Hits: 1712
2013, Časová línia, Doliny, Gemer, Krajina, Príroda, Slovenská krajina
Zádielská tiesňava
Hits: 2302
Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami Horný vrch a Zádielskou planinou. Vyerodovala ju riečka Blatnica (Blatný potok) (Wikipedia), Chotárny potok. Je najhlbšou tiesňavou na Slovensku. Je najlepšie viditeľná zo Zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách (slovensky-kras.eu). V čase meterologicko – hydrologických extrémoch sa Blatnica mení v dravú rieku s obrovskou eróznou energiou. Na prelome mája a júna 2010 zasiahla región tisícročná voda. Tiešňava je 400 metrov hlboká, 2 km dlhá (Wikipedia). Od roku 1954 je Národnou prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Jedinečná vegetácia Zádielskej tiesňavy je dôsledkom hraničného lokácie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím (Informačná tabuľa).
Súčasťou tiesňavy je 105 metrov vysoký ihlanovitý útvar – skalná ihla, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov „Cukrová homoľa“. V hornej časti je Malá cukrová homoľa, ktorá dosahuje asi 20 % výšky Cukrovej homole. V Zádielskej tiesňave poznáme asi 100 jaskýň, najznámejšia je Kráľovská jaskyňa. Aj z niekoľkých kilometrov je vidno Orliu dieru (Sas-lyuk), ktorej vchod leží v mohutnej skalnej stene – Orlia bašta. Najväčšou je Tajná jaskyňa (Wikipedia).
Odkazy
- Norbert Šoltés, Marcel Chovančák
- Martina Haratíková
- Peter Fejfar
- Ján Serbák
- Marian Letko
- Michal Lendel
- Eduard Kladiva, Miroslav Terray, Gabriel Lešinský – Súpis jaskýň na Zádielskej planine v Slovenskom krase
- madrugada.sk
- zadielskadolina.sk
Use Facebook to Comment on this Post
2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP
Gemer
Hits: 2321
Gemer sa rozprestiera od prameňa Hrona na severe, po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu, od Sorošky na východe, po oždianske serpentíny na západe (Rudolf Kukura). Zahŕňa okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava (mojeslovensko.sk). Zhruba sa dá povedať, že Gemer sa nachádza na juh od Spiša po hranice s Maďarskom.
Pôvod slova Gemer má súvislosť s hematitom a jeho morfologickou podobnosťou s hemoroidmi (Ján Pivovarči). Na Gemeri nikdy neboli veľké mestá. Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali život na Gemeri. Rozvinuté bolo baníctvo a hutníctvo. Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované vysoké pece v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú tradičné remeslá – výroba šindľov, tkanie pokrovcov, zvonkárstvo, čipkárstvo a hrnčiarstvo. Gemer má bohaté dejiny spojené so šľachtickými rodmi Bebekovcov, Andrássyovcov a Coburgovcov. V 16. a 17. storoči na Gemeri vládli Turci. Medzi najnavštevovanejšie miesta Gemera patrí hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ v Betliari, zrúcanina Muránskeho hradu, historické centrá Rožňavy, Rimavskej Soboty, vodné nádrže Dedinky, v Tornali, na Teplom vrchu. Gemer hraničí s národnými parkami Slovenský raj a Muránska planina. Na juhu Gemera je chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Slovenský kras je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname UNESCO. Na Gemeri je Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. V Slovenskom krase je Krásnohorská jaskyňa (Rudolf Kukura).
Výber článkov