2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, TOP

Podunajsko

skala
Hits: 3490

Podu­naj­sko leží na juhu Slo­ven­ska. Pre­važ­nú časť úze­mia tvo­rí Podu­naj­ská níži­na. V posled­nom čase sa tu roz­ví­ja­jú ter­mál­ne kúpa­lis­ká s celo­roč­nou pre­vádz­kou v Dunaj­skej Stre­de, vo Veľ­kom Mede­ri, v Štú­ro­ve, v Komár­ne, v Patin­ciach. Dunaj posky­tu­je mož­nos­ti plav­by na výlet­ných lodiach a vod­nú turis­ti­ku. Atrak­tív­ne sú vod­né mly­ny na Malom Duna­ji, luž­né lesy, dunaj­ské záku­tia. Z Bra­ti­sla­vy do Komár­na vedie cyk­lo­tra­sa ako súčasť Dunaj­skej cyk­lis­tic­kej tra­sy z Pas­sau až do Čier­ne­ho mora (slo​va​kia​.tra​vel). Ofi­ciál­ne Podu­naj­sko zahŕňa okre­sy Komár­no, Dunaj­ská Stre­da, Nové Zám­ky, čias­toč­ne Galan­ta a Senec (web​no​de​.sk). Podu­naj­ská níži­na je inten­zív­ne využí­va­ná na poľ­no­hos­po­dár­ske úče­ly. Vysky­tu­jú sa tu mok­ra­de, kto­ré majú medzi­ná­rod­ný význam. Step­ný, nížin­ný cha­rak­ter posky­tu­je pries­tor pre mno­hé step­né dru­hy vtá­kov. V men­šej mie­re sú na Podu­naj­sku aj lesy, či už ako luž­né lesy, ale aj ako tep­lé panón­ske lesy. Na Podu­naj­sku hniez­dia step­né dru­hy vtá­kov, zimu­jú tu mno­hé vtá­ky zo seve­ru (podu​naj​sko​.sk).

Nevyč­le­ňu­jem z Podu­naj­ska sever­nej­šie oblas­ti a oblasť Bra­ti­sla­vy.

Podu­naj­sko, loca­ted in the sout­hern part of Slo­va­kia, is pre­do­mi­nan­tly com­po­sed of the Podu­naj­ská Lowland. In recent times, the regi­on has seen the deve­lop­ment of ther­mal spas ope­ra­ting year-​round in Dunaj­ská Stre­da, Veľ­ký Meder, Štú­ro­vo, Komár­no, and Patin­ce. The Danu­be River offers oppor­tu­ni­ties for boat trips and water tou­rism. The area is ador­ned with char­ming water mills along the Litt­le Danu­be, ripa­rian forests, and sec­lu­ded cor­ners of the Danu­be. A cyc­ling rou­te from Bra­ti­sla­va to Komár­no is part of the Danu­be Cyc­le Path, which extends from Pas­sau to the Black Sea (slo​va​kia​.tra​vel).

Offi­cial­ly, Podu­naj­sko inc­lu­des the dis­tricts of Komár­no, Dunaj­ská Stre­da, Nové Zám­ky, and par­tial­ly Galan­ta and Senec (web​no​de​.sk). The Podu­naj­ská Lowland is inten­si­ve­ly used for agri­cul­tu­ral pur­po­ses, fea­tu­ring wet­lands of inter­na­ti­onal impor­tan­ce. Its steppe-​like, lowland cha­rac­ter pro­vi­des habi­tat for nume­rous step­pe bird spe­cies. To a les­ser extent, the­re are also forests in Podu­naj­sko, inc­lu­ding ripa­rian forests and warm Pan­no­nian wood­lands. The regi­on is a nesting ground for step­pe bird spe­cies, and many birds from the north win­ter here (podu​naj​sko​.sk).

It’s worth noting that I do not dis­tin­gu­ish the nort­hern are­as and the Bra­ti­sla­va regi­on as part of Podunajsko.

Podu­naj­sko, po maďar­sky Podo­ny­ép­vi­dék, talál­ha­tó Szlo­vá­kia déli rés­zén. Az terület dön­tően a Podu­naj­ská alac­so­ny­föld­ből áll. Az utób­bi időben a tér­ség­ben egész évben üze­me­lő ter­mál­für­dők fej­lőd­tek ki Dunas­zer­da­he­ly­en, Nagy­me­gy­eren, Esz­ter­gom­ban, Komá­rom­ban és Patin­cán. A Duna folyó lehe­tősé­get kínál hajó­ki­rán­du­lá­sok­ra és vízi turiz­mus­ra. Az terüle­tet bájos vízi­mal­mok­kal, a Kis-​Duna men­ti lomb­hul­la­tó erdők­kel és a Duna eldu­gott zugai­tal jel­lem­zik. Egy kerék­pá­rút Bra­ti­sla­vá­tól Komá­ro­mig a Duna kerék­pá­rút rés­ze, ame­ly Pas­sau­tól a Fekete-​tengerig ter­jed (slo​va​kia​.tra​vel).

Hiva­ta­lo­san a Podu­naj­sko a Komá­rom, Dunas­zer­da­he­ly, Újvár és rész­ben Galán­ta és Sze­nec kerüle­te­ket fog­lal­ja magá­ban (web​no​de​.sk). A Podu­naj­ská alac­so­ny­föl­det inten­zí­ven mezőgaz­da­sá­gi célok­ra hasz­nál­ják, nemzet­közi jelen­tősé­gű moc­sa­rak­kal. A szty­ep­pes­ze­rű, alac­so­ny­föl­di jel­leg ott­hont ad szá­mos szty­ep­pei madár­faj­nak. Kisebb mér­ték­ben erdők is talál­ha­tók Podunajsko-​ban, bele­ér­tve a lomb­hul­la­tó erdőket és a meleg Pannon-​táj erde­it. A régió fés­zek­te­lep a szty­ep­pes­ze­rű madár­fa­jok­nak, és sok észa­ki madár itt telel (podu​naj​sko​.sk).

Fon­tos meg­je­gy­ez­ni, hogy én nem különí­tem el a Podu­naj­sko észa­ki terüle­te­it és a Pozso­ny kör­ze­tet a területtől.

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, TOP

Malé Karpaty

skala
Hits: 3382

V rám­ci poho­ria Malých Kar­pát bola v roku 1976 vyhlá­se­ná Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Malé Kar­pa­ty. Rozp­res­tie­ra sa na 65 504 hek­tá­roch, od ľavé­ho bre­hu Duna­ja až po Nové Mes­to nad Váhom s dĺž­kou 100 kilo­met­rov. Súčas­ťou je via­ce­ro kra­sov, v kto­rých sa nachá­dza via­ce­ro jas­kýň: Borin­ský, Pla­vec­ký, Dob­ro­vod­ský a Čach­tic­ký (stu​pa​va​.sk).

Malé Kar­pa­ty je poho­rie na západ­nom Slo­ven­sku, tiah­ne sa z juho­vý­cho­du na seve­ro­zá­pad a odde­ľu­je Záhor­skú níži­nu od cen­trál­nych a východ­ných čas­tí kra­ji­ny. Na jeho úpä­tí a sva­hoch náj­de­me množ­stvo turis­tic­kých chod­ní­kov, cyk­lot­rás a prí­le­ži­tos­tí na aktív­ny oddych. Malé Kar­pa­ty sa vyzna­ču­jú pes­trým reli­é­fom, kde sa strie­da­jú zales­ne­né kop­ce, lúky a skal­na­té úse­ky. Ich roz­ma­ni­tý cha­rak­ter posky­tu­je úto­čis­ko množ­stvu rast­lín a živo­čí­chov. Boha­tá bio­di­ver­zi­ta poho­ria zahŕňa vzác­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov. Okrem prí­rod­nej krá­sy nesie Malé Kar­pa­ty aj boha­tú his­tó­riu a kul­túr­ne dedič­stvo. Nachá­dza­jú sa tu zrú­ca­ni­ny, hra­dy, kaš­tie­le a pev­nos­ti. Malé Kar­pa­ty sú tiež zná­me vinár­skou tra­dí­ci­ou. Vini­ce na ich juž­ných sva­hoch pro­du­ku­jú vyni­ka­jú­ce vína, a náv­štev­ní­ci môžu ochut­nať vína v tra­dič­ných vinár­ňach a pivniciach.

In 1976, the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Malé Kar­pa­ty (Litt­le Car­pat­hians) was estab­lis­hed wit­hin the Malé Kar­pa­ty moun­tain ran­ge. Cove­ring an area of 65,504 hec­ta­res, it stret­ches from the left bank of the Danu­be River to Nové Mes­to nad Váhom, span­ning a length of 100 kilo­me­ters. The area is ador­ned with seve­ral karsts, hou­sing notab­le caves such as Borin­ský, Pla­vec­ký, Dob­ro­vod­ský, and Čachtický.

Malé Kar­pa­ty is a moun­tain ran­ge in wes­tern Slo­va­kia, exten­ding from the sout­he­ast to the nort­hwest, ser­ving as a natu­ral boun­da­ry bet­we­en the Záho­rie Lowland and the cen­tral and eas­tern parts of the coun­try. Along its foot­hills and slo­pes, nume­rous hiking trails, cyc­ling rou­tes, and oppor­tu­ni­ties for acti­ve rec­re­a­ti­on await ent­hu­siasts. The ran­ge is cha­rac­te­ri­zed by diver­se ter­rain, fea­tu­ring wooded hills, mea­do­ws, and roc­ky sec­ti­ons. This varied lands­ca­pe pro­vi­des a habi­tat for a mul­ti­tu­de of plants and ani­mals, sho­wca­sing rich bio­di­ver­si­ty with rare species.

Bey­ond its natu­ral beau­ty, Malé Kar­pa­ty bears a rich his­to­ry and cul­tu­ral heri­ta­ge. The regi­on is dot­ted with ruins, cast­les, man­si­ons, and for­tres­ses. Addi­ti­onal­ly, Malé Kar­pa­ty is reno­wned for its wine­ma­king tra­di­ti­on. Vine­y­ards on the sout­hern slo­pes of the moun­tains pro­du­ce excel­lent wines, invi­ting visi­tors to savor the local vin­ta­ges in tra­di­ti­onal wine cellars.

The estab­lish­ment of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area emp­ha­si­zes the com­mit­ment to pre­ser­ving the uni­que natu­ral and cul­tu­ral fea­tu­res of Malé Kar­pa­ty. Whet­her explo­ring his­to­ri­cal land­marks, embar­king on out­do­or adven­tu­res, or enjo­y­ing the local wines, Malé Kar­pa­ty offers a mul­ti­fa­ce­ted expe­rien­ce that cap­ti­va­tes both locals and visi­tors alike.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

skala
Hits: 2892

Hont je jed­ným z regi­ó­nov Slo­ven­ska, jeho síd­lom boli Šahy. V nie­kto­rých turis­tic­kých pub­li­ká­ciách sa regi­ón nazý­va aj Poip­lie (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný od šľach­tic­ké­ho rodu Hunt – Poznan (slo​vak​re​gi​on​.sk). Do regi­ó­nu Hont pat­rí napr. Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Hra­ni­ce tvo­ri­li Štiav­nic­ké vrchy na seve­re, Hron na zápa­de, rie­ka Krtíš na výcho­de, Dunaj a Ipeľ na juhu (slo​vak​re​gi​on​.sk). Hon­tian­ska župa za Uhor­ska mala 2 633 km2 a sia­hal do dneš­né­ho Maďar­ska. Jej vznik sa datu­je do 11. sto­ro­čia odčle­ne­ním Hon­tian­ske­ho komi­tá­tu od Novoh­rad­ské­ho komi­tá­tu. Kon­com 13. sto­ro­čia sa komi­tát zme­nil na zemian­sku sto­li­cu. V rokoch 1552 až 1682 väč­ši­nu úze­mia Hon­tu obsa­di­li turec­ké voj­ská a pri­po­ji­li ku Novoh­rad­ské­mu san­dža­ku. Ban­ská Štiav­ni­ca bola v roku 1787 dru­hým naj­väč­ším slo­ven­ským mes­tom, mala 18 926 oby­va­te­ľov. Malo­hont bol v roku 1802 pri­po­je­ný ku Geme­ru. V roku 1877 bola ku Hon­tian­skej župe pri­po­je­ná Kru­pi­na. V stre­do­ve­ku sa Hon­tian­ska sto­li­ca deli­la na šty­ri slúž­nov­ské okre­sy: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký a Malo­hont­ský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvo­ril Ipeľ­ský okres (Wiki­pe­dia). Cha­rak­te­ris­tic­ký prv­kom Hon­tu je laz­níc­ke osíd­le­nie a pre­tr­vá­va­nie tra­dič­ných ľudo­vých zvyk­los­tí. V nie­kto­rých obciach sa dodnes zacho­va­li tra­dič­né remes­lá – čip­kár­stvo, hrn­čiar­stvo, kováč­stvo (slo​vak​re​gi​on​.sk).

Hont is one of the regi­ons of Slo­va­kia, with its capi­tal being Šahy. In some tou­rist pub­li­ca­ti­ons, the regi­on is also refer­red to as Poip­lie (Wiki­pe­dia). The name is deri­ved from the nob­le Hunt-​Poznan fami­ly (slo​vak​re​gi​on​.sk). The Hont regi­on inc­lu­des pla­ces like Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, and Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Its boun­da­ries are for­med by the Štiav­nic­ké vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danu­be and Ipeľ rivers in the south (slo​vak​re​gi​on​.sk).

During the time of the King­dom of Hun­ga­ry, Hont Coun­ty had an area of 2,633 km², exten­ding into present-​day Hun­ga­ry. Its estab­lish­ment dates back to the 11th cen­tu­ry when it sepa­ra­ted from the Novoh­rad Coun­ty. In the late 13th cen­tu­ry, the coun­ty trans­for­med into a nob­le coun­ty. From 1552 to 1682, Tur­kish for­ces occu­pied most of the Hont ter­ri­to­ry and anne­xed it to the Novoh­rad San­jak. In 1787, Ban­ská Štiav­ni­ca was the second-​largest Slo­vak town with 18,926 inha­bi­tants. Malo­hont was anne­xed to Gemer in 1802. In 1877, Kru­pi­na was added to Hont Coun­ty. In the medie­val peri­od, Hont Coun­ty was divi­ded into four ser­vi­le dis­tricts: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký, and Malo­hont­ský. After 1802, the Ipeľ Dis­trict was cre­a­ted south of the Ipeľ River (Wiki­pe­dia).

A cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of Hont is its spa sett­le­ments and the pre­ser­va­ti­on of tra­di­ti­onal folk cus­toms. In some vil­la­ges, tra­di­ti­onal crafts such as lace making, potte­ry, and blacks­mit­hing are still prac­ti­ced today (slo​vak​re​gi​on​.sk).

Hont Szlo­vá­kia egy­ik régi­ó­ja, köz­pont­ja Šahy. Néhá­ny turisz­ti­kai kiad­vá­ny­ban a régi­ót Poiplie-​nek is neve­zik (Wiki­pe­dia). A név a Hunt-​Poznan nemes csa­lád­tól szár­ma­zik (slo​vak​re​gi​on​.sk). A Hont régió töb­bek között Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce és Bŕh­lov­ce terüle­tét fog­lal­ja magá­ban (Wiki­pe­dia). A hatá­ro­kat észa­kon a Štiav­nic­ké vrchy, nyuga­ton a Hron folyó, kele­ten a Krtíš folyó, délen pedig a Dunaj és az Ipeľ foly­ók alkot­ják (slo​vak​re​gi​on​.sk).

A Magy­ar Kirá­ly­ság ide­jén a Hont megye terüle­te 2 633 km² volt, kiter­jed­ve a mai Magy­arors­zág terüle­té­re is. A megye kia­la­ku­lá­sa egés­zen a 11. szá­za­dig nyú­lik viss­za, ami­kor elkülönült a Novoh­rad megy­é­től. A 13. szá­zad végén a megye neme­si megy­é­vé ala­kult át. 1552-​től 1682-​ig a török erők megs­záll­ták a Hont terüle­té­nek nagy rés­zét, és hoz­zá­tol­dot­ták a Novoh­rad szandz­sák­hoz. 1787-​ben Ban­ská Štiav­ni­ca a máso­dik leg­na­gy­obb szlo­vák város volt 18 926 lakos­sal. Malo­hon­tot 1802-​ben csa­tol­ták Gemer­hez. 1877-​ben Kru­pi­na is hoz­zác­sa­tla­ko­zott a Hont megy­é­hez. A közép­kor­ban a Hont megye négy szol­ga­sá­gi kör­zet­re volt oszt­va: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký és Malo­hont­ský. 1802 után az Ipeľ folyó déli rés­zén Ipeľ kör­ze­tet hoz­tak lét­re (Wiki­pe­dia).

A Hont jel­leg­ze­tes voná­sa a gyógy­für­dő tele­pülé­se­i­nek és a hagy­o­má­ny­os néps­zo­ká­sok megőr­zé­se. Néhá­ny falu­ban ma is gyako­rol­ják a hagy­o­má­ny­os kéz­műves mes­ter­sé­ge­ket, mint a csip­ke­kés­zí­tés, faze­kas­ság és kovács­mes­ter­ség (slo​vak​re​gi​on​.sk).

Nie­kto­ré lokality

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Myjava, Polia, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Myjava – kopaničiarsky región

skala
Hits: 3407

Myjav­ský regi­ón sa rozp­res­tie­ra na Myjav­skej pahor­ka­ti­ne a v pod­ho­rí Bie­lych Kar­pát. Hra­ni­ca so Záho­rím je zhru­ba v línii obcí Jab­lo­ni­ca, Prietrž, Turá Lúka, Vrbov­ce (frn​dza​li​ca​fest​.sk). Admi­ni­stra­tív­ne myjav­ský regi­ón zahŕňa okre­sy Myja­va a časť okre­su Nové Mes­to nad Váhom (tren​cin​re​gi​on​.sk). Východ úze­mia bol osíd­le­ný už v dobe slo­van­skej, ale kop­co­vi­tej­ší západ sa kolo­ni­zo­val až od 13. sto­ro­čia. V 16. – 17. sto­ro­čí sa regi­ón pod vplyv valas­kej kolo­ni­zá­cie z Kysúc. Vzni­ka­lo kopa­ni­čiar­ske osíd­le­nie. Osa­dy zís­ka­va­li zvy­čaj­ne pome­no­va­nia pod­ľa mien pôvod­ných oby­va­te­ľov. Typic­kou schop­nos­ťou kopa­ni­čia­rov bolo podo­mo­vé obcho­do­va­nie, ces­to­va­nie za sezón­nou prá­cou, ale aj do zámo­ria (frn​dza​li​ca​fest​.sk). Svá­ko Ragan z Bre­zo­vej bol gar­biar Marián Lac­ko (tren​cin​re​gi​on​.sk).

Na Myja­vu sa sťa­ho­va­li v minu­los­ti ľudia aj pre­to, aby sa boli v men­šom nebez­pe­čen­stve napr. pred Tur­ka­mi. V dneš­nej dobe sa Myja­va vyľud­ňu­je, stá­va sa z nej cha­tár­ska oblasť.

The Myja­va regi­on is situ­ated on the Myja­va Hills and in the foot­hills of the Whi­te Car­pat­hians. The bor­der with Záho­rie is rough­ly in the line of the vil­la­ges Jab­lo­ni­ca, Prietrž, Turá Lúka, Vrbov­ce (frn​dza​li​ca​fest​.sk). Admi­ni­stra­ti­ve­ly, the Myja­va regi­on inc­lu­des the dis­tricts of Myja­va and a part of the Nové Mes­to nad Váhom dis­trict (tren​cin​re​gi​on​.sk). The eas­tern part of the ter­ri­to­ry was sett­led in the Sla­vic era, but the more hil­ly west was colo­ni­zed only from the 13th cen­tu­ry onwards. In the 16th – 17th cen­tu­ries, the regi­on came under the influ­en­ce of Wala­chian colo­ni­za­ti­on from Kysu­ce. Hill­si­de sett­le­ments were for­med. The sett­le­ments usu­al­ly acqu­ired names based on the names of the ori­gi­nal inha­bi­tants. A typi­cal skill of the hill­si­de dwel­lers was domes­tic tra­de, sea­so­nal work tra­vel, and even over­se­as tra­vel (frn​dza​li​ca​fest​.sk). Svá­ko Ragan from Bre­zo­vá was a potter, and Marián Lac­ko was a fur­rier (tren​cin​re​gi​on​.sk).

In the past, peop­le moved to Myja­va to be in less dan­ger, for exam­ple, from the Turks. Nowa­da­ys, Myja­va is depo­pu­la­ting, tur­ning into a rec­re­a­ti­onal area.

Nie­kto­ré myjav­ské lokality:

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011-2015, 2014, 2016, 2016-2020, Časová línia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Motýle

skala
Hits: 2322

Motý­le pat­ria medzi najk­raj­šie a naj­zau­jí­ma­vej­šie tvo­ry na sve­te. Ich pes­tré vzo­ry a spô­so­by letu pri­ťa­hu­jú vedec­kú obec aj milov­ní­kov prí­ro­dy. Motý­le majú význam­nú úlo­hu v eko­sys­té­moch ako ope­ľo­va­či rast­lín. Keď sa cica­jú nek­tár, dotý­ka­jú sa kve­tu a tým pre­ná­ša­jú peľ z jed­né­ho kve­tu na dru­hý, čím umož­ňu­jú oplod­ne­nie rast­lín. Ich prí­nos k bio­di­ver­zi­te a zacho­va­niu eko­lo­gic­kých sys­té­mov je neoce­ni­teľ­ný. Pat­ria medzi hmyz a člán­ko­nož­ce. Ich prí­tom­nosť v prí­ro­de obo­ha­cu­je bio­di­ver­zi­tu a pri­po­mí­na nám kreh­kosť a vzác­nosť prí­rod­ných pokla­dov, kto­ré by sme mali chrá­niť a zacho­vá­vať pre budú­ce generácie.

Motý­le majú uni­kát­nu ana­tó­miu, kto­rá zahŕňa tri základ­né čas­ti: hla­vu, hrud­ník a bru­cho. Hla­va obsa­hu­je zlo­ži­té oči, anté­ny na vní­ma­nie von­kaj­ších pod­mie­nok a úst­ne ústro­jen­stvo, kto­ré je upra­ve­né na cica­nie nek­tá­ru z kve­tov. Hrud­ník je mies­to, kde sa nachá­dza­jú sva­ly a kríd­la motý­ľa, umož­ňu­jú­ce mu lie­ta­nie. Bru­cho slú­ži na trá­ve­nie potra­vy a je mies­tom roz­mno­žo­va­cích orgá­nov. Jed­ným z najú­žas­nej­ších aspek­tov bio­ló­gie motý­ľov je ich meta­mor­fó­za. Ich život­ný cyk­lus pre­bie­ha cez nie­koľ­ko štá­dií: vajíč­ko, lar­va (húse­ni­ca), kuk­la a dospe­lý motýľ – imá­go. Počas štá­dia kuk­ly sa v nej odo­hrá­va­jú trans­for­mač­né pro­ce­sy, až sa nako­niec vyliah­ne krás­ny dospe­lý motýľ. Pozná­me viac než 150 000 zná­mych dru­hov motý­ľov, kto­ré sú zara­de­né do radu Lepi­dop­te­ra. Základ­né kate­gó­rie zahŕňa­jú den­né motý­le (Rho­pa­lo­ce­ra) a noč­né motý­le (Hete­ro­ce­ra). Kaž­dý druh má svo­je uni­kát­ne fareb­né vzo­ry, kto­ré slú­žia nie­len na prí­ťaž­li­vosť par­tne­rov, ale aj na odrá­ža­nie pre­dá­to­rov. Bohu­žiaľ, nie­kto­ré dru­hy motý­ľov sú ohro­ze­né nie­len stra­tou ich pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia, ale aj v dôsled­ku pou­ží­va­nia pes­ti­cí­dov a zmien klímy.

But­terf­lies rank among the most beau­ti­ful and fas­ci­na­ting cre­a­tu­res on Earth. The­ir vib­rant pat­terns and gra­ce­ful flight cap­ti­va­te both the scien­ti­fic com­mu­ni­ty and natu­re ent­hu­siasts. But­terf­lies play a sig­ni­fi­cant role in eco­sys­tems as pol­li­na­tors of plants. As they sip nec­tar, they touch flo­wers and trans­fer pol­len from one flo­wer to anot­her, faci­li­ta­ting the fer­ti­li­za­ti­on of plants. The­ir con­tri­bu­ti­on to bio­di­ver­si­ty and the pre­ser­va­ti­on of eco­lo­gi­cal sys­tems is inva­lu­ab­le. Belo­n­ging to the order Lepi­dop­te­ra, but­terf­lies are clas­si­fied as insects and belo­ng to the group of arthropods.

But­terf­lies have a uni­que ana­to­my con­sis­ting of three main parts: the head, tho­rax, and abdo­men. The head con­tains com­plex eyes, anten­nae for sen­sing the envi­ron­ment, and mouth­parts adap­ted for sip­ping nec­tar from flo­wers. The tho­rax is whe­re musc­les and the wings of the but­terf­ly are loca­ted, enab­ling it to fly. The abdo­men ser­ves for diges­ting food and hou­ses repro­duc­ti­ve organs.

One of the most asto­nis­hing aspects of but­terf­ly bio­lo­gy is the­ir meta­morp­ho­sis. The­ir life cyc­le prog­res­ses through seve­ral sta­ges: egg, lar­va (cater­pil­lar), pupa, and adult but­terf­ly (ima­go). During the pupal sta­ge, trans­for­ma­ti­ve pro­ces­ses occur insi­de the chry­sa­lis until a beau­ti­ful adult but­terf­ly emer­ges. With over 150,000 kno­wn spe­cies of but­terf­lies cate­go­ri­zed under the order Lepi­dop­te­ra, the basic cate­go­ries inc­lu­de diur­nal but­terf­lies (Rho­pa­lo­ce­ra) and noc­tur­nal moths (Hete­ro­ce­ra). Each spe­cies boasts uni­que and intri­ca­te color pat­terns, ser­ving not only for att­rac­ting mates but also for war­ding off predators.

Unfor­tu­na­te­ly, some but­terf­ly spe­cies face thre­ats, inc­lu­ding the loss of the­ir natu­ral habi­tat and the impact of pes­ti­ci­des and cli­ma­te chan­ge. Con­ser­va­ti­on efforts are cru­cial to pre­ser­ving the­se deli­ca­te and valu­ab­le natu­ral tre­a­su­res for futu­re gene­ra­ti­ons. The pre­sen­ce of but­terf­lies in natu­re enri­ches bio­di­ver­si­ty and ser­ves as a remin­der of the fra­gi­li­ty and rari­ty of natu­ral tre­a­su­res that we should stri­ve to pro­tect and conserve.

Zoznam dru­hov (4)

  • Ina­chis io
  • Nymp­ha­lis io – babôč­ka pávooká
  • Papi­lio macha­on – vid­lo­chvost feniklový
  • Vanes­sa ata­lan­ta – babôč­ka admirálska

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post