2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Grécko – staroveká krajina

Hits: 7242

Gréc­ko leží na juhu Euró­py. Je to kra­ji­na z boha­tou his­tó­ri­ou. Rozp­res­tie­ra sa na roz­lo­he 131 957 km2, žije tu tak­mer 11 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Roč­ne Gréc­ko nav­ští­vi viac ako 11 mili­ó­nov turis­tov (wal​kers​.sk). Hlav­ným mes­tom sú Até­ny

Ku Gréc­ku pat­rí asi 2000 ostro­vov, pre­važ­ne v Egej­skom mori. Medzi zná­me a veľ­ké pat­rí Kré­ta a Rho­dos. Už od sta­ro­ve­ku sa Gréc­ko roz­de­ľu­je na Make­do­niu na seve­re, Trá­kiu na seve­ro­vý­cho­de, Epi­rus na stre­do­zá­pa­de, Tesá­liu na stre­do­vý­cho­de, Rumé­liu ja juhu, Pelo­po­né­zu, Kré­tu, Egej­ské a Ión­ske ostro­vy. Medzi veľ­ké mes­tá pat­rí napr. Solún, Pire­us, Lari­sa, Xant­hi, Argos, Irak­lio, Korint. Gréc­ke deji­ny sú veľ­mi boha­té, jed­ny z naj­dl­h­ších a naj­výz­nam­nej­ších. Pred prí­cho­dom Gré­kov žili na úze­mí Gréc­ka Pelas­go­viaMinoj­ci. V 43 tisíc­ro­čí pred n.l do Gréc­ka pre­nik­li prvé gréc­ke kme­ne – Acháj­ci, kto­rí vytvo­ri­li prvú – Mykén­sku kul­tú­ru. Neskôr ich nasle­do­va­li ďal­šie kme­ne – Dóri, Ióni, Aiolo­via, Epi­ró­ti, Mace­dón­ci. Gréc­ka kul­tú­ra polo­ži­la zákla­dy európ­skej kul­tú­ry. Do 17. sto­ro­čia pat­ri­la medzi naj­kul­túr­nej­šie európ­ske cen­trá aj Kré­ta, kde vlád­li Benát­ča­nia (wiki​pe​dia​.sk). 

Kul­tú­ra súčas­né­ho Gréc­ka vychá­dza pre­dov­šet­kým z byzant­ských a zo sta­ro­ve­kých tra­dí­cií. Gréc­ka kul­tú­ra ako celok má bliž­šie k orien­tál­nym kra­ji­nám, ako k Euró­pe. Gré­ci sa radi zabá­va­jú pri hud­be, tan­ci, jed­le aj víne. Ľudo­vá hud­ba a tra­dič­né tan­ce sú naj­po­pu­lár­nej­šie a naj­viac udr­žia­va­né zo všet­kých európ­skych kra­jín. Dokon­ca aj dnes vzni­ka­jú nové ľudo­vé pies­ne. Vše­obec­ne zná­ma je gréc­ka lite­ra­tú­ra. V 9. sto­ro­čí pred n.l žil Homér. Veľ­mi zná­mi sú Sofo­kles, Euri­pi­des, Aichi­los, Aris­to­fa­nes, Hero­do­tos, Pla­tón, Aris­to­te­les. Gréc­ka kuchy­ňa je typic­ká stre­do­mor­ská. Pou­ží­va sa veľ­ké množ­stvo oli­vo­vé­ho ole­ja. Gréc­ko pat­rí medzi najob­ľú­be­nej­šie turis­tic­ké des­ti­ná­cie, hoj­ne nav­šte­vo­va­né sú ostro­vy Kré­ta, Rho­dos, Les­bos, Kefa­ló­nia, Kor­fu, Thas­sos, Zakynt­hos, polo­strov Chla­ki­di­ki. Za pamiat­ka­mi sa cho­dí do tých­to miest: Até­ny, Téby, Del­fy, Myké­ny, Spar­ta, Knos­sos, Itha­ka (wiki​pe​dia​.sk).


Gre­e­ce is loca­ted in sout­hern Euro­pe. It is a coun­try with a rich his­to­ry, cove­ring an area of 131,957 km², and is home to near­ly 11 mil­li­on inha­bi­tants. More than 11 mil­li­on tou­rists visit Gre­e­ce annu­al­ly (wal​kers​.sk). The capi­tal city is Athens.

Gre­e­ce inc­lu­des about 2000 islands, pri­ma­ri­ly in the Aege­an Sea. Among the well-​known and lar­ge islands are Cre­te and Rho­des. Sin­ce ancient times, Gre­e­ce has been divi­ded into Mace­do­nia in the north, Thra­ce in the nort­he­ast, Epi­rus in the nort­hwest, Thes­sa­ly in the nort­he­ast, Rume­lia in the south, Pelo­pon­ne­se, Cre­te, the Aege­an, and Ionian Islands. Major cities inc­lu­de Thes­sa­lo­ni­ki, Pira­e­us, Laris­sa, Xant­hi, Argos, Herak­li­on, Corinth. Gre­ek his­to­ry is very rich, being one of the lon­gest and most sig­ni­fi­cant. Befo­re the arri­val of the Gre­eks, Pelas­gians and Mino­ans lived in the ter­ri­to­ry of Gre­e­ce. In the 4th3rd mil­len­nium BC, the first Gre­ek tri­bes – Acha­e­ans, who cre­a­ted the first Myce­na­e­an cul­tu­re, penet­ra­ted Gre­e­ce. They were fol­lo­wed by other tri­bes – Dorians, Ionians, Aeolians, Epi­ro­tes, Mace­do­nians. Gre­ek cul­tu­re laid the foun­da­ti­ons of Euro­pe­an cul­tu­re. Until the 17th cen­tu­ry, Cre­te, ruled by the Vene­tians, was one of the most cul­tu­red Euro­pe­an cen­ters (wiki​pe​dia​.sk).

Con­tem­po­ra­ry Gre­ek cul­tu­re is pri­ma­ri­ly influ­en­ced by Byzan­ti­ne and ancient tra­di­ti­ons. Gre­ek cul­tu­re as a who­le is clo­ser to orien­tal coun­tries than to Euro­pe. Gre­eks enjoy enter­tain­ment through music, dan­ce, food, and wine. Folk music and tra­di­ti­onal dan­ces are the most popu­lar and well-​preserved among all Euro­pe­an coun­tries. Even today, new folk songs are being cre­a­ted. Gre­ek lite­ra­tu­re is wide­ly kno­wn, with Homer living in the 9th cen­tu­ry BC. Other famous figu­res inc­lu­de Sop­hoc­les, Euri­pi­des, Aes­chy­lus, Aris­top­ha­nes, Hero­do­tus, Pla­to, Aris­tot­le. Gre­ek cuisi­ne is typi­cal­ly Medi­ter­ra­ne­an, with the abun­dant use of oli­ve oil. Gre­e­ce is among the most popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­ons, with islands such as Cre­te, Rho­des, Les­bos, Kefa­lo­nia, Cor­fu, Thas­sos, Zakynt­hos, and the Chal­ki­di­ki Penin­su­la being hea­vi­ly visi­ted. Tou­rists also explo­re his­to­ri­cal sites in cities like Athens, The­bes, Delp­hi, Myce­nae, Spar­ta, Knos­sos, Itha­ca (wiki​pe​dia​.sk).


Η Ελλάδα βρίσκεται στη νότια Ευρώπη. Είναι μια χώρα με πλούσια ιστορία, καλύπτοντας μια έκταση 131.957 τ.χλμ. και φιλοξενεί σχεδόν 11 εκατομμύρια κατοίκους. Περισσότεροι από 11 εκατομμύρια τουρίστες επισκέπτονται την Ελλάδα ετησίως (wal​kers​.sk). Η πρωτεύουσα είναι η Αθήνα.

Η Ελλάδα περιλαμβάνει περίπου 2000 νησιά, κυρίως στο Αιγαίο Πέλαγος. Μεταξύ των γνωστών και μεγάλων νησιών περιλαμβάνονται η Κρήτη και ο Ρόδος. Από την αρχαιότητα, η Ελλάδα χωρίζεται σε Μακεδονία στα βόρεια, Θράκη στα βορειοανατολικά, Ήπειρο στα κεντροδυτικά, Θεσσαλία στα κεντροανατολικά, Ρουμελία στα νότια, Πελοπόννησο, Κρήτη, Αιγαίο και Ιόνιο Νησιά. Σημαντικές πόλεις περιλαμβάνουν τη Θεσσαλονίκη, τον Πειραιά, τη Λάρισα, την Ξάνθη, το Άργος, το Ηράκλειο, την Κόρινθο. Η ελληνική ιστορία είναι πολύ πλούσια, αποτελώντας μία από τις πιο μακρόχρονες και σημαντικές. Πριν από την άφιξη των Ελλήνων, ζούσαν στην περιοχή της Ελλάδας οι Πελασγοί και οι Μινωίτες. Στον 4ο – 3ο χιλιετία π.Χ., οι πρώτοι ελληνικοί φυλετικοί οικισμοί, οι Αχαιοί, εισήλθαν στην Ελλάδα, δημιουργώντας τον πρώτο πολιτισμό, την Μυκηναϊκή. Ακολούθησαν άλλες φυλές – Δωριείς, Ίωνες, Αιολείς, Ηπειρώτες, Μακεδόνες. Η ελληνική πολιτιστική κληρονομιά τέθηκε τα θεμέλια του ευρωπαϊκού πολιτισμού. Μέχρι τον 17ο αιώνα, η Κρήτη, κυριαρχούμενη από τους Βενετσιάνους, ήταν ένα από τα πιο καλλιεργημένα ευρωπαϊκά κέντρα (wiki​pe​dia​.sk).

Η σύγχρονη ελληνική κουλτούρα επηρεάζεται κυρίως από βυζαντινές και αρχαίες παραδόσεις. Η ελληνική κουλτούρα συνολικά βρίσκεται πιο κοντά σε ανατολικές χώρες παρά στην Ευρώπη. Οι Έλληνες απολαμβάνουν τη διασκέδαση μέσω μουσικής, χορού, φαγητού και κρασιού. Η λαϊκή μουσική και τα παραδοσιακά χορευτικά είναι τα πιο δημοφιλή και καλά διατηρημένα ανάμεσα σε όλες τις ευρωπαϊκές χώρες. Ακόμα και σήμερα δημιουργούνται νέα λαϊκά τραγούδια. Η ελληνική λογοτεχνία είναι ευρέως γνωστή, με τον Όμηρο να ζει στον 9ο αιώνα π.Χ. Άλλα διάσημα πρόσωπα περιλαμβάνουν τους Σοφοκλή, Ευριπίδη, Αισχύλο, Αριστοφάνη, Ηρόδοτο, Πλάτων, Αριστοτέλη. Η ελληνική κουζίνα είναι τυπικά μεσογειακή, με την έντονη χρήση ελαιολάδου. Η Ελλάδα βρίσκεται ανάμεσα στα πιο δημοφιλή τουριστικά προορισμούς, με τα νησιά όπως η Κρήτη, η Ρόδος, η Λέσβος, η Κεφαλονιά, η Κέρκυρα, η Θάσος, το Ζάκυνθο, και ο χερσαίος τόπος Χαλκιδική να είναι πολύ επισκεφθημένα. Οι τουρίστες εξερευνούν επίσης ιστορικούς χώρους σε πόλεις όπως Αθήνα, Θήβες, Δελφοί, Μυκήνες, Σπάρτη, Κνωσός, Ιθάκη (wiki​pe​dia​.sk).


Prís­pev­ky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

Hits: 3654

Kež­ma­rok je mes­to ležia­ce pod Vyso­ký­mi Tat­ra­mi v nad­mor­skej výš­ke 626 met­rov nad morom v Pop­rad­skej kot­li­ne. Nachá­dza sa v zráž­ko­vom tie­ni. Cez mes­to tečie rie­ka Pop­rad. Žije tu viac ako 17 000 oby­va­te­ľov (kez​ma​rok​.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 oby­va­te­ľov, v roku 1910 7367. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa odsťa­ho­va­lo z mes­ta mno­ho Maďa­rov, po 2. sve­to­vej voj­ne mno­ho Nemcov, pre­to v roku 1945 žilo v mes­te 5469 oby­va­te­ľov (kez​ma​rok​.net). Cho­tár mes­ta bol osíd­le­ný už pred 50 000 rok­mi, slo­van­ské arche­olo­gic­ké nále­zy pochá­dza­jú z 9. – 10. sto­ro­čia. Slo­va­nia sem priš­li v 8. – 10. sto­ro­čí – osa­da svä­té­ho Micha­la na obchod­nej ces­te Via Mag­na. Boli to zrej­me stráž­co­via tej­to ces­ty, samot­ná osa­da sa neskôr neza­čle­ni­la do inta­vil­lá­nu mes­ta Kež­ma­rok a v 15. sto­ro­čí po husit­skom vpá­de v roku 1433 zanik­la. Na dru­hej stra­ne rie­ky Pop­rad vznik­la osa­da svä­té­ho Krí­ža. Tra­du­je sa, že exis­to­va­la ešte osa­da svä­té­ho Pet­ra – Pav­la, lis­ti­ny ju však nespo­mí­na­jú. Prav­de­po­dob­ne zanik­la hneď po vpá­de Tatá­rov. Štvr­tá, nemec­ký­mi kolo­nis­ta­mi zalo­že­ná osa­da bola na mies­te dneš­né­ho hrad­né­ho nádvo­ria (kez​ma​rok​.net). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1251. Vznik­lo spo­je­ním slo­ven­skej rybár­skej, krá­ľov­ských pohra­nič­ných stráž­cov a nemec­kej osa­dy v 13. sto­ro­čí. Pat­rí medzi slo­bod­né krá­ľov­ské mes­tá od roku 1380 (Wiki­pe­dia).

His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Kümark, Kisz­mark, Kiss­mark, Kis­mark, Kés­mark, Keyss­markh, Keys­march, Kez­mark, Kez­marc, Kes­mark, Kes­marg, Kes­mar­co, Kes­marck, Kese­mark, Käsz­mark, Kayss­mark, Kay­marc, Kaz­marc vil­la, Kas­mark, Forum Case­orum, Forum Case­onum, Forum Casa­e­orum, Case­ofo­rum. Erbo­vá lis­ti­na je jedi­nou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Erb je na nej umiest­ne­ný do stre­du, nie v ľavom hor­nom rohu. Mes­to zís­ka­lo prá­va pou­ží­vať erb a peča­tiť čer­ve­ným vos­kom v roku 1463 od krá­ľa Mate­ja (kez​ma​rok​.net). V 15.-19 sto­ro­čí tú pôso­bi­lo 40 reme­sel­níc­kych cechov, v celej Euró­pe boli pre­slá­ve­ní kež­mar­skí far­bia­ri, sto­lá­ri, tká­či, súken­ní­ci, ihlá­ri, zlat­ní­ci (Wiki­pe­dia). Naj­star­šie cechy15. sto­ro­čí mali zámoč­ní­ci, rybá­ri, súken­ní­ci, ková­či a kožia­ri. K uni­kát­nym cechom pat­ri­li taš­ká­ri (iba dva na Slo­ven­sku) a sed­lá­ri (šty­ri) (kez​ma​rok​.net). V roku 1715 tu bolo 263 reme­sel­níc­kych diel­ní (roy​al​-towns​.sk). V roku 1950 bolo his­to­ric­ké jad­ro mes­ta vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vá rezer­vá­ciu. Evan­je­lic­ký dre­ve­ný arti­ku­lár­ny kos­tol a Evan­je­lic­ké lýce­um sa sta­li v roku 1985 národ­ný­mi kul­túr­ny­mi pamiat­ka­mi (kez​ma​rok​.sk). Na Slo­ven­sku boli len šty­ri lýcea, bez ich absol­vo­va­nia nebo­lo mož­né pokra­čo­vať na uni­ver­zit­ných štú­diach (kez​ma​rok​.net).

V lýceu sa nachá­dza jed­na z naj­väč­ších his­to­ric­kých škol­ských kniž­níc v stred­nej Euró­pe (kez​ma​rok​.sk) – 150 tisíc zväz­kov (roy​al​-towns​.sk). Na lýceu pôso­bi­li: lite­rá­ti: Pavol Jozef Šafá­rik, Karol Kuz­má­ny, Jan Cha­lup­ka, Samo Cha­lup­ka, Jan­ko Kráľ, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Mar­tin Rázus, Ivan Sto­do­la, malia­ri: Peter Bohúň, Ladi­slav Med­ňan­ský (Wiki­pe­dia). Uni­kát­na bola odbor­ná tkáčs­ka ško­la, kto­rá vznik­la ako prvá svoj­ho dru­hu v Uhor­sku (kez​ma​rok​.net). Od 7.7.2008 je arti­ku­lár­ny kos­tol zapí­sa­ný do Zozna­mu sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia). Medzi naj­väč­šie spiš­ské bazi­li­ky pat­rí nesko­ro­go­tic­ká bazi­li­ka Pový­še­nia svä­té­ho Krí­ža z roku 1498, pred kto­rou je naj­star­šia rene­sanč­ná zvo­ni­ca (Zvo­ni­ca) u nás (Wiki­pe­dia). Pápež Ján Pavol II. ude­lil tomu­to kos­to­lu /​bazi­li­ke titul Basi­li­ca Minor (roy​al​-towns​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Kež­mar­skom mest­skom hra­de pochá­dza z roku 1463. Necha­li ho vybu­do­vať Zápoľ­skí. Z pôvod­ne gotic­kej pev­nos­ti sa sta­la časom ele­gant­ná rene­sanč­ná rezi­den­cia. Dnes je celý are­ál mest­ským múze­uom (kez​ma​rok​.net).

Od roku 1991 sa obno­vi­la v Kež­mar­ku tra­dí­cia výroč­ných trhov. V lete Európ­ske ľudo­vé remes­lo a v zime Via­noč­ný trh (kez​ma​rok​.sk). EĽROEuróp­ske ľudo­vé remes­lo sa koná tri dni počas dru­hé­ho júlo­vé­ho týžd­ňa. Trhu reme­siel pred­chá­dza his­to­ric­ký sprie­vod mes­tom. Sláv­nost­né otvo­re­nie vyko­ná trho­vý rich­tár s meš­ťa­nos­ta­mi. Šer­mia­ri potom dobý­ja­jú hrad­by a brá­nu, kto­rá je vstup­nou brá­nou do are­álu (kez​ma​rok​.sk). Viac ako 50 rokov tu pôso­bí folk­lór­ny súbor Magu­ra (Wiki­pe­dia). Medzi osob­nos­ti obce pat­rí zjaz­dár­ka Jana Gan­tne­ro­vá (kez​ma​rok​.sk), hoke­jis­ti Ľuboš Bar­teč­ko a Rado­slav Suchý, herec a reži­sér Juraj Herz, tex­tár Vla­do Krausz, rím­sko­ka­to­líc­ky kňaz Marián Kuf­fa, vod­ca pro­ti­habs­bur­gs­ké­ho povs­ta­nia Imrich Thököly (Wiki­pe­dia), Kris­tián Augus­ti­ni ab Hor­tis – osob­ný lekár Fer­di­nan­da II., Ján Daniel Per­lit­zi – zakla­da­teľ súd­ne­ho lekár­stva v Uhor­sku, Voj­tech Ale­xan­der – zakla­da­teľ rön­tge­no­ló­gie v Uhor­sku, Tomáš Mauksch – zakla­da­teľ tatrans­kej flo­ris­ti­ky (kez​ma​rok​.net).


Kež­ma­rok is a town situ­ated bene­ath the High Tatras at an ele­va­ti­on of 626 meters abo­ve sea level in the Pop­rad Basin. It is loca­ted in a pre­ci­pi­ta­ti­on sha­dow, and the Pop­rad River flo­ws through the town. Over 17,000 inha­bi­tants live here (kez​ma​rok​.sk). In 1851, the town had 4,391 resi­dents, and by 1910, the num­ber inc­re­a­sed to 7,367. After World War I, many Hun­ga­rians left the town, and after World War II, many Ger­mans depar­ted. In 1945, the town had 5,469 inha­bi­tants (kez​ma​rok​.net). The town’s ter­ri­to­ry was sett­led over 50,000 years ago, with Sla­vic archa­e­olo­gi­cal fin­dings dating back to the 9th-​10th cen­tu­ries. Slavs arri­ved here in the 8th-​10th cen­tu­ries, estab­lis­hing the sett­le­ment of St. Micha­el on the tra­de rou­te Via Mag­na. This sett­le­ment, like­ly the guar­dians of the rou­te, later did not integ­ra­te into Kež­ma­ro­k’s inta­vil­lan and disap­pe­a­red in the 15th cen­tu­ry after the Hus­si­te inva­si­on in 1433. Across the Pop­rad River, the sett­le­ment of St. Cross was estab­lis­hed. It is rumo­red that the sett­le­ment of St. Peter and Paul exis­ted but is not men­ti­oned in docu­ments and pro­bab­ly disap­pe­a­red imme­dia­te­ly after the Tatar inva­si­on. The fourth sett­le­ment, foun­ded by Ger­man colo­nists, was in the pla­ce of toda­y­’s cast­le cour­ty­ard (kez​ma​rok​.net). The first writ­ten men­ti­on of the town dates back to 1251. It was for­med by the mer­ging of a Slo­vak fis­hing sett­le­ment, roy­al bor­der guards, and a Ger­man sett­le­ment in the 13th cen­tu­ry. Kež­ma­rok has been among the free roy­al towns sin­ce 1380 (Wiki­pe­dia).

His­to­ri­cal names of the town: Kümark, Kisz­mark, Kiss­mark, Kis­mark, Kés­mark, Keyss­markh, Keys­march, Kez­mark, Kez­marc, Kes­mark, Kes­marg, Kes­mar­co, Kes­marck, Kese­mark, Käsz­mark, Kayss­mark, Kay­marc, Kaz­marc vil­la, Kas­mark, Forum Case­orum, Forum Case­onum, Forum Casa­e­orum, Case­ofo­rum. The heral­dic char­ter is the only one of its kind in Slo­va­kia. The coat of arms is pla­ced in the cen­ter, not in the upper-​left cor­ner. The town gai­ned the right to use the coat of arms and seal with red wax in 1463 from King Matt­hias (kez​ma​rok​.net). From the 15th to the 19th cen­tu­ries, 40 craft guilds ope­ra­ted here, and Kež­ma­ro­k’s dyers, car­pen­ters, wea­vers, clot­hiers, needle-​makers, and golds­miths were famous throug­hout Euro­pe (Wiki­pe­dia). The oldest guilds in the 15th cen­tu­ry were locks­miths, fis­her­men, clot­hiers, blacks­miths, and leat­her­wor­kers. Uni­que guilds inc­lu­ded bag-​makers (only two in Slo­va­kia) and sadd­lers (four) (kez​ma​rok​.net). In 1715, the­re were 263 arti­san works­hops here (roy​al​-towns​.sk). In 1950, the his­to­ri­cal core of the town was dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve. The Evan­ge­li­cal wooden arti­cu­la­to­ry church and the Evan­ge­li­cal Lyce­um beca­me nati­onal cul­tu­ral monu­ments in 1985 (kez​ma​rok​.sk). The­re were only four lyce­ums in Slo­va­kia, and wit­hout com­ple­ting them, it was not possib­le to con­ti­nue uni­ver­si­ty stu­dies (kez​ma​rok​.net).

The lyce­um hou­ses one of the lar­gest his­to­ri­cal scho­ol lib­ra­ries in Cen­tral Euro­pe (kez​ma​rok​.sk) – 150,000 volu­mes (roy​al​-towns​.sk). Lite­ra­ry figu­res who wor­ked at the lyce­um inc­lu­de Pavol Jozef Šafá­rik, Karol Kuz­má­ny, Jan Cha­lup­ka, Samo Cha­lup­ka, Jan­ko Kráľ, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Mar­tin Rázus, Ivan Sto­do­la, and pain­ters Peter Bohúň, Ladi­slav Med­ňan­ský (Wiki­pe­dia). The uni­que voca­ti­onal wea­ving scho­ol, the first of its kind in Hun­ga­ry, ope­ra­ted here (kez​ma​rok​.net). Sin­ce July 7, 2008, the arti­cu­la­to­ry church has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List (Wiki­pe­dia). Among the lar­gest Spiš basi­li­cas is the late Got­hic Basi­li­ca of the Exal­ta­ti­on of the Holy Cross from 1498, with the oldest Renais­san­ce belf­ry (Zvo­ni­ca) in Slo­va­kia in front of it (Wiki­pe­dia). Pope John Paul II bes­to­wed the tit­le Basi­li­ca Minor on this church/​basilica (roy​al​-towns​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Kež­ma­rok Cast­le dates back to 1463. The Zápoľ­ský fami­ly had it built. From the ori­gi­nal­ly Got­hic for­tress, it gra­du­al­ly beca­me an ele­gant Renais­san­ce resi­den­ce. Today, the enti­re com­plex is a muni­ci­pal muse­um (kez​ma​rok​.net).

Sin­ce 1991, the tra­di­ti­on of annu­al mar­kets has been res­to­red in Kež­ma­rok. In sum­mer, the Euro­pe­an Folk Crafts and in win­ter, the Chris­tmas Mar­ket (kez​ma​rok​.sk). EĽRO – Euro­pe­an Folk Crafts takes pla­ce for three days during the second week of July. The craft mar­ket is pre­ce­ded by a his­to­ri­cal pro­ces­si­on through the town. The mar­ket may­or with the burg­hers per­forms the cere­mo­nial ope­ning. Then, swords­men conqu­er the walls and the gate, which is the entran­ce gate to the area (kez​ma​rok​.sk). The Magu­ra folk­lo­re ensem­ble has been acti­ve here for over 50 years (Wiki­pe­dia). Per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de equ­es­trian Jana Gan­tne­ro­vá (kez​ma​rok​.sk), hoc­key pla­y­ers Ľuboš Bar­teč­ko and Rado­slav Suchý, actor and direc­tor Juraj Herz, lyri­cist Vla­do Krausz, Roman Cat­ho­lic priest Marián Kuf­fa, lea­der of the anti-​Habsburg upri­sing Imrich Thököly (Wiki­pe­dia), Kris­tián Augus­ti­ni ab Hor­tis – per­so­nal phy­si­cian to Fer­di­nand II., Ján Daniel Per­lit­zi – foun­der of foren­sic medi­ci­ne in Hun­ga­ry, Voj­tech Ale­xan­der – foun­der of radi­olo­gy in Hun­ga­ry, Tomáš Mauksch – foun­der of Tat­ra flo­ris­tics (kez​ma​rok​.net).


Kež­ma­rok to mias­to leżące pod Wyso­ki­mi Tat­ra­mi, na wyso­ko­ści 626 met­rów nad pozi­omem mor­za, w Kot­li­nie Pop­radz­kiej. Znaj­du­je się w cie­niu opa­dów. Przez mias­to pły­nie rze­ka Pop­rad. Miesz­ka tu ponad 17 000 miesz­ka­ńców (kez​ma​rok​.sk). W 1851 roku miesz­ka­ło tu 4391 osób, a w 1910 roku 7367. Po I woj­nie świa­to­wej z mias­ta wyemig­ro­wa­ło wie­lu Węg­rów, a po II woj­nie świa­to­wej wie­lu Niem­ców, dla­te­go w 1945 roku miesz­ka­ło tu 5469 osób (kez​ma​rok​.net). Obszar miej­ski był zasied­lo­ny już przed 50 000 laty, a zna­le­zis­ka arche­olo­gicz­ne sło­wia­ńs­kie pocho­dzą z IX‑X wie­ku. Sło­wia­nie przy­by­li tutaj między VIII a X wie­kiem – osa­da św. Micha­ła na szla­ku hand­lo­wym Via Mag­na. Pra­wdo­po­dob­nie byli stra­żni­ka­mi tego szla­ku, a sama osa­da nie zosta­ła później włąc­zo­na do inta­vil­lá­nu mias­ta Kež­ma­rok i w XV wie­ku, po najaz­dzie husy­tów w 1433 roku, znik­nęła. Po dru­giej stro­nie rze­ki Pop­rad pows­ta­ła osa­da św. Krzy­ża. Poda­je się, że ist­nia­ła także osa­da św. Piot­ra i Pawła, ale doku­men­ty jej nie wspo­mi­na­ją. Pra­wdo­po­dob­nie znik­nęła zaraz po najaz­dach Tata­rów. Czwór­na, zało­żo­na przez nie­miec­kich osad­ni­ków, osa­da pows­ta­ła na miejs­cu dzi­siejs­ze­go dzie­dzi­ńca zamko­we­go (kez​ma​rok​.net). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o mie­ście pocho­dzi z roku 1251. Pows­ta­ło ono popr­zez połąc­ze­nie sło­wac­kiej osa­dy rybac­kiej, kró­le­ws­kich stra­żni­ków gra­nicz­nych i nie­miec­kiej osa­dy w XIII wie­ku. Od 1380 roku nale­ży do wol­nych miast kró­le­ws­kich (Wiki­pe­dia).

His­to­rycz­ne nazwy mias­ta to: Kümark, Kisz­mark, Kiss­mark, Kis­mark, Kés­mark, Keyss­markh, Keys­march, Kez­mark, Kez­marc, Kes­mark, Kes­marg, Kes­mar­co, Kes­marck, Kese­mark, Käsz­mark, Kayss­mark, Kay­marc, Kaz­marc vil­la, Kas­mark, Forum Case­orum, Forum Case­onum, Forum Casa­e­orum, Case­ofo­rum. Kar­ta her­bo­wa jest jedy­ną swo­je­go rodza­ju na Sło­wac­ji. Herb jest umieszc­zo­ny na niej cen­tral­nie, a nie w lewym gór­nym rogu. Mias­to zdo­by­ło pra­wo do uży­wa­nia her­bu i piec­zęto­wa­nia czer­wo­nym wos­kiem w 1463 roku od kró­la Mate­us­za (kez​ma​rok​.net). W latach 15 – 19 dzia­ła­ło tu 40 cechów rze­mie­śl­nic­zych, a w całej Euro­pie sły­nęli keżmars­cy bar­wni­cy, sto­lar­ze, tkac­ze, sukien­ni­cy, iglar­ni­cy, złot­ni­cy (Wiki­pe­dia). Naj­stars­ze cechy w XV wie­ku to byli zamko­wi, ryba­cy, sukien­ni­cy, kowa­le i kalet­ni­cy. Do uni­kal­nych cechów nale­że­li tor­bac­zy­cy (tyl­ko dwóch na Sło­wac­ji) i siod­lar­ze (czte­rech) (kez​ma​rok​.net). W 1715 roku było tu 263 warsz­ta­ty rze­mie­śl­nic­ze (roy​al​-towns​.sk). W 1950 roku his­to­rycz­ne cen­trum mias­ta zosta­ło uzna­ne za miej­ską rezer­wat archi­tek­to­nicz­ny. Dre­wnia­ny kości­ół ewan­ge­lic­ki i ewan­ge­lic­kie lice­um sta­ły się w 1985 roku naro­do­wy­mi zabyt­ka­mi kul­tu­ry (kez​ma​rok​.sk). Na Sło­wac­ji ist­nie­ją tyl­ko czte­ry licea, bez uko­ńc­ze­nia któ­rych nie można kon­ty­nu­ować stu­di­ów uni­wer­sy­tec­kich (kez​ma​rok​.net).

W lice­um znaj­du­je się jed­na z naj­wi­ęks­zych his­to­rycz­nych bib­li­otek szkol­nych w Euro­pie Środ­ko­wej (kez​ma​rok​.sk) – 150 tysi­ęcy tomów (roy​al​-towns​.sk). W lice­um dzia­ła­ły: lite­ra­ci: Pavol Jozef Šafá­rik, Karol Kuz­má­ny, Jan Cha­lup­ka, Samo Cha­lup­ka, Jan­ko Kráľ, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Mar­tin Rázus, Ivan Sto­do­la, malar­ze: Peter Bohúň, Ladi­slav Med­ňan­ský (Wiki­pe­dia). Uni­kal­na była szko­ła tkac­ka, któ­ra pows­ta­ła jako pier­ws­za tego rodza­ju na Węgr­zech (kez​ma​rok​.net). Od 7.7.2008 roku kości­ół arty­ku­ło­wa­ny jest wpi­sa­ny na lis­tę świa­to­we­go dzie­dzict­wa UNESCO (Wiki­pe­dia). Do naj­wi­ęks­zych klasz­to­rów Spis­za nale­ży późno­go­tyc­ka bazy­li­ka Podwy­żs­ze­nia Świ­ęte­go Krzy­ża z 1498 roku, przed któ­rą stoi naj­stars­za dzwon­ni­ca rene­san­so­wa (Dzwon­ni­ca) w kra­ju (Wiki­pe­dia). Papież Jan Paweł II nadał tej świątyni/​bazylice tytuł Bazy­li­ki Mniejs­zej (roy​al​-towns​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o zamku miej­skim Kež­ma­rok pocho­dzi z roku 1463. Wybu­do­wa­li go Zápoľs­cy. Z pier­wot­nej gotyc­kiej for­te­cy z cza­sem sta­ła się ele­ganc­ką rene­san­so­wą rezy­denc­ją. Obe­cnie cały kom­pleks jest muze­um miej­skim (kez​ma​rok​.net).

Od 1991 roku w Kež­mar­ku przy­wró­co­na zosta­ła tra­dyc­ja corocz­nych jar­mar­ków. Latem odby­wa się Euro­pej­skie Rze­mi­osło Ludo­we, a zimą Jar­mark Bożo­na­ro­dze­ni­owy (kez​ma​rok​.sk). EĽRO – Euro­pej­skie Rze­mi­osło Ludo­we odby­wa się przez trzy dni w dru­gim ty god­niu lip­ca. Jar­mar­ko­wi rze­mi­osła towar­zys­zy his­to­rycz­ny prze­marsz przez mias­to. Ofic­jal­ne­go otwar­cia doko­nu­je bur­mis­trz z przy­wi­le­ja­mi miej­ski­mi. Następ­nie miecz­ni­cy zdo­by­wa­ją mury obron­ne i bra­mę, któ­ra jest wejściem na teren (kez​ma​rok​.sk). Ponad 50 lat ist­nie­je zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Magu­ra (Wiki­pe­dia). Wśród oso­bis­to­ści miejs­co­wo­ści znaj­du­ją się jeźdźc­zy­ni Jana Gan­tne­ro­vá (kez​ma​rok​.sk), hoke­i­ści Ľuboš Bar­teč­ko i Rado­slav Suchý, aktor i reży­ser Juraj Herz, autor teks­tów Vla­do Krausz, kato­lic­ki ksi­ądz Marián Kuf­fa, przy­wód­ca anty­habs­bur­skie­go pows­ta­nia Imrich Thököly (Wiki­pe­dia), Kris­tián Augus­ti­ni ab Hor­tis – lekarz oso­bis­ty Fer­dy­nan­da II., Ján Daniel Per­lit­zi – zało­ży­ciel medy­cy­ny sądo­wej na Węgr­zech, Voj­tech Ale­xan­der – zało­ży­ciel ren­tge­no­lo­gii na Węgr­zech, Tomáš Mauksch – zało­ży­ciel flo­rys­ty­ki tatr­za­ńs­kiej (kez​ma​rok​.net).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny

Benátky – mesto ležiace na vode

Hits: 5403

Benát­ky sa nachá­dza­jú na seve­ro­vý­chod­nom pobre­ží Talian­ska, v oblas­ti zná­mej ako Benát­ska lagú­na. Mes­to sa skla­dá z 118 ostro­vov spo­je­ných séri­ou kaná­lov a mos­tov. Hlav­ný­mi doprav­ný­mi ces­ta­mi v Benát­kach sú kaná­ly, kto­ré nahrá­dza­jú kla­sic­ké ces­ty a uli­ce. Naj­zná­mej­ší kanál je Canal Gran­de, kto­rý pre­chá­dza cez celé mes­to. Rov­na­ko zná­me sú aj mos­ty, vrá­ta­ne sláv­ne­ho Rial­tov­ho mos­ta. Benát­ky sú zná­me svo­jou archi­tek­tú­rou. Sláv­ne sú naprí­klad Bazi­li­ka svä­té­ho Mar­ka, Palaz­zo Duca­le (Dóžen­ský palác) a Cam­pa­ni­le di San Mar­co – Zvo­ni­ca svä­té­ho Mar­ka. Gon­do­ly, tra­dič­né benát­ske lode sú sym­bo­lom mes­ta. Turis­ti si čas­to uží­va­jú roman­tic­kú plav­bu kanál­mi s gon­do­lie­rom. Okrem toho sú k dis­po­zí­cii aj verej­né vod­né auto­bu­sy, tzv. vapo­ret­ty, kto­ré slú­žia ako doprav­ný pros­trie­dok pre miest­nych a náv­štev­ní­kov. Benát­ky sú domo­vom pre­stíž­ne­ho ume­nia a archi­tek­tú­ry na sve­to­vom stup­ni, vrá­ta­ne sláv­ne­ho Benát­ske­ho bie­ná­le, kto­ré je jed­ným z naj­star­ších a naj­výz­nam­nej­ších sve­to­vých ume­lec­kých podu­ja­tí. Benát­ky majú svo­ju vlast­nú flo­ti­lu lodi, vrá­ta­ne tzv. vapo­ret­to, vod­ných taxí­kov a iných malých pla­vi­diel, kto­ré slú­žia na dopra­vu a pre­pra­vu tova­ru. Benát­ky čelia prob­lé­mu stú­pa­jú­cej hla­di­ny mora (aqua alta), čo zna­me­ná, že nie­kto­ré čas­ti mes­ta môžu byť občas zapla­ve­né. Je to prob­lém aj v súvis­los­ti s kli­ma­tic­kou zme­nou. Benát­ky majú neza­me­ni­teľ­ný cha­rak­ter, roman­tic­kú atmo­sfé­ru, kto­rá kaž­do­roč­ne pri­tiah­ne mili­ó­ny turistov.

Mes­to Benát­ky zalo­ži­li v roku 452 Ilýr­ski Vené­ti (Gosur​fing​.sk). V 5. sto­ro­čí sa na neobý­va­né ostro­vy uchý­li­li oby­va­te­lia oko­li­tých pev­nin­ských miest pred nájazd­mi bar­ba­rov – Hunov. Pre­dov­šet­kým aqu­ilej­skí Rima­nia. V roku 829 boli do Bená­tok sláv­nost­ne pri­ve­ze­né relik­vie evan­je­lis­tu sv. Mar­ka, kto­ré boli ulú­pe­né v Ale­xan­drii. V roku 1866 sú Benát­ky pri­po­je­né ku Talian­ske­mu krá­ľov­stvu. (Wiki­pe­dia). Benát­ky sú seve­ro­ta­lian­skym hlav­ným mes­tom regi­ó­nu Benát­ky – Vene­to, vybu­do­va­ným na 118 plo­chých lagú­no­vých ostro­voch tiah­nu­cich sa pozdĺž Jad­ran­ské­ho mora, kto­ré navzá­jom odde­ľu­jú úzke kaná­ly, pre­po­je­né vyše 400 mos­tmi. Naj­star­ší a asi naj­zná­mej­ší z nich je Pon­te di Rial­to, kto­rý sto­jí od kon­ca 16. sto­ro­čia na 12 000 dre­ve­ných koloch. Je dlhý 48 a širo­ký 22 met­rov (Gosur​fing​.sk). Zau­jí­ma­ví ľudia spo­je­ní s Benát­ka­mi: ces­to­va­teľ Mar­co Polo (12541324), rene­sanč­ný maliar Titian (cca 148814901576), hudob­ník Clau­dio Mon­te­ver­di (15671643), diva­del­ník Car­lo Gol­do­ni, Gia­co­mo Casa­no­va (17251798) (Wiki­pe­dia).


Veni­ce is loca­ted on the nort­he­ast coast of Ita­ly in an area kno­wn as the Vene­tian Lago­on. The city is com­po­sed of 118 islands con­nec­ted by a series of canals and brid­ges. The pri­ma­ry tho­rough­fa­res in Veni­ce are the canals, which repla­ce tra­di­ti­onal roads and stre­ets. The most famous canal is the Grand Canal, which tra­ver­ses the enti­re city. Equ­al­ly reno­wned are the brid­ges, inc­lu­ding the ico­nic Rial­to Bridge.

Veni­ce is celeb­ra­ted for its archi­tec­tu­re, with notab­le land­marks such as St. Mar­k’s Basi­li­ca, the Doge­’s Pala­ce (Palaz­zo Duca­le), and the Cam­pa­ni­le di San Mar­co (St. Mar­k’s Cam­pa­ni­le). Gon­do­las, tra­di­ti­onal Vene­tian boats, ser­ve as a sym­bol of the city. Tou­rists often enjoy roman­tic canal rides with gon­do­liers. Addi­ti­onal­ly, pub­lic water buses, kno­wn as vapo­ret­tos, ser­ve as a means of tran­s­por­ta­ti­on for both locals and visitors.

The city is a hub of pre­sti­gi­ous art and archi­tec­tu­re on the glo­bal sta­ge, hos­ting events like the reno­wned Veni­ce Bien­na­le, one of the oldest and most sig­ni­fi­cant inter­na­ti­onal art exhi­bi­ti­ons. Veni­ce main­tains its own fle­et of boats, inc­lu­ding vapo­ret­tos, water taxis, and other small ves­sels used for tran­s­por­ta­ti­on and cargo.

Veni­ce faces the chal­len­ge of rising sea levels (aqua alta), lea­ding to occa­si­onal flo­oding in cer­tain parts of the city. This issue is exa­cer­ba­ted by cli­ma­te chan­ge. Des­pi­te the­se chal­len­ges, Veni­ce remains an unpa­ral­le­led des­ti­na­ti­on, offe­ring a dis­tinc­ti­ve cha­rac­ter and a roman­tic atmo­sp­he­re that att­racts mil­li­ons of tou­rists annually.

The city of Veni­ce was foun­ded in 452 by Illy­rian Vene­ti (Gosur​fing​.sk). In the 5th cen­tu­ry, inha­bi­tants of sur­roun­ding main­land cities sought refu­ge on unin­ha­bi­ted islands from the inva­si­ons of bar­ba­rians, par­ti­cu­lar­ly the Aqu­ile­ian Romans fle­e­ing the Huns. In 829, the relics of the Evan­ge­list Saint Mark, sto­len in Ale­xan­dria, were cere­mo­ni­ous­ly brought to Veni­ce. In 1866, Veni­ce was anne­xed to the King­dom of Ita­ly (Wiki­pe­dia). Veni­ce is the nort­hern Ita­lian capi­tal of the Vene­to regi­on, built on 118 flat lago­on islands along the Adria­tic Sea. The­se islands are sepa­ra­ted by nar­row canals and con­nec­ted by over 400 brid­ges. The oldest and per­haps most famous of them is the Rial­to Brid­ge, which has sto­od sin­ce the late 16th cen­tu­ry on 12,000 wooden piles. It is 48 meters long and 22 meters wide (Gosur​fing​.sk). Notab­le figu­res asso­cia­ted with Veni­ce inc­lu­de the explo­rer Mar­co Polo (12541324), Renais­san­ce pain­ter Titian (cir­ca 1488 to 14901576), musi­cian Clau­dio Mon­te­ver­di (15671643), pla­y­wright Car­lo Gol­do­ni, and Gia­co­mo Casa­no­va (17251798) (Wiki­pe­dia).


Vene­zia si tro­va­no sul­la cos­ta nord-​orientale del­l’I­ta­lia, nel­la zona conos­ciu­ta come Lagu­na di Vene­zia. La cit­tà è com­pos­ta da 118 iso­le col­le­ga­te da una serie di cana­li e pon­ti. Le prin­ci­pa­li vie di tra­spor­to a Vene­zia sono i cana­li, che sos­ti­tu­is­co­no le stra­de e le vie tra­di­zi­ona­li. Il cana­le più famo­so è il Canal Gran­de, che att­ra­ver­sa l’in­te­ra cit­tà. Anche i pon­ti, com­pre­so il famo­so Pon­te di Rial­to, sono ben noti.

Vene­zia è famo­sa per la sua archi­tet­tu­ra. Tra i suoi monu­men­ti più celeb­ri ci sono la Basi­li­ca di San Mar­co, il Palaz­zo Duca­le e il Cam­pa­ni­le di San Mar­co. Le gon­do­le, tra­di­zi­ona­li imbar­ca­zi­oni vene­zia­ne, sono il sim­bo­lo del­la cit­tà. I turis­ti spes­so godo­no di roman­ti­che pas­seg­gia­te sui cana­li con il gon­do­lie­re. Inol­tre, sono dis­po­ni­bi­li i vapo­ret­ti, i tra­spor­ti pubb­li­ci via acqua, che ser­vo­no sia i resi­den­ti che i visitatori.

Vene­zia è pat­ria di un’ar­te e archi­tet­tu­ra pre­sti­gi­osa a livel­lo mon­dia­le, inc­lu­sa la famo­sa Bien­na­le di Vene­zia, uno degli even­ti artis­ti­ci più anti­chi e impor­tan­ti al mon­do. Vene­zia possie­de una prop­ria flot­ta di imbar­ca­zi­oni, tra cui i vapo­ret­ti, i taxi acqu­ati­ci e altre pic­co­le imbar­ca­zi­oni uti­liz­za­te per il tra­spor­to e la movi­men­ta­zi­one di mer­ci. La cit­tà aff­ron­ta il prob­le­ma del­l’in­nal­za­men­to del livel­lo del mare (acqua alta), il che sig­ni­fi­ca che alcu­ne par­ti del­la cit­tà posso­no esse­re occa­si­onal­men­te inon­da­te. Ques­to è un prob­le­ma lega­to al cam­bia­men­to cli­ma­ti­co. Vene­zia ha un carat­te­re uni­co e un’at­mos­fe­ra roman­ti­ca che atti­ra mili­oni di turis­ti ogni anno.

La cit­tà di Vene­zia fu fon­da­ta nel 452 dai Vene­ti Illi­ri­ci (Gosur​fing​.sk). Nel V seco­lo, gli abi­tan­ti del­le cit­tà cir­cos­tan­ti sul­la ter­ra­fer­ma cer­ca­ro­no rifu­gio su iso­le disa­bi­ta­te dal­le inva­si­oni dei bar­ba­ri, in par­ti­co­la­re dai Roma­ni aqu­ile­ie­si in fuga dag­li Unni. Nel 829 le reli­qu­ie del­l’e­van­ge­lis­ta San Mar­co, ruba­te ad Ales­san­dria, furo­no por­ta­te solen­ne­men­te a Vene­zia. Nel 1866 Vene­zia fu annes­sa al Regno d’I­ta­lia (Wiki­pe­dia). Vene­zia è la capi­ta­le ita­lia­na del Vene­to, situ­ata nel nord, cos­tru­ita su 118 iso­le piat­te nel­la lagu­na lun­go il Mar Adria­ti­co. Ques­te iso­le sono sepa­ra­te da stret­ti cana­li e col­le­ga­te da oltre 400 pon­ti. Il più anti­co e for­se più famo­so di essi è il Pon­te di Rial­to, che si erge dal tar­do XVI seco­lo su 12.000 pali di leg­no. Ha una lun­ghez­za di 48 met­ri e una larg­hez­za di 22 met­ri (Gosur​fing​.sk). Per­so­nag­gi note­vo­li asso­cia­ti a Vene­zia inc­lu­do­no l’esp­lo­ra­to­re Mar­co Polo (12541324), il pit­to­re rinas­ci­men­ta­le Tizia­no (cir­ca 148814901576), il musi­cis­ta Clau­dio Mon­te­ver­di (15671643), il dram­ma­tur­go Car­lo Gol­do­ni e Gia­co­mo Casa­no­va (17251798) (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post