2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Trnava – slovenský Rím

Hits: 3515

Trna­va – slo­ven­ský Rím je mes­to s boha­tou his­tó­ri­ou, ležia­ce v Podu­naj­skej níži­ne. Trna­ve je kraj­ské mes­to, a je a vždy bolo, jed­ným z význam­ných miest Slo­ven­ska. Leží v cen­tre Trnav­skej pahor­ka­ti­ny. V mes­te sa zacho­va­lo his­to­ric­ké jad­ro, dokon­ca aj hrad­by. Roz­lo­ha mes­ta je 72 km2 (trna​va​.sk). Ku 31.12.2011 tu žilo 66 219 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1211. V dobe vzni­ku pat­ri­la medzi naj­väč­šie mes­tá Euró­py. Peter Páz­maň zalo­žil v roku 1635 Trnav­skú uni­ver­zi­tu. Do roku 1777 bola naj­väč­šou a naj­výz­nam­nej­šou inšti­tú­ci­ou v býva­lom Uhor­sku. V Trna­ve bola kon­com 18. sto­ro­čia Anto­nom Ber­no­lá­kom kodi­fi­ko­va­ná slo­ven­či­na (trna​va​.sk). Dnes je v Trna­ve aj Uni­ver­zi­ta Cyri­la a Meto­daMate­riá­lo­vo­tech­no­lo­gic­ká fakul­ta Slo­ven­skej tech­nic­kej uni­ver­zi­ty – MTF STU.

V Trna­ve sa naro­dil hudob­ný skla­da­teľ Miku­láš Schneider-​Trnavský, bás­nik Miro­slav Válek. Pôso­bi­li tu aj spi­so­va­te­lia Jozef Ignác Baj­za a Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rik Matúš Kuče­ra, foto­graf Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). V mes­te sa koná­va Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, Fes­ti­val Lumen. Nachá­dza sa tu divad­lo Jána Palá­ri­ka, kniž­ni­ca Jura­ja Fánd­ly­ho, Zápa­do­slo­ven­ské múze­um, amfi­te­áter. Nie­kto­ré pamä­ti­hod­nos­ti: mest­ská veža, baro­ko­vá Trnav­ská uni­ver­zi­ta, kos­tol sv. Hele­ny z roku 1238, kla­ris­ký kos­tol nepo­škvr­ne­né­ho poča­tia Pan­ny Márie z 13. sto­ro­čia, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša z roku 1380, uni­ver­zit­ná kated­rá­la svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, fran­tiš­kán­sky kos­tol svä­té­ho Jaku­ba, apoš­to­la, pav­lín­sky kos­tol svä­té­ho Joze­fa, jezu­it­ský kos­tol Najs­vä­tej­šej tro­j­i­ce, uršu­lín­sky kos­tol svä­tej Anny (Wiki­pe­dia).

Trna­va sa môže pochvá­liť množ­stvom sak­rál­nych pamia­tok, nachá­dza sa tu dóm svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša, kos­to­la svä­té­ho Jaku­ba. Sta­ré Mes­to Trna­va je obklo­pe­né zacho­va­lý­mi mest­ský­mi hrad­ba­mi. Trna­va je tiež zná­ma svo­jou fut­ba­lo­vou tra­dí­ci­ou. Fut­ba­lo­vý klub Spar­tak Trna­va je jed­ným z najús­peš­nej­ších a naj­zná­mej­ších slo­ven­ských fut­ba­lo­vých klu­bov. Pomer­ne zná­me sú síd­lis­ká Druž­ba. Neďa­le­ko od mes­ta sa nachá­dza pek­ná loka­li­ta – ryb­ní­ky Kamen­ný mlyn.


Trna­va, kno­wn as the Slo­vak Rome,” is a city with a rich his­to­ry loca­ted in the Danu­bian Lowland. Trna­va is the capi­tal city of the Trna­va Regi­on and has alwa­ys been one of the sig­ni­fi­cant cities in Slo­va­kia. It is situ­ated in the cen­ter of the Trna­va Hills. The his­to­ri­cal core of the city, inc­lu­ding the pre­ser­ved city walls, remains intact. The city covers an area of 72 km² (trna​va​.sk). As of Decem­ber 31, 2011, it had a popu­la­ti­on of 66,219 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the city dates back to 1211. At its foun­ding, Trna­va belo­n­ged to the lar­gest cities in Euro­pe. In 1635, Peter Páz­maň estab­lis­hed Trna­va Uni­ver­si­ty, which until 1777 was the lar­gest and most sig­ni­fi­cant ins­ti­tu­ti­on in the for­mer King­dom of Hun­ga­ry. In the late 18th cen­tu­ry, Trna­va beca­me the pla­ce whe­re Anton Ber­no­lák codi­fied the Slo­vak lan­gu­age (trna​va​.sk). Today, Trna­va is home to the Uni­ver­si­ty of Cyril and Met­ho­dius and the Facul­ty of Mate­rials Scien­ce and Tech­no­lo­gy of the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy – MTF STU.

Trna­va has been the birthp­la­ce of the musi­cal com­po­ser Miku­láš Schneider-​Trnavský and the poet Miro­slav Válek. Notab­le figu­res who lived in Trna­va inc­lu­de wri­ters Jozef Ignác Baj­za and Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rian Matúš Kuče­ra, and pho­tog­rap­her Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). The city hosts events such as Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, and the Fes­ti­val Lumen. Trna­va boasts cul­tu­ral ins­ti­tu­ti­ons such as the Ján Palá­rik The­at­re, Juraj Fánd­ly Lib­ra­ry, Wes­tern Slo­vak Muse­um, and an amp­hit­he­a­ter. Some of its land­marks inc­lu­de the City Tower, Baro­que Trna­va Uni­ver­si­ty, the 13th-​century Church of St. Hele­na, the 1380 Basi­li­ca of St. Nicho­las, the Uni­ver­si­ty Cat­hed­ral of St. John the Bap­tist, the Fran­cis­can Church of St. James the Apost­le, the Pau­li­ne Church of St. Joseph, the Jesu­it Church of the Holy Tri­ni­ty, and the Ursu­li­ne Church of St. Anne (Wiki­pe­dia).

Trna­va is reno­wned for its abun­dan­ce of sac­ral monu­ments, inc­lu­ding St. John the Bap­tist Cat­hed­ral, St. Nicho­las Basi­li­ca, and the Church of St. James. The Old Town of Trna­va is sur­roun­ded by well-​preserved city walls. Trna­va is also kno­wn for its foot­ball tra­di­ti­on, with Spar­tak Trna­va being one of the most suc­cess­ful and well-​known Slo­vak foot­ball clubs. The resi­den­tial are­as of Druž­ba are rela­ti­ve­ly well-​known. Near the city, you can find a beau­ti­ful loca­ti­on – the Kamen­ný mlyn ponds.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny

Ľadový Váh

Hits: 2285

Váh v zime mení svo­ju tvár, naj­viac v prí­pa­de tuhej zimy. Kle­sa­jú­ce tep­lo­ty pod bod mra­zu spô­so­bu­jú zamŕ­za­nie. Ak sú záro­veň zasne­že­né aj bre­hy, je to o to kraj­šie. Nie­ke­dy Váh zamrz­ne do tej mie­ry, že sa dá po ňom kor­ču­ľo­vať. V takej­to zime sa Váh mini­ma­li­zu­je až do polo­hy bež­nej v ume­ní, stá­va sa iným prí­rod­ným divad­lom, kto­ré oslo­vu­je jedi­neč­nou atmo­sfé­rou a uka­zu­je krá­su, život aj v chlad­ných mesiacoch.


In win­ter, the Váh River under­go­es a remar­kab­le trans­for­ma­ti­on, espe­cial­ly during seve­re cold spells. Plun­ging tem­pe­ra­tu­res below fre­e­zing lead to the rive­r’s fre­e­zing. When the banks are cove­red in snow simul­ta­ne­ous­ly, the sce­ne beco­mes even more enchan­ting. Occa­si­onal­ly, the Váh fre­e­zes to an extent that allo­ws for ice ska­ting. In such win­ters, the Váh mini­mi­zes itself to a com­monp­la­ce in art, tur­ning into a dif­fe­rent natu­ral the­a­ter that cap­ti­va­tes with a uni­que atmo­sp­he­re and sho­wca­ses the beau­ty and life even in the chil­ly months.


Im Win­ter erfä­hrt die Váh eine bemer­ken­swer­te Ver­wand­lung, beson­ders wäh­rend stren­ger Käl­te­e­inb­rüche. Sin­ken­de Tem­pe­ra­tu­ren unter den Gef­rier­punkt füh­ren zur Vere­i­sung des Flus­ses. Wenn gle­i­ch­ze­i­tig die Ufer mit Schnee bedec­kt sind, wird die Sze­ne­rie noch bez­au­bern­der. Gele­gen­tlich friert die Váh so stark zu, dass Eis­lau­fen darauf mög­lich ist. In sol­chen Win­tern mini­miert sich die Váh zu einem gewöhn­li­chen Ele­ment in der Kunst und wird zu einem ande­ren Naturt­he­a­ter, das mit einer ein­zi­gar­ti­gen Atmo­sp­hä­re fes­selt und die Schön­he­it und das Leben selbst in den kal­ten Mona­ten zeigt.


Zima przy­no­si rze­ce Váh nie­zwy­kłą prze­mia­nę, zwłaszc­za podc­zas sro­gich mro­zów. Spa­da­jące tem­pe­ra­tu­ry poni­żej zera powo­du­ją zamar­za­nie rze­ki. Kie­dy brze­gi są jed­noc­ze­śnie pokry­te śnie­giem, sce­ne­ria sta­je się jeszc­ze bar­dziej cza­ru­jąca. Cza­sa­mi Váh zamar­za na tyle, że umo­żli­wia jaz­dę na łyżwach. W takich zimach Váh mini­ma­li­zu­je się do roli pows­zech­nej w sztu­ce, sta­jąc się innym teat­rem przy­ro­dy, któ­ry urze­ka uni­kal­ną atmo­s­fe­rą i uka­zu­je pięk­no oraz życie nawet w chłod­nych miesiącach.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Ona a on – najstaršie stromy v Piešťanoch

Hits: 4204

Dva topo­le čier­ne (Popu­lus nig­ra) sto­ja na ľavom bre­hu Váhu. Sú to naj­star­šie stro­my v Pieš­ťa­noch. Ich odha­do­va­ný vek je 100 rokov. Obvod ich kme­ňov je 557610 cm. Ich koru­ny dosa­hu­jú 2529 met­rov. Vyhlá­se­né za chrá­ne­né boli v roku 2006. Sú dvoj­do­mé, jemu doras­ta­jú sam­čie, jej sami­čie kve­ty. Chrá­ne­né sú u via­ce­rých dôvo­dov, vedec­ké­ho, eko­lo­gic­ké­ho a kra­ji­not­vor­né­ho (pies​tan​sky​den​nik​.sk).


Two black pop­lars (Popu­lus nig­ra) stand on the left bank of the Váh River. They are the oldest tre­es in Pieš­ťa­ny. The­ir esti­ma­ted age is 100 years. The cir­cum­fe­ren­ce of the­ir trunks is 557 and 610 cm. The­ir cro­wns reach 25 and 29 meters. They were dec­la­red pro­tec­ted in 2006. They are dioeci­ous, with male flo­wers gro­wing on him and fema­le flo­wers on her. They are pro­tec­ted for vari­ous rea­sons, inc­lu­ding scien­ti­fic, eco­lo­gi­cal, and lands­ca­pe pre­ser­va­ti­on (pies​tan​sky​den​nik​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Podunajsko, Príroda, Prírodné, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, V čase, Zahraničie

Ľadový Dunaj

Hits: 2006

Dunaj aj v zime je majes­tát­nou rie­kou pre­te­ka­jú­cou cez stred­nú Euró­pu. V zime mení čias­toč­ne svoj cha­rak­ter. Níz­ke tep­lo­ty spô­so­bu­jú zamŕ­za­nie. Sne­ho­vé zráž­ky budia dojem čis­to­ty a ticha v sce­né­rii, kde inak domi­nu­je ruch. Zima for­mu­je aj fau­nu a samoz­rej­me aj fló­ru. Ľad doká­že obme­dziť pohyb nie­kto­rých dru­hov rýb a iných vod­ných orga­niz­mov. Nie­kto­ré ryby sú aktív­ne aj v zime. Zamrz­nu­té bre­hy sú pries­to­rom rea­li­zá­cie pre vtá­ky, labu­te, kor­mo­rá­ny, kto­ré sú nachá­dza­jú pokoj­né mies­ta na zimo­va­nie. Bre­hy sú v zime aj domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov. Nachá­dza­jú tu aj potra­vu. Zima pri­ná­ša prí­le­ži­tosť pre skú­ma­nie adap­tá­cií, zmien v ekosystéme.


The Danu­be, even in win­ter, remains a majes­tic river flo­wing through Cen­tral Euro­pe. During the win­ter, it under­go­es a par­tial trans­for­ma­ti­on in its cha­rac­ter. Low tem­pe­ra­tu­res lead to fre­e­zing. Sno­wfall cre­a­tes an impres­si­on of puri­ty and silen­ce in a sce­ne­ry whe­re noise would other­wi­se domi­na­te. Win­ter sha­pes both the fau­na and, of cour­se, the flo­ra. Ice can res­trict the move­ment of cer­tain fish and other aqu­atic orga­nisms. Some fish remain acti­ve even in win­ter. Fro­zen banks beco­me a spa­ce for rea­li­za­ti­on for birds, swans, cor­mo­rants, which find pea­ce­ful pla­ces for win­te­ring. The banks are also home to many spe­cies of birds in win­ter. They find food here as well. Win­ter brings an oppor­tu­ni­ty for stu­dy­ing adap­ta­ti­ons and chan­ges in the ecosystem.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Slovenské

Požiare

Hits: 1882

Požia­re sú v urba­ni­zo­va­nom pro­stre­dí stá­le váž­nej­ším prob­lé­mom. Ovplyv­ňu­je nie­len nie­len živo­ty, kra­ji­nu, ale aj maje­tok oby­va­te­ľov mes­ta. Spô­so­biť požiar je mož­né rôz­ny­mi spô­sob­mi. Pri mani­pu­lá­cii s ohňom, úmy­sel­ným zapá­le­ním odpa­du, skra­tom elek­tric­ké­ho vede­nia. Požiar môže zni­čiť budo­vy, poško­diť infra­štruk­tú­ru, jeho vplyv sia­ha aj na oby­va­te­ľa aj sociál­nym aspek­tom. Hus­té osíd­le­nie, obme­dze­ný prí­stup k eva­ku­ač­ným ces­tám zvy­šu­jú nebez­pe­čen­stvo a kom­pli­ku­jú hasi­čom ich prá­cu. Hore­nie sta­veb­ných mate­riá­lov, che­mic­kých látok vytvá­ra toxic­ké lát­ky pre člo­ve­ka, ovzdu­šie, pôdu. Eko­lo­gic­ké násled­ky môžu mať dlho­do­bé násled­ky na verej­né zdra­vie oby­va­te­ľov mes­ta. Požia­rom je nut­né pred­chá­dzať. Osve­ta verej­nos­ti, aktu­ali­zá­cia sta­veb­ných pred­pi­sov, tech­no­lo­gic­ké ino­vá­cie hasičs­kej tech­ni­ky a pri­pra­ve­nos­ti je veľ­mi dôle­ži­tá. Na foto­gra­fiách je vid­no hase­nie men­šie­ho požia­ru v Bra­ti­sla­ve.


Fires are beco­ming an inc­re­a­sin­gly seri­ous prob­lem in urban envi­ron­ments. They impact not only lives, lands­ca­pes, but also the pro­per­ty of city resi­dents. Star­ting a fire is possib­le in vari­ous ways, inc­lu­ding hand­ling fire care­less­ly, inten­ti­onal­ly igni­ting was­te, or an elect­ri­cal wiring short cir­cu­it. A fire can des­troy buil­dings, dama­ge infras­truc­tu­re, and its impact extends to resi­dents and social aspects. Den­se popu­la­ti­on, limi­ted access to eva­cu­ati­on rou­tes inc­re­a­se dan­ger and com­pli­ca­te the work of fire­figh­ters. The bur­ning of buil­ding mate­rials, che­mi­cals cre­a­tes toxic sub­stan­ces harm­ful to humans, air, and soil. The eco­lo­gi­cal con­se­qu­en­ces may have long-​term effects on pub­lic health. Pre­ven­ting fires is cru­cial. Pub­lic awa­re­ness, upda­ting buil­ding regu­la­ti­ons, tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons in fire­figh­ting equ­ip­ment, and rea­di­ness are essen­tial. In the pho­tos, you can see the extin­gu­is­hing of a smal­ler fire in Bratislava.


Use Facebook to Comment on this Post