zed, enhan­cing the­ir strength and dura­bi­li­ty. Arth­ro­pods possess an inter­nal ske­le­ton, an exos­ke­le­ton made of chi­tin, pro­vi­ding a tough exter­nal cove­ring that pro­tects the­ir inter­nal organs and muscles.

Pla­y­ing cru­cial roles in eco­sys­tems as pre­da­tors, decom­po­sers, and pol­li­na­tors, arth­ro­pods, espe­cial­ly bees, have sig­ni­fi­cant eco­lo­gi­cal impor­tan­ce. Bees, in par­ti­cu­lar, play a key role in pol­li­na­ting crops. Albert Eins­te­in astu­te­ly dedu­ced that wit­hout bees, our sur­vi­val would be compromised.

The majo­ri­ty of arth­ro­pods belo­ng to the insect class. Exam­ples inc­lu­de mosqu­ito­es, bees, ants, and beet­les. They typi­cal­ly have four pairs of legs and usu­al­ly three body seg­ments: the head, tho­rax, and abdo­men. Crus­ta­ce­ans, such as crabs, have bodies usu­al­ly divi­ded into two parts: the cep­ha­lot­ho­rax (head and tho­rax com­bi­ned) and the abdo­men. Arach­nids, anot­her impor­tant group of arth­ro­pods, inc­lu­de spi­ders. Insects under­go vari­ous life sta­ges, inc­lu­ding eggs, lar­vae, pupae, and the adult sta­ge (ima­go). Spi­ders employ dif­fe­rent repro­duc­ti­ve stra­te­gies, with fema­les often care­ful­ly safe­gu­ar­ding the­ir eggs. In conc­lu­si­on, arth­ro­pods, with the­ir seg­men­ted bodies and diver­se adap­ta­ti­ons, con­tri­bu­te sig­ni­fi­can­tly to the intri­ca­te web of life on Earth. Unders­tan­ding the­ir roles in eco­sys­tems is essen­tial for app­re­cia­ting the deli­ca­te balan­ce of nature.

Zoznam dru­hov (17)

  • Ache­ta domestica
  • Archi­man­dri­ta tesselata
  • Bla­be­rus craniifer
  • Blap­ti­ca dubia
  • Bra­chy­pel­ma albopilosum
  • B. smit­hi
  • Ellip­tor­hi­na javanica
  • Ephe­bo­pus murinus
  • Eub­la­be­rus distanti
  • Exta­to­so­ma tiaratum
  • Gromp­ha­dor­hi­na portentosa
  • Luci­hor­me­ti­ca verrucosa
  • Pach­no­da mar­gi­na­ta peregrina
  • Parap­hy­sa pulchrimaklaasi
  • Poeci­lot­he­ria oranta
  • Teneb­rio molitor
  • Zop­ho­bas morio

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Nezaradené živočíchy

skala
Hits: 12211

Prís­pe­vok ​“Neza­ra­de­né živo­čí­chy” nám naz­na­ču­je, že prí­ro­da je stá­le plná tajom­stiev a neob­ja­ve­ných krás. S kaž­dým novým obja­vom pri­chá­dza­me o krok bliž­šie k pocho­pe­niu kom­plex­nos­ti živo­ta na Zemi. Sku­pi­na neza­ra­de­ných živo­čí­chov nám uka­zu­je, že prí­ro­da je tvo­ri­vá, a jej vytvá­ra­nie sa čas­to pohy­bu­je mimo našich pred­stáv a očakávaní.

The artic­le ​“Neza­ra­de­né živo­čí­chy” sug­gests to us that natu­re is still full of mys­te­ries and undis­co­ve­red beau­ties. With each new dis­co­ve­ry, we come a step clo­ser to unders­tan­ding the com­ple­xi­ty of life on Earth. The group of neza­ra­de­né živo­čí­chy sho­ws us that natu­re is cre­a­ti­ve, and its cre­a­ti­on often moves bey­ond our ima­gi­na­ti­ons and expectations.

Zoznam dru­hov (1)

  • Tylo­tot­ri­ton verrucosus

Use Facebook to Comment on this Post

2001, 2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Plazy, Príroda, Živočíchy

Plazy

skala
Hits: 46059

Pla­zy sú chlad­no­krv­né živo­čí­chy, pat­ria­ce bez sta­vov­ce. Ich latin­ské pome­no­va­nie je Repti­lia. Sú mor­fo­lo­gic­ky veľ­mi roz­diel­ne, rov­na­ko aj v sprá­va­ní a eko­ló­gii. Ich teles­ná tep­lo­ta závi­sí od von­kaj­šie­ho pro­stre­dia, pre­to sa vysta­vu­jú sln­ku. Väč­ši­na pla­zov má kožu pokry­tú šupi­na­mi, posky­tu­jú telu ochra­nu a pomá­ha­jú udr­žia­vať vlh­kosť. Pla­zy dýcha­jú pľú­ca­mi, nie­kto­ré dýcha­jú aj kožou – hady. Vysky­tu­jú sa v rôz­nych pro­stre­diach, v lesoch, na lúkach, v púš­ti, vo vode atď. Väč­ši­na kla­die vaj­cia, ale exis­tu­jú aj živo­ro­dé dru­hy. Nie­kto­ré sú mäsož­rav­ce, iné byli­nož­rav­ce, resp. všež­rav­ce. Nie­kto­ré žijú soli­tér­ne, iné tvo­ria sociál­ne sku­pi­ny. Majú dob­re vyvi­nu­té zmys­ly, zrak, sluch, čuch. Napr. hady majú špe­ciál­ne orgá­ny, kto­ré cítia tep­lo. Medzi pla­zy pat­ria hady, jaš­te­ry, koryt­nač­ky, krokodíly.

Repti­les are cold-​blooded ver­teb­ra­tes belo­n­ging to the class Repti­lia. They exhi­bit sig­ni­fi­cant morp­ho­lo­gi­cal diver­si­ty, as well as varia­ti­ons in beha­vi­or and eco­lo­gy. The­ir body tem­pe­ra­tu­re is depen­dent on the exter­nal envi­ron­ment, lea­ding them to bask in the sun for tem­pe­ra­tu­re regu­la­ti­on. Most repti­les have skin cove­red in sca­les, pro­vi­ding pro­tec­ti­on and aiding in mois­tu­re reten­ti­on. Repti­les pri­ma­ri­ly bre­at­he through lungs, whi­le some, such as sna­kes, also res­pi­re through the­ir skin.

They inha­bit vari­ous envi­ron­ments, inc­lu­ding forests, mea­do­ws, deserts, and aqu­atic habi­tats. Repti­les disp­lay diver­se repro­duc­ti­ve stra­te­gies, with many lay­ing eggs, whi­le others give birth to live young. The­ir diets vary, with some being car­ni­vo­rous, others her­bi­vo­rous, and some omni­vo­rous. Social beha­vi­or ran­ges from soli­ta­ry to for­ming social groups. Repti­les possess well-​developed sen­ses such as sight, hea­ring, and smell. Sna­kes, for ins­tan­ce, have spe­cia­li­zed organs for detec­ting heat. Exam­ples of repti­les inc­lu­de sna­kes, lizards, turt­les, and crocodiles.

Zoznam dru­hov (11)

  • Angu­is fra­gi­lis – sle­púch lámavý
  • Eub­lep­ha­ris macu­la­rius – gekon­čík nočný
  • Ger­ro­sau­rus nigrolineatus
  • Chal­ci­des ocellatus
  • Lacer­ta viridis
  • Lam­pro­pel­tis trian­gu­lum canbelli
  • Lam­pro­pel­tis trian­gu­lum sinaloe
  • Pyt­hon molu­rus bivittatus
  • Tes­tu­do hermanni
  • Tra­che­mys scrip­ta ele­gans – koryt­nač­ka písmenková
  • Tri­onyx sinensis

Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2011-2015, 2013, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Žaby

skala
Hits: 21530

Žaby žijú vo vod­ných a vlh­kých eko­sys­té­moch, sú to oboj­ži­vel­ní­ci – Amp­hi­bia. Ich zadné kon­ča­ti­ny sú pris­pô­so­be­né na pohyb vo vode, pri­čom pred­né slú­žia na suchu a na udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy. Via­ce­ré pro­du­ku­jú sliz, kto­rý ich chrá­ni pred vysy­cha­ním, ale aj pred drav­ca­mi. Živia sa naj­mä hmy­zom a bez­sta­vov­ca­mi. Oni sú potra­vou pre vtá­ky a cicav­ce. Popí­sa­ných je viac ako 7000 dru­hov žiab, nachá­dza­jú sa na všet­kých kon­ti­nen­toch okrem Antarktídy.

Frogs inha­bit aqu­atic and humid eco­sys­tems; they are amp­hi­bians – Amp­hi­bia. The­ir hind limbs are adap­ted for move­ment in water, whi­le the front limbs ser­ve for ter­res­trial loco­mo­ti­on and balan­ce. Many pro­du­ce mucus that pro­tects them from dehyd­ra­ti­on and pre­da­tors. They pri­ma­ri­ly feed on insects and inver­teb­ra­tes, ser­ving as prey for birds and mam­mals. The­re are desc­ri­bed more than 7000 spe­cies of frogs, found on all con­ti­nents except Antarctica.

Zoznam dru­hov (3)

  • Bom­bi­na bombina

  • Cera­toph­rys ornata
  • Lito­ria infrafrenata

Use Facebook to Comment on this Post