Príroda, Živočíchy, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Dokumenty o živočíchoch, Dokumenty z prírody, Hornonitrianske dokumenty, Vtáky, Organizmy, Fotografie

Sokoliari Aquila na Bojnickom zámku

skala
Hits: 2593

Sokoliari z klubu Aquila majú dlhodobú spoluprácu s Bojnickým zámkom, kde pravidelne predvádzajú svoje s dravými vtákmi, najmä so sokolmi. Aquila je sokoliarsky klub so sídlom v Slovenskom Grobe. V rámci predstavení na Bojnickom zámku môžu návštevníci vidieť sokoliarov v tradičných kostýmoch, ktorí ukazujú, ako vykonávajú rôzne úkony. Okrem toho sokoliari približujú históriu sokoliarstva a dôležitosť ochrany dravých vtákov. Tieto ukážky poskytujú zábavu a osvetu pre návštevníkov, ale tiež prispievajú k ochrane a zachovaniu slovenskej sokoliarskej .

Falconers from the Aquila club have established a long-term collaboration with Bojnice Castle, where they regularly showcase their artistry with birds of prey, particularly falcons. Aquila is a falconry club based in Slovenský Grob. During the performances at Bojnice Castle, visitors have the opportunity to observe falconers in traditional costumes, demonstrating how raptors execute various maneuvers. Additionally, the falconers provide insights into the history of falconry and the importance of protecting birds of prey. These demonstrations offer both entertainment and education for visitors while contributing to the conservation and preservation of the Slovak falconry tradition.

Krajina, Slovensko, Obce, Malé Karpaty, Slovenské, Fotografie, Malokarpatské obce

Smolenice

skala
Hits: 4066

Smolenice sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je Molpír – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami (Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a drevené konštrukcie. Na mieste sa našli aj základy veží a okrúhla bašta, obytné drevené zruby. Vyrábali sa tu nástroje, nože, zbrane, odlieval sa bronz, vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. sekeromlaty, kamenné sekery, na drvenie obilia, keramika. Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický , ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia jaskyňa Driny, ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, Dolina Hlboče. Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m), okrem neho napr. vrch Veterlín (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne povesti bol na mieste dnešnej obce les, cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali páni. Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne Neštich). Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná konská železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Štefan Banič, regionálny historik Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Smolenice is a village situated at the foothills of the Small Carpathians. The first mention of Smolenice, then called Solmus, dates back to the year 1256. At that time, it belonged to the Pezinok-Saint George Counts. By the end of the 14th century, it was owned by Stibor of Stiborice, and later again by the Pezinok-Saint George Counts. In the 16th century, it belonged to the Orság family, and after the 17th century, to the Pálfy family. Within the village’s territory lies Smolenice Castle, surrounded by a beautiful park. A significant historical site is Molpír, a Hallstatt hillfort, a princely fortification dating back to the older Iron Age (7-6th century BC), featuring massive stone fortifications with gates and towers (Information Board). The hillfort covered an area of 12-14 hectares, with three courtyards protected by ramparts. The fortifications consisted of loose stones, reinforced embankments, and wooden structures. Foundations of towers, a round bastion, and residential wooden huts were discovered on-site. The inhabitants engaged in tool-making, knife production, weapon crafting, bronze casting, and the production of stone grinders. The most important was likely the production of threads and fabrics, and at its peak, around 800 people lived here (Wikipedia.sk). Molpír is considered a former political and economic center of the wider region and disappeared in the 4th century BC (Information Board).

Near the hillfort is a Slavic burial site from the pre-Great Moravian and Great Moravian periods, which disturbed a barrow from the Middle Bronze Age. In the vicinity of Smolenice, a relatively large number of Neolithic artifacts were found, such as axe hammers, stone axes, grinding stones, and ceramics. From the period around 1700-1500 BC, remains of the Middle Danubian barrow culture with its distinctive grooved pottery were discovered. Smolenice is associated with Smolenice Karst, which includes a nature trail of the same name. The National Nature Reserve Driny Cave, the only publicly accessible cave in the Small Carpathians, is part of it. Another national nature reserve, Dolina Hlboče, is located above the village. Záruby (767 m) is the highest peak in the Small Carpathians, overlooking Smolenice, along with other peaks like Veterlín (Source: Information Board).

According to local legend, the site of the current village was once a forest with a road passing through it. Once, a resin worker (smoliar) was traveling along the road with a wagon full of resin. Nobles were hunting in the forest, chasing a deer that, startled, ran onto the road right into the resin worker! It jumped into his wagon and overturned it. The resin spilled on the ground. The terrified resin worker exclaimed, „Smole nic!“ which means „Nothing but resin!“ And so, this place began to be called Smolenice (panorama.sk).

Smolenice consists of two parts: Smolenice and Smolenická Nová Ves (originally Neštich). Count Jozef Pálfy built a chemical plant for wood processing in the valley below Majdán near the village of Horné Orešany between 1880 and 1883. A forest horse railway began to be built, later an industrial railway from the factory to the station. The entire network was dismantled after 1960. In 1968, the history of another chemical plant producing paints, Chemolak, began. Notable personalities from Smolenice include parachute inventor Štefan Banič and regional historian Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Zamagurie, Zamagurské dokumenty, Fotografie

Ľubovniansky skanzen

skala
Hits: 2286

Skanzen sa nachádza tesne pod Ľubovnianským hradom, z hradu vidno skanzen a keď ste v skanzene, tak vidíte hrad.

Ľubovniansky skanzen je označený ako múzeum ľudovej architektúry, nachádza sa v ňom 25 objektov. Verejnosti je prístupný od roku 1985 (staralubovna.sk). Je národopisnou expozíciou v prírode, ktorá predstavuje etnicky zmiešaný región severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde stáročia žili spolu Slováci, , Rusíni, Gorali a Židia (Wikipedia). V areáli dominuje zrubový gréckokatolícky kostolík svätého Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický ikonostas, z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údole, Jakubian, Kremnej, Kamienky, Jarabiny. Hospodárske a technické objekty a sezónne poľné obydlia (staralubovna.sk).

The open-air museum is located just below Ľubovniansky hrad (Ľubovňa Castle), and the castle can be seen from the open-air museum. When you are in the open-air museum, you also have a view of the castle.

The Ľubovniansky skanzen is designated as a museum of folk architecture and comprises 25 structures. It has been open to the public since 1985 (staralubovna.sk). It serves as an ethnographic exhibition in nature, presenting the ethnically mixed region of northeastern and northwestern , where Slovaks, Germans, Rusyns, Gorals, and Jews lived together for centuries (Wikipedia). The dominant feature in the area is the log Greek Catholic church of St. Michael the Archangel from Matysová, built in 1833. The site also includes a Baroque-Classicist iconostasis, houses from Veľký Lipník, Litmanová, Veľká Lesná, Údolie, Jakubian, Kremná, Kamienka, and Jarabina, as well as economic and technical buildings and seasonal field dwellings (staralubovna.sk).

Skansen znajduje się tuż poniżej zamku Ľubovňa, z którego widać skansen, a będąc w skansenie, widzisz zamek.

Ľubovniansky skanzen jest oznaczony jako muzeum architektury ludowej i obejmuje 25 obiektów. Jest dostępny dla publiczności od 1985 roku (staralubovna.sk). Stanowi etnograficzną wystawę na świeżym powietrzu, prezentując etnicznie zróżnicowany region północno-wschodniego Spiša i północno-zachodniego Šariša, gdzie przez wieki wspólnie żyli Słowacy, Niemcy, Rusini, Górale i Żydzi (Wikipedia). Dominującym obiektem na terenie jest drewniany, greckokatolicki kościół św. Michała Archanioła z Matysovej z 1833 roku. Na terenie skansenu znajdują się również barokowo-klasycystyczny ikonostas, domy z Veľký Lipník, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údolia, Jakubian, Kremnej, Kamienki i Jarabiny, a także budynki gospodarcze, techniczne i sezonowe domy polowe (staralubovna.sk).

Dokumenty, Slovenské dokumenty, Dokumenty v čase, Piešťanské dokumenty, Fotografie

Dušičky a sviatok Všetkých svätých

skala
Hits: 8486

Kresťanský sviatok Všetkých svätých pripadá na 1. november. 2. november prislúcha Spomienke na všetkých verných zosnulých – Dušičkám. Latinsky In commemoratione omnium fidelium defunctorum (Wikipedia.cz). V oba tieto dni častejšie navštevujeme , hroby zdobíme kvetmi, vencami, zapaľujeme sviečky na pamiatku. Je to symbol viery na večný život (Vlk). Spomienkou na našich zosnulých blízkych im vzdávame úctu a vyjadrujeme, že ostávajú žiť v našich srdciach (teraz.sk). Na východe sa od 4. storočia slávi sviatok všetkých mučeníkov (Wikipedia CZ). Slávnosť Všetkých svätých vychádza z historickej udalosti zasvätenia rímskeho Pantheónu Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom 13. mája 609 (katolik.cz). V 8. storočí sa v Írsku a Anglicku začal sláviť sviatok Všetkých svätých 1. novembra, v Ríme od 9. storočia (Wikipedia CZ). 1. novembra snáď z dôvodu, že Ketli začínali v tento deň nový rok (katolik.cz). Obyvateľstvo keltského pôvodu sa v z 31. októbra na 1. novembra a druidi lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime (teraz.sk). Pamiatka všetkých zosnulých (Dušičky) je spomienkou na zosnulých. Modlitba za zomretých patrí ku najstarším kresťanským tradíciám a spomienka na mŕtvých je súčasťou každej omše. Pamiatka sa objavuje po roku 998 vo francúzskom benediktínskom kláštore Cluny. Od roku 1915, kedy v prvej svetovej vojne zahynulo veľké množstvo ľudí, môžu kňazi celebrovať v tento deň tri omše. V minulosti sa na niektorých dedinách českého a moravského vidieka pieklo zvláštne pečivo nazývané „dušičky“, ktorým sa obdarovávali pocestní, žobráci a chudobní (katolik.cz). Sviatok All hallow even znamená doslovne predvečer všetkých svätých. Z neho vznikol najmä v s obľubou slávený sviatok Halloween. Jeho pôvod je spájaný s keltským sviatkom Samhain (čítaj „souin“, „sauin“). V tento deň mohol aj živý človek navštíviť podsvetie. zvykli chystať pre duše pohostenie. Celý rituál mal zaistiť obyvateľom domu pokoj od zlých duchov a ochranu dobrými duchmi. Masky stríg a oheň mali pomôcť zahnať démonov viesť dobré duše do ríše smrti. Írska legenda hovorí o Jackovi O`Laternovi, ktorý bol opilec, ktorého nebo odvrhlo pre podlé . Peklo ho však nesmelo prijať, pretože od diabla podvodom dostal špeciálny sľub. Jeho duch odvtedy putuje po celom svete s lampášom z tekvice. Takto vznikol zvyk dávať na a rímsy tekvice. Ľudia veria, že Jack si vezme a ochráni ich pred zlými duchmi (diva.sk).

Christian holiday All Saints‘ Day falls on November 1st. November 2nd is dedicated to the Memory of All the Faithful Departed – All Souls‘ Day. In Latin, it is called „In commemoratione omnium fidelium defunctorum“ (Wikipedia.cz). On both of these days, we more often visit cemeteries, decorate graves with flowers and wreaths, and light candles in their memory. It is a symbol of faith in eternal life (Vlk). By remembering our deceased loved ones, we pay them respect and express that they continue to live in our hearts (teraz.sk). In the East, the feast of all martyrs has been celebrated since the 4th century (Wikipedia CZ). The celebration of All Saints‘ Day originates from the historical event of the consecration of the Roman Pantheon to the Virgin Mary and all the holy martyrs on May 13, 609 (katolik.cz). In the 8th century, the feast of All Saints began to be celebrated on November 1st in Ireland and England, and in Rome from the 9th century (Wikipedia CZ). Perhaps on November 1st because the Celts started the new year on this day (katolik.cz). The Celtic population bid farewell to the goddess of life and welcomed the rule of the prince of death Samhain on the night of October 31st to November 1st, marking the beginning of winter (teraz.sk). The commemoration of all the deceased (All Souls‘ Day) is a remembrance of the departed. Prayer for the deceased is one of the oldest Christian traditions, and the remembrance of the dead is part of every Mass. The commemoration appeared after 998 in the French Benedictine monastery of Cluny. Since 1915, when a large number of people died in World War I, priests can celebrate three Masses on this day. In the past, in some villages in the Czech and Moravian countryside, a special pastry called „dušičky“ (little souls) was baked, which was given to travelers, beggars, and the poor (katolik.cz). The holiday All Hallow Even literally means the eve of All Saints. From it, the holiday Halloween, especially celebrated in the USA, originated. Its origin is associated with the Celtic festival Samhain (pronounced „souin“, „sauin“). On this day, a living person could visit the underworld. The Celts used to prepare a feast for the souls. The whole ritual was to ensure the inhabitants of the house peace from evil spirits and protection by good spirits. Masks of witches and fire were supposed to help drive away demons and lead good souls to the realm of death. The Irish legend tells of Jack O’Lantern, a drunkard who was rejected by both heaven and hell for his vile behavior. However, hell could not accept him because he had received a special promise from the devil through deceit. Since then, his spirit has been traveling around the world with a pumpkin lantern. This is how the custom of placing pumpkins on windows and sills originated. People believe that Jack takes the light and protects them from evil spirits (diva.sk).

,

Dokumenty, Slovenské dokumenty, Liptovské dokumenty, Fotografie

Považská lesná železnica v Pribyline

skala
Hits: 4500

Považská lesná železnička je súčasťou expozície Liptovského múzea – Liptovskej dediny v Pribyline. Samotný „skanzen“ sa nachádza v obci a železnička je len asi kilometer od konca expozície liptovskej . Okrem iného expozíciu tvorí „hangár“, v ktorom je okrem vlakov aj zopár áut. Predtým bola lesná železnička umiestnená v Liptovskom Hrádku. Ide o expozíciu historického vozového parku úzkorozchodnej železnice, ktorá premávala v doline Čierneho Váhu od 1. svetovej do roku 1972. Je sprístupnená od 13.6. 2004 (virtualne.sk). V časoch najväčšej slávy mala viac ako 100 km. Z Liptovského Hrádku smerovala až po úpätie Kráľovej hole (lesmedium.sk). Najzaujímavejší je motorový vozeň M210006 a parný rušeň KČ 4 (Kačena). Najstaršia lokomotíva je z roku 1912 (Kramarovičová). Železnica slúžila predovšetkým na odvoz dreva. Po jej odstavení chátrala, aj značná časť trate bola rozkradnutá. Vďaka snahám zväčša nadšencov dnes železnička existuje. Štát opäť raz ukázal svoju pravú, zlú tvár. Napokon, urobte si obraz sami – plz.sk.

The Považská Forest Railway is part of the exhibition of the Museum – Liptov Village in Pribylina. The „skanzen“ itself is located in the village, and the railway is only about a kilometer from the end of the Liptov Village exhibition. Among other things, the exhibition includes a „hangar“ that houses not only trains but also a few cars. Previously, the forest railway was located in Liptovský Hrádok. It is an exhibition of the historical rolling stock of a narrow-gauge railway that operated in the Čierny valley from World War I until 1972. It has been accessible since June 13, 2004 (virtualne.sk). In its heyday, it had over 100 km. It ran from Liptovský Hrádok to the foothills of Kráľova hoľa (lesmedium.sk). The most interesting are the motor car M210006 and the steam locomotive KČ 4 (Kačena). The oldest locomotive dates back to 1912 (Kramarovičová). The railway served primarily for transporting wood. After its decommissioning, it fell into disrepair, and a considerable part of the track was stolen. Thanks to the efforts of mostly enthusiasts, the railway exists today. Once again, the state showed its true, unfortunate face. In the end, make your own judgment – plz.sk.