Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Zamagurie, Polia, Biotopy, Fotografie

Hniezdne – slobodné kráľovské mesto

skala
Hits: 2530

Obec sa nachádza neďaleko od Starej Ľubovne. Leží v nadmorskej výške 539 metrov nad morom. 17.98 km2 tu žije 1430 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1286 pod názvom . Iné : , , , , Gnezda, , , , , , ,  , , , , , , . Názov je odvodení od , v poľštine (ocu.sk). Pôvodné splynulo s nemeckými prisťahovalcami. V roku 1412 sa obec stala slobodným kráľovským mestom. Obyvatelia sa venovali pivovarníctvu, krajčírstvu, obuvníctvu, kováčstvu, zámočníctvu, stolárstvu, tesárstvu, kožušníctvu, kolárstvu (ocu.sk).

The village of Hniezdne is located near Stara Lubovna. is situated at an altitude of 539 meters above sea level. With an area of 17.98 km2, it is home to 1430 residents. The written mention dates back to 1286 under the name Knysen. Other historical names include Gniezda, Gnezda, Gnasdo, Gnesna, Gnezda, Gnesdna, Gnezen, Gnezt, Gniesna, Gnyzna, Gnizda, Gňazda, Gniaszna, Gniazda, Gentz, Gnesda, Gnyezda, Kniesen (ocu.sk). The name is derived from the word „,“ which means nest in Slovak, and „gniazdo“ in Polish.

Hniezdne to wieś położona niedaleko Starej Ľubovny. Leży na wysokości 539 metrów nad poziomem morza. Na obszarze 17,98 km2 mieszka 1430 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1286 pod nazwą Knysen. Inne historyczne nazwy to Gniezda, Gnezda, Gnasdo, Gnesna, Gnezda, Gnesdna, Gnezen, Gnezt, Gniesna, Gnyzna, Gnizda, Gňazda, Gniaszna, Gniazda, Gentz, Gnesda, Gnyezda, Kniesen (ocu.sk). Nazwa pochodzi od słowa „hniezdo,“ co oznacza gniazdo po słowacku, a „gniazdo“ po polsku.

Село Гнєздне розташоване неподалік від Старої Любовні. Висота над рівнем моря становить 539 метрів. На площі 17,98 км2 проживає 1430 мешканців. Перша писемна згадка відноситься до 1286 року і має назву Кнісен. Інші історичні назви: Гнєзда, Гнезда, Гнасдо, Гнесна, Гнезда, Гнесдна, Гнезен, Гнезт, Гнєсна, Гнізна, Гнізда, Гнязда, Гнясна, Гнязда, Гентз, Гнесда, Гньєзда, Кнісен (ocu.sk). Назва походить від слова „гніздо“ в словацькій мові та „гніздо“ в польській.

Krajina, Slovensko, Malé Karpaty, Fotografie

Častá

skala
Hits: 2717

Obec leží rozhraní Malých Karpát a Trnavskej (casta.sk), v nadmorskej výške 248 metrov nad morom (casta.sk). Nad obcou je hrad Červený Kameň (casta.sk). Rozloha je 35.23 km2. Žije tu 2 235 obyvateľov (Wikipedia). Od roku 2004 tu na kolene organizuje každoročne divadelný festival Festeátro. 1. septembra sa konáva vytrvalostný beh . 8. mája turistický pochod . Od roku 2004 sa pravidelne organizuje  (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka je z roku 1240 (Wikipedia). Vznikla ako podhradie hradu (casta.sk). : , , , Schatmansdorf, , , , , Cheztey, , , , Schatmanstorf, , , , , , , , , , Chaztew, Czasta, , , , Cschasta, , Cžasta, (casta.sk). Maďarský názov je Cseszte, nemecký  (Wikipedia). V roku 1560 získala Častá privilégia mestečka. V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski . Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, pôsobili tu viaceré cechy: debnárov, krajčírov, čížmárov, hrnčiarov, súkenníkov. V 16. storočí tu bol vybudovaný pivovar. Na konci 17. storočia tu bola papiereň. Zo 17. storočia sú zmienky o baniach na a , v 19. storočí na síru a meď. V roku 1738 bola v Častej morová epidémia, na zaľudnenie boli pozvaní (casta.sk).

Neďaleko od Častej prechádza aj , ktorá pozýva milovníkov k objavovaniu kvalitných slovenských vín. Medzi najvýznamnejšie patrí , ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to gotický kostol so zachovanými renesančnými a barokovými prvkami.

The village of Častá is located on the border of the Small Carpathians and the Hills (casta.sk), at an elevation of 248 meters above sea level (casta.sk). Above the village stands Červený Kameň Castle (casta.sk). The area of the village is 35.23 km2, and is home to 2,235 residents (). Since 2004, the Theater on the Knee has been organizing the annual theater festival Festeátro here. On September 1st, the endurance race Mraznické chodníčky takes place. On May 8th, the tourist Častovská päťdesiatka is organized. Since 2004, the Christmas volleyball tournament has been regularly organized (Wikipedia).

The first written mention is from the year 1240 (Wikipedia). It originated as a sub-castle settlement of Červený Kameň Castle (casta.sk). Historical names include Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew , Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). The Hungarian name is Cseszte, and the German name is Schattmannsdorf (Wikipedia). In 1560, Častá was granted town privileges. In the mid-16th century, several noble families and Croatian colonists settled here. The residents were engaged in agriculture, viticulture, and various guilds operated here: coopers, tailors, cobblers, potters, and clothiers. A brewery was built in the 16th century. At the end of the 17th century, there was a paper mill. From the 17th century, there are mentions of mines for and silver, and in the 19th century, for sulfur and copper. In 1738, there was a plague epidemic in Častá, and German colonists were invited to repopulate the area (casta.sk).

Near Častá, the Small Carpathians Wine Route passes by, inviting wine enthusiasts to discover high-quality Slovak wines. Among the most significant landmarks is the Church of Saint Stephen, recognized as a national cultural monument. It is a Gothic church with preserved Renaissance and Baroque elements.

Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

skala
Hits: 2431

Obec leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Ľubice: , , , ,  (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo Ľubica väčšie než (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, , , , , , kováči, remenári, , , , , , debnári, , , , sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli , ktoré odsúdil k zánik vojenského výcvikového priestoru v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).

Ľubica is a village located near Kežmarok, situated at an altitude of 630 meters above sea level. The village has numerous healing sulfur springs within its territory. The population of Ľubica is approximately 4164 residents, and covers an area of 76.53 km2. The written mention of Ľubica dates back to the year 1251. Since 1271, it has held the status of a royal town. The historical names for Ľubica include Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, and Leibic. In the 14th century, Ľubica was larger than Kežmarok. During the 17th century, Ľubica remained one of the wealthiest towns in the region. Various guilds operated in the town, including clothiers, cobblers, weavers, blacksmiths, tailors, locksmiths, belt makers, furriers, masons, stonecutters, tanners, butchers, coopers, millers, carpenters, wheelwrights, and brewers. From 1412 to 1772, Ľubica was in Polish pledge along with other Spiš towns. The healing sulfur springs in Ľubica have been utilized since 1714. Bathhouses were established around the springs, but their existence was threatened by the creation of the military training area Javorina in 1952, leading to their eventual decline. From 1974 to 1992, Ľubica was administratively attached to Kežmarok.